Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122010766
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3122010766.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a Mgr. Jána Odnogu na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. februára 2024 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom C. A., ktoré podal proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/49/2022 zo dňa 18.5.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/49/2022 zo dňa 18.5.2023 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,
pretože

v mene spoločnosti ABW ATALIA s.r.o., so sídlom Biskupský dvúr 2095/8, Nové Mesto, 110 00 Praha 1,

Česká republika, uzatvoril v apríli 2017 v reštaurácii Perla v Dubnici nad Váhom dohodu s konateľkou
poškodenejspoločnostiMIRIAH,s.r.o.,D.C.E.ododávkesušenéhomliekavmnožstve16.250kgvcene
24.507,- Eur, pričom kvalitu mlieka deklaroval sfalšovaným certifikátom kvality od výrobcu sušeného
mlieka GEMERMILK RS, s.r.o., D. C. E. túto ponuku akceptovala a dňa 17. júla 2017 zaslala spoločnosti
ABW ATALIA s.r.o., zálohovú platbu vo výške 6.040,- Eur a dňa 28. júla 2017 zálohovú platbu vo
výške 9.000,- Eur, následne bolo sušené mlieko od neznámeho výrobcu nedosahujúce deklarované

kvalitatívne parametre dňa 27. júla 2017 vyskladnené zo skladu spoločnosti ABW ATALIA, s.r.o., a tovar
boldodanýspoločnostiTUTTIÉLELMISZERIPARIKPT,doMaďarskejrepubliky,ktorávšakdodanýtovar
reklamovala, spoločnosť MIRIAH, s.r.o. jej následne vrátila peniaze a tovar bol dopravený obžalovaným
späť do skladu, dopravila späť do skladu spoločnosti ABW ATALIA s.r.o., ktorá však doposiaľ nevrátila
zálohové platby a spoločnosti MIRIAH, s.r.o., tak spôsobila škodu vo výške 15.040,- Eur, pričom už v
čase dodania tovaru vedel, že sa zjavne jedná o úplne iný ako ním prezentovaný tovar, a že peniaze

poškodenému nevráti.

Bol za to odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorému mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1
Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola
obžalovanémuuloženápovinnosťnahradiťpoškodenejspoločnostiMIRIAHs.r.o.škoduvovýške15.040

€.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom
pojednávaní napadol odvolaním obžalovaný čo do všetkých jeho výrokov.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol nasledovné (citácie):Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výroku o vine tohto
rozsudku a za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na

trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1
Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a zároveň mu bola podľa § 287 ods.
1 Tr. por. uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti MIRIAH s.r.o., Bratislava, Panenská č. 24
škodu vo výške 15.040,- €.
Súd prvého stupňa takéto svoje rozhodnutie odôvodnil v zásade tým, že obžalovaný je zo spáchania

žalovaného skutku usvedčovaný výpoveďou poškodenej a svedkyne D. C. E., výpoveďou svedkyne F.
A., listinnými dôkazmi, najmä mailovou komunikáciou medzi obžalovaným a poškodenou a mailom od
C. G. H. ako právneho zástupcu spoločnosti BSL Industrie, a.s., odborným vyjadrením znalca D. C. E.
I., PhD. a ďalšími označenými listinami. Tvrdenie obžalovaného, že si poškodená bez jeho vedomia
naložila iný tovar zo skladu, pričom bola upozornená na to, že tovar určený na prepravu sa v sklade
ešte nenachádzal a takýto iný tovar odviezla do Maďarska, vyhodnotil súd prvého stupňa ako účelové a

v celom rozsahu vyvrátené inými dôkazmi. Súd prvého stupňa uviedol, že obžalovaný svojím konaním
naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu v zmysle § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák., pretože vedel, že vyskladnený tovar je iným ako dohodnutým tovarom, že nespĺňa kvalitatívne
kritériá a napriek tomu ho predával ako originálny produkt - sušené mlieko spoločnosti GEMERMILK RS
s.r.o. na základe sfalšovaného baliaceho listu analýzneho certifikátu, ktorý zaslal poškodenej a takýmto

konaním sa na škodu cudzieho majetku obohatil tým, že uviedol poškodenú do omylu a spôsobil tak
na cudzom majetku škodu vo výške 15.040,- €. K tvrdeniu obžalovaného, že sa z jeho strany jednalo o
vzájomné započítanie pohľadávok so spoločnosťou MIRIAH s.r.o., súd prvého stupňa uviedol, že v tomto
prípade, kedy poškodená naviac o žiadnom započítaní nemala informácie a kedy boli naplnené všetky
formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, započítanie pohľadávok neprichádza do

úvahy a nemôže byť ani prekážkou vzniku trestnoprávnej zodpovednosti. V časti výroku o náhrade škody
súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie len tým, že poškodená D. C. E. si v tomto konaní včas a
riadne uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 15.040,- € a preto súd v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por.
zaviazal obžalovaného k náhrade škody v tejto výške. Obžalovaný považuje napadnutý rozsudok súdu
prvéhostupňazanesprávny,atopredovšetkýmvovýrokuovinevčastiustáleniavýškyškody,ktorámala

byť poškodenej spoločnosti MIRIAH s.r.o. (nie poškodenej D. C. E.) konaním obžalovaného spôsobená
a v nadväznosti na to v celom výroku o náhrade škody. Obžalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa do všetkých výrokov tohto rozsudku, avšak zásadným dôvodom podania tohto odvolania
je nesprávnosť výroku o náhrade škody a keďže dôvody, pre ktoré obžalovaný považuje výrok o náhrade
škody za nesprávny, čiastočne súvisia s výrokom o vine v časti ustálenia škody spôsobenej trestným

činom, bolo odvolanie smerované aj do výroku o vine (a tým aj do výroku o treste, ktorý má svoj podklad
vo výroku o vine). V nadväznosti na takto upresnený rozsah a dôvody odvolania podaného obžalovaným
proti rozsudku súdu prvého stupňa, poukazuje obžalovaný v rámci zdôvodnenia odvolania najmä na
nasledovné skutočnosti.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že k úhrade peňažnej sumy 15.040,- €, ktorá by
mala predstavovať škodu spôsobenú konaním obžalovaného, došlo v rámci realizácie obchodného
záväzkového vzťahu medzi spoločnosťami ABW ATAL1A s.r.o. a MIRIAH s.r.o. a rovnako je z
vykonaného dokazovania nepochybné, že medzi týmito spoločnosťami boli aj v predchádzajúcom
období realizované ďalšie obchodné záväzkové vzťahy. Aj pri rešpektovaní toho, že uskutočnenie

započítania pohľadávky spoločnosti MIRIAH s.r.o. voči spoločnosti ABW ATALIA s.r.o. v súvislosti
so splnením povinnosti na vrátenie sumy 15.040,- € ako zálohovej platby za dodávku tovaru, ktorá
nebola riadne uskutočnená, a to v celom rozsahu tejto sumy, alebo v rozsahu jej časti, by nemalo
za následok zánik trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za príslušné protiprávne konanie, je
potrebné zaoberať sa tým, aká škoda v dôsledku takéhoto protiprávneho konania mohla skutočne

na strane poškodenej spoločnosti MIRIAH s.r.o. vzniknúť, pričom jej správne ustálenie má dopad tak
na právne posúdenie konania obžalovaného, ako aj rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu
škody. To znamená, že ak by aj v dôsledku konania obžalovaného, ktoré mu je kladené za vinu
podanou obžalobou, došlo k zaplateniu sumy 15.040,- € zo strany. spoločnosti MIRIAH s.r.o. v prospech
spoločnosti ABW ATALIA s.r.o., ktorá by tovar, za ktorý bola takáto zálohová platba uhradená, vôbec

riadne nedodala a spoločnosti MIRIAH s.r.o. by tak vznikol nárok na vrátenie takejto zálohovej platby
neznamenalo by to, že takýmto konaním obžalovaného bola spoločnosti MIRIAH s.r.o. spôsobená
škoda v tejto výške, ak by existovala pohľadávka spoločnosti ABW ATALIA s.r.o. voči spoločnosti
MIRIAH s.r.o. spôsobilá na započítanie a v takom prípade by škoda spôsobená spoločnosti MIRIAHs.r.o. takýmto protiprávnym konaním obžalovaného mohla predstavovať len rozdiel medzi takýmito
vzájomnými nárokmi a záväzkami týchto dvoch obchodných spoločností. Vzhľadom na nemožnosť
jednoznačného preukázania započítacieho prejavu, z dôvodu absencie účtovných dokladov spoločnosti

ABW ATALIA s.r.o. a účelového popretia takejto skutočnosti zo strany svedka D. C. E., bolo potrebné
podľa obžalovaného pri ustálení výšky škody v popise skutku kladeného obžalovanému za vinu,
vychádzať v tomto smere zo záverov odborného vyjadrenia č. 06/2022 zo dňa 27.3.2022 podaného
znalcom D. J. C. z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo a z výpovede
tohto znalca na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného odborného vyjadrenia vyplynulo, že v účtovných

podkladoch predložených spoločnosťou MIRIAH s.r.o. chýbali účtovné zápisy, nebola priložená obratová
predvaha a denník účtovných zápisov, z ktorých by sa dal posúdiť celkový stav spoločnosti a nebolo
doložené saldokonto spoločnosti a z toho dôvodu sa nedal ani zistiť celkový stav záväzkov a pohľadávok
za sledované obdobie, teda za rok 2017. Tiež z tohto odborného vyjadrenia vyplynulo, že spoločnosť
MIRIAH s.r.o. v účtovnej závierke za rok 2017 zverejnenej v registri účtovných závierok evidovala
záväzky z obchodného styku vo výške 329.468,- € a pohľadávky z obchodného styku len vo výške

4.199,- €, pričom takýto údaj o výške evidovaných pohľadávok z obchodného styku nekorešponduje
ani s pohľadávkou, ktorú by spoločnosť MIRIAH s.r.o. mala mať voči spoločnosti ABW ATALIA s.r.o. z
titulu nevrátených zálohových platieb z obchodného záväzkového vzťahu, ktorý je predmetom obžaloby
a kde sa jedná o už uvedenú sumu vo výške 15.040,- €. Napokon z uvedeného odborného vyjadrenia
vyplynulo, že v prípade započítania záväzku spoločnosti MIRIAH s.r.o. (zisteného len z neúplných

účtovných dokladov poskytnutých tuto spoločnosťou) voči spoločnosti ABW ATALIA s.r.o. vo výške
3.692,40 € a pohľadávky z titulu uhradených záloh v posudzovanom prípade vo výške 15.040,- €, by
celková pohľadávka spoločnosti MIRIAH s.r.o. voči spoločnosti ABW ATALIA s.r.o. bola 11.347,60 €. To
znamená, že už z takéhoto odborného vyjadrenia, na záveroch ktorého jeho spracovateľ pri výsluchu
znalca na hlavnom pojednávaní zotrval, vyplynula existencia vzájomného nároku spoločnosti ABW

ATALIA s.r.o. voči spoločnosti MIRIAH s.r.o. spôsobilého na započítanie v čase, kedy spoločnosti ABW
ATALIA s.r.o.
vznikla povinnosť vrátiť zálohové platby za nezrealizovaný obchod v celkovej sume 15.040,- € a preto
už z tohto dôvodu výška škody spôsobenej konaním obžalovaného, ktoré mu je kladené v tejto veci za
vinu, nemôže predstavovať sumu 15.040,-€, ale najviac sumu 11.347,60 €. Tu je potrebné vychádzať

z podstaty škody ako majetkovej ujmy, ktorá vždy spočíva v zmenšení majetku poškodeného subjektu,
ku ktorému došlo v dôsledku protiprávneho konania páchateľa. Ak spoločnosť MIRIAH s.r.o. zaplatila
zálohové platby v sume spolu 15.040,- € spoločnosti ABW ATALIA s.r.o., voči ktorej ale mala záväzok v
sumenajmenejvovýške3.692,40€,takvkonečnomdôsledkubyrozsahzmenšeniamajetkuspoločnosti
MIRIAH s.r.o. v dôsledku konania kladeného obžalovanému za vinu, mohol predstavovať len rozdiel

medzi jej pohľadávkou na vrátenie uvedených zálohových platieb a jej nesplneným záväzkom voči
tomu subjektu, ktorému takéto zálohové platby uhradila. V tomto smere treba zároveň uviesť, že
z dôvodu nepredloženia kompletného účtovníctva spoločnosti MIRIAH s.r.o., nebolo možné celkový
rozsah záväzkov tejto spoločnosti voči spoločnosti ABW ATALIA s.r.o. v danom čase (kedy vznikla
povinnosť na vrátenie zálohových platieb 15.040,- €) zistiť a vyhodnotiť, pričom podľa už uvedených

údajov zverejnených v registri účtovných závierok vykazovala spoločnosť MIRIAH s.r.o. pohľadávky
z obchodného styku k 31.12.2017 len vo výške 4.199,- €. Pokiaľ sa súd prvého stupňa napriek
takýmto skutočnostiam, ktoré nepochybne z vykonaného dokazovania vyplynuli, nestotožnil s tvrdením
obžalovaného, že na riešenie takýchto vzťahov z obchodného styku dvoch podnikateľských subjektov
by v zmysle zásady „ultima ratio“ nemali slúžiť prioritne prostriedky trestného práva, ale prostriedky

obchodného práva a vyporiadanie takýchto vzájomných nárokov a záväzkov by malo byť predmetom
civilného sporového konania, tak potom bolo podľa obžalovaného pri rešpektovaní zásady „in dubio
pro reo“ potrebné zohľadniť takéto skutočnosti aspoň pri ustálení rozsahu následkov spôsobených
konaním obžalovaného, ktoré mu je kladené za vinu a tieto ustáliť najviac v rozsahu sumy 11.347,60
€ v zmysle záverov uvedeného odborného vyjadrenia. Zároveň tieto skutočnosti podľa obžalovaného

úplne vylučovali rozhodnúť o uplatnenom nároku na náhradu škody v trestnom konaní podľa § 287
ods. 1 Tr. por. a obžalovanému uložiť povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti MIRIAH s.r.o.
vo výške 15.040,- €. Je zrejmé, že k úhrade zálohových platieb spolu vo výške 15.040,- € zo strany
spoločnosti MIRIAH s.r.o. došlo v rámci obchodného záväzkového vzťahu v prospech spoločnosti ABW
ATALIA s.r.o. a nie obžalovaného samotného a že medzi týmito spoločnosťami existovali vzájomné

nároky a záväzky z predošlých obchodných vzťahov spôsobilé na započítanie aj v čase vzniku nároku
spoločnosti MIRIAH s.r.o. na vrátenie uvedených zálohových platieb, ku ktorému započítaniu podľa
tvrdení obžalovaného došlo a preto za takéhoto stavu bolo podľa obžalovaného nanajvýš potrebné
poškodenú spoločnosť MIRIAH s.r.o. s uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr.por. odkázať na civilný proces, v ktorom by bolo možné na základe vykonaného dokazovania skutočnú
výšku vzájomných nárokov a záväzkov týchto spoločností z ich obchodného styku a uskutočnenie ich
započítania zistiť a podľa toho existenciu a rozsah nároku spoločnosti MIRIAH s.r.o. na peňažné plnenie

voči spoločnosti ABW ATALIA s.r.o. posúdiť a o tejto riadne rozhodnúť. Pokiaľ súd prvého stupňa za
takéhoto stavu veci rozhodol u uplatnenom nároku na náhradu škody tak, že podľa § 287 ods. 1 Tr.
por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti MIRIAH s.r.o. škodu v celej výške
uplatneného nároku 15.040,- €, tak jeho rozhodnutie je podľa obžalovaného nesprávne a nezákonné.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto obžalovaný cestou svojho zvoleného obhajcu

navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. a), b)
a f) Tr. por. zrušil v celom rozsahu a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že
obžalovaného pri úprave skutkovej vety výroku o vine v časti výšky škody na sumu najviac 11.347.60 €
uzná vinným zo spáchania prečinu podvodu a uloží mu trest v súlade s rozhodnutím súdu prvého stupňa
a poškodenú spoločnosť MIRIAH s.r.o. s uplatneným nárokom na náhradu škody podľa § 287 ods.1 Tr.
por. odkáže na civilný proces.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor. Uviedol nasledovné (citácie):

Podané odvolanie obžalovaného považujem za nedôvodné, pretože prvostupňový súd dospel k
správnemu právnemu názoru, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný, pričom aj uložený trest odňatia

slobody je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa uložený v primeranej výške. Obvinený je
zo stíhaného trestného činu usvedčovaný výpoveďami svedkov D. C. E., F. A., ktorých vierohodnosť
nebola relevantne spochybnená, či znížená ako aj listinnými dôkazmi, najmä emailovou komunikáciou,
odborným vyjadrením znalca z odboru Potravinárstvo, odvetvie Skúmanie potravín, mailom od právneho
zástupcu spoločnosti BSL Industrie a.s. C. G. H., falošnými a pravými analýznymi certifikátmi, baliacimi

listami, ofotenými etiketami tovaru. Obvinený A. B. uviedol, že na žiadosť pani E. jej preposlal na mail
z mailovej adresy F. analýzny certifikát na sušené mlieko s rukou dopísanými hodnotami. Oznámil
skladníkovi v BSL Industrie Nivnice, že tovar dodaný z Poľska bude naložený do Maďarska a v deň
nakládky bude pani E. na sklade. Certifikát mu bol deň pred nakládkou doručený od jeho dodávateľa
z Poľska, v prípravnom konaní si nepamätal od akej spoločnosti, pričom až na hlavnom pojednávaní

uviedol, že to mala byť spoločnosť MILTON SP00. Mal aj iný tovar na sklade, ktorý nebol z Poľska.
Nezabezpečoval dopravu sušeného mlieka zo skladu v Nimnici do Maďarska. Tovar odvezený pani E.
bol určený pre českého odberateľa. Na hlavnom pojednávaní uviedol účelovo ďalšie nové okolnosti,
ktoré v prípravnom konaní neuvádzal. Konkrétne sa jedná tvrdenie, že 27.07.2017 zistil od dodávateľa
z Poľska, že tovar bude meškať a nakládka sa presúva na 31.07.2017, čo mal oznámiť poškodenej

mailom, ktorý predložil do súdneho spisu, pričom v prípravnom konaní takýto mail do vyšetrovacieho
spisu nedoložil a toto netvrdil.

Svedkyňa D. C. E. k doprave inkriminovaného tovaru uviedla, že dopravu mlieka v množstve 16250 kg
zabezpečoval Siska, spoločnosť sa mala volať Pony Expres, tá to prepravovala zo skladu v Nivnici, čo

je obec v okrese Uherské Hradište. V čase, keď si to zisťovala, A. B. nezaplatil ani tej spoločnosti čo
to prepravovala, ani tej spoločnosti, čo to skladovala. 26.07.2017 jej obžalovaný volal, že tovar je na
sklade, či môže prísť nasledujúci deň k nakládke, lebo on to má ďaleko. Ak by jej oznámil, že tovar
tam ešte nie je, ani by tam nešla. Poprela, že by mala dostať mail od obžalovaného, ktorý predložil na
hlavnom pojednávaní, že tovar z Poľska neprišiel. V deň, keď išiel tovar zo skladu, 27. júla 2020, jej

emailom poslal sfalšovaný certifikát. Videla v ten deň síce tovar na paletách, avšak nemala možnosť
skontrolovať jeho kvalitu. V tom čase mal tam uskladnený iba tento jediný tovar, cca 16 ton. Po zistení
po vykládke tovaru v Maďarsku, že ide o iný ako dohodnutý tovar, volala obžalovanému, a ten súhlasil s
vrátením tovaru a peňazí, aby to nezačala riešiť Maďarská polícia. Tovar mu bol vrátený, avšak peniaze
jej nevrátil.

Výpoveď D. C. E. korešponduje aj s e-mailovou komunikáciou medzi ňou a A. B.. Z tejto je zrejmé, že
dňa 26.07.2017 zaslala spoločnosť MIRIAH, s.r.o., mail A. B., resp. spoločnosti ABW ATALIA, s.r.o.,
s informáciami o tzv. EKAER čísle (ide o číslo vydané v rámci EKAER systému, čo je elektronický
tranzitný kontrolný systém pre verejné komunikácie určený na zamedzenie daňovým únikom.) V maile

zo dňa 31.7.2017 (č.l. 44) spoločnosť MIRIAH, s.r.o., zaslala spoločnosti ABW ATALIA, s.r.o., adresu
v Maďarsku, odkiaľ má byť prevzaté reklamované sušené mlieko, pôvodne určené pre maďarskú
spoločnosť TUTTI ÉLELMISZERIPARI KFT. Z uvedeného je zrejmé, že dopravu ako aj vrátenie tovaru
zabezpečoval obžalovaný.Považujem za účelové tvrdenia obv. A. B., že D. C. E. bola upozornená, že uvedený tovar nie je na
sklade a ona bez vedomia obvineného naložila iný tovar a odviezla ho do Maďarska. Je nelogické, aby

si odberateľ odobral tovar zo skladu svojho dodávateľa sám bez jeho predchádzajúceho súhlasu. V
tomto prípade ide naviac o externý sklad spoločnosti BSL Industrie, a. s., U dvora 1098, Nivnice, Česká
republika, kde mala spoločnosť ABW ATALIA, s.r.o., iba prenajaté priestory. Bez predchádzajúceho
súhlasu klienta (nájomcu), v tomto prípade spoločnosti ABW ATALIA, s.r.o., zastúpená obvineným A.
B., prenajímateľ skladových priestorov nemôže vydať tovar tretej osobe. Pokyn na vyskladnenie tovaru

teda musel byť jednoznačne nájomcom vydaný. Korešponduje tomu aj správa od právneho zástupcu
spoločnosti BSL Industrie z Nimnice, Česká republika týkajúca sa vyskladnenia tovaru z ich skladu,
podľa ktorej k vyskladneniu tovaru nemohlo prísť bez predchádzajúceho súhlasu zástupcu spoločnosti
ABW ATALIA, s.r.o. (č.l. 305).

Zo správy spoločnosti GEMERMILK RS, s.r.o. (č.l. 279-288) vyplýva, že uvedená spoločnosť

zrealizovala so spoločnosťou ABW ATALIA, s.r.o., dva obchody so sušeným mliekom. Z toho jedenkrát
nákup s netto hmotnosťou 3600 kg a jedenkrát nákup s hmotnosťou 1000 kg. K predmetným obchodom
dodala spoločnosť GEMERMILK RS, s.r.o., analýzny certifikát, kde je okrem kvalitatívnych parametrov
uvedené aj predané množstvo, t.j. 3600 kg a 1000 kg. Z uvedeného okrem iného vyplýva skutočnosť,
že obvinený A. B. neobjednával v spoločnosti GEMERMILK, s.r.o. sušené mlieko v množstve, v akom

ho ponúkal poškodenej spoločnosti MIRIAH, s.r.o.

Znalec v odbore Potravinárstvo, odvetvie Skúmanie potravín, v odbornom vyjadrení k testom,
ktorý vykonal na základe žiadosti spoločnosti TUTTI, s.r.o., maďarský výskumný ústav mliekového
hospodárstva, s.r.o., uviedol, že tieto testy boli správne, lebo ide o európsky certifikačný ústav, ktorého

omylnosť je z právneho aj vecného hľadiska nemožná a vylúčená. K hnedým vreciam, obsahujúcim
neznámu práškovú hmotu sivej farby a chuti podobnej obiliu, znalec uviedol, že takáto charakteristika je
nezlučiteľná s charakteristickými vlastnosťami sušeného mlieka. Vo vreciach bielej farby sa nachádzala
prášková hmota silno, žltej farby veľmi slanej chuti zrnitá ako srvátkový prášok, čo je nezlučiteľné s
kvalitou sušeného mlieka.

V zmysle odborného vyjadrenia z účtovníctva po započítaní záväzku vo výške 3.692,40 Eur by celková
pohľadávka spoločnosti MIRIAH s.r.o. voči spoločnosti ABW ATALIA s.r.o. bola vo výške 11.347,60 Eur.

Obžalovaný v odvolaní navrhuje úpravu skutkovej vety výroku o vine v časti výšky škody na sumu najviac

11.347,60 Eur z dôvodu započítania vzájomných pohľadávok.

Započítanie pohľadávok však považujem z hľadiska naplnenia formálnych znakov skutkovej podstaty
trestného činu podvodu za irelevantné, pretože obžalovaný vedel, že vyskladnený tovar je iným ako
dohodnutým tovarom, nespĺňajúcom kvalitatívne kritéria, v nepomerne nižšej hodnote a napriek tomu ho

predávalakooriginálnyprodukt-sušenémliekospoločnostiGEMERMILKRS,s.r.o.,spĺňajúciparametre
uvedenévosfalšovanomanalýznomcertifikáte.Inýmislovami,akbypoškodenávedela,žesajednáoiný
ako dohodnutý tovar, tento by od obžalovaného nekúpila a za tovar by mu nezaplatila, a to bez ohľadu na
ichnevysporiadanévzťahyzminulosti.Napočítaniepohľadávoknemôžebyťvdanomprípadeprekážkou
vzniku trestnoprávnej zodpovednosti a nemôže mať vplyv na trestnoprávne posúdenie skutku.

Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvého stupňa považujem za zákonný a dôvodný navrhujem, aby
odvolací súd odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v zmysle ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti

obžalovaného, ktorý mal upovedomenie o verejnom zasadnutí riadne a včas doručené dňa 12.1.2024.
Lehotu 5 pracovných dní na prípravu verejného zasadnutia mal teda zachovanú.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:
· prítomný prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné

podľa § 319 Tr. por.,
· poškodená sa pripojila ku konečnému návrhu prokurátora,
· obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov podaného odvolania
a navrhol, aby odvolací súd rozhodol spôsobom v nich uvedených.Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,

ktoré im predchádzalo, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podstatou odvolania obžalovaného bolo docieliť zmenu výroku o náhrade škody, a keďže tento má svoj
podklad vo výroku o vine, odvolanie musel podať aj do tohto výroku. Obžalovaný sa odvolaním domáhal
zmeny výšky spôsobenej škody v skutkovej časti výroku o vine napadnutého rozsudku (jej zníženia
z dôvodu započítania pohľadávok) a tým aj zmeny výroku o náhrade škody. V rámci odvolacích námietok
ale inak nespochybňoval, že by sa dopustil spáchania stíhaného prečinu podvodu.

Pokiaľ ide o výrok o vine v napadnutom rozsudku, odvolací súd preskúmaním veci zistil, že je správny a
zákonný. Súd prvého stupňa v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy,
ktoré mal k dispozícii, pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú, pričom
písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá všetkým zákonným požiadavkám (§ 168 ods.

1 Tr. por.). Súd prvého stupňa v jeho odôvodnení jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov a ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného.

Odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého

stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne,
podrobné a tiež dostatočne presvedčivo odôvodnené skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, o
ktorých nemá ani tie najmenšie pochybnosti a ktoré si v celom rozsahu preto aj osvojil a v podrobnostiach
na ne odkazuje.

Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného, keď vykonané dôkazy usvedčujúce
ho zo spáchania stíhaného skutku vzájomne korešpondujú, dopĺňajú sa a neboli medzi nimi zistené
akékoľvek podstatné rozpory. Takéto vykonané a usvedčujúce dôkazy spolu vytvárajú ucelenú reťaz
dôkazov, na základe ktorých bolo možné vysloviť bez pochybností logický záver o vine obžalovaného.

Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa považoval za správne tie závery súdu prvého
stupňa, že sa skutok stal a že ho spáchal práve obžalovaný. Tomuto záveru nasvedčuje najmä výpoveď
poškodenej D. E., svedkyne A., listinné dôkazy vrátane e-mailovej komunikácie, odborné vyjadrenia
znalca D. I. a znalkyne D. C., ako na to správne poukázal už súd prvého stupňa.

Pokiaľ ide o konkrétne odvolacie námietky obžalovaného, ktorých podstata spočívala v tom, že malo
dôjsť k započítaniu pohľadávok, odvolací súd sa s týmito námietkami nestotožnil.

Obžalovaný v rámci odvolacích námietok nespochybňoval, že došlo k úhrade peňažnej sumy vo
výške 15.040,- Eur, avšak uvádzal, že sa jednalo o realizáciu obchodného záväzkového vzťahu medzi

spoločnosťami ABW ATALIA s.r.o. a MIRIAH s.r.o. Podľa jeho názoru malo dôjsť pri určení výšky škody
najskôr k započítaniu vzájomných pohľadávok týchto spoločností a po tomto započítaní mala byť určená
skutočná výška škody.

Odvolací súd nemohol zdieľať dané právne závery obžalovaného. V prvom rade odvolací súd poukazuje

na to, že v prípade, ak má dôjsť k započítaniu pohľadávok, musí byť daná totožnosť subjektov, medzi
ktorými má k započítaniu pohľadávok dôjsť.

V rámci individuálnej zodpovednosti za zavinenie v trestnom práve, kedy je v tomto konaní stíhaný
pre prečin podvodu výlučne obžalovaný ako fyzická osoba, nemôže dôjsť k započítaniu pohľadávky

obchodnej spoločnosti (ABW ATALIA s.r.o.) za záväzok obžalovaného (ktorý je iba štatutárnym
zástupcom uvedenej spoločnosti), ktorý vznikol nie na základe obchodného záväzkového vzťahu, ale na
základe jeho úmyselného protiprávneho zavineného konania. Pokiaľ teda aj medzi spoločnosťami ABW
ATALIA s.r.o. a MIRIAH s.r.o. existovali vzájomné pohľadávky a záväzky, tieto nemajú a ani nemôžumať žiadny vplyv na výšku škody v tomto trestnom konaní obžalovaného, nakoľko škoda vznikla ako
následok spáchaného trestného činu obžalovaného ako fyzickej osoby.

Obžalovaný v tomto konaní ako fyzická osoba na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol
poškodeného do omylu. Ide o jeho úmyselné podvodné konanie ako fyzickej osoby, nie o konanie
obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonával funkciu štatutárneho orgánu.

Odvolací súd ďalej uvádza, že ani v prípade, ak by sa teoreticky pripustil názor obžalovaného, ani tak

by nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávok.

Vo všeobecnosti možno uviesť, že započítať pohľadávky možno jednostranne alebo na základe
vzájomnej dohody, kedy sa pripúšťa započítanie aj takých pohľadávok, ktorých započítanie nemožno
vykonať jednostranne.
V tomto konaní obžalovaný netvrdil, že by došlo k započítaniu pohľadávok na základe dohody. Pokiaľ

sa tak ale nestalo, je potrebné uviesť, že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku,
ktorá ešte nie je splatná (toto je možné iba dohodou – viď § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Splatnosť záväzku obžalovaného voči poškodenej spoločnosti vyplývajúci z ním spáchaného trestného
činu však vzniká až právoplatnosťou výroku o vine a náhrade škody v trestnom konaní. Preto
odvolací súd konštatuje, že pohľadávka poškodenej spoločnosti vyplývajúca z verejného vzťahu (nie

obchodnoprávneho) by vznikla až dňom rozhodnutia odvolacieho súdu a nemohla byť teda započítaná
už skôr, ako to tvrdí obžalovaný.

Odvolací súd následne podrobil svojmu prieskumu aj výroky napadnutého rozsudku o uloženom treste
a o náhrade škody. Po preskúmaní správnosti a odôvodnenosti týchto výrokov dospel k záveru, že

odvolanie obžalovaného nie je ani v tomto smere dôvodné.

Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný tento v písomných dôvodoch odvolania bližšie nekonkretizoval.
Odvolací súd po preskúmaní tohto výroku sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa nielen pokiaľ
ide o výmeru uloženého trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1

rok a podmienečného odkladu výkonu tohto trestu vo výmere 1 rok, ale aj správne nezistenej žiadnej
poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti. Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil všetkými zásadami pre
ukladanietrestovvzmysle§34Tr.zák.asprávnepriurčovanídruhutrestuajehovýmeryprihliadalnajmä
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom trest uložil na samej dolnej

hranici trestnej sadzby. Odvolací súd preto nezistil žiadny dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku vo
výroku o treste z dôvodu jeho nesprávnosti (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por.) alebo neprimeranej prísnosti
(§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por.).

Uložený podmienečný trest na dolnej hranici trestnej sadzby dostatočne zohľadňuje všetky okolnosti

spáchania trestného činu a zároveň v rámci individuálnej prevencie vytvorí vhodné podmienky na
výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a v rámci generálnej prevencie dostatočným
spôsobom zabezpečí odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania obdobných trestných
činov a tiež dodá pocit právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Tento trest zároveň
dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdneakceptovalodvolacienámietkyobžalovanéhoohľadomzapočítania
pohľadávok, stotožnil sa aj s napadnutým výrokom súdu prvého stupňa o náhrade škody a jej výške
a povinnosti obžalovaného na jej náhradu podľa § 287 ods. 1 Tr. por. Uvedená škoda vo výške 15.040,-
Eur predstavovala sumu pozostávajúcu z dvoch platieb (9.000,- Eur a 6.040,- Eur), ktoré platby (ich

výšku a realizáciu) obžalovaný ani sám nespochybňoval a ktorými sa na škodu majetku poškodenej
spoločnosti obohatil tým, že ju uviedol do omylu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.Odvolací súd záverom upozorňuje súd prvého stupňa na potrebu odstránenia zrejmej nesprávnosti vo
výroku o náhrade škody opravným uznesením, kde v tomto výroku chýba identifikačné číslo poškodenej
spoločnosti (IČO).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.