Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623216018
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5623216018.1

Uznesenie

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ spoločne
a nerozdielne v plnom rozsahu.

III. ŽalobkyniA.B.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomC.XXX,D.,sapoprávoplatnostitohtouzneseniavracia
prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému – Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO : 36 631 124, súdny poplatok zo žaloby vo výške 42,80 €.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 9. 10. 2023, sa žalobkyňa,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhala voči žalovaným 1/ až 3/ určenia, že kúpna zmluva

uzatvorená medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi, ktorej vklad
bol povolený Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, rozhodnutím V – 224/2022 dňa
11. 2. 2022, je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/41125 na pozemku E-KN parc.
č. 4847/2, druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 1 034 m2, zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX v katastrálnom území C., spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 6/41125 na pozemku E-KN parc.
č. 4847/1, druh pozemku trvalý trávnatý porast o výmere 10 775 m2, zapísaný na liste vlastníctva č.

XXXX v katastrálnom území C. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/350 na pozemku E-KN parc. č.
4911, druh pozemku orná pôda o výmere 360 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom
území C., neplatná.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 2. 2. 2024, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, vzala
žalobkyňa žalobu späť v celom rozsahu. Súčasne navrhla, aby súd s poukazom na § 256 ods. 2

Civilného sporového poriadku priznal žalobkyni voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

3. Súd výzvou zo dňa 2. 2. 2024 vyzval žalovaných, aby sa k späťvzatiu žaloby v lehote 10 dní vyjadrili,
t. j. oznámili súdu, či so späťvzatím súhlasia alebo nesúhlasia. V prípade, ak nesúhlasia, aby uviedli
dôvody svojho nesúhlasu.

4. Žalovaní 1/ až 3/ podaním, doručeným súdu dňa 15. 2. 2024, súhlasili so späťvzatím žaloby.
Zároveň žiadali, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania s poukazom na § 257 Civilného
sporového poriadku nepriznal žalobcovi náhradu trov konania a prihliadol na dôvody hodné osobitného
zreteľa. Žalovaní 1/ až 3/ žiadali, aby súd predovšetkým prihliadol na to, že právny zástupca žalobkyne
mal možnosť riešiť spor aj inou, zmierlivejšou cestou zámeny. Taktiež žiadali, aby súd prihliadol pri

posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa na ich vysoký vek a dôchodcovský status, nazanedbateľnú výmeru pripadajúcu na podiely, ktoré sú predmetom konania, a tým na ich zanedbateľnú
hodnotu a tiež na zdravotný stav žalovanej 1/.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

6.Podľa§145ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akježalobavzatáspäťcelkom,súdkonaniezastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie zastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

8. Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,
v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto
vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

10. Podľa § 77 ods. 2 Civilného sporového poriadku, na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie
nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na
jednej strane.

11. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá sa prejavuje predovšetkým v

dispozitívnych procesných úkonoch strán sporu, medzi ktoré patrí aj späťvzatie žaloby. Súd konanie
zastavil na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne, ktorá zobrala žalobu späť v celom rozsahu,
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím na skutočnosť, že so späťvzatím
žaloby vyjadrili súhlas všetci žalovaní tvoriaci nerozlučné spoločenstvo.

12. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, v prípade zastavenia konania, skúma

zavinenie strán sporu. Zavinenie pri späťvzatí žaloby je potrebné skúmať v príčinnej súvislosti a zobrať
do úvahy aj správanie strán sporu. Pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil
žalobca, s výnimkou prípadov, že tento preukáže, že pre správanie žalovaného vzal späť žalobu, ktorá
bola podaná dôvodne. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto dôležité zistenie, ktorá zo
strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo strán zastavenie

konania zavinila. Kritériom procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal a skutočnosťou,
pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Pojem procesné zavinenie
je inštitút procesného práva a rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie zodpovednosti za zavinenie
sú skutočnosti, ktoré vznikli po začatí konania.

16. Žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, navrhla o trovách konania rozhodnúť tak, že
žalobkyni prizná súd voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaní
1/ až 3/ navrhli, aby súd s poukazom na ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku rozhodol, že
žalobca nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

17. V prejednávanej veci má súd za to, že v tomto prípade zavinili zastavenie konania žalovaní, ktorí
tvoria nerozlučné spoločenstvo. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia relatívnej neplatnosti právneho
úkonu - kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanými 2/ a 3/ akokupujúcimi, ktorou malo dôjsť k porušeniu jej zákonného predkupného práva. Žalobu zobrala žalobkyňa
späť po tom, čo žalovaní 2/ a 3/ odstúpili od tej časti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva žalovanej 1/ k podielom v spoluvlastníctve so žalobkyňou a po tom, čo príslušný

okresný úrad, katastrálny odbor, opätovne zapísal žalovanú 1/ ako vlastníčku týchto podielov. Žalobkyňa
sa pred začatím konania, t. j. pred 9. 10. 2023, listom zo dňa 5. 5. 2023, adresovaným žalovaným
1/ až 3/, dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy), ktorou žalovaná 1/ previedla
spoluvlastnícke podiely k dotknutým nehnuteľnostiam na žalovaných 2/ a 3/ a zároveň ich vyzvala, aby
v lehote jedného kalendárneho mesiaca od jeho doručenia usporiadali ich vzájomné práva dohodou

podľa § 570 Občianskeho zákonníka. Žalovaní 2/ a 3/ až po podaní žaloby, ktorá im bola doručená dňa
4. 12. 2023, odstúpili od časti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli podiely v spoluvlastníctve žalobkyne
a žalovanej 1/. Odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa domáhala, tak
bez akýchkoľvek pochybností spôsobilo, že žalobkyňa vzala žalobu späť a tak možno zodpovednosť za
zastavenie konania pričítať žalovaným. Pre posúdenie otázky zavinenia zastavenia konania je v tomto
prípade rozhodnou skutočnosť, že žalovaní splnili to, čoho sa žalobkyňa domáhala a len z tohto dôvodu

bolažalobkyňanútenávziaťžalobuspäť.Nakoľkožalovaní1/až3/procesnezavinilizastaveniekonania,
súd priznal podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku náhradu trov konania žalobkyni voči
žalovaným 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

18. Súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberal tiež dôvodmi hodnými osobitného

zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku
predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie.
Aplikácia uvedeného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať vždy výnimočný charakter (R34/1982). Súd je povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť

trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu
k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod
je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd prihliada tiež na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich

postoj v konaní (R24/1964). Súd má za to, že na strane žalobkyne, ani žalovaných neexistujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Samotná
skutočnosť, že žalovaní sú dôchodcovia, osoby vyššieho veku, nie je pre rozhodnutie o nepriznaní trov
konania dostačujúca. Zo spisu, ani zo skutočnosti, že žalovaní sú dôchodcovia, nijak nevyplýva, že by
ich finančné a majetkové pomery boli tak kritické, že by objektívne neboli schopní uhradiť trovy konania

protistrany, resp. že by sa v dôsledku toho mali dostať do nepriaznivej sociálnej situácie. Lekárske
potvrdenia doručené do spisu preukazujú, že žalovaná 1/ trpí vážnym ochorením, čo je nepochybne
veľmi závažná skutočnosť, avšak táto sama o sebe nie je okolnosťou, ktorú by súd v zmysle § 257
Civilného sporového poriadku mohol považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalovaní okrem
svojich tvrdení nijako nepreukázali svoje majetkové pomery. Rovnako pri posudzovaní dôvodov hodných

osobitného zreteľa neobstojí ani tvrdenie o tom, že právny zástupca žalobkyne sa nepokúšal riešiť
situáciu zmierlivo. Naopak, žalovaným v dostatočnom časovom predstihu preukázateľne doručil výzvu,
ktorou sa domáhal mimosúdneho vyriešenia sporu. Navyše svoju výzvu odôvodnil rovnakými tvrdeniami
ako boli uvedené v žalobe, na ktorú už žalovaní 1/ až 3/ zareagovali a splnili nárok, ktorého sa žalobkyňa
domáhala. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol tiež na to, že na ich

zaplatenie sú zaviazaní žalovaní 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne, t. j. že za túto náhradu nezodpovedá
každý sám. Súd na náklade uvedeného nezistil žiadne relevantné dôvody na to, aby žalobkyni, ktorá
bránila svoje právo, nebola priznaná náhrada trov konania voči žalovaným 1/ až 3/. Zo spisu nevyplynuli
také závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni.

19. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na
začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo,
ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo
alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí,

ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie
prípustné.20. Podľa § 11 ods. 4 ZSP, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 €. Ak
sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

21. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) ZSP, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému
evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku
alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej

správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30
dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho
poplatku zo žaloby. Súdny poplatok sa vracia v súlade s ustanovením § 11 ods. 4 zákona o súdnych

poplatkoch krátený o 1%, najmenej o sumu 6,70 €, vo výške 42,80 € (zaplatený súdny poplatok vo výške
49,50 €, krátený o sumu 6,70 €, t. j. 42,80 €). Súdny poplatok bude žalobcovi vrátený prostredníctvom
príslušného prevádzkovateľa systému tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Lehota v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, v rámci ktorej možno rozhodnúť
o vrátení súdneho poplatku, neuplynula.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
(§ 357 písm. a/ Civilného sporového poriadku)

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.