Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122361066
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122361066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátuJUDr.AdrianyMurínovejaJUDr.ZuzanyStolárovejvsporežalobkyneA.B.,nar.XX.X.XXXX,C.-
D., E. XX, zast. JUDr. Tomáš Čverčko, IČO: 35 553 944, advokát, Košice - Staré Mesto, Čajakova 5, proti
žalovanému Mesto Košice, IČO: 00 691 135, Košice - Západ, Trieda SNP 48A, o zaplatenie 5 841,14
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 45C/37/2022-277 z 24.1.2023 Okresného
súdu Košice II

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II. stranám
sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 5 841,14 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že je
podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXXX v katastrálnom území F., obec
C. - G., H. C. I., pričom predmetné nehnuteľnosti užíva žalovaný, a to už od roku 1957, kedy začal na

uvedených pozemkoch realizovať výstavbu verejnej zelene známej ako Borovicová háj.
2.2.Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že miestny územný systém ekologickej
stability je podkladom pre tvorbu územnoplánovacej dokumentácie a jeho zapracovaním sa stáva
súčasťou územného plánu. Zdôraznil, že samotným definovaním určitej lokality územným plánom
ako plochy verejnej zelene nedochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva a že za danej situácie
vlastníkovi dotknutého pozemku nepatrí náhrada. V opačnom prípade musí dôjsť k reálnemu užívaniu
dotknutých pozemkov verejnosťou, čo v danom prípade nie je splnené, nakoľko pozemky vo vlastníctve

žalobkyne sú užívané len v rozsahu existujúcich chodníkov, keďže na zvyšku sa nachádza hustý porast
neumožňujúci užívanie verejnosťou. Súčasne argumentoval tým, že ustanovenia z. č. 66/2009 Z.z. je
možné v zmysle § 1 ods. 2 cit. zákona primerane použiť aj na prejednávanú vec a vzniesol námietku
premlčania a navyše nesúhlasil ani s výškou uplatneného nároku, ktorú považoval za nadhodnotenú.
2.3.Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa
je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese C. I., obec C. - G., katastrálne
územie F., zapísané na LV č. XXXXX, že na pozemkoch sa nachádza lokalita známa ako Borovicový

háj, a že žalobkyňa je podľa LV č. XXXXX vo veľkosti podielu 1/9 (pod zápisom B4) spoluvlastníčkou
nehnuteľností identifikovaných ako parcely registra „C“ - trvalý trávny porast s parcelným č. XXXX/X
o výmere 183 m2 so spôsobom využitia - 7, zastavaná plocha a nádvorie s parcelným č. XXXX/XX o
výmere 80 m2 so spôsobom využitia - 22, zastavaná plocha a nádvorie s parcelným č. XXXX/XX ovýmere 272 m2 so spôsobom využitia - 22, ostatná plocha s parcelným č. XXXX/XX o výmere 2985 m2
so spôsobom využitia - 29, ostatná plocha s parcelným č. XXXX/X o výmere 61 m2 so spôsobom využitia
- 37, ostatná plocha s parcelným č. XXXX/XX o výmere 822 m2 so spôsobom využitia - 29. V zmysle

legendy uvedenej na predmetnom liste vlastníctva predstavuje spôsob využitia pozemku s kódom 7
pozemok, na ktorom sú lúky a pasienky trvalo porastené trávami alebo pozemok dočasne nevyužívaný
pre trvalý trávny porast, s kódom 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná,
miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti,
s kódom 29 pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná

zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie, a s kódom 37 - pozemok, na ktorom sú
skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú
trvalý úžitok a vec právne posúdil podľa § 1 ods.1, § 2 ods.1,2, z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
(ďalej len ZoMO), § 1, § 2 ods.1,2, § 3 ods.1, § 4 ods.1,2 z. cˇ. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a
vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.8.2022 (ďalej len

z. cˇ. 66/2009 Z.z.), § 151n ods.1, § 101, § 451 ods.1,2 OZ a konštatoval, že delimitačným protokolom
z 28.6.1991 bol Borovicový háj odovzdaný Správe mestskej zelene v Košiciach, prechod vlastníctva
uskutočnil ku dňu účinnosti z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j. k 1.5.1991, pričom samotný protokol má
lendeklaratórneúčinky,atedanámietkažalobkyneohľadomčasuvyhotoveniapredmetnéhodokumentu
je irelevantná. Súd má za to, že postupný prevod Borovicového hája bol z predložených listinných

dôkazov dostatočne jasný a zrejmý, a v konaní bol preukázaný prechod vlastníctva Borovicového hája
namestoKošice.ŽalovanýjednoznačnepreukázalvlastníctvoBorovicovéhohája,nakoľkoužminimálne
od roku 1987 konal ako vlastník, keď Hospodárskou zmluvou z 10.11.1987 previedol správu tejto lokality.
Správnosť právneho názoru o primeranej aplikácii z. č. 66/2009 Z.z. preukazuje aj žiadosť žalovaného
z 15.10.2009 (č.l. 201 súdneho spisu), ktorým žiadal o zápis vecného bremena v zmysle zákona č.

66/2009 Z.z., aj keď k zápisu vecného bremena nedošlo a do pozornosti dal, že záznam podľa § 34 a
nasl. z. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) má „len“ evidenčný charakter, pričom od jeho vykonania nebude závisieť to, či vecné
bremeno vzniklo, alebo nie.
2.4.V súvislosti s vyhlásením VZN č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane zelene, na ktoré odkazuje

žalobkyňa, uviedol, že predmetné VZN mesta sa zaoberalo pojmom a klasifikáciou zelene, výkonom
správy zelene, povinnosťami správcu a vlastníka zelene a pod., pričom táto úprava nič nemení na fakte,
že Borovicový háj bol až do roku 1987 identifikovaný ako les a následne užívaný ako verejná zeleň,
ktorá 1.5.1991 prešla na žalovaného v zmysle zákona č. 138/1991 Zb.. Spomínané VZN č. 2/1991 sa
nezaoberalo konkrétne identifikáciou Borovicového hája, dokonca jeho založením, či vytvorením, pričom

existencia Borovicového hája už v období pred 19.12.1991, t.j. pred vyhlásením VZN č. 2/1991, bola
zjavne preukázaná ostatnými písomnými dôkazmi produkovaným stranami sporu v konaní, ako aj to, že
mala už vtedy charakter verejnej zelene.
2.5.Borovicový háj predstavuje vnútromestskú zeleň, ktorá je prístupná verejnosti, pričom takto je
vnímaná od počiatku jeho výsadby. Dokonca spočiatku aj sama žalobkyňa označila Borovicový háj za

verejnú zeleň (pozn. súdu: žaloba na č.l. 1 a nasl. súdneho spisu).
2.6.Pojem „verejná zeleň“ možno na základe sadovníckej a urbanistickej praxe vymedziť ako „zeleň
prístupná všetkým občanom bez obmedzenia a slúži na všeobecné užívanie. Predstavuje zeleň v
uliciach, stromoradia, zelené pásy a pruhy, mobilnú zeleň v uliciach, voľné miesta po asanácii budov,
parkoviská, zeleň na námestiach, zeleň pri významných budovách, pomníky a pamätníky, verejnú zeleň

na sídliskách, mestské parky a parkovo upravované plochy, promenády, promenádne lúky, odpočinkové
lúky, okružné prechádzkové trasy, cieľové prechádzky, odpočívadlá, prírodné kiná a amfiteátre, náučné
chodníky, psie lúky a pod. Zeleň verejných parkov tvoria všetky verejné prístupné plochy zelene v
sídelnom útvare“. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp.zn. 6Co/78/2022
z 13.9.2022, v ktorom sa riešila otázka aplikácie z. č. 66/2009 Z.z. na posúdenie nároku žalobkyne -

podielovej spoluvlastnícky nehnuteľností zapísaných rovnako na LV č. XXXXX pre k.ú. F. - C. I..
2.7.Súd konštatoval, že v zmysle § 1 ods.2 z. č. 66/2009 Z.z. sa tento zákon primerane použije aj na
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnená verejná zeleň, ktorá prešla
do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, t.j. v zmysle z. č. 138/1991 Zb.. V danom prípade sa
nejedná o stavbu, nakoľko Borovicový háj nie je stavbou, a teda k 1.5.1991, t.j. k prechodu vlastníctva

na žalovaného, nemohlo ani existovať územné, stavebné, či kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa
Borovicového hája. V zmysle evidovania spôsobu využitia pozemkov na LV č. XXXXX pre k.ú. F. - C.
I., bude pre prevyšujúcu časť rozlohy predmetných parciel platiť, že sa jedná o pozemky, na ktorých jeokrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a
poľovnícke využitie.
2.8.Vzhľadom na neexistenciu zmluvného vzťahu, ktorý by žalovaného oprávňoval nehnuteľnosti v

podielovom spoluvlastníctve žalobkyne užívať, 1.7.2009 v súlade s § 4 ods.1 z. cˇ. 66/2009 Z.z. vzniklo
k predmetným pozemkom v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom
ktorého je držba a užívanie pozemku pod stavbou, resp. verejnou zeleňou žalovaným.
2.9.Pokiaľ žalovanému ako vlastníkovi verejnej zelene Borovicový háj na pozemkoch v podielovom
spoluvlastníctve žalobkyne prislúcha oprávnenie zo zákonného vecného bremena, nebude možné nárok

žalobkyne subsumovať pod žiaden zo štyroch foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.2
OZ.
2.10.Súd konštatoval, že z. č. 66/2009 Z.z. neobsahuje u´pravu ty´kaju´cu sa priznania na´hrady za
zriadenie vecne´ho bremena, a teda za obmedzenie vlastni´ckeho pra´va. K tejto otázke sa však
celkom jednoznačne vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení z 30. novembra 2019 sp. zn. 8Cdo/17/2019,
2Cdo/194/2018 z 26. augusta 2019, 3Cdo/49/2014. Z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, t.j. uznesenia sp. zn. 2Cdo/194/2018 z 26. augusta 2019 a rovnako aj uznesenia
sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30. novembra 2020, má súd za to, že náhrada za zriadenie vecného bremena
má charakter jednorazovej odplaty a uvedené rozhodnutia tvoria ustálenú rozhodovaciu prax ohľadne
tejto otázky.
2.11.Nárok žalobkyne bol uplatnený žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica

6.7.2022 (č.l. 26 súdneho spisu), pričom žalovaný v odpore vzniesol námietku premlčania poukazujúc
na to, že nárok žalobkyne je treba posúdiť ako nárok za zákonné vecné bremeno v zmysle z. č. 66/2009
Z.z., ktorý sa premlčí vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote od účinnosti dotknutého zákona, t.j. od
1.7.2009, nakoľko zákon pre náhradu za zákonné vecné bremeno neupravuje samostatne premlčaciu
dobu. Súd si je vedomy´ doterajšej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu a posudzovania náhrady

za vecné bremeno ako opakujúceho sa nároku, tá však bola prelomená rozhodovacou cˇinnostˇou
Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky ako su´du vysˇsˇej insˇtancie, ktorou je aj tento su´d viazany´.
Premlcˇacia doba nesporne zacˇala plynu´tˇ 1.7.2009, t.j. odo dnˇa u´cˇinnosti za´kona cˇ. 66/2009 Z.z.,
pricˇom tento okamih je dany´ objekti´vne a neza´visle na subjekti´vnej okolnosti, teda cˇi opra´vneny´
(zˇalobca) vedel alebo nevedel o svojom pra´ve (porovnaj R 1/1998). V kontexte uvedene´ho sa pra´vo

zˇalobkyne na zaplatenie na´hrady za vecne´ bremeno premlcˇalo najnesko^r 1.7.2012, pričom žaloba
bola na súd podaná 6.7.2022. Súd preto žalobe vyhovieť nemohol a zamietol ju tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

3.1.Žalobkyňa napadla rozsudok včas podaným odvolaním, a to v časti, ktorým súd žalobu zamietol

a žalovanému priznal náhradu trov konania z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/
a h/ CSP a § 366 CSP písm. c/ CSP, ktoré odôvodnil nasledovne:
3.2.Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice nikdy nenadobudol do správy Borovicový háj,
nakoľko to vyplýva zo samotného rozhodnutia Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR z
21.1.1987, a to Prílohy č. 1, Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice nemohol odovzdať správu

Borovicového hája na Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice – Správa verejnej zelene na
základe Hospodárskej zmluvy zo 10.11.1987 s prevodom k 30.11.1987, nakoľko to nikdy do svojej
správy nenadobudol. Žiadna hospodárska zmluva medzi Východoslovenskými štátnymi lesmi š.p. a
Záhradníckym a sadovníckym podnikom mesta Košíc neexistuje, čo vyplýva aj z prázdneho vyznačenia
v Prílohe č. 1 Rozhodnutia Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR z 21.01.1987, kde chýba

číslo Hospodárskej zmluvy.
3.3.Žalobkyňa poukázala na § 12 ods.1, § 13 z. č. 61/1977 Zb. o lesoch, platného a účinného do
23.6.1991 a na odôvodnenie rozhodnutia v bode 31. a 33. rozsudku. Konštatovala, že pre posúdenie,
či žalovanému vzniklo 1.7.2009 právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 1 ods.2 z. č. 66//2009
Z.z. považoval súd za podstatný a relevantný spôsob nadobudnutia vlastníctva tejto stavby (nestavby)

verejná zeleň žalovaným podľa z. č. 138/1991 Zb. Opakovane žalobkyňa konštatovala, že Borovicový
háj, jeho výstavbu, realizovali pred rokom 1964 Východoslovenské štátne lesy, š.p. ako les, nie verejnú
zeleň a navyše právny poriadok ani nepoznal pred rokom 1989 takýto pojem.
3.4.Má za to, že žalovaný žiadnym svojim listinným dôkazom nepreukázal, že Borovicový háj bol už pred
rokom 1990 verejnou zeleňou a stavbou. Práve naopak, žalobkyňa preukázala protestom prokurátora,

že „verejná zeleň“ v lokalite Borovicový háj mala vzniknúť až 19.12.1991. Žalobkyňa dala do pozornosti
odvolaciemu súdu, prečo nemožno aplikovať na predmet žaloby z. č. 66/2009 Z.z. Citovala znenie § 1
ods.1, § 4 ods.1 a zastáva názor, že ak by sa mal vzťahovať na predmetné žaloby § 1 ods.1 a § 4 ods.1
z. č. 66/2009 Z.z. mal žalovaný predložiť právoplatné územné, stavebné a kolaudačné rozhodnutia.3.5.Ďalej citovala z § 1 ods.2 z. č. 66/2009 Z.z., § 2 ods. 7 z. č. 138/1991 Zb. a konštatovala, že verejná
zeleň ako obvodový park vznikla až 19.12.1991, teda sedem mesiacov po účinnosti z. č. 138/1991 Zb.,
a to vyhlásením všeobecne-záväzného nariadenie č. 2/1991 o zakladaní, údržbe a ochrane zelene.

3.6.Citovala § 14 ods.1,4 a konštatovala, že žalovaný v konaní tvrdí, že verejná zeleň v lokalite
Borovicový háj vznikla pred rokom 1990, jeho vysadením. Toto tvrdenie žalovaného sa však nikdy
žalovanému nepodarilo žalovanému preukázať, práve naopak rozhodnutie Ministerstva lesného a
vodného hospodárstva SSR z 21.1.1987 svedčí o opaku.
3.7.Nedošlo podľa rozhodnutia k majetko-právnemu vysporiadaniu pozemkov podľa bodu 3 písm. b/,

nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode správy národného majetku podľa písm. B ods. 1 písm. b/
a prílohy č. 1 rozhodnutia MLVH SSR a podobne. V roku 1987 Borovicový háj bol lesným pozemkom
a nie verejnou zeleňou a ani stavbou, nakoľko neexistujú o tom žiadne doklady a dôkazy. Ak verejná
zeleň bola založená všeobecne záväzným nariadením č. 2/1992 o zakladaní, údržbe a správe zelene,
ktorý nadobudol účinnosť 19.12.1991, nemohla ku 1.5.1991 verejná zeleň prejsť do vlastníctva obce.
3.8.Citovala z § 4 ods.3 písm. e/ z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a konštatovala, že pre

rozhodnutiejepodstatnouprávnaotázkastanoveniakritériíprávnejkvalifikácieverejnázeleň.Poukázala
na vývoj právnej kategórie veci ako objektu občiansko-právnych vzťahov, ktorý nastal počas rozhodného
obdobia, a to § 118, § 119 ods.1,2, § 120 ods.2 OZ a konštatovala, že pojem verejná zeleň je možné
gramatickým a systematickým výkladom porovnať s administratívno-právnym vymedzením pojmu park.
3.9.Žalobkyňa zastala stanovisko, že objekty spadajúce pod kategóriu verejná zeleň podľa § 1 ods.2

ZoMU musia byť samostatnou vecou majúcou povahu stavby v občianskom-právnom zmysle, pri ktorej
to, že došlo k jej vytvoreniu ľudskou činnosťou, čo musí byť jednoznačne preukázané.
3.10.Rozhodnutie obvodného národného výboru z 15.3.1985 je aktom bez právnych účinkov.
V rozhodnutí je jednoznačne uvedené, že pred vydaním stavebného povolenia je pozemok majetko-
právne vysporiadať a predložiť list vlastníctva. Vlastníkom pozemkov nebolo doručené žiadne

rozhodnutie, uvedené potvrdzuje aj právny predchodca žalovaného, ktorý mohol nanajvýš vykonať iba
vyčlenenie lokality Borovicový háj a nikdy nepristúpil k vytvoreniu stavby Borovicový háj. K výstavbe
parku mal právny predchodca žalovaného pristúpiť až po majetko-právnom vysporiadaní, pričom
k uvedenému nikdy nedošlo. Je toho názoru, že uplatnenie ZoMU je vylúčená pri kategórii verejná zeleň
na objekty, pri ktorých neboli vykonané iné, než administratívno-technické vyčlenenia bez toho, aby bola

inýmifaktickýmiúkonmivytvorenásamostatnávec,majúcapovahustavby/parku.Navzniktakejtostavby
sa okrem iného vyžaduje stavebné alebo iné povolenie, ktorý takúto stavbu individualizuje. Územie
označované ako Borovicový háj nie je stavbou/parkom, ku ktorej by mohol nadobudnúť vlastníctvo
žalovaný.
3.11.K predpokladom vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa ZoMU pri kategórii

verejná zeleň žalobkyňa uviedla, že právny záver vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí
2Cdo/194/2018 a 3Cdo/49/2014, ktoré uvádza súd v bode 34. rozsudku, súd zlyhal v určení rozdielnych
aspektov týchto rozhodnutí dovolacieho súdu k právnym otázkam týkajúcich sa objektov majúcich
povahu verejnej zelene podľa § 1 ods.2 ZoMU.
3.12.Opakovane citovala § 1 ods.1 ZoMU a konštatovala, že pri tam menovaných kategóriách objektov

vrátane verejnej zelene predpokladá sa iba primerané použitie jednotlivých pravidiel a opatrení
uvedených v texte tohto zákona. Z tohto pohľadu je pri výklade zákona č. 66/2009 Z.z. potrebné vziať
do úvahy legislatívne pravidlá vlády pri tvorbe právnych predpisov. V prípadoch primeranej aplikácie
by vzhľadom na prípustnosť voľnejšej aplikácie malo byť predmetom odôvodnenia konajúceho súdu aj
skúmanie toho, či v konkrétnom prípade povaha ustanovení, na ktoré je odkazované zodpovedá povahe

prípadu, o ktorý ide.
3.13.Konštatovala, že nie je možné sťahovať rovnaké pravidlá upravujúce vznik práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu pri ZoVB a taktiež na vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa ZoMU
pri objektoch spadajúcich pod kategóriu verejná zeleň podľa § 1 ods.2 ZoMU, a to z dôvodu, že takéto
stavby nevykazujú obdobné charakteristické znaky ako byty/bytové domy podľa ZoVB (inak je tomu v

prípade stavieb podľa § 1 ods.1 ZoMU).
3.14.Z uvedeného dôvodu nie je možné vzťahovať § 4 ods.1 ZoMU v časti vzniku vecného bremena ex
lege na objekt kategórie verejná zeleň.
3.15.Žalobkyňa zaujala stanovisko, že § 4 ods.1 ZoMU nemožno vôbec ex lege aplikovať primerane na
objekty spadajúce pod kategóriu verejnej zelene podľa § 1 ods.2 ZoMU, alebo v prípade, aby bolo možné

aplikovať § 4 ods.1 na objekty kategórie verejná zeleň je nutné, aby tomu predchádzal zápis príslušného
práva obce (mesta) zodpovedajúceho vecnému bremenu v katastri nehnuteľností. Za týchto okolností
je potrebné zákonom používané slovné spojenie v § 4 ods. 1 ZoMU „vznik“ vykladať teleologickouredukciou zužujúco ako zriadenie a zároveň v nadväznosti na uvedené slovné spojenie záznam je nutné
vykladať ako vklad.
3.16.Právne posúdenie konajúceho súdu je zrejme nesprávne, keďže v prípade pozemkov, na ktorých

by malo vzniknúť vecné bremeno pre umiestnenie verejnej zelene odvodzuje širší ako prípustný rozsah
povinností na strane vlastníkov týchto pozemkov, než pri iných stavbách podľa § 1 ods.1 ZoMU.
3.17.Rozsudok neobsahuje presvedčivú a jasnú právnu úvahu, z ktorej by bolo zrejmé, že vzhľadom
na zistený skutkový stav vzniklo zo zákona vecné bremeno podľa § 4 z. č. 66/2009 Z.z., ktoré by nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za vstup verejnosti na dotknuté pozemky vylúčilo. Z rozhodnutí

súdov je však zrejmé, že súdy v podstate vnútili žalobcovi svoj právny názor o tom, že nárok má základ
v z. č. 66/2009 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že súd sa vôbec vzťahom bezdôvodného obohatenia a
osobitnej náhrady nepriamo plynúcej zo zákona č. 66/2009 Z.z. nezaoberal. Má za to, že uvedeným
postupom došlo k porušeniu zásady zákazu denegatio iustititae (odmietnutiu spravodlivosti).
3.18.Z dôvodu neurčitosti obsahu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré by sa malo podľa
§ 4 ods. 1 vzťahovať na stavby v kategórii verejná zeleň podľa § 1 ods. 2 ZoMU, pri týchto stavbách

ZoMU nevyvoláva vôbec právny následok vzniku práva vecného bremena, taký aký je predpokladaný
pri iných stavbách patriacich pod § 1 ods. 1 ZoMU, alebo v prípade, ak by malo vzniknúť na dotknutom
pozemku podľa § 4 ods. 1 ZoMU právo zodpovedajúce vecnému bremenu, tak sa má jednať o právo
umiestnenia stavby, pričom toto právo je pri stavbách podľa § 1 ods. 2 ZoMU zhodné vo svojom obsahom
s vecným bremenom pri stavbách podľa § 1 ods.1 ZoMU, preto v sebe neobsahuje právo požívania

týchto pozemkov, a teda povinnosť vlastníka dotknutého pozemku strpieť vstup verejnosti na slúžiaci
pozemok. Z dôvodu, že nie je možné absorbovať náhradu za vstup verejnosti na pozemok titulom
bezdôvodného obohatenia v náhrade za vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 4
ods.1 ZoMU.
3.19.Ak by bol prijatý aj záver, že náhrada za takýto zásah má byť jednorazová, potom dotknutým

subjektom chýbala akákoľvek efektívna možnosť si túto náhradu včasne uplatniť – keďže ani
nemali možnosť zistiť, že na ich pozemkoch sa tzv. verejná zeleň vôbec nachádza. Takýto výklad
nekorešponduje s ústavnokonformným výkladom dotknutých ustanovení ZoMU vo svetle požiadavky na
zachovanie právnej istoty adresátov práva. Zároveň je nutné zdôrazniť, že v tomto prípade je požiadavka
právnej istoty osobitne umocnená z dôvodu, že v prípade zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu podľa ZoMU sa má jednať o zásah verejnej moci do základných ľudských práv a slobôd, medzi
ktoré patrí aj vlastníctvo k takto dotknutým pozemkom.
3.20.Ústavne konformný výklad, ktorý má podobu zužujúceho výkladu príslušného § 4 ods.1, 2 ZoMU
oproti ZoVB v prípade posudzovania pravidiel pre vznik práva na odplatu za zriadenie vecného bremena.
Preto nie je možné pravidlá podľa ZoVB analogicky vzťahovať na právo na odplatu za vznik práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa ZoMU.
3.21.Za obmedzenie podľa § 4 ods.2 ZoMU patrí dotknutým osobám opakujúca sa náhrada. Právo na
jednorazovú náhradu môže pri objektoch v kategórii verejná zeleň podľa § 1 ods.2 ZoMU vzniknúť až
momentom zápisu príslušného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 4 ods.1 ZoMU v
katastri nehnuteľností.

3.22.V prípade, ak by malo vzniknúť právo na jednorazovú náhradu zo zákona, k uvedenému by mohlo
dôjsť až po účinnosti novelizácie ZoMU z. č. 257/2022 Z.z., teda k 1.9.2022. Súd nesprávne právne
posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným, a teda v prípade, ak by aj vo veci vzniklo právo na
jednorazovú náhradu za obmedzujúce opatrenia podľa ZoMU, tak takéto právo v čase podania žaloby
nebolo premlčané.

3.23.Pre rozhodnutie vo veci bola podstatnou právna otázka, či nadobudol právny predchodca
žalovaného platne vlastnícke právo k Borovicovému háju, a či došlo vo veci k platnému prevodu
vlastníckeho práva k Borovicovému háju z právneho predchodcu na žalovaného.
3.24.Zmena právnej kvalifikácie, ktorá priznáva žalovanému postavenie oprávneného subjektu z práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa ZoMU, bola zo strany súdu vykonaná na podklade rozsudku

prvostupňového súdu. Žalobca nemal možnosť aktívne procesne reagovať na takýto posun v právnej
úvahe súdu a náležitým spôsobom rozporovať právne závery prvoinštančného súdu. Vo vzťahu k
posúdeniu platnosti prevodu vlastníckeho práva pri verejnej zeleni sa jedná o právnu otázku.
3.25.V prípade, ak súd pristúpil k takejto zmene právneho posúdenia potom, ako bol povinný v
odôvodnení rozsudku dôsledne odôvodniť vznik vlastníckeho práva a platnosť každého následného

transakčného úkonu, ktorým malo dochádzať k prevodu vlastníckeho práva k Borovicovému háju
z právneho predchodcu žalovaného ako nevyhnutého predpokladu priznania existencie práva
zodpovedajúcehovecnémubremenužalovanému.Keďžektakejtozmeneprávnehoposúdenianedošlo,nemohol svojou procesnou aktivitou sám žalobca odvrátiť takto vzniknutú zásadnú vadu rozsudku
prvoinštančného súdu.
3.26.Rozsudok trpí vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Súd v právnom zmysle nevymedzil, tak

následne úplne opomenul ustáliť moment vzniku vlastníctva k tejto veci na strane právneho predchodcu
žalovaného bez toho, aby došlo k nadobudnutiu vlastníctva k Borovicovému háju právnym predchodcom
žalovaného, tak nie je možné hovoriť o platnom prevode tohto vlastníckeho práva na iné subjekty.
3.27.Žalobkyňa citovala § 64 ods.1, § 68 ods.1 Hospodárskeho zákonníka a konštatovala, že právny
záver súdu o tom, že lokalitu Borovicový háj mal za situácie o akú ide vo veci samej nadobudnúť do

správy národného majetku Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košíc nie je podložený žiadnym
dôkazom v spisovom materiáli.
3.28.Práve opačný právny záver preukazuje znenie rozhodnutia MLVH SSR z 21.1.1987 o vyňatí,
ktoré v bode B, 1. písm. b) ukladá Záhradníckemu a sadovníckemu podniku mesta Košíc uzatvoriť
zmluvu o prevode národného majetku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Záhradnícky a sadovnícky
podnik mesta Košíc nemal v správe národného majetku lokalitu Borovicový háj, keďže mu bola uložená

povinnosť uzatvorenia príslušnej hospodárskej zmluvy o prevode správy Ministerstvom lesného a
vodného hospodárstva SSR. Ďalej poukázala na § 65 ods.3 HZ a konštatovala, že vo veci nebolo zrejmé
ani ustálené, ktorá socialistická organizácia mala získať do správy národného majetku Borovicový háj.
Z tohto dôvodu je potrebné na vec aplikovať § 65 ods.3 Hospodárskeho zákonníka, a teda prijať záver,
že Borovicový háj mal po celý čas v dočasnej správe Okresný národný výbor v Košiciach. Podľa § 8

HZ, § 9a HZ je zrejmé, že Hospodársky zákonník rozlišoval medzi právom hospodárenia a dočasnou
správu národného majetku.
3.29.Ďalej žalobkyňa poukázala na § 2 ods.1 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 2 ods.1 a uviedla, že
na vec nemožno aplikovať § 1 ods.2 ZoMU, keďže v prípade Borovicový háj nenastal prevod vlastníctva
k tomuto zo štátu na žalovaného podľa § 2 ods.1 na základe vlastníctva k tomuto objektu podľa § 2

ods.1 z. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
3.30.Predmetný majetok nadobudol ako národný majetok príslušný okresný národný výbor do dočasnej
správy a nemal k nemu právo hospodárenia. Takéto právo hospodárenia nemal ani Záhradnícky a
sadovnícky podnik mesta Košíc, alebo iný právny predchodca žalovaného.
3.31.Podľa § 2 ods.1 z. č. 138/1991 Zb. neprechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva

obce veci, ku ktorým nepatrilo právo hospodárenia príslušným národným výborom, ale boli iba v ich
dočasnej správe. Vyhotovenie Protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov, ku
ktorému došlo vo veci samej, nie je spôsobilé založiť prechod vlastníckeho práva k lokalite Borovicový
háj.
3.32.S posúdením tejto právnej otázky súvisí aj ďalšia a to, či je Hospodárska zmluva spôsobilá založiť

právne účinný prevod správy národného majetku k budove na túto tretiu osobu.
3.33.Súd sa nevyjadril k Hospodárskej zmluve a ani platnosť tejto zmluvy neposudzuje. Má za to, že
Hospodárska zmluva je absolútne neplatná, a teda že na jej základe nemohlo dôjsť k platnému prevodu
správy národného majetku do Záhradníckeho a sadovníckeho podniku mesta Košíc poukazom na § 113,
§ 124, § 152 ods. 1 HZ. Lokalita Borovicový háj bola prevádzaná ako národný majetok vymedzená v

Hospodárskej zmluve nasledovne: Borovicový háj o rozlohe 11,4245 ha kat. územie Košice - západ.
Keďže Hospodárskou zmluvou sa mala prevádzať správa nehnuteľnosti – budovy, tak takýto predmet
mal byť vymedzený v dostatočne určitom rozsahu: minimálne mal by obsahovať presné vymedzenie
parciel, na ktorých sa má príslušná budova nachádzať.
3.34.Žalobkyňa citovala § 23 ods.1, § 24 ods.1 HZ, § 37 OZ a konštatovala, že Hospodárska zmluva je

s poukazom na § 24 ods.1, § 152 ods.1 HZ v nadväznosti na § 37 OZ absolútne neplatným právnym
úkonom.
3.35.Záhradnícky a sadovnícky podnik nepreviedol platne správu národného majetku na Záhradnícky a
sadovnícky podnik mesta Košice – správa verejnej zelene.
3.36.Podľa § 347 ods. 1, 2, 5 z. č. 109/1964 HZ, § 761 ods.1 Obchodného zákonníka, § 2 ods.1,2,3 z. č.

138/1991Zb.žalobkyňakonštatovala,žepriodvodzovanížalovanýmtvrdenéhoprávasprávynárodného
majetku od Hospodárskej zmluvy z 10.11.1987 za účastníkov tejto zmluvy boli označovaní čsl. štát –
Národný výbor mesta Košíc ako odovzdávajúca organizácia – nadriadený orgán a čsl. štát - Národný
výbor mesta Košíc ako preberajúca organizácia - nadriadený orgán. Pominúc okolnosť zanesenia do
zmluvy štátu na oboch stranách vzťahu, teda za odovzdávajúcu i preberajúcu organizáciu bol v zmluve

označený právne nemožný kríženec štátu a jedného z jeho orgánov, resp. štátu a jednej ním zriadených
organizácií, a to navyše za cenu označenia časti takto zloženého útvaru predstavovanej štátom tak, ako
tento v rozhodnom období nebol. Je potom na úvahu, či zmluvu o takejto podobe by šlo považovať zaplatný nástroj vzniku práv a povinností, majúcich byť ňou založených, aj keď spôsobilý podklad neskoršej
transformácie práva a správy majetku štátu na vlastnícke právo žalovanej.
3.37.Splnenie ani jednej zákonom stanovenej podmienky v zmysle z. č. 138/1991 Zb. na základe ktorej

by malo údajne dôjsť k prechodu vlastníckeho práva k verejnej zeleni zo štátu na žalovaného nebolo
doposiaľ v tomto súdnom konaní žalovaným preukázané.
3.38.Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa navrhla zrušiť rozsudok súdu v celom rozsahu a vec vrátiť
na opätovné prejednanie a rozhodnutie a žalovaného zaviazať na úhradu trov odvolacieho konania.
3.39.K odvolaniu žalobkyňa pripojila rozhodnutie Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR

z 21. januára 1987 Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Košice č. 2, prílohu č. 1 k Všeobecne
záväznému nariadeniu č. 2/1991.

4.Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nie je možné vyhovieť. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle
§ 387 ods.1 CSP potvrdil.

6.1. Odvolací súd dospel k záveru, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je naplnený.
6.2.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP, spočíva v tom, že nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

6.3.Skutočnosť, že žalobkyňa sa so skutkovým hodnotením a následne právnym názorom
prvoinštančného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti tohto názoru.
6.4.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania a napadnutého rozsudku konštatuje, že nezistil z
obsahu súdneho spisu, taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane

uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Ani z obsahu odvolania nevyplýva, v čom by takáto procesná vada mala spočívať, a preto
odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod nie je daný. Rozhodnutie súdu je preskúmateľné, súd
dostatočne zistil skutkový stav a správne ho právne posúdil.
6.5.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d/ CSP, že konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie

nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom
spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom
takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
6.6.Žalobkyňa nešpecifikuje vady, ktoré by napĺňali uplatnený odvolací dôvod, preto uplatnení odvolací

dôvod nie je daný.
6.7.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi

chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
6.8.Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
6.9.Opravný prostriedok s právom novôt (§ 366 CSP) povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti

a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na
prostriedkyprocesnéhoútokuaprocesnejobrany,ktorédoteraznebolipoužité,alelenvtedy,aksatýkajú
procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich
odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu odvolania nie

je zrejmé, aké vady má žalobca na mysli, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie. Rovnako
z obsahu odvolania nie je zrejmé, prečo dôkazy žalobca nepoužil už v prvoinštančnom konaní.
6.10.Odvolací súd zastáva názor, že žiaden z predložených dôkazov nie je spôsobilý vyvrátiť vecnú
správnosť skúmaného rozhodnutia a nemajú žiaden vplyv na dostatočne zistený skutkový stav
prejednávanej veci.
6.11.Správne,presvedčivéazákonuzodpovedajúcejeajodôvodnenienapadnutéhorozsudku,sktorými

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.2 CSP), ktoré dáva odpoveď
na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

7.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:

8.Medzi stranami sporu nebol sporný skutkový stav ohľadne vlastníctva pozemkov žalobkyne, ich
výmery a skutočnosti, že patria do lokality „Borovicový háj“.

9.1.Sporné otázky v konaní spočívali v tom, že žalobkyňa sa nestotožnila so zadefinovaným funkčným
využitím územia ako verejnej zelene, ale tvrdila, že Borovicový háj je územie, ktoré obhospodarovali

Východoslovenské štátne lesy, š.p., ktorý zalesňoval územie, takže ide o les.
9.2.Spornosť medzi stranami bola aj v spôsobe užívania predmetných pozemkov, keď žalovaný
spočiatku tvrdil, že na pozemkoch nie sú plochy využívané verejnosťou na rekreáciu a nie je daná
ich využiteľnosť verejnosťou, že cez uvedený pozemok nevedú žiadne cesty ani chodníky, ktoré by
umožňovali voľný prechod verejnosti, a ani sa tam nenachádzajú žiadne plochy užívané verejnosťou na

rekreáciu a podobné využitie. Neskôr mal žalovaný za to, že v danom prípade sa na vzťah žalobkyne a
žalovaného vzťahuje § 1 ods.2 v spojení § 4 ods.1,2 z. č. 66/2009 Z.z., pričom žalobkyňa nemá nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia a nesvedčí mu nárok ani opakovanú náhradu za vecné bremeno,
ktorá je jednorazového charakteru a jednorazová náhrada je premlčaná.

10.1.Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala, že v rozhodnutí o využití územia z 15.3.1985, kde v bode
3. je jednoznačne uvedené, že pred vydaním stavebného povolenia je nutné pozemok majetkovoprávne
vysporiadať a predložiť list vlastníctva, že rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť a nestalo
sa vykonateľným, keďže nebolo doručené vlastníkom pozemkov, že nikdy sporné územie nebolo
oddychovým parkom ale lesom.

10.2.Odvolací súd pripúšťa námietku žalobkyne, v tom rozsahu, že Borovicový háj bol lesom. Uvedená
skutočnosť vyplýva zo žiadosti z 31.10.1984, ktorou Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice
žiadal MLaVH SSR o zmenu kultúry z lesa na obvodový park, ale aj zo Žiadosti o trvalé vyňatie lesných
pozemkov z pôdneho fondu. Rozhodnutím Obvodného národného výboru Košice II, odbor výstavby
ÚPaA z 15.3.1985 bolo vydané rozhodnutie o využití územia v lokalite „Borovicový háj“.

10.3.Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne, že toto rozhodnutie nikdy nenadobudlo
právoplatnosť.Doložkaprávoplatnostijevyznačenánazadnej(druhej)stranerozhodnutia,ato4.5.1985,
aj keď zrejme administratívnym omylom je to uvedené v kolónke „dátum“ (v Košiciach, dňa 4.V.1985).
Uvedený záver je prijateľný aj z toho dôvodu, že zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, aby sa voči nemu
dotknuté strany odvolali.

10.4.Keď žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, lebo jej, resp. právnym
predchodcom nebolo ako oprávneným osobám doručené, je nutné zdôrazniť, že daná lokalita bola
evidovaná ako les, čo tvrdila aj sama žalobkyňa. Vychádzajúc z Ústavy ČSSR 100/1960 Zb. čl. 8 ods.1,2
lesy boli národným majetkom, ktorý spravoval Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta Košice, ktorého
nadriadeným orgánom bol Národný výbor mesta Košice. Vydané rozhodnutie sa doručovalo ZaSP, ÚHA

Košice, NVmK - odbor ÚPaA, ObNV II. - KHSDaO. Žalobkyňa ani jej právni predchodcovia neboli v
tom čase evidovaní ako vlastníci týchto pozemkov, takže neboli účastníkmi tohto konania a neexistoval
žiaden právny dôvod doručovať im predmetné rozhodnutie.10.5.Rovnako nedôvodná je námietka žalobkyne v tom smere, že pred vydaním stavebného povolenia
bolo nutné pozemok majetkoprávne vysporiadať a predložiť list vlastníctva. Dôkazom vysporiadania
pozemku ako aj skutočnosti, že sa podľa uvedeného rozhodnutia postupovalo, bola Hospodárska

zmluva z 10.11.1987, ktorou došlo k prevodu nehnuteľností „Borovicový háj“ o výmere 11,4245 ha.
Správou národného majetku „Borovicový háj“ bol poverený Záhradnícky a sadovnícky podnik mesta
Košíc, ktorý správu ku dňu 30.11.1987 odovzdal Záhradníckemu a sad. podniku mesta Košíc -
Správa verejnej zelene Košice. Zmluva bola uzatvorená v súlade s § 347 Hospodárskeho zákonníka
bezodplatne a podľa bodu 9 tejto zmluvy bol vykonaný zápis v evidencii nehnuteľností.

10.6.Je pravdou, že žalovaný, vzhľadom na časový odstup niektoré relevantné doklady nevie dohľadať.
S vzhľadom na to, že ide o stavbu riadne a dlhodobo užívanú ako verejnú zeleň možno usudzovať, že
stavba je povolená. Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne námietky, pre ktoré by bol dôvod domnievať
sa, že na túto stavbu nebolo vydané stavebné povolenie, resp. kolaudačné rozhodnutie alebo, že by
vznikla a užíva sa bez potrebných povolení. V tejto súvislosti odvolací súd dal do pozornosti rozsudok
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/71/2008.

11.1.Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala, že objekt ako zeleň alebo park nenadobudol charakter veci
v právnom slova zmysle, že vo vzťahu k lokalite Borovicový háj nebolo stotožnené vykonanie takých
prác, ktoré by bolo možné považovať za vytvorenie samostatnej veci v právnom slova zmysle, že úpravy
tejto lokality Borovicový háj neboli vykonané v takej miere, aby zmenili charakter prírodou vytvoreného

územia.
11.2.V súvislosti s touto námietkou odvolací súd poukazuje na § 118 OZ platný v čase prevodu majetku
(1987), podľa ktorého predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci a práva, pokiaľ to povaha práva
pripúšťa.
11.3.Podľa § 119 ods.1 OZ veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

11.4.Podľa § 119 ods.2 OZ nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
11.5.Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že predmetom prevodu vlastníctva môže byť len vec
spôsobilábyťpredmetomobčianskoprávnychvzťahov(§118OZ),tedazprávnehohľadiskasamostatná.
V tejto súvislosti odvolací súd nevníma žiaden dôvod, prečo park, resp. zeleň nemá mať charakter
samostatnej veci, a teda, prečo nemá (nemôže) byť predmetom prevodu, a to bez ohľadu na skutočnosť,

či žalovaný, resp. jeho právny predchodca veci nachádzajúce sa v parku vysadil alebo sa o ne staral,
revitalizoval, ochraňoval alebo bral úžitky. Skutočnosť, že ide o vec je zrejmá aj z inventárnej a
technickej karty z 18.1.1988 a na nej vyčíslenej hodnoty 398 054 Kčs. So zreteľom na vôľu prevodcu a
nadobúdateľa došlo k platnému prevodu majetku podľa Hospodárskej zmluvy z 10.11.1987.
11.6.Záverom odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR publikované pod R 27/2007, z ktorého

cituje „Podľa ustanovenia § 118 ods.1 OZ sú predmetom občianskoprávnych vzťahov veci a - ak to
ich povaha pripúšťa - práva alebo iné majetkové hodnoty. Veci sú hnuteľné a nehnuteľné, pričom za
nehnuteľné sa považujú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom (§ 119 ods. 1, 2 OZ).
Pozemky sa evidujú v katastri nehnuteľností v podobe parciel, ktoré majú geometrické a polohové
určenie a sú zobrazené v katastrálnej mape a označené parcelnými číslami [§ 1 ods. 1 písm. a), § 3 písm.

a), b), § 4 a § 27 písm. a) KZ]. Pozemok, ktorý je pre účely tohto zákona definovaný ustanovením § 27
písm. a) ako časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky
alebo hranicou katastrálneho územia, hranicou vlastníckou, hranicou držby, hranicou druhov pozemkov,
prípadne rozhraním spôsobu využitia pozemkov, je - v podobe časti zemského povrchu - v zmysle §
119 ods.2 OZ vecou nehnuteľnou, teda samostatným predmetom občianskoprávnych (v tomto prípade

vlastníckych) vzťahov; nemusí byť vždy totožný s parcelou, ale môže zahŕňať viac parciel, prípadne častí
rôznych parciel, alebo naopak byť časťou parcely jedinej.“
11.7.Podľa rozsudku NS ČR, sp. zn. 22Cdo/3336/2006 „Majetkom sa rozumejú veci hnuteľné a
nehnuteľné, pohľadávky, iné práva a iné hodnoty oceniteľné peniazmi. Hotovostné finančné prostriedky
môžu byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako veci.“

12.1.Rovnako nedôvodná je námietka žalobkyne, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca
nepreukázal, aby vykonal stavebné úkony vytvorenia stavby Borovicový háj.
12.2.Odvolací súd poukazuje na Žiadosť o vyňatie Borovicového hája z pôdneho fondu z 31.10.1984,
z ktorej je zrejmé, že v okrasnej škôlke bol dopestovaný vzrastlý materiál pre výsadbu na sídliská vo

veku 15 - 20 rokov, na ktorom neboli prevedené žiadne pestovateľské zásahy, pričom z príloh k tejto
žiadosti vyplýva, že pod bodom 6. je výsadbový plán a v bode 3. vyhodnotenie ekonomickej efektívnosti
investícií. Z uvedeného možno vyvodiť, že právny predchodca žalovaného nielen vykonával údržbua pestovateľské zásahy, ale mal vypracovaný výsadbový plán a vyčlenené finančné prostriedky na
realizáciu stavby obvodového parku, resp. vnútromestskej zelene.
12.3.Vychádzajúc z uvedených záverov je nedôvodné tvrdenie žalobkyne, že právny predchodca

žalovaného vykonal iba vyčlenenie lokality.

13.Žalobca v odvolaní ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď
aplikoval v prejednávanej veci z. č. 66/2009 Z.z., ktorý sa podľa neho na prejednávanú vec nevzťahuje,
pretože k pozemkom v jeho spoluvlastníctve nevzniklo vecné bremeno, keďže neexistuje žiaden titul,

na základe ktorého prešla verejná zeleň do vlastníctva obce.

14.K právnemu posúdeniu sporu súdom prvej inštancie a k aplikácii z. č. 66/2009 Z.z. odvolací súd
dopĺňa, že vecne správne postupoval súd prvej inštancie, ak na prejednávaný spor aplikoval citovaný
zákon.

15.1.Podľa § 1 ods.1 z. č. 66/2009 Z.z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).
15.2.Podľa § 1 ods.2 z. č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie

vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

16.1.Podľa § 4 ods.1 z. č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k

pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
16.2.Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území.

17.Súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť spôsobu využitia pozemkov parcely č. XXXX/XX
zapísanej na LV č. XXXXX a skonštatoval, že na označených sporných pozemkoch sa nachádza verejná
zeleň, a preto sa vzťahuje z. č. 66/2009 Z.z., nakoľko prešla vo vlastníctva obce podľa osobitného
predpisu (bod 31. rozhodnutia).

18.1.Nehnuteľnosti patriace žalobkyni umiestnené v lokalite „Borovicový háj“ sú súčasťou verejného
priestranstva s využitím územia ako verejnej zelene, prístupné neobmedzenému okruhu užívateľov,
spĺňajúce znaky verejného priestranstva, napĺňajú zámer stanovený Územným plánom hospodársko -
sídelnej aglomerácie Košice. V zmysle Miestneho územného systému ekologickej stability je dotknutá

lokalita definovaná ako mestské biocentrum regionálneho významu.
18.2.Je nepochybné, že užívaním pozemkov, vlastnícky patriacich žalobkyni, ktoré sú verejným
priestranstvom s využitím ako verejná zeleň, neobmedzeným okruhom užívateľov, najmä obyvateľmi
mesta, je užívaním žalovaného.

19.1.Pre právne posúdenie, či ide o stavbu a o akú stavbu, sú podstatné kritériá uvedené v zákone
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a to, čo je stavbou,
vymedzuje § 43a stavebného zákona.
19.2.Plochy zelene môžu byť považované za samostatnú stavbu, v niektorých prípadoch prináležia k
inej stavbe a niekde existujú nezávisle od stavieb a ani nie sú považované za stavbu.

19.3.Areálycintorínov,krytéinekrytéšportovéareály(vrátaneplôchzelene),aleisamotnéplochyzelene
(ako sady, parky) sú tiež stavby a pozemky pod nimi sú už zahrnuté v § 1 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z.,
ale zákonodarca ich osobitne vyňal a uviedol v § 1 ods.2 z. č. 66/2009 Z.z. (a to vrátane verejnej zelene).Podľa názoru súdu ide o logické odčlenenie, resp. rozdelenie stavieb, a to vyplývajúce už zo samotných
podmienok zhotovenia, funkčnosti, životnosti, udržiavania.
19.4.Pri verejnej zeleni (sadoch, parkoch) ide vo svojej podstate o plochy zelene s rôznymi prvkami,

napr. parkovej architektúry, prenosným zariadením, chodníkmi, fontánami atď.
19.5.Na účely stavebného zákona (§ 139a ods.9) je zeleň definovaná ako vysadené alebo udržiavané
rastliny v sídlach a v ich okolí, ako aj pozdĺž líniových stavieb v ostatnej krajine. Plochy zelene je možné
zistiť napr. zo záväznej časti územného plánu obce, v ktorom sú vymedzené aj funkcie tejto zelene,
napr. verejne prístupné záhrady, sady, parky, aleje s relaxačnou funkciou, sprievodná zeleň pozemných

komunikácií s izolačnou a ochrannou funkciou atď.

20.Ako už bolo uvedené, z listín tvoriacich obsah súdneho spisu a zo zhodných tvrdení strán sporu
vyplynulo, že predmetné parcely žalovaný dlhodobo využíva, keď na týchto pozemkoch začal realizovať
výsadbu verejnej zelene označovanej ako „Borovicový háj“.

21.1.Ku dňu účinnosti z. č. 138/1991 Zb. právo hospodárenia k predmetnému nehnuteľnému majetku
preukázalZáhradníckyasadovníckypodnikmestaKošice,pričomdelimitačnýmprotokolom z28.6.1991
tento majetok bol odovzdaný Správe mestskej zelene v Košiciach, ktorá bola zriadená na základe
uznesenia Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 7/B zo 6/1991 ako rozpočtová organizácia mesta;
uvedené vyplynulo z protokolu o prechode vlastníctva, majetkových práv a záväzkov, v zmysle zák. č.

138/1991 Zb. o majetku obcí z 3.5.2004.
21.2.Z uvedeného vyplýva, že bola splnená podmienka uvedená v § 1 ods.2 zák. č. 66/2009 Z.z. a to, že
cit. zákon sa vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je verejná zeleň,
nakoľko táto prešla do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 138/1991 Zb..

22.Pokiaľ žalobkyňa s poukazom na protest prokurátora uviedla, že danú lokalitu nemožno označiť ako
verejná zeleň, pričom v dôsledku protestu prokurátora bolo zrušené uznesenie č. 2/1991 z 19.12.1991
o zakladaní, údržbe a ochrane zelene, odvolací súd poznamenáva, že v proteste prokurátora bolo
namietané definovanie pojmu verejná zeleň v rámci VZN, pričom však nemožno poprieť fakt, že daná
lokalita je zeleňou vo vlastníctve mesta a je prístupnou verejnosti.

23.1.Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že „právo na
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods.5 z. č. 182/1993 Z.z. vzniklo ex lege
jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť
tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods.1 z. č. 66/2009 Z.z.. Ak tieto legálne (zákonné)

vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t.j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené
verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh
oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v
zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie
vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov“.

23.2.Záver žalobcu, že nie je rozumne možné vzťahovať § 4 ods.1 ZoMU v časti vzniku vecného
bremena ex lege na objekt kategórie „verejná zeleň“, a že opatrenia uvedené v § 4 ods.1 ZoMU nemožno
vôbec ex lege aplikovať primerane na objekty spadajúce pod kategóriu verejnej zelene podľa § 1 ods. 2
ZoMU, alebo v prípade, aby bolo možné aplikovať § 4 ods.1 na objekty kategórie verejná zeleň je nutné,
aby tomu predchádzal zápis príslušného práva obce (mesta) zodpovedajúceho vecnému bremenu v

katastri nehnuteľností nemožno prijať. Odvolací súd zastáva názor, takýto názor je diskriminujúcu pre
všetkých ostatných vlastníkov, ktorých vlastnícke právo je obmedzené zákonným vecným bremenom či
už na základe z. č. 66/2009 Z.z. alebo z. č. 182/1993 Z.z., prípadne iných zákonov.

24.1.Zákon č. 66/2009 Z.z. nerieši formu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno. V súlade s čl.

20 ods.4 ústavy upravuje právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva OZ v § 128 tak, že vo
verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť
inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
24.2.Odvolací súd rešpektuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorá je založená
na priznávaní jednorazovej náhrady. Judikát R 71/2018 patrí do pojmu „ustálená rozhodovacia

prax dovolacieho súdu“. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax
vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadnetieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017,
5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017).
24.3.S prihliadnutím na vývoj rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odvolací súd konštatuje, že v

prípade náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva podľa zák. č. 66/2009 Z.z. patrí žalobcovi
jednorazová náhrada.
24.4.Vychádzajúc z rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR č. 8/2016 je uverejnené rozhodnutie najvyššieho súdu zo 14. apríla 2016, sp. zn.
3Cdo/49/2014, ktoré rieši nárok na finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods.

5 z. č. 182/1993 Z.z., pričom na tento nárok má právo iba pôvodný vlastník pozemku, v súdnom konaní
ho môže úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od účinnosti
tohto zákona. Aj podľa § 4 ods.1 z. č. 66/2009 Z.z. takisto zo zákona vzniká aj vlastníkovi pozemku
povinnosť strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, a to do vykonania pozemkových
úprav v príslušnom katastrálnom území. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorazová
a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Vlastníci predmetných pozemkov si mohli uplatniť náhradu

za uvedené vecné bremeno, avšak len v zákonom stanovenej lehote, a to do troch rokov (§ 101 OZ) od
nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. od 1.7.2009 do 1.7.2012.
24.5.Napadnuté rozhodnutie je plne v súlade s rozhodovacou praxou všeobecných súdov a neexistuje
žiaden relevantný dôvod sa od nej odkloniť.
24.6.Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobou

doručenou súdu 6.7.2022, teda po uplynutí stanovenej lehoty, preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie
prvoinštančného súdu, ktorý prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania, a žalobu
žalobkyne v rozsahu 5 841,14 eur s príslušenstvom z dôvodu premlčania zamietol.
24.7.Odvolací súd rovnako potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, lebo je vecne správny.

25.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP v
spojení s § 255 ods.1 CSP a § 262 ods.1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni v rozsahu 100%.

26.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).