Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522202393
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3522202393.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci navrhovateľa A. B., narodeného dňa
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., zastúpeného Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom so sídlom M. R.
Štefánika638/56,MyjavaavlastníkapodľakatastranehnuteľnostíA.B.(synF.,C.D.XXX),zastúpeného
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, za účasti D. G.

H., I. A., organizačná zložka OZ Považie so sídlom B. XX, C., IČO XX XXX XXX a Slovenský pozemkový
fond so sídlom Búdkova 36, Bratislava – mestská časť Staré mesto, IČO 173 353 45, o potvrdenie
vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
10. februára 2023, č. k. 5Vyd/2/2022-34 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim uznesením zamietol návrh navrhovateľa o potvrdení vydržania (výrok
I.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Právne vec
posúdil podľa § 359d ods. 2, § 359e ods. 2, § 359f ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len ,,CMP“), §129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd potvrdil, že dňa 01.01.2011 nadobudol
vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej J. K. E. katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú.
C. D., obec Myjava, okres Myjava ako parc. reg: „E“, parc. č. XXX, ovocný sad o výmere 723 m2.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že uvedenú nehnuteľnosť dobromyseľne užíva od roku 2000. V
roku 1977 si priamo oproti uvedenej parcele spolu s manželkou postavil rodinný dom a mal za to, že
predmetná parcela je vo vlastníctve jeho rodiny, nakoľko jeho otec ju dlhodobo dobromyseľne užíval a

obhospodaroval. Ďalej uviedol, že začiatkom roka 2000 mu bola zo strany otca oznámená skutočnosť,
že parcelu môže naďalej užívať ako vlastnú, že zariadi všetky náležitosti, aby bolo prepísané vlastnícke
právo na neho a tak ďalej neskúmal, či boli úkony prevedené s vedomím, že zo strany otca bolo všetko
zabezpečené, keďže bol pevne presvedčený o svojom vlastníctve, nakoľko za predmetnú parcelu platil
i daň z nehnuteľnosti. Predmetná parcela nebola ani súčasťou dedičstva po smrti otca a táto skutočnosť
ho utvrdila v tom, že otec vykonal všetky úkony potrebné k prepisu vlastníctva. O skutočnosti, že

predmetná parcela nie je v jeho vlastníctve sa dozvedel v roku 2022, keď vykonával úkony v súvislosti
s jeho rodinným domom a priľahlými parcelami nachádzajúcimi sa pod jeho rodinným domom.

2. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť,
nakoľko navrhovateľ neosvedčil to, že on alebo jeho právni predchodcovia vstúpili do držby predmetnej
nehnuteľnosti oprávnene, na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Uviedol, že podľa

konštantnej judikatúry slovenských súdov oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere,
že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobráviera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží. Medzi základné okolnosti,
ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť, ako bola vec nadobudnutá - či mu svedčí
nejaký oprávnený (aj domnelý) nadobúdací titul. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so

zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť
vlastnícke právo. Užívanie nehnuteľnosti hoc aj nerušené a po zákonom stanovenú dobu samo o sebe
nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
takýmto titulom (právnym dôvodom) sa môže rozumieť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na
iného vlastníka, napr. kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a pod. V prípade

nehnuteľnosti pritom oprávneným držiteľom, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil na základe zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme. Mal za to, že v prejednávanej veci navrhovateľ
právny dôvod v návrhu neoznačuje, pričom je z návrhu zrejmé, že sa mohol domnievať, že došlo
k uzavretiu darovacej zmluvy, táto však nebola uzavretá písomne, došlo len k prísľubu, že jeho právny
predchodca vykoná všetky právne kroky na to, aby navrhovateľ nadobudol k predmetnej nehnuteľnosti

vlastnícke právo. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie ustálil, že navrhovateľ
na základe ním predložených listinných dôkazov hodnoverne neosvedčil, že splnil podmienky pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, neosvedčil, že on alebo jeho právny
predchodca predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú, pretože nepreukázal titul,
na základe ktorého do tejto držby vstúpil, a že sa tak stalo oprávnene, a preto návrh navrhovateľa

zamietol.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§52CMPažiadnemuzúčastníkovnepriznal
nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uviedol, že súd prvého stupňa (správne súd prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu) nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože neboli prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia, pričom súd nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedol, že súd
sa nedostatočne vysporiadal so všetkými uvádzanými skutočnosťami, ako i doloženými listinnými
dôkazmi a navrhovanými výsluchmi účastníkov konania. Mal za to, že súd pri svojom rozhodovaní
vychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniacelejveci,akoiznesprávnehoposúdenianímuvedených

skutočností, pričom súd neprihliadal na písomné vyjadrenia, dôkazy a iné skutočnosti ním uvádzané,
pričom mu nedal priestor na jeho výsluch, aby mohol svoj návrh osobne zdôvodniť a objasniť všetky
skutočnosti súvisiace s vydržaním nehnuteľnosti.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil nadobudnutie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti evidovanej J. K. E. katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú.
C. D., obec Myjava, okres Myjava ako parc. reg: „E“, parc. č. XXX, ovocný sad o výmere 723 m2
vydržaním. Navrhovateľ podľa súdu prvej inštancie neosvedčil, že splnil podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, neosvedčil, že on alebo jeho právny predchodca
predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú, pretože nepreukázal titul, na základe

ktorého do držby vstúpil, a že sa tak stalo oprávnene.

6. Odvolací súd považuje tento záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením
napadnutého uznesenia v celom rozsahu (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie jeho správnosti a k
odvolacím námietkam navrhovateľa uvádza nasledovné:

7. Podľa § 359a CMP konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.8. Podľa § 359e CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8
ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

9. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,

ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1 CMP.

10. Podľa § 359f ods. 1 CMP ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd
vydá vyzývacie uznesenie.

11. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

12. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že zákonom č. 68/2021 Z. z. bol s účinnosťou od 01.05.2021

novelizovaný CMP, ktorým bolo zavedené nové konanie o potvrdení vydržania (§ 359a až § 359k
CMP). Okrem všeobecných náležitostí návrhu musí takýto návrh obsahovať aj osobitné náležitosti
spočívajúce v pravdivom a úplnom opísaní rozhodujúcich skutočností, ale aj označenie dôkazov na
ich preukázanie. Podmienkami vydržania vlastníckeho práva je existencia spôsobilého predmetu
držby, doba držby v trvaní 10 rokov, nepretržitosť držby a oprávnenosť držby. Všetky podmienky

musia byť splnené kumulatívne. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že on
alebo jeho právny predchodca predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú, pretože
nepreukázal titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpil, a že sa tak stalo oprávnene.

14. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec

patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení držiteľa, že
na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom vzťahu je
oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí navrhovateľ
uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná
bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného
držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa
právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda. tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená držba
môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode alebo na neplatnom právnom dôvode
(R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť, o aký právny titul

opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje, že v
čase uchopenia sa držby bol on sám, resp. jeho právni predchodcovia, so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Samotná skutočnosť,
že navrhovateľ sa správa vo vzťahu k nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah vlastníckeho práva,
ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného práva. Odvolací súd v

tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/287/2006
zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28.09.2010, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej
republiky vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj
okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.

15. V predmetnej veci navrhovateľ síce tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť využíval už jeho právny
predchodca a on nadviazal na výkon jeho práva a konal tak v dobrej viere, že nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti vydržaním, odvolací súd však zdôrazňuje, že na vydržanie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nepostačuje, že navrhovateľ viac ako desať rokov nehnuteľnosť užíval a platili daň z nehnuteľnosti. Je nevyhnutné preukázať, že bol po celý čas dobromyseľným držiteľom, že
nehnuteľnosť mu na základe nejakého titulu, napr. darovacej zmluvy, kúpnej zmluvy, dedičského
rozhodnutia a pod., patrí (takýmto titulom nemôže byť len tvrdenie navrhovateľa, že jeho právny

predchodca mu tvrdil, „že veci dá do poriadku“). O žiaden takýto titul sa navrhovateľ v konaní neopieral,
a to ani v rovine tvrdenia, nieto v rovine osvedčenia existencie takéhoto titulu. Skutkové okolnosti,
z ktorých navrhovateľ vyvodzoval svoju dobrú vieru (dedičské konanie po jeho otcovi, predmetom
ktoréhonebolanehnuteľnosť,listyvlastníctva,plateniedaneznehnuteľnosti,právnynázorprezentovaný
navrhovateľom), neumožňovali prijatie záveru, že navrhovateľ je oprávneným držiteľom tohto vecného

práva. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah vlastníckeho
práva, nepostačuje na prijatie záveru o dobromyseľnosti držby. V situácii, kedy navrhovateľ existenciu
nadobúdacieho titulu vôbec netvrdil a ani nepreukázal, súd prvej inštancie nemal čo ďalej skúmať, keďže
absentoval základný predpoklad pre záver o kumulatívnom naplnení zákonných predpokladov vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
16. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na ním predložené dôkazy v tomto konaní, odvolací súd poukazuje

na skutočnosť, že navrhovateľ predložil Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. C. D. na parc.
registra „E“ č. XXX, kde ako vlastník je uvedený B. A. (syn F., C. D. L. XXX) a ako správca Slovenský
pozemkový fond, Výpis z listu vlastníctva č. XXX v k.ú. C. D., ktorý sa spornej nehnuteľnosti nedotýka,
kópiu katastrálnej mapy na parcelu č.XXXXX v k.ú. C. D., potvrdenie E. E. o platení dane z nehnuteľností
na pozemok parc. č. XXX vo výmere 723 m2 od roku 2000, užívacie povolenie na stavbu rodinného

domu súp. č. XXX na parc. č. XXXXX/X, Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 8D/882/99 zo dňa 28.9.2000po
poručiteľoviA.B.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytomC.D.XXX,zomrelomdňaXX.XX.XXXX,zktorých
listinných dôkazov nie je možné vyvodiť existenciu titulu (i domnelého), na základe ktorého navrhovateľ
užíval spornú nehnuteľnosť, a tým ani dobromyseľnosť navrhovateľa. Žiadne iné dôkazy navrhovateľ
súdu nepredložil ani neoznačil, výsluch žiadnych svedkov nenavrhol.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil, nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f
ods. 1 CMP.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).