Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120447918
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120447918.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: BigMedia, spol. s r.o., so
sídlom Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, IČO: 43 999 999, zastúpeného: Advokátska kancelária
Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanému:
MÁME TOHO DOSŤ! - v likvidácii, so sídlom Gyňov 193, 044 14 Gyňov, IČO: 52 705 897, zastúpenému:
CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO:
36 857 416, za účasti intervenienta na strane žalobcu: Produkčná, s. r. o., so sídlom Železiarenská
49, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 52 622 452, zastúpeného: ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., so

sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 082 881, o zaplatenie
48.048,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie,
č. k. 13Cb/30/2021-149 zo dňa 27. februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 13Cb/30/2021-149 zo dňa 27.
februára 2023.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Intervenient na strane žalobcu má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 48.048,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.792,- eur od
16.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 120,- eur od 14.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 12.000,- eur od
11.1.2020 do zaplatenia, zo sumy 26.136,- eur od 28.1.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku. Vo výroku II. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania a vo výroku III. priznal
intervenientovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených
trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe podanej pôvodne na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica), ktorou

žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 48.048,- eur s príslušenstvom
titulom odmeny za reklamné služby, ktoré žalovanému poskytol a nahradiť žalobcovi trovy konania.3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný si u žalobcu e-mailami zo dňa 27.10.2019, 4.11.2019
a 29.11.2019 objednal reklamné služby pre kampaň MÁME TOHO DOSŤ!. Za poskytnuté reklamné
služby, a to prenájom billboardov a ich tlač v počte 96 kusov v termíne od 1.11.2019 do 30.11.2019,

žalobca faktúrou č. 1219210743 splatnou dňa 21.11.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie 9.792,-
eur. Ďalej žalobca za reklamné služby, ktoré žalovanému poskytol v novembri 2019 (vytlačenie a
nalepenie dolepiek na plagáty v počte 100 kusov) faktúrou č. 12193/02187 splatnou dňa 13.12.2019
vyzval žalovaného na zaplatenie 120,- eur. Za reklamné služby, ktoré žalobca žalovanému poskytol
od 1.12.2019 do 31.12.2019 (prenájom billboardov v počte 100 kusov) vyzval faktúrou č. 1219211606

splatnou dňa 10.1.2020 žalovaného na zaplatenie 12.000,- eur a za reklamné služby, ktoré žalovanému
poskytol od 1.1.2020 do 31.1.2020 (prenájom billboardov v počte 98 kusov) vyzval faktúrou č.
1220200435 splatnou dňa 27.1.2020 žalovaného na zaplatenie 26.136,- eur. Žalobca uviedol, že od
24.1.2020 sa opakovane usiloval prostredníctvom e-mailovej komunikácie skontaktovať so žalovaným,
s cieľom riešiť situáciu ohľadne neuhradených faktúr za poskytnuté reklamné služby, k čomu predložil
komunikáciu strán, ktorá prebehla od 24.1.2020 do 26.2.2020. Dodal, že žalovaný mu napriek výzvam

nezaplatil sumu 48.048,- eur, na zaplatenie ktorej žalovaného vyzval vyššie označenými faktúrami.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť
z dôvodu nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. Odmietol, že si u žalobcu objednal reklamné
služby prostredníctvom e-mailov zo dňa 27.10.2019, 4.11.2019 a 29.11.2019. Tvrdil, že tieto e-maily boli

poslané osobou s menom A. B. z adresy A., pričom táto osoba ani spoločnosť Produkčná, s. r. o. neboli
oprávnení konať za žalovaného.

5. Žalobca tvrdil, že po tom, ako mu bol na vyjadrenie doručený odpor žalovaného, kontaktoval p. A.
B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. a požiadal ho o stanovisko k skutkovým okolnostiam objednávky

reklamných služieb od žalobcu. A. B. sa k týmto okolnostiam vyjadril v e-mailovej správe z 5.4.2021
adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že e-mailovou správou zo dňa
29.11.2019 objednal p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. reklamné služby od žalobcu v mene
žalovaného, pričom návrhy reklamných služieb boli okrem spoločnosti Produkčná, s. r. o. zasielané
aj priamo predstaviteľom žalovaného. Po poskytnutí reklamných služieb vystavil žalobca žalovanému

faktúry, ktorými žalovaného vyzval na zaplatenie sumy spolu vo výške 48.048,- eur. Žalobca dôvodil, že
žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, lebo reklamné služby boli objednané p. A. B., ktorý zastupoval
v tejto veci žalovaného na základe dohody so zástupcom žalovaného pre volebnú kampaň žalovaného
pre voľby do NR SR v roku 2020. Uvedený záver potvrdzujú prvotné e-maily od p. A. B. a aj e-mail zo dňa
5.4.2021. Zároveň žalobca poukázal na list žalovaného označený ako Vrátenie faktúry č. 1220200742

vystavenej dňa 23.1.2020. Tvrdil, že vzhľadom na obsah tohto listu má za to, že aj keby sa nepreukázalo
oprávneniep.A.B.zospoločnostiProdukčná,s.r.o.konaťvmenežalovaného,takžalovanýratihabíciou
dodatočne schválil konanie p. A. B., a to tým, že napriek vedomosti o tom, že žalobca poskytuje služby
na základe objednávky vykonanej v mene žalovaného, neodmietol poskytnutie ani ďalších reklamných
služieb zo strany žalobcu v mesiaci január 2020 a súčasne pri vrátení faktúry č. 1220200742 vystavenej

žalobcom dňa 23.1.2020 za reklamné služby v mesiaci február 2020 (táto faktúra nie je predmetom
sporu), žalovaný uznal nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní s tým, že ho zaplatí ihneď podľa
svojich možností a schopností.

6. Žalovaný argumentoval, že p. A. B. a ani Produkčná, s. r. o. nie sú a neboli osobami oprávnenými

konať v mene žalovaného a už vôbec nie vo veci objednávky reklamných služieb. Pokiaľ sa žalobca
odvoláva na list žalovaného označený ako Vrátenie faktúry č. 1220200742 vystavenej dňa 23.1.2020,
žalovanýnamietal,žetvrdeniavtomtolistenepotvrdzujú,žeuznalpohľadávkyžalobcu,ktorésiuplatňuje
v tomto konaní, ale poukazujú, že p. A. B. nebol oprávnený konať v mene žalovaného.

7. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.9.2021 oznámil vstup do konania intervenient na
strane žalobcu - Produkčná, s. r. o., ktorý tvrdil, že má právny záujem na výsledku sporu, a že mu bolo
doručené oznámenie o spore od právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.9.2021.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný je politická strana zapísaná od 30.10.2019 v registri

politických strán a politických hnutí, č. registrácie: SVS-OVR1-2019/032439, toho času v likvidácii.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 27.10.2019 komunikoval e-
mailom p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. s pracovníčkou žalobcu p. C. D., ktorá mu potvrdiladňa 25.10.2019, že rezervovala plochy na billboardoch a objednáva prenájom billboardov v počte 96
kusov na mesiac november 2019 podľa dohodnutého výberu. Dňa 4.11.2011 p. C. D. požiadala p. A.
B., aby jej zaslal objednávku a ten tak spravil e-mailom z rovnakého dňa, ktorým bola uskutočnená

objednávka na prenájom billboardov na mesiac december 2019 v dohodnutej cene a počte, pričom
p. A. B. v predmetnej správe uviedol, že politická strana MÁME TOHO DOSŤ! sa už zaregistrovala a
objednávky pôjdu priamo na ňu (správne malo byť priamo od nej). Zároveň zaslal p. C. D. kontaktné
údaje a e-mail na komunikáciu - E. a uviedol, že objednávku odoslal ako splnomocnenec politickej
strany v mene p. F. G.. Dňa 21.11.2019 p. C. D. dotazovala p. A. B., či posielal objednávku na tlač

dolepiek na plagáty. A. B. dňa 29.11.2019 odoslal žalobcovi e-mail s objednávkou nálepiek na billboardy
za dohodnutú cenu 100,- eur + DPH s tým, že objednávateľom má byť politická strana MÁME TOHO
DOSŤ! a uviedol jej kontaktné údaje.

10. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 15.11.2019 žalobca
vystavil faktúru č. 1219210743 splatnú 21.11.2019 za poskytnutie reklamných služieb v termíne

november 2019, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie 9.792,- eur a v rovnaký deň vystavil aj faktúru
č.1219302187 splatnú dňa 13.12.2019, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie 120,- eur. Okrem toho
faktúrou č. 1219211606 splatnou dňa 10.1.2020 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie 12.000,- eur
za reklamnú kampaň za december 2019 a faktúrou č. 1220200435 splatnou dňa 27.1.2020 na zaplatenie
sumy 26.136,- eur za reklamnú kampaň za január 2020.

11. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním tiež preukázané, že dňa 24.2.2020 bol žalobcovi
doručený list od žalovaného označený ako Vrátenie faktúry č. 1220200742 vystavenej dňa 23.1.2020,
ktorým žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 1220200742 vystavenú 23.1.2020 za reklamné služby v
mesiaci február 2020 a reagoval ohľadne neuhradených faktúr za reklamnú billboardovú kampaň.

12.Ze-mailuzodňa5.4.2021,ktorýadresovalp.A.B.právnemuzástupcovižalobcuajspolusprílohami,
mal súd prvej inštancie preukázané vyjadrenie p. A. B. v súvislosti so zabezpečovaním reklamných
služieb pre žalovaného. V predmetnom vyjadrení p. A. B. trval na tom, že pôsobil ako poradca
žalovaného pri výbere voľných reklamných plôch patriacich žalobcovi s tým, že konečný odporúčaný

výber reklamných plôch bol predložený na schválenie p. A. H., podpredsedovi žalovaného pre ekológiu
a šéfovi jeho volebnej kampane. Vybraný a schválený zoznam reklamných plôch mal byť následne
odoslaný p. C. D. s poznámkou, že objednávateľom týchto reklamných plôch je žalovaný. Žalovaný
bol uvedený aj ako objednávateľ na billboardoch, kedy finálne grafické zobrazenie bolo odsúhlasené
s vedením strany a aj s jej predsedom. A. B. odmietol, aby on alebo spoločnosť Produkčná, s. r. o.

objednávali služby pre žalovaného svojvoľne, bez jeho vedomia a súhlasu jeho predsedu. Okrem e-
mailovej komunikácie predložil aj náhľad plagátu na billboard, ktorý bol vylepovaný počas predvolebnej
kampane.

13. Svedok I. E., ktorý je zamestnancom žalobcu, pred súdom prvej inštancie vypovedal, že žalobcovi

prišiel dopyt od žalovaného cez p. A. B. s tým, že žalovaný chcel výlepovú kampaň ako ostatné politické
strany. Prvá kampaň pre žalovaného bola v poriadku, služby žalovaný zaplatil a spolupráca pokračovala.
Komunikácia prebiehala prostredníctvom e-mailov, v kópii e-mailu boli pridaní p. H. a ďalší predstavitelia
žalovaného. Svedok tvrdil, že žalobca by nemohol urobiť nejakú rezerváciu alebo faktúru ani vytlačiť
plagáty, keby nemal od žalovaného motívy, návrhy na tlač a podobne. Plagáty išli na billboardy ako

kampaň. Svedok uviedol, že s p. A. B. jednal na začiatku a potom už jednal s predstaviteľmi žalovaného,
a že vždy išlo všetko cez nich s tým, že faktúry sa doručovali žalovanému.

14. Svedok A. B., ktorý v čase výpovede už nepracoval v spoločnosti Produkčná, s. r. o., pred súdom
prvej inštancie vypovedal, že jeho prvý kontakt u žalovaného bol p. H., ktorý ho oslovil, aby pomohol vo

volebnej kampani. Uviedol, že na ustanovujúcom sneme žalovaného boli prijaté základné veci, s čím sa
ide do volieb. A. H. bol vypracovaný marketingový plán, ktorý ustanovil počty na nasledujúce mesiace,
inzercia. Vypracoval výber, ktorý posunul na schválenie vedeniu strany. Nič sa nerobilo svojvoľne, všetko
bolo dopredu dané. Dialo sa to všetko pred rozhodnutím vstupu do volebnej kampane. Ustanovujúci
snem bol asi v auguste. Strana sa v tom období musela zaregistrovať, nemohla bez toho fungovať, lebo

nemala IČO a pod. a to sa riešilo cez neho. Svedok ďalej vypovedal, že zo začiatku bolo finančné krytie,
takženebolproblém,potomužaletotokrytieneboloapretosútamfaktúry,ktoréneboliuhradené.Potom
užajzlyhávalakomunikáciaazadanýchokolnostíbolojasné,žeobjednávateľomnebolaProdukčná,s.r.
o.,aležalovaný.Svedokvypovedal,žeobjednávkaišlastálezjehoe-mailu,alebolakomunikáciavedenáv mene žalovaného. Každý mesiac išla osobitne jedna objednávka a keďže sa jednalo o marketingovú
politickú kampaň, na každom reklamnom predmete muselo byť uvedené, kto je objednávateľom reklamy.
Aj na billboardoch bolo uvedené, kto je objednávateľ a kto dodávateľ. Od p. H. nemal písomnú plnú moc

na Produkčnú, s. r. o. na marketingovú billboardovú kampaň, išlo o ústnu dohodu medzi nimi. Svedok
uviedol, že bol tam na začiatku ako výpomoc a následne ako bola registrovaná strana, tak už si to riešili
sami, ale on dodával tie podklady. Ďalej svedok uviedol, že komunikácia prebiehala medzi žalobcom,
ním, p. H., p. G. a potom spätne. Svedok vypovedal, že mal snahu presvedčiť štatutárov žalovaného,
aby faktúry boli uhradené. Potom ale bolo jasné, že peniaze na úhradu faktúr mať nebudú, tak faktúra

za posledný mesiac kampane (február) bola anulovaná.

15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje
úpravu nepomenovaných (inominátnych) zmlúv a tiež podľa §§ 32 ods. 2, 33 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré obsahujú úpravu princípu abstrakcie v zastúpení a ratihabíciu právneho úkonu a tiež
podľa §§ 365, 369 ods. 1, 2, 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú omeškanie dlžníka

a nároky veriteľa s ním súvisiace.

16. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporové strany uzatvorili nepomenovanú zmluvu podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Poukázal, že žalobca tvrdil, že žalovaný si u neho prostredníctvom
e-mailovej komunikácie objednal poskytnutie reklamných služieb pre kampaň politickej strany MÁME

TOHO DOSŤ! s tým, že žalobca poskytol žalovanému reklamné služby bližšie špecifikované v žalobe
a na zaplatenie ceny týchto služieb vyzval žalobca žalovaného faktúrou č. 1219210743 splatnou dňa
21.11.2019 (9.792,- eur), faktúrou č. 12193/02187 splatnou dňa 13.12.2019 (120,- eur), faktúrou č.
121921160 splatnou dňa 10.1.2020 (12.000,- eur) a faktúrou č. 1220200435 splatnou dňa 27.1.2020
(26.136,- eur).

17. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca vo svojich písomných vyjadreniach poukázal na e-
mailovú komunikáciu, v rámci ktorej p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. objednával reklamné
služby od žalobcu v mene žalovaného. Žalobca vystavoval všetky dokumenty preukazujúce vykonanie
objednaných služieb, a to aj samotné billboardy s tým, že objednávateľom týchto služieb je žalovaný.

Návrhy reklamných služieb boli okrem spoločnosti Produkčná, s. r. o. zasielané aj priamo predstaviteľom
žalovaného.Nazákladeuvedenýchdokumentovžalobcapouskutočneníslužiebvystavilfaktúry,ktorých
zaplatenia sa domáha v tomto konaní. Predmetné faktúry boli vystavené na žalovaného a žalovanému
mali byť aj doručené. Reklamné služby boli objednané v mene žalovaného a pre žalovaného boli aj
vykonané. Žalovaný v celom rozsahu neuznal nárok žalobcu a namietal od počiatku svoju pasívnu vecnú

legitimáciu tvrdiac, že ani p. A. B. a ani spoločnosť Produkčná, s. r. o. nie sú a neboli oprávnení konať
v mene žalovaného a už vôbec nie vo veci objednávky reklamných služieb.

18. Súd prvej inštancie považoval za prirodzené, že žalovaný, ktorý neuspel vo voľbách, a ktorý má
faktúry uhradiť za služby, ktoré mu boli poskytnuté sa bráni tým, že neudelil plnomocenstvo p. A. B.

či intervenientovi a bolo povinnosťou žalobcu, aby si zistil, v koho mene p. A. B. koná a nespoliehať
sa na jeho tvrdenie. V tejto súvislosti tak bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné preukázať, či p.
A. B. bol oprávnený konať za žalovaného, v mene žalovaného pri realizácii predvolebnej kampane
súvisiacej s poskytnutými službami žalobcu pre žalovaného. Uviedol, že za kampaň realizovanú pred
vznikom politickej strany MÁME TOHO DOSŤ!, teda kampaň realizovanú v mesiaci október 2019, bola

vystavená žalobcom faktúra č. 1219209710, ktorá má byť zaplatená a nie je predmetom tohto sporu.
Táto faktúra nebola predložená žiadnou zo strán sporu ani intervenientom ako podporný dôkaz o tom,
komu, kedy, za aké služby a aká suma bola fakturovaná a ani sa nikto nevyjadril k tomu, kedy a kto ju
uhradil. Podľa súdu prvej inštancie nebolo tvrdené a ani preukázané, že existovala dohoda o financovaní
predvolebnej kampane pre žalovaného spoločnosťou Produkčná, s. r. o., alebo akákoľvek iná dohoda

medzi žalovaným alebo fyzickými osobami p. G., p. H. na strane jednej a spoločnosťou Produkčná, s.
r. o. na strane druhej.

19. Súd prvej inštancie uviedol, že to, či p. A. B. komunikoval s p. G. a p. H., ktorý mal mať na starosti
volebnú kampaň žalovaného, ostalo len v rovine tvrdenia p. A. B., že sa tak stalo. Avšak súd prvej

inštancie dodal, že je málo pravdepodobné, aby o tom nekomunikovali a nesúhlasil s tým žalovaný.
Uviedol, že na billboardoch sú vyobrazení p. G. aj p. H. a sú na nich uvedené aj ich mená. Žalovaný ale
tvrdil, že išlo o akciu a aktivitu p. A. B. a on o ničom nevedel a nič neschválil, pričom podľa súdu prvej
inštancietototvrdeniežalovanéhoniejevzhodesprísnymipravidlamipredvolebnejkampanepolitickýchstrán. Súd prvej inštancie poukázal, že na billboardoch bol jednoznačne (od vzniku žalovaného, boli
robené dolepy) uvedený objednávateľ a dodávateľ.

20. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že p. A. B.
či spoločnosť Produkčná, s. r. o. konali ako splnomocnenec v mene žalovaného. Uviedol, že z ust. §
33 Občianskeho zákonníka vyplýva, že je to splnomocnenec, koho zaťažuje vo vzťahu k tretej osobe
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že je oprávnený konať za splnomocniteľa, obsah
plnej moci, teda aj to, či došlo alebo nedošlo k prekročeniu jeho oprávnení. Súd prvej inštancie tak

nepovažoval za preukázané, že p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. konal v mene žalovaného na
základe dohody so žalovaným a že konaním p. A. B. vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť za vykonané
reklamné služby.

21. Štatutárny zástupca žalovaného p. F. G. na pojednávaní však potvrdil schválenie plnení keď uviedol:
„Viem, že niekedy koncom januára, resp. vo februári prepukol medzi nami farmármi, nazvem to škandál,

že máme vylepené billboardy po Slovensku a že je nezaplatená čiastka, nepamätám si koľko presne, ale
bola to obrovská čiastka a vtedy koncom januára som sa chopil iniciatívy nejakým spôsobom to zaplatiť.“
Súd prvej inštancie poukázal, že p. F. G. na otázku, či následne súhlasil, že uhradí tie faktúry, keď prídu
peniaze, odpovedal: „Asi áno.“ S poukazom na obsah listu, ktorý bol doručený žalobcovi od žalovaného
dňa 24.2.2020 súd prvej inštancie uzavrel, že aj keď oprávnenie p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s.

r. o. konať v mene žalovaného nebolo preukázané, tak žalovaný dodatočne schválil konanie p. A. B. a
to tým, že napriek vedomosti, že žalobca poskytuje služby na základe objednávky vykonanej v mene
žalovaného, neodmietol poskytnutie ani ďalších reklamných služieb zo strany žalobcu v januári 2020 a
súčasne pri vrátení faktúry č. 1220200742 vystavenej 23.1.2020 za reklamné služby v mesiaci február
2020, ktorej zaplatenie netvorí predmet tohto sporu možno povedať, že uznal nárok žalobcu uplatňovaný

vtomtokonanízasvojstým,žehozaplatíihneďpodľasvojichmožnostíaschopností.Súdprvejinštancie
dodal, že v uvedenom liste žalovaného sa uvádza: „Za uskutočnené reálne plnenia, hoci bez zmluvného
vzťahu, ich všeobecnú cenu zaplatíme. Nakoľko však momentálne kvôli našej insolventnosti nie sme
schopní platby vykonať hneď a v plnom rozsahu, za čo sa ospravedlňujeme, zaplatíme ihneď podľa
našich možností a schopností.“

22. Súd prvej inštancie konštatoval, že § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka neustanovuje žiadnu formu
dodatočného schválenia úkonu vykonaného bez plnomocenstva, preto je dodatočné schválenie úkonu
možné akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, a teda
k dodatočnému schváleniu úkonu môže dôjsť napríklad aj konkludentne. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/26/2007, podľa ktorého, ak splnomocniteľ dodatočne
bez zbytočného odkladu schváli konanie osoby, ktorá nebola vybavená plnou mocou (ratihabícia), je
právnymi účinkami takéhoto konania viazaný. Dodatočné schválenie teda znamená, že vznikajú rovnaké
právne účinky, ako keby právny úkon bol už pôvodne urobený splnomocnencom oprávneným konať na
základe plnej moci.

23. Súd prvej inštancie uzavrel, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán
sporu, pričom strany sporu majú povinnosť doložiť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi. Žalovaný v
tomto konaní poprel tvrdenia žalobcu a uviedol svoje vlastné tvrdenia, no tieto nepodoprel žiadnymi
relevantnými dôkazmi (nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy, preukazujúce opak tvrdení žalobcu

a ním predložených listinných dôkazov), preto mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno. Uviedol, že žalobca svoje skutkové tvrdenia podložil viacerými dôkazmi, pričom za
najpodstatnejší v tomto spore preukazujúci správanie žalovaného a jeho postoj k poskytnutým službám
v rámci predvolebnej kampane, považoval súd prvej inštancie list žalovaného doručený dňa 24.2.2020
žalobcovi. Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení dôkazov predložených žalobcom preto

žalobe v celom rozsahu vyhovel.

24. Keďže žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, uložil mu súd prvej inštancie zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania v súlade s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Okrem toho uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur
podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods. 1,
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že v konaní bol
úspešný žalobca aj intervenient na strane žalobcu, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

a intervenientovi na strane žalobcu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a ak by neboli
splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP)
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h) CSP).

27. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sám dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že
v roku 2019 komunikoval so žalovaným, preto je zrejmé, že pripustil, že žalobca ani nevyzval žalovaného
na zaplatenie faktúr skôr, ako v roku 2020. Vzhľadom na uvedené mal za to, že lehoty splatnosti faktúr
nemohli začať plynúť skôr, ako boli žalovanému doručené. Tvrdil, že úlohou žalobcu bolo preukázať

doručenie faktúr žalovanému a keďže tak nespravil, platí, že faktúry doručené neboli. V tejto súvislosti
uviedol, že predseda žalovaného p. F. G. nevie s e-mailom pracovať.

28. S poukazom na závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 18. napadnutého rozsudku (zhrnuté
odvolacím súdom v odseku 20. tohto rozsudku – pozn. odvolacieho súdu) žalovaný uviedol, že súd prvej

inštancie dospel k záveru, že nebol preukázaný zmluvný vzťah medzi stranami.

29. Žalovaný ale namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že s poukazom na obsah listu, ktorý
bol doručený žalobcovi od žalovaného dňa 24.2.2020 bolo preukázané, že aj keď oprávnenie p. A.
B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. konať v mene žalovaného nebolo preukázané, tak žalovaný

dodatočne schválil konanie p. A. B. a to tým, že napriek vedomosti o tom, že žalobca poskytuje
služby na základe objednávky vykonanej v mene žalovaného, neodmietol poskytnutie ani ďalších
reklamných služieb zo strany žalobcu v januári 2020 a súčasne pri vrátení faktúry č. 1220200742
vystavenej 23.1.2020 za reklamné služby v mesiaci február 2020, ktorej zaplatenie netvorí predmet
tohto sporu, možno povedať, že uznal nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní s tým, že ho zaplatí

ihneď podľa svojich možností a schopností. Žalovaný poukázal, že súd prvej inštancie dodal, že v
uvedenom liste žalovaného sa uvádza: „Za uskutočnené reálne plnenia, hoci bez zmluvného vzťahu, ich
všeobecnú cenu zaplatíme. Nakoľko však momentálne kvôli našej insolventnosti nie sme schopní platby
vykonať hneď a v plnom rozsahu, za čo sa ospravedlňujeme, zaplatíme ihneď podľa našich možností
a schopností.“ Žalovaný tvrdil, že uvedené nie je možné považovať za uznanie nároku žalobcu, resp.

za uznanie dlhu. Argumentoval, že ak súd prvej inštancie mal na mysli uznanie dlhu alebo uznanie
záväzku, tak je potrebné zdôrazniť, že súdom prvej inštancie označená vyššie citovaná veta je dôkazom
toho, že žalovaný sa vyjadruje k neurčitému záväzku, ktorý mal vzniknúť bez zmluvného vzťahu a
hovorí o reálnych plneniach a ich všeobecnej hodnote, pričom v tomto súdnom konaní napriek námietke
žalovaného, že žalobca nepreukázal, že by plnenia skutočne poskytol, si žalovaný ani neuplatnil

všeobecnú hodnotu, ale hodnotu dohodnutú intervenientom, ktorého podľa obsahu súdneho spisu
a napadnutého rozsudku nikto nikdy nesplnomocnil na zastupovanie žalovaného. Žalovaný poukázal,
že podľa obsahu spisu, vykonaného dokazovania mal údajne konať za žalovaného p. A. B. alebo
intervenient, pričom nebolo preukázané, že by (i) žalovaný splnomocnil intervenienta, (ii) splnomocnil
p. A. B., (iii) žalovaný dal p. A. B. v zmysle § 33a ods. 1 Občianskeho zákonníka splnomocnenie, v

zmysle ktorého mohol splnomocniť intervenienta, (iv) existoval zmluvný vzťah medzi intervenientom a
odvolateľom. Následkom uvedeného teda podľa žalovaného platí, že aj z uvedeného dôvodu nie je s
poukazom na § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka možné použiť § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Dôvodil, že súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať nielen s § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka,ale aj s § 33a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže p. A. B. ako fyzická osoba nikdy nepreukázal, že
by bol oprávnený splnomocniť v mene žalovaného intervenienta na to, aby konal v mene žalovaného.

30. Žalovaný v odvolaní uzavrel, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný
a nepreskúmateľný. Dôvodil, že nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní, ani v právnej úprave, keďže
súd prvej inštancie rozhodol napriek tomu, že podľa zistenia súdu prvej inštancie:
- nebolo preukázané, že by žalovaný niekoho splnomocnil,
- z výpovede svedka A. B. vyplýva, že nikdy žiadne splnomocnenie neexistovalo,

- nebola preukázaná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami a ani medzi žalovaným a
intervenientom,
- nebolo preukázané, že by žalobca čokoľvek zaslal/doručil v roku 2019 žalovanému,
- údajne „existuje“ uznanie nároku, ktoré nie je žiadnym právnym inštitútom, nemá náležitosti ani uznania
dlhu ani uznania záväzku, neobsahuje špecifikáciu záväzkov, ktorého sa týka a vyplýva z neho, že
žalovaný už vo februári roku 2020 poprel existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami,

- údajne „existuje“ schválenie konania, ktoré nemá žiadnu špecifikáciu, aké konanie malo byť žalovaným
dodatočneschválené,niejezrejmé,kedybolourobenéarovnakozobdobia,kedysaasiudialojezrejmé,
že sa neudialo bez zbytočného odkladu vo vzťahu k úkonom intervenienta, takže použiteľnosť § 33 ods.
2 Občianskeho zákonníka je na takýto úkon vylúčená nielen z dôvodu jeho neurčitosti, ale aj z dôvodu,
že nebolo urobené bez zbytočného odkladu a aj z dôvodu, že z vyššie uvedených dôvodov s poukazom

na § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka je použitie § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené.

31. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správne. Odvolanie žalovaného považoval za neopodstatnené, nedôvodné a účelové. Mal za to,
že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom rozhodol správne, rešpektujúc základné
princípy civilného sporového súdneho konania.

32. Žalobca uviedol, že vo svojich písomných vyjadreniach poukázal na e-mailovú komunikáciu, v
rámci ktorej p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. objednával reklamné služby od žalobcu v mene

žalovaného. Žalobca vystavoval všetky dokumenty preukazujúce vykonanie objednaných služieb, a to
aj samotné billboardy s tým, že objednávateľom týchto služieb je žalovaný. Návrhy reklamných služieb
boli okrem spoločnosti Produkčná, s. r. o. zasielané aj priamo predstaviteľom žalovaného. Na základe
uvedených dokumentov žalobca po uskutočnení služieb vystavil faktúry na úhradu, ktorých zaplatenia
sa domáha v tomto konaní. Predmetné faktúry boli vystavené na žalovaného a následne žalovanému aj

doručené.Napriekvýzvamžalobcunaúhradufaktúr,žalovanýnezaplatilžalobcovipeňažnúpohľadávku.
Mal za to, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, nakoľko reklamné služby, odplaty
za ktoré sa žalobca domáha v tomto konaní, boli objednané p. A. B., ktorý zastupoval v tejto veci
žalovaného na základe dohody so zástupcom žalovaného pre volebnú kampaň žalovaného pre voľby
do NR SR v roku 2020.

33. Žalobca dôvodil, že nakoľko p. A. B. zo spoločnosti Produkčná, s. r. o. konal v mene žalovaného
na základe dohody, konaním p. A. B. vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť za vykonané reklamné
služby. Uviedol, že v konaní poukázal na e-mail od p. A. B. zo dňa 5.4.2021, pričom tento listinný dôkaz
vyvracia a spochybňuje účelové tvrdenia žalovaného v tomto konaní. Z predmetného e-mailu vyplýva:

„Vybraný a schválený zoznam reklamných plôch bol následne odoslaný sales manažérke pani C. D. s
poznámkou, že objednávateľom vybraných reklamných plôch je politická strana MÁME TOHO DOSŤ!,
zastúpená svojim predsedom F. G.. Strana bola ako objednávateľ uvedená aj na billboardoch, ktoré sa
vylepovali na objednané reklamné plochy, pričom finálne grafické vyobrazenie billboardu, aj s uvedením,
že objednávateľom je strana MÁME TOHO DOSŤ!, bolo odsúhlasené vedením strany, a teda aj jej

predsedom.“ Dodal, že vyššie uvedené potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok I. E., ktorý na otázku súdu
prvej inštancie, či osobne jednal s p. H. odpovedal, že áno a na otázku, či ľudia, s ktorými jednal a
komunikoval sa volajú p. H. a p. G. odpovedal, že áno, na základe dohody sme urobili výlepy billboardov.
V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na výpoveď svedka A. B., ktorý taktiež potvrdzuje oprávnenosť
nároku žalobcu v tomto konaní. Žalobca mal za to, že bolo preukázané, že p. A. B. zo spoločnosti

Produkčná, s. r. o. konal v mene žalovaného na základe dohody, konaním p. A. B. vznikla povinnosť
žalovanému zaplatiť za reklamné služby, ktorého nároku sa žalobca domáha od žalovaného v tomto
konaní.34. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie správne uviedol, že štatutárny zástupca žalovaného
p. F. G. na pojednávaní potvrdil schválenie plnení, keď uviedol: „Viem, že niekedy koncom januára,
resp. vo februári prepukol medzi nami farmármi, nazvem to škandál, že máme vylepené billboardy po

Slovensku a že je nezaplatená čiastka, nepamätám si koľko presne, ale bola to obrovská čiastka a vtedy
koncom januára som sa chopil iniciatívy nejakým spôsobom to zaplatiť.“ Poukázal, že keď sa zástupca
žalobcu spýtal p. F. G., či následne súhlasil, že uhradí tie faktúry, keď prídu peniaze, p. F. G. odpovedal:
„Asi áno.“ Okrem toho s poukazom na obsah listu, ktorý bol doručený žalobcovi od žalovaného dňa
24.2.2020 súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný dodatočne schválil konanie p. A. B., a to

tým, že napriek vedomosti o tom, že žalobca poskytuje služby na základe objednávky vykonanej v mene
žalovaného, neodmietol poskytnutie ani ďalších reklamných služieb zo strany žalobcu v mesiaci január
2020 a súčasne pri vrátení faktúry č. 1220200742 vystavenej 23.01.2020 za reklamné služby v mesiaci
február 2020, ktorej zaplatenie netvorí predmet tohto konania, možno povedať, že uznal nárok žalobcu
uplatňovaný v tomto konaní, že ho zaplatí ihneď podľa svojich možností a schopností. Dodal, že v
uvedenom liste žalovaného sa uvádza: „Za uskutočnené reálne plnenia, hoci bez zmluvného vzťahu, ich

všeobecnú cenu zaplatíme. Nakoľko však momentálne kvôli našej insolventnosti nie sme schopní platby
vykonať hneď a v plnom rozsahu, za čo sa ospravedlňujeme, zaplatíme ihneď podľa našich možností
a schopností.“

35. Žalobca dôvodil, že podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že ak splnomocnenec

pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, alebo ak niekto koná za iného bez
plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon
dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva
alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď
splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. Tvrdil, že § 33 ods. 2 Občianskeho

zákonníka neustanovuje žiadnu formu dodatočného schválenia úkonu vykonaného bez plnomocenstva,
preto je dodatočné schválenie úkonu možné akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o
tom, čo chcel účastník prejaviť, a teda k dodatočnému schváleniu úkonu môže dôjsť napríklad aj
konkludentne, čo vyplýva z judikatúry súdov napr. z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 34Cbi/15/2008 zo dňa 29.06.2011, v zmysle ktorého „Pre dodatočné schválenie právneho úkonu

(33 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nie je stanovená zvláštna forma. Znamená to, že ku schváleniu
právneho úkonu môže dôjsť písomne alebo ústne, že sa to tak môže stať výslovne alebo iným spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Uvedené platí aj vo vzťahu k právnym
úkonom, ktoré pre svoju platnosť vyžadujú písomnú formu.“

36. Žalobca uzavrel, že ak splnomocniteľ dodatočne bez zbytočného odkladu schváli konanie osoby,
ktorá nebola vybavená plnou mocou (ratihabícia), je právnymi účinkami takéhoto konania viazaný.
Dodatočné schválenie teda znamená, že vznikajú rovnaké právne účinky, ako keby právny úkon bol
už pôvodne urobený splnomocnencom oprávneným konať na základe plnej moci (viď. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/26/2007). V tejto súvislosti žalobca poukázal na

list žalovaného označený ako Vec: Vrátenie faktúry č. 1220200742 vystavenej dňa 23.1.2020, ktorým
žalovaný vrátil žalobcovi faktúru č. 1220200742 vystavenú 23.1.2020 za reklamné služby v mesiaci
február 2020. Aj vzhľadom na obsah tohto listu mal za to, že i keby oprávnenie p. A. B. zo spoločnosti
Produkčná, s. r. o. konať v mene žalovaného nebolo nepreukázané, tak žalovaný ratihabíciou dodatočne
schválil konanie p. A. B., a to tým, že napriek vedomosti o tom, že žalobca poskytuje služby na základe

objednávky vykonanej v mene žalovaného, neodmietol poskytnutie ani ďalších reklamných služieb zo
strany žalobcu v mesiaci január 2020 a súčasne pri vrátení faktúry č. 1220200742 vystavenej 23.1.2020
za reklamné služby v mesiaci február 2020, žalovaný uznal nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní.
Dodal, že štatutárny zástupca žalovaného p. F. G. dokonca aj na pojednávaní dňa 26.9.2022 potvrdil
schválenie plnení nasledovne: „Viem, že niekedy koncom januára, resp. vo februári prepukol medzi nami

farmármi, nazvem to škandál, že máme vylepené billboardy po Slovensku a že je nezaplatená čiastka,
nepamätám si koľko presne, ale bola to obrovská čiastka a vtedy koncom januára som sa chopil iniciatívy
nejakým spôsobom to zaplatiť.“

37. S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že postup žalovaného v tomto konaní je celkom

zjavne účelový, v snahe akokoľvek sa vyhnúť uspokojeniu oprávneného nároku žalobcu. Mal za to,
že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie podľa žalobcu
postupoval v konaní procesne správne a v súlade so zákonom, rešpektujúc základné princípy civilnéhosporového súdneho konania a práva na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie
je vnútorne logické, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho všeobecného
súdu, rešpektuje zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia, nie je arbitrárne a zrozumiteľným

spôsobom dáva odpovede na otázky.

38. Intervenient na strane žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že žalovaný v odvolaní vymedzil odvolacie dôvody tak,
že na tieto poukázal s odkazom na § 365 ods. 1 CSP, avšak bližšie v odvolaní už nešpecifikuje, ktorá

z ním uvádzaných skutočností a akým spôsobom napĺňa niektorý z odvolacích dôvodov. Napríklad
žalovaný uvádza odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, avšak v odvolaní neuvádza, v čom
mal spočívať nesprávny procesný postup súdu, ktorým mali byť odňaté jeho procesné práva. Rovnako
v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP má konanie mať inú procesnú vadu, ktorú však žalovaný žiadnym
spôsobom nešpecifikuje. Žalovaný taktiež uvádza, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 365 ods. 1
písm. e) CSP), avšak v odvolaní nekonkretizuje, ktoré navrhnuté dôkazy súd nevykonal, pričom v tejto

súvislosti intervenient uviedol, že nie sú mu známe žiadne stranami navrhnuté dôkazy, ktoré by súd prvej
inštancie nevykonal. Napokon žalovaný tvrdí, že sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP), avšak
z odvolania nevyplýva, ktoré procesné prostriedky to majú byť. Intervenient uviedol, že z odvolania
žalovaného sa domnieva, že žalovaným vymedzené odvolacie dôvody sú v skutočnosti len dva, podľa

§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

39. K postaveniu p. A. B. intervenient argumentoval, že p. F. G. ako bývalý predseda a v súčasnosti
likvidátor žalovanej politickej strany vo svojej výpovedi a následne vo svojom odvolaní poukazuje na to,
žep.A.B.konalnavlastnúpäsťap.G.ojehočinnostinevedel.Intervenientuviedol,žeakobolouvedené

počas tohto konania, na Okresnom súde Košice – okolie prebieha pod sp. zn. 16C/92/2020 konanie v
právnej veci intervenienta proti p. F. G. o zaplatenie 3.696,- eur s príslušenstvom. Dňa 23.2.2023 sa v
tejto veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom vypovedal p. F. G. ako aj p. A. B.. Intervenient v tejto
súvislosti poukázal na to, že výpoveď p. F. G. je v oboch konaniach protichodná a zavádzajúca. Tak
napríklad p. F. G. na pojednávaní dňa 23.2.2023 vo vzťahu k osobe p. A. B. vypovedal, že vedel o

jeho činnosti pre žalovaného, keď uviedol: „Už som na to ščasti poukázal, robil pre politickú stranu PR
činnosti, vedel robiť grafiku, robil to sám doma. Toto sme mu aj schvaľovali. Podotýkam ešte, že mal
prístup aj k účtom, k prevodom, mienim jeho účty aj tieto aktivity preveriť.“ Ako ďalej vyplýva z výpovede
p. A. B. v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/92/2020, p. A. B. sa s p. F. G. viackrát osobne stretol, pričom
p. F. G. odovzdával v hotovosti peniaze p. A. B. na úhradu faktúr za politickú kampaň žalovaného. Pokiaľ

p. F. G. odovzdával peniaze p. A. B. na úhradu faktúr za reklamu, ktoré boli aj uhradené až na jednu,
pokladal intervenient za zvláštne, že zrazu p. F. G. tvrdí, že on o žiadnych marketingových kampaniach
ako predseda žalovaného nevedel. Nedôveryhodnosť osoby p. F. G. podľa intervenienta potvrdzuje aj
jeho výpoveď, kedy tvrdil, že on v podstate nevedel, že je predsedom politickej strany, že „naletel“ na
to, aby bol predsedom žalovaného.

40. Pokiaľ žalovaný uvádza, že p. A. B. konal bez splnomocnenia, resp. bez písomného splnomocnenia,
intervenient namietal, že nie je zrejmé, z akého hmotnoprávneho predpisu vyplýva povinnosť predkladať
písomné splnomocnenie pre účely právnych úkonov, ktorými bolo objednanie politickej reklamy. Dôvodil,
že bez ohľadu na to, čo p. F. G. uvádza, aj z jeho výpovede v konaní vedenom pod sp. zn.

16C/92/2020vyplýva,žep.A.B.bolspoluzodpovednýzapolitickúkampaňžalovanéhoatútoobjednával
prostredníctvom intervenienta. Podstatné je poukázať na to, že náklady na politickú kampaň žalovaného
boli aj uhrádzané.

41. Do kontextu vyššie uvedeného zapadá podľa intervenienta aj list žalovaného zo dňa 24.2.2020, v

ktorom žalovaný vyslovene uvádza: „akceptujeme Vaše plnenie v rozsahu skutočného reálneho plnenia
bez zmluvného vzťahu, preto sme voči prvej Vašej faktúre nenamietali a uhradili sme ju.“ Napriek tomu,
že žalovaný tvrdí, že neexistoval zmluvný vzťah, ak by tomu tak bolo, neexistoval by dôvod, prečo plniť.
Pritom mechanizmus objednávania reklamy bol stále totožný, teda aj prostredníctvom p. A. B.. Zároveň
intervenientpoukázalnato,žep.F.G.vkonanívedenompodsp.zn.16C/92/2020vypovedal,žekampaň

za žalovaného zabezpečoval p. A. B. a to v spolupráci s p. H.. Uviedol, že na otázku právneho zástupcu
žalobcu, aby jednoznačnejšie odpovedal žalovaný na predchádzajúcu otázku jeho právnej zástupkyne,
teda či mal vedomosť o tom, že pán A. B. sprostredkováva reklamu pre neho, resp. pre politickú stranu
MÁME TOHO DOSŤ!, žalovaný uvádza: „Od začiatku kampane, ktorá začala asi v októbri 2019 som otom nemal vedomosť. Dozvedel som sa o tom asi až po troch, štyroch mesiacoch, dozvedel som sa o
tom, že pán A. B. bol dohodnutý s pánom H. na objednávaní reklamy pre politickú stranu za financie.“
V ďalšej časti svojej výpovede p. F. G. potvrdzuje, že vedel, že reklamný text písal p. A. B.. Ide pritom o

marketingovú kampaň z rovnakého obdobia, z akého pochádza žalovaný záväzok v tomto konaní.

42. Intervenient uzavrel, že si je vedomý, že s ohľadom na procesné štádium tohto konania je veľmi
limitovaná možnosť použitia nových dôkazov, avšak má za to, že výpoveď p. F. G. na pojednávaní dňa
23.2.2023 v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 16C/92/2020, významným

spôsobom narúša jeho vlastnú argumentáciu uvedenú v odvolaní. Argumentoval, že výpoveď p. F. G. v
konaní vedenom pod sp. zn. 16C/92/2020 sa tak závažným spôsobom odlišuje od jeho argumentácie
uvedenej v odvolaní, že by bolo nespravodlivé na ňu neprihliadnuť. To platí o to viac, ak výpoveď p. F.
G. potvrdzuje, že p. A. B. mohol konať za žalovaného v oblasti reklamy, o činnosti p. A. B. žalovaný
vedel a tú mu schvaľoval.

43. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu intervenienta na strane žalobcu uviedol, že intervenient správne
uviedol, že žalovaný v odvolaní vymedzil odvolacie dôvody tak, že na tieto poukázal s odkazom na §
365 ods. 1 CSP, avšak v odvolaní už bližšie nešpecifikoval, ktorá z ním uvádzaných skutočností a akým
spôsobom napĺňa niektorý z odvolacích dôvodov. V ostatnom zotrval na svojich tvrdeniach, ktoré uviedol
vo vyjadrení k odvolaniu.

44. Intervenient na strane žalobcu vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že sa s ním
plne stotožňuje.

45. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

46. Žalobca ani intervenient na strane žalobcu odvolaciu dupliku nepodali.

47. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

48. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

49. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP.
Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

50. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces; či sa v procesnom postupe súdu prvej
inštancie vyskytli pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností;čidospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam; či zistený skutkový stav obstojí s ohľadom na prípustnosť ďalších prostriedkov
procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a či na zistený skutkový stav správne
aplikovalsúdprvejinštanciepríslušnéprávnepredpisy,atovšetkosprihliadnutímnato,ževodôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS 78/05).

51. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný

argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra
prejednania veci pred súdom prvej inštancie neznemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných
oprávnení v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a v procesnom postupe súduprvej inštancie sa nevyskytli ani žiadne pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie
dôvody,aktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Súdprvejinštancievdostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

52. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods.
2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného
a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

53. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), g) CSP odvolací súd udáva, že odvolanie
žalovaného je vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom – ako správne poukázal intervenient na strane
žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, obsahovo prázdne. Z odvolania nevyplýva, v čom žalovaný vzhliadol
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mu znemožnil realizáciu jeho práv a to až tak, že
tento nesprávny procesný postup dosiahol intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa

nejaví ako spravodlivé. Rovnako z odvolania nevyplýva namietaná nedostatočnosť doteraz zisteného
skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Žalovaný v odvolaní
neoznačil ani žiaden konkrétny návrh na vykonanie dôkazu, ktorý podľa neho mohol priniesť relevantné
skutkovézisteniaaktoréhovykonaniejeprípustnéstým,žesúdprvejinštancietakýtodôkaznevykonala
tým spôsobil sťaženie dôkaznej pozície žalovaného a zároveň sa vzdialil želanej a možnej miere zistenia

skutkového stavu. S poukazom na vyššie uvedené nepovažoval odvolací súd odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), e), g) CSP za naplnené.

54. K tvrdeniu žalovaného, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný
a nepreskúmateľný odvolací súd udáva, že z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný nesúhlasí

s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný má na vec odlišný názor a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby
odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP. K požiadavkám na obsahovú
kvalitu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že súd

prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí výstižne opísal prednesy sporových strán a ich konečné
návrhy; dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia; úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení
dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a ktoré nie, a uviedol svoje právne posúdenie zisteného
stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Osobitnú pozornosť venoval súd prvej inštancie
relevantným sporným otázkam medzi stranami a to, či vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

p. A. B. či spoločnosť Produkčná, s. r. o. konali ako splnomocnenec žalovaného pri objednaní politickej
reklamnej kampane od žalobcu a či zo strany žalovaného došlo k dodatočnému schváleniu právnych
úkonov p. A. B. podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal
aj s teoretickými východiskami ratihabície právneho úkonu (§ 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Napadnuté rozhodnutie má logickú postupnosť a sú v ňom zahrnuté rozhodné skutkové zistenia.

55. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod
je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej
inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.

56.Znapadnutéhorozsudkuvyplýva,žesúdprvejinštanciezáverodôvodnostinárokužalobcuzaložilna
tom, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že i keď p. A. B. konal za žalovaného bez plnomocenstva
pri objednaní reklamnej politickej kampane pre žalovaného, z jeho konania je žalovaný zaviazaný,
pretože právne úkony p. A. B. dodatočne bez zbytočného odkladu schválil. Súd prvej inštancie pritom

vychádzal najmä z obsahu listu, ktorý bol doručený žalobcovi od žalovaného dňa 24.2.2020, ktorým
podľa súdu prvej inštancie žalovaný dodatočne schválil konanie p. A. B. a tiež z výpovede štatutárneho
zástupcu žalovaného F. G. na pojednávaní dňa 26.9.2022, ktorý podľa súdu prvej inštancie potvrdil
schválenie plnení, keď uviedol: „Viem, že niekedy koncom januára, resp. vo februári prepukol medzinami farmármi, nazvem to škandál, že máme vylepené billboardy po Slovensku a že je nezaplatená
čiastka, nepamätám si koľko presne, ale bola to obrovská čiastka a vtedy koncom januára som sa chopil
iniciatívy nejakým spôsobom to zaplatiť.“ Okrem toho súd prvej inštancie poukázal, že p. F. G. na otázku,

či následne súhlasil, že uhradí tie faktúry, keď prídu peniaze, odpovedal: „Asi áno.“

57. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie
konať za splnomocniteľa, alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania
zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.

Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže
osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody
spôsobenej jeho konaním.

58. Odvolací súd udáva, že predpokladom konania za iného bez plnomocenstva je, že v čase
urobenia právneho úkonu žiadne plnomocenstvo medzi konajúcou osobou a osobou, v mene ktorej

konala, neexistuje. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že
plnomocenstvo medzi p. A. B. ako konajúcou osobou a žalovaným ako osobou, v mene ktorej menovaný
konal, nebolo vykonaným dokazovaním preukázané a ostalo len v rovine tvrdenia p. A. B..

59. V prípade konania p. A. B. bez oprávnenia vo veci objednávok politickej reklamnej kampane

žalovaného nebol žalovaný povinný reagovať na toto jeho konanie. Z listu označeného ako Vrátenie
faktúry č. 1220200742 vystavenej dňa 23.1.2020 (č. l. 50 spisu), ktorý žalovaný adresoval žalobcovi však
vyplýva, že žalovaný toto konanie dodatočne bez zbytočného odkladu schválil, keď žalobcovi oznámil:
„akceptujeme Vaše plnenie v rozsahu skutočného reálneho plnenia bez zmluvného vzťahu, preto sme
voči prvej Vašej faktúre nenamietali a uhradili sme ju.“ a „Za uskutočnené reálne plnenia, hoci bez

zmluvného vzťahu, ich všeobecnú cenu zaplatíme. Nakoľko však momentálne kvôli našej insolventnosti
nie sme schopní platby vykonať hneď a v plnom rozsahu, za čo sa ospravedlňujeme, zaplatíme ihneď
podľa našich možností a schopností.“

60. Vzhľadom na to, že žalobca nevykonal žiadne iné úkony, ktoré by sa žalovaného akokoľvek

týkali, okrem tých, ktoré súviseli s billboardovou reklamnou politickou kampaňou žalovaného, neobstojí
tvrdenie žalovaného o neurčitosti jeho vyjadrení uvedených v predchádzajúcom odseku. Z uvedeného
listu navyše vyplýva nepochybne i to, že žalovaný mal presnú vedomosť o rozsahu platieb, ktoré
mal v súvislosti s poskytnutými reklamnými službami v prospech žalobcu vykonať, preto je logicky
neudržateľné tvrdenie žalovaného, že mu faktúry neboli doručené. Odvolací súd považuje za potrebné

prisvedčiť súdu prvej inštancie i v tom, že ratihabícia podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva
aj z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného F. G. na pojednávaní dňa 26.9.2022.

61. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade

s § 191 CSP. Súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli
a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP preto nepovažoval odvolací súd za naplnený.

62. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd udáva, že tento odvolací

dôvod je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych
predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

63. Žalovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP založil na tvrdení, že s poukazom na § 33
ods. 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie nemohol vo veci aplikovať § 33 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Okrem toho dôvodil, že súd prvej inštancie sa opomenul vysporiadať nielen s § 33 ods. 3
Občianskeho zákonníka, ale aj s § 33a ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže p. A. B. ako fyzická osoba

nikdy nepreukázal, že by bol oprávnený splnomocniť v mene žalovaného intervenienta na to, aby konal
v mene žalovaného.64. Odvolací súd udáva, že ust. § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu § 33 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela. Vykonaným
dokazovaním však uvedené nebolo preukázané. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na

to, že p. A. B. v e-maily adresovanom zamestnankyni žalobcu p. C. D. uviedol, že objednávateľom
reklamných služieb je žalovaný a na billboardovej kampani boli vyobrazení p. F. G., ktorý bol predsedom
žalovaného a p. A. H., ktorý bol jej podpredsedom. Uvedené nepochybne svedčí o tom, že žalobca ako
osoba, s ktorou sa konalo, nemal mať ani len prečo vedomosť o nedostatku plnomocenstva.

65. K § 31a ods. 1 Občianskeho zákonníka odvolací súd udáva, že toto ustanovenie obsahuje osobitnú
úpravu substitúcie v zmluvnom zastúpení. Rovnako ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevidí
dôvodnaaplikáciutohtozákonnéhoustanovenianaprejednávanúvec,keďžesňouvzhľadomnadôvod,
pre ktorý súd prvej inštancie žalobe vyhovel (ratihabícia právneho úkonu podľa § 33 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) nesúvisí a na daný skutkový stav nedopadá.

66. S poukazom na dôvody uvedené v odsekoch 64. a 65. tohto rozsudku dospel odvolací súd k záveru,
že ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je naplnený.

67.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSPpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny.
Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi
a intervenientovi na strane žalobcu, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).