Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216485
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8118216485.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: B. I., nar.: XX.XX.XXXX,
XXX XX M. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti
žalovaným: 1. W.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, a 2. B.. B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Im E. 7, XXXX S., A., obom zastúpeným JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova

20, 040 01 Košice, o určenie práva vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 17.05.2022 č. k. 13C/51/2018-217 v spojení s opravným uznesením zo dňa
01.02.2023 č.k. 13C/51/2018-260 a dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.05.2022 č.k. 13C/51/2018-232
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom a vracia vec súdu 1.
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej
inštancie“ alebo „súd“) rozhodol tak, že žalobu zamietol (I. výrok), žalovaným v 1. a 2. rade priznal
nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok). Dopĺňacím
rozsudkom neodkladné opatrenie nariadené uznesením súdu prvej inštancie č.k. 32C/30/2018-17 zo

dňa 26.07.2018, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/129/2018 zo dňa
10.10.218 zrušil.

2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd rozhodol o určení,
že žalovaní v 1. a 2. rade ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností č. C KN XXX/X - záhrady o výmere
2083 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. M. sú povinní strpieť uloženie existencie podzemného vedenia

plynovej a vodovodnej prípojky žalobcu k miestnemu verejnému vodovodu a plynového rozvodu tak, ako
sú tieto znázornené na situačnom náčrte vypracovanom: AGRING, inžiniersko-projektová a obchodno-
podnikateľská činnosť, ul. Čsl. Armády č. 30, PSČ: 080 01. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní podielové
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli od svojich právnych predchodcov B. I., nar.
XX.XX.XXXX a X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XX s vedomím, že cez nehnuteľnosť C KN
XXX/X zapísanú na LV č. XXX kat. územia M. sú od roku XXXX so súhlasom ich právneho predchodcu

vedené inžinierske siete k pozemku žalobcu CKN XXX/X zapísanému na LV č. XXX, kat. územia M.,
ako aj odvod spodnej a dažďovej vody. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v 2. rade dňa 30.05.2018
v dopoludňajších hodinách zasypal vodovodnú šachtu žalobcu stojacu na parcele č. C KN XXX/X
zapísanej na LV č. XXX kat. územia M., čím v podstate znemožnil žalobcovi odvod spodnej a dažďovej
vody. Žalobca dodal, že tak ako špecifikoval vyššie, cez nehnuteľnosť žalovaných C KN XXX/X je v
súčasnostivedenápodlhúdobuvodovodnáaplynováprípojkažalobcuzásobujúcarodinnýdomžalobcu

pitnou vodou, ako aj vykurovacím médiom, a že žalovaný v 2. rade poukazujúc na zasýpanie vodovodnej
šachty sa vyhráža žalobcovi prerušením vodovodnej a plynovej prípojky, ako aj ich zničením majúc zato,že tieto sú bez právneho titulu vedené po pozemku, ktorého je tento podielovým spoluvlastníkom v
ideálnom pomere 1.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že podľa kolaudačného rozhodnutia zo
dňa 18.04.2000 na parcele č. C KN XXX/X, kat. územie M., postavil žalobca rodinný dom, ktorý sa stal
užívania schopným najneskôr dňa 17.04.2000. Žalobca tvrdil, že plynovú prípojku a vodovodnú prípojku
k tomuto domu riešil v súlade so stavebným povolením, napojením sa na hlavné rozvody nachádzajúce
sa v miestnej komunikácii, a to ich zakopaním do zeme cez pozemok C KN č. XXX/X a cez pozemok C

KN XXX kat. úz. M., ktorých vlastníkmi v tom čase boli jeho rodičia B. I. a X. I., ktorí s uvedeným riešením
výslovne súhlasili. Takýto užívací stav vodovodnej a plynovej prípojky existoval až do roku 2018, keď
sa žalovaní stali vlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Z písomného čestného prehlásenia, ktoré podľa
jeho obsahu podpísali dňa 14.05.2018 v prítomnosti starostu obce Podhradík Ing. T. O. rodičia žalobcu,
a to B. I., nar. XX.XX.XXXX a X. I., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že títo dňa 14.05.2018 prehlásili, že ako
vlastníci pozemku č. XXX/X v M., katastrálne územie M., sami navrhli a súhlasili s tým, aby ich syn,

žalobca B. I., nar. XX.XX.XXXX si v roku 1996 priviedol inžinierske siete cez ich pozemok k svojmu
pozemku č. XXX/X v M., taktiež odvod spodnej a dažďovej vody. Ostatné skutočnosti, najmä konkrétne
polohopisné umiestnenie, resp. trasovanie podzemného vedenia plynovej a vodovodnej prípojky cez
pozemky, dodržanie technických noriem ich bezpečného uloženia, ako aj možnosti žalobcu napojiť sa
na prípojky nachádzajúce sa vo verejnej komunikácii cez inú parcelu C KN XXX vo vlastníctve obce

M. na vlastné, ako aj primeranosť a únosnosť prípadných obmedzení žalovaných vedením prípojok
cez ich pozemok, z hľadiska podanej žaloby a ňou vymedzeného predmetu konania, teda o určení,
či tu právo vecného bremena je, neboli podstatné, a preto sa súd ich zisťovaním a hodnotením ich
pravdivosti podrobne ani nezaoberal. Z podanej žaloby je totiž zrejmé, že predmetom tohto konania
nebol návrh žalobcu, aby súd na pozemku žalovaných zriadil za náhradu vecné bremeno nevyhnutné

na výkon vlastníckeho práva k stavbe žalobcu podľa § 135c ods. 3 OZ, pri ktorom by zisťovanie a
hodnotenie vyššie uvedených skutočností súdom bolo zrejme nevyhnutné, ale návrh, aby súd v zmysle
§ 137 písm. c) CSP rozhodol o určení, či tu právo je, t.j. že žalovaní sú povinní strpieť uloženie
existencie podzemného vedenia plynovej a vodovodnej prípojky tak, ako sú znázornené priloženom
situačnom náčrte. Z hľadiska uvedeného vymedzenia rozhodovanej veci súd následne zdôraznil, že

žiadne iné podstatné skutočnosti o tom, že rodičia žalobcu ako vtedajší vlastníci pozemku č. XXX/X
v M.u, katastrálne územie M., sami navrhli a súhlasili s tým, aby si v roku 1996 priviedol inžinierske
siete cez ich pozemok k svojmu pozemku č. XXX/X v M.u, taktiež odvod spodnej a dažďovej vody,
týkajúce sa navrhovaného určenia, že žalovaní sú povinní strpieť uloženie existencie podzemného
vedenia plynovej a vodovodnej prípojky tak, ako sú znázornené v priloženom situačnom náčrte, v konaní

stranami uvedené a ani zákonom stanoveným procesným postupom súdu zistené neboli a ani nevyšli
najavo. Žalobca ani netvrdil ďalšie okolnosti, na základe ktorých sa mohol dobromyseľne domnievať, že
mu ako vlastníkovi nejakej konkrétnej vládnucej nehnuteľnosti vo vzťahu pozemku žalovaných nejakým
konkrétnym spôsobom vzniklo vecné bremeno uloženia a prechodu vodovodnej a plynovej prípojky cez
konkrétne určenú časť tohto pozemku, resp. že vlastníci parcely C KN XXX/X kat. úz. M. sú povinní

strpieť uloženie existencie podzemného vedenia plynovej a vodovodnej prípojky žalobcu k miestnemu
verejnému vodovodu a plynovému rozvodu tak, ako sú znázornené na ním predloženom situačnom
náčrte. Pre vydržanie práva je potrebný aspoň nejaký domnelý (putatívny) konkrétny nadobúdací právny
titul, na základe ktorého sa jeho držiteľ mohol dobromyseľne domnievať, že mu toto jeho právo a tomu
zodpovedajúca povinnosť druhej strany v určitom čase a rozsahu pri nejakom konkrétnom právnom

úkone alebo rozhodnutí právne vzniklo a patrí.

4. Citujúc čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, § 151o zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky
zákonník) súd uzavrel, že žalobca netvrdil a nepreukázal oprávnenie na umiestnenie prípojok cez
označenú parcelu práve podľa ním predloženého situačného náčrtu tak ako sa ho domáha v návrhu, ale

lenneurčitý,viďajust.§37ods.1OZ,priestorovobližšienešpecifikovaný„súhlas sozakopanímprípojok
do zeme“ cez označený pozemok. Netvrdil a nepreukázal žiadne také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
objektívne dovoľovali uvažovať o tom, že bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu tomu zodpovedajúce vecné právo ako vlastníkovi vládnucej nehnuteľnosti vo vzťahu k označeným
parcelám ako slúžiacim nehnuteľnostiam patrí, teda že ho mohol nadobudnúť vydržaním. Žalobca vo

svojej žalobe v podstate poukázal iba na údajný súhlas so zakopaním prípojok cez označený pozemok,
a na dlhodobý užívací stav bez toho, aby tvrdil akékoľvek konkrétne objektívne skutočnosti svedčiace
o tom, že sa mohol dobromyseľne domnievať, že mu vecné právo uloženia a prechodu vodovodnej a
plynovej prípojky k jeho stavbe cez nejakú konkrétne určenú časť pozemku žalovaných tak, ako je toznázornené na ním predloženom situačnom náčrte, v určitom čase reálne vzniklo. Ani prípadný samotný
dlhodobý faktický stav a užívanie cudzej nehnuteľnosti, bez toho, aby sa žalobca dobromyseľne,
na základe konkrétnych skutočností domnieval, že mu konkrétne vecné právo uloženia a prechodu

vodovodnej a plynovej prípojky cez cudzie nehnuteľnosti, a tomu zodpovedajúca povinnosť ich vlastníka
to strpieť patrí, totiž nie je dôvodom vzniku takéhoto práva. Tu poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 30.03.2011, sp. zn. 3 Cdo/12/2010, podľa ktorého „Dlhodobá držba nehnuteľnosti
právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich
vyvolaťpresvedčenie,žesastalivlastníkminehnuteľnostinepostačujepreustáleniesplneniapodmienok

nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“. Právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu, a s
tým súvisiace určenie povinnosti žalovaných strpieť uloženie existencie podzemného vedenia plynovej
a vodovodnej prípojky žalobcu k miestnemu verejnému vodovodu a plynového rozvodu tak, ako sú tieto
znázornené v ním priloženom situačnom náčrte, teda zo skutočností uvedených v žalobe nevyplýva.
Vzhľadom na uvedené preto považoval súd ďalšie dokazovanie týchto skutočností, ktoré žalovaní
spochybnili ako nedôveryhodné, a z ktorých ním deklarované právo nevyplýva, za nadbytočné, a žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý namietal, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v súlade so
stavebným povolením Okresného úradu v M., odbor životného prostredia zo dňa 18.01.1999 č. H.
XX/XXXX Kč riešil plynovú a vodovodnú prípojku napojením na hlavné rozvody nachádzajúce sa v
miestnej komunikácii a to ich zakopaním do zeme cez pozemok C KN XXX a pozemok C KN XXX,

zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k.ú. M., ktorých vlastníkmi v čase realizácie týchto prípojok boli
jeho rodičia, B. I. a X. I., ktorí s uvedeným riešením vedenia siete a ich napojenia na rozvody výslovne
súhlasili tak, ako to v konečnom dôsledku vyplýva z ich čestného prehlásenia zo dňa 14.05.2018. V
súlade s v tom čase platnou právnou úpravou, realizácia plynovej a vodovodnej prípojky bez súhlasu
vlastníka, cez ktorý táto prechádzala, nebola ani právne možná. Po stránke objektívnej nie je možné

iné napojenie na existujúcu verejnú vodovodnú a plynovú prípojku. Obec M. je na LV č. XXX k.ú.
M. vedená ako výlučný vlastník nehnuteľnosti č. C KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
4.475 m2 a C KN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 597 m2. Predmetné nehnuteľnosti
tvoria v prírode prístupovú miestnu komunikáciu k nehnuteľnostiam strán konania. Pokiaľ samotní
rodičia sami navrhli a súhlasili s tým, aby žalobca pri realizácii výstavby rodinného domu previedol

inžinierske siete cez ich nehnuteľnosť, navrhli, aby realizoval i odvod spodnej a dažďovej vody. V
ďalšom poukázal na ust. § 3 ods. 1 občianskeho zákonníka, pričom zdôraznil skutočnosť, že žalobca
zákonne realizované prípojky inžinierskych sietí užíval od roku 1999, pričom po celý čas ich užívania bol
rešpektovaný všetkými vlastníkmi nehnuteľnosti, cez ktorú sú prípojky vedené, pričom tieto nadobudli
bezodplatne práve od osôb, so súhlasom a podnetu ktorých boli tieto prípojky žalobcom realizované.

Otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých došlo
k faktickému nakladaniu s vecou. K pojmu dobromyseľnosť a ospravedlniteľný omyl je potrebné
zdôrazniť, že žalobca na realizáciu uloženia sietí dostal podnet a súhlas od samotných vlastníkov
dotknutej nehnuteľnosti, realizáciu takého uloženia sietí mu odobrili všetky dotknuté štátne orgány a v
konečnom dôsledku mu bolo udelené stavebné povolenie. Žalovaní dotknutú nehnuteľnosť nadobudli v

podstate od tých osôb, ktoré udelili žalobcovi súhlas na uloženie inžinierskych sietí a to bezodplatným
právnym úkonom. Ďalšou právne relevantnou skutočnosťou je aj doba trvania takéhoto užívacieho
stavu, teda doba užívania od roku 1999 až do momentu, keď vlastnícke právo dotknutej nehnuteľnosti
nadobudli práve žalovaní, teda do roku 2017. Od žalobcu ako občana s bežným právnym vedomím
nemožno vyžadovať, aby tento mal právne povedomie o tom, že rozhodnutie správnych orgánov,

ktoré výslovne vychádza z toho, že prípojky na siete do domu budú vedené pozemkom, ktorý je vo
vlastníctve inej osoby, je prípustné iba z hľadiska správnych predpisov a nezakladá sa ním právo voči
vlastníkovi susedného pozemku, najmä sa ním nezriaďuje vecné bremeno. Môže ísť o prípad tzv.
domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je vzhľadom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.10.2022 sp. zn.

22Cdo/929/2001). Práve poukazujúc na všetky okolnosti predmetného správania sa žalobca má za to,
že tento bol nesporne v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, nakoľko
vlastníci dotknutej nehnuteľnosti výslovne udelili štátnym orgánom súhlas na vedenie sietí dotknutou
nehnuteľnosťou a štátne orgány takýto súhlas akceptovali a v súlade s existujúcou právnou úpravou,stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím jednoznačne v tejto viere žalobcu utvrdili. Žalobca sa
práve zo stavebného povolenia na realizáciu prípojok a kolaudačného rozhodnutia domnieval, že konal
na základe zákona a v súlade so zákonom, a teda že realizoval výstavbu prípojok právne perfektným

spôsobom. Toto vnútorné presvedčenie zakladá jeho dobromyseľnosť ako predpoklad vydržania práva
vecného bremena. Poukázal aj na tú skutočnosť, kedy predmetný právny inštitút bol implementovaný
do existujúcej právnej úpravy, či teda právne povedomie občanov o samotných predpokladoch vzniku
práva vecného bremena bolo štandardom. K výstavbe rodinného domu došlo v roku 1996 a k samotnej
realizácii prípojok v roku 1999. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v

spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

7. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny potvrdil. S poukazom na ust.
§ 366 CSP uviedli, že žalobca prvýkrát v odvolaní uvádza, že plynovú prípojku a vodovodnú prípojku
realizoval na základe stavebného povolenia vydaného okresným úradom v M., Odborom životného

prostredia sp. zn. H. XX/XXXX zo dňa 18.01.1999, pričom uviedol, že tieto riešil ich zakopaním do
zeme cez pozemok parcelu registra „C“ č. XXX a parcelu registra „C“ č. XXX, ktoré sú zapísané na
LV č. XXX v k.ú. M.. Na tieto skutkové tvrdenia nie je možné práve s ohľadom na ust. § 366 CSP
prihliadať, keďže nie je splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 366 CSP. Žalobca v odvolaní
naviac uvádzal navzájom si odporujúce tvrdenia. Na jednom mieste uviedol, že vodovodnú a plynovú

prípojku realizoval na základe stavebného povolenia zo dňa 18.01.1999 a na inom mieste tvrdil, že
previedol inžinierske siete cez parcelu registra „C“, č. XXX/X, na základe súhlasu jeho rodičov. Z príloh
predložených žalovanými vyplýva, že v čase vyhotovenia náčrtu spoločnosťou AGRING, vodovodná
prípojkaexistovala.Ďalšounovotouvodvolanížalobcujetvrdenie,žeprávnapredchodkyňažalovaných,
B. B., mala mať vedomosť o existencii vedení slúžiacich pre potreby rodinného domu žalobcu cez

pozemok, ktorý nadobudla v roku 1999. bez ohľadu na to, že táto novota nie je prípustná, žalovaní túto
skutočnosť dôrazne popierajú, rovnako ako popierajú nové tvrdenia žalobcu, že by s takýmto vedením
sietí pre rodinný dom žalobcu súhlasila. Žalobca tvrdil, že cez pozemok žalovaných mal byť vedený aj
zvod dažďovej vody a odpadových vôd. Tu žalovaní opätovne poukázali na stavebné povolenie zo dňa
13.02.1997, v ktorom je výslovne uvedené, že dažďová voda musí byť zvedená odkvapovými rúrami

na vlastný pozemok a nesmie sa odviesť cez susedný pozemok, a že žumpa musí byť prevedená na
vlastnom pozemku.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo,vecprejednalbeznariadeniapojednávania(§385CSP)adospelkzáveru,žerozhodnutie
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom je potrebné zrušiť.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom parcely č. C KN XXX/X, kat. územie M., na ktorej
postavil rodinný dom, ktorý sa stal užívania schopným najneskôr dňa 17.04.2000. Plynovú prípojku a

vodovodnú prípojku k tomuto domu riešil napojením sa na hlavné rozvody nachádzajúce sa v miestnej
komunikácii, a to ich zakopaním do zeme cez pozemok C KN č. XXX/X a cez pozemok C KN XXX kat. úz.
M., ktorých vlastníkmi v tom čase boli jeho rodičia B. I. a X. I., a to na základe ich súhlasu. Z písomného
čestného prehlásenia zo dňa 14.05.2018 vyplýva, že rodičia žalobcu ako vlastníci pozemku č. XXX/X v
M.u, katastrálne územie M., sami navrhli a súhlasili s tým, aby ich syn, žalobca B. I., nar. XX.XX.XXXX

si v roku 1996 priviedol inžinierske siete cez ich pozemok k svojmu pozemku č. XXX/X v M.u, taktiež
odvod spodnej a dažďovej vody. Uvedený užívací stav trval do roku 2018, kedy sa vlastníkmi uvedených
pozemkov stali žalovaní.

10. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal vecnou opodstatnenosťou žaloby žalobcu,

pričom dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu.

11. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z
nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie

držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné
(R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnostinie je dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente,
keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o

skutočnostiach spôsobilých objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba
sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa
musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa
postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od
každéhovyžadovať.Ospravedlniteľnýmomylommôžebyťomylskutkovýajprávny.Právnyomylspočíva

vneznalostivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovaznedostatkuvedomostiodôsledkochprávnych
skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné.

12. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho
vecnémubremenuešteneznamená,žejedržiteľomvecnéhopráva.Takýdržiteľjeten,ktojesozreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to

bude ten, ktorý vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani
pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti, resp. skutočnostiach ich spôsobujúcich nevie a nemusí
vedieť. Môže ísť o tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je.

13. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny
dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky
okolnostidobromyseľný,žemutakýtoprávnytitulsvedčí(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo
287/2006). Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne

mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda bez
ďalšieho rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci
treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce,
že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015

zo 14. novembra 2018).

14. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v
dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná
„so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie

tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu,
o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť alebo ak tu výnimočne titul vôbec
nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdať
veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do
súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2011 sp.

zn. 5Cdo 87/2010).

15. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca poukázal iba na súhlas so zakopaním prípojok, bez toho,
aby poukázal na objektívne skutočnosti svedčiace o tom, že sa mohol dobromyseľne domnievať, že
mu vecné bremeno uloženia a prechodu vodovodnej a plynovej prípojky k jeho stavbe v určitom čase

reálne vzniklo.

16. Odvolací súd tu poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že rodičia žalobcu, t.j. B. I. a X. I.
navrhli a súhlasil, aby si žalobca priviedol inžinierske siete cez pozemok č. XXX/X vo vlastníctve rodičov
žalobcu k pozemku č. XXX/X vo vlastníctve žalobcu. Z notárskej zápisnice N XXX/XX Nz XXX/XX

vyplýva, že rodičia žalobcu darovali B. B. rod. I. do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. M. na
LV XXX rodinný dom súp. č. XX na parcele KN XXX s príslušenstvom, t.j. oplotením, studňou, vedľajšími
stavbami, vonkajšími úpravami, porastmi pod S. X v celosti s parcelami na LV XXX KN XXX zastavaná
plocha 943 m2, KN XXX/X záhrada 2.083 m2 pod S. X v celosti. Zároveň z notárskej zápisnice vyplýva,
že k rodinnému domu sa zriaďuje vecné bremeno vo forme práva bezplatného doživotného bývania pre

darcov nehnuteľnosti. Notárska zápisnica uvádza, že medzi účastníkmi prevodu je príbuzenský pomer
rodičia a dcéra. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaní sa vlastníkmi nehnuteľnosti, vo
vzťahu ku ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní určenia vecného bremena, stali až v roku 2018, a to
rovnako ako ich právny predchodkyňa, na základe darovacej zmluvy, pričom z listu vlastníctva je zrejmé,že na darovaných nehnuteľnostiach je aj ťarcha, a to vecné bremeno v podobe práva bezplatného
bývania a užívania pre oprávnených B. I. a X. rod. N..

17. Žalobca ďalej v priebehu prvoinštančného konania opakovane v súvislosti s uplatneným nárokom
zdôrazňoval, že od počiatku nemal inú možnosť napojenia na verejný vodovod a plynovú prípojku a
túto jeho argumentáciu podporuje aj predložené stanovisko Obce M. z 19.10.2021 (č.l. 126). Obec M.
potvrdila, že vodovodná a plynová prípojka žalobcu je vedená cez parcelu C KN XXX/X, kat. úz. M. s
tým, že po obecnej ceste nachádzajúcej sa na parcele C KN XXX, sú vedené voda a plyn. Na obecnej

parcele C KN XXX, cez ktorú má žalobca prístup k svojmu rodinnému domu a k parcelám, ktorých je
vlastníkom, nie sú vedené siete voda a plyn. Obec M. zároveň neplánuje rozširovať siete vodovodu a
plynunaparceleCKNXXX,kat.úz.M.,keďževrozpočtenanasledujúcerokynemákdispozíciifinančné
prostriedky určené na rozšírenie týchto inžinierskych sietí.

18. Na základe uvedených skutočností má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie neposúdil

správne splnenie podmienky pre vydržanie vecného bremena, a to dobromyseľnosť, z pohľadu všetkých
okolností, teda že v tomto prípade išlo o súhlas vlastníkov s tým, aby si žalobca priviedol inžinierske
siete cez pozemok v ich vlastníctve, ktorý neskôr darovali svojej dcére s tým, že jej rodičia mali právo
bezplatného bývania a neskôr bola táto nehnuteľnosť darovaná žalovaným s tým, že vecné bremeno
bezplatného bývania je stále zachované. Vzhľadom na tieto okolnosti, teda že k zmene vlastníkov

k predmetným nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáha určenia práva vecného
bremena, došlo na základe darovania medzi osobami v príbuzenskom vzťahu, pričom v darovanej
nehnuteľnosti stále bývali pôvodní vlastníci, t.j. osoby, ktoré z vlastnej iniciatívy navrhli a súhlasili s tým,
aby prípojky inžinierskych sietí boli privedené cez pozemok v ich vlastníctve, a z dôvodu, že súd prvej
inštanciesavtomtoprípadenezaoberaltýmitookolnosťami,máodvolacísúdzato,žesúdprvejinštancie

predčasne dospel k záveru o nedostatku dobromyseľnosti žalobcu. V tomto prípade išlo nepochybne
o súhlas s privedením inžinierskych sietí, pričom je potrebné prihliadať na úmysel rodičov žalobcu ako
pôvodných vlastníkov, teda či tento súhlas mal byť len určitým dočasným riešením, čo však menovaní
v ich písomnom prehlásení nepotvrdili. Dôležitou okolnosťou je aj dlhodobý nerušený faktický stav
užívania žalobcom až do času, kedy sa vlastníkmi stali žalovaní.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, pričom s prihliadnutím na
zachovanie zásady dvojinštančnosti konania, bolo potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci opätovne skúmať a posúdiť
opodstatnenosť nároku žalobcu v intenciách vyššie uvedených právnych úvah odvolacieho súdu a
opätovne vo veci rozhodnúť. Predovšetkým bude potrebné, aby súd prvej inštancie ustálil otázku

dobromyseľnosti žalobcu vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci, a teda oprávnenosti práva
vecného bremena a následne aj otázku nepretržitosti výkonu tohto práva (s určením začiatku užívania
nehnuteľnostižalobcom),pričomprihodnotenídôkazovuvediesvojuúvahuopravdivostičinepravdivosti
tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov. Úlohou súdu prvej
inštancie bude teda odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, t. zn. v ňom

uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami
sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.

21. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).