Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/129/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717200242
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1717200242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr.OndrejaKrajčaaJUDr.MonikyHolickejvsporežalobkyne:C.D.,U..XX.XX.XXXX,R.ZaT.XXXX/
X, D., zastúpenej: JUDr. Vojtech Horváth, advokát, so sídlom Holubyho 35, Pezinok, proti žalovanému:
B.. G. D., U.. XX.XX.XXXX, R. Za T. XXXX/X, D., zastúpenému: JUDr. Roland Kovács, advokát, so
sídlom Mäsiarska 30, Košice, o zrušenie práva k spoločnému nájmu bytu, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 18. novembra 2019, č. k. 39C/4/2017-167, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že určuje, že výlučnou nájomníčkou
a členkou družstva je žalobkyňa.

Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil právo spoločného nájmu bytu č. X nachádzajúceho
sa na X. poschodí bytového domu v D., ulica Za T., H. X, bytový dom súpisné číslo č. XXXX, v katastri
nehnuteľností zapísaného na LV č. XXXX pre L..Ú.. D., určil, že výlučnou nájomníčkou je žalobkyňa,

žalovanému uložil povinnosť predmetný byt vypratať do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku bez
bytovej náhrady a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Konštatoval, že
predmetom tohto konania bolo zrušenie práva spoločného nájmu bytu (§ 685 ods. 1, § 700 ods. 3,
§ 703 ods. 2, § 705, § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka), s tým, že sa ako predbežnou otázkou
v tomto konaní musel zaoberať aktívnou legitimáciou žalobkyne, teda, že či sa v tomto konkrétnom
prípade jedná o situáciu, kedy právo na spoločný nájom družstevného bytu manželmi vzniklo spolu s
právom spoločného užívania družstevného bytu aj ich spoločné členstvo v družstve, alebo toto členstvo

v bytovom družstve vzniklo len jednému z manželov. Uviedol, že v konaní bolo nespornou skutočnosťou
to,žestranysporuuzatvorilidňa24.10.1987manželstvo,ktorébolorozsudkomOkresnéhosúduPezinok
zo dňa 06.06.2016 sp. zn.8C/223/2015 - 25 rozvedené. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.07.2016. Nespornou v konaní bola taktiež skutočnosť, že rodičia
žalovaného B.. G. D., U.. XX.XX.XXXX, G. D., U. XX.XX.XXXX s manželkou požiadali dňa 30.09.1987
OSBD Bratislava - vidiek o prevod členských práv a povinností v OSBD Bratislava - vidiek so sídlom
v Pezinku na žalovaného, taktiež v konaní bolo nesporné, že dňa 15.10.1987 bola medzi žalovaným a

jeho rodičmi uzatvorená dohoda o majetkoprávnom vyporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu,
ktorou postupcovia postúpili hodnotu členského podielu na žalovaného. Manipulačný poplatok 200,-
Kčs bol uhradený žalovaným dňa 15.10.1987 a že dňa 25.11.1987 Predstavenstvo OSBD Pezinok
dalo súhlas na prevod členských práv a povinností. Spornou skutočnosťou bola aktívna legitimáciažalobkyne, a to na tom právnom základe, že v zmysle tvrdenia žalovaného sa nikdy nestala vlastníčkou
podielov v bytovom družstve a jej nájom predmetného družstevného bytu zanikol rozvodom manželstva.
Poukázal na to, že podľa čl. 28 stanov stavebného bytového družstva v čase prevodu, člen mohol

so súhlasom predstavenstva previesť svoje členské práva a povinnosti na iného občana, ktorý spĺňa
podmienky vzniku členstva. Členské práva a povinnosti sa prevádzajú písomnou dohodou, ku ktorej sa
muselo pripojiť tiež písomné prehlásenie o vzájomnom majetkovom vyporiadaní. Predstavenstvo dalo
súhlas na prevod členských práv a povinností medzi príbuznými v priamom rade, medzi súrodencami,
medzi manželmi a bývalými manželmi. Pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vychádzal

z právneho stavu a právnych predpisov platných ku dňu prevodu podielov z G. D., U. XX.XX.XXXX
K. D. D., U.. XX.XX.XXXX na žalovaného, resp. na strany sporu. V zmysle ustanovení stanov OSBD
platných v tomto období vyplývalo, že prevod členských práv a povinností na iného občana patril k
dôležitým právam člena, avšak vzhľadom na povinnosť družstva zachovávať zásady štátnej bytovej
politiky bolo toto dispozičné právo člena obmedzené ustanovením, že dohoda o prevode členských
práv a povinností je platná len so súhlasom predstavenstva (výklad čl. 28 stanov). Z daného právneho

stavu vyplýva, že na platnosť prevodu podielov medzi členmi bol potrebný právny úkon predstavenstva.
Teda nadobudnutie členských práv a prevod členských práv bol viazaný na rozhodnutie predstavenstva
družstva s čím súvisí aj jeho konštitutívny účinok. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že aktívna
legitimácia žalobkyne v tomto konaní je daná, nájom družstevného bytu nezanikol zánikom manželstva
strán sporu, a to z toho dôvodu, že spoločný nájom manželov vnikol až rozhodnutím Predstavenstva

OSBD Pezinok dňa 25.11.1987, teda po vzniku manželstva, ktoré medzi stranami sporu vzniklo dňa
24.10.1987. Vykonaným dokazovaním zistil, že stranám sporu vzniklo spoločné členstvo v družstve i
právo spoločného nájmu predmetného bytu. Manželstvo strán sporu bolo právoplatne a vykonateľne
rozvedené. Zrušil právo spoločného nájmu bytu strán sporu, pretože mal za preukázané, že vzniklo
právo spoločného nájmu bytu a taktiež aj spoločné členstvo účastníkov konania v družstve a zároveň

medzi účastníkmi konania po rozvode manželstva nedošlo k uzavretiu žiadnej dohody o ďalšom nájme
predmetného bytu. Pri rozhodovaní o výlučnom nájomcovi a členovi družstva vychádzal zo skutočností,
že v súčasnosti hoci obývajú tento byt obe strany sporu spolu so spoločnými, toho času plnoletými
deťmi, má žalovaný oproti žalobkyni zabezpečenú možnosť riadneho bývania v rodinnom dome súpisné
číslo XXX, postavený na parcele č. XXX/X a garáž súpisné číslo XXXX postavená na parcele č. XXX/

X spolu s pozemkami parcelné číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, zapísaný na LV číslo XXX. K uvedeným
nehnuteľnostiam sa neviažu žiadne ťarchy v podobe napr. doživotného práva užívania pre inú osobu,
resp. iné vecné bremená, ktoré by mohli žalovaného obmedziť v jeho užívaní. Okrem skutočnosti, že
žalobkyňa nemá žiadnu inú možnosť pre svoje bývanie, prihliadol aj na nespornú skutočnosť, že zo
svojich vlastných peňazí, ktoré získala z dedičstva po svojich rodičoch vynaložila na v tom čase spoločný

majetok - byt sumu cca 26.555,- eur, z ktorých uhradila jeho celkovú rekonštrukciu. Uviedol, že k rozporu
výkonu práv a povinností v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. by došlo, ak by bola povinnosť vypratania bytu v
tomto prípade viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady aj v tých prípadoch, v ktorých síce zákon sám
takéto právo priznáva, ale okolnosti konkrétneho prípadu preukazujú, že právo bývania ustupujúceho
nájomcu je plne a natrvalo uspokojené iným spôsobom. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade vychádzal

najmä z nesporných skutočností v tomto konaní, a to je výlučné vlastníctvo rodinného domu žalovaného,
súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX/X a garáž súpisné číslo XXXX postavená na parcele
č. XXX/X spolu s pozemkami parcelné číslo XXX/X, XXX/X, XXX/X, ako je to v katastri nehnuteľností
zapísané na LV číslo XXX a fakt, že žalobkyňa žiadnu inú nehnuteľnosť, ktorá by mohla zabezpečiť jej
bytové potreby, nevlastní. Zároveň žalobkyňa použila všetky svoje finančné prostriedky, ktoré získala

do svojho výlučného vlastníctva a mohli slúžiť na vyriešenie jej bytovej situácie po rozvode manželstva
na rekonštrukciu predmetného bytu. Vzhľadom na takto zistené skutkové okolnosti rozhodol tak, že
žalovaný je povinný vypratať sa z predmetného bytu do 30 dní bez bytovej náhrady, s čím je spojený
aj zánik jeho členstva v bytovom družstve. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262
ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec
nerozhodol o tom, ktorý z rozvedených manželov bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu, čím
zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Rozsudok súdu prvej inštancie má v
dôsledku absencie tohto výroku za následok, že spoločné členstvo rozvedených manželov v družstvezostalo zachované. Rozsudok je preto nepreskúmateľný a on ako člen družstva prestal byť nájomcom
sporného bytu, ktorý dokonca mal vypratať bez bytovej náhrady. Vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje
rozhodnutie opiera o § 153 ods. 1 a § 154 ods. 1 O.s.p., ktorý právny predpis v čase konania pred súdom

prvej inštancie už nebol v platnosti. Namietal, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi platnosťou a
účinnosťou právneho úkonu, keď v odôvodnení rozsudku uvádza, že dohoda o prevode členských práv
a povinností mala nadobudnúť platnosť len so súhlasom predstavenstva družstva. V danom prípade
mohlo ísť nanajvýš o účinnosť právneho úkonu v zmysle § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie
o platnosť tohto právneho úkonu. Namietal, že by išlo o nespornú skutočnosť, že žalobkyňa mala zo

svojich výlučných finančných prostriedkov vynaložiť na spoločný majetok - byt sumu 26.555 eur a uhradiť
celkovú rekonštrukciu bytu. V tomto smere poukázal na to, že rekonštrukcia bytu bola uhradená z úveru,
ktorý splácali do septembra 2007, potom žalobkyňa získala finančné prostriedky z predaja rodinného
domu vo výške asi 800.000 Kčs, z ktorej časti bolo použité na splácanie úveru 300.000 Kčs, teda najviac
10.000 eur a ostatné finančné prostriedky boli spotrebované v domácnosti. V súvislosti s konštatovaním
súdu prvej inštancie, že má zabezpečenú možnosť riadneho bývania v rodinnom dome uviedol, že v roku

2012 získal darom od svojej matky dom, od jari 2019 je dom vyprataný a ponúkaný na predaj, doteraz
sa nepredal, dom nie je možné začať ihneď užívať bez potrebných investícií. V tomto smere namietal
nepreskúmateľnosť rozsudku, v ktorom sa súd týmito skutočnosťami nezaoberal. Pri posudzovaní
spornej otázky, ktorou je či stranám vzniklo alebo nevzniklo spoločné členstvo manželov v družstve, mal
súd vychádzať z § 177 ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 12. 1991. Považoval

za preukázané, že členský podiel nadobudli jeho nebohí rodičia, ktorí ho aj splatili, pričom žiadosť o
prevod členských práv a povinností v družstve bola podaná pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou
a takisto dohoda o majetkovoprávnom vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu, ktorú mu
jeho rodičia postúpili bezodplatne, a teda tento právny úkon medzi jeho rodičmi a ním vykazuje znaky
darovania s tým, že bezodplatný prevod zostatkovej hodnoty členského podielu k družstevného bytu

bolo možné vykonať iba na tlačivách družstva. V nadväznosti na článok 28 stanov stavebného bytového
družstva poukázal na to, že súhlas na prevod členských práv a povinnosti medzi príbuznými v priamom
rade, medzi súrodencami, medzi manželmi a bývalými manželmi družstvo nemohlo neudeliť. Namietal
dôvody na určenie žalobkyne za výlučnú nájomkyňu sporného bytu, v tejto súvislosti vytýkal súdu prvej
inštancie, že neprihliadol na zásluhovosť na získaní a nadobudnutí bytu a že výrok rozsudku je preto

nesprávny. Dodal, že v spornom byte nepretržite býva, žalobkyňa sa zdržuje buď v spornom byte alebo
u priateľa, ktorá skutočnosť nesvedčí o tom, že by bola odkázaným subjektom na bývanie v spornom
byte. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobkyňa, ktorá sa nijako nepričinila o nadobudnutie bytu a
ktorá sa mala stať členkou družstva v rozpore s vôľou a úmyslom prevádzajúcich, a ktorá nie je ani
odkázaná na bývanie v spornom byte, ho z bytu vypratala bez bytovej náhrady.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nesúhlasí s existenciou
odvolacích dôvodov, o ktoré žalovaný oprel svoje odvolanie a ich danosť spochybňuje, obsah odvolania
žalovaného považuje za irelevantný a účelový. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za spravodlivý
a správny. Mala za to, že žalovaný nepreukázal žiaden relevantný titul, ktorým by svoj návrh na

zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia riadne zdôvodnil. Návrh žalovaného obsiahnutý
v odvolaní neobsahuje žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zmeniť alebo zrušiť
napadnutý rozsudok ním navrhovaným spôsobom, resp. spôsobilé spochybniť vecnú správnosť výrokov
napadnutého rozhodnutia a právne posúdenie veci. V konaní bolo jednoznačne a bez pochybností
preukázané, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Z uvedených dôvodov navrhla

rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 28.09.2021 sp.zn. 8Co/57/2020 napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku II. zmenil tak, že určuje, že výlučnou nájomníčkou a členkou družstva je žalobkyňa.
Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedol, že v zmysle § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd
pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájomcu prihliada na celý komplex rozhodujúcich okolností. Okrem
výslovne zákonom stanovenej povinnosti súdu prihliadnuť na záujmy maloletých detí a stanoviska
prenajímateľa, je potrebné tiež zohľadniť sociálnu, zdravotnú, finančnú situáciu, príčiny, ktoré viedli k
rozvratu manželstva, mieru, ktorou sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu, ako sa starali o jeho

údržbu a ako prispeli k jeho zveľadeniu, a na oprávnené potreby účastníkov. Stotožnil sa so súdom
prvej inštancie v tomto smere, že pri určení, ktorý z bývalých manželov bude výlučným nájomcom a
členom družstva bolo správne vziať na zreteľ, že žalovaný má zabezpečenú možnosť riadneho bývaniav rodinnom dome a tú nespornú skutočnosť, že žalobkyňa vynaložila výlučné peňažné prostriedky, ktoré
mohli slúžiť na vyriešenie jej bytovej situácie, na rekonštrukciu spoločného bytu.

5. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27.09.2023 sp.zn. 9Cdo/154/2022 zrušil rozsudok odvolacieho
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu dáva relevantnú odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie prejednávanej veci a
či tejto odpovedi nechýba vnútorná konzistencia, právna logika či dostatočné a zrozumiteľné vysvetlenie
úvah konajúceho súdu. Posudzujúc napadnuté rozhodnutie vo svetle námietok dovolateľa dospel k

záveru, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o otázku určenia ďalšieho nájomcu družstevného bytu,
má znaky arbitrárnosti, keď sám odvolací súd poukazuje na kritériá, ktoré je potrebné brať do úvahy pri
rozhodovaní o tom, kto bude výlučným nájomcom predmetného bytu, avšak následne ignoruje niektoré
z kritérií, ktorých vzatia do úvahy sa žalovaný výslovne domáhal v podanom odvolaní, a obmedzil sa
len na stotožnenie sa so závermi súdu prvej inštancie, ktorý prihliadal len na skutočnosť, že žalovaný je
vlastníkom rodinného domu a na investíciu prostriedkov z dedičstva žalobkyne do rekonštrukcie bytu.

Žalovaný sa pritom domáhal zohľadnenia príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, a miery, ktorou
sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu, čo boli kritéria, ktoré sám odvolací súd pomenoval
ako kritériá, ktoré sa pri rozhodovaní o osobe výlučného nájomcu majú brať do úvahy. Následne
však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akákoľvek úvaha odvolacieho súdu ohľadne
uvedených skutočností, na ktoré žalovaný poukazoval. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či

sa odvolací súd opomenul týmito odvolacími námietkami zaoberať, alebo sa nimi zaoberať odmietol
a z akých dôvodov, alebo či tieto kritériá vzal do úvahy, ale ich považoval za menej podstatné, resp.
slabšie a ustupujúce vo vzťahu ku skutočnostiam, o ktoré sa opieralo rozhodnutie súdu prvej inštancie
o určení žalobkyne ako výlučnej nájomníčky družstevného bytu. Úvahy tohto charakteru v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia úplne absentujú a vo vzťahu k rozhodnutiu o osobe nájomcu musí dovolací

súd prisvedčiť námietkam dovolateľa o arbitrárnosti rozhodnutia, čím došlo k porušeniu práva dovolateľa
na spravodlivý proces. Dovolací súd vo vzťahu k absencii zákonného odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia dospel k záveru o prípustnosti a zároveň dôvodnosti dovolania podľa ustanovenia § 420
písm. f) Civilného sporového poriadku, a preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 449
ods. 1 Civilného sporového poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 450

Civilného sporového poriadku).

6. Odvolací súd opätovne preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný právnym
názorom dovolacieho súdu, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

7. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobou žalobkyne, ktorou sa domáhala
zrušenia spoločného nájmu bytu a určenia jeho výlučného nájomcu, z hľadiska všetkých relevantných
prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobkyňa preukazovala opodstatnenosť svojej žaloby a
prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jeho
posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a dôkladne

ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú náležite podložené výsledkami vykonaného dokazovania.
Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver, že stranám sporu vznikol spoločný nájom
bytu ako aj spoločné členstvo manželov v bytovom družstve.

8. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie

ako i výkladu právnych predpisov a plne korešpondujú aj so závermi vyplývajúcimi z doterajšej
súdno-aplikačnej praxe. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie o vzniku povinnosti
žalovaného vypratať byt bez zabezpečenia bytovej náhrady, plne stotožňuje.

9.Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočným podkladom pre

uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní z hľadiska správnosti zaujatých skutkových a právnych
záverov, proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalovaný náležite skutkovo a právne
argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces, nebola
mu odňatá možnosť konať pred súdom len z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá jeho
predstavám a očakávaniam, a preto žalovaným uplatnený odvolací dôvod založený na tvrdení, že bolo

porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nemôže obstáť.

10. Súd prvej inštancie opomenul vo výroku II. rozsudku rozhodnúť o tom, ktorý z rozvedených manželov
bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu. V dôsledku neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctvabytu sa totiž obnovilo členstvo oboch manželov v družstve, a preto bolo potrebné vo výroku rozsudku
určiť žalobkyňu, ktorá bola určená za výlučnú nájomníčku, za výlučnú členku družstva. Odvolací súd
preto podľa § 388 C.s.p.; keď spôsob vysporiadania vzťahu vyplýva z právneho predpisu (§ 216 C.s.p.);

rozhodol o tom, ktorá zo strán bude byt naďalej ako člen družstva užívať.

11. Ani odkaz odôvodnenia rozhodnutia na § 153 ods. 1 a § 154 ods. 1 O.s.p., ktoré už v čase konania
pred súdom prvej inštancie neboli v platnosti, nezakladá jeho vecnú nesprávnosť.

12. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že nadobudnutie členských práv a povinností a prevod
členstva bol viazaný na rozhodnutie predstavenstva družstva v podobe jeho súhlasu, ktorý mal
konštitutívny účinok. Prevod členských práv a povinností tak nastával až rozhodnutím predstavenstva,
ktorým sa schválila dohoda medzi prevodcom a nadobúdateľom. Na uvedený záver nemá vplyv ani
námietka žalovaného, že so súhlasom predstavenstva družstva mohlo ísť nanajvýš o účinnosť právneho
úkonu v zmysle § 47 ods. 1 ObčZ a nie o platnosť tohto právneho úkonu.

13. Ako nespornú skutočnosť súd prvej inštancie správne posúdil tvrdenie žalobkyne v žalobe, že
zo svojich výlučných finančných prostriedkov vynaložila na spoločný majetok - byt sumu 26. 555 eur
a uhradila celkovú rekonštrukciu bytu. Žalovaný sa k tejto skutočnosti počas celého konania vôbec
nevyjadril, a preto ju správne konajúci súd vyhodnotil ako žalovaným nepopretú (§ 151 ods. 1 C.s.p.).

Jeho tvrdenia uvádzané v tejto súvislosti v odvolaní posúdil odvolací súd ako nové, na ktoré nie je možné
v odvolacom konaní prihliadnuť v zmysle § 366 C.s.p. Súd prvej inštancie vytvoril žalovanému procesnú
možnosť vyjadriť sa k žalobe a zúčastniť sa pojednávania a využiť tak svoje právo uvádzať na svoju
obranu relevantné skutkové tvrdenia, žalovaný svojou nečinnosťou toto svoje procesné právo nevyužil a
riadne(označenímkonkrétnejprávnevýznamnejskutočnosti)anivčas(dovyhláseniauznesenia,ktorým

sadokazovaniekončípodľa§154C.s.p.),žiadneprostriedkyprocesnejobranynepredložilanineoznačil.

14. Žalovaný sa v priebehu prvoinštančného konania nevyjadril písomne či ústne ani k tvrdeniu
žalobkyne, že má zabezpečenú možnosť riadneho bývania v rodinnom dome v Č., a preto jeho tvrdenia
uvádzané v tomto smere v odvolaní sú neprípustnými novotami (§ 366 C.s.p.), vo vzťahu ku ktorým

nenáležite vytýka konajúcemu súdu, že sa nimi nezaoberal.

15. Pri posudzovaní spornej otázky, či stranám vzniklo spoločné členstvo manželov v družstve, boli
relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.1991. Žalovaný sa však nedôvodne
dovoláva použitia § 177 ods. 2, veta prvá Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 1991 na zánik

spoločného nájmu bytu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie náležite aplikoval § 705 Občianskeho
zákonníka.

16. V danom prípade bolo nesporné, že členský podiel v družstve nadobudli nebohí rodičia žalovaného,
ktorí ho aj splatili, pričom žiadosť o prevod členských práv a povinností v družstve bola podaná pred

uzatvorením manželstva so žalobkyňou, v ktorom čase bola uzavretá aj dohoda o majetkovoprávnom
vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu. Vzhľadom na to, že k účinnému prevodu členských
práv a povinností došlo až rozhodnutím predstavenstva družstva po uzavretí manželstva, v ktorom
čase na základe rozhodnutia o pridelení bytu vznikol žalovanému nárok na pridelenie bytu, vznikol na
základeDohodyoodovzdaníaprevzatíbytuzodňa16.12.1987spoločnýnájombytuspolusospoločným

členstvom manželov v družstve v zmysle § 175 ods. 2 ObčZ v znení účinnom do 31.12.1991. Na uvedený
záver nemá vplyv skutočnosť, že v zmysle článku 28 stanov stavebného bytového družstva súhlas
na prevod členských práv a povinnosti medzi príbuznými v priamom rade, medzi súrodencami, medzi
manželmi a bývalými manželmi družstvo nemohlo neudeliť. Žalovaný v priebehu konania nedôvodne
namietal, že právo na pridelenie družstevného bytu mu vzniklo v zmysle ust. § 154 ods. 2 ObčZ účinného

do 31.12.1991, pred uzavretím manželstva, kedy došlo k splateniu členského podielu jeho rodičmi, ktorý
jeho hodnotu postúpili na jeho osobu pred uzavretím manželstva. V danom prípade je rozhodujúce, že
za trvania manželstva vzniklo žalovanému právo na pridelenie družstevného bytu rozhodnutím družstva
zo dňa 25.11.1987, a preto došlo v zmysle § 175 ods. 2 ObčZ účinného do 31.12.1991 spolu s
právom spoločného užívania bytu aj k vzniku spoločného členstva oboch manželov v družstve. Vznik

spoločného členstva, ku ktorému dochádza zo zákona, závisí od uzatvorenia dohody o odovzdaní a
prevzatí bytu, pretože ako vyplýva z § 175 ods. 2 ObčZ týmto momentom vzniká spoločné užívanie bytu
a spolu s ním aj spoločné členstvo manželov v družstve. Vznik spoločného členstva manželov v družstve
a vznik spoločného užívania bytu je viazaný na okamih uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí bytu(R 34/1983). Pre vznik práva spoločného užívania bytu manželmi je rozhodný okamžik vzniku práva
užívať byt, nie okamžik vzniku práva na pridelenie družstevného bytu (rozhodnutie sp.zn. 5 Cz 41/69).

17. V zmysle § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájomcu
prihliadanacelýkomplexrozhodujúcichokolností.Okremvýslovnezákonomstanovenejpovinnostisúdu
prihliadnuť na záujmy maloletých detí a stanoviska prenajímateľa, je potrebné tiež zohľadniť sociálnu,
zdravotnú, finančnú situáciu, príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, mieru, ktorou sa bývalí manželia
pričinilionadobudnutiebytu,akosastaraliojehoúdržbuaakoprispelikjehozveľadeniu,anaoprávnené

potreby účastníkov.

18. Odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu sa pri určení ďalšieho nájomcu
družstevného bytu zaoberal zohľadnením príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva. Odvolací súd zistil,
že žalovaný sa zohľadnenia príčin rozvratu manželstva; ako kritéria pre určenie ďalšieho nájomcu bytu;
v odvolaní a ani v žiadnom zo svojich ústnych či písomných prednesov v konaní pred súdom prvej

inštancie nedovolával, a preto ich prvoinštančný a následne ani odvolací súd nijako vo svojich záveroch
nezohľadnili. Odvolací súd sa vzhľadom na pokyn dovolacieho súdu príčinami rozvratu manželstva
zaoberal a zistil, že z rozsudku o rozvode manželstva zo dňa 06.06.2016 neboli žiadne príčiny rozvratu
manželstva zistené. Z uvedených dôvodov nebolo možné pri určení ďalšieho nájomcu družstevného
bytu príčiny rozvratu manželstva vyhodnotiť v prospech niektorého z bývalých manželov.

19. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vzal na zreteľ, že žalovaný má zabezpečenú možnosť
riadneho bývania v rodinnom dome, a teda, že žalobkyňa je odkázaná na uspokojovanie bytových
potrieb v byte, ako i tú nespornú skutočnosť, že žalobkyňa vynaložila výlučné peňažné prostriedky, ktoré
mohli slúžiť na vyriešenie jej bytovej situácie, na rekonštrukciu a zveľadenie spoločného bytu. Pokiaľ

žalovaný poukazoval na zásluhovosť na získaní a nadobudnutí bytu, ktorú skutočnosť žalobkyňa v
konaní nenamietala, odvolací súd považoval uvedené kritérium za menej podstatné oproti tým dvom
kritériám, ktoré považoval za relevantné súd prvej inštancie pri rozhodovaní o ďalšom nájomcovi bytu.
Žalovaný sa síce pričinil o nadobudnutie bytu, avšak s prihliadnutím na to, že ani prenajímateľ vo svojom
stanovisku uvedenú skutočnosť nepovažoval za potrebnú zohľadniť, považoval za silnejšie skutočnosti

svedčiace v prospech žalobkyne, ktorá sa počas manželstva starala o údržbu bytu a značnou mierou
prispela k jeho zveľadeniu z vlastných peňažných prostriedkov a je odkázaná na bývanie v byte, pretože
nemá svoju bytovú potrebu, na rozdiel o žalovaného, trvalo vyriešenú. Uvedené kritériá zhodne so
súdomprvejinštancieodvolacísúduprednostnilprirozhodovaníoďalšomnájomcovidružstevnéhobytu.

20.Odvolacísúdtaknepovažovalnámietkyžalovanéhouvádzanévodvolanízadôvodnéazastavu,keď
súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a riadne vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, žalovaným
uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 C.s.p.).

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní neúspech len
v nepatrnej časti, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudcaalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).