Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Radičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/40/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119210311
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3119210311.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AlenyRadičovejačlenovsenátu
JUDr. Evy Vékonyovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobcov: 1/ A. B. C. D., so sídlom E., F. XXX,
IČO: XX XXX XXX, 2/ G. B. C. D., so sídlom E., H. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, 3/ G. C. I. A. C., B.
C. E. – J., so sídlom E., B. B. XX, IČO: XX XXX XXX, žalobcovia 1/ - 3/ právne zastúpení: Advokátska
kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: B.
C. F., so sídlom E., K. L. M. N. XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: O. O. A., advokát, so sídlom
Trenčín, P. C. I. XX, IČO: XX XXX XXX, o určenie, že žalovaný nemá právo užívania poľovného revíru,
na odvolanie žalobcov 1/ - 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. novembra 2022, č. k.
11C/40/2019-123, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/, 2/, 3/ v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov proti žalobcom 1/, 2/, 3/ v rozsahu 100 %.
2. Žalobou podanou na súde prvej inštancie sa žalobcovia 1/ - 3/ domáhali určenia, že B.
C. F. nemá právo užívania B. M. F. a náhrady trov konania. V žalobe uviedli, že sú aktívne legitimovaní
a ako zástupcovia vlastníkov pozemkov v Poľovnom revíri F. sú oprávnení v zmysle § 16 ods. 2 písm.
a) zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj ,,zákon č. 97/2013 Z.
z.“) konať za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy a žalujú Poľovnícku
spoločnosť F., ktorej bolo písomnou zmluvou postúpené právo na užívanie poľovného revíru v
zmysle § 13 ods. 1 písm. b) Zákona č. 274/2009 o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj ,,zákon č. 274/2009 Z. z.“). Zmluva bola zaevidovaná Okresným úradom Trenčín opatrením č.
D./XXXXXX zo dňa 08.03.2016, pričom druhá zmluva, ktorá bola uzatvorená s Poľovníckym združením
C., zaevidovaná nebola. Žalobcovia poukázali na to, že konanie, ktoré predchádzalo uzavretiu Zmluvy
o užívaní B. M. F. so žalovaným, malo niekoľko vád, pre ktoré zmluva nemala byť zaevidovaná, lebo
nikdy nebola platne uzavretá. Správny orgán pred evidenciou zmluvy nezistil skutočný stav veci. Podľa
žalobcov, ich naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vyplýva z § 17 ods. 1 písm. e) zák. č. 27/
2009 Z. z.
3. Súd prvej inštancie pri skúmaní procesnej prípustnosti žaloby, ktorú podradil pod § 137 písm. c) CSP,
dospel k záveru, že v prejednávanej veci nevyplýva naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom
určení z právneho predpisu. Uviedol, že z osobitného právneho predpisu vyplýva naliehavý právny
záujem iba vtedy, keď osobitný zákon určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá povinnosť podať konkrétnešpecifikovanú určovaciu žalobu. Žiaden osobitný predpis však neukladá, resp. nezakotvuje výslovne
možnosť podať žalobu o určenie neexistencie práva užívania poľovného revíru. Z tohto dôvodu mal súd
prvej inštancie za to, že v tomto konaní žalobcov zaťažuje bremeno, aby tvrdili a preukázali také
skutočnosti, ktoré budú svedčiť v prospech existencie naliehavého právneho záujmu.
4. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalovaného, že právo, ktorého určenia neexistencie
sa žalobcovia domáhajú, vzniká vo fáze verejnoprávneho procesu, kde akt orgánu verejnej správy
môže preskúmavať len správny súd. Nemôže byť preto daný naliehavý právny záujem na žalobe v
civilno-sporovom konaní, keď by súd mal v takomto konaní v súkromnoprávnom vzťahu rozhodnúť o
neexistencii práva, ktoré vzniklo v dôsledku zaevidovania zmluvy, teda v dôsledku aktu orgánu verejnej
správy. Konštatoval, že pokiaľ žalobcovia zakladajú uplatnený určovací nárok v tomto konaní na takých
skutočnostiach, ktorých posúdenie (splnenie podmienok zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného
revíru) bolo vecou správneho orgánu podľa ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z., ktorý zmluvu, na
základe ktorej žalovaný predmetný poľovný revír užíva, zaevidoval, a ktorého postup bol preskúmavaný
aj správnym súdom na základe všeobecnej správnej žaloby, nie je posúdenie tých skutočností, ktorých
posúdenie patrí do právomoci správneho orgánu, v civilnom sporovom konaní procesne prípustné.
Takáto žaloba je preto v zmysle § 137 písm. c) CSP procesne neprípustná a zároveň žalobcovia nemôžu
mať na takto dôvodenej žalobe a ňou uplatnenom určovacom nároku naliehavý právny záujem.
5.Konštatoval,žepodmienkounaplneniaexistencienaliehavéhoprávnehozáujmuje, žepodaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorým sa spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahov účastníkov
konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Rozhodnutie, ktorého sa žalobcovia v
konaní domáhajú, nevyvolá dôsledok, že skončí, resp., že sa zruší evidencia zmluvy, a teda aj užívanie
Poľovného revíru Istebník žalovaným. Navrhované rozhodnutie súdu by nemalo na účinnosť zmluvy
o užívaní poľovného revíru žiaden vplyv. Navrhovaným rozhodnutím by nebola určená, ani ustálená
skutočnosť podstatná pre riešenie neistoty žalobcov, teda, že z predmetnej zmluvy nevznikli žalovanému
práva (a povinnosti), ako by nastali a boli dôsledkom platnej zmluvy. Práve táto skutočnosť je pre
vytvorenie pevného základu pre usporiadanie vzťahov účastníkov rozhodujúca. Len na jej základe
by k tomu oprávnený orgán mohol skonštatovať absenciu predpokladov pre evidenciu zmluvy,
čo by v konečnom dôsledku znamenalo neexistenciu práva žalovaného užívať predmetný poľovný revír.
6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu bez toho, aby posudzoval jej vecnú opodstatnenosť.
7. O trovách konania sporových strán súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu, pretože žalobu zamietol v celom
rozsahu. Náhradu trov konania sú žalobcovia povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne.
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1/ - 3/
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zastávali názor, že Zmluva o užívaní Poľovného
revíru F. uzavretá so žalovaným, bola uzavretá protiprávne v rozpore s § 11 zákona č. 274/2005 Z.
z. (pozn. súdu: správne zák. č. 274/2009 Z. z.)., ktorý stanovuje, že o využití práva
poľovníctva v poľovnom revíri rozhodujú vlastníci spoločného revíru postupom podľa § 5 cit. zákona.
V ustanovení § 5 je stanovené, kto a za akých podmienok zvoláva zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov, kedy je zhromaždenie uznášaniaschopné, preukazovanie prítomnosti
vlastníkov, podiel na hlasovaní a osvedčenie priebehu zhromaždenia. Nedodržanie týchto
zákonných podmienok má za následok neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného
revíru podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia podľa ich názoru preukázali, že zhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov nebolo zvolané zákonným spôsobom a že zmluvu nepodpísali vlastníci
spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu pozemkov z výmery poľovného
revíru. Preto došlo k neplatnému uzavretiu zmluvy a tiež k protiprávnemu obmedzeniu ich vlastníckych
práv.Uzavretímzmluvyoužívanípoľovnéhorevírudošlokobmedzeniuichvlastníckehopráva k
poľovným pozemkom tvoriacim Poľovný revír F.. Sú povinní strpieť vstup cudzích osôb na svoje
vlastníctvo za účelom výkonu práva poľovníctva a majú celý rad obmedzení a povinností tak, ako to
vyplýva z § 25 zákona č. 274/2009 Z. z. Namietali absolútnu neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného
revíru, na ktorú je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. S poukazom na rozsudky
Krajského súdu v Trenčíne v konaniach sp. zn. 13S/54/2021 a sp. zn. 11S/163/2019 konštatovali,
že neobstojí záver žalovaného v tomto konaní, s ktorým sa súd stotožnil, že právo, ktorého určenianeexistencie sa žalobcovia domáhajú, vzniká vo fáze verejnoprávneho procesu, kde akt orgánu verejnej
správy môže preskúmavať len správny súd. Rovnako neobstojí názor súdu prvej inštancie, že z tohto
istého dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem na žalobe v civilno-sporovom konaní, keď by súd mal
v takomto konaní v súkromnoprávnom vzťahu rozhodnúť o neexistencii práva, ktoré vzniklo v dôsledku
zaevidovania zmluvy, teda v dôsledku aktu orgánu verejnej správy. Uviedli, že k uzavretiu zmluvy o
užívaní poľovných pozemkov príde okamihom podpisu zmluvnými stranami v prípade, ak
ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru a nie až okamihom evidencie zmluvy príslušným okresným
úradom. Zaevidovaním zmluvy nadobudne zmluva len účinnosť tak, ako to vyplýva z § 14 ods. 3 písm. g)
zákona č. 274/2009 Z. z. Preto preskúmavanie zákonnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov patrí do právomoci všeobecných civilných súdov. Nemali inú možnosť domáhať sa
ochrany svojho vlastníctva, len žalobou na všeobecnom civilnom súde, lebo preskúmanie platnosti alebo
neplatnosti zmluvy nepatrí do kompetencie správneho orgánu, a teda ani do kompetencie správnych
súdov, čo bolo právoplatne rozhodnuté v rámci konania, sp. zn. 11S/163/2019. Žaloba o určenie, či tu
právo je alebo nie je, je podľa § 137 písm. c) CSP jediná možnosť, ako sa môžu domáhať
ochrany svojich ústavných práv. Pri rozhodovaní o žalobe si súd musí vyriešiť ako predbežnú otázku
platnosti alebo neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru a potom môže rozhodnúť o žalobnom
návrhu. Zastávali názor, že naliehavý právny záujem vyplýva priamo z § 17 ods. 1 písm. e) zákona č.
274/2009 Z. z. Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na nové konanie a rozhodnutie, prípadne, aby rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobe vyhovie a žalobcom prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Zároveň si uplatnili právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
9. K odvolaniu žalobcov 1/ - 3/ sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu za vecne správny, zákonný a odvolacie námietky žalobcov za
neopodstatnené. Uviedol, že pokiaľ sa žalobcovia domáhajú podanou žalobou určenia, že
žalovaný nemá právo užívania B. M. F., ide o takú formuláciu žalobnej požiadavky, ktorá nemôže byť
predmetom civilného sporového konania, pretože žalobcovia žiadajú určiť neexistenciu práva (práva
užívania poľovného revíru), ktorého existencia je založená zaevidovaním zmluvy o výkone práva
poľovníctva v rámci činnosti orgánu verejnej správy. Žalobcovia sa teda domáhajú určenia neexistencie
právazaloženéhoaktomorgánuverejnejsprávy.PrávoužívaniaPoľovnéhorevíruF.vznikložalovanému
zaevidovaním Zmluvy o užívaní Poľovného revíru F., uzatvorenej na základe § 11 ods. 2 zákona
č. 274/2009 Z. z., ktorá bola na základe § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. zaevidovaná opatrením
Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor č. D./XXXXXX-XXX zo dňa 08.03.2016. Posúdenie
zákonnosti tohto opatrenia a postupu správneho orgánu pri zaevidovaní zmluvy bolo
predmetom prieskumu v správnom súdnictve v konaní, ktoré sa skončilo rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne, sp. zn. 13S/72/2017-124 zo dňa 20.03.2019 tak, že súd žalobu zamietol. Žalovaný
zároveň poukázal aj na názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudkoch, sp. zn.
4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015 a sp. zn. 6Sžo/88/2014 zo dňa 30.09.2015, z ktorých vyplýva, že je v
právomocisprávnehoorgánu vrámcijehopostupupodľa§16zákonač.274/2009Z.z.skúmať
splnenie podmienok podpísania zmluvy vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej
nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Kasačná sťažnosť podaná proti
rozhodnutiu správneho súdu bola zamietnutá rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 2Sžk/21/2019 zo dňa 29.09.2021. Z obsahu podanej žaloby v tomto konaní je zrejmé,
že tvrdenia o neplatnosti zaevidovanej zmluvy sa zakladajú na tých istých skutočnostiach, na ktorých
bola založená aj všeobecná správna žaloba v uvedenom konaní, sp. zn. 13S/72/2017, čo znamená, že
žalobcovia zakladajú uplatnený určovací nárok v tomto konaní na takých skutočnostiach,
ktorých posúdenie bolo vecou správneho orgánu podľa ustanovení zákona č. 274/2009 Z. z. Práve
ztýchtodôvodovpotomnemôžumaťžalobcovianapožadovanomurčeníneexistencieprávažalovaného
na užívanie Poľovného revíru F. (ktoré žalovanému vzniklo zaevidovaním zmluvy príslušným orgánom
verejnej správy) naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP, ktorého nedostatok je dôvodom
zamietnutia určovacej žaloby bez toho, aby sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť (rozsudok NS
SR č. 1M Cdo 7/2004). Súd prvej inštancie po zistení týchto skutočností preto správne postupoval, keď
žalobubezposúdeniajejvecnejopodstatnenostiprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmuzamietol.
K odvolacej námietke žalobcov, že nemali inú možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníctva, len
žalobou na všeobecnom civilnom súde uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti,
ktorými by spochybnil právo žalobcov domáhať sa ochrany ich vlastníckeho práva žalobou
v civilnom sporovom konaní, len vyhodnotil konkrétny žalobou uplatnený určovací nárok ako taký, naktorom nemôže byť na strane žalobcov daný naliehavý právny záujem z dôvodov, na ktoré podrobne
poukázal. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvejinštancievcelomrozsahuakovecnesprávnypotvrdilažalovanémupriznalprotižalobcom 1/
- 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
10.Kvyjadreniužalovanéhosapísomnevyjadriližalobcovia,ktorínesúhlasili sožalovaným
a zotrvávali na dôvodoch žaloby, keď poukazovali na nezákonnosť zvolania vlastníkov spoločného
poľovného revíru. V rozhodnutí pod sp. zn. 13S/54/2021 Krajský súd v Trenčíne zaujal názor, že okresný
úrad nie je v súvislosti s evidenciou zmluvy o užívaní poľovného revíru oprávnený skúmať zákonnosť
zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, a preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že
civilný súd nie je oprávnený posudzovať platnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorú zaevidoval
príslušný okresný úrad. Tým, že súd prvej inštancie sa platnosťou zmluvy nezaoberal, zamedzil
im prístup k súdu a porušil ich právo na súdnu ochranu, ku ktorej skutočnosti sa žalovaný nevyjadril.
Žalobcoviavyslovilinázor,žedelegelataplatnosťjednéhoatohoistéhosúkromnoprávnehoúkonumôže
byť súdom posudzovaná tak v civilnom sporovom konaní, ako aj v správnom súdnom konaní, pričom
súd v civilnom sporovom konaní nebude viazaný posúdením platnosti súkromnoprávneho aktu súdom
v správnom konaní, pretože správny súd nikdy nemôže konštatovať priamo vo výroku rozhodnutia (ne)
platnosť súkromnoprávneho úkonu. Naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe vyplýva priamo
z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. e) zák. č. 274/2009 Z. z., v ktorom je uvedené, že zmluva zaniká
rozhodnutím súdu, s odkazom na § 137 písm. c) CSP. Žalobcovia tiež poukázali na to, že dôvodom
zániku zmluvy je aj ukončenie členstva užívateľa poľovného revíru v komore, pričom žalovaný v čase
uzatvorenia zmluvy nebol členom Slovenskej poľovníckej komory a napriek uvedenému najvyšší súd
dospel k záveru, že podmienkou platne uzatvorenej zmluvy podľa § 14 zák. č. 274/2009 Z. z. nie je
členstvo v komore.
11. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu v
neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP), odvolanie spĺňa zákonom stanovené náležitosti (§
363 CSP) s uvedením dôvodov odvolania (§ 365 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a
z dôvodov odvolania (§ 379 a 382 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
(§ 387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dodáva:
12. Predmetom sporu v prejednávanej veci je určenie, že žalovaný nemá právo užívania Poľovného
revíru F.. Súd prvej inštancie správne túto žalobu podľa jej obsahu a navrhovaného petitu
posúdil ako žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, pri ktorej podľa § 137 písm. c) CSP je potrebné
preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to okrem prípadu, že naliehavý
právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu
právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť nie je daná vtedy, ak
má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem musí žalobca
preukázať(ibažeprávnyzáujemvyplývazosobitnéhopredpisu).Povinnosťžalobcupreukázaťnaliehavý
právny záujem znamená aj to, že už v žalobe musí uviesť skutkové tvrdenia o danosti naliehavého
právneho záujmu a na preukázanie týchto tvrdení musí navrhnúť dôkazy. Ak naliehavý právny záujem
vyplýva z osobitného predpisu, žalobca nemá povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny
záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu vtedy, ak právny
predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu.
13. V prejednávanej veci žalobcovia už v podanej žalobe uviedli, že podávajú žalobu podľa § 137
písm. c) CSP a naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z § 17 ods. 1 písm. e)
Zák. č. 274/2009 Z. z., pričom rozhodnutie súdu by podľa ich názoru odstránilo dlhotrvajúcu právnu
neistotu vyplývajúcu zo spornosti užívacieho práva medzi viacerými žiadateľmi, ktorí Zmluvy o užívaní
spoločného Poľovného revíru F. predložili Okresnému úradu Trenčín. Správny orgán by sa musel
zaoberať právnym názorom súdu pri vyriešení predbežnej otázky platnosti alebo neplatnosti
zmluvy o užívaní poľovného revíru a v prípade vyhovujúceho rozsudku by musel zrušiť opatrenie o
zaevidovaní zmluvy, čím by sa revír stal voľným.14. K uvedenému tvrdeniu žalobcov odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
ustanovenie § 17 ods. 1 písm. e) zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve stanovuje, že k zániku zmluvy
o užívaní poľovného revíru môže dôjsť aj rozhodnutím súdu. V prejednávanej veci však predmetom
konania nie je posúdenie, či došlo k zániku zmluvy, ale určenie neexistencie práva užívať poľovný revír,
a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že naliehavý
právny záujem na určení neexistencie práva žalovaného užívať poľovný revír nevyplýva z osobitného
predpisu. Právo užívania poľovného revíru, ako aj akým spôsobom k nemu dochádza,
je upravené v Zákone o poľovníctve (zákon č. 274/2009 Z. z.), ktorý pre účinnosť
zmluvy o užívaní poľovného revíru, a teda pre vznik tohto práva stanovuje podmienku - evidenciu zmluvy
o užívaní poľovného revíru príslušným okresným úradom. Bez zaevidovania zmluvy sa zmluva nestane
účinnou a subjekt, ktorému vlastník poľovného revíru toto právo postúpil, nemôže právo vykonávať, t.
j. nedochádza k postúpeniu výkonu práva užívania poľovného revíru. V danom prípade bola Zmluva o
užívaní Poľovného revíru F. riadne zaevidovaná Okresným úradom Trenčín, čo je nesporná skutočnosť
v konaní, a preto tvrdenie žalobcov, že navrhovaná určovacia žaloba má odstrániť neistotu, či tu právo
je alebo nie je, je nedôvodná.
15. Súd prvej inštancie správne uviedol, že k evidencii zmluvy dochádza vo fáze verejnoprávneho
procesuažeaktorgánuverejnejsprávyajehozákonnosťmôžepreskúmavaťlensprávnysúd.Evidencia
zmluvy o užívaní Poľovného revíru F. bola správnymi súdmi preskúmavaná v dvoch konaniach,
keď jednak B. C. C. sa domáhala preskúmania evidencie zmluvy so žalobcom a tiež preskúmania
nezaevidovania zmluvy, ktorá bola uzatvorená s ňou ako s užívateľom poľovného revíru a jednak
Okresná prokuratúra Trenčín žiadala preskúmať zaevidovanie zmluvy so žalobcom. Obidve žaloby boli
Správnym súdom v Trenčíne zamietnuté, a to: žaloba Poľovníckeho združenia C. rozsudkom zo
dňa 02.06.2021, č. k. 11S/163/2019-98 a žaloba Okresnej prokuratúry rozsudkom zo dňa 20.03.2009,
č. k. 13S/72/2017-124. Proti obidvom rozsudkom boli podané kasačné sťažnosti, ktoré Najvyšší správny
súd SR zamietol ako nedôvodné, a to kasačnú sťažnosť poľovníckej spoločnosti rozsudkom pod sp.
zn. 5Svk/19/2021 zo dňa 01.07.2022 a kasačnú sťažnosť Okresnej prokuratúry rozsudkom pod sp. zn.
2Sžk/21/2019 zo dňa 29.09.2021. V uvedených konaniach sa správny súd a kasačný súd zaoberali
zákonnosťou evidencie Zmluvy o užívaní Poľovného revíru F. a tiež tým, či boli splnené zákonom
stanovené podmienky na zaevidovanie zmluvy, t. j., či boli splnené hmotnoprávne a
procesné podmienky podľa Zákona o poľovníctve v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky
podľa Občianskeho zákonníka (bod 22. rozsudku NSS SR sp. zn. 5Svk/19/2021).
16. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, keď žalobu zamietol pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Tvrdenie žalobcov, že
zamietnutím žaloby im bol odmietnutý prístup k súdu a právo na súdnu ochranu je podľa názoru
odvolacieho súdu nedôvodné, pretože zmluva o postúpení práva užívania poľovného revíru bola už
súdmi riadne preskúmaná v správnych konaniach pri rozhodovaní o zákonnosti evidencie
zmluvy.
17. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania, keď úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov v rozsahu 100 % proti neúspešným žalobcom, a preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, a preto mu odvolací súd priznal
proti žalobcom 1 až 3 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.