Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123210969
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123210969.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. A. XXXX/XX, D. E. D. F., právne zastúpená: JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou so sídlom
Beckovská Vieska 623, IČO: 37 508 857, proti žalovanému: G. B., so sídlom B., IČO: XX XXX XXX,
právne zastúpený: Advokát CIBULKA, s.r.o. so sídlom Hodžova 1488/53, Trenčín, IČO: 55 673 121, o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín, č.k. 71C/46/2023-16 zo dňa 19. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému
z neodkladného opatrenia povinnosť strpieť užívanie obecného 2-izbového bytu na poschodí domu súp.
č. XXX v budove H. I. F. B. navrhovateľkou na základe Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.03.2012
medzinavrhovateľkouakonájomcomapovinnýmzneodkladnéhoopatreniaakoprenajímateľomvznení
neskorších dodatkov

k Nájomnej zmluve č. X/XXXX zo dňa 16.03.2015 a č. X/XXXX zo dňa 28.03.2018. Ďalej uložil
navrhovateľke povinnosť podať žalobu o určenie platnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.03.2012
medzinavrhovateľkouakonájomcomapovinnýmzneodkladnéhoopatreniaakoprenajímateľomvznení
neskorších dodatkov k Nájomnej zmluve č. X/XXXX zo dňa 16.03.2015 a č. X/XXXX zo dňa 28.03.2018,
a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.11.2023 bol na súd podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým navrhovateľka žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží
povinnému z neodkladného opatrenia povinnosť strpieť užívanie obecného 2-izbového bytu na poschodí
domu súp. č. XXX v budove H. I.
F. B. navrhovateľkou na základe Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.03.2012 medzi navrhovateľkou

ako nájomcom a povinným z neodkladného opatrenia ako prenajímateľom
v znení neskorších dodatkov k Nájomnej zmluve č. X/XXXX zo dňa 16.03.2015 a č. X/XXXX zo
dňa 28.03.2018 a priznať navrhovateľke nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Svoj
návrh odôvodnila tak, že navrhovateľka je nájomcom predmetného bytu na základe Nájomnej zmluvy
uzavretejdňa30.03.2012medzipovinnýmakoprenajímateľomanavrhovateľkouakonájomcom,vznení
neskorších dodatkov k Nájomnej zmluve a to dodatok č. X/XXXX zo dňa 16.03.2015 a dodatok č. X/

XXXX zo dňa 28.03.2018. Navrhovateľka v roku 2012 požiadala povinného o pridelenie obecného bytu
vzhľadom k tomu, že jej deti už boli dospelé a matka navrhovateľky, ktorá bola v zlom zdravotnomstave žila v B. v rodinnom dome, ktorý bol vo vlastníctve brata navrhovateľky a ktorý pracoval ako šofér
Kamiónu, tzn. 3 - 4 mesiace nebýval doma a o matku sa nemal kto starať. Navrhovateľka nemohla a
ani nechcela ísť bývať k matke, nakoľko dom bol v osobnom vlastníctve jej brata, ale chcela byť pri

mame blízko, aby jej mohla pomáhať v starobe a chorobe. Ohľadne možnosti nájmu obecného bytu sa
už navrhovateľka informovala v roku 2011, podala si aj žiadosť o nájomný byt, avšak
z rodinných dôvodov (vo veci jej dcéry) žiadosť o nájomný byt stiahla. Keď sa situácia
v rodine ukľudnila, rozhodla sa opäť, že by predsa bola rada bližšie pri mame, nakoľko jej zdravotný stav
sa zhoršoval. V roku 2012 sa dozvedela, že sa uvoľnil takmer vtedy už

40-ročný 2-izbový obecný byt nachádzajúci sa na poschodí H. I. súp. č. XXX
v B.. Tento byt navrhovateľka poznala, nakoľko v byte v minulosti bývala jej sesternica. Na predmetný
byt sa navrhovateľka išla pozrieť, tento bol v stave, v akom si ho pamätala
z minulosti, v byte ani predchádzajúci nájomníci ani vlastník bytu nič nerobili, neopravili, nezveľadili.
Vzhľadom k tomu, že sa dozvedela, že byt je voľný, oslovila vtedajšieho starostu - J. K. B. (nie je v
žiadnom rodinnom vzťahu so navrhovateľkou), či by bolo možné prideliť jej tento byt, keďže približne

rok predtým mala žiadosť o obecný nájomný byt a túto následne stiahla. Od starostu bola informovaná,
že ide o obecný byt, nie služobný
(teda školský byt) a teda nie je podmienkou, že by musela navrhovateľka pracovať v škole.
Navrhovateľka si teda podala novú žiadosť o tento byt, pričom na jej žiadosť jej bolo doručené vyjadrenie
zo strany povinného zo dňa 08.03.2012, v ktorom bola navrhovateľka oboznámená s tým, že bytová

komisia na svojom zasadnutí 29.02.2012 posudzovala žiadosti
o prenájom 2-izbového obecného bytu v budove H. F. B. a rozhodla žiadosti žalobkyne vyhovieť
a pridelila navrhovateľke byt do prenájmu od 01.04.2012. Na základe uvedenej skutočnosti bola
uzatvorená medzi navrhovateľkou a povinným predmetná nájomná zmluva dňa 31.03.2012, podľa
ktorej nájomný pomer vznikol od 01.04.2012 do 01.04.2015 - tzn. nájomná zmluva bola uzatvorená

na dobu určitú a to na obdobie troch (3) rokov. Pred uplynutím doby nájmu požiadala navrhovateľka
o predĺženie nájomnej zmluvy, pričom zo strany povinného jej bolo vyhovené a nájomný pomer bol
predĺženýdodatkomč.X/XXXXzodňa16.03.2015naďalšietri(3)roky,t.j.nájomnýpomerpokračovalod
01.04.2015 do 31.01.2018. Po uplynutí 3-ročnej doby nájmu opäť požiadala navrhovateľka o predĺženie
nájmu, avšak požadovala dlhšiu dobu nájmu, nakoľko chcela a bolo to nevyhnutné, do bytu investovať

finančné prostriedky, nakoľko tento bol v dosť zlom stave a vyžadoval si investíciu do opráv a úprav bytu
(byt bol v tom čase cca 46 - 50 ročný v pôvodnom stave). Vzhľadom k tejto žiadosti bol navrhovateľke
predĺžený nájom dodatkom č. X/XXXX zo dňa 28.03.2018 na obdobie desať (10) rokov a to od
01.04.2018 do 31.03.2028. Počas celého trvania nájomného pomeru navrhovateľka investovala do
predmetného bytu nemalé finančné prostriedky - vymenila dlažbu na terase, oplechovala nanovo celý

balkón, nakoľko pôvodné oplechovanie opadávalo a bolo nebezpečné, v celom byte položila laminátovú
podlahu (pôvodne bolo v byte 46-ročné linoleum), ponatierala a zreparovala zárubne a dvere v byte,
vymenila všetky kľučky, nakoľko na dverách v byte boli rôzne kľučky, dala opraviť jestvujúcu kuchynskú
linku, dala urobiť a osadiť novú kuchynskú zástenu, opravila časť plota (nové pletivo) medzi záhradou a
školským dvorom, keď vplyvom silného vetra spadli železné diely plota osadené do betónu na školský

dvor.Navrhovateľkatovtedyhlásilavtedajšejstarostke,načojejdoslovnestarostkapovedala,žesimusí
poradiť sama, nakoľko ma obec iné starosti. Plot dala žalobkyňa opraviť na vlastné náklady. Nájomnú
zmluvu ako aj dodatky č. 1 a 2 k Nájomnej zmluve podpisoval za povinného jeho štatutárny zástupca a
teda navrhovateľka nemala žiadne pochybnosti o platnosti uzavretej nájomnej zmluvy. Po roku 2018 sa
navrhovateľka dozvedela, že bývalá starostka, ktorá nastúpila do funkcie po starostovi - J. K. B., E. J.

L. (funkčné obdobie 2018 - 2022), má záujem byt prideliť niekomu inému, pričom navrhovateľke najskôr
tvrdila, že ide o služobný byt, na čo navrhovateľka argumentovala tým, že ide o obecný byt, takto jej
bol aj pridelený
a takto ho aj užíva. Následne bolo dôvodom, aby jej bol byt odňatý to, že je vlastníčkou
1-izbového bytu na ulici C. A. XXXX/XX F. D. E. D. F., čo vyplýva aj zo zápisnice zo 4. zasadnutia

obecného zastupiteľstva konaného dňa 12.04.2023 o 17:30 hod. v kancelárii starostu G. B., konkrétne v
bodeč.7-SprávahlavnejkontrolórkyG.B.ovýsledkukontrolyzmlúvnaprenájombytov.Včasekonania
predmetného obecného zastupiteľstva navrhovateľka nebola a do dnešného dňa nie je vlastníkom
žiadnej nehnuteľnosti. Predtým navrhovateľka vlastnila 1-izbový byt na ulici C. A. XXXX/XX F. D. E. D.
F., pričom tento byt v roku 2022 predala. Do tej doby v byte žila jej dcéra, ktorá si zaobstarala vlastné

bývanie a dospelý syn býva v nájme podľa práce, kde pracuje. Navrhovateľka teda žije v predmetnom
nájomnom byte v B. nepretržite od roku 2012 na základe nájomnej zmluvy, pričom v súčasnej dobe má
zmluvu uzatvorenús povinným do 31.03.2028. Navrhovateľke bola zo strany povinného doručená výzva na vypratanie
bytu zo dňa 18.10.2023, pričom navrhovateľka s vyprataním nesúhlasí. Domnieva sa, že má platne
uzatvorenú nájomnú zmluvu a nemá sa kde odsťahovať, nakoľko nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Termín

vypratania bytu navrhovateľke určil povinný do 31.12.2023. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa
navrhovateľka obáva toho, že povinný ju svojvoľne vysťahuje z predmetného bytu, prípadne, že vymení
zámky na byte a do bytu ju po termíne 31.12.2023 nevpustí, má za to, že ide o nevyhnutnú situáciu,
ktorá si žiada neodkladnú úpravu pomerov a je teda nevyhnutné upraviť pomery medzi navrhovateľkou
a povinným.

3. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a ostatného spisového
materiálu dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vyhovieť
a neodkladné opatrenie nariadiť. Súd vždy skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil
všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná

úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď
len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Súd konštatoval, že
navrhovateľka býva v byte na poschodí domu súp. č. XXX v budove H. I. F. B., ktorý je majetkom obce B..
Navrhovateľka podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti
v D. E. D. F., ktorú v návrhu uvádza. Povinný vyzval navrhovateľku listom zo dňa 18.10.2023 na

vypratanie predmetného bytu, v ktorom býva na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.03.2012
medzi navrhovateľkou ako nájomcom
a povinným z neodkladného opatrenia ako prenajímateľom v znení neskorších dodatkov
k Nájomnej zmluve č. X/XXXX zo dňa 16.03.2015 a č. X/XXXX zo dňa 28.03.2018. Povinný vyzval
navrhovateľku, aby vypratala predmetný byt v termíne do 31.12.2023, a teda existuje dôvodná obava

navrhovateľky z preukázaného konania povinného, že by došlo k takej ujme
a takému neprimeranému zásahu do jej osobnej a súkromnej sféry, že by mohlo byť porušené jej
právo na bývanie, a teda zmysle čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky porušená nedotknuteľnosť
osoby a jej súkromia, nakoľko z aktuálne preukázaných skutočností je zrejmé, že navrhovateľka má
uzatvorenú dlhodobú nájomnú zmluvu do 31.03.2028, pričom nie je vlastníčkou inej nehnuteľnosti, ktorá

by jej mohla byť k dispozícii, teda k bývaniu. Pre potreby tohto štádia konania súd považuje uvedené
skutočnosti za osvedčené. V nadväznosti na uvedené súd nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súd podľa citovaných ustanovení uložil navrhovateľke povinnosť
podať na tunajší súd proti povinnému z neodkladného opatrenia žalobu o určenie platnosti nájomnej
zmluvy uzatvorenej dňa 31.03.2012 medzi navrhovateľkou ako nájomcom a povinným z neodkladného

opatrenia ako prenajímateľom v znení neskorších dodatkov k Nájomnej zmluve č. X/XXXX zo dňa
16.03.2015 a č. X/XXXX zo dňa 28.03.2018, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhoval, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a to tak, že návrh zamietne v celom rozsahu a prizná mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že oprávnenie rozhodovať o právnych
úkonoch, t.j. o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi štatutárny orgán
(starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je teda obmedzené

iným orgánom. Akcentuje sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany tretích osôb musí
zohľadniť aj verejný záujem, rozdelenie kompetencií verejných volených orgánov, resp. požiadavka
ochrany verejných zdrojov. V tomto smere poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 Obdo 49/2015
a 4 Obdo 69/2015 z 25.08.2015, z ktorých vyplýva kontinuita v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu
vo vzťahu k verejnoprávnym entitám – obciam. Súdy tu posudzovali platnosť zmluvy medzi obcou a

poskytovateľom služby, kedy služba bola viac ako 10 rokov poskytovaná na základe zmluvy, ktorej
platnosť strany nespochybňovali, až pokiaľ nedošlo k jej súdnemu prieskumu so záverom o absolútnej
neplatnostiúkonu,ktorémunepredchádzalsúhlasobecnéhozastupiteľstva.Tunajvyššísúdkonštatoval,
že sporná zmluva (o zabezpečení prevádzky
a vysielania mestskej televízie), na základe ktorej žalobca uplatnil právo na zmluvnú pokutu, je neplatná,

a to z dôvodu, že predmetný úkon nebol schválený mestským zastupiteľstvom
v zmysle § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa vyššie označeného
ustanovenia zákona o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje
o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodáreniaa nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu dočasne prenechaným do hospodárenia obce,
schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Rovnako
v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Odo 21/2002 (publikovaný v ZSP č. 77/2004) sa uvádza,

že majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec
záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto
rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec. V
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 45/2013 z 08.01.2015 sa opätovne zdôrazňuje, že
vždy musí ísť o predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a dodatočná konvalidácia nie je

možná. Uvedená rozhodovacia línia bola potvrdená aj v najnovšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu,
publikovanejvZbierkestanovískNSarozhodnutísúdovSRpodR90/2018(RozsudokNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/1/2015 zo 17. februára 2016) v zmysle ktorého, ak je rozhodovanie
o nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t.j. medzi starostu
a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce, ktorú
vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce navonok starostom

ako jej štatutárnym orgánom. Má za to, že zákon 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení a zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a rovnako tak prijaté Zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom obce B. zverujú právomoc nakladať/hospodáriť
s majetkom obce vo forme nájmu obecného majetku do rúk obecného zastupiteľstva.
V danom prípade je zrejmé a evidentné, že predĺženie nájmu bytu do 31.03.2028 bolo a je

v rozpore so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a zákonom o obecnom zriadení
(§ 11 ods. 4 písm. a) nakoľko absentoval súhlas obecného zastupiteľstva a teda predmetná nájomná
zmluva vrátane jej dodatkov predstavujú neplatný právny úkon a žalobkyňa nedisponuje právnym
titulom, ktorý by jej umožňoval užívať predmetný obecný 2-izbový byt na poschodí domu súp. č. XXX v
budove H. I. F. B.. O tejto skutočnosti bola dostatočne vopred a jasne informovaná a poučená súčasným

starostom žalovaného, preto neobstojí jej obrana, že nemala vedomosť o platnosti zmluvy(dodatku).
V danom prípade teda možno už teraz právne posúdiť a dospieť k právnemu záveru, že dôvodnosť a
trvanie nároku žalobkyne v podobe užívania predmetného obecného bytu na základe nájomnej zmluvy
v znení jej dodatkov neexistuje, a preto nariadené neodkladné opatrenie nedáva žiaden zmysel, práve
naopak iba predlžuje protiprávny stav na strane žalobkyne, resp. bezprávie na strane žalovaného. Na

základe neodkladného opatrenia žalobkyňa bude môcť užívať obecný byt až do rozhodnutia o žalobe
o určenie platnosti Nájomnej zmluvy vrátane jej dodatkov, ktorú podať ju zaviazal súd prvej inštancie,
a to aj napriek tomu, že už teraz možno predpokladať s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, že
žalobkyňa nebude úspešná vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru súdov a znenie vyššie uvedených
zákonov. Koniec koncov ani samotná žalobkyňa vo svojom návrhu explicitne neuvádza, že nájomnú

zmluvu vrátane jej dodatkov považuje za platnú, ale iba v tomto smere uvádza, že „Nájomnú zmluvu
ako aj dodatky č. 1 a 2 k Nájomnej zmluve podpisoval za žalovaného jeho štatutárny zástupca a teda
žalobkyňa nemala žiadne pochybnosti o platnosti uzavretej nájomnej zmluvy“. Žalobkyňa v návrhu ani
len nevyvracia právne dôvody, pre ktoré ju žalovaný vyzval vypratať predmetný obecný byt. Je tiež
toho názoru, že neuviedla v návrhu také skutkové a právne dôvody, ktoré by zakladali nevyhnutnosť

bezodkladne upraviť pomery formou neodkladného opatrenia. O to prekvapujúce je, že ani samotný súd
prvej inštancie riadne neuviedol dôvody, pre ktoré nariadil neodkladné opatrenie. Súd sa pre potreby
neodkladného opatrenia
a osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku nevysporiadal ani s dostatočnosťou právnych argumentov
žalobkyne. Odôvodnenie považuje za nepreskúmateľné. Súd sa tiež nijako nevysporiadal s princípom

efektívnosti nariadenia neodkladného opatrenia a jeho proporcionalitou, a to aj napriek tomu, že z výzvy
na vypratanie bytu zo dňa 18.10.2023 je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobkyne dostatočnú časovú
rezervu na nájdenie si náhradného bývania (vedela o vyprataní od augusta 2023). Pokiaľ súd stroho
odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia tým, že existuje obava, že žalovaný by mohol vypratať
byt a narušiť tak právo žalobkyne garantované čl. 16 ods. 1 Ústavy, tak už absentuje zdôvodnenie

súdu, akým právne konformným spôsobom, by to mohol zrealizovať bez zásahu do práv oprávnenej.
Vypratať byt totiž svojpomocne nemožno. Takéto zdôvodnenie absentuje preto, lebo takýto právne
konformný spôsob bez ingerencie súdu neexistuje, práve naopak vzhľadom na postoj žalobkyne bolo
možné očakávať, že žalovaný bude musieť podať na súd žalobu o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti,
v ktorom by sa ako prejudiciálna otázka riešila platnosť nájomnej zmluvy vrátane jej dodatkov. Sám

žalovaný na to poukázal vo Výzve na vypratanie bytu v poslednom odseku a teda je zrejmé, že
neexistovala žiadna obava z toho, že by žalovaný ako obec protiprávnym spôsobom zasiahol do práv
garantovaných čl. 16 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného vyplýva, že neexistovala potreba bezodkladne
upraviť pomery neodkladným opatrením, keďže žalovaný si bol vedomý, že musí vypratanie bytu riešiťsúdnou cestou a preto neodkladné opatrenie je v rozpore s CSP. O to viac sa javí ako nelogický a v
rozpore s rozhodovacou praxou súdov aj druhý výrok neodkladného opatrenia, ktorý ukladá povinnosť
žalobkyne podať žalobu o určenie platnosti nájomnej zmluvy v znení jej neskorších dodatkov, keďže

takýtotypžalobyjesúdmizamietanývrozhodovacejpraxisúdovpoprijatíCivilnéhosporovéhoporiadku.
V kontexte s uvedeným považuje neodkladné opatrenie za neúčelné a v rozpore so zákonom, pričom
predlžuje protiprávny stav na strane žalobkyne, resp. bezprávie na strane žalovaného.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa nie je možné stotožniť s

tvrdeniami uvedenými v odvolaní, pretože § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení a rovnako i zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nestanovujú výlučnú kompetenciu obecného
zastupiteľstva pri rozhodovaní o prideľovaní nájomných obecných bytov, ba práve naopak, obci
umožňujú, aby v rámci svojej vlastnej normotvorby
a výkonu samosprávy stanovila zásady hospodárenia a nakladania s obecným majetkom. Samotný
predpoklad/oprávnenie obce tieto jednotlivé otázky upraviť je fakultatívnou možnosťou obecného

zastupiteľstva. V súvislosti so spomenutým ustanovením § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení uvádza, že zákon č. 138/1991 Zb.
omajetkuobcív§9ods.1písm.c)hovorí,že:„Zásadyhospodáreniasmajetkomobce,ktoréurčíobecné
zastupiteľstvo, upravia najmä ... postup prenechávania majetku do užívania ...“ Zákon č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí v § 9 ods. 2 taxatívnym spôsobom stanovuje, ktorý právny úkon obce podlieha schváleniu

obecným zastupiteľstvom, pričom postup prenechávania majetku do užívania, respektíve uzatváranie
samotných nájomných zmlúv toto ustanovenie neuvádza, čo opäť potvrdzuje tézu uvedenú vyššie a
to, že samotné udelenie oprávnenia schvaľovať prideľovanie nájomných bytov patrí do pôsobnosti
obecného zastupiteľstva, ktoré môže VZN určiť, ktorý konkrétny orgán obce môže schvaľovať pridelenie
obecných nájomných bytov a tiež určiť spôsob ich prideľovania. G. B.

v zmysle zákonného oprávnenia v § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v spojení § 9 ods. 1 písm. c) prijala VZN č. XX/XXXX o podmienkach prideľovania nájomných bytov
obstaraných z verejných prostriedkov schválené obecným zastupiteľstvom
v B. dňa 25.05.2011 uznesením č. 017-2011/Z (ďalej aj len „VZN"), ktoré bolo platné
a účinné v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy s navrhovateľkou dňa 31.03.2012 i v čase uzatvorenia

ďalších dodatkov k predmetnej nájomnej zmluve, vrátane posledného dodatku uzatvoreného dňa
28.03.2018 v zmysle ktorého nájom pokračuje do 31.03.2028. V úvodných ustanoveniach VZN,
konkrétne v čl. 1 v bode 4. uvádza, že: „Pri uzatváraní zmluvy o nájme bytu obec dodrží podmienky
ustanovené zákonom č. 443/2010 Z.z.“ a v čl. 1 v bode 5. uvádza, že: „Hospodárenie s bytmi s osobitným
režimom zabezpečuje pre G. B. G. M. B., ktorý bude vykonávať všetky úkony súvisiace so spravovaním

a prevádzkovaním NB, avšak rozhodovanie o nájomných vzťahoch prislúcha Obci B.." V zmysle § 10
ods. 1 zákona č. 369/ 1990 Zb. o obecnom zriadení sú orgánmi obce obecné zastupiteľstvo a starosta.
Nie je teda možné určiť, ktorý konkrétny orgán (respektíve či činnosť oboch orgánov) malo Obecné
zastupiteľstvo Obce B. pri prijímaní VZN na mysli. Z formálneho výkladu predmetného VZN, ale aj
zo všeobecnej charakteristiky VZN ako normatívneho správneho aktu na úseku územnej samosprávy

je zrejmé, že text samotného VZN musí byť v súlade so zákonom č. 443/2010 Z.z. ako aj ostatnými
právnymi predpismi vyššej právnej sily. Litera zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania
a o sociálnom bývaní, ktorého záväznosť sa v zmysle čl. 1 bodu 4. VZN Obec B. rozhodla v procese
prideľovania nájomných bytov akcentovať v § 12 ods. 1 uvádza okrem iného, že: „Na práva a povinnosti,
ktoré vzniknú na základe nájomnej zmluvy a nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahujú ustanovenia

Občianskeho zákonníka.“ Samotný zákon č. 443/2010 Z.z. však neupravuje otázku kompetencie toho
ktorého orgánu obce rozhodnúť, respektíve schváliť pridelenie obecného nájomného bytu. § 20 ods. 1
Občianskeho zákonníka uvádza, že: „Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí
sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne
orgány).“ S odkazom na § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je starosta štatutárnym

orgánom obce. Žalobkyňa uzatvorila nájomnú zmluvu so žalovaným dňa 31.03.2012, pričom následne
boli prijaté dodatky k nájomnej zmluve zo dňa 16.03.2015 a zo dňa 28.03.2018. Tieto právne úkony boli
zo strany Obce B. uzatvárané vždy rovnakým spôsobom a to prostredníctvom štatutárneho orgánu obce
- starostu, ktorý vôľu uzatvoriť dané právne úkony prejavil svojim podpisom a odtlačkom úradnej pečiatky
obce. Samotnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy podľa všetkého predchádzalo preskúmanie žiadosti

bytovou komisiou, ktorá vo Vyjadrení k žiadosti o pridelenie bytu uvádzala, že rozhodla o pridelení bytu,
čo svojim podpisom potvrdil i starosta obce. Zo znenia čl. 3 bod 5. platného a účinného VZN Obce B. č.
2/2023 o podmienkach prideľovania nájomných bytov obstaranýchz verejných prostriedkov (ktoré nahradilo skôr platné a účinné VZN č. XX/XXXX) je zrejmé, že „Bytová
komisia posúdi žiadosti a pridelí nájomné byty. Správu o pridelení nájomného bytu predloží na vedomie
obecnému zastupiteľstvu.“ Je teda zrejmé, že s poukazom na všetky vyššie spomenuté ustanovenia

viacerých právnych predpisov G. B. s odkazom na
§ 11 ods. 4 č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vyhradila kompetenciu schvaľovať prideľovanie
obecných nájomných bytov N. B. G. B., čo len potvrdzuje dlhoročnú prax Obce B., kedy
dochádzalo k prideľovaniu obecných nájomných bytov práve Bytovou komisiou, ktorej kvázi rozhodnutia
kontrasignoval vždy starosta obce ako jej štatutárny orgán. Pri výklade a contrario a teda v prípade,

ak by sme došli k záveru, že starosta spolu s Bytovou komisiou nedisponoval oprávnením rozhodovať
o pridelení obecných nájomných bytov by bolo možné tvrdiť, že všetky zmluvy o nájme obecných
nájomných bytov počas účinnosti VZN č. XX/XXXX (približne 12 rokov) by boli absolútne neplatné z
dôvodu právnej vady na strane subjektu, ktorý vystupoval za G. B.
v procese uzatvárania zmlúv. Teda nemá pochybnosti o platnosti uzatvorenej nájomnej zmluvy ani o
platnosti jednotlivých dodatkov, ktorými sa v priebehu trvania nájomného vzťahu samotný nájom predĺžil.

Nakoľko uzatvorením zmluvy vznikol medzi ňou
a žalovaným občianskoprávny vzťah, možno na tento prípad jednoznačne vztiahnuť aj súkromnoprávnu
zásadu dobromyseľnosti, ktorá v tomto prípade spočíva v dobromyseľnosti konajúcej osoby - žalobkyne
atovtom,žeprávnyúkonjeurobenývzhľadomnavšetkyokolnostivsúladesprávomatopredovšetkým
zo strany žalovaného. Považuje za potrebné dodať, že princíp/zásada dobrej viery vo všeobecností

chráni účastníkov súkromnoprávnych vzťahov a predstavuje jeden z prejavov ústavného princípu
právnej istoty. Vzhľadom na znalosť vyššie uvedených ustanovení zákonov, ale aj na základe dlhodobej
praxe Obce B. spočívajúcej v prideľovaní obecných nájomných bytov Bytovou komisiou
v súčinnosti so starostom obce, rovnako tak po dvojnásobnom prijatí dodatku k nájomnej zmluve, ktorým
sa samotný nájom predlžil, nemohla s prihliadnutím na všetky okolnosti a to ani pri najlepšej snahe

vedieť, že existuje akýkoľvek náznak nedostatku kompetencie starostu obce pri uzatváraní nájomných
zmlúv. Ku tvrdeniu, že „za nelogický a v rozpore
s rozhodovacou praxou súdov pokladá aj druhý výrok neodkladného opatrenia, ktorý ukladá povinnosť
navrhovateľke podať žalobu o určenie platnosti nájomnej zmluvy v znení jej neskorších dodatkov,
keďže takýto typ žaloby je súdmi zamietaný v rozhodovacej praxi súdov po prijatí Civilného sporového

poriadku“ chce uviesť iba toľko, že samotné ustanovenie § 336 CSP dáva súdu možnosť nariadiť
neodkladné opatrenie i pred začatím konania, pričom môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi
povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pričom súd vo výroku takéhoto uznesenia
uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Nevie, ktorý typ žaloby (ktorý je údajne súdmi
zamietaný po prijatí Civilného sporového poriadku) má žalovaný na mysli a poukázala na právnu

vedu. Napokon sa nemôže stotožniť ani s tvrdeniami o nedostatočnom vysporiadaní sa s princípom
efektívnosti nariadenia neodkladného opatrenia a jeho proporcionalitou, rovnako tak ani s tvrdeniami
o nedostatočnom vysporiadaní sa súdu s potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala, aby odvolací súd potvrdil predmetné uznesenie a
priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že jej právny názor považuje za
nesprávny, pretože je v priamom rozpore so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, konkrétne ust.
§ 9aa (predtým 9a ods. 9) zákona o majetku obcí. Výkladom dotknutých ustanovení je zrejmé, že
schvaľovanie nájmu obecného nehnuteľného majetku spadá do právomoci obecného zastupiteľstva

pokiaľ nejde o zákonom určenú výnimku (napr. nájom majetku obce, ktorého trvanie s tým istým
nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci) čo nie je ich prípad, prípadne ak je to inak
upravené v Zásadách hospodárenia
a nakladania s majetkom obce (pričom nepreukázala, že by zásady zverovali právomoc starostovi
uzavrieť nájomnú zmluvu bez súhlasu obecného zastupiteľstva). Ilustračne poukázal na to, že pri

priamom predaji majetku, pri dražbe alebo pri verejnej obchodnej súťaži je potrebný súhlas obecného
zastupiteľstva a preto primerane (§9aa predtým § 9a
ods. 9 zákona o majetku obcí) treba postupovať aj pri nájme majetku a teda je nevyhnutný súhlas
obecného zastupiteľstva ak postup prenechávania majetku do užívania nie je v súlade
s § 9 ods. 1 písm. c) zákona o majetku obcí inak upravený v zásadách hospodárenia

a nakladania s majetkom obce, čo v danom prípade nebolo. Ust. § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v danom prípade nepochybne treba vykladať v spojení so zákonom o obecnom zriadení a zákonom
o majetku obcí, ktoré sú lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku v danom prípade, keďže
žalovaný je obcou, ktorá má špecifické postavenie. Bytová komisia ako taká nemá právnu subjektivitu,je len poradný orgán a nemôže za obec rozhodovať. Dobromyseľnosť je taktiež právne irelevantná pre
daný prípad. Záverom
v reakcii na vyjadrenie žalobkyne uvádza, že typ žaloby, ktorý mal na mysli, je žaloba, ktorá je uvedená

v neodkladnom opatrení. Domnieva sa, že z odvolania je to celkom zrejmé. Nie je zrejmé, čo sa
žalobkyňa snažila preukázať citáciou právnej vedy, keďže tá sa nevzťahuje na typ žaloby, ale na
uloženie žalobnej povinnosti čo nenamietal. Zároveň žalobkyňa kvalifikovane nevyvrátila, že súd sa
nevysporiadalsprincípomefektívnostinariadenianeodkladnéhoopatrenieajehoproporcionalitouatiež,
že sa nevysporiadal s potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

navrhoval, aby odvolací súd zmenil uznesenie a to tak, že návrh zamietne v celom rozsahu a jemu prizná
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že k vyjadreniu sa už nebude
vyjadrovať a trvá na svojich tvrdeniach, ktoré uviedla v písomnom vyjadrení
k odvolaniu.

8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená.

Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje
právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná
taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli
aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je
osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej

strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením
by nemalo dochádzať
k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

13. V prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa žiada nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť strpieť užívanie obecného 2-izbového bytu na poschodí domu súp. č. XXX
v budove H. I. F. B. žalobkyňou na základe Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.03.2012 medzi

žalobkyňou ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom v znení neskorších dodatkov k Nájomnej
zmluve č. X/XXXX zo dňa 16.03.2015 a č. X/XXXX zo dňa 28.03.2018. Svoj návrh odôvodnila tým, že je
nájomcom predmetného bytu na základe Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 30.03.2012 medzi žalovaným
a žalobkyňou ako nájomcom, v znení neskorších dodatkov k Nájomnej zmluvea to dodatok č. X/XXXX zo dňa 16.03.2015 a dodatok č. X/XXXX zo dňa 28.03.2018. Nájomnú zmluvu
ako aj dodatky č. 1 a 2 k Nájomnej zmluve podpisoval za žalovaného jeho štatutárny zástupca a teda
nemala žiadne pochybnosti o platnosti uzavretej nájomnej zmluvy. Teda žije

v predmetnom nájomnom byte v B. nepretržite od roku 2012 na základe nájomnej zmluvy, pričom v
súčasnej dobe má zmluvu uzatvorenú so žalovaným do 31.03.2028. Zo strany žalovaného jej bola
doručená výzva na vypratanie bytu zo dňa 18.10.2023, pričom
s vyprataním nesúhlasí. Domnieva sa, že má platne uzatvorenú nájomnú zmluvu a nemá sa
kde odsťahovať, nakoľko nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Termín vypratania bytu určil žalovaný do

31.12.2023. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa obáva toho, že žalovaný ju svojvoľne vysťahuje
z predmetného bytu, príp. že vymení zámky na byte a do bytu ju po termíne 31.12.2023 nevpustí, má
za to, že ide o nevyhnutnú situáciu, ktorá si žiada neodkladnú úpravu pomerov a je teda nevyhnutné
upraviť pomery medzi nimi.

14. V predmetnej veci odvolací súd po preskúmaní veci však dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie

k záveru, že žalobkyňa v predmetnom konaní neosvedčila existenciu predpokladov potrebných pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Teda žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy)
alebo obavu, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bude ohrozená. Odvolací súd dospel k záveru, že v
predmetnej veci nebola žalobkyňou preukázaná, resp. aspoň osvedčená existencia takých konkrétnych

úkonov, krokov žalovaného, z ktorých by vyplývala bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne
a z toho vyplývajúca potreba urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím
súdu, akým je neodkladné opatrenie. V danom prípade teda nebol preukázaný predpoklad pre
nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
teda žalobkyňa neosvedčila, že žalovaný koná tak, že nároku, ktorému sa neodkladným opatrením

má poskytnúť ochrana, objektívne a bezprostredne hrozí konkrétna ujma. Žalobkyňa síce opakovane
uvádza, ako jej bezprostredne hrozí ujma, avšak žiadne takéto tvrdené skutočnosti žalobkyňa
nepreukázala a ani len neosvedčila. Z výzvy na vypratanie bytu, ktorú jej zaslal žalovaný pritom
nevyplýva, že by ju chcel žalovaný svojvoľne vysťahovať z predmetného bytu alebo že by mienil vymeniť
zámky na byte, tak ako uvádzala žalobkyňa v návrhu, ale práve naopak vzhľadom na postoj žalobkyne

(nesúhlasí s vyprataním bytu) bolo možné očakávať, že žalovaný bude musieť podať na súd žalobu
o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, v ktorom by sa ako prejudiciálna otázka riešila platnosť
nájomnej zmluvy vrátane jej dodatkov. Pritom sám žalovaný to uviedol vo Výzve na vypratanie bytu
v poslednom odseku a teda je zrejmé, že neexistuje žiadna obava z toho, že by žalovaný ako obec
protiprávnym spôsobom zasiahol do práv garantovaných čl. 16 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného vyplýva,

že neexistovala potreba bezodkladne upraviť pomery neodkladným opatrením, keďže žalovaný si je
vedomý, že musí vypratanie bytu riešiť súdnou cestou. Teda v predmetnej veci vzhľadom na skutkový
a právny stav mal odvolací súd za to, že nie sú naplnené predpoklady na nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko žalobkyňa nepreukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

16. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok náhradu

trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).