Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/139/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223202871
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4223202871.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Komárno, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. XX a otec – neb. F. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o návrhu navrhovateľky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. X
na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky D.
B., nar. XX.XX.XXXX, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu ako ju
vykonávajú rodičia. Právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletého A. mesačne v sume 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku a to vždy do 15 dňa toho
ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Komárno.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa svojim písomne podaným návrhom domáhala zverenia mal. dieťaťa do svojej
náhradnej osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec mal. dieťaťa zomrel dňa
XX.XX.XXXX, pričom matka sa o dieťa nezaujíma. Poukázala na to, že mal. dieťa žilo v spoločnej
domácnosti s ňou aj so svojím otcom. Dieťa prostredie v jej domácnosti pozná.

2. Matka mal. dieťaťa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie mala vykázané podľa § 111 ods. 3
CSP a súd podľa § 180 CSP pojednával bez prítomnosti matky mal. dieťaťa.

3. Kolízna opatrovníčka doporučila návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a navrhla matke uložiť povinnosť
platiť výživné mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na
účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s dôkazmi:
spis Okresného súdu Komárno 7P/84/2011, rodný list mal. dieťaťa, správa ÚPSVaR Komárno zo dňa

02.10.2023, správa Mesta Komárno zo dňa 05.01.2024, správa ÚPSVaR Komárno zo dňa 15.01.2024,
potvrdenie o príjme navrhovateľky, potvrdenie o zdravotnom stave navrhovateľky, výpis z registra trestov
a na základe vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno 7P/84/2011 zo dňa
31.01.2012 bol mal. A. zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť platiť
výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Dňa XX.XX.XXXX

zomrelotecmal.dieťaťa.Pobytmatkyniejeznámyavpriebehukonaniasahosúdunepodarilozistiť. Od
úmrtia otca mal. dieťaťa, mal. dieťa žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Navrhovateľka obýva
dvojpodlažný rodinný dom, vybavený kúpeľnou a sociálnym zariadením. Domácnosť je štandardne
zariadená, poriadok a čistota domácnosti sú na veľmi dobrej úrovni. Navrhovateľka je zamestnaná
u G. C., s.r.o Senica s čistým mesačným príjmom 650,-Eur až 700,-Eur. Je slobodná. S mal. dieťaťom

výchovné problémy nemá. V spoločnej domácnosti s ňou žije babka mal. dieťaťa a bratova dcéra. Dieťa
navštevuje druhý ročník SOŠ v Hurbanove, odbor opravár strojov. Z potvrdenia MUDr. Ladislava Kürtiho
súd zistil, že navrhovateľka je zdravotne spôsobilá vykonávať náhradnú osobnú starostlivosť. Záznam
v registri trestov nemá. Zo správy mestského úradu Komárno súd zistil, že navrhovateľka nebola uznaná
vinnou zo spáchania priestupku.

6. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho

života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 6 veta druhá Zákona o rodine rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu, rozhodnutím
súdu podľa ods. 7 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverí mal. dieťaťa do náhradnej osobnej

starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu
výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Ustanovenie § 44 ods. 1 Zákona o rodine definuje pojem náhradná starostlivosť, ktorou je viacero
osobitne usporiadaných na seba nadväzujúcich a navzájom sa podmieňujúcich dočasných opatrení,
ktorénahrádzajúosobnústarostlivosťrodičovomaloletédieťa,vprípadoch,akjurodičianezabezpečujú,

alebo nemôžu zabezpečiť.
Ak sto vyžaduje záujem maloletého dieťaťa súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti, t.j. do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča. Pri zverení maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti súd uprednostní predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa ak
spĺňa ustanovené predpoklady. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia ,

lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju
jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu
rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovoroch o právach dieťaťa, ako aj v iných
právnych predpisoch. V zmysle Zákona o rodine platí zásada, že náhradná osobná starostlivosť, alebo
pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Osobou, ktorej možno maloleté
dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území

SR, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady najmä zdravotné, osobnostné
a morálne, svojím spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že náhradnú
osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa a ktorá so zverením maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí. Malo by ísť o osobu bezúhonnú, ktorá nebola
obmedzená vo výkone rodičovských práv a povinností vo vzťahu k vlastným deťom. Jej sociálna situácia

zaručuje, že zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti bude v záujme maloletých detí a ani ona a ani
rodinný príslušníci by nemali trpieť ochorením, ktoré by vylučovalo riadny výkon náhradnej osobnej
starostlivosti a mala by mať kladný citový vzťah k maloletým deťom.

7. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní bolo

preukázané, že v súčasnej dobe bude v najlepšom záujme mal. dieťaťa, ak zotrvá v starostlivosti
navrhovateľky, v ktorej sa už nachádza aj v súčasnej dobe. Keďže mal. dieťa sa aj doposiaľ nachádzalo
v domácnosti navrhovateľky, toto prostredie je dieťaťu blízke a známe. Maloleté dieťa uviedlo počas
informatívneho pohovoru s kolíznou opatrovníčkou, že u svojej tety sa cíti dobre. Navrhovateľka má
vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o mal. dieťa, spĺňa morálne a osobnostné predpoklady na

osobnú starostlivosť, je bezúhonná a zdravá. Vzhľadom na to súd návrhu vyhovel a mal. dieťa zveril do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd zároveň rozhodol o vyživovacej povinnosti matky
a vzhľadom na to, že matka mal. dieťaťa sa zdržiava na neznámom mieste, nie sú o nej známe žiadne
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že má pravidelný príjem, preto súd určil výživné mesačne vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.

8. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Trnave.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej možno odôvodniť len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.