Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119221455
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8119221455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v spore žalobkyne: O. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. X, XXX XX H., zast.: JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so sídlom Jarková 63, 080 01
Prešov, IČO: 42083591, proti žalovanému: D. P., nar. X.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX H., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/71/2019 - 301 zo dňa 9.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v rozsudku
špecifikovaných nehnuteľností (byt so súvisiacim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
zariadeniach domu) a zaviazal žalovaného vypratať predmetný byt v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Tretím výrokom priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa doručenou žalobou domáhala určenia, že je
vlastníčkou špecifikovaných nehnuteľností a vypratania týchto nehnuteľností. Žalobu odôvodnila tým,

že predmetné nehnuteľnosti v roku 2017 darovala žalovanému. Po darovaní bytu sa však žalovaný
o ňu ako o matku úplne prestal javiť záujem a správal sa voči nej tak, že hrubo porušoval dobré
mravy. Súd uviedol, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná prevažná časť nevhodného
správania žalovaného podpísaného žalobkyňou v žalobe ako aj vo výzve na vrátenie daru. Uviedol, že
žalovanýnepoprelpravdivosťskutkovéhotvrdeniažalobkyne,žepomocprinávšteváchvzdravotníckych
zariadeniach vrátane hospitalizácii poskytuje žalobkyni výlučne jej dcéra. Aj zo svedeckej výpovede
E.. L. Z. vyplynulo, že žalobkyňu sprevádzala výlučne jej dcéra a iba jej poskytovala informácie o

zdravotnom stave žalobkyne. Súd uviedol, že neposkytnutie pomoci zo strany žalovaného v čase
zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne, ako aj podanie lieku, ktorý mohol vážne ohroziť jej zdravie, je
možné subsumovať pod skutkovú podstatu ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, teda, že ide o
správanie hrubo porušujúce dobré mravy, pričom uvedený záver zodpovedá aj ustálenej rozhodovacej
praxi najvyšších súdnych autorít. Súd zistil, že žalovaný podal žalobkyni jej neznámy liek, následkom
ktorého bola dezorientovaná a halucinovala. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobkyne, že tejto podal liek
N. v čase jej hysterického záchvatu, kedy sa cítila zle, avšak z toho vôbec nehalucinovala. Súd ďalej

zisťoval, či správanie sa žalobkyne ako darkyne nebolo v rozpore s dobrými mravmi, a teda, či jej
správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného a dospel k záveru, že v konaní nebolo
preukázané akékoľvek nevhodné správanie sa žalobkyne voči žalovanému majúce charakter správaniasa v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by mohlo byť príčinou prípadného nevhodného správania sa
žalovaného ako obdarovaného.

2. Na základe uvedených skutočností súd žalobe vyhovel a určil lehotu na vypratanie nehnuteľnosti a
zabezpečenie si ďalšieho bývania. Výrok o trovách konania odôvodnil úspechom žalobkyne v konaní.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že predmetné
rozhodnutie považuje za nezákonné. Žalovaný v podanom odvolaní namietal viaceré skutkové závery

súdu prvej inštancie, na ktorých však súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie a tieto odvolacie
námietky nemohli privodiť pre žalovaného lepšie rozhodnutie vo veci, a preto ich odvolací súd výslovne
neuvádza ani sa nimi nezaoberá. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že mu bolo odopreté právo na
spravodlivý proces tým, že nebol vypočutý svedok H. E.. Spochybnil skutkový záver, na ktorom súd
založil svoje rozhodnutie, a to záver o tom, že žalovaný neposkytoval žalobkyni potrebnú pomoc v
súvislosti s jej ošetreniami. Uviedol, že nie je pravda, že matku nesprevádzal na vyšetrenia, on ju

na vyšetrenia sprevádzal, ale čakal na chodbe, čo určite videla zdravotná sestra a dalo by sa to
dokázať potvrdenkami o sprevádzaní matky. Neskôr, keď odmietla matka s ním komunikovať v roku
2019, obracala sa už len na sestru. Uviedol, že záver súdu o podaní lieku N. považuje za unáhlený
a za povrchné hodnotenie vykonaných dôkazov. Poukázal na to, že tento liek bol predpísaný jemu
na ukľudnenie lekárkou po tragickej smrti jeho 17-ročného syna. Lekárka ho poučila, že je to liek ako

C., bez osobitného poučenia na škodlivé účinky tohto lieku. Sám užíval tento liek asi polroka, potom
len sporadicky. Keďže bol oboznámený, že N. pôsobí ako C., tak ho v dobrej vôli dal pri hysterickom
záchvate jeho matke, a to len jedenkrát na ukľudnenie a nebadal žiadne účinky, aké matka popisuje
a matka sa postupne ukľudnila. Nie je pravdou, že mala nejaké halucinácie. Nešlo z jeho strany o to,
aby matke ublížil, ale naopak chcel jej pomôcť, keďže sám tento liek užíval bez vedľajších účinkov.

Odmietol záver dokazovania, že odmietol pomôcť matke pri doprovode na lekárske ošetrenia v čase
zhoršeniazdravotnéhostavuaúmyselnejejpodalliek,ktorýmoholvážneohroziťzdraviežalobkyne. Nie
je pravdivé hodnotenie súdu, že nepreukázal nevhodné správanie žalobkyne voči nemu, lebo svedecká
výpoveď D. F. a čiastočne aj susedy E. preukazuje opak. Odmieta hodnotenie situácie, ktorá nastala
po pojednávaní 7.9.2022, zachoval sa tak preto, lebo videl, že matke je zabezpečená a poskytovaná

pomoc, teda situáciu vyhodnotil tak, že je už zbytočný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne, resp., aby rozsudok zrušil.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožnil.

6. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu

vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.
Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a

stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

7. Žalovaný v podanom odvolaní okrem odvolacích námietok proti tým skutkovým záverom rozhodnutia,
na ktorých súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie, spochybnil aj závery súdu prvej inštancie o
tom, že podanie lieku N. bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi a závery o neposkytnutí pomoci
pri návšteve zdravotníckych zariadení, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil. Závery

súdu prvej inštancie vyplývajú z vykonaného dokazovania. Neposkytnutie pomoci pri návšteve lekára (aj
v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu) aj podanie nepredpísaného lieku, ktorý spôsobil žalobkyni
vážne zdravotné problémy, je aj podľa názoru odvolacieho súdu konaním v hrubom rozpore s dobrýmimravmi a aj samostatne je každý z týchto skutkov dôvodom na vrátenie daru. Obe tieto konania sú
uvedené vo výzve žalobkyne na vrátenie daru zo dňa 08.07.2019.

8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žiadavala žalovaného o odvoz k lekárovi a on to odmietal.
To, že žalovaný nesprevádzal žalobkyňu k lekárovi, potvrdila aj svedkyňa E.. Z. a ďalší svedkovia. Aj
žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že matku prestaval sprevádzať od roku 2019 v zdravotníckych
zariadeniach, ale vysvetľuje to tým, že sa matka od roku 2019 obracala v súvislosti s návštevou lekárov
už len na sestru. Žalovaný pred súdom prvej inštancie tento stav (že matku nesprevádzal) nevysvetľoval

a nenavrhoval dôkazy svedčiace o tom, že matku k lekárovi nesprevádzal, lebo matka sa v tejto veci
obracala na sestru žalovaného. V odvolacom konaní sa žalovaný nemôže domáhať vykonania ďalších
dôkazov,pretožetotobybolovrozporesozásadoukoncentráciekonaniaaodvolacísúdmusívychádzať
z dôkazov, ktoré boli vykonané doposiaľ. Z týchto dôkazov vyplýva, že žalobkyňa žiadala od žalovaného
pomoc, aby mohla navštevovať lekárov (aj v súvislosti so zhoršením svojho zdravotného stavu), a
žalovaný jej túto pomoc neposkytoval.

9. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané aj podanie lieku N. žalovaným žalobkyni. Aj keď
sám žalovaný mohol mať s týmto liekom nejakú skúsenosť, v žiadnom prípade nemohol tento liek
sám podať žalobkyni, pretože nie je lekár a nemohol zohľadniť všetky následky podania takéhoto lieku
skutočnosti na organizmus žalobkyne. Z vykonaných dôkazov (z výpovede svedkyne lekárky E.. Z.)

vyplynulo, že podanie tohto lieku mohlo ohroziť zdravotný stav žalobkyne a takéto konanie aj podľa
názoru odvolacieho súdu možno považovať za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

10. Nevypočutie svedka H. E. súd prvej inštancie odôvodnil, keď uviedol, že nie je potrebné vyvracať
skutočnosť, ktorá nebola preukázaná. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje.

11. Z výpovede svedkyne D. F. nevyplývajú závery, že žalobkyňa sa k žalovanému správala v
hrubom rozpore s dobrými mravmi. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla len informácie, ktoré
mala sprostredkované od žalovaného, ale na otázku súdu uviedla, že sama nikdy nebola svedkom
vzájomných vulgárnych alebo hanlivých vyjadrení medzi stranami sporu. Z výpovede svedkyne R. E.

takisto vyplýva záver, že žalobkyňu počula vulgárne sa vyjadrovať, ale s tým, že pani P. vo všeobecnosti
v komunikácii používa takzvané hrubšie slová, takúto komunikáciu má vo všeobecnosti, nielen vo vzťahu
k pánovi P.. Teda týmto dôkazom nebolo preukázané konanie v rozpore s dobrými mravmi žalobkyne vo
vzťahu k žalovanému, ktoré by mohlo vyvolať obdobné konanie žalovaného vo vzťahu k žalobkyni.

12. Vecne správny aj výrok o trovách konania.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V

odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, žalovaný bol neúspešný. Preto odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov konania úspešnej žalobkyni. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by mohli byť dôvodom na rozhodnutie o nepriznaní trov konania postupom podľa § 257
CSP.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).