Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2024

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/69/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421203044
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1421203044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Táňa Šefčíková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B. C.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: otec - D. E., narodený XX.XX.XXXX,
bytom E. X, XXX XX F., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., IČO 53 598 806,
so sídlom Dolné Dubové 249, 919 52 Dolné Dubové, matka: G. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom G.
XXXX/XXX, XXX XX F., zastúpená: doc. PhDr. JUDr. Marcela Tittlová, PhD. LL.M., advokátka so sídlom
Bernolákova 492/5, 900 01 Modra, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky a

otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. z 19. decembra 2022 č.k. 25P/151/2021-198, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku II. a III. a v závislých výrokoch
IV. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. schválil rodičovskú dohodu v znení: Otec sa
zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 300,- eur mesačne,
ktoré je povinný zaplatiť vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou odo

dňa podania návrhu vo veci samej vedenej Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 17P/138/2021.
Dlh na výživnom vo výške 540,-eur sa otcovi povoľuje splácať v pravidelných mesačných splátkach
v sume 40 eur so splatnosťou do 20. dňa v kalendárnom mesiaci a to od mesiaca nasledujúceho po
mesiaci podpisu rodičovskej dohody až do úplného zaplatenia celej dlžnej sumy.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX nad rámec bežného výživného
sumou 30,-eur na účet zriadený pre maloletú dcéru, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po
podpise rodičovskej dohody. Matka je oprávnená čerpať z predmetného účtu finančné prostriedky na

nadštandardnú zubnú/stomatologickú starostlivosť maloletej.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX nasledovne:
Každý nepárny rok od 23.12. od 16:30 hod. do 30.12. do 18:30 hod., kedy otec maloletú prevezme a po
ukončení styku maloletú odovzdá v mieste bydliska matky.
Každýpárnyrokod30.12.od16:30hod.do6.1.vnasledujúcomnepárnomrokudo18:30hod.,kedyotec
maloletú prevezme a po ukončení styku maloletú odovzdá v mieste bydliska matky. Matka sa zaväzuje
na styk s otcom maloletú riadne a včas pripraviť.

Rodičia sa zaväzujú v prípade, že sa styk nebude môcť uskutočniť z vážnych dôvodov, oznámiť túto
skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred začiatkom vykonávania styku.
Otec je oprávnený realizovať s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX telefonický hovor, príp. videohovor
nasledovne:Každý utorok v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod.
Každý nepárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 19:00 hod. do 19:30 hod.

2.VýrokomII.rozhodol,žeotecjevrámcibežnéhostykuoprávnenýstretávaťsasmaloletoukaždýpárny
kalendárny týždeň vždy od piatka od 17:30 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si prevezme
maloletú v mieste bydliska matky, v ktorom maloletú po ukončení styku aj odovzdá. Výrokom III. rozhodol
tak, že otec je oprávnený nad rámec schválenej rodičovskej dohody realizovať s maloletou telefonický
hovor, príp. videohovor každý štvrtok v čase od 20:00 hod. do 20:15 hod. Výrokom IV. rozhodol tak, že

týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v konaní pod sp. zn. 25P/195/2017-135 zo dňa
21.02.2018 v znení potvrdzujúceho rozhodnutia KS Bratislava pod sp. zn. 20CoP/142/2018-165 zo dňa
28.11.2018 v časti úpravy styku počas bežného styku a počas zimných školských prázdnin vyhlásených
Ministerstvom školstva SR, pričom úprava styku počas letných prázdnin a Veľkonočných sviatkov ostáva
nezmenená. Výrokom V. súd konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje
a výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania.

3. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil apl. ust. § 28 ods. 1 písm. a), b), c), § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2,
4 a 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vecne tým, že pokiaľ ide o zverenie maloletej, medzi

rodičmi nebol spor o tom, že maloletá má ostať v osobnej starostlivosti matky. V priebehu súdneho
konania rodičia maloletej absolvovali mediáciu, výsledkom ktorej bola čiastočná rodičovská dohoda,
keď rodičia dospeli k dohode o výške vyživovacej povinnosti otca, ako aj výške zročného výživného.
Rodičia takisto dospeli k čiastočnej dohode o úprave styku otca s maloletou a to pokiaľ ide o styk počas
vianočných sviatkov a taktiež telefonický kontakt otca s maloletou (resp. video hovor) vždy v utorok večer

a každú nedeľu v nepárnom týždni večer. Súd považoval dohodu medzi rodičmi v tejto časti za súladnú
so záujmom maloletej, nemal voči nej výhrady ani kolízny opatrovník, súd ju preto schválil.

4. V časti týkajúcej sa návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd konanie zastavil, po
tom, ako matka tento návrh vzala späť, s čím súhlasili tak otec, ako aj kolízny opatrovník.

5. Rodičia sa napriek absolvovanej mediácii nedokázali dohodnúť na styku v rámci bežného roku, mimo
sviatkov, matka tiež nesúhlasila s návrhom otca, aby mal možnosť realizovať telefonický hovor, resp.
videohovor aj každý štvrtok večer.

6. Zásadným problémom pre úpravu styku počas bežného roku bolo miesto preberania a odovzdávanie
maloletej. Matka nesúhlasila s tým, aby sa realizovalo v mieste jej bydliska, argumentovala konfliktnými
situáciami, ku ktorým medzi rodičmi dochádza, a ktoré chcela eliminovať tým, že by si otec maloletú
preberal v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje. Za predpokladu, že si otec bude preberať
maloletú v školskom zariadení, súhlasila aj s tým, aby sa styk otca realizoval od piatku popoludnia až

do pondelkového rána, s tým, že otec si maloletú prevezme na začiatku styku v školskom zariadení,
a po ukončení styku maloletú v pondelok ráno v školskom zariadení odovzdá. Otec argumentoval, že
dopravná situácia, a s ňou súvisiace dopravné zápchy, v spojení s tým, že zamestnávateľ mu nie je
ochotný trvalo tolerovať každý druhý pondelok neskoršieho príchody do práce, resp. každý druhý piatok
skoršie odchody z práce, sú dôvodom, prečo je pre neho v praxi realizovateľnejšie preberať si maloletú

v mieste bydliska matky.

7. Súd v spore medzi rodičmi o mieste preberania maloletej vyhovel otcovi, pričom zohľadnil jeho
argumentáciu. Súd dal matke za pravdu, že preberanie a odovzdávanie maloletej priamo v školskom
zariadení by eliminovalo konfliktné situácie medzi rodičmi maloletej. Na druhej strane, súd nemohol

ignorovať skutočnosť, že otec priamo definoval, prečo mu robí problémy včasné vyzdvihovanie maloletej
zo školského zariadenia, ktoré sa nachádza mimo F. a táto logistika je spojená tak s rannými, ako aj s
popoludňajšími zápchami. Nemožno pritom opomenúť skutočnosť, že samotná matka v rámci konania
argumentovala (v čase, keď sa ešte rodičia nevedeli dohodnúť o mieste, kde bude maloletá vykonávať
školskú dochádzku), že zápis v F., by pre ňu bol náročný, tak z logistického, ako aj z finančného hľadiska.

Z tohto pohľadu súd apeluje na matku, aby rešpektovala aj situáciu otca, pre ktorého je ňou navrhovaná
úprava preberania a odovzdávania maloletej potenciálom ďalšieho nestíhania otca, či už včas sa vrátiť
do zamestnania v pondelok ráno, prípadne nestihnutia včas maloletú vyzdvihnúť v piatok popoludní. Z
vyjadrenia predškolského zariadenia (č. l. 74 v spise), pritom vyplýva, že maloletá bola smutná z toho,že musí byť v zbernej triede zbytočne dlho, platilo to pre dni, kedy ju mal otec vyzdvihnúť. Za týchto
okolností súd nepovažoval za súladné ani so záujmom maloletej, aby v piatok musela byť do neskorého
popoludnia v družine, a napokon v pondelok ráno zbytočne skoro vstávať, byť od skorého rána v družine,

aby otec mohol stihnúť včas prísť do práce. Za týchto okolností súd považoval za vhodnejšiu úpravu,
kedy si otec vyzdvihne maloletú v piatok popoludní v mieste bydliska matky, kam ju v nedeľu po ukončení
styku aj odovzdá. Pokiaľ ide o matkou avizované potenciálne riziko konfliktov, súd apeluje na racionálny
postoj rodičov, zodpovedný prístup tak voči sebe navzájom, ako aj voči maloletej, ktorý zabezpečí, že
rodičia, ako dvaja dospelí ľudia vychovávajúci maloleté dieťa, dokážu vyhodnotiť vhodnosť správania

sa voči sebe pri preberaní a odovzdávaní maloletej, tak, aby samotná maloletá nemusela byť zbytočne
vystavovaná stresovej situácii.

8. Pokiaľ ide o úpravu telefonického kontaktu otca s maloletou, matka argumentovala tým, že maloletá
má vo štvrtky plávanie v čase od 18:30 do 19:30 hod., domov tak prichádza o 20:00 hod.. Súd tento
argument nepovažoval za spôsobilý, aby bol prekážkou pre telefonický hovor, prípadne video hovor

medzimaloletouaotcom.Otecotakétorozšíreniekontaktuzáujemnepochybnemá,súdnapokonnevidí
prekážku ani v tom, aby sa s ohľadom na súčasnú úroveň či už audio alebo audiovizuálnej komunikácie
bol takýto kontakt medzi otcom a maloletou aj častejší, a to aj mimo úpravy súdom, preto súd na rodičov
apeloval,abyvytváraliobajapodmienkynačonajširšíačonajplnohodnotnejšíkontaktmaloletejsoboma
rodičmi,atedaajsotcom,nielensmatkou,vktorejstarostlivostimaloletáje.Pokiaľideosamotnýrozsah

telefonického kontaktu, súd ho nad rámec rodičovskej upravil v rozsahu od 20:00 hod. do 20:15 hod.,
každý štvrtok, s tým, že sa nejedná o hodinu a rozsah, ktorý by pri veku maloletej nejakým spôsobom
výrazne narušil večerný režim maloletej.

9. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výrokom II. a III. podala odvolanie matka
maloletej. Uviedla, že z dôvodu, že ich nepovažuje za správne, nepovažuje ich za súladné s najlepším
záujmom maloletej a súčasne, vykonané dokazovanie v konaní pred súdom prvého stupňa považuje za

nedostačujúce na to, aby súd takéto rozhodnutia prijal resp. je toho názoru, že súd sa bez zohľadnenia
relevantných skutočností a vykonania potrebných dôkazov priklonil na stranu odporcu – otca, akceptoval
ním vznesené a uplatnené požiadavky bez vykonania relevantného dokazovania a bez ohľadu na
najlepší záujem maloletej. Sporným ostalo miesto preberania a odovzdávania maloletej, kedy cestou
právnejzástupkynenavrhovalaodovzdávaťapreberaťmaloletúvškolskomzariadení,čižeprimeraneby

sa styk otca predĺžil z nedele až do pondelka rána, kedy by maloletú otec odovzdal v školskom zariadení.
Jednoznačne bolo v konaní pred súdom preukázané a to aj v rámci jej výsluchu a aj výsluchu otca
odporcu, že ich komunikácia je problematická a sústavne konfliktná. Pri preberaní maloletej v mieste jej
bydliska vznikajú problémy, kedy maloletá nechce odo nej ísť k otcovi a hoci sa snaží kontakt maloletej
s otcom podporovať, neprospieva tomuto kontaktu skutočnosť, že maloletú vyzdvihuje zo školy, ide

s ňou domov a z tohto prostredia nerada odchádza a nechce odchádzať. Táto situácia sa opakuje
pravidelne. Domnieva sa, že je v záujme maloletej, aby sa prechod od jedného rodiča ku druhému
nastavil čo najviac ústretovo a psychicky pohodovo z pohľadu maloletej. Za veľmi významné považuje
to, že opakovane sa stalo, že otec maloletej si dcéru u nej v mieste bydliska vyzdvihuje neskoro, je k
nej arogantný a vulgárne sa k nej správa, slovne ju napáda, napadol ju vo vysokom štádiu tehotenstva,

kedy po nej hodil tašku s pripraveným odevom pre maloletú. V rámci tohto incidentu kričal, napádal ju,
nerešpektoval to, že maloletá s ním nechce odísť z ich domu. V uvedenej situácii musela byť privolaná
policajná hliadka. Nevidí dôvod, pre ktorý by mala maloletá sledovať vulgárne správanie sa otca v
mieste jej bydliska. Uvedené negatíva stretu rodičov maloletá vníma, sleduje a podľa jej názoru, ako aj
podľa názoru kolíznej opatrovníčky, je v záujme maloletej, aby sa odovzdávala a preberala v školskom

zariadení. Nesúhlasí z argumentáciou prvostupňového súdu v tejto veci a má za to, že rozhodnutie súdu
jejednostranné,bezpotrebnéhovykonanéhodokazovania,neproporcionálneanezohľadňujúcenajlepší
záujem maloletej, ktorý by mal byť pre súd prvoradý. Tvrdenia otca odporcu o pracovných problémoch
pri preberaní maloletej v piatok a odovzdávaní v pondelok do školského zariadenia, neboli nijakým
spôsobom overené, ani preverené. Má za to, že súd v tejto časti nevykonal potrebné dokazovanie a z

vykonaného dokazovania nie je zrejmé ani to, akú má odporca otec pracovnú dobu (od kedy do kedy), či
má pevnú alebo flexibilnú pracovnú dobu, či by zamestnával umožnil otcovi odporcovi odísť z pracoviska
skôraprípadneprísťoniečoneskôrpočasštyrochdnívmesiaci,naktorévychádzastykotcasmaloletou
(piatok, pondelok; piatok – pondelok). Otec odporca vyslovene uviedol, že má problémy s dopravou, akby si mal maloletú preberať v škole v párny piatok a nasledujúci pondelok ju do školy odovzdávať a že
mu to zamestnávateľ netoleruje. Uvedené doplnil tým, že zamestnávateľ mu to bude umožňovať len do
dňa pojednávania 19.12.2022 a potom už nie. Tieto skutočnosti súd nijako neoveroval a nepreveroval

a tvrdeniam otca odporcu uveril a priklonil sa k jeho požiadavke. Nie je zrejmé, z akého dôvodu sa
súd bez potrebnej opory vo vykonanom dokazovaní stotožnil s tvrdeniami otca odporcu. Za absolútne
neproporcionálne považuje odôvodnenie II. výroku rozsudku, ktoré je uvedené v bode 19, kedy súd
poukazuje na jej výpoveď, že dochádzanie do F. (zápis do školy v F.) by bol pre mňa finančne aj časovo
náročný. Tu súd absolútne opomína fakt, že zabezpečuje dennú starostlivosť a dochádzanie do školy 5

dní v týždni a 20 dní v mesiaci a z uvedeného dôvodu cestovať denne do F. a späť (ráno aj poobede)
je pre ňu finančne a časovo náročné. V prípade otca odporcu ide o cestu cca 4x do mesiaca (v piatok
poobede – v pondelok ráno pondelok; poobede v piatok – v pondelok ráno), čo je neporovnateľné. Súd
uvádza nesprávne v bode 17, že absolvovali mediáciu a táto neviedla k dohode. Hoci mediácia im
odporúčaná bola, túto neabsolvovali pre nedostatok času alebo kapacít.

11. S výrokom v bode III nesúhlasí z dôvodov, že maloletá má aktuálne 7 rokov a hoci má svoj vlastný
mobilný telefón, má teda vytvorené možnosti s otcom telefonovať kedy chce, nepovažuje za správne,
aby dcéru nútila s otcom telefonovať, ak tak sama urobiť nechce a to v pravidelných týždenných
intervaloch. Aj po schválení rodičovskej dohody a aj po tom, čo bol vyhlásený rozsudok súdu prvého
stupňa, opakovane sa stalo, že maloletá odmieta telefonický kontakt s otcom. Opakovane sa im stalo,

že v určenom čase sa s dcérou učila a dcéra mala vypnuté zvonenie na telefóne, takže hovor otca
nestihli v presnom čase tak, ako je uvedené v rozsudku súdu. Dcéra mala zmeškaný hovor, volali otcovi
naspäť a ten uviedol, že si má uvedomiť koľko je hodín a on nie je ,,opička“, aby bol na telefóne, keď
to im vyhovuje. Maloletá má svoj vlastný mobilný telefón, vie ho používať a keď má záujem, môže otca
kontaktovať, nijako jej v tomto nebráni. Vynucovanie si splnenia tejto povinnosti je v rozpore s najlepším

záujmom maloletej. Opakovane sa stalo, že maloletá odmietla s otcom telefonovať, ten sa následne
správal agresívne a obrátil sa na ÚPSVaR s tým, že nerešpektuje (neprávoplatné) súdne rozhodnutie.
Nevie však bezpodmienečne zabezpečiť, aby maloletá bola pri telefóne vždy v presne určenom čase a
navyše v situácii, kedy ona telefonický kontakt s otcom odmieta.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené, navrhuje Krajskému súdu Bratislava, aby rozsudok OS Bratislava IV
vydaný v konaní pod sp. zn. 25P/151/2021 zo dňa 19.12.2022 zmenil v časti výroku v bode II, zrušil
výrok v bode IV a primerane tomu upravil číslovanie nasledujúcich výrokov takto:

Výrok v bode II: Otec je v rámci bežného styku oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny

kalendárny týždeň vždy od piatka od 17:00 hod. do pondelka bezprostredne nasledujúceho po párnom
víkende s tým, že otec si prevezme maloletú v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a odovzdá
ju v pondelok ráno do školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje.
Výrok v bode III: Súd týmto rozsudkom mení rozsudok OS Bratislava IV v konaní pod sp. zn.
25P/195/2017 – 135 zo dňa 21.02.2018 v znení rozhodnutia Krajského súdu Bratislava pod sp. zn.

20CoP/142/2018-165 zo dňa 28.11.2018 v časti úpravy styku počas bežného styku a počas zimných
školskýchprázdninvyhlásenýchMinisterstvomškolstvaSR,pričomúpravastykupočasletnýchprázdnin
a Veľkonočných sviatkov ostáva nezmenená.
Výrok v bode IV: Súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavuje.
V bode V: Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku III. podal odvolanie otec maloletej. Uviedol,
že matka maloletého dieťaťa totiž otcovi vo videohovoroch bráni a nemá a ani nemala v úmysle
pristupovať k oprávneniu otca a maloletej tak, aby bol zabezpečený rovnocenný kontakt maloletej s
otcom tak, ako s matkou. V nadväznosti na to má otec za to, že pre vynútiteľnosť ustanovenia je

vhodnejšie upraviť komunikáciu otca s maloletou prostredníctvom telefónu len na videohovory, aby tak
nebol vytvorený priestor pre schválnosti matky, na ktoré v konečnom dôsledku dopláca maloletá.

14. Dňa 22.12.2022 sa otec maloletej pokúsil o videohovor. Telefonát začal ako klasický telefonát bez
videa, a teda sa otec spýtal maloletej, či chce aj video. Maloletá uviedla, že áno a išla za matkou,

aby jej videohovor zapla. Tá na maloletú nakričala, že žiadny videohovor nebude. Následne preto otec
navigoval maloletú, ako má video zapnúť, avšak maloletá sa takmer rozplakala, že jej matka bude
nadávať za to, že je s otcom na videu. Následne v tejto veci otec kontaktoval matku a z konverzácie
vyplýva, že matka ani do budúcna nemieni umožniť videohovory.15. Rovnako tak došlo k zmene skutkového stavu oproti tvrdeniam matky v súvislosti s časom plávania.
Matka argumentovala, že maloletá má štvrtky plávanie v čase od 18:30 do 19:30 hod., domov tak

prichádza o 20:00 hod., a preto súd prvej inštancie stanovil čas telefonátu, resp. videohovoru od 20:00
hod. do 20:15 hod. Maloletá však už máva plávanie v stredu, a teda má za to, že by bolo možné rozhovor
realizovať aj v čase od 19:30 do 20:00 hod. Zároveň otec navrhuje, aby bolo trvanie rozhovoru predĺžené
na 30 minút, a to najmä z dôvodu, že za 15 minút sa nestihne otec s dcérou porozprávať tak, ako
by chcel. Otec netrvá na tom, aby rozhovor trval vždy 30 minút, avšak žiada, aby bola matka povinná

vytvoriť tento rámec, keďže momentálne otcovi v rozhovoroch bráni a vyhovára sa na maloletú.

16. Pre úplnosť uvádza, že za posledné obdobie matka neumožňuje už ani telefonáty s maloletou, ktoré
boli predmetom rodičovskej dohody, pričom ako dôvod uvádza, že maloletá má telefón pri sebe, ale
na tichom režime. Má za to, aj vzhľadom na viaceré konfliktné situácie medzi matkou a otcom, že sa
maloletá bojí reakcie svojej matky, ak by jednoznačne uviedla, že chce so svojím otcom komunikovať,

v dôsledku čoho u nej vzniká konflikt lojality. Okrem toho matkin laxný prístup k veci spôsobuje, že
maloletá nie je v čase, keď má s otcom komunikovať pripravená, prípadne si robí domáce úlohy
alebo majú návštevu. Je na matke, aby zabezpečila taký režim maloletého dieťaťa, aby bola maloletá
pripravená na rozhovor s otcom a nie jej naschvál vytvárať program, ktorý následne uvedie ako dôvod
pre neuskutočnenie telefonátu.

17. V nadväznosti na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd výrok III. Rozsudku zmenil na
nasledovné znenie: „III. Otec je oprávnený nad rámec schválenej rodičovskej dohody realizovať s
maloletou videohovor každý štvrtok v čase od 19:30 hod. do 20:00 hod.“, alternatívne aby vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že matka sa odvoláva na záujem dieťaťa, avšak má
za to, že jej konanie je v rozpore so záujmom maloletej. Jej cieľom je znemožniť styk otca s maloletou
úplne, keďže vie, že otec nemá objektívne možnosti na to, aby mohol styk realizovať tak, ako navrhuje
matka maloletej. Sama matka v odvolaní uvádza, že na tom, že styk maloletej sa bude realizovať s

otcom každý párny týždeň vždy od piatka od 17:30 hod. do nedele do 18:00 hod., sa spoločne s otcom
maloletej zhodli. Zamestnávateľ nie je viac ochotný vychádzať otcovi v ústrety a nie je ochotný mu ani
upraviť pracovnú dobu. Otec nechce riskovať stratu zamestnania, keďže má za to, že je pre všetky
zúčastnené strany lepšie, keď je zamestnaný, a teda schopný uhrádzať dohodnuté výživné a zabezpečiť
tak maloletej určitý životný štandard.

19. V neposlednom rade poukazuje aj na záujem maloletej. Za súčasnej dopravnej situácie v F. je takmer
nemožné odhadnúť čas príchodu. Preto by otec spolu s maloletou museli vstávať pre istotu neprimerane
skoro, len preto, aby s istotou stihli začiatok vyučovania v pondelok ráno. Rovnako tak počas piatkov by
musel otec odchádzať z práce dostatočne včas na to, aby maloletú prevzal v škole, avšak ako už uviedli,

zamestnávateľ mu už nebude vychádzať v ústrety, v dôsledku čoho by sa mohlo stať, že by maloletá
ostala čakať v škole posledná, keďže by otec objektívne nestíhal ísť po ňu. Výrok č. II Rozsudku je
štandardnou úpravou styku otca s maloletým dieťaťom a otec sa s ním v plnej miere stotožňuje, keďže
súd prvého stupňa neupravil odovzdávanie a prevzatie maloletého dieťaťa tak, aby bolo objektívne
nesplniteľné alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre úplnosť uvádza, že pri extrémnom pohľade na vec

nie je styk otca s maloletou povinnosťou otca, ale jeho právom. Otec má za to, že cieľom a úmyslom
matky je vytvoriť také situácie, z ktorých by vyplývalo, že otec svoje právo nevyužíva, a v dôsledku toho
by mala priestor na zmenu rozhodnutia o úprave styku.

20. Napriek súčasným nepriaznivým vzťahom medzi matkou a otcom, ktoré podľa otca pramenia najmä

z pretrvávajúceho súdneho konania medzi nimi, má otec za to, že môžu spolu fungovať ako rodičia
maloletej tak, aby medzi nimi nevznikali ďalšie konflikty a nedorozumenia. Je však potrebné, aby matka
pristupovala k tejto otázke zodpovedne a nepredpojato voči otcovi.

21. Otec napadol výrok III. z dôvodu, že matka mu neumožňuje videohovory, a teda má za to, že pre

vynútiteľnosť ustanovenia je vhodnejšie upraviť komunikáciu otca s maloletou prostredníctvom telefónu
len na videohovory, aby tak nebol vytvorený priestor pre schválnosti matky, na ktoré v konečnom
dôsledku dopláca maloletá.22. Zároveň otec navrhol aj úpravu času na čas od 19:30 hod. do 20:00 hod. Ak však súd bude mať za
to, že je pre maloletú a jej istotu a pravidelný režim vhodnejší čas od 19:00 hod. do 19:30 hod. (tak, ako
je to upravené v prípade hovorov v utorok a v nedeľu), otec je pripravený sa časovo prispôsobiť.

23. K tvrdeniam matky v odvolaní k výroku č. III Rozsudku uvádza, že sú nepravdivé a zavádzajúce.
Matka nerešpektuje časy hovorov (a to ani tých, ktoré boli dohodnuté v rodičovskej dohode) a ako
dôvody pre nerealizovanie hovorov uvádza údajné dôvody na strane maloletej (hrala sa, mala vypnuté
zvonenie na telefóne...). Matka tiež uvádza, že maloletá vie mobilný telefón používať, čo však nie je

úplne pravda, pretože maloletá vie mobilný telefón ovládať v súvislosti s telefonátom, avšak videohovor
zapnúť nevedela a matka jej so zapnutím videohovoru odmietla pomôcť.

24. Zároveň matka uvádza, že sú situácie, kedy maloletá telefonáty údajne odmieta. Opätovne
poukazuje na tlak, ktorý matka vyvíja na maloletú, v dôsledku čoho je maloletá v strese, a teda
pravdepodobne radšej oželie telefonát s otcom, ako by mala mať nepokojnú atmosféru doma s matkou.

Má za to, že tak, ako je úlohou matky maloletú riadne a včas pripraviť na osobný styk s otcom, rovnako
je povinná pripraviť ju aj na túto inú formu styku, t.j. telefonát, resp. videohovor. V nadväznosti na vyššie
uvedené otec navrhuje, aby odvolací súd výrok č. II rozsudku potvrdil ako vecne správny a v časti výroku
č. III rozsudku sa pridržiava odvolania otca zo dňa 02.02.2023.

25. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že odvolanie odporcu/otca považuje za účelovú reakciu
na ňou podané odvolanie. Zotrváva na pôvodnom názore, že prvostupňový súd nevykonal v potrebnom
rozsahu dokazovanie a bez relevantných dôkazov sa priklonil k požiadavkám uplatneným zo strany
odporcu/otca. Nie len, že tieto tvrdenia odporcu/otca nemal súd relevantnými dôkazmi preukázané,
ani ich sám nepožadoval preukázať, súčasne pri rozhodovaní nezohľadňoval najlepší záujem dieťaťa.

Sústavne zotrváva na tom, že nie je v najlepšom záujme dcéry, aby sledovala konfliktné správanie sa
k nej zo strany otca/odporcu.

26. Tieto nedostatky vo vykonanom dokazovaní nie je možné napraviť tým, že odporca/otec doloží
písomné potvrdenia do spisu, nakoľko dosiaľ nie je zrejmé, čo je náplňou jeho práce, kde pracuje

(miesto výkonu práce), aký má pracovný čas, aký je vzťah medzi ním a jeho zamestnávateľom, z akých
konkrétnych a špecifikovaných dôvodov nemôže zamestnávateľ uvoľniť odporcu/otca 2x do mesiaca v
piatok o 30 minút z práce skôr (prečo toto nemožno riešiť tak, že si odporca/otec nadpracuje prácu v
iné dni).

27. Poukazuje na nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia v časti úpravy telefonického styku odporcu/
otca s maloletou. Ukazuje sa, že maloletá nemá o telefonický kontakt s otcom v mnohých prípadoch
záujem. Má svoj mobilný telefón a keď otca sama kontaktuje mimo stanoveného času, odporca/otec
jej nezdvihne a ju obviňuje z toho, že musí zabezpečiť telefonický kontakt v určenom čase a on nie je
opička, aby zdvíhal telefón, keď to dcére vyhovuje. Je toho názoru, že aj na podklade týchto skúseností a

správania sa odporcu/otca, dcéra nejaví záujem o kontakt s otcom prostredníctvom telefónu. Vzhľadom
na skutočnosť, že maloletá odmieta telefonický kontakt s otcom, nevie ju k nemu donútiť a v tejto časti
celkovo považuje rozhodnutie súdu za nevykonateľné.

28. Opakovane navrhovala cestou právnej zástupkyne výsluch dcéry, aby sa sama v konaní pred súdom

vyjadrila, ako si styk s otcom predstavuje – počas sviatkov aj formou telefonického hovoru. Ani v tomto
smere nevykonal prvostupňový súd relevantné a podľa nej nevyhnutné dokazovanie na to, aby upravil
práva a povinnosti rodičov k nej. Dcéra, vo svojom veku je schopná sama sa vyjadriť k styku s odporcom/
otcom a vzhľadom na jej vek nie je v jej možnostiach donútiť ju s odporcom/otcom telefonovať, ak to
sama nechce. Na podanom odvolaní, spoločne s návrhmi na rozhodnutie naďalej zotrváva, podané

odvolanie odporcom/otcom považuje len za účelové vzhľadom na ňou podané odvolanie. V uvedenej
situácii považuje za nevhodné rozširovať nastavené povinnosti, osobitne, keď ani v takej miere, v akej
boli súdom neprávoplatne judikované, nie sú vykonateľné.

29. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec maloletej. Uviedol, že matka vo vyjadrení uvádza, že nie je

v najlepšom záujme maloletej, aby sledovala konfliktné správanie sa otca k matke, pričom neustále
a opakovane uvádza jednu situáciu, počas ktorej ju otec údajne napadol, vulgárne jej nadával
a podobne. Toto je jediný argument matky o konfliktnom správaní sa otca voči nej, pričom ale
nepredložila o tomto údajnom skutku žiaden dôkaz. Matka tiež vo vyjadrení poukazuje na nedostatkyvo vykonanom dokazovaní v súvislosti s uvoľnením otca z práce kvôli určeniu miesta odovzdania/
prevzatia maloletej v školskom zariadení. Napriek tomu, že je otcovi nepríjemné zaťahovať do tohto
konania svojho zamestnávateľa, si otec od svojho priameho nadriadeného vyžiadal písomné potvrdenie

o skutočnostiach, ktoré boli otcovi už v minulosti komunikované ústne, t.j. že nie je možné otca
uvoľniť z práce skôr a dôvody, pre ktoré tomu tak je. Otec opakovane uvádza, že v tom, aby
bolo miestom odovzdania/prevzatia maloletej školské zariadenie, bránia otcovi objektívne prekážky,
konkrétne nemožnosť upraviť pracovný čas, ako aj dopravná situácia v F. počas piatkového poobedia
a pondelkového rána.

30. Matka vo vyjadrení poukazuje na to, že rodičovské sú nielen práva, ale aj povinnosti. Matka však celú
situáciu poníma tak, že jej patria práva a otcovi povinnosti. Poukazuje napríklad na to, že s otcom nemala
potrebu konzultovať výber základnej školy pre maloletú a sama, bez vedomia a súhlasu otca maloletej,
sa rozhodla, že maloletá bude navštevovať základnú školu v H.. Preto by teraz matka nemala otcovi
ešte viac komplikovať situáciu tým, že bude vyžadovať, aby do ňou vybranej školy chodil po maloletú

a odvážal ju tam. Matka vo vyjadrení poukazuje na najlepší záujem maloletej, avšak neberie do úvahy
to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletá bývala smutná z toho, že musí byť v zbernej
triede zbytočne dlho (a preto súd nepovažoval za súladné so záujmom maloletej, aby v piatok musela
byť do neskorého popoludnia v družine a napokon v pondelok ráno zbytočne skoro vstávať a byť od
skorého rána v družine). Otec maloletej berie ako primárny záujem maloletej, pričom jeho záujem je v

tomto prípade v súlade s tým jej.

31. Matka vo vyjadrení tvrdí, že súdne rozhodnutie je v časti úpravy telefonického styku otca s maloletou
nevykonateľné, keďže maloletá údajne nemá o telefonický kontakt s otcom záujem. V tejto súvislosti
poukazuje na vyjadrenie otca zo dňa 24.02.2023 (ako aj podané odvolanie otca zo dňa 02.02.2023).

Matka prenáša bremeno a vinu na maloleté dieťa, pričom je to ale matka, kto nerešpektuje časy
hovorov a ako dôvody pre nerealizovanie hovorov uvádza údajné dôvody na strane maloletej (hrala
sa, mala vypnuté zvonenie na telefóne...). Opätovne poukazuje na tlak, ktorý matka vyvíja na maloletú,
v dôsledku čoho je maloletá v strese, a teda pravdepodobne radšej oželie telefonát s otcom, ako by
mala mať nepokojnú atmosféru doma s matkou. Nikdy sa nestalo, že by maloletá zavolala otcovi sama

od seba ani vo vyhradenom čase, ani mimo vyhradených hodín. Naopak sa niekoľkokrát stalo, že keď
otec maloletej volal, nedvíhala telefón. Žiada však, aby matka preukázala výpisom hovorov maloletej,
koľkokrát maloletá volala otcovi sama od seba, resp. aby toto dokazovanie bolo vykonané dopytom súdu
na mobilného operátora, ak to súd bude považovať za vhodné a účelné.

32. Matka v telefonátoch otcovi bráni, čo preukazujú aj jej tvrdenia vo vyjadrení. Otec podotýka, že ak sa
v minulosti podarilo zrealizovať telefonát medzi otcom a maloletou, maloletá mala dobrú náladu, smiali
sa, hrali sa rôzne kvízy a hádanky a vždy citeľne zneistela a znervóznela, keď na ňu matka začala kričať
z druhej izby, aby ukončila hovor. Vtedy maloletá zostala smutná a nepokojná. Matka maloletej by si
mala uvedomiť, že napriek rozpadu partnerského vzťahu stále ostávajú rodičmi obaja. Preto by nemala

zaťahovať maloletú do záležitostí medzi matkou a otcom a vytvoriť tak maloletej priaznivé a zdravé
prostredie na svoj psychický a fyzický vývoj, v ktorom bude plnohodnotne zastúpená rola matky, ako aj
otca. Na záver uvádza, že otec sa v plnom rozsahu pridržiava predchádzajúcich podaní, t.j. Odvolania
zo dňa 02.02.2023 a Vyjadrenia k odvolaniu matky zo dňa 24.02.2023.

33. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že pokiaľ ide o ňou uvádzané napadnutie
zo strany otca, ku ktorému pred súdom vypovedala, úradný záznam z uvedeného incidentu sa zaviazal
vyžiadať do spisového materiálu ako kompetentný orgán konajúci sudca; výhrady otca, prečo sa tak
nestalo, je potrebné adresovať konajúcemu súdu. Úvahy otca o tom, ako mu styk s maloletou zasahuje
do ústavného práva na slobodnú voľbu povolania, považuje za absolútne irelevantné vo vzťahu k jeho

rodičovským povinnostiam, no zároveň vytvárajúce obraz o prístupe otca k maloletej, ktorý na jednej
strane tvrdí, aký záujem o styk s maloletou má, prejavuje, ako ho chce udržiavať a osočuje ju, že mu v
tom bráni, na druhej strane jeho pracovné povinnosti sú mu prednejšie ako možnosť realizovať styk s
maloletou. Poukazuje na to, že nikdy otcovi nebolo určované, kde a akú prácu by mal vykonávať.

34. Má za to, že rodičovské povinnosti i práva idú nad rámec pracovných povinností a každý z rodičov
je povinný a pri plánovaní rodičovstva musí počítať s tým, že starostlivosť o dieťa zasiahne do jeho
pracovnej oblasti. Absurdnosť argumentácie otca je veľmi dobre vidieť na tom, že takto by každý zrodičov mohol tvrdiť, že pracuje a musí pracovať min. do 17:00 hod. alebo dlhšie, a nie je možné, aby
preberal dieťa z predškolského/školského zariadenia či družiny do 16:00hod.

35. Z dodatočne doložených dokladov, ktoré neboli vykonané v konaní pred súdom, nevyplýva dôvod,
pre ktorý by otec nevyhnutne musel v piatok zotrvávať v kancelárii v určenej pracovnej dobe a nemohol
pre maloletú prichádzať do školského zariadenia. Napokon sám otec na pojednávaní uvádzal, že by
musel stáť v dopravnej zápche a to on nechce. Žiaľ, dopravná situácia je niečo, čo znášajú všetci a s čím
samusiavysporiadaťvšetci,nielenotec.Mázato,žeakbyotecmalskutočnýzáujemomaloletútak,ako

sa to snaží deklarovať, bol by ochotný si pracovné povinnosti počas 2 piatkov v mesiaci prispôsobiť tak,
abymaloletúvedelpreberaťvškolskomzariadeníaeventuálnejuajdoškolskéhozariadeniaodovzdávať
v pondelok.

36. Dcére nikdy nebránila v telefonátoch s otcom. Práve naopak, sa ju snažila vždy viac menej nútiť, aby
ten telefonát absolvovala, len aby mali všetci kľud, keďže vedia aký je prístup otca, ktorý si telefonický

styk vynucuje, hoci dcéra s otcom telefonovať nechce. Dcéra s otcom nechce telefonovať 3krát do
týždňa. Už je vo veku, kedy si sama vie povedať, či chce alebo nechce a otec nerešpektuje fakt, že
nemá niekedy o telefonát s otcom záujem, prípadne nestihla v určenom čase byť pri telefóne, nakoľko sa
učila a robila si úlohy do školy. Nie je v jej možnostiach dcéru nútiť komunikovať, prikazovať jej hovoriť,
keď o to nemá záujem.

37. Momentálne styk funguje tak, že otec si maloletú vyzdvihne pri bráne, snaží sa vyvarovať
akémukoľvek kontaktu. Pre dcéru prichádza viac menej na čas, ale nie vždy ju vracia vtedy, kedy má,
čím nerešpektuje judikované nastavenie. Znova sa stalo, že otec maloletú nevrátil kedy mal, napriek
tomu, že ho žiadala, aby rešpektoval nastavené pravidlá. Išlo o víkend so sviatkom v pondelok. Maloletú

mal vrátiť v nedeľu. Maloletú zobral k rodičom svojej priateľky na I. - obec pri J., napriek žiadosti, maloletú
odmietol vrátiť v nedeľu tak, ako je styk nastavený a v dôsledku uvedeného musela následne zmeniť
rodinný program a aktivity, ktoré mali naplánované. Dcéra sa zverila, že ju v minulosti zamykal v aute
a on si išiel vybavovať veci. Alebo ju nechal samu v byte a on sa išiel dole na ulicu pod byt rozprávať
s kamarátkou. B. - maloletá má strach zostať sama. V čase styku otec necháva maloletú na víkend u

svojej kamarátky, takže s ňou netrávi čas otec počas daného víkendu vôbec. U otcovej kamarátky sú
dve 7-ročné deti, ktoré nechávajú (zrejme rodičia) doma samé, kým mama venčí psov vonku. Dcéra
tejto otcovej kamarátky púšťa maloletej strašidelné videá a maloletá sa následne v noci bojí.

38. K týmto skutočnostiam navrhuje výsluch maloletej, nakoľko jej tvrdenia sú otcom banalizované a

označované ako nepravdivé. Navrhuje tiež, aby maloletá bola vypočutá aj kolíznou opatrovníčkou k
uvedeným incidentom (zamykanie v aute, odkladanie u kamarátky, sledovanie videí, strach maloletej)
a tiež k záujmu telefonovať s otcom, nakoľko požiadavky otca na telefonický styk sa javia ako
nevykonateľné. Navrhuje, aby boli preverené pomery na jej i na otcovej strane, nakoľko dosiaľ nevie, kde
v akom prostredí sa maloletá nachádza počas styku s otcom (v čase, kedy nie je odložená ku kamarátke

svojho otca, ale reálne trávi čas s ním).

39. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods.
1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§

355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania tak matky maloletej ako aj otca
maloletej nie sú dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny.

40. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol návrh matky maloletej na zmenu
úpravu rodičovských práv otca voči maloletej upravenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV,
sp. zn. 25P/195/2017-135 v znení potvrdzujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.20CoP/142/2018-165, a to tak pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, ako aj pokiaľ ide o úpravu
výšky vyživovacej povinnosti.

41. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd upravil styk otca s maloletou v rámci
bežného styku a nad rozsah schválenej rodičovskej dohody realizovať s maloletou telefonický hovor,
prípadne videohovor každý štvrtok v čase od 20.00 hod. do 20.15 hod..

42.Akoprvoradéodvolacísúdkonštatuje,ževpostupesúduprvejinštancienezistilžiadnevadytýkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 CMP, § 380
ods. 2 CSP).

43. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

44. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

45. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí
spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6)

Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

46. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

47. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a
slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o
veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého
dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

48. Zákon o rodine zasahuje do úpravy styku s maloletým dieťaťom len v špecifických, neštandardných
situáciách s tým, že uprednostňuje dohodu o úprave styku s maloletým dieťaťom a rozhodovanie súdu
prichádza do úvahy až po zistení, že takáto dohoda nie je možná. Ak dohody niet, súd upraví styk s
maloletým dieťaťom rodičov, ktorí spolu nežijú. Zákon o rodine umožňuje, aby súd upravil styk rodiča

s maloletým dieťaťom, keďže kontakt a stretávanie sa maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a
udržiavania ich vzťahov, ak sa rodičia nedohodnú na styku s maloletým dieťaťom alebo rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je obmedzovaný a minimalizovaný zásahom
iných osôb, s ktorými maloleté dieťa žije. Pri určovaní rozsahu, časového vymedzenia a miesta, musí

súd posudzovať všetky okolnosti veľmi starostlivo. Musí mať na zreteli záujem dieťaťa a dbať na to,
aby sa pri rozhodovaní o styku rešpektovalo právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a tiež práva druhého rodiča, ktorý nebude mať maloleté dieťa v osobnej starostlivosti.
Povinnosťou súdu je, aby zistil vždy spoľahlivý podklad k všestrannému objasneniu skutočností, ktoré
charakterizujú osoby rodičov a prostredia, v ktorom rodičia žijú. Ide najmä o objasnenie osobných

a povahových vlastností rodičov, ich zdravotného stavu (telesného i duševného), ich vzťah k rodine,
deťom a starostlivosti o ne, ich životných podmienok (povaha zamestnania, hospodárskych a bytových
pomerov, faktických možností venovať sa deťom), ich spoločenského uplatnenia, ich postoja k práci, ich
vzťah k osobám, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti, ich spôsobilosti viesť deti k správnemu vzťahu
k druhému rodičovi. Rovnako treba zohľadniť aj vzdialenosť bydliska rodiča, ktorý ho nemá v osobnej

starostlivosti, od bydliska maloletého dieťaťa. V každom prípade musí súd pri rozhodovaní o úprave
styku rodiča s maloletým dieťaťom skúmať, či takáto úprava styku je v záujme maloletého dieťaťa, či to
vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by nedošlo k citovej ujme, a či by bol rozvoj maloletého dieťaťa
najmä z citovej, rozumovej a mravnej stránke ohrozený.49. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že záujem dieťaťa (v kontexte s Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa) musí byť popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už

uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi
alebo zákonodarnými orgánmi. Podobná požiadavka vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých (porov. napr. nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. I. ÚS 3135/19). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí
bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech

sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept
flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu,
v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť je potrebné venovať jeho osobným pomerom,
situácii a potrebám (porov. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3226/16).

50. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav (§ 35

CMP), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie spornej otázky úpravy styku otca s
maloletou, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie úpravy styku
otca s maloletou, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon
dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi
účastníkov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu,

ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil, na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty matky a otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu
odchýliť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa v celej miere podmienky § 220 ods. 2 CSP na riadne
a dostatočné odôvodnenie.

51. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
správne posúdil skutkové okolnosti podstatné pre vyhodnotenie rozsahu styku otca s maloletou v zmysle
návrhu matky. Pokiaľ ide o matkou napadnutý výrok II. týkajúci sa bežného styku vzhľadom na
nedostatočnú spoluprácu rodičov nebolo dôvodné styk ponechať neupravený a to aj s poukazom na

okolnosti zistené vykonaným dokazovaním. Spornou ostala otázka preberania a odovzdania maloletej
a s tým súvisiaca aj dĺžka styku. Sporným ostalo miesto preberania a odovzdávania maloletej, kedy
matka maloletej navrhovala odovzdávať a preberať maloletú v školskom zariadení, čiže primerane
by sa styk otca predĺžil z piatka až do pondelka rána, kedy by maloletú otec odovzdal v školskom
zariadení. Matka predovšetkým argumentovala tým, že pri preberaní maloletej v mieste jej bydliska

vznikajú problémy, kedy maloletá nechce odo nej ísť k otcovi a hoci sa snaží kontakt maloletej s
otcom podporovať, neprospieva tomuto kontaktu skutočnosť, že maloletú vyzdvihuje zo školy, ide s
ňou domov a z tohto prostredia nerada odchádza. Súd prvej inštancie zdôvodnil prečo prihliadol
na názor otca maloletej v bode 19. svojho rozhodnutia a odvolací súd sa s týmto stotožňuje. Otec
prioritne argumentoval svojou časovou zaneprázdnenosťou z dôvodu práce. Tu treba podotknúť, že

pre maloletú je vhodnejšie preberanie maloletej v mieste bydliska matky a to práve z dôvodov hoci aj
neočakávaných okolností, či už na strane zamestnávateľa, resp. dopravnou situáciou, čo by za určitých
okolností mohlo byť aj rizikom pre maloletú, pokiaľ by otec nestíhal prísť pre ňu včas, resp. s výrazným
časovým oneskorením. Nebolo možné zohľadniť a ani vyhodnotiť v odvolaní matky opakovane uvedené
tvrdenie, že súd prvej inštancie rozhodol neproporcionálne a nezohľadnil najlepší záujem maloletej,

ktorý by mal byť pre súd prvoradý. Práve z uvedeného dôvodu, ktorý súd prvej inštancie aj uviedol,
v bode 19 rozhodnutia, túto okolnosť zohľadnil najmä s ohľadom na to, že maloletá bola smutná pokiaľ
musela zostať v zbernej triede zbytočne dlho. Z uvedeného dôvodu, navyše podporené aj vyjadrením
matky, ktorá uviedla, že momentálne styk funguje tak, že otec si maloletú vyzdvihne pri bráne a
snaží sa vyvarovať akémukoľvek kontaktu, je spôsob preberania maloletej otcom vhodnejším v mieste

bydliska matky. Z daných skutočností vyplýva, že maloletá je už vo veku kedy nie je nutné, aby matka
bola v priamom kontakte s otcom pri preberaní maloletej, preto táto odvolacia námietka matky bola
nedôvodná. Z uvedených dôvodov neobstojí ani odvolacia námietka matky o nedostatočne vykonanom
dokazovaní, keď podľa jej názoru súd v tejto časti nevykonal potrebné dokazovanie a z vykonaného
dokazovania nie je zrejmé ani to, akú má otec pracovnú dobu (od kedy do kedy), či má pevnú alebo

flexibilnú pracovnú dobu, či by zamestnával umožnil otcovi odísť z pracoviska skôr a prípadne prísť o
niečo neskôr počas štyroch dní v mesiaci, na ktoré vychádza styk otca s maloletou. Vykonanie takéhoto
dôkazu by pre súd nebolo smerodajné, preto ani na dôkaz predložený otcom v odvolacom konaní
odvolací súd neprihliadol. Matka maloletej tiež uviedla, že otec si pre dcéru prichádza viac menej načas, ale nie vždy ju vracia vtedy, kedy má. Tu odvolací súd upozorňuje, že pokiaľ sa rodičia nedohodnú
inak, je dôležité, aby rodičia rešpektovali súdom stanový čas styku.

52. Obdobné závery platia i v prípade odovzdania maloletej v nedeľu matke, kde odvolací súd navyše
poukazujenato,žepremaloletújevhodnejšieodovzdávaniemaloletejvnedeľu,abysamohlaadaptovať
a pripraviť do školy. Tým, že je v osobnej starostlivosti matky, táto sa s ňou pripravuje, venuje čas
príprave maloletej do školy, má vedomosti o tom, čo je pre ňu v tomto smere dôležité a takto nastavený
režim sa javí pre maloletú ako vhodnejší. Pokiaľ matka maloletej poukazuje na nevhodnú starostlivosť

zo strany otca, ktorý necháva maloletú samu, na čas pokiaľ sa zhováral s priateľkou, resp. ju mal
nechať u známych, kde mala pozerať nevhodné filmy a pod., je na otcovi maloletej, aby sa náležite
venoval maloletej a staral o ňu, avšak tu odvolací súd nevidí dôvod na opätovné preskúmanie pomerov,
pokiaľ išlo o individuálne zlyhania otca, ale práve aj z uvedeného dôvodu, je napokon súdom prvej
inštancie upravený styk v najlepšom záujme maloletej. Ako je zrejmé, rodičia sa snažia eliminovať svoje
kontakty a aj konflikty a maloletá nebude vystavená možným stresujúcim situáciám, či už v dôsledku

toho, že nebude musieť tráviť čas neprimerane dlhý v školskom zariadení, resp. i v tom, aby nemusela
neprimerane skoro vstávať a stihla prísť do školského zariadenia načas. Pokiaľ matka poukazuje na
to, že súd absolútne opomína fakt, že zabezpečuje dennú starostlivosť a dochádzanie do školy 5 dní v
týždni a 20 dní v mesiaci, a z uvedeného dôvodu cestovať denne do F. a späť (ráno aj poobede) je pre
ňu finančne a časovo náročné, práve osobná starostlivosť matky je zohľadňovaná pri výške vyživovacej

povinnosti a zabezpečenie stability pri vyzdvihovaní maloletej zo školy ako aj jej dochádzka do školy je
pre maloletú v jej najlepšom záujme.

53. V ďalšom boli odvolacie námietky tak otca ako i matky ohľadom telefonického hovoru, resp.
videohovoru, keď matka, tento odmietala z dôvodu, že maloletá odmieta sa kontaktovať s otcom, resp.

zabúda na určený čas a v prípade otca, tento chce videohovor a dĺžkou o 15 min. viac i s posunutím
jeho začiatku než bolo určené zo strany súdu.

54. Pri rozhodovaní o styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako je najmä
jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah

styku, denný režim, školské a mimoškolské aktivity, ako aj okolnosti na strane rodičov, ako je najmä ich
vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa
a rodiča, časová odlúčenosť, citová naviazanosť. Hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah
maloletých detí a rodiča, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek
nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň

je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté
deti, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo. Keďže právo na styk je nespochybniteľným právom
maloletých detí, ako aj ich otca, je nutné hľadať riešenie úpravy styku tak, aby bolo v čo najlepšom
záujme maloletých detí.

55. Úprava styku telefonicky je primeraná okolnostiam danej veci s dôrazom na to, aby maloleté
deti neboli odlučované od rodiča, s ktorým sa za aktuálnej situácie osobný styk upravený súdnym
rozhodnutím uskutočňuje v minimálnom rozsahu. Naďalej však majú rodičia zachované právo vzájomnej
dohody o styku. S odvolacími námietkami matky smerujúcimi proti úprave styku telefonicky (výrok III.)
sa odvolací súd nestotožňuje. Pokiaľ matka vyjadruje nesúhlas dôvodiac, že tento je nevykonateľný

a maloletá odmieta telefonický kontakt s otcom, práve presná úprava styku otca s maloletou telefonicky
navodí istotu vo vzájomných vzťahoch vymedzením frekvencie a rozsahu telefonického kontaktu otca
s maloletou. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v rámci rodičovskej dohody bol upravený
telefonický styk resp. videohovor každý utorok a nepárny týždeň v nedeľu, preto odvolací súd nevidí
dôvod nerealizácie tohto telefonické styku resp. videohovoru aj každý štvrtok. Maloletá je dosť vyspelá,

aby bola v kontakte s otcom a chápala zmysel tohto kontaktu pokiaľ ju matka naň pripraví. Pokiaľ
ide o odvolacie námietky otca voči výroku III., ktorý žiadal upraviť styk v čase od 19.30 hod. do 20.00
hod. a iba videohovorom, tu odvolací súd udáva, že rozsah styku upravený súdom prvej inštancie je
postačujúci a nie je dôvodné meniť ani čas začiatku tohto styku a striktne určiť, že sa má uskutočniť
videohovorom, aj z dôvodu možných technických problémov. Navyše matka maloletej sa vyjadrila,

že maloletej nebráni kontaktovať sa s otcom, je preto zrejmé, že pokiaľ maloletá bude mať záujem
komunikovať s otcom dlhšiu dobu, než je súdom určená, nebude matka tomuto brániť a návrhy otca
na vykonanie dokazovania dopytom na mobilného operátora nepovažoval odvolací súd za účelné a
relevantné.56. K matkou maloletej navrhovanému výsluchu maloletej k úprave styku s otcom odvolací súd udáva,
že ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine kladie dôraz pri rozhodovaní o styku rodiča s dieťaťom na

to, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne
svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach,
v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť
vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku
a rozumovej vyspelosti. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia je nutné tiež zdôrazniť, že článok 12

Dohovoru o právach dieťaťa ustanovuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú
dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať
vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

57.Natenúčelsadieťaťuposkytujenajmämožnosť,abysavypočulovkaždomsúdnomalebosprávnom

konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu,
pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Keďže je nevyhnutné dieťaťu pri výchove venovať najväčšiu starostlivosť, so zreteľom na jeho vek a
rozumovú vyspelosť pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho týkajú, treba vziať do úvahy aj jeho názor,
ktorý má dieťa právo slobodne vyjadrovať. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho

zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa
aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Preto názoru
maloletého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti.
To znamená, že tak rodičia, ako aj súd či iné orgány môžu názor dieťaťa vziať do úvahy po zhodnotení
jeho rozumovej vyspelosti a veku.

58. Treba však zdôrazniť, že samotný názor dieťaťa nemôže byť jediným vodítkom pre súd, a to nielen
z dôvodu, že dieťa môže byť ovplyvnené niektorým z rodičov, ale najmä z dôvodu, že len zriedka
dokáže objektívne posúdiť, čo je skutočne v jeho najlepšom záujme. S ohľadom na odvolacie námietky
oboch rodičov, má i odvolací súd za to, že výsluch maloletej súdom by nepriniesol relevantné informácie

a pre maloletú by predstavoval zbytočné stresy, keďže predmetom riešenia je otázka preberania
a odovzdávania maloletej na ktorej sa musia v prvom rade dohodnúť rodičia a pričom súd vychádzal
zo zistených skutočností s ohľadom na najlepší záujem maloletej. Pokiaľ ide o telefonický hovor resp.
videohovor, tu odvolací súd udáva, že pokiaľ rodičia sú schopní realizovať tento v rámci rodičovskej
dohody, je zbytočné zaťažovať maloletú výsluchom, či a ako často si želá komunikovať s otcom. Tu je

tiež dôležité apelovať na oboch rodičov, aby svoje animozity voči sebe neprejavovali pred maloletou
a snažili sa jej vychádzať v ústrety, to je aj pokiaľ ide o matku, aby sa snažila ju na styk pripravovať
a neodrádzať od hovoru, ale aj na strane otca, aby citlivo pristupoval k svojmu oprávneniu a to z dôvodu,
aby u maloletej nevyvolal opačné reakcie, než aké si sám predstavuje.

59. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaniami
napadnutých častiach a v závislých výrokoch IV. a VI postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku potvrdil ako vecne správny, pričom na dôkazy predložené v odvolacom konaní už
neprihliadol, keďže nemohli zmeniť rozhodnutie vo veci samej.

60. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť zmenu preskúmavaného rozsudku, preto odvolací súd nepovažoval za

potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

61. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkovsi teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky. V
prejednávanej veci tak nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia
§ 52 CMP. O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na

náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení
s § 52, § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

62. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 4. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.