Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/191/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123201944
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123201944.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky A. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XX, XXX XX E. F., zastúpenej Mgr. Veronikou Blaškovou, advokátkou so
sídlom Alexandra Dubčeka 10, 921 01 Piešťany, IČO: 53 533 861, a manžela E. B. nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt E. XX, XXX XX E. F., o rozvod manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného
súdu Trnava, č.k. 13Pc/5/2023-25 zo dňa 16.08.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 13Pc/5/2023-25 zo dňa 16.08.2023, rozviedol
manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 13.05.1978 v Dobrej Vode, zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu Dobrá Voda, vo zväzku 6, ročník 1978, strana 77, poradové číslo X.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 18, § 23 ods. 1, § 24, Zákona o rodine, § 52,
§ 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) a tým, že na základe
vykonaného dokazovania ustálil, že manželstvo účastníkov konania neplní svoju spoločenskú funkciu,

je hlboko a trvalo rozvrátené. Posudzujúc preukázanie zákonných predpokladov rozvodu manželstva
dospel k záveru o dôvodnosti návrhu manželky. Dôvodil, že základným predpokladom rozvodu
manželstva je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neprekonateľne bráni ďalšiemu spoločenskému
účelu manželstva. Jednou z povinností manželského zväzku je, aby manželia spoločne žili a
hospodárili. V danom prípade manželia žijú oddelene, nevykonávajú žiadne spoločné aktivity, spoločne
nehospodária, každý z nich vedie samostatný život, intímne sa nestýkajú. Za preukázané mal úplné
vzájomné odcudzenie, ktoré je dôsledkom zásadných nezhôd v manželstve pre rôzne názory a pohľady

na život. Manželka považuje manžela za najhoršieho človeka na svete a prechováva k nemu odpor.
Preto len ťažko možno hovoriť o funkčnom vzťahu, v ktorom jeden z manželov za žiadnych okolností
nechce s druhým zotrvať vo zväzku. Pripustil rozdielnosť pohľadov a subjektívnych pocitov oboch
účastníkov na intenzitu rozvratu, ale z vonkajších prejavov považoval za zrejmé, že vzťahy medzi
nimi sú vážne narušené. Uviedol, že je výlučne vecou manželky, aké motívy a pohnútky ju vedú
k rozhodnutiu nezotrvať s manželom v manželskom zväzku. Dôvodil, že ak súd dospeje k záveru,
že sú tu také vážne a zásadné dôvody a príčiny vedúce k rozvratu, prihliadne na ne bez hlbšieho

skúmania subjektívnych pocitov účastníka, ktorý s rozvodom nesúhlasí, ako tomu je napr. u manžela,
ktorý nesúhlas s rozvodom odôvodňuje svojou pretrvávajúcou citovou náklonnosťou. Z jeho viacerých
vyjadrení však vyplýva nefunkčnosť manželstva. Zohľadnil, že manželka vyslovila svoj slobodný názor
a uviedla dôvody, ktoré ju viedli k rozvodu, a pre ktoré nechce ďalej v manželstve zotrvať. Nakoľkozrušenie manželstva rozvodom je viazané aj na zistenie príčinnej súvislosti medzi vážnym rozvratom
vzťahov medzi manželmi a nemožnosťou plnenia spoločenského účelu, pri kvalifikácii rozvratu ich
vzťahov dospel k záveru, že manželstvo stratilo svoj význam nielen pre spoločnosť, ale aj pre samotných

manželov. Ustálil, že pre úplné citové odcudzenie oboch účastníkov nie je predpoklad, že by manželia
svojespolužitieobnovili.Súdtakdospelkzáveru,žerozvratvmanželstvejetrvalýahlboký,vzťahymedzi
manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou
do budúcnosti, preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. O trovách konania rozhodol podľa § 52
CMP.

3. Proti rozhodnutiu podal odvolanie manžel z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 a) OSP. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Uviedol, že konania sa zúčasnil a chcel vypovedať, ale pretože nedokázal počúvať
klamstvá manželky, opýtal sa sudcu, či je povinný to počúvať. Keďže mu sudca povedal že nie, odišiel
zo súdnej siene a čakal na chodbe, kým manželka neskončí. Sudca ho však neupozornil, že sa vzdáva

svojej možnosti vypovedať a rozhodol bez jeho vypočutia. Namietal, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré nemal možnosť súdu predložiť. Ako sa vyjadril k návrhu, manželka
má psychické problémy, ktoré nie je schopná zvládnuť bez odbornej pomoci. Uviedol, že posledné 3
roky bol manželkou neustále sledovaný, prezerala mu mobil, notebook, vrecká, skrinky. Sledovala ho
kamerou a hľadala dôkaz o jeho nevere. Neexistuje žiaden dôkaz, že by manželku podvádzal. Podľa

jeho názoru, je manželka psychicky chorá, koná iracionálne na základe svojich bludov.

4. Manželka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako správny
potvrdiť. Stotožnila sa so záverom súdu, že rozpad manželstva je nezvratný a nemožno obnoviť jeho
funkcie. Vzhľadom k tomu, že manžel uvádza dôvody vyplývajúce z neplatného právneho predpisu,

považovalajehoodvolaniezaprocesnenesprávneaneodôvodnené.Uviedla,žesúdvykonaldostatočné
dokazovanie, vrátane písomným vyjadrením manžela zo dňa 14.07.2023, ktorý v odvolaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti. Prvoinštančný súd správne zhodnotil, že zo samotného vyjadrenia manžela
vyplýva nefunkčnosť manželstva. Ak manžel tvrdí, že chcel v konaní pred súdom vypovedať, mal
túto možnosť a prvostupňový súd mu v jeho výpovedi žiadnym spôsobom nebránil. Sám na základe

vlastného rozhodnutia opustil pojednávaciu miestnosť a viac sa nevrátil. Stotožnila sa so záverom súdu
o preukázaní vážne rozvrátených vzťahov. Uvedené podporuje aj konanie manžela na pojednávaní,
keď nechcel počúvať jej výpoveď, opakovane neprimerane reagoval a viackrát bol súdom upozornený
na nevhodné správanie a napokon dokonca z pojednávacej miestnosti odišiel. Tvrdenia manžela, že u
nej ide o psychické problémy sú ničím nepodložené a tieto absolútne odmieta. Snahou manžela nie je

záchrana nefunkčného manželstva, ale len ďalšie robenie priekov. V konaní bolo nesporne dokázané, že
manželia žijú v samostatných izbách, intímne sa nestýkajú od roku 2019, nehospodária spolu. Uvedené
manžel žiadnym spôsobom nevyvrátil. Zopakovala, že manžela považuje za najhoršieho človeka na
svete, prechováva k nemu neskutočný odpor, nemá ho rada a rozvod zvažovala dlhodobo.

5. Manžel v písomnom vyjadrení k vyjadreniu manželky zotrval na svojej argumentácii uvedenej v
odvolaní. Uviedol, že manželstvo trvalo 45 rokov, bolo normálne, nikdy nedochádzalo k vážnejším
problémom, manželka sa nesťažovala. Žili ako väčšina ľudí, chodili do prírody, na dovolenky. Poukázal
na priebeh manželstva od roku 2010, že ho od roku 2017 začala podozrievať z nevery, sledovala ho
prostredníctvom kamier. Manželka je chorobne podozrievavá, trvá to už 6 rokov, je chorá a potrebuje

odbornú pomoc. Všetko by mohlo byť v poriadku, keby sa obrátila na odborníka, pretože on s jej bludmi
už nedokáže bojovať.

6.KrajskýsúdvTrnave,akosúdodvolací,pozistení,žeodvolaniemanželabolopodanévčas(§362ods.
1CSPvspojenís§2ods.1CMP)asmerovaloprotirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúťtýmtoopravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP), bez nariadenia pojednávania (§ 384,
§ 385 CSP), dospel k záveru, že odvolania nie je dôvodné.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 CMP, § 380
ods. 2 CSP).

9. Odvolací súd po zhodnotení postupu súdu prvej inštancie, ktorého správnosť manžel namietal,
uvádza, že nezistil existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd prvej
inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v miere porušenia práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa

nedopustil nesprávneho procesného postupu, manželovi boli riadne doručené všetky písomnosti súdu,
mal možnosť sa k návrhu manželky písomne vyjadriť (čo aj urobil) a na pojednávanie súdu bol riadne a
včas predvolaný. Pokiaľ sa manžel ako účastník konania sám rozhodol opustiť pojednávaciu miestnosť
počas prebiehajúceho pojednávania, nemožno ďalší postup súdu prvej inštancie, ktorý následne konal v
jeho neprítomnosti považovať za nesprávny, ktorý by mal za následok odňatie procesných práv manžela
ako účastníka konania.

10. Podľa § 387 ods.2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody .

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu na rozvod manželstva,
dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o rozvode manželstva
podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite a presvedčivo vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami oboch
účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné

dôvody už vyslovené opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Len v záujme doplnenia dôvodov rozhodnutia a
vyporiadania sa s odvolacími námietkami dodáva nasledovné.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

14. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť
svojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťujepríčiny,ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

15. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní

ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje, s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje
jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že
je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,

môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

16. V posudzovanej veci odvolací súd prisvedčuje záveru súdu prvej inštancie, že vykonaným
dokazovaním boli preukázané vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi manželmi, z dôvodu
ktorého si manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a nie je ani predpoklad pre obnovenie

manželského spolužitia a vytvorenia fungujúceho zväzku. Bolo preukázané, že účastníci konania
nevykonávajú žiadne spoločné aktivity a spoločne nehospodária, vzájomne sa o seba nestarajú,
každý z nich vedie svoj samostatný život, intímne sa nestýkajú. Príčinu rozvratu manželstva súd prvej
inštancie ustálil na strane oboch manželov v názorových nezhodách, komunikačných problémoch arozdielnosti pováh, čo postupne viedlo k úplnému citovému odcudzeniu. Pri vyhodnotení existencie
možnosti zmierovania manželov správne zohľadnil jednoznačný a nemenný postoj manželky, ktorá
opakovane nepripúšťala žiadnu možnosť prípadnej obnovy manželského spolužitia, ako aj dôvody

manželky, pre ktoré nemala záujem v manželstve zotrvať. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že z
prejavov manželov nie je možné vyvodiť, že im ide o obnovenie funkčnosti manželstva a ich vzájomných
citovýchvzťahov.Stýmtozáveromsaodvolacísúdplnestotožňujeazdôrazňuje,ževdanejvecisajedná
o manželstvo manželov v zrelom veku, pri rozhodovaní, o ktorom nebolo potrebné prihliadať na záujem
maloletých detí. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie vzhľadom na zistený skutočný stav, v konaní

manželmi prezentované skutočnosti nevzbudzovali akúkoľvek pochybnosť o kvalifikovanom rozvrate
manželstva, ktorý manžel nijako nevyvrátil (písomné vyjadrenie manžela k návrhu zo dňa 14.07.2023
a jeho správanie sa na pojednávaní súdu dňa 16.08.2023). Manžel rovnako nespochybnil existenciu
rozvratu manželstva a ani vzájomné dlhodobé citové odcudzenie. Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací
súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, jeho rozvrat je trvalého charakteru, kedy
jednoznačne a bez pochybností nemožno očakávať obnovenie manželského spolunažívania. V tejto

súvislosti napokon odvolací súd poukazuje i na to, že žiadneho z manželov nie je možno spravodlivo
prinútiť, aby v rozpore s jeho vôľou bol nútený zotrvať vo zväzku, ktorý ho citovo nenapĺňa, ktorý je len
formálny a neplniaci si svoje funkcie (tak, ako je tomu nepochybne v posudzovanom prípade).

17. Na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne a právne

správne potvrdil.

18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 58 CMP, § 396 ods. 1 CSP.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).