Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/111/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118013023
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2118013023.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,
trvale bytom D., D. E. XXX/X, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona,
o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 6.2.2023, sp. zn. 34T/86/2018,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.2.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 6.2.2023, sp. zn. 34T/86/2018 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa27.8.2017včaseokolo16.50hod.nacesteI/61vsmerezMestaTrnavanaobecMadunice,približne

3 km pred obcou Bučany, počas spoločnej cesty v motorovom vozidle zn. VW Golf, ktoré obžalovaný
v tom čase viedol ako vodič, verbálne a fyzicky napadol svoju priateľku C. F., ktorá sedela vedľa neho
ako spolujazdkyňa, tým spôsobom, že jej opakovane vulgárne vynadal, že je „kurva“, čo ešte 2-krát
zopakoval, pričom došlo medzi nimi k vzájomnej hádke, na čo obžalovaný následne zareagoval tak, že ju
pravou rukou - chrbátom ruky 1-krát udrel do ľavej oblasti hlavy - sánky, pričom v dôsledku tohto úderu si
C. F. ešte udrela hlavu aj o B-stĺpik motorového vozidla, čím uvedeným konaním spôsobil C. F. zranenia

ako zlomeninu sánky bez posunutia úlomkov a ľahký otras mozgu, ktoré si vyžiadali lekárske vyšetrenie,
ošetrenie a liečenie v celkovej dĺžke približne 4 (štyri) týždne, čím bol sťažený obvyklý spôsob života
poškodenej tým, že mala výrazne zhoršené podmienky pre otváranie sánky a s tým súvisiace prijímanie
potravy a verbálnu komunikáciu, zároveň trpela bolesťami hlavy a krčnej chrbtice.

Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno

j), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, výkon ktorého
mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1
Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov. Podľa § 287 odsek 1 Trestného
poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným C. F. škodu vo výške 1.459,20
eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., škodu vo výške 105,19 eur a Sociálnej poisťovni škodu vo
výške 117 eur.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že obžalovaný pri vedení motorového
vozidlaspoškodenouC.F.(ďalejlen„poškodená“)akospolujazdkyňou,tútoposlovnejhádkeapotomčo
poškodená obliala vodou z plastovej fľaše prístrojovú dosku, poškodenú udrel jeden krát chrbtom pravej
ruky do spodnej časti sánky pod bradou, v dôsledku čoho sa poškodenej zatmelo pred očami, udrela si
hlavu o B-stĺpik motorového vozidla a pociťovala bolesť. Po tomto požiadala poškodená obžalovaného,

aby ju vyložil z auta, volala matke a išla si zbaliť svoje veci k obžalovanému. Matka poškodenej volala
sestre poškodenej G. F., ktorá bola so svojím priateľom H. I. J.. Pri odchode z domácnosti obžalovanéhoprišlo poškodenej zle, na čo poškodená vyhľadala pohotovosť v Piešťanoch, kde bolo zistené, že má
zlomenú sánku a bola odoslaná na stomatochirurgiu do Bratislavy. O incidente povedala poškodená aj
matke obžalovaného D. B..

Výpovede obžalovaného a poškodenej boli v podstate zhodné, s výnimkou vzniku zranenia poškodenej,
keď podľa obžalovaného, tento poškodenú neudrel, bola to práve poškodená, ktorá ho udrela do hlavy
a následne ho začala oblievať vodou, na čo jej vyrazil plastovú fľašu o objeme 1,5 l z rúk a táto ju mala
udrieť do hlavy, pričom takéto svoje konanie považuje len za nutnú obranu.
Takejto obrane obžalovaného ale nezodpovedali zranenia poškodenej, k existencii ktorých bol

vypracovaný aj znalecký posudok. Poškodená síce priznala, že po tom, ako jej obžalovaný vulgárne
vynadal, obžalovaného buchla, avšak vierohodnosť tvrdenia poškodenej o vzniku zranení preukazuje aj
SMS komunikácia oboch aktérov incidentu, teda medzi obžalovaným a poškodenou, v ktorej obžalovaný
nepoprel zranenia poškodenej, práve naopak, potvrdil použitie fyzického útoku proti poškodenej.
Zranenia poškodenej boli popísané v lekárskych správach, ktoré boli podkladom znaleckého posudku
MUDr. Petra Malinovského, PhD., MHA, MPH, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

chirurgia a traumatológia, ktoré závery podporujú pravdivosť a vierohodnosť výpovedí poškodenej
a svedkov K. F., G. F., H. I. J., ako aj L. B., ktorému sa poškodená sťažovala na zlomenú
sánku. Zlomenina sánky bola bez akýchkoľvek pochybností objektivizovaná vykonaným znaleckým
dokazovaním a závažnosť zranenia podporuje verziu priebehu skutku podaného poškodenou a
doplnenú ďalšími svedeckými výpoveďami. Znalec potvrdil, že zranenia poškodenej mohli byť

s vysokou pravdepodobnosťou spôsobené identickým mechanizmom, ktorý uvádzala poškodená.
Správne intenzívne vedený a cielený úder (aj jeden samostatný úder) na oblasť sánky poškodenej
z ľavej strany môže spôsobiť zlomeninu sánky, prenesením sily aj na kontralaterálnej strane, ako
aj s následným nárazom hlavy na B-stĺpik auta, mohlo dôjsť identickým mechanizmom ku vzniku
ľahkého otrasu mozgu. Zo zdravotnej dokumentácie nevyplynulo, že by poškodená v minulosti trpela

ochoreniami, resp. že by v minulosti utrpela taký úraz, na ktorý by mal posudzovaný úraz vplyv, alebo
by mohol zhoršiť jeho stav, alebo by mohol mať spolu súvis. Vzhľadom na dokázaný nález na RTG
snímkach a stomatochirurgických opakovaných vyšetreniach znalec konštatoval, že sa jedná o čerstvý
úraz.Zlomeninasánkypoškodenejnebránilavkomunikácii,nakoľkoišlootzv.zaklinenúzlomeninu,kedy
sánka bola zlomená, ale funkčná, bez posunu úlomkov, z ktorého dôvodu tiež nebola potrebná operácia.

Podľa znalca na poškodenie tvárového skeletu nie je zásadne potrebná intenzívna sila, podstatná je
presnosť,keďsánkajepríkladomsilnej,alekrehkejkosti,shruboukortikouaminimomspongióznejkosti,
t. j. pri cielene vedenom presnom údere sa môže zlomiť. U poškodenej išlo o obojstrannú zlomeninu
sánky vľavo aj vpravo, pričom takúto zlomeninu spôsobí úder na hociktorú časť oblúka sánky. Znalec s
určitosťou vylúčil možnosť, že by poškodená utrpela zranenia spôsobom, ako to opisoval obžalovaný,

teda, že poškodenú mala udrieť do hlavy plastová fľaša o objeme 1,5 l, ktorú obžalovaný poškodenej
vyrazil z rúk. Čo sa týka ľahkého otrasu mozgu, ktorý mala tiež poškodená utrpieť v dôsledku konania
obžalovaného, znalec k tomuto uviedol, že ľahký otras mozgu je krátkodobá porucha vedomia alebo
funkcie mozgu, ktorá je reverzibilná - bez následkov, ktorú vo všeobecnosti nie je možné objektivizovať
z RTG snímku. Napriek tomu, že znalec nevedel jednoznačne posúdiť, či k ľahkému otrasu mozgu u

poškodenej došlo v dôsledku úderu hlavy o interiér auta alebo porucha vedomia a bolesti hlavy boli
následkom zlomeniny sánky, keď v prípade ľahkého otrasu mozgu ide o subjektívne ťažkosti a nie je
možné ich vyčítať ani z RTG snímku, nie je možné vylúčiť, že by poškodená ľahký otras mozgu utrpela,
najmä, ak sa poškodená na bolesť hlavy sťažovala. Znalec ako hlavnú diagnózu aj z hľadiska dopadu a
dĺžky liečby stanovil zlomeninu sánky a uviedol, že ak poškodená dostala tak silný úder, ktorý dokázal

zlomiť sánku, tak mohol byť dosť silný na to, aby spôsobil otras mozgu. Z výpovede znalca rovnako
vyplynulo, že v prípade, že by si poškodená udrela hlavu o stĺpik vo vozidle, s týmto nemusia byť klinicky
spojené vonkajšie zranenia.
Okresný súd tak mal nepochybne za preukázané, že medzi zraneniami poškodenej špecifikovanými v
skutkovej vete rozsudku a konaním obžalovaného je jednoznačne daný vzťah príčinnej súvislosti.

Výpoveď poškodenej okresný súd posúdil ako pravdivú, a to nielen pre existenciu dôkazov, ktoré jej
zranenia dokumentujú, ale aj preto, že táto je verifikovaná predovšetkým výpoveďami svedkov K. F.,
matkou poškodenej, ktorej poškodená telefonovala po skutku a za prítomnosti ktorej prišlo poškodenej
zle a preto išla na pohotovosť, G. F., sestry poškodenej, a H. I. J., ktorí sa s poškodenou stretli po skutku.
Výpovede svedkov K. B., otca obžalovaného a D. B., matky obžalovaného súd vyhodnotil ako

nevierohodné, pretože tieto výpovede si odporovali jednak vzájomne, ako i s tvrdeniami obžalovaného
a ostatnými vykonanými dôkazmi, čo okresný súd podrobne opísal.
Okresný súd pri zachovaní totožnosti skutku v rozsudku upravil skutkovú vetu oproti obžalobe v rozsahu
špecifikácie sťaženia obvyklého spôsobu života poškodenej v zmysle záverov znaleckého dokazovania,z ktorého vyplynulo, že poškodená mala výrazne zhoršené podmienky pre otváranie sánky a s tým
súvisiace prijímanie potravy a verbálnu komunikáciu, zároveň trpela bolesťami hlavy a krčnej chrbtice.
Súčasne súd s poukazom na závery znaleckého dokazovania vyňal zo skutkovej vety oproti obžalobe

hospitalizáciu poškodenej a doplnil skutkovú vetu o lekárske vyšetrenie, ktoré poškodená v súvislosti s
napadnutím absolvovala, a tiež vypustil zo skutkovej vety ľavé líce poškodenej, ktoré malo byť úderom
obžalovaného zasiahnuté, keď vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že
obžalovaný udrel poškodenú do ľavej oblasti hlavy - sánky, v dôsledku čoho si udrela hlavu o B-stĺpik
motorového vozidla.

Okresný súd vyhodnotil, že obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože v jeho konaní je zahrnutá
tak vedomostná, ako aj vôľová zložka konania vo vzťahu k porušeniu záujmu chráneného Trestným
zákonom.
Okresný súd vyhodnotil aj to, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebráni ani tzv.
materiálny korektív.
Okresný súd odmietol vykonať dôkazy, a to konfrontáciu poškodenej s obžalovaným a zabezpečenie

RTG snímky a jej predloženie znalcovi na posúdenie, resp. pribratie nového znalca do konania, pričom
nevykonanie týchto dôkazov aj náležite odôvodnil.

Obžalovanému okresný súd vymeral trest odňatia slobody 14 mesiacov, prihliadnuc na prevahu
poľahčujúcich okolností, kedy obžalovanému svedčila jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno j)

Trestného zákona, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, keďže nemá záznam v registri
trestovadopustilsa4priestupkovvdopravemenejzávažnéhocharakteru.Ajzhľadiskaokolnostískutku
a možnosti nápravy obžalovaného okresný súd považoval tento trest ukladaný v upravenej sadzbe
od 6 mesiacov po 18 mesiacov, lebo sa znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, za
primeraný, zákonný a schopný zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovaným a viesť ho k riadnemu

životu. Okresný súd vyhodnotil, že výkon uloženého trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného nie
je nevyhnutý, a preto mu bol výkon trestu podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba 24
mesiacov, ktorú považuje za primeranú na sledovanie správania obžalovaného.
Poškodeným subjektom, ktoré si riadne a včas uplatnili náhradu škody, okresný súd priznal túto náhradu,
a to poškodenej v sume 1.459,20 eur z titulu bolestného určeného znaleckým posudkom, Všeobecnej

zdravotnej poisťovni v sume 105,19 eur z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej,
a Sociálnej poisťovni v sume 117 eur z titulu vyplatenia nemocenských dávok.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného podal odvolanie do výroku
o vine a treste ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo a v súvislosti s tým aj proti výroku

o náhrade škody, a prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor“) podal odvolanie
do výroku o treste, ktoré odvolanie podaním doručeným okresnému súdu dňa 7.2.2023 zobral späť,
pričom okresný súd uznesením zo dňa 8.2.2023 zobral späťvzatie odvolania prokurátora na vedomie.
Obžalovanýapoškodenésubjektyneboliprivyhlásenírozsudkuprítomní,pričompoškodenísiodvolanie
nepodali.

Odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným okresnému súdu
dňa 10.3.2023. V odvolaní uviedol, že v predmetnej veci nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek logicky
odôvodnených pochybností preukázané, že poškodená mala zlomenú sánku. Znalec pri výpovedi na
hlavnom pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii RTG snímok

zlomeniny sánky, vychádzal len z lekárskej správy. Vo veci bol tak vypracovaný znalecký posudok, ktorý
saneopieraoodbornévyjadreniaznalca,aleoznalostilekára,ktorýošetrovalpoškodenúakoprvýarobil
RTG snímok sánky, ktorý nie je znalcom, pričom z jeho záveru vychádzali aj ďalší lekári. Je logické
predpokladať, že ak sa zmýlil tento lekár, ani jedna ďalšia lekárska správa nie je objektívne spôsobilá na
urobenie záveru, že poškodená mala zlomenú sánku. Znalec tak pri vypracovaní znaleckého posudku

nepoužil vlastné znalosti, ale spoľahol sa na odborné znalosti iného lekára neznalca. Znalec pri výpovedi
uviedol,žeRTGsnímkuposudzovaliaj4až5stomatochirurgovia,čosúpodľaznalcaväčšíodborníciako
on, čím spochybnil svoju vlastnú odbornosť na podanie znaleckého posudku. Znalec v predmetnej veci
neposúdil osobne zdravotnú dokumentáciu poškodenej, a tak nevykonal svoju činnosť riadne. Znalec
v znaleckom posudku neurčil ani to aké zranenia mala poškodená. Znalec nevidel poškodenú, nevidel

RTG snímok, nemal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu poškodenej, preto má obhajoba závažné
pochybnosti o správnosti záverov znalca.
Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na znovu prejednanie
a rozhodnutie.K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor ani poškodení nevyjadrili.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský
súd“) termín verejného zasadnutia na 6.2.2024, na ktorý sa dostavili prokurátorka Krajskej prokuratúry
Trnava, obhajca obžalovaného substitučne zastúpený iným obhajcom a splnomocnenec poškodenej.
Krajský súd dokazovanie na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere
neboli. Prokurátorka na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu žiadala odvolanie obžalovaného ako

nedôvodné zamietnuť, splnomocnený zástupca poškodenej uviedol, že odvolanie obžalovaného, čo do
výroku o náhrade škody žiada ani nedôvodné zamietnuť a obhajca obžalovaného navrhol rozhodnúť
v zmysle ich písomného odvolania a na základe v ňom uvedených skutočností.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, proti
výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohol a urobil tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu a za rešpektovania zásady
kontradiktórnosti správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné dokazovanie a dôsledne zhodnotil
všetky dôkazy realizované na hlavnom pojednávaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých
v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje žiaden relevantný
dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný, resp. s ktorého nevykonaním by sa okresný súd

náležite nevysporiadal. Následne okresný súd všetky zákonne vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek
12 Trestného poriadku správne vyhodnotil jednotlivo i v celom ich súhrne, pričom sa vysporiadal aj
s podstatnými obhajobnými námietkami obžalovaného, a tak dospel k úplným a správnym skutkovým
záverom, kedy upravil skutkovú vetu ohľadom sťaženia obvyklého spôsobu života.
Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v

ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti mal za
preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov, a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.Ani krajský súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný spáchal skutok v rozsahu skutkových zistení
napadnutého rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu si skutkové závery okresného súdu osvojuje, a
keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

V posudzovanom prípade aj podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie dostatočne a bez
akýchkoľvek pochybností preukazuje, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.

Krajský súd tiež opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces
neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd
neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní
logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho

rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo
vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov,
prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je
zásada vyjadrená v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn.
4Tdo/36/2015).

Krajský súd sa nestotožňuje s vyjadrením obžalovaného, že by nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
logicky odôvodnených pochybností preukázané, že poškodená mala zlomenú sánku. Okresný súd

podrobne opísal, aké skutočnosti vyplynuli z jednotlivých dôkazov, najmä výpovedí a znaleckého
posudku, následne tieto dôkazy zhodnotil jednotlivo i v ich súhrne, pričom jednoznačne vysvetlil o ktoré
konkrétne dôkazy oprel svoje skutkové zistenia.

Ku kľúčovej námietke obžalovaného, že znalec nevidel poškodenú ani RTG snímok sánky poškodenej,

a teda nevykonal znaleckú činnosť osobne a riadne krajský súd uvádza nasledovné.
V prípravnom konaní bol v danej veci pribratý znalec z dôvodu zložitosti objasňovanej skutočnosti, a to
MUDr. Peter Malinovský, PhD., MHA. z odvetvia chirurgia – traumatológia, ktorý vo veci podal písomný
znalecký posudok a ku ktorému bol ako znalec aj na hlavnom pojednávaní vypočutý.
Účelom znaleckého posudku je objasnenie skutkových okolností na základe odborných znalostí

vpríslušnomodbore.Znalcatrebaodlišovaťodsvedka,ktorývypovedáotom,čosámpozorovalavnímal
vlastnými zmyslami, zatiaľ čo znalec sa oboznamuje so skutkom a dôkazmi až v priebehu trestného
konaniaarobíknimsvojodbornýzáver.Uznalcasanevyžaduje,aktoneboloúlohouznalcazadanoumu
pri jeho pribratí, aby osobne vyšetril poškodenú, už len preto, že znalec je do konania pribratý s určitým
časovým odstupom od skutku, a poškodená už nemá na sebe také známky zranení, ktoré by mohol

znalec posúdiť. Zmyslom pribratia znalca z odboru zdravotníctva na posúdenie zranení poškodenej,
ktoré utrpela, nie je posudzovať, či tieto zranenia poškodená utrpela, nakoľko toto vyplýva z lekárskych
správvydanýchošetrujúcimlekáromozraneniachpoškodenej,ktorémajúpovahuodbornéhovyjadrenia
príslušnéhoorgánuvzmysle§141Trestnéhoporiadku,aleznalecsamávyjadriťktomu,čitietozranenia
mohli vniknúť mechanizmom popísaným poškodenou a či doba liečby poškodenej zodpovedá aj obvyklej

dobe liečenia. Znalec sa tak v konaní oboznamuje s dôkazmi ako sú výpovede, či lekárske správy
a k týmto robí svoj odborný záver, avšak neprislúcha mu ani hodnotenie dôkazov, teda ani lekárskych
správ. Znalec nerieši, či zranenia poškodená utrpela, keďže táto skutočnosť vyplýva z lekárskych správ,
ktoré majú povahu odborného vyjadrenia, ale aký bol mechanizmus vzniku zranení. Pokiaľ mala
obhajoba pochybnosti, že poškodená mala zlomenú sánku, ktorú diagnózu konštatoval ošetrujúci lekár

D. D. K. na základe RTG snímky sánky poškodenej, mohla obhajoba navrhnúť vypočuť tohto lekára
ako svedka k obsahu odborného vyjadrenia. Úlohou znalca v danom prípade nebolo skúmať pravdivosť
záverovodbornýchlekárovpripodaníichodbornýchvyjadrenívoformelekárskychspráv.Ztohtodôvodu
je námietka obhajoby, že znalec nevykonal znaleckú činnosť osobne a riadne, nedôvodná.
Znalec pribratý do tohto konania sa aj jednoznačne vyjadril, že k zraneniu poškodenej na tvári sa

vyjadrovali ošetrujúci lekári poškodenej v lekárskych správach, z ktorých vychádzal pri vypracovávaní
znaleckého posudku. Aj z klinickej praxe sa podľa znalca k zraneniam môže vyjadriť len ten lekár,
ktorý videl poškodenú ako prvý po úraze a následné zmeny sú sekundárne. Znalec pri vypracovávaní
znaleckého posudku vychádzal z výpovede poškodenej a z 10 lekárskych správ, ktorých podstatnýobsah aj znaleckom posudku uviedol. Zlomenina sánky poškodenej bola podľa znalca spoľahlivo
ustálená a posudzovaná piatimi odborníkmi z odboru stomatochirurgie a nemal dôvod RTG snímky
poškodenej posudzovať.

Vzhľadomktomu,žezraneniapoškodenejbolijednoznačnepreukázanélekárskymisprávami,kuktorým
obhajoba nenavrhla vypočuť k obsahu odborných vyjadrení ošetrujúcich lekárov ako svedkov, bolo
v konaní preukázané, že poškodená utrpela zranenia špecifikované v lekárskych správach, ku ktorým
sa znalec vyjadril tak, že tieto mohli byť s vysokou pravdepodobnosťou spôsobené mechanizmom, ktorý

uvádzala poškodená, a súčasne znalec s určitosťou vylúčil možnosť, že by poškodená utrpela zranenia
spôsobom,akotoopisovalobžalovaný,teda,žepoškodenúmalaudrieťdohlavyplastováfľašaoobjeme
1,5 l, ktorú obžalovaný poškodenej vyrazil z rúk.

Krajský súd vo vzťahu ku konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, nezistil žiadne vady.
Okresný súd sa vysporiadal aj s nevykonaním dôkazov, ktoré navrhla obhajoba.

Pokiaľ ide o výrok o treste, tak krajský súd s postupom okresného súdu, keď u obžalovaného zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, prihliadol na čistý register trestov, ojedinelé
priestupky v doprave a okolnosti skutku a spôsobené následky, a uložil obžalovanému trest pri hornej
hranici upravenej trestnej sadzby, súhlasí, pričom takto uložený trest považuje za zákonný a spravodlivý

spĺňajúci všetky kritéria účelu trestu.

Výkon uloženého trestu odňatia slobody okresný súd obžalovanému pri splnení podmienok upravených
v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil a uložil mu primeranú skúšobnú dobu.

Vzhľadom k tomu, že okresný súd obžalovaného odsudzoval pre trestný čin, ktorým spôsobil trom
poškodeným subjektom škodu, ktorú si riadne a včas uplatnili, uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
poškodeným túto škodu, ktorej výšku okresný súd aj náležite odôvodnil.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov vo vzťahu k výroku o vine a treste obžalovaného,

k výroku o škode ako aj k postupu okresného súdu, ktorý im predchádzal, krajský súd dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto postupom podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie
obžalovaného zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.