Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202313
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1321202313.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - C. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XXX, E. A., zastúpená: KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom J.

Jesenského 2063/10, Senec, IČO: 53 868 030 a otec - F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/
XX, B., toho času I. H. XX, J., zastúpený: JUDr. Marián Maholányi, advokát so sídlom Račianska 72,
Bratislava, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca maloletého
dieťaťa voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/82/2021-141 zo dňa 18.01.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom otca na maloletú A.
a v závislom výroku o zročnom výživnom a o trovách konania z r u š u j e a v zrušenom rozsahu vec

v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zaviazal
otca prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 260 eur mesačne, ktorú sumu je otec
povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 3.5.2021.

Rozhodol, že zročné výživné za obdobie od 03.05.2021 do 18.01.2022 vo výške 1.440,- eur u maloletej
A. B., nar. XX.XX.XXXX sa otcovi povoľuje splácať v 50,- eur mesačných splátkach spolu s bežným
výživným, pod následkom straty výhody splátok. Styk otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX neurčil
a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 25 ods. 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, § 76 ods.

1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine (zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom do 31.12.2022). Vecne rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil tým, že
spornou medzi rodičmi bola otázka výšky vyživovacej povinnosti otca, keď matka navrhla čiastku 350
eur mesačne a otec napokon navrhol čiastku 150 eur mesačne. Obaja rodičia pritom poukazovali na
svoje celkové životné pomery a možnosti a schopnosti uspokojovať potreby maloletej A., resp. prispievať
na náklady s tým spojené. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených

potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na
úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré
sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností
a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
pritomneznamenámechanickúrovnosť,kritérianastranerodičovsaposudzujúvovzájomnejsúvislostis

odôvodnenýmipotrebaminastranekaždéhodieťaťaakeďžeideoosobnéprávodieťaťa,súdvymedzuje
vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovanío výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy
každéhomaloletéhodieťaťa,pričomzobsahutohtopojmujezrejmé,žesajednáotaképotrebyazáujmy,
ktoré je nevyhnutné u každého maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného

vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov
oboch rodičov, ich možností a schopností. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane
maloletej A. sa nevyskytujú špecifické výdavky, ktoré by matka bola nútená vynakladať a ktoré by sa
u detí v jej veku bežne nevyskytovali, skladba jej potrieb a výška nákladov na ich uspokojovanie je
porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v jej veku tak, ako sú aj

súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti.

3. U maloletej A. bolo potrebné prihliadnuť na jej vek a tomu zodpovedajúci rýchlejší fyzický vývin, ktorý
si vyžaduje častejšie zakupovanie ošatenia a obuvi, na tú skutočnosť, že je plienkovaná, je potrebné jej
zabezpečovať adekvátnu stravu, zakupovať jej hygienické a drogistické potreby, ktoré sú nevyhnutné
pre riadnu starostlivosť, ako aj hračky a didaktické pomôcky, ktoré sú pre deti v tomto veku veľmi

dôležité, nakoľko ich prostredníctvom sa u dieťaťa rozvíjajú náležité zručnosti a učí sa spoznávať
svet okolo seba. Matka ako rodič, ktorý zabezpečuje faktickú a každodennú osobnú starostlivosť o
maloletú, má samozrejme v súvislosti s touto starostlivosťou náklady spojené s bývaním, nákupom
a poskytovaním všetkých ostatných vecí bežnej dennej spotreby a pod., ktoré všetky náklady sú
podkladom pre stanovenie výšky výživného zo strany povinného rodiča, v danom prípade otca maloletej.

4. Súd nevyhovel návrhu matky na určenie výživného v sume 350 eur mesačne, nakoľko túto
sumu považoval za čiastočne neprimeranú a nadhodnotenú, vo vzťahu k priemerným mesačným
nákladom na starostlivosť o maloletú v jej veku. Súd si bol vedomý tej skutočnosti, že finančná
situácia matky je ovplyvnená objektívnou okolnosťou, ktorou je riadna rodičovská dovolenka, ktorá

limituje jej možnosti a schopnosti zarábať finančné prostriedky a dosahovať príjem, ktorú skutočnosť
súd zohľadnil, k čomu sa podrobnejšie vyjadril nižšie. Ani pri zohľadnení tejto skutočnosti však súd
nemal vykonaným dokazovaním za preukázané, že by uspokojovanie odôvodnených potrieb a záujmov
maloletej A. dosahovalo takej čiastky, ktorá by odôvodňovala určenie výživného zo strany otca v matkou
navrhovanom rozsahu. Na tomto mieste súd poukazuje na to, že náklady na splácanie hypotekárneho

úveru nemožno považovať za odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a bez ďalšieho túto čiastku
zakomponovať do týchto nákladov. Týmito sú však náklady na bývanie (zálohové platby za užívanie
nehnuteľnosti, za energie a pod.), ktoré súd riadne zohľadnil, a to vo výške jednej polovice súčtu
všetkých týchto platieb v rámci mesiaca, keďže matka býva s maloletou sama. Pokiaľ sa jedná o ostatné
matkou prezentované a vyčíslené náklady na potreby maloletej, tieto súd považoval za odôvodnené a

nevymykajúce sa štandardným nákladom na tieto potreby. Výnimku tvorili v priebehu konania matkou
prezentovanévoľnočasovéaktivityvsume120eurmesačne.Tietosúdnezohľadnil,nakoľkotietoaktivity
každý z rodičov prispôsobuje svojim možnostiam a schopnostiam, ako aj svojim vlastným preferenciám
a hoci súd nespochybňuje prospešnosť týchto činností pre maloleté dieťa a jeho vývin, nemožno
prehliadať, že sa jedná o značnú čiastku, ktorá v zásade prevyšuje náklady na mnohé ďalšie základné

potreby maloletého dieťaťa. U plávania sa pritom jednalo o mesačný intenzívny kurz tzv. „baby plávania“,
nie o pravidelnú aktivitu. V nadväznosti na uvedené súd pri určovaní výšky výživného zo strany otca
považoval za odôvodnenú alikvotnú časť nákladov na bývanie v sume 95 eur mesačne, stravu maloletej
v sume cca 130 eur mesačne (umelé mlieko, kaše, príkrmy a pod.), drogéria cca 10 eur mesačne,
plienky cca 20 eur mesačne, ošatenie a obuv cca 40-50 eur mesačne, hračky a pomôcky cca 30 eur

mesačne, čo predstavuje dovedna čiastku cca 325 eur mesačne. V tomto výpočte sú pritom zahrnuté
len základné a pravidelné výdavky a platby, ktoré musí matka vynakladať, aby nedošlo k ohrozeniu
vývinu maloletej A.. Matka má však v súvislosti s maloletou aj ďalšie náklady, ktoré nemožno exaktne
vyčísliť, ale ktoré sa vyskytujú v živote každého maloletého dieťaťa a je potrebné ich uhrádzať. Jedná
sa napr. o náklady spojené s vedením a údržbou domácnosti, v ktorej dieťa žije, náklady spojené so

zdravotnou starostlivosťou dieťaťa, nepravidelné a jednorazové výdavky spojené so zabezpečovaním
potrieb dieťaťa, ktoré súvisia s pribúdajúcim vekom a tomu zodpovedajúcim vývinom a ďalšie. Na strane
druhej strane je však nutné vychádzať z toho, že výživné určené súdom môže slúžiť výlučne na úhradu
pomernej časti nákladov na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a nemožno ho spotrebovať na nič
iné. V žiadnom prípade potom nemôže slúžiť k tomu, aby sa ním sanovala nepriaznivá finančná situácia

rodiča, ku ktorého rukám je výživné hradené v zmysle, že toto výživné by bolo použité aj na potreby
tohto rodiča. S ohľadom na uvedené súd napokon určil výživné zo strany otca voči maloletej v sume
260 eur mesačne, počnúc mesiacom máj 2021, ktorú čiastku považoval za adekvátnu veku maloletej a
tomu zodpovedajúcim nákladom na jej odôvodnené potreby a záujmy tak, ako boli uvedené vyššie. Zuvedeného výpočtu je tiež zrejmé, že otcom navrhovaná čiastka 150 eur mesačne by nepokrývala ani
pomernú časť všetkých základných potrieb maloletej A. tak, ako boli vyčíslené vyššie.

5. Okrem nespochybniteľnej celodennej starostlivosti matky o maloletú A., ktorá je ekvivalentom
výživného hradeného rodičom, ktorý sa o dieťa denne osobne nestará, bolo potrebné zohľadniť ďalšie
skutočnosti, týkajúce sa celkových pomerov rodičov maloletej. Predovšetkým príjem otca maloletej
dosahuje čiastku minimálne 1.630 eur mesačne a na jeho strane sú prítomné majetkové hodnoty, ktoré
náležite nevyužíva, t. z. bez náležitého dôvodu sa vzdáva príjmu alebo majetkového prospechu. Jedná

sa o dvojgarsónku, ktorú otec vlastní a ktorú prefinancoval z prostriedkov hypotekárneho úveru. Týmto
sa zaťažil v apríli 2021, t. j. 5 mesiacov po narodení maloletej A., kedy už boli medzi rodičmi maloletej
spory ohľadom prispievania otca na jej výživu, keďže matka si následne 03.05.2021 podala návrh na
súd. Následne otec ponúkal tento byt na prenájom, od čoho však upustil s odôvodnením, že nie je
zariadený. Ani v tomto smere však nevykonal otec žiadne kroky, on sám v tomto byte nebýva, namiesto
toho býva spolu s ďalšou osobou v podnájme, kde hradí čiastku 150 eur mesačne a jeho dvojgarsónka

je nevyužívaná, teda z nej otec maloletej nepoberá žiadne pôžitky, hoci by mohol. Rovnako ako u matky
ani u otca súd nezohľadnil náklady na splátku hypotekárneho úveru, avšak zohľadnil, že otec vlastní
byt, v ktorom nebýva a ani ho neprenajíma, ktorú skutočnosť možno vyhodnotiť ako vzdanie sa príjmu
alebo majetkového prospechu bez náležitého dôvodu.

6. Pokiaľ ide o otcom namietané aktuálne príjmy matky, ktoré z jeho pohľadu nekorešpondujú s
matkou vyčíslenými nákladmi na životné potreby a potreby maloletej a jeho návrh, aby súd v dôsledku
uvedeného postupoval u matky podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine a uplatnil u nej fikciu príjmov,
súd poukazuje na neadekvátnosť takéhoto postupu a jeho zrejmú rozpornosť so skutkovým stavom
veci. Predovšetkým, matka je zamestnaná ako policajtka, toho času na rodičovskej dovolenke, nemôže

mať iné príjmy, než zo služobného pomeru, t. j. zo závislej činnosti (aktuálne hmotné zabezpečenie
poskytované štátom v dôsledku rodičovskej dovolenky), čo je podmienkou aplikovania tohto zákonného
ustanovenia - mať iné príjmy, než zo závislej činnosti. Matka nemôže podnikať, ani byť živnostníčka, ani
iným zákonným spôsobom pracovať a dosahovať príjem, z ktorého dôvodu použitie tohto ustanovenia
neprichádza do úvahy. Taktiež nemožno opomenúť tú skutočnosť, že matka poukázala na to, že jej

finančne a hmotne vypomáha rodina a disponovala tiež úsporami, z ktorých čerpala. Vykonaným
dokazovaním súd nedospel k takým zisteniam, ktoré by odôvodňovali predpoklad, že matka vykonáva
nejakúpracovnúčinnosť,zktorejdosahujepríjem,ktorýnepriznáva,kčomuzrejmeotecsvojimpostojom
smeroval. V neposlednom rade otec poukazoval na to, že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k
plnoletej dcére A. v sume 200 eur mesačne a k maloletej dcére K. v sume 130 eur mesačne. Hoci je

vyživovaciapovinnosťotcavočijehostaršímdeťomnespochybniteľná,vžiadnomohľadetoneznamená,
že vyživovacia povinnosť na ďalšie jeho dieťa bude upravená v nepomerne nižšom rozsahu, než by
zodpovedalo pomernej časti nákladov na jeho odôvodnené potreby, ak k tomu nie sú dané objektívne
dôvody,čoneboltentoprípad.Rodičsimusíbyťvedomýsvojichmožnostíaschopnostiasohľadomnato
korigovať aj počet svojich vyživovacích povinností tak, aby nedochádzalo k drastickému obmedzovaniu

nákladov na výživu detí, čím by došlo k výraznému negatívnemu zásahu do ich života, rovnajúceho sa
materiálnemu ohrozeniu.

7. Súd napokon pristúpil k určeniu výšky výživného zo strany otca voči maloletej na sumu 260 eur
mesačne od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného, t. j. od mája 2021. V rámci

rozhodovania súdu bolo nutné vypočítať i výšku zročného výživného zo strany otca voči maloletej A.,
ktorú súd ustálil v sume 1 440 eur, ku ktorej dospel nasledovne; zročné výživné bolo vypočítané za
obdobie od 03.05.2021 do 18.01.2022, t. j. za obdobie 9 kalendárnych mesiacov, za ktoré mal otec na
výživu maloletej zaplatiť výživné v sume 2 340 eur (9 x 260 eur), pričom za uvedené obdobie uhradil
výživné v sume 900 eur mesačne (9 x 100 eur).Rozdiel medzi určeným a uhradeným výživným zo strany

otca tak predstavoval za toto obdobie čiastku 1 440 eur. Vzhľadom k výške zročného výživného zo
strany otca voči maloletej, súd povolil otcovi toto výživné splácať v mesačných splátkach spolu s bežným
výživným.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového

poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.9. Voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyživovacej povinnosti podal odvolanie otec maloletej
a to z dôvodov, že napadnutý rozsudok je nepresvedčivo odôvodnený, čím bolo porušené základné
právo otca na spravodlivé súdne konanie v časti práva na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdnych

rozhodnutí, napadnutý rozsudok je nesprávne právne posúdený, skutkový stav nebol náležite zistený
a správne posúdený, existujú ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku len svojvoľne uviedol, že „minimálna výška
príjmov otca predstavuje sumu 1.630,- eur mesačne“ a to bez toho, aby uviedol konkrétne zdroje
príjmov s uvedením ich jednotlivých výšok, z ktorých takto súd vychádzal. Nie je preto presvedčivo

zdôvodnené ako súd prvej inštancie k tejto výške vôbec dospel resp. čím konkrétne toto svoje tvrdenie
podložil. Jediné, čo súd v tejto súvislosti uviedol je to, že otec je zamestnaný (výška priemernej
mzdy nie je súdom uvedená) a že sa údajne vzdal vyššieho príjmu v podobe prenájmu svojho bytu
(nie je uvedené v akej výške sa mal údajne vzdať osobitného príjmu z nájomného). Už na tomto
mieste poukazuje na skutočnosť, že súdom prvej inštancie vyčíslený „minimálny príjem otca“ je zjavne
nesprávny a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Tento „minimálny príjem“ je ale v realite ideálny

resp. maximálny príjem, ktorý ale celkom zrejme objektívne nevie vykazovať každý mesiac. Ak sa to
otcovi aj podarilo takýto príjem udržovať po dlhšiu bodu, tak to bolo vďaka tomu, že mal možnosť a
vykonával prácu nadčas, v noci a počas dní pracovného pokoja v najväčšej možnej miere aká mu
bola zo strany zamestnávateľa poskytovaná, to ale nie je z dlhodobého hľadiska objektívne možné z
objektívnych dôvodov na strane zamestnávateľa, či otca a nie je to pre otca zdravotne a psychicky

udržateľné. Príspevok na ubytovanie vo výške 150,- eur je tiež zarátaný v mesačnej mzde otca, pričom
aj v prípade, ak by otec býval v nezariadenej garsónke ako to otcovi nepriamo odporúča súd prvej
inštancie odôvodňujúc, že by tým pádom nemusel platiť nájomné vo výške 150 eur mesačne, tak by
mu zamestnávateľ už neposkytoval tento príspevok na ubytovanie, keďže ho zamestnávateľ poskytuje
len v prípade, ak zamestnanec nebýva vo vlastnom ( táto skutočnosť pritom nebola na pojednávaniach

pred súdom prvej inštancie sporná). Bonus na dopravu vo výške cca 50 - 60 eur mesačne vyplácaný
zamestnávateľom otca, reálne pokrýva len polovicu cestovných nákladov otca, ktoré súd prvej inštancie
ani len neuviedol ako výdavok otca. Garsónku, ktorú vlastní otec je nezariadená (nie je v nej žiaden
nábytok a skoro žiadne základné vybavenie), tým pádom má otec objektívne ťažkosti s hľadaním
potenciálneho nájomcu, ktorý by chcel „bývať“ v takomto holobyte, pričom túto skutočnosť ( že je byt

nezariadený ) nespochybňovala matka a ani samotný súd prvej inštancie. V ďalšom otec ilustračne
znázornil svoje mesačné príjmy a výdaje za mesiace januára 2022, november 2021.

10. Otec tiež poukázal, že z napadnutého rozsudku nie je ani zrejmé, ktoré výdavky otca považoval súd
za oprávnené a v akej výške a ako a či vôbec tieto nákladové položky otca zohľadnil. U maloletej ako

aj u matky bol súd v tomto smere o niečo konkrétnejší.

11. Vo vzťahu k vyčísleniu „základných“ nákladov maloletej má otec nasledovné výhrady: alikvotná časť
nákladov na bývanie súd údajne vypočítal z údajov, ktoré uviedla matka. Avšak matka vo svojom návrhu
vo veci samej na určenie výživného uvádza inú sumu a to sumu vo výške 183,85 eur / mesiac. Tzn.

že alikvotná čiastka, ak pod slovom alikvotná súd rozumel ich jednu polovicu, potom ale predstavuje
sumu 91,93 eur a nie 95 eur mesačne. Otec aj v rámci posledného pojednávania vo veci namietal,
že maloletá zrejme nezaťažuje domácnosť z hľadiska nákladov na bývanie rovnakým rozsahom ako
dospelá osoba (maloletá zrejme nevyužíva toľko vody ako matka, nesleduje TV a nepoužíva internet
ako matka a pod.). Avšak, tento argument otca nebol zo strany súdu nijako presvedčivo vyvrátený resp.

súd neposkytol naň žiadnu odpoveď. Matkou uvádzaná položka na bývanie (označená ako „ORANGE
TV“ vo výške 46,64 eur / mesiac), súd prvej inštancie celkom nekriticky zahrnul v alikvotnej časti do
„základných nákladov“ maloletej. Otec nepovažuje túto položku za „základný výdavok“ maloletej, pričom
aj jeho samotná výška je pochybná. Z vyššie uvedeného má otec za to, že alikvotná časť nákladov na
bývanie maloletej celkom zrejme nepredstavuje sumu 95 eur ako ju vyčíslil súd prvej inštancie. Alikvotná

časť na bývanie potom nepredstavuje ani sumu 91,93 eur mesačne ale sumu menej ako 68,61 eur (ak
odráta položku ORANGE TV) cca 60 eur mesačne (ak by sa pristúpilo k zisteniu, koľko vody objektívne
maloletá mesačne minie oproti matke). Nákladová položka „Strava - umelé mlieko, kaše príkrmy a pod“
maloletej je celkom nedôvodná a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Matka uvádzala, že maloletá
je kojená matkou, pričom inú stravu maloletá nedostáva. Otec si uvedomuje, že maloletá zrejme skôr či

neskôr prestane byť len na materskom mlieku, avšak rozsudky súdov musia vychádzať zo skutkového
stavu aký bol zistený ku dňu ich vyhlásenia, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka sa
momentálne nechystá prestať s dojčením maloletej. Ani len samotný súd neuviedol, prečo sa v tomto
smere odchýlil od nesporných tvrdení matky, keď uvádza že dieťa sa stravuje výhradne jej materskýmmliekom. Nákladová položka „Hračky a pomôcky“ maloletej otec nepovažuje za „základnú“ a teda za
nevyhnutnú, ktorá by materiálne ohrozila výživu maloletej. Vo svetle vyššie uvedeného sa preto otcovi
javia byť súdom vyčíslené „základné“ a teda nevyhnutné náklady na výživu maloletej čiastočne za

nedostatočne a svojvoľne odôvodnené a za neprimerané, pričom reálne skôr predstavujú sumu vo výške
135 eur mesačne.

12. K tvrdeniu súdu tiež uvádza, že súd prvej inštancie neposkytol žiadnu zrozumiteľnú a presvedčivú
odpoveď (resp. sa nijako nevysporiadal) s námietkou otca, že by bolo nespravodlivé a neprimerané,

keby mal otec platiť väčšie výživné na maloletú (1 ročné dieťa) ako na jeho plnoletú dcéru (200 eur) a na
jeho 17 ročnú dcéru (130 eur), pričom to považuje aj za nedôvodné spochybňovanie skutkových záverov
vtedajších právoplatných súdnych rozhodnutí, pričom otcove majetkové pomery, možnosti a schopnosti
sa odvtedy podstatne nezmenili. Tento argument ostal zo strany súdu prvej inštancie bez akejkoľvek
reakcie v napadnutom rozsudku.

13. Súd prvej inštancie v rozpore s jeho inkvizičnou povinnosťou zistiť skutočný stav veci celkom
nekriticky bez akéhokoľvek overovania prebral do napadnutého rozsudku skutkový záver, že matka
nemá okrem materskej a rodičovského príspevku žiaden iný príjem. Z vykonaného dokazovania bolo
pritom zrejmé (aj samotnému súdu), že náklady, ktoré matka si vyčíslila nie je matematicky možné
uhradiť z príjmov, ktoré matka uviedla vo svojom návrhu. Súd vôbec neskúmal a neoveroval zdroj ako

ani výšku úspor, ktoré matka nahromadila.

14. Navrhol, aby odvolací súd Rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/82/2021 - 141 zo dňa
18.01.2022 zmenil a to tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX
sumou 150 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-dňa

v mesiaci vopred, počnúc dňom 3.5.2021.

15. Zročné výživné za obdobie od 03.05.2021 do (dátum vydania rozsudku odvolacieho súdu) vo výške
určenej odvolacím súdom u maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sa otcovi povoľuje splácať v 50,- eur
mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti

ostáva rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 38P/82/2021 - 141 zo dňa 18.01.2022 nezmenený.

16. Alternatívne navrhol, aby konajúci odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k.
38P/82/2021 - 141 zo dňa 18.01.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

17. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že už na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 07.09.2021,
kde otec navrhol výživné v sume 135 eur súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní pred odročením
pojednávaniakonštatoval,ževýživnénamaloletúvsume150eurjevzhľadomnanevyhnutnúcelodennú
osobnú starostlivosť matky o maloletú s prihliadnutím na majetkové pomery otca neprípustné. Súd prvej
inštancie ustálil výdavky na maloletú A. v sume 325 eur, napriek tomu, že tieto boli matkou vyčíslené

a preukázané vo výške 487 eur –– alikvotná čiastka na bývanie 220 eur, strava 130 eur, ošatenie a
obuv 45 eur, plienky 50 eur, drogéria 10 eur, iné detské potreby, zdravotná starostlivosť, lieky a vitamíny
atď. 32 eur. Súd prvej inštancie považoval za odôvodnenú alikvotnú čiastku na bývanie v sume 95 eur
(z celkovej výšky 183,85 eur pozostávajúcej z platieb správcovi bytového domu 61,71 eur, dodávky
elektriny 67 eur, poistenie bytu 6,15 eur, daň z nehnuteľnosti 1,80 eur, rtvs 4,64 eur, Orange TV 46,65

eur) a nezohľadnil teda splátky úveru matky, ktoré však matka mesačne musí platiť, nakoľko je povinná
maloletej zabezpečiť bezpečný a stabilný domov. Z tohto dôvodu matka považuje splátku hypotéky ako
náklad na odôvodnenú potrebu a záujem maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že
sa jedná o takú potrebu a záujem dieťaťa, ktorý je nevyhnutný u každého maloletého dieťaťa vynakladať
v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti

prípadu. Navyše matka upriamuje pozornosť na skutočnosť, že jednoizbový priestranný byt s balkónom,
v ktorom s maloletou býva kúpila ako holobyt dávno pred narodením svojej dcéry a do ktorého sa po
nevyhnutných investíciách na jeho zariadenie nasťahovala štyri mesiace pred otehotnením a naopak,
otec nadobudol výlučné vlastníctvo k dvojgarsónke v apríli 2021 za cenu 75.000 eur, ktorú podľa jeho
výpovede na pojednávaní dňa 07.09.2021 financoval z prostriedkov hypotekárneho úveru vo výške

63.000 eur.

18. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov na strane otca ako aj matky maloletého dieťaťa na
pojednávaní dňa 18.01.2022 navrhol súdu zaviazať otca povinnosťou platiť výživné na maloletúA. mesačne sumou 280 eur. Má za to, že napadnutý rozsudok obsahuje dostatočné a relevantné
dôvody po skutkovej ako aj právnej stránke, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil
a tak sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými aj

právnymi skutočnosťami. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
i správne právne posúdil. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že súd prvej inštancie
pri určovaní výšky výživného po ustálení nákladov na maloletú A. vo výške 325 eur mesačne zahrnul
do výpočtu len základné a pravidelné výdavky a platby, ktoré musí matka vynakladať, aby nedošlo

k ohrozeniu vývinu maloletej A.. Okrem nespochybniteľnej celodennej starostlivosti matky o maloletú
A., ktorá je ekvivalentom výživného hradeného rodičom, ktorý sa o dieťa osobne nestará, súd prvej
inštancie správne zohľadnil aj ďalšie skutočnosti, týkajúce sa celkových pomerov rodičov maloletej.
Predovšetkým príjem otca maloletej ako aj prítomnosť majetkových hodnôt, ktoré náležite nevyužíva,
tedabeználežitéhodôvodusavzdávapríjmualebomajetkovéhoprospechu.Súdprvéhostupňarovnako
postupoval aj vo vzťahu k matke, kedy nezohľadnil u nej náklady na splátku hypotekárneho úveru

avšak správne zohľadnil skutočnosť, že matka je zamestnaná ako policajtka, toho času na rodičovskej
dovolenke, nemôže mať iné príjmy, než zo služobného pomeru, t.j. zo závislej činnosti, čo je podmienkou
aplikovania zákonného ustanovenia § 63 ods. 1 zákona o rodine ako to navrhoval otec maloletej. Súd
prvej inštancie dokazovaním správne dospel k záveru, že hoci je vyživovacia povinnosť otca k plnoletej
A. v sume 200 eur mesačne a k maloletej K. v sume 130 eur mesačne nespochybniteľná, v žiadnom

ohľade to neznamená, že vyživovacia povinnosť na jeho ďalšie dieťa bude upravená v nepomerne
nižšom rozsahu, než by zodpovedalo pomernej časti nákladov na jeho prípad. Odporcov čistý mesačný
príjem ako to aj v odvolaní vyčíslil predstavuje v prípade „lepšieho mesiaca“ s nadčasmi sumu 1.648,87
eur, v prípade „horšieho mesiaca“ sumu 1.541,85 eur a v prípade práceneschopnosti 1.366.99 eur teda
v každom ohľade výrazne vyšší ako príjem matky 405 eur. Otec priamo vo svojom odvolaní potvrdzuje

tvrdenia matky, ktorá súdu ako dôkaz doložila inzerát na prenájom jeho dvojgarsónky za sumu 450
eur mesačne, že dvojgarsónku zakúpil na výhradne na získanie ďalšieho príjmu a zvýšenie si životnej
úrovne, nakoľko ako sám uvádza, ak by býval vo vlastnom byte, prišiel by o príspevok na bývanie v
sume 150 eur. Matka tiež poukazuje na fakt, že príjem otca je príjmom do spoločnej domácnosti, ktorú
vedie so svojou priateľkou, vlastníčkou bytu A. H. ako to vyplýva z matkou predloženého dôkazu, ktorý

otec doložil do iného súdneho spisu. Navyše vzťah s ňou otec priznal aj priamo matke a dokonca jej aj
povedal, že ona dosahuje príjem okolo 1.300 eur. Matka ďalej poukazuje na to, že otec je fajčiar, chodí do
posilňovne s mesačným vstupom 20 eur mesačne čo deklaroval sám v konaní o zvýšenie výživného na
jehodvedcéryzpredchádzajúcehomanželstva,str.5rozsudkuOkresnéhosúduBánovcenadBebravou
4P/13/2020, kam chodí autom, takže vynakladá ďalšie nepotrebné výdavky, rovnako matka vie, že otec

užíva rôzne doplnky na rast a tvorbu svalstva, kde ho mesačná kúra stojí 90 –– 150 eur.

19. Mesačná mzda matky, ktorá pred pôrodom predstavovala cca 1.000 eur bude po návrate
predstavovať cca 830 eur. Z týchto prostriedkov má zabezpečiť bývanie vo výške cca 460,--eur, ďalej
ošatenie a obuv, stravu, všetku prípadnú lekársku starostlivosť a prípadné lieky, zabezpečiť čistotu a

chod domácnosti, pokryť sociálne potreby dieťaťa vo vývine, zabezpečiť škôlku príp. jasle, zabezpečiť
dopravu do a z práce a škôlky, zabezpečiť adekvátny rozvoj jej prípadných talentov a podobne a to
všetko pre dve osoby z toho jedna vo vývine.

20. Matka tiež uvádza, že ako policajt si nemôže nájsť žiadny ďalší vedľajší pracovný pomer, tým pádom

nemôže mať žiadny ďalší príjem. Matka zároveň upozornila odvolací súd aj na vek otca XX L., čo pre
ňu ako matku ich spoločnej dcéry predstavuje, že približne vo veku 15--16 rokov ich dcéry pôjde on,
ako otec do starobného dôchodku. Matka v žiadnom prípade nesúhlasí s výškou výživného 200,--eur
a nebolo tomu tak ani na pojednávaní. Výšku príjmov otca považuje za preukázanú, keď sám doložil
doklady o svojom priemernom mesačnom príjme (1.274,--eur) a tiež doklad o výmere jeho výsluhového

dôchodku (cca 360,--eur). Nie je pravda, že príjem otca 1630,--eur je príjmom maximálnym, ale je
to priemerný mesačný príjem za obdobie od januára až júla 2021 spolu s výsluhovým dôchodkom
vo výške cca 360,--eur. Výšku priemerného mesačného príjmu 1.274,--eur otec sám deklaroval (č.l.
62) doloženým potvrdením o príjme. Tiež nie je pravda, že ide o krátkodobý alebo inak nestabilný
priemerný príjem pretože vzhľadom na priemerný mesačný príjem z predchádzajúceho roku (č.l. 49) po

zrátaní súm, ktoré mu mali byť vyplatené na účet za mesiace júl až december 2020 a január 2021 a
následnom vydelení siedmymi mesiacmi ide o sumu 1.300,22,--eur. Po prirátaní výsluhového dôchodku
dosahoval jeho priemerný mesačný príjem za toto obdobie 1.660,--eur. Ide zhruba o takú istú sumu,
dokonca vyššiu s tým, že v tomto období bol v danej firme zamestnaný cez pracovnú agentúru. Odjanuára 2021 pracuje v tej istej firme ale ako tzv. kmeňový zamestnanec. To, že zamestnávateľ poskytuje
benefit vo forme príspevku na bývanie nie je v tomto prípade adekvátne ani využité, pretože to, čo
odporca zaplatí ,,prenajímateľke“ mu zamestnávateľ týmto benefitom prepláca v plnej výške, teda býva

u ,,prenajímateľky“ zadarmo. Matka ďalej uvádza, že nie je v jej silách preukázať, či ku dňu jej vyjadrenia
jeho dvojizbový byt/dvojgarsónka stále nie je zariadená. Predpokladá však, že s príjmom cca 3.400 eur
spoločnej domácnosti otca a jeho priateľky, s výdavkami cca 800,--eur (330,--eur výživne na dve deti,
150,--eur nájom, 260,--hypotéka) teda pri sume ktorá im dvom zostáva na tzv. živobytie vo výške 2600,--
eur je už dávno zariadený.

21. K ilustračným znázorneniam príjmov otca, to, že vybral práve mesiace s príjmom okolo 1500--1600,--
eur považuje matka tiež za účelové. Mal vybrať mesiac ako napr., december alebo júl, kedy jeho príjmy
dosahujú dvojnásobok jeho ilustrácií. Matka rovnako namieta, tvrdenia otca, ktorý uvádza, že v prípade
práceneschopnosti bude mať rovnaké výdavky, keď mu minimálne odpadnú výdavky na cestu do a
z práce. Jeho údajne ,,nie ideálny zdravotný stav“ považuje za absolútne ideálny až nadpriemerne

dobrý vzhľadom k tomu, že pravidelne chodí do posilňovne na C. M. I. J., kam chodí väčšia časť ich
spoločných známych. Lekárska správa z nemocnice v B., kde pracuje aj sestra otca maloletého dieťaťa,
bola doručená absolútne nečitateľná a je podľa názoru matky účelová. Nelogické je už iba to, že otec
býva v J., pracuje v A. ale k lekárovi ide do nemocnice v B. (130 km vzdialenej nemocnice).

22. Ak sa má matka vyjadrovať k rozpisu príjmov a výdajov otca, je neprijateľné, že na stravu minie 250,--
eur mesačne najmä vzhľadom na to, že má k dispozícií stravné lístky poskytované zamestnávateľom
a pri svojej dcére namieta, že je dokrmovaná umelým mliekom. Cestovné náklady v žiadnom prípade
nepredstavujú 150,--eur. Prácu má vzdialenú 30--35km od domova a z paneláku v ktorom býva idú vždy
dvaja traja nakoľko pracujú viacerí v A. na rovnakom mieste ako otec, a teda na cestovné náklady sa

skladajú. Matka ďalej uviedla, že vzhľadom na vojnovú situáciu v susednej krajine a migráciu utečencov,
na možnosť získať príspevok vo výške cca 200,--eur za ubytovanie dospelého Ukrajinca a 100,--eur za
ubytovanie dieťaťa. Popri riadnom nájomnom vo výške 450--500,--eur predstavuje jeho byt v takomto
prípade príjem cca 800,--eur. Otec na svoj výkon práce používa uniformu, resp. montérky/tepláky a
pracovné tričko a popritom uvádza výdavok 30,--eur na ošatenie, pričom výdavok 45,--eur na svoju

dcéru namieta ako neprimeraný veku. Návrh bol písaný v apríli 2021, kedy maloletá väčšiu časť dňa
prespala, bola plne kojená teda nejedla žiadnu farebnú stravu a nechodila. Dnes, keď chodí, konzumuje
rôzne kaše, ktoré ľahko skončia na oblečení, tiež ľahko vonku spadne, alebo sa proste zašpiní a
najmä potrebuje topánky, sú tieto výdavky ešte vyššie, cca 100,--eur. K tvrdeniam, že dcéra nezaťažuje
domácnosť rovnakým dielom sa matka odmieta vyjadrovať a zachádzať až do takýchto detailov, že má

napr. zrušiť balík TV programov kde sú rozprávky, aby platila menej, aby on mal nižšie výživné jej príde
zvrátené.

23. Podľa otca je suma 46,--eur za TV, internet a paušál vysoká, avšak on platí dva nájmy a to celkom
zbytočne. Podľa otca je umelé mlieko pre jeho maloleté dieťa nedôvodná položka a nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní, ale on má výdavky na stravu mesačne 250,--eur a ešte od zamestnávateľa
dostáva stravné lístky. Podľa otca je výdavok v tom čase 5-- mesačného bábätka 45,-- eur mesačne
na ošatenie privysoký a pritom on minie o 15,--eur menej a to v zamestnaní nosí tzv. uniformu a jeho
veľkosť sa nemení každé dva tri mesiace. Otec ráta litre vody pre jeho dcéru ale on platí 50,--eur životné
poistenie mesačne. Tiež, uvádzame, že jeho dve deti majú už úplnú rodinu, teda ich matka je znovu

vydatá, majú ďalšiu sestru. Platenie výživného, najmä pre jeho plnoletú dcéru A. hraničí podľa názoru
matkyskôrsozneužívanímdobrýchfinančnýchpomerovichbiologickéhootca.Súdsastoutonámietkou
zo strany otca vysporiadal pri vyhlásení rozsudku.

24. V nadväznosti na vyššie uvedené ako aj s poukazom na § 63 CMP navrhla, aby odvolací súd v

zmysle § 388 rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.01.2022, č.k. 38P/82/2021 –– 141, vo
výroku o bežnom výživnom na maloletú zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej
A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 350 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky
maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 03.05.2021;

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.01.2022, č.k. 38P/82/2021 –– 141, vo
výroku o zročnom výživnom na maloletú mení tak, že otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú
A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 03.05.2021 do dátumu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu
vo výške (počet mesiacov x 350 –– uhradené výživné od 03.05.2021 do dňa vyhlásenia rozhodnutiaodvolacieho súdu) sa otcovi povoľuje splácať v 50 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným,
pod následkom straty výhody splátok;

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania;

alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. a III. potvrdil a o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že matka konzistentne tvrdila od začatia konania
(vrátane jej písomných podaní) až do vyhlásenia napadnutého rozsudku, že maloletú výhradne dojčí
jej materským mliekom a že inú stravu jej nedáva, pričom mala užívať produkty, ktoré jej malo zlepšiť
kvalitu jej materského mlieka. Teraz po prvý krát matka v odvolacom konaní celkom prekvapivo tvrdí,
že dieťa jednak prikrmuje umelým dojčenským mliekom a dokonca aj pevnú stravu dieťaťu poskytuje
a to kaše, zeleninu a ryžu a iné bližšie nešpecifikované „kvalitnejšie“ potraviny. Otec si uvedomuje, že

dieťa nebude večne iba na materskom mlieku, avšak v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie,
čiže v čase, ktorý je pre súd prvej inštancie záväzný skutkový stav došlo k zrejmému pochybeniu a
teda k nerešpektovaniu tohto záväzného pravidla zo strany súdu prvej inštancie. Na jednej strane teda
matka tvrdí, že sa o maloletú stará vo forme celodennej „nespochybniteľnej“ osobnej starostlivosti, avšak
neskôr uvádza a sama aj namieta, že údajne nemôže dať dieťa do detského kútika a že maloletej

necháva pravidelne pustenú televíziu. Tieto tvrdenia potom vytvárajú legitímne pochybnosti o rozsahu
a kvalite takejto „nespochybniteľnej“ osobnej starostlivosti, ktorú matka reálne vykonáva vo vzťahu
k maloletej. Otec je presvedčený, že maloletá, ktorá nemá ani 1 a pol roka by nemala byť zanechávaná
v detskom kútiku a rozhodne by jej nemala byť púšťaná televízia.

26.Otecsastotožňujesrozsudkomsúduprvéhostupňa,ktorýcelkomtrefnezdôvodnilprečonepovažuje
úver matky za oprávnený výdavok maloletého dieťaťa. Čo sa týka životného poistenia, tak sa zamýšľa
nad tým, že či si matka neuvedomuje, že je to v prospech všetkých jeho zákonných dedičov t.j. jeho detí
a teda aj maloletej. Otec celý život vykonával a stále vykonáva fyzicky náročnú prácu s rizikom zranenia
a prípadne aj smrti. Otec má už pokročilejší vek a nález na chrbtici, pričom vždy pracoval viac a dlhšie

ako jeho kolegovia. O tom svedčia aj výplatné pásky Otca z ktorých je zrejmé, že 30 - 40 % mzdy je
vďaka nadčasom, nočným prácam, počas víkendov, či sviatkov.

27. K návrhu kolízneho opatrovníka k výške výživného uviedol, že iný pracovník ÚPSVAR bol pri
miestnom zisťovaní a úplne iný bol zas prítomný na súdnom pojednávaní. K údajnému „minimálnemu“

príjmuotcavovýške1.630,-eurmesačnesavyjadrilvosvojomodvolaní,kdepopísalakotoniejepravda
a ako je to celkom účelovo a krátkozrako vytrhnuté z objektívnej reality. Rovnako sa v odvolaní vyjadril a
podrobnevysvetlil,prečoniejeobjektívneschopnýzasúčasnéhostavuajvďakanapadnutémurozsudku
zariadiť byt do stavu spôsobilého na riadny prenájom. Otec má zákonnú ako aj úradnú (súdom určenú)
povinnosť prispievať na výživu všetkých svojich nezaopatrených detí, čo si uvedomoval aj Okresný súd

Bánovce nad Bebravou, keď vydal nie až tak dávny rozsudok vo veci so sp. zn. 4P/13/2020. Pokiaľ ide
o nadobudnutie vlastníctva k bytu uviedol, že v súčasnej dobe už by sa k takému majetku za takých
výhodných cenových aj úverových podmienok celkom zrejme nedostal. Existuje vysoký potenciál zlepšiť
otcove príjmy v prípade ak by bol schopný zariadiť ten byt, čo ale vzhľadom na napadnutý rozsudok je
úplne vylúčené. Byt by predal a predčasne za vyššiu sumu by musel splatiť úver ako aj vrátiť pôžičku

od mamy za to, že mu poskytla peniaze na 1. splátku kúpnej ceny bytu, čím by v podstate nič nezískal,
len by stratil. Nakoľko je byt nezariadený, tak žiadna rodina tam bývať nemôže, čiže je toto tvrdenie
matky bezpredmetné.

28. Ďalej uviedol, že vzdialenosť do práce má 35 km tam a 35 km späť. Do práce cestuje sám a nikto v

paneláku a dokonca ani v širšom okolí, čo by s ním pracoval, nebýva. Otec si platí vlastné náklady plus
nájom a prenajímateľ zas svoje vlastné náklady. Otec poukazoval na svoje výdavky aj v rámci súdneho
konania na prvej inštancii, avšak ako aj namieta v odvolaní, tak nie je zrejmé ako a či vôbec sa nimi
súd zaoberal, keďže v napadnutom rozsudku o tom nie je uvedené absolútne nič. Čo sa týka matkou
tvrdených výživových doplnkov uviedol, že otec už dlhšiu dobu neužíva žiadne takéto doplnky, keďže si

ich ani nemôže dovoliť. Aj čo sa týka „vstupného“ do fit centra jedná sa tiež o nepravdivé tvrdenie. Od
novembra 2021 do 30.6.2022 otec chodí cvičiť zadarmo do N. O. P. C. M.. Následne, bude otec chodiť
do inej posilňovne na multisport kartu za 10 eur/mesačne, ktorú mu zamestnávateľ bude strhávať zo
mzdy. Otec sa v pracovnej oblasti - skladník venuje fyzickej práci a preto je žiaduce, aby sa udržovalv dobrej telesnej kondícií, čím sa predchádza prípadným úrazom a zároveň aj vďaka tomu je schopný
zatiaľ udržiavať vysoké pracovné nasadenie ktoré má, čo ale nie je udržateľné ako uvádza v odvolaní
alebo aj tu v tomto podaní. K potvrdeniu od lekára uviedol, že v J. bol najbližší možný termín vyšetrenia

až o pol roka, čo je absurdné. V B. mohol byť Otec vyšetrený najbližší pracovný deň.

29. Uviedol, že matke v minulosti poskytoval vecné plnenia a aj ponúkal pre maloletú čisté detské
oblečenie po jeho starších deťoch, čo ale matka odmietla s tvrdením, že ona chce mať nové, čo
nepovažuje za rozumné.

30. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré ako
v konaní pred súdom prvej inštancie tak aj vo vyjadreniach k odvolaniu otca uviedla. Z vyjadrení otca je
nepochybné, že otec bezdôvodne na matku neustále útočí, matka to považuje za v mnohých ohľadoch
až za absurdné a podľa jej názoru ide len o snahu otca matku očierňovať, znevažovať jej postavenie
a šikanu.

31. Tvrdí, že ide o psychickú formu týrania, o ktorú sa pokúšal aj počas ich vzťahu, rovnako aj v priebehu
psychologických sedení, ktoré boli pre nevhodné správanie otca predčasne ukončené. Tvrdenia otca
absolútne nijako nesúvisia s preukazovaním skutočností, ktoré by dokazovali jeho nemožnosť prispievať
na výživu maloletej vo výške 350 eur, práve naopak má matka za to, že otec pasívne preukázal, že

možnosť platiť výživné vo výške 350 eur mesačne má.

32. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že sa dôrazne ohradzuje voči týmto krivým obvineniam
matky, nikdy sa k matke nesprával šikanózne, násilnícky, nikdy ju fyzicky nenapadol a matka nikdy voči
otcovi nepodala akékoľvek trestné oznámenie alebo aby privolala policajnú hliadku a to aj napriek tomu

že matka je sama príslušníkom policajného zboru. Otec vyjadruje na tomto mieste aj svoje zaskočenie,
že matka vníma za „šikanu a psychické týranie” už iba samotnú skutočnosť, že si uplatňuje v rámci
tohto konania jeho základné právo na prístup k súdu a rovnosť/kontradiktórnosť konania, keď si „dovolil”
podať' proti napadnutému rozsudku OS BA III odvolanie v rozpore so želaniami matky a že sa v plnom
rozsahu nestotožnil s návrhom matky a čiastočne aj s obsahom a napadnutým výrokom napadnutého

rozsudku OS BA III.

33. Údajne „psychické týranie" má byť „preukázané” tým, že referát poradensko-psychologických služieb
ÚPSVaR Senec mal pre nevhodné správanie otca ukončiť online sedenie. Je pravdou, že otec sa dostal
do výmeny názorov s povereným referátom, ale to z dôvodu, že tento referát nijako nerešpektoval a

provokoval otca, keď tento už v úvode a opakovane oslovoval otca ako „pán B.” a ani potom, čo ho otec
na to viac krát upozornil, že sa nevolá „B.” ale „G.” na to poverený referát nijako nereagoval a pokračoval
s oslovovaním otca ako pán „B.“.

34. Zároveň, poverený referát, namiesto toho aby sa čo i len pokúsil vytvoriť vľúdnu atmosféru hľadania

spoločnej cesty a kompromisov medzi otcom a matkou, tak ten už v úvode vyvíjal nátlak na otca, aby
bezvýhradne súhlasil s návrhom matky. Otec v rámci svojej obrany poukázal, okrem iného, na to, že z
dlhodobého hľadiska je výška výživného určenej súdom pre otca neudržateľná a nereflektuje majetkové
pomery, možnosti a schopnosti otca. Otec presvedčený, že jeho odvolanie je dôvodné a vyjadrenia
matky ho nespochybnili, práve naopak.

35. Dal do pozornosti súdu, že majetkové pomery matky sa mohli zlepšiť, nakoľko otec bol nedávno na
návšteve svojej dcéry (maloletej A.) v byte matky a všimol si že matka si dala vynoviť celý interiér bytu
(otca táto skutočnosť zarazila, nakoľko matka na jednej strane v konaní sústavne tvrdí, že nie je schopná
vyžiť z celkového príjmu čo má, no na druhej strane si vie zaobstarať nový interiér vo svojom byte, pričom

otec nemá vedomosť o tom, že by rodina matky jej na niečo také prispeli a ani takúto skutočnosť nezistil).

36. V ďalšom podaní otec uviedol, že mal mať dňa 09.12.2022 druhé pojednávanie na OS BA III vo
veci návrhu matky na priznanie výživného nevydatej matke so sp. zn. 15Pc/2/2021 ( kde už aj na prvom
pojednávaní samosudca v predbežnom posúdení návrhu uviedol, že skutočne otec nemá z čoho ešte

platiť aj predmetný príspevok, pričom otec už uhradil náklady, ktoré si navrhovateľka ako tehotná matka
uplatňovala v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom v inom konaní. Musel požiadať o zrušenie tohto
termínu pojednávania (čomu bolo aj vyhovené) a to z dôvodu akútnych a silných bolestí chrbta, kvô1i
ktorým nie je schopný chodiť bez neznesiteľných bolestí. Bol nútený sa dať vyšetriť lekárom (hocivedel, že jeho finančná situácia sa značne zhorší), ktorý mu po vyjadrení zdravotného stavu vystavil
potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a osobne mu odporučil rehabilitačné cvičenia. Vyššie
uvedené nové skutočnosti len potvrdzujú otcom uvádzané skutočnosti, že navrhovateľkou uvedený

„priemerný" mesačný príjem otca nezodpovedá realite, nakoľko vôbec nepočítal s tým, že by mohol
byť niekedy práceneschopný, na dovolenke, alebo že by pravidelne nevykonával práce nadčas, počas
sviatkov, v sobotu, či v nedeľu.

37. Uviedol, že matka maloletej A. je zamestnaná cca už od mesiaca júl 2022 s čistým príjmom

(služobným platom) cca 1500 eur mesačne. To znamená, že celkový príjem matky po sčítaní všetkých
prídavkov, podpor, výživného na maloletú A. a daňového bonusu je vyšší než má príjem otec. Otec je
presvedčený, že aj vyššie uvedená skutočnosť značne umocňuje dôvodnosť odvolania otca. Je preto,
okrem iného na mieste sa zaoberať aj tým, že či matka má aj stále nárok na bezplatné poskytovanie
právnych služieb zo strany Centra právnej pomoci, ktorý jej pridelil advokáta pre jej údajne nepriaznivú
finančnú situáciu.

38. Na výzvu odvolacieho súdu, sa matka vyjadrila tak, že vzhľadom na jej príjem, ktorý poberala v
období, kedy bola na rodičovskej dovolenke a predstavoval sumu 409,- eur mesačne, bola nútená
predčasne sa vrátiť spať do zamestnania. Nemala možnosť z príjmu na rodičovskej dovolenke
zabezpečiť dcére, ako ani sebe základné potreby. Musela maloletej dcére, vzhľadom na jej vek,

zabezpečiťpredškolskézariadenie-súkromnéjasle,nakoľkonebolomožné,abynaďalejzabezpečovala
osobnú starostlivosť o dcéru v čase výkonu práce matkou. Maloletá dcéra začala navštevovať súkromné
predškolské zariadenie (jasle) od mesiaca 05/2022.

39. V súvislosti s návštevou maloletej dcéry v predškolskom zariadení sa jej mesačné náklady zvýšili

o 450,- eur, ktoré predstavuje poplatok za návštevu jasiel dieťaťom. Preto rozporuje tvrdenia otca o
„umelo vyčíslených výdavkov na dcéru“ , nakoľko od vydania rozsudku súdu I. inštancie sa matke
náklady na maloletú dcéru ešte výrazne navýšili. V súvislosti so zaradením maloletej do kolektívu sa
zvýšila u maloletej chorobnosť a matke vzrástli náklady na lieky a lekársku starostlivosť v podobe
dochádzania k lekárom na celkovo cca 50,-eur mesačne v priemere. Vzrástli jej náklady na oblečenie

pre maloletú na 80,-eur mesačne, pričom matka nakupuje v najlacnejšom obchode Pepco. Vzrástli jej
náklady na drogériu na maloletú zo 7,50,-eur mesačne na 90,-eur mesačne v priemere, pričom matka
sa snaží využívať rôzne zľavy a akcie. Vzrástli jej náklady na plienky, z 20,- eur na 40,-eur, nakoľko
nakupuje plienky pre maloletú aj do jasiel. Vzrástli jej náklady na umelé mlieko na min. 60,-eur mesačne,
keďže maloletá je napriek všetkému kojená, v jasliach si vyžaduje viac mlieka. Vzrástli jej náklady na

stravovanie pre maloletú zo 130,-eur na minimálne 200,-eur mesačne a to vrátane rôznych kašičiek,
príkrmov, drobností, lentiliek, cukríkov, keksíkov, žemličiek a pod... Vzrástli jej poplatky za bývanie zo
sumy 440,-eur na sumu 499,-eur a navyše matke od januára 2024 zvýšia úrokovú sadzbu na hypotéku,
ktorou zabezpečuje bývanie pre maloletú, teda mesačná splátka vo výške 260,-eur bude navýšená na
cca 400,-eur mesačne, výdavky na zabezpečenie bývania pre maloletú budú teda podstatne vyššie.

40. V súvislosti s nástupom maloletej do zariadenia sa jej zvýšili výdavky na cestovné, teraz má výdavky
cca 150,-eurur mesačne len na cestovné do jasiel a spať. Spolu s financiami, ktoré matka musí vynaložiť
na základnú údržbu automobilu, aby bol automobil naďalej pojazdný, táto položka činí celkovo cca 200,-
eur mesačne v priemere. V súvislosti s doložením majetkových pomerov matky maloletej, matka uvádza,

že jej mesačný príjem zo zamestnania je vo výške cca 1.260,- eur v priemere za dvanásť mesiacov.
Daňový bonus posledné štyri mesiace činí 140,-eur, v čase návratu do zamestnania 05/2022 to bolo
47,-eur. Aktuálne poberá matka dávku rodičovského príspevku spoločne s rodinným prídavkom, celkovo
v sume 472,60,-eur. V čase návratu do zamestnania 05/2022 bol tento príspevok spolu s prídavkom vo
výške 409,68,-eur. Takýto príjem má matka však len na prechodné obdobie a to presne do novembra

2023, kedy maloletá dosiahne tri roky. Pre matku je nepochybné, že presne touto situáciou otec
chcel takýmto postojom spôsobiť, teda chcel, aby sa matka vrátila do zamestnania predčasne a živila
dieťa sama, resp. s jeho príspevkom, podľa jeho predstáv vo výške 100 - 130,-eur. Matka maloletej
má mesačné výdavky v súvislosti so zabezpečením bývania vo výške 500,- eur mesačne, výdavky
spojené so zabezpečením potrieb maloletej dcéry vo výške 1.000,- eur mesačne, výdavky spojené s

prevádzkou motorového vozidla v sume 200,- eur mesačne, pričom pri vyčísľovaní týchto výdavkov
matka vychádzala z dokladov, s ktorými disponuje. Matka dáva odvolaciemu súdu do pozornosti, že
otec zdokladoval svoje mesačné príjmy, a to vo výške 1,648.87 eur mesačne, pričom uvedené je za
obdobie roka 2021. Jeho plat sa pravidelne navyšuje, preto k dnešnému dňu má odporca celkom inýpriemer. Tiež rozporuje otcove tvrdenia o tom, že má príjem preto, že nie je práceneschopný. Matka
taktiež poukazuje na skutočnosť, ktorú otec potvrdil aj vo svojom odvolaní a to, že otec je vlastníkom
bytu (dvojgarsonky), ktorú sám inzeroval na prenájom za sumu 450.- eur mesačne. Je potrebné vziať do

úvahy aj skutočnosť, že otec si túto nehnuteľnosť zakúpil výhradne za cieľom zvýšenia svojej životnej
úrovne a taktiež za účelom vylepšenia svojich príjmov. V predmetnom byte sú prihlásené 2 osoby,
to jednoznačne preukazuje, že tento svoj byt otec poskytuje iným osobám. Matka opäť poukazuje na
skutočnosť, že pri prenajatí bytu ukrajinským občanom mal otec k dispozícii okrem daného nájomného
za prenajatie bytu aj platby z Miestneho úradu J. – L. za ubytovanie takéhoto ukrajinského občana

vo výške 300,-eur za osobu. Podľa predpisu mesačných záloh za uvedený byt otec mal prihlásené v
byte dve osoby, teda za dve osoby dostal príspevok od Mestského úradu J. – L. vo výške 600.- eur.
Matka maloletej v tejto súvislosti odvolaciemu súdu dokladá inzerciu otca o prenájme nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve otca mal. zo dňa 16.06.2021, kde v inzeráte sám otec maloletej tvrdí, že: „Byt
je momentálne nezariadený, ale v prípade potreby zariadenie viem zabezpečiť, ako aj inzerciu otcovej
priateľky, ktorá „za odvoz“ darovala nábytok, ktorý sa nachádzal v predmetnom byte otca mal. zo dňa

07.05.2021. Matka dáva odvolaciemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že ku dnešnému dňu otec
maloletej nijakým spôsobom nezdokladoval a nepredložil platby za údajné pôžičky, ktoré tvrdí, že má
a mesačne platí. Na tomto mieste matka považuje za vhodné súdu pripomenúť, že otec disponoval
úsporami z predaja spoločného domu s bývalou manželkou, ktoré uviedol v konaní na Okresnom súde
Bánovce nad Bebravou o určení výživného na jeho dve, v tom čase maloleté deti a t. č. tvorí spoločnú

domácnosť so svojou priateľkou A. H. na ul. I. H. XX, J.. Matka maloletej dcéry odvolaciemu súdu uvádza
aj skutočnosť, že otec maloletej zdokladoval príjmy zo svojho zamestnania len za pol rok, pričom v tomto
príjme neboli zahrnuté sumy vyplácané ako 13. a 14. plat. Tiež otec nepoukázal na skutočnosť, že
ako bývalému policajtovi mu patrí výsluhový dôchodok, ktorý sa mu každým rokom zvyšuje, pričom do
konania doložil len výmer z roku 2021 vo výške cca 350.-eur, ktorý však k dnešnému dňu už nie je

aktuálny.

41. Otec maloletej vo svojich vyjadreniach opakovane uvádza, že ho matka „krivo obvinila“ za jeho
agresívne správanie a nevhodnú komunikáciu. V tejto súvislosti poukazuje na správu o poradenskom
procese vypracovanej psychologičkou p. C. O. zo dňa 14.01.2022, v ktorej uviedla, že „p. G. bol

opakovane taký hrubý na psychologičku, aj na pani B., že som ho požiadala, aby sa odpojil za
spoločného hovoru“ . Vzhľadom na obranu otca o jeho „nemožnosti a neschopnosti“ hradiť výživné na
maloletú dcéru v požadovanej výške aj kvô1i jeho ďalším dvom vyživovacím povinnostiam na jeho dnes
užplnoletédcéryzpredchádzajúcehomanželstvamatkauvádza,žejezostranyotcanepochopiteľné,že
je ochotný a schopný na svoje plnoleté dcéry (vo veku 19 r. a 21 r.) prispievať na vyživovaciu povinnosť

vyššiu sumu, ako na svoju neplnoletú dcéru vo veku 2,5 roka. Matka poukazuje na skutočnosť, že jeho
plnoletédcérysúschopnézamestnaťsaalebosiinakprivyrábaťaajsút.č.zárobkovočinné.Súschopné
podieľať sa tak na úhrade svojich potrieb a výdavkov, ktoré majú. V tejto súvislosti matka poukazuje na
skutočnosť, že otec mal. podľa svojich výdavkov, ktoré uvádza, platí životnú poistku, pričom oprávnené
z tejto poistky sú zrejme jeho dve plnoleté dcéry. Maloletá dcéra A. nie je oprávnená zo žiadnej životnej

poistky. Tiež matka poukazuje na skutočnosť, že otec platí svojim dvom plnoletým dcéram nad rámec
výživného určeného súdom poistenie (zrejme úrazové), pričom A. neplatí žiadne poistenie a netvorí jej
ani úspory.

42. Matka sa domnieva, že otec maloletej naďalej navštevuje posilňovacie zariadenia ako rôzne fitness

kluby a pod., kde vstup do posilňovne je spoplatnený sumou 4,00,-eur minimálne, čo činí mesačne cca
80.-eur a že otec maloletej si naďalej kupuje doplnky výživy na povzbudenie pred posilňovaním, čo
mesačnečinícca80,-eur.Otecmaloletejnaďalejpovažujezapotrebnébyťzastúpenýprávnikomahradiť
tak za úkon cca 200,-eur, pričom vzhľadom na početnosť jeho podaní táto položka činí mesačne sumu
cca 400-600,-eur. Matka sa domnieva, že otec maloletej naďalej navštevuje dva krát ročne dovolenkové

destinácie, resp. absolvuje dovolenkové pobyty na Slovensku, v Tatrách, na Donovaloch a pod., pričom
takýto pobyt pre dve osoby na týždeň môže byt’ spoplatnený aj sumou 600,-eur. Od mesiaca 05/2023
celkovo sa výdavky matky maloletej na maloletú zvýšili s alikvotnou časťou maloletej na bývanie a s
alikvotnou časťou výdavkov maloletú na vozidlo na sumu 1.370,35,- eur. Vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti, predložené a zdokladované pred súdom I. inštancie, ako aj doložené odvolaciemu

súdu v tomto konaní, matka navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ust. § 68 zákona č. 161/2015 Z.
z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov, a v zmysle ust. § 388 zákona č.
160/2015 Civilného sporové poriadku v znení neskorších predpisov zmenil rozsudok Okresného súdu
Bratislava III, vydaného v konaní č. k.: 38P/82/2021-141 zo dňa 18.01.2022, v časti výroku o vyživovacejpovinnosti otca o bežnom výživnom na maloletú, a to tak, že otec je povinný prispievať na výživu
maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 350,- eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k
rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 03.05.2021.

43. Zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, vydaného v konaní č. k.: 38P/82/2021-141 zo dňa
18.01.2022, vo výroku o zročnom výživnom na maloletú, a to tak, že otec je povinný zaplatiť zročné
výživné na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 03.05.2021 do dňa vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu, ktoré sa otcovi povoľuje splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným

výživným,podnásledkomstratyvýhodysplátokpriomeškaníaotrováchkonaniarozhodoltak,žežiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

44. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec podaním zo dňa 22.11.2023. Uviedol, že v tomto vyjadrení,
matka v prevažnej miere rekapitulovala jej predchádzajúce podania v rámci odvolacieho konania a
celkom nenáležitým spôsobom útočila na otca bez ohľadu na čokoľvek iné, čo sa jej priamo netýkalo.

Napriek tomu, potvrdila domnienky otca, že sa jej pomery výrazne zlepšili a to až tak, že jej aktuálny
reálny disponibilný príjem (od mája 2022, čistá mzda, príspevky plus výživné) je v podstate vyšší ako
príjem otca a prevyšujúci sumu 2.000,- eur mesačne. Súd prvej inštancie pritom vo svojom napadnutom
rozsudku vychádzal z úplne iných pomerov matky, ktorej príjmy mali byť v rozhodnom čase, aspoň teda
podľa tvrdení matky, vo výške 409 eur mesačne. Otec znovu dal do pozornosti, že na rozdiel od matky,

otec musí na dosiahnutie svojho príjmu pravidelne vykonávať nadčasy, práce v noci, cez víkendy a v
dňoch pracovného pokoja, pričom si ani nemohol riadne čerpať jeho dovolenku, pretože by mal potom
podstatne nižší príjem.

45. V ďalšom uviedol, že náklady na auto, ktoré matka uvádza sú nepreskúmateľné, nakoľko z jej

podania nie je vôbec zrejmé, že kde má svoje pracovisko. Tieto deklarované náklady sa zároveň, otcovi
javia byť o cca 100 % vyššie ako reálne sú. Náklady na stravu na maloletú (v podstate vo výške 310
eur mesačne t.j. 200 eur strava doma + 50 eur strava v jasliach + 60 eur umelé mlieko) sa javia byť ako
celkom zjavne neprimerané, obzvlášť keď dieťa netrpí žiadnymi špeciálnymi zdravotnými problémami.
Odôvodnenie nákladov na súkromné detské jasle vo výške 450 eur mesačne iba tvrdením matky, že bolo

ťažké nájsť jasle, ktoré by vedeli prijať maloletú je ničím podložené. Nie je zrejmé, či matka napríklad
požiadala o zaradenie maloletej do zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov v správe niektorej z
mestských častí/obce v blízkom okolí bydliska maloletej alebo výkonu práce matky, ktorých školné a
stravné by bolo podstatne nižšie.

46. V položke „voľný čas“ matka maloletej uviedla o.i. „darčeky pre kamarátov“ – táto položka vecne
nesúvisí s nákladmi na výživu na maloletú. Obvinenie matky, že otec sa nijak nestará o maloletú a že
nemá žiaden záujem o ňu a že aj v čase horúčok sa na ňu mal alibisticky vykašľať sú ničím nepodložené
a lživé tvrdenia matky. K ostatným tvrdeniam matky uvedenej v jej vyjadrení sa otec v podstate vyjadril
vo svojich predošlých vyjadreniach a nebude sa k ním duplicitne vyjadrovať. Aj na základe vyššie

uvedeného je otec presvedčený, že jeho odvolanie je dôvodné a vyjadrenie matky ho nespochybnilo,
práve naopak.

47. Otec ďalším podaním dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že MS SR vydalo metodický pokyn
k zjednoteniu rozhodovacej praxe všeobecných súdov týkajúcich sa určovania primeranej výšky

vyživovacej povinnosti. Uviedol, že za použitia tabuľky by mal otec pri príjme, ktorý ustálil súd prvej
inštancie platiť na maloletému A. mesačne sumu 146,70 eur, nakoľko má ešte ďalšie dve vyživovacie
povinnosti.

48. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), po

zistení, že odvolanie oprávneným účastníkom bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď dospel k záveru, že odvolanie
otca maloletej je dôvodné.49. Predmetom konania je návrh matky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že táto
bude zverená do jej osobnej starostlivosti, otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej
v sume 350 eur mesačne od podania návrhu a styk otca s maloletou zostane neupravený. Súd prvej

inštancie svojím rozhodnutím zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, určil výživné zo strany otca
vo výške 260 eur s účinnosťou od 03.05.2021 a rozhodol o dlžnom výživnom. Styk otca s maloletou
neurčil.

50. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu

odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti
otca nie je vecne správne, pretože prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca
dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa a súd prvej inštancie
nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie svojich záverov.

51. Podľa § 2 ods. l CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Podľa § 62 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť ( ods. 1 ). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov ( ods. 2 ). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť ( ods. 4 ). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( ods. 5 ).

53. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

54. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

55. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie námietky otca preskúmanie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výrokoch, v ktorých uložil otcovi povinnosť platiť na výživu
maloletej počnúc od 03.05.2021 sumu 260 eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa v

mesiaci vopred k rukám matky maloletej a závislý výrok o dlžnom výživnom za obdobie od 03.05.2021
do 18.01.2022 vo výške 1.440,- eur, ktoré súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach
po 50 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.

56. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je

ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného rodiča a jednak na strane výživou
povinného. Na strane dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na
zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska
plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie

odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa súvisiace so vzdelaním, prípravou na
budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom dieťaťa ako sú napr.
liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera odôvodnených potrieb je

rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa ( fyzickej
a duševnej vyspelosti ), jeho zdravotného stavu, schopností, zručností a spôsobu prípravy na budúce
povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa sú
závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmiširoké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú
prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými
ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

57. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na

svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávnenýmposkytovaťvýživné,ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Súdjepovinnýprihliadať

tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo
zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo
majetku.

58. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

59. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a

rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

( IV. ÚS 252/04 ), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami ( I. ÚS 50/04 ). Do obsahu základného práva podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov ( II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03 ).

60. Mimosporové konania (akým je i konanie o starostlivosti o maloletých) sú ovládané tzv. princípom
materiálnej pravdy a princípom vyšetrovacím, ktoré vedú k tomu, že iniciatíva je často na súde,
ktorého povinnosťou je v súčinnosti s účastníkmi rozhodujúce skutočnosti zistiť (účastníkov nezaťažuje
dôkazné bremeno), a to bez akéhokoľvek prvku koncentrácie konania. Zistenie skutočného stavu veci

závisí do značnej miery od realizácie povinností tvrdenia a dôkaznej, pričom rozdiel medzi sporovým
a nesporovým procesom bude aj v objektívnej procesnej zodpovednosti v prípade ich nesplnenia.
Aj účastníci mimosporového konania sú povinní úplne a pravdivo opísať (uviesť) skutkové okolnosti.
Rozsah a kvalitatívny rámec tejto povinnosti sa viaže na vyčerpávajúce, zrozumiteľné a určité uvedenie
tých skutočností, ktoré identifikujú oprávnenosť prejednávaného nároku. Nesplnenie týchto procesných

povinností v návrhu na začatie konania nevylučuje, najmä pokiaľ ide o povinnosť úplného uvedenia
právne relevantných skutočností, že môže byť naplnená postupne v priebehu konania, pretože procesná
aktivita v týchto konaniach nie je obmedzená tzv. princípom koncentrácie (§ 34 CMP).

61. V prvom rade je nutné sa stotožniť s argumentáciou odvolateľa, ktorý poukázal na to, že súd prvej

inštancie presvedčivo nezdôvodnil ako dospel k výške príjmu otca maloletej. Súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní vychádzal z príjmu otca 1.630 eur (ako minimálnej výšky), avšak neuviedol akým
spôsobom k tejto sume dospel. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že otec maloletej doložil potvrdenie
o svojom príjme za obdobie 1/2021 až 07/2021, z ktorého vyplýva priemerný netto príjem za uvedenéobdobie 1.271,34 eur a čistý priemerný mesačný príjem za uvedené obdobie je 1.274,19 eur (č.l.62).
Taktiež mu bol priznaný výsluhový dôchodok vo výške 329,29 eur s účinnosťou od 01.07.2021 (č.l.61).
Ako je však uvedené, súd prvej inštancie nezdôvodnil ako dospel k príjmu otca, keď tu navyše odvolací

súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol v januári 2022, bolo potrebné,
aby mal preukázaný príjem otca maloletej ku dňu svojho rozhodnutia. Nemožno sa však stotožniť
s odvolacími námietkami otca, v tom, že pokiaľ aj dosiahol príjem tvrdený súdom prvej inštancie, je nutné
zohľadniť aj tú skutočnosť, že daný príjem mal vďaka tomu, že mal možnosť a vykonával prácu nadčas,
v noci a počas dní pracovného pokoja v najväčšej možnej miere aká mu bola zo strany zamestnávateľa

poskytovaná preto by mal súd prvej inštancie zohľadňovať aj to, že môže byť práceneschopný a pod..
Súd vychádza z príjmu, ktorý osoba povinná z vyživovacej povinnosti dosahuje, resp. môže dosiahnuť
(aj s ohľadom na princíp potencionality).

62. V ďalšom odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
uviedol, že na strane otca sú prítomné majetkové hodnoty, ktoré náležite nevyužíva, t. z. bez náležitého

dôvodu sa vzdáva príjmu alebo majetkového prospechu. Nezdôvodnil však v akej výške a akým
spôsobom uvedené zohľadnil pri svojom rozhodovaní.

63. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na

zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,
ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s

uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo
na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o
rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale

zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

64. Z obsahu spisu vyplýva, že otec vlastní dvojgarsónku, v ktorej nebýva a ani ju neprenajíma, ktorú

skutočnosť možno vyhodnotiť ako vzdanie sa príjmu alebo majetkového prospechu bez náležitého
dôvodu. Súd prvej inštancie však neuviedol, akého príjmu sa otec vzdal, to je v odôvodnení súdu prvej
inštancie absentuje aký príjem by mohol otec maloletej dosahovať a z akého celkového príjmu by súd
pri určení vyživovacej povinnosti mohol vychádzať. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa
v tom, že daný byt nemohol a nemôže prenajímať z dôvodu, že nie je zariadený. Z obsahu spisu vyplýva,

že tento ponúkol na prenájom. Býva u priateľky a od zamestnávateľa poberá príspevok na bývanie
vo výške 150 eur mesačne. Otec maloletej doložil Zmluvu o prenájme izby, kde je dohodnuté nájomné
vo výške 150 eur mesačne. Súd prvej inštancie však musí zisťovať, či tvrdenia otca maloletej v tom,
že ide výlučne o vzťah prenajímateľa a nájomcu sú pravdivé. Pokiaľ z okolností veci vyplynie opak, je
nutné vziať do úvahy aj príjem osoby spolužijúcej v spoločnej domácnosti pri zohľadňovaní výdavkov

otca maloletej.

65. Dôvodnou bola odvolacia námietka otca maloletej v tom, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
a nevyhodnotil výdavky otca. Tieto nedefinoval, neuviedol, ktoré sú oprávnené a v akej výške a ktoré
nie až na to, že uviedol, že rovnako ako u matky ani u otca súd nezohľadnil náklady na splátku

hypotekárneho úveru. S uvedeným záverom sa však odvolací súd nestotožňuje, nakoľko výdavky na
bývanie (náklady na hypotekárny úver) u rodičov maloletej sú dôvodné a je ich potrebné zohľadňovať,
keďže obaja rodičia inú nehnuteľnosť, kde by mohli bývať nevlastnia a hoci otec maloletej aktuálne býva
u priateľky, aj z dôvodu stability v budúcnosti, takýto náklad je dôvodný.66. Súd prvej inštancie sa zaoberal výdavkami maloletej, keď medzi oprávnené výdavky zahrnul aj
náklady na bývanie (zálohové platby za užívanie nehnuteľnosti, za energie a pod.), ktoré súd riadne

zohľadnil, a to vo výške jednej polovice súčtu všetkých týchto platieb v rámci mesiaca, keďže matka
býva s maloletou sama. Celkom ich vyčíslil vo výške 95 eur. Otec maloletej namietal tú skutočnosť,
že matka vo svojom návrhu vo veci samej na určenie výživného uvádza inú sumu a to sumu vo
výške 183,85 eur / mesiac. Tzn. že alikvotná čiastka, ak pod slovom alikvotná súd rozumel ich jednu
polovicu, potom ale predstavuje sumu 91,93 eur a nie 95 eur mesačne. Z napadnutého rozsudku nie

je zrejmé, prečo súd prvej inštancie dospel k tomu, že alikvotná časť nákladov na bývanie maloletej
predstavuje presne jednu polovicu nákladov, ktoré matka mesačne uhrádza. Otec aj v rámci posledného
pojednávania vo veci namietal, že maloletá zrejme nezaťažuje domácnosť z hľadiska nákladov na
bývanie rovnakým rozsahom ako dospelá osoba (maloletá zrejme nevyužíva toľko vody ako matka,
nesleduje TV a nepoužíva internet ako matka a pod.). Uvedená odvolacia námietka odvolateľa je taktiež
dôvodná. Z obsahu odôvodnenia nie je zrejmé, ako dospel súd prvej inštancie k uvedenej sume a prečo

zohľadnil aj položky, ktoré u maloletej podľa tvrdenia otca neprichádzali v danom období do úvahy.

67. Nedôvodnou je však odvolacia námietka otca, pokiaľ ide o ďalšie výdavky na maloletú, ktoré
namietal, a to strava a hračky a pomôcky. K uvedeným výdavkom sa súd prvej inštancie vyjadril a
odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje. Pokiaľ otec poukazoval na to, že dieťa je iba kojené a ku dňu

rozhodnutia sú výdavky na príkrmy a pod. nedôvodné a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, tu
odvolací súd udáva, že určité výdavky sa už dopredu predpokladajú s ohľadom na prirodzený vývoj
dieťaťa a je možné zohľadniť aj mimoriadne výdavky, ktoré sa môžu vyskytnúť, pričom tieto súd pri
určení výživného zohľadňuje.

68. Odvolateľ poukazoval aj na to, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a poukázal na metodický
pokyn pri určení výživného. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať striktne mechanický výpočet
vduchu,žepokiaľpovinnýrodičmádvojnásobnýpríjemoprotidruhémurodičovi,jepovinnýprispievaťna
výživu dieťaťa dvojnásobne viac. Ako jeden zo spôsobov určenia výšky vyživovacej povinnosti je určenie
výšky ako percento z príjmu povinného, avšak neplatí to automaticky. Uvedené slúži iba ako pomôcka

pri určení výšky výživného, po zohľadnený individuálnych okolností prípadu. Potreby musia byť vždy
opodstatnené a rozsah potrieb dieťaťa závisí vo všeobecnosti od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti,
schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce
povolanie. Navyše odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že pri deťoch od narodenia do ukončenia
ZŠ sa zväčša určuje výživné vo výške max. 20% z príjmu, preto ak ide o dieťa, ktoré navštevuje MŠ je

výživné nižšie, samozrejme po zohľadnení ďalších relevantných okolností.

69. Súd prvej inštancie iba stručne uviedol, že v neposlednom rade otec poukazoval na to, že má dve
ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k plnoletej dcére A. v sume 200 eur mesačne a k maloletej dcére K. v
sume 130 eur mesačne. Hoci je vyživovacia povinnosť otca voči jeho starším deťom nespochybniteľná,

v žiadnom ohľade to neznamená, že vyživovacia povinnosť na ďalšie jeho dieťa bude upravená v
nepomerne nižšom rozsahu, než by zodpovedalo pomernej časti nákladov na jeho odôvodnené potreby,
ak k tomu nie sú dané objektívne dôvody, čo nebol tento prípad. Z uvedeného sa však nedá vyvodiť,
ako zohľadnil ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca maloletej a či resp. akým spôsobom sa vysporiadal
s aplikačnou praxou spomínanou vyššie.

70. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti a v závislých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu porušenia práva na spravodlivý
proces a podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP z dôvodu nevykonania dôkazov potrebných pre zistenie
skutočného stavu veci, napriek tejto povinnosti vyplývajúcej z vyššie citovaných ustanovení, zrušil

a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

71. Úlohou súdu prvej inštancie bude potrebné opätovne zistiť dôkladne majetkové pomery každého
z rodičov, predovšetkým ich reálne príjmy, výdavky súvisiace so životnými nákladmi, a za predpokladu

uplatnenia princípu potencionality vyhodnotiť v akej výške sa otec maloletej vzdáva majetkového
prospechu. Pri uplatnení princípu potencionality je v danom prípade potrebné uviesť výšku príjmu,
ktorý by otec mohol dosahovať, ale aj podloženú vykonaným dokazovaním. Je potrebné tiež zistiť aj
odôvodnené potreby a výdavky maloletej, ktoré sa nepochybne zmenili. Pokiaľ maloletá navštevujesúkromné jasle/škôlku posúdiť odôvodnenosť týchto výdavkov, keď otec maloletej poukazuje na to, či
matka požiadalaozaradeniemaloletejdozariadeniastarostlivostiodetidotrochrokovvspráveniektorej
z mestských častí/obce v blízkom okolí bydliska maloletej alebo výkonu práce matky, ktorých školné

a stravné by bolo podstatne nižšie. Taktiež je potrebné doplniť dokazovanie ohľadne odôvodnených
výdavkov rodičov maloletej s tým, že je potrebné, aby súd prvej inštancie uviedol, ktoré výdavky
a v akej výške považuje za dôvodné a z akých dôvodov, prípadne vykoná ďalšie dokazovanie (ex
offo), a to aj s prihliadnutím k argumentácii účastníkov konania predostretej v odvolacom konaní.
Tiež je potrebné doplniť dokazovanie ohľadne odôvodnených výdavkov otca maloletej v súvislosti

s ďalšími vyživovacími povinnosťami otca, zistiť či aj naďalej trvá jeho vyživovacia povinnosť k jeho
starším deťom a následne vyhodnotiť vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti k maloletej A.. Jeho
povinnosťou bude následne zhodnotiť všetky relevantné okolnosti majúce vplyv na výživné, posúdiť
zmenu oproti ostatnému rozhodnutiu a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po doplnení dokazovania
náležite odôvodní tak, aby spĺňalo kritéria riadneho a preskúmateľného rozhodnutia, aby právne závery,
ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce

boli logické a presvedčivé podľa § 220 CSP.

72. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
rozhodne súd I. inštancie aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3

CSP).

73. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).