Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoEk/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510201704
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8510201704.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a
členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt Q. XXX, o vymoženie 213,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/145/2010-51 zo dňa 10.11.2023 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd povinnému náhradu trov konania nepriznáva.
III. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 39 ods. 4 v znení účinnom do 31.03.2017; § 57 ods. 1
písm. m) v znení účinnom do 31.03.2017; § 243f ods. 1, 3, 4, 5 v znení účinnom do 31.03.2017; § 243h
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“).

3. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že zákonom č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení

a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii EP, ktorá sa týkala
vymáhania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Podľa novej právnej úpravy
je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť má aj
indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f EP, ktoré vyžaduje,

aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do 30 dní od účinnosti zákona
č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.01.2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege
odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP,
a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP).4. Podľa súdu prvej inštancie, zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou
spotrebiteľskou. Z obsahu spisu bez ďalšieho nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve o úvere je

označený ako fyzická osoba (menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti, či ide
o spotrebiteľskú zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ. Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom

nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka
jeho identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou)
podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné
ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na

uvedené prvoinštančný súd uzavrel, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy. Vzhľadom na to, že
oprávnený nepreukázal nespotrebiteľský charakter úverovej zmluvy, neuniesol dôkazné bremeno, čo je
potrebné vyhodnotiť na ťarchu oprávneného, preto súd prvej inštancie mal za to, že uzavretá úverová
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

5. Ďalej mal súd prvej inštancie za preukázané, že nárok oprávneného vyplýva zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou, a oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s
ustanovením § 39 ods. 4 EP v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 EP v lehote do 22.01.2016. Zo
súdneho spisu vyplýva, že oprávnený doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016

a súdny exekútor tento návrh doručil súdu dňa 24.3.2016. Prvoinštančný súd v súvislosti s doručením
doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukázal na
uznesenie Ústavného súdu SR č. k.: III. ÚS 752/2016-7 z 08.11.2016 a uznesenie č. k.: III. ÚS
564/2016-11 z 13.09.2016, v zmysle ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu

exekútorovi. Ústavný súd uviedol, že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f doplniť priamo
exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho
pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor.
Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona

č. 438/2015 Z. z. (t.j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom
nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP).

6. O trovách exekučného konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku a podľa § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania

nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP.

7. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle § 203 ods. 1 EP a § 262 ods. 2 CSP a priznal náhradu trov
exekúcie exekútorovi voči oprávnenému, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že si riadne

nesplnil svoju zákonnú povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
Uznesením zo dňa 12.02.2024 súd prvej inštancie opravil napadnuté uznesenie v časti dátumu
narodenia povinného.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa §

365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Oprávnený považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. V súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP
mal súd v odôvodnení uznesenia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal. Súd dbá, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo
presvedčivé. Odôvodnenie predmetného uznesenia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa.10. Poukázal na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, pričom hlavný
kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi
známa, aj ako súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň
uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu.

11. Oprávnený je toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na
vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje

na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň poukázal na ustanovenie § 39 ods. 4
Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu, pričom hlavný kauzálny vzťah ako aj predmetné
exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu, ktorá uzatvorila zmluvu o úvere na výkon
podnikania. Oprávnený má za to, že sa predmetné ustanovenia na dané exekučné konanie nemôžu
aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko fyzická osoba v čase
podpísania zmluvy o úvere a vystavení zmenky prehlásila, že peňažné prostriedky žiadala poskytnúť na

výkon podnikania. Oprávnený už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný
titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o
úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce
sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou
exekučného spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie

exekúcie. Oprávnený mal za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v
spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil. Dôkazy osvedčujúce uvedené skutočnosti sú od
podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného spisu
súdu,ktorýsúdnyexekútorpožiadaloudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Zároveň,medzičasom
nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

13. Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

15. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že
všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje náležité
vysvetlenie dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade
s ust. § 220 ods. 2 CSP.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolateľ nekonkretizoval, teda akou vadou by

malo byť konanie postihnuté, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani
odvolací súd takúto vadu nezistil.

18. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd
nezistil, aby bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.19. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená vtedy,
ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu

normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

20.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho

vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd ani pri právnom posúdení
veci nepochybil.

21. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i
správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

22. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 10.11.2008 zmluvu o
úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 6.000,- Sk (199,16
eur), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 3.920,- Sk (130,12 eur), t.j. celkovo
zaplatiť sumu 9.920,- Sk (329,28 eur) v 8 mesačných splátkach po 1.240,- Sk (41,16 eur), počnúc dňom

14.01.2009.

23. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 18342/09 zo dňa 16.11.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2009 a vykonateľnosť dňa 10.12.2009.

24. Oprávnený a povinný zabezpečili záväzok zo zmluvy o úvere zmenkou vystavenou dňa 10.11.2008.

25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 27.09.2011.

26. Uznesením zo dňa 06.09.2010 súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie v časti zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 258,90 eur od 19.06.2009 do 22.10.2009 (80,91 eur), zo sumy
213,90 eur od 23.10.2009 do zaplatenia, zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom
konaní prevyšujúcej sumu 48,20 eur a vyslovil, že v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

27. V dôsledku odvolania podaného oprávneným vyššie uvedené rozhodnutie Krajský súd v Prešove
uznesením sp. zn. 8CoE/108/2010 zo dňa 30.06.2011 potvrdil.

28. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, zákonodarca stanovil oprávnenému v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (23.12.2015) a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods.
4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie.

29.Oprávnenémutak„exlege“(zákonomč.438/2015Z.z.)vzniklapovinnosťdoplniťnávrhnavykonanie
exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti
povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce
skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade,

že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo subjektu,
ktorý ho vydal) bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a v spotrebiteľskom spore
(vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku povinnosť takúto

exekúciu zastaviť.

30. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený
dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, tedadňa 23.12.2015. Oprávnený tak bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f
ods. 1 Exekučného poriadku do 30 dní počítaných od odo dňa účinnosti zákona, teda od 23.12.2015,
a najneskôr do 22.01.2016.

31. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oprávnený si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil a návrh
na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote (do 22.01.2016) v zmysle § 39 ods. 4 v spojení s § 243f
ods.1 Exekučného poriadku nedoplnil. Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doručil exekučnému súdu až dňa 24.03.2016.

32. Vzhľadom na to, že oprávnený v zákonom stanovenej lehote nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie
v zmysle § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie
rozhodol správne, ak exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, t.j. pre nedoplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

33. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným
a povinným založenom zmluvou o úvere zo dňa 10.11.2008 ako vzťahu spotrebiteľského, odvolací
súd uvádza, že veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel poskytol
povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v zmluve
je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému - výkon podnikania bez ďalšieho ešte neznamená,

že úver bol povinnému poskytnutý na účely podnikania. Jednoznačným preukázaním nemôže byť iba
všeobecný údaj o poskytnutí úveru na účel podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je
podnikanie prijímateľa úveru a aký konkrétny súvis má s takýmto podnikaním či predmetom činnosti,
uzavretie príslušnej zmluvy. Vymedzenie účelu - poskytnutie úveru „na účel podnikania“ v spojení
s nedostatkom akejkoľvek aktivity oprávneného má taký vplyv, akoby v zmluve nebol účel úveru

vôbec vymedzený.

34. Z formulárovej zmluvy o úvere vyplýva, že povinný je v nej označený nielen svojím menom,
priezviskom, trvalým pobytom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, teda ako fyzická osoba
nepodnikateľ, ale aj ako fyzická osoba podnikateľ, teda obchodným menom, miestom podnikania a IČO-

m. Súčasťou zmluvy o úvere je aj prehlásenie, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon
podnikania. Ak oprávnený ako veriteľ uzatváral zmluvu s povinným ako podnikateľom, nebol dôvod
vypisovať aj identifikačné údaje povinného ako fyzickej osoby nepodnikateľa, pretože to vyvoláva
pochybnosť, či zmluvnou stranou je povinný ako podnikateľ alebo ako fyzická osoba nepodnikateľ.

35. V priebehu exekúcie nebolo teda preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy povinný konal v rámci
predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere obsahuje
označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, súd prvej
inštancietútoskutočnosťsprávnenepovažovalzarelevantnúpreurčenie,žesanejednáospotrebiteľský
úver. Povinný je označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v súlade s § 54 ods. 2

Občianskeho zákonníka pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
podnikania ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. V preskúmavanom prípade však
oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v priebehu exekučného konania nesplnil.

36. Odvolací súd však opätovne poukazuje na to, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v
zmysle § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku má oprávnený vždy, ak sa vymáha
nárok zo zmenky a exekúcia smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo
nejde o podnikateľský subjekt. Povinnosťou oprávneného v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie je
najmä opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

37. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nie sú opísané ani v návrhu na
vykonanie exekúcie, tak ako namietal oprávnený, pretože tento návrh je odôvodnený iba tým, že právny
vzťah na základe zmluvy o úvere nie je vzťahom spotrebiteľským. Žiadne rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vzťahu s povinným tam nie sú uvedené. V zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku

bol náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinný doplniť
oprávnený, a nebolo povinnosťou súdu ich vyvodzovať z exekučného spisu.38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd napadnuté uznesenie
v spojení s opravným uznesením ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému
preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).