Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723212113
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723212113.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcov 1./ PaeDr. M. O., rod. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX A. a 2./ U. P., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N. XXXX/XX, XXX XX A., obe zastúpené spln. zástupcom T. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
S. cesta XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovanej Ing. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X,

XXX XX Z., právne zastúpená JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad,
IČO: 37 880 381, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného
súdu Poprad, č. k. 12C/80/2023-18 zo dňa 30.11.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol,

(cit.):
„I. Súd zakazuje žalovanej do času právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej predať,
inak odplatne alebo bezodplatne previesť alebo akokoľek zaťažiť alebo zriadiť akékoľvek vecné práva
( vecné bremená, nájomné práva a predkupné práva) vo vzťahu ku pozemku:
- pozemok parc. č. KN E XXX, druh pozemku : orná pôda o výmere XXXX m2, zapísaný na LV č. XXXX
v evidencii Okresného úradu A., katastrálny odbor, pre katastrálne územie Z. Z., obec

A., okres A..“

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd
určil, že nehnuteľnosť - pozemok parc. č. KN E XXX- orná pôda o výmere 2869 m2, ktorý je zapísaný
na LV č. XXXX, pre k. ú Z. Z., patrí do dedičstva po poručiteľovi P. U., nar. XX,XX.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX. Spolu s doručenou žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým zakáže žalovanej do času právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej
predať, inak bezodplatne alebo odplatne previesť alebo akokoľvek zaťažiť alebo zriadiť akékoľvek
vecné práva vo vzťahu k spornému pozemku. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili
tým, že nárok osvedčili predložením listinných dôkazov a preukázali tak aj nevyhnutnosť dočasnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi, pričom takýmto nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k
bezdôvodnému zásahu do práv žalovanej. Poukázali na to že ohľadne vlastníctva sporného pozemku

došlo k niekoľkým zmenám, ako napr. k opakovaným prevodom vlastníckeho práva k spornému
pozemku. Mali za to, že novými vkladovými konaniami sa zmarí účel sledovaný týmto súdnym konaním,
a teda vyvstane potreba procesnej úpravy žaloby, t.j. o rozšírenie o ďalších účastníkov na strane
žalovaného. Uvedené by tak bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti súdneho konania. Za
účelom osvedčenia svojich tvrdení predložili listinné dôkazy v podobe rozhodnutia Štátneho notárstva o
prejednaní dedičstva po zomr. P. U., rodný list nebohého a ďalšie listinné dôkazy.3. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 333, § 334 a §
337 ods. 3 CSP, po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru o dôvodnosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na účel inštitútu neodkladného opatrenia

uviedol, že žalobcovia naliehavosť vydania neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že opakovane
dochádza k zmene vlastníka spornej nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že právne vzťahy medzi stranami
sporu doposiaľ nie sú usporiadané, a to vzhľadom na prebiehajúce konanie o určenie veci patriacej
do dedičstva. Súd prvej inštancie dospel k záveru o osvedčení skutočností tvrdených žalobcami
týkajúcej sa možnej dispozície s nehnuteľnosťami, a tieto považuje za dostatočné a rozhodujúce

pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že žalobcovia ako dedičia po poručiteľovi osvedčili
potrebu požadovanej dočasnej úpravy, ktorou je potrebné zabrániť tomu, aby nedochádzalo k sťaženiu
usporiadania právnych vzťahov vo vzťahu k žalobcom. V závere napadnutého uznesenia konštatoval,
že nariadené neodkladné opatrenie nezasiahne neprimerane do práv žalovanej, pričom uviedol, že
v rámci konania vo veci samej sa rozhodne, či vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol v čase svojej
smrti nebohý P. U., a či predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Uviedol, že pri

preukázaní možného scudzenia nehnuteľnosti je problematické osvedčenie ohrozenia práva za účelom
rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktoré odôvodnila

ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Zároveň žiadala, aby súd priznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania ako aj odvolacieho konania. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. naliehavosť situácie, ktorá vyžaduje
dočasnú právnu úpravu a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že postup súdu prvej inštancie

zakladá nepreskúmateľnosť, a taktiež aj zákonnú a ústavnú neudržateľnosť ním vydaného rozhodnutia.
Žalovaná nesúhlasila s argumentáciou žalobcov, ktorou odôvodnili potrebu dočasnej úpravy pomerov
medzi stranami sporu, nakoľko argumentácia žalobcov sa opiera len o zmeny vlastníckych vzťahov
sporného pozemku v dávnej minulosti, čo podľa žalovanej nezakladá dôvod, ktorý by bol relevantný
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Taktiež namietala, že opakované prevody vlastníctva pozemku

mali byť dôvodom pre naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko uviedla, že predmetný
pozemok nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.02.2020, a teda spornú nehnuteľnosť
vlastní takmer štyri roky. Zároveň uviedla, že v súčasnosti nevyvíja žiadnu činnosť, ktorou by malo
dôjsť k zmene vlastníckych vzťahov k uvedenému pozemku, alebo ktorým by mal byť predmetný
pozemok zaťažený právom tretej osoby. Ďalej poukázala na skutočnosť, že vlastníkmi sporného

pozemku boli právni predchodcovia žalovanej, a to v trvaní šiestich, resp. dvadsiatich rokov. Tvrdenie
žalobcov o zmarení účelu prebiehajúceho konania je tak potrebné považovať za nedôvodné a účelové.
Zdôraznila, že práve žalobcovia nechali zapísať do katastra nehnuteľností informatívnu poznámku,
pričom nariadením neodkladného opatrenia bola do príslušného listu vlastníctva duplicitne zapísaná
ďalšia poznámka s obdobným obsahom. Zároveň uviedla, že poukazovanie na nejakú nedôvodnú

obavu, resp. možný teoretický spôsob budúceho nakladania s vecami je potrebné považovať za
nedôvodné a ničím nepodložené tvrdenia, ktoré v žiadnom prípade nezakladajú potrebu bezodkladnej
potreby úpravy pomerov medzi stranami sporu. Namietala, že súdu prvej inštancie postačovalo len
osvedčenie skutočností tvrdených žalobcami o možnej dispozícii s nehnuteľnosťou, pričom uviedla, že
súd prvej inštancie nepoukázal na žiaden konkrétny dôvod, ktorý by ho viedol k takémuto záveru, a

uspokojil sa len s teoretickou možnosťou budúcej dispozície žalovanej s predmetnou nehnuteľnosťou.
Žalovaná má za to, že v predmetnom prípade neexistuje obava o potencionálnom ohrození súdneho
rozhodnutia, ktoré by malo vychádzať z doterajšieho konania žalovanej, resp. aby existovala dôvodná
potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa
domnieva, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného

opatrenia.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde, nakoľko
táto počas celého trvania zápisu jej ako vlastníčky v katastri nehnuteľnosti neustále podniká kroky,
ktorých následkom má byť znemožnenie vydaného neodkladného opatrenia, a taktiež aj obmedzenia

práv žalobcov k spornej nehnuteľnosti. Uviedli, že žalovaná na základe Územného rozhodnutia, č.
XXXXX/XXXX/XXXX. zo dňa 29.07.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2019 na pozemku
realizuje niektoré inžinierske siete (napr. predĺženie verejnej kanalizácie, či vybudovanie kanalizačnej
prípojky), čím dochádza k obmedzeniu práv žalobcov k spornej nehnuteľnosti. Ďalej poukázali naskutočnosť, že žalovaná vyvíja aktivity spolu s vlastníkmi susedných pozemkov, a to za účelom kúpy,
či zámeny susedných pozemkov, čo by malo za následok racionálnejšie využitie sporného pozemku.
Žalobcovia uviedli, že hlavým dôvodom pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

bola najmä skutočnosť, že žalovaná má v súčasnosti reálny záujem na vybudovaní 6-tich rodinných
domov. Tomuto nasvedčuje aj vydané neprávoplatné Územné rozhodnutie č. XXXXX/XXXX/XXXX zo
dňa 13.11.2023, vydané mestom Poprad, ktoré bolo vydané na žiadosť žalovanej. Žalobcovia voči
uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie, o ktorom v súčasnosti rozhoduje odvolací orgán. Zároveň
uviedli, že súčasťou projektovej dokumentácie k vyššie uvedenému Územnému rozhodnutiu je aj

záväzná podmienka príslušného orgánu, ktorou je právne upravená cesta, ktorá má byť vybudovaná na
časti sporného pozemku. Žalobcovia uviedli, že toto cestné teleso má byť vybudované iba v polovičnej
veľkosti v súčinnosti s vlastníkmi susedného pozemku, pričom vychádzajúc zo stavebnej legislatívy je
potrebná zmena pomeru vlastníckeho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mali žalobcovia
za to, že pokiaľ dôjde k zrušeniu vydaného neodkladného opatrenia, žalovaná bude môcť uplatniť
práva vyplývajúce z Územného rozhodnutia č. XXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 29.07.2019, ktorým dôjde k

obmedzeniuprávžalobcov.Žalobcoviamalizato,ževdanomprípadejednoznačneexistujeodôvodnená
obava, ktorou by mohlo dôjsť k ohrozovaniu práva žalobcov. Na základe vyššie uvedeného navrhli, aby
odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie.

6. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmsle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

13. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

14. Na základe vyššie spomínaného zákonného znenia možno konštatovať, že neodkladné opatrenie
možno nariadiť v dvoch situáciách, a teda, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak
je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie je potrebné vnímať ako mimoriadny prostriedok
úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorým môže súd nariadiť, aby určitá strana v konaní niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Nariadením neodkladného opatrenia tak dochádza

k obmedzeniu dispozičných práv, pričom v tomto kontexte sa sleduje ochrana pred znevýhodnením
postavením tej - ktorej strany sporu. Zároveň, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
potrebné uviesť popri všeobecných náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP aj opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na mimoriadny charakterprocesného inštitútu neodkladného opatrenia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje súd na základe postupov dokazovania za účelom
rozhodnutia vo veci samej, ale najmä na základe základných skutočností osvedčujúcich odôvodňujúci

záver o trvaní a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

15. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v rámci konania o vydanie
neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania (osvedčovanie) podstatne zúžený, a to v dôsledku
účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu a pod. Osvedčovanie teda v

kontexte rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia značí, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné
opatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčovanéskutočnostisasúdusozreteľomnavšetky
okolnosti prípadu javia pravdepodobné. (viď uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 2Cdo 104/2010,
2Cdo 105/2010).

16. Potrebné je podotknúť, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje dočasné
rozhodnutie súdu, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie
je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo tej ktorej
strany ohrozené. Treba však zdôrazniť, že neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia
vzťahu medzi stranami a nachádza svoje uplatnenie vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením

by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý
by vytvoril nezvratný právny stav. Taktiež súd pri rozhodovaní o nariadenie neodkladného opatrenia
musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie
neodkladného opatrenia potrebné. (viď Uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017).

17. Dočasný charakter neodkladného opatrenia značí, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. To však nepredstavuje tú
skutočnosť, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby
bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným

opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej osoby musí byť primeraný osvedčenému porušeniu
(ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá
vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi
stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté
právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (viď uznesenie

Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017/). Rovnako tak, ako bolo vyššie spomenuté, nariadenie
neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, čo značí, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje len tie najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, tak ako to je pri dokazovaní. (viď Uznesenie Najvyššieho Súdu SR, sp. zn.
9Cdo/293/2020).

18. V predmetnom konaní sa žalobkyne v 1./ a v 2./ rade domáhali, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by zakázal žalovanej predať, inak bezodplatne alebo odplatne previesť alebo
akokoľvek zaťažiť alebo zriadiť akékoľvek vecné práva vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti. Trvanie
neodkladného opatrenia ohraničili do času právoplatného skončenia konania vo veci samej,

nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou vo veci samej.
Prostredníctvom podanej žaloby, sa žalované domáhali, aby súd určil, že sporná nehnuteľnosť patrí do
dedičstva po poručiteľovi P. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXXX. Žalobkyne návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že nárok samotný osvedčili predložením listinných dôkazov a
preukázali aj nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktoré nezasiahli bezdôvodne do práv

žalovanej. Uviedli, že vzhľadom na to, že ohľadne vlastníctva daného pozemku už prebehlo niekoľko
zmien vo vlastníckych vzťahoch, a to opakovanými prevodmi vlastníctva pozemku, je daná možnosť, že
novými vkladmi sa zmarí účel konania vo veci samej.

19. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovali žalobkyne v 1./ a v 2./ rade

predbežnú úpravu pomerov medzi stranami sporu do skončenia konania vo veci samej o žalobe o
určenie že vec patrí do dedičstva.20. Oboznámením sa s predloženým súdnym spisom má odvolací súd za to, že žalobkyne predloženými
listinnými dôkazmi osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodným,

nakoľko žalobkyne predloženými listinami osvedčili, že sú právnymi nástupcami po nebohom P. U., v
prospech ktorého bol vydaný výmer o vlastníctve pôdy č. XX.XXX/XX dňa 12.07.1948, pričom vzhľadom
na prebiehajúce konanie vo veci samej má odvolací súd za to, že nariadenie neodkladného opatrenia
je dôvodné, a to najmä za účelom stabilizácie právnych vzťahov medzi účastníkmi konania.

21. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv
a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté
inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením upravuje pomery
strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia
žiada. Táto ochrana sa ma poskytnúť súčasne za rešpektovania ústavných pravidiel ochrany toho proti
komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť

do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému
meritórnemu rozhodnutiu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie,
ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
2M Cdo/3/2010 zo dňa 29.07.2010).

22. Zároveň pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad
požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má
dočasný charakter. Z uvedeného dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré sú
nevyhnutné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale je potrebné, aby okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie, boli osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi

danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje jednak pod)ľa obsahu návrhu, k nemu pripojených listín a
skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá si vyžaduje okamžitý
zásah zo strany súdu.

23. Odvolací súd v predmetnej veci zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vyhovieť. Žalobkyne dostatočne osvedčili svoj nárok,
na základe ktorého sa domáhajú vydania neodkladného opatrenia, pričom tento návrh má oporu v
predložených listinných dôkazoch, ktoré tvoria obsah spisu. Zároveň odvolací súd zhodne uvádza, že

osvedčenie možnej dispozície so spornou nehnuteľnosťou považuje za dôvodný, pričom v tomto smere
dodáva, že inštitút neodkladného opatrenia má za cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný
okamžitý zásah zo strany súdu. Odvolací súd dodáva, že v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je súd oprávnený skúmať len okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o
opodstatnenosti návrhu na poskytnutie predbežnej ochrany jednému z účastníkov konania. Otázkou,

či vec patrí do dedičstva po nebohom P. U. sa bude zaoberať súd prvej inštancie v rámci konania vo
veci samej.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na ust. § 340 ods. 1 CSP, ktoré odzrkadľuje princíp
zodpovednosti za škodu a inú ujmu spôsobenú nariadením neodkladného opatrenia, ktorá svedčí

navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Súd sa spolieha na skutočnosti tvrdené navrhovateľom
neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene
podaný návrh.

25.Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdvzmysle§387ods.1aods.2CSPnapadnutéuznesenie

súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdzuje.

26. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 262 CSP. O nároku na
náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).