Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoCsp/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209934
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121209934.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX a 2. S. Z., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom B. XX, V., obaja právne zastúpení: JUDr. Ladislav Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46,
Prešov, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava - Staré
Mesto, IČO: 31 335 004 , právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o.,
so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu

škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17Csp/49/2021-127 zo dňa
13.12.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa domáhali žalobcovia vydania
bezdôvodného obohatenia a náhrady škody titulom reštitučného nároku spotrebiteľa za vymožené

plnenie v exekučnom konaní, ktoré bolo zastavené.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav v tomto znení: Žalobcovia uzavreli
so žalovaným dňa 19.11.2008 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom
úvere č. XXXXXXX X XX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcom mimoriadny
medziúver vo výške 200 000 Sk (6 638,78 EUR) a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom

sporení a pri dodržaní zmluvných podmienok sa mal predmetný medziúver zmeniť na stavebný úver na
sumu 110 000 Sk (3 651,33 EUR).

3. Žalobcovia a žalovaný dňa 19.11.2008 taktiež uzavreli dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky č.
XXXXXXX X XX/XXXXXXXX.

4. Poslednou výzvou na úhradu zo dňa 09.08.2010 žalovaný vyzval žalobcov na úhradu omeškaných
splátok mimoriadneho medziúveru i stavebného sporenia.

5. Listom zo dňa 03.12.2010 žalovaný odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere a žalobcov vyzval na úhradu sumy 5 356,41 EUR.

6. Listom zo dňa 21.01.2011 žalovaný oznámil žalobcom, že vyplnil zmenku vystavenú dňa 19.11.2008 v
chýbajúcichnáležitostiach,atozmenkovásuma6047,69EURasplatnosťzmenky18.02.2011.Súčasne
vyzval žalovaných na úhradu zmenkovej sumy.

7. Okresný súd Bratislava V vydal dňa 29.07.2011 zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm152/2011-14,
ktorým zaviazal žalobcov zaplatiť v lehote do 3 dní spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 6 047,69

EUR spolu so 6 %-ným ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 21.02.2011 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 20,16 EUR a náhradu trov konania vo výške 364 EUR, alebo aby v tej istej lehote podalivoči predmetnému zmenkovému platobnému rozkazu námietky. Predmetný zmenkový platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.08.2011.

8. Okresný súd Prešov na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal dňa 08.12.2011
poverenie č. XXXX XXXXX *, ktorým súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia - zmenkového platobného rozkazu špecifikovaného v bode 14. tohto
odôvodnenia.

9. V priebehu exekúcie bola od žalobcov postupne od 04.09.2012 do 14.06.2019 za účelom uspokojenia
pohľadávky žalovaného vymožená suma 6 672,83 EUR a tiež trovy exekúcie v sume 1 617,82 EUR.

10. V exekučnom konaní bola žalobkyňa v 2. rade od 25.10.2012 právne zastúpená advokátskou
kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.

11. Dňa 19.01.2016 súdny exekútor doručil súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle §
243f ods. 1 Exekučného poriadku. Dňa 4.12.2014 súdny exekútor doručil súdu návrh žalobcov v 1. a
2. rade, podaný prostredníctvom ich spoločného právneho zástupcu Mgr. Matúša Macka, na odklad a
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

12. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1Er/3252/2011-52 zo dňa 01.07.2019, právoplatným dňa
22.8.2019, bola predmetná exekúcia voči žalobcom zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku, exekútorovi bola priznaná náhrada trov exekúcie a žalobcom v 1. a 2. rade ako povinným bol
priznaný nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %.

13. Vec bola súdom prvej inštancie právne posúdená podľa ustanovení § 52, § 53, § 54, § 100, § 106,
§ 107, § 451, § 489 Občianskeho zákonníka, ako aj § 497 a § 499 Obchodného zákonníka, podľa § 2
zákona o spotrebiteľských úveroch a § 2 zákona o stavebnom sporení.

14. Pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd dospel k záveru, že nie je

rozhodujúca skutočnosť, že k plneniu zo zmenky, resp. zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo nútene,
rozhodujúcou skutočnosťou je to, či existoval a reálne prijal právny dôvod plnenia.

15. Ako primárnou sa súd prvej inštancie zaoberal vznesenou námietkou premlčania, ktorú považoval
za dôvodnú. Vychádza zo skutočnosti, že uznesenie o zastavení exekúcie bolo právoplatné 22.08.2019.

Žalobcovia boli v exekučnom konaní zastúpení advokátom a pokiaľ ich zastupovala osoba znalá práva,
subjektívna premlčacia doba v trvaní dvoch rokov pre uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia,
ako aj náhrady škody uplynula dňa 22.08.2021, teda do dvoch rokov od právoplatnosti uznesenia o
zastavení konania.

16. Súd prvej inštancie poukázal na to, že práva patria len bdelým a pokiaľ žalobcovia neboli dostatočne
aktívni aj vzhľadom na to, že mali advokáta, podcenili svoje majetkové práva.

17. S poukazom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 22.11.2021, teda po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby, súd žalobu zamietol.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci a priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcov, ktorí uviedli, že súd

prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia. Žalobcovia poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
15.06.2022 pod sp. zn. PLz. US 1/2022, podľa ktorého je povinnosťou veriteľa preukázať oprávnenosť
svojho nároku v každej fáze konania. V konaní žalovaná nepoprela výšku nároku a ani neuviedla svoj
vlastný výpočet, ktorý ako subjekt disponujúcimi údajmi mala. Z týchto dôvodov nedošlo k popretiu

skutkových okolností tvrdených žalobcami. Pokiaľ sa týka plynutia premlčacej doby, táto sa riadi
rozsudkom súdneho dvora Európskej únie sp. zn. 485/2019 z 22.04.2021. Súd túto premlčaciu dobu
však v konaní neaplikoval bez bližšieho posúdenia. Z týchto dôvodov navrhli napadnutý rozsudok zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie.20. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že považuje odvolanie za nedôvodné.
Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že žalovaný by mal preukazovať určité skutočnosti, pokiaľ on si

neuplatňuje žiaden nárok v konaní, pričom nie je pravdou, že žalovaný nepoprel nároky žalobcov,
nakoľko vo svojom vyjadrení jednoznačne uviedol, že nároky žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Nie je
mu zrejmé aký výpočet by mal uviesť, nakoľko nesúhlasí so žiadnym z nárokov žalobcov. Pokiaľ sa týka
aplikácie premlčacej doby súhlasil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bodoch 36 až 38 rozsudku, z
ktorého je zrejmé, prečo súd vychádzal z dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Navrhol napadnutý

rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov konania.

21. Ďalšie podania sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a

2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

23. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z

dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevyplýva ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkou
žalobcov, že v predmetnej veci by sa mala aplikovať trojročná premlčacia doba začínajúca plynúť od
rozhodnutia súdu, na základe ktorého je možné určiť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Tým došlo

zo strany súdu prvej inštancie k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia, pričom preskúmateľnosť
rozhodnutia nepochybne je porušením práva strany sporu na spravodlivý proces. Aj z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR vyplýva, že súdne rozhodnutie vyžaduje, aby obsahovalo
odpoveď na námietky vznášané stranami sporu, pričom práve dostatočné dôvody musia byť uvedené
ku skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre rozhodnutie. V prípade, ak súd v odôvodnení nereaguje na

zásadnú a relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú stranou sporu, je
potrebné tento nedostatok považovať za nesprávny procesný postup.

24. V prejednávanej veci odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozsudok Súdneho dvora
voveciC485/2019,kdejedanýzáver,podľaktoréhozásadaefektivitybránivnútroštátnejprávnejúprave

vreštitučnýchnárokochspotrebiteľovaplikovaťdokoncaajtrojročnúpremlčaciulehotuzačínajúcuplynúť
odo dňa, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu.

25. Túto otázku riešil aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2021 sp.
zn. 7Cdo/268/2021, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 15 v

zošite č. 3 z roku 2022. Právna veta znie: „Analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby
súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym
dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-485/19 zo dňa 22. apríla 2021 v
právnom poriadku Slovenskej republiky“. Rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. septembra 2021 sp. zn. 5Cdo/29/2021, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí
súdovSRpodč.14vzošiteč.3zroku2022.Právnavetaznie:„Preurčeniezačiatkuplynutiasubjektívnej
premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o
tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve..“

Nastolená právna otázka patrí do ustálenej praxe dovolacieho súdu (R 71/2018).

26. S poukazom na to, že rozhodujúce je skutočná vedomosť spotrebiteľa, nie potencionálna, aj keď
bol právne zastúpený značí, že závery súdu prvej inštancie o uplynutí subjektívnej premlčacej doby sú
nesprávne.

27. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť vznesenú námietku premlčania vo svetle tohto
rozhodnutia ,ako aj rozhodnutia, s ktorým sa nevysporiadal už v prvotnom rozhodnutí, pričom sa
predbežne javí, že táto námietka nebude dôvodnou.28. Následne bude úlohou súdu prvej inštancie prejednať nároky žalobcov, pričom otázka podmienok
pre zastavenie exekúcie, ktorá začala na základe zmenkového platobného rozkazu, bola predmetom

posudzovania Ústavného súdu Slovenskej republiky.

29. Odvolací súd poukazuje na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 299/2019 zo dňa 20.02.2020, podľa
ktorého cit: ,, ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nie je možné vykladať mechanicky
tak,žepokiaľvovecikonajúcisúdidentifikovalneprijateľnúpodmienku,takautomatickyzastavíexekúciu

v celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t. j. oddeliť od ostatných
nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme
spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá
má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude pri zmluvných
podmienkach, ktoré zakladajú povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu a pod.“

30. Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na skutočnosť, že právna úprava zákona číslo 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v určitom časovom úseku umožňovala v striktne stanovenom rozsahu
používať zmenky aj v spotrebiteľských vzťahoch do 01.01.2011. V danom prípade bola zmenka
vystavená v tomto období, preto nemožno považovať jej vystavenie za protiprávne. Exekučný titul, teda
zmenkový platobný rozkaz bol vydaný 29.07.2011, pričom v uvedenom období veriteľ pri použití zmenky

si musí počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa.

31.Úlohousúduprvejinštanciebudeopätovneposúdiťvymoženieakejsumybolovykonanézozmluvnej
podmienky, ktorá svojou povahou spĺňa náležitosti neprijateľnej zmluvnej podmienky spotrebiteľskej
zmluvy. Túto je potrebné konkrétne pomenovať a definovať. V súvislosti s právnym záverom Ústavného

súdu č. k. II. ÚS 299/2019 zo dňa 20.02.2020, súd prvej inštancie posúdi, či je možné kvantifikovať
neprijateľnú podmienku, teda oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky tú sumu, ktorá nie je uplatňovaná
z neprijateľnej zmluvnej podmienky (prípadne viacerých). Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 320/2021 - 34 zo dňa 09.09.2021, kedy Ústavný súd
v bode 18 svojho odôvodnenia uviedol: "zároveň je potrebné dodať, že v prípade, ak vo veci konajúci

súd identifikuje ako dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je kvantifikovateľné a oddeliteľná od hlavného nároku, je povinný
zastaviť exekúciu len v tej časti vymáhanej pohľadávky, ktorá spôsobuje neprípustnosť exekúcie. “

32. Logickým záverom z citovaného odôvodnenia Ústavného súdu Slovenskej republiky je to, že takýto

postup pripadá do úvahy aj pri nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia.

33. V takomto prípade Je úlohou súdu prvej inštancie, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský spor vykonávať
dokazovanie aj bez návrhu tak, aby bolo možné jednoznačne odlíšiť, ktoré plnenia boli vymožené z
neprijateľných zmluvných podmienok, a ktoré plnenie bolo vymožené zo zmluvných podmienok, ktoré

prešli touto kontrolou.

34. Aj z rozhodnutia Súdneho dvora zo 17. mája 2022 vo veci C 600/2019 vo veci M A proti Ibercaja
Banco SA dospel Súdny dvor k záveru, že článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/2013 sa
má vykladať tak, že spotrebiteľ môže uplatňovať svoje práva v neskoršom konaní s cieľom získať na

základe tejto smernice náhradu finančných dôsledkov vyplývajúcich z uplatnenia nekalých zmluvných
podmienok. Toto rozhodnutie svedčí záveru, že spotrebiteľ sa môže domáhať reštitúcie finančných
prostriedkov, ktoré získal dodávateľ z nekalých podmienok, a to aj v procese exekúcie. Táto bola v
prejednávanej veci zastavená, pričom novela Exekučného poriadku ukladala povinnosť v konaniach,
ktoré začali na základe zmenkového platobného rozkazu veriteľovi predložiť listiny, ktoré by oprávnili

súd aj v exekučnom konaní preskúmať to, či zmenka nebola vydaná na základe nekalých podmienok.
Pokiaľ exekučný poriadok prišiel s možnosťou zastavenia exekúcie v časti vymoženia plnenia z nekalej
podmienky, je logickým pokračovaním tohto postupu možnosť spotrebiteľa domôcť sa toho, čo plnil či
už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, na základe nekalých podmienok.

35. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať, vyporiadať sa v tomto rozhodnutí
vytýkanými nedostatkami, následne vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie v zmysle zásad
uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.36. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).