Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122210857
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7122210857.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci navrhovateľa - otca Y. N., J..
XX.XX.XXXX, Y. G. H. XXX/XX, N., N. V., Y. Č. G. Z. XX/XX, XXXX M. A., V. V., právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou LEGALION s.r.o., Hviezdoslavova 1, Senica, proti matke F.. L. N., V.. E.,
J.. XX.X.XXXX, Y. G. Š.J. XXX/XX, K., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel

Mašan, s.r.o., Školská 257, Veľký Slavkov, doručovacia adresa Mnoheľova 10, Poprad, za účasti
Okresnej prokuratúry Košice I, Mojmírova 5, Košice, v konaní o nariadenie návratu maloletých detí
N. N., J.. X.XX.XXXX, a X. N., J.. XX.X.XXXX, obe trvale bytom na adrese matky, zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, Hraničná 667/13, 058 01
Poprad, do krajiny obvyklého pobytu, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k.
20P/77/2022-274 zo dňa 7.9.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch I., II.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnom konaní o návrhu otca maloletých detí zo dňa 19.10.2022 na nariadenie návratu týchto
do štátu ich obvyklého pobytu, V. V., súd prvej inštancie na základe späťvzatia uvedeného návrhu

navrhovateľom rozhodol tak, že cit.:

„I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
III. Zrušuje Uznesenie Okresného súdu Košice I, č. k. 20P/77/2022-193 zo dňa 26.5.2023 o nariadení
znaleckého dokazovania a ustanovení S.. X. X., znalkyne z odboru Psychológia, odvetvia Klinická

psychológia detí a dospelých, a Poradenská psychológia.“

2. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o zastavení konania z príslušných ustanovení § 29 v
spojenís§125zákonač.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok(CMP)azpreukázanýchdôvodov
uvedených navrhovateľom, a to, že matka maloleté deti navrátila do V., kde žijú, otec sa s maloletými
deťmi pravidelne stretáva. Nesúhlas matky a kolízneho opatrovníka so späťvzatím návrhu vyhodnotil

súd ako nie z vážnych dôvodov, keďže na V. justičnom orgáne prebieha konanie týkajúce sa maloletých
detí, pričom na základe rozhodnutia V. súdu boli maloletým deťom zadržané cestovné pasy a V. súd
na účely konania o maloletých zadal vypracovanie znaleckého posudku, podľa výsledku ktorého bude
rozhodovať o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti rodičov. Napokon, súd poukázal na to,
že z ustanovenia § 125 CMP vyplýva, že konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní sa začína len na návrh.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I. podala v zákonnej lehote odvolanie matka
maloletých detí z dôvodov podľa § 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(CSP), namietajúc nesprávne vyhodnotenie existencie vážnych dôvodov pre pokračovanie v konaní.
Znalecké dokazovanie považuje naďalej za kľúčové po právnej aj faktickej stránke, s poukazom na čl.
13 Haagskeho dohovoru a opätovne tiež na psychický stav detí a podporu názoru sociálnou kuratelou.
Poukázala na to, že meritom prebiehajúceho konania v V. je úprava rodičovských práv k maloletým
deťom a súd sa odmieta zaoberať otázkou posúdenia pobytu maloletých detí. Potvrdila nariadenie

znaleckého dokazovania z odboru psychológie V. súdom, z ktorého vyplýva, že deti sú naviazané na
matku a na jej psychický stav a zároveň, že matka je schopná sa o ne starať na rozdiel od otca, ktorý nie
je sám schopný zabezpečovať permanentnú starostlivosť o ne. Matke bola odporúčaná psychologická
pomoc, lebo trpí depresiami a úzkostnými stavmi v dôsledku nedobrovoľného pobytu v V. a jej stav sa
negatívne prenáša na deti. O to viac považuje za zásadnú otázku posúdenia psychického stavu detí s
ohľadom na ich život v V.. Zastavenie konania nepovažuje za v záujme maloletých detí. Odvolateľka tak

navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu matky maloletých detí sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý ponechal rozhodnutie na
úvahu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti, že matka spolu s maloletými deťmi sa od 4.3.2023
nachádza na území V. a otec sa s maloletými deťmi pravidelne stretáva a na V. súde prebieha konanie

o úpravu rodičovských práv a povinností, v ktorom bolo nariadené znalecké dokazovanie. Uviedol ďalej,
že matka aj počas pobytu na Slovensku aj v V. zabezpečuje maloletým deťom starostlivosť, maloleté
deti sú v pravidelnom kontakte s otcom v V. a boli aj počas pobytu na Slovensku. Počas šetrenia
rodinného prostredia na strane matky počas jej pobytu na Slovensku bolo zo správania maloletých detí
jednoznačné, že deti sú citovo veľmi naviazané na matku, dožadovali sa jej prítomnosti a pozornosti.

Matka plánovala zabezpečiť maloletým deťom stabilné prostredie na Slovensku - návšteva detí v
predškolskom zariadení, samostatné bývanie v meste K., taktiež mala pracovnú ponuku do nového
zamestnania,ktorésananachádzalovblízkostijejnovéhobývaniavmesteK..Obajarodičiapochádzajú
zo Slovenska, najbližší rodinní príslušníci oboch rodičov sa zdržiavajú a žijú na Slovensku.

6. Otec maloletých detí k odvolaniu v následných vyjadreniach v rámci relevantných skutočností uviedol,
že keďže napadnuté uznesenie nie je v neprospech odvolateľky, malo by byť odmietnuté podľa § 359
a § 386 CSP. Ďalej, vzhľadom na dobrovoľný návrat matky s deťmi do krajiny ich obvyklého pobytu,
stratilo konanie svoj predmet. Žiaden z argumentov odporkyne nepovažuje podľa stabilnej rozhodovacej
praxe súdov za dôvod, pre ktorý súd nenariadil návrat maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého

pobytu. Zdôraznil, že prípadné nepohodlie maloletých detí spôsobila samotná odporkyňa tým, že ich
presťahovalazmiestaichobvykléhopobytu.Akbyduševnáapsychickáujmamaloletýchdetívsúvislosti
s pobytom v V. existovala, existovali by taktiež policajné alebo súdne správy, z ktorých by to vyplývalo.
Takéto správy však do konania predložené neboli, nakoľko ani neexistujú. Nepovažuje za podstatné,
či odporkyňa umožňovala navrhovateľovi sa s maloletými deťmi stretávať počas pobytu na území

Slovenskej republiky a tvrdenie odporkyne o častejšom stretávaní sa navrhovateľa s maloletými deťmi
je nepravdivé. K odvolacím námietkam matky ďalej uviedol, že V. súd dospel k záveru, že premiestnenie
maloletých detí bolo neoprávnené a vzhľadom na to pristúpil aj k nariadeniu povinnosti odporkyne
odovzdať súdu cestovné pasy maloletých detí. Znalecký posudok uskutočnený v V. sa zameriava na tie
isté otázky, a to konkrétne, ako sa deti v V. cítia, s kým im je lepšie a pod.

7. Matka maloletých detí k tvrdeniam otca ďalej uviedla, že zastavenie konania nesvedčí o skutočnosti,
že deti neuniesla, naďalej zostáva dotknutou stranou, pretože do V. sa vrátila pod nátlakom V. súdu.
Pre objektívne posúdenie, čo je pre deti v najlepšom záujme, považuje naďalej za potrebné vyšetrenie
slovenským psychológom, pretože deti J. nerozumejú a V. psychológ nerozumie konštrukcii viet

maloletých detí. Nesprávne posúdenie situácie má závažný dopad na zdravý vývoj a psychiku dieťaťa.
Napokon upozornila na skutočnosť, že to bol práve otec, ktorý s maloletými deťmi bez cestovných pasov
opakovane prekročil hranice V. a prišiel s nimi viackrát na územie Slovenska.

8. Odvolací súd po predložení mu veci túto preskúmal s tým, že nie je viazaný rozsahom ani dôvodmi

odvolania (§ 66 CMP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť s tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne.9. Predmetné konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní
je mimosporovým konaním, ktoré je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené samostatne v ustanoveniach
§ 123 až § 134 CMP. Cieľom tejto právnej úpravy je dosiahnuť rýchly návrat dieťaťa do jurisdikcie

zahraničného súdu, z ktorej dieťa bolo protiprávne premiestnené, teda zosúladiť právnu úpravu s
medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Návratové konanie je len predbežným konaním, po
ktorom nasleduje konanie o úprave práv a povinností k dieťaťu. Rozhodnutie v návratovom konaní nemá
chaV.ter res-iudicata vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností.

10. Žalobca má v i tomto konaní dispozičné oprávnenie, ktoré mu umožňuje disponovať s konaním
alebo jeho predmetom. Dispozícia s konaním je aj späťvzatie žaloby alebo návrhu vo všeobecnosti.
Ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby súd vo veci ďalej nekonal a meritórne
o veci nerozhodoval. Keďže CMP obsahuje osobitné ustanovenia o späťvzatí návrhu, je potrebné
primerane aplikovať ustanovenia § 29 CMP i na konanie o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny
obvyklého pobytu. Osobitosť tohto ustanovenia upravujúceho späťvzatie návrhu v znení jeho ods. 3,

spočíva v tom, že súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Posudzovanie dôvodov z hľadiska ich závažnosti nie je svojvoľné, pretože súd
pri posudzovaní širokej škály možných reálnych dôvodov berie ohľad na jednotlivé skutkové okolnosti
prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania
z právneho hľadiska a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, s

prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov.

11. Súhlasiac s konštatovaním odvolateľky, že i v tomto štádiu konania je účastníčkou a náleží jej právo
domáhať sa konkrétne pokračovania predmetného konania podaním opravného prostriedku, odvolací
súd preskúmal odvolacie námietky i z hľadiska vážnosti tvrdených dôvodov, pričom sa v celom rozsahu

stotožňuje s ich posúdením okresným súdom, vrátane jeho dôvodov. Vychádzajúc z charakteru tzv.
„návratového konania“, v ktorom skutočne, ako už bolo uvedené, je riešený len konflikt jurisdikcie ako
predbežná otázka a nejde o rozhodovanie vo veci samej, v danom prípade o rodičovských právach
a povinnostiach, odvolací súd musí konštatovať, že táto už bola jednoznačne vyriešená V. súdom v
procesnom postupe, ktorého bola odvolateľka účastná. Pretože vo veci starostlivosti o maloleté deti v

danom prípade právomoc konať má V. súd, môže posúdiť v intenciách spoločných európskych princípov
i všetky ďalšie návrhy, týkajúce sa výchovy a výživy maloletých detí za predpokladu, že nedôjde k zmene
situácie, napríklad i dohodou rodičov, ktorú zákon vždy uprednostňuje v prospech a v záujme maloletých
detí a ich zdravého vývoja.

12. Keďže navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a vzal svoj návrh v danom prípade v celom rozsahu
späť, súd konanie podľa § 29 ods. l CMP vecne správne zastavil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
dospelodvolacísúdkzáveru,žeprvoinštančnýsúdvdanomprípadepostupovalvecnespráveasprávne
aplikoval príslušné procesné normy, keď konanie zastavil, pričom rozhodnutie riadne odôvodnil, preto
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom odvolaním v zmysle ustanovenia

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Odvolací súd v závere zdôrazňuje, najmä otcovi maloletých detí, reagujúc na vyjadrenia predložené
jeho právnym zástupcom, nutnosť rešpektovania autoritatívneho súdneho rozhodnutia a to či už V. alebo
slovenského súdu v každom prípade. Bola to neochota rodičov dohodnúť sa na rodičovských právach a

povinnostiach vo vzťahu k ich spoločným maloletým deťom v prvopočiatku, ktorá vo svojich dôsledkoch
znamená povinnosť podriadiť sa úkonom a rozhodnutiam štátneho orgánu. Tieto, konkrétne V. súd,
je tak nutné v danom prípade riadnym procesným postupom žiadať o súhlas napríklad s legitýmnym
vycestovaním maloletých detí za účelom dovolenky, návštevy blízkych rodinných príslušníkov a pod. v
inom štáte. Naopak, rešpektovanie autoritatívneho rozhodnutia V. súdu o vrátení do krajiny obvyklého

pobytu maloletých detí matkou, nie je ani v rámci argumentácie v súdnom konaní adekvátne tejto dávať
na ťarchu. Uvedené okolnosti a konanie účastníkov budú v rámci posúdenia rodičovských schopností
vyhodnocované v konaní samom pri úprave práv a povinností rodičov k ich spoločným maloletým deťom.

14. Napokon, o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil
dôvod pre rozhodnutie podľa § 53 a nasl. CMP.15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).