Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712220186
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1712220186.7

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Obec Dunajská Lužná,
Jánošíkovská466/7,90042DunajskáLužná,IČO:00400009,zastúpený:CONSULTAs.r.o.,Šafárikovo
námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, proti žalovanému: 4.pilier, s.r.o., Odborárska 23, 831
02 Bratislava, IČO: 47 808 900 (pôvodne: PK Faktoring, s. r. o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava,

IČO: 47 808 900), o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok č.k. 36Cb/198/2012-462 zo dňa 23. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 36Cb/198/2012-462 zo dňa 23. apríla
2014 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov

konania vo výške 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti záložnej
zmluvy č. 54/2006/1 uzavretej dňa 01.12.2006 a záložnej zmluvy č. 34/2007/2 uzavretej dňa 17.10.2007,
obidve medzi žalobcom a žalovaným. Svoj návrh odôvodnil tým, že uvedenými záložnými zmluvami bola
založená parcela registra „C“ nachádzajúca sa v okrese Z., obec W. U., G. Ú. W. U., R. na U. Č.. XXX,
A.. Č.. XXX/X P. S.O. XXXXX O., P. A., za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného ako veriteľa
voči spoločnosti ACR SK, spol. s r.o. ako dlžníkovi, a to podľa Zmluvy o úvere 54/2006 pôvodne vo

výške 20.000.000,- Sk a Zmluvy o úvere č. 34/2007 vo výške 20.000.000,- Sk. Namietal, že starosta
žalobcu nedisponoval žiadnymi prejavmi vôle žalobcu, ktorú v posudzovanom prípade vytvára obecné
zastupiteľstvo,tedaprávneúkonyvykonanéstarostomžalobcuboliurobenébezexistencievôle.Obecné
zastupiteľstvo žalobcu na svojom 52. zasadnutí dňa 28.11.2006 prijalo uznesenie v bode B/12, ktorým
schválilo vloženie ťarchy po predložení pozitívnej právnej analýzy na základe žiadosti č.j. 3772/2006 a
3749/2006. Právne úkony boli podľa žalobcu v rozpore s § 37 Občianskeho zákonníka, keď obsah zmlúv

o zriadení záložného práva nikdy nebol obecným zastupiteľstvom schválený. Starosta vykonal právne
úkony bez predchádzajúceho platného rozhodnutia. Listom zo dňa 12.10.2012 žalovaný zaslal žalobcovi
Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úverov. Listom zo dňa 31.10.2012, doručeným žalobcovi
dňa 08.11.2012, žalovaný oznámil žalobcovi, že začína s výkonom záložného práva k nehnuteľnosti
parcela reg. „C“ nachádzajúcej sa v okrese Z., obec W. U., G. Ú. W. U., R. na U. Č.. XXX, A.. Č..
XXX/X P. S. XXXXX O., P. A., a to predajom nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou podľa zákona č.

527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca mal za to, že určovací petit povedie k odstráneniu
jeho právnej neistoty a k zamedzeniu ohrozenia jeho vlastníckeho práva. Určenie neplatnosti právnych
úkonov povedie k odstráneniu právnej neistoty, či žalovaný použije záloh na uspokojenie pohľadávky
spôsobom uvedeným v záložných zmluvách. Určenie neplatnosti záložných zmlúv bude predpokladom
pre Správu katastra Z.. Zmluvu o záložnom práve mal tiež za rozpornú s § 8 zákona o obecnom zriadení,
keď s majetkom obce nie je možné nakladať tak, že sa bude zabezpečovať pohľadávka tretej osoby

voči inej tretej osobe, keďže majetok obce môže slúžiť len na zabezpečovanie potrieb obce. Zásadyhospodárenia neupravovali výšku, pri ktorej bol potrebný súhlas obecného zastupiteľstva. Namietal tiež,
že samotné žiadosti neboli podpísané oprávnenými osobami, lebo sa nepreukázali splnomocnením.

2. Súd prvej inštancie v prvom rade ustálil, že je daný naliehavý právny záujem na rozhodnutí o určovacej
žalobe. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu, že na platnosť záložných zmlúv bolo potrebné schválenie týchto
zmlúv obecným zastupiteľstvom, toto tvrdenie podľa názoru súdu vychádza z nesprávnych záverov
z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa tohto ustanovenia
účinného v čase uzavierania záložných zmlúv, schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy

nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Z tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť
schválenia právneho úkonu. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje záložné právo ku konkrétnemu majetku
a z jeho uznesenia musí byť zrejmé, aké záložné právo sa schvaľuje, čo je zálohom, teda ktorá
nehnuteľnosť, v prospech koho a aká je výška zabezpečovanej pohľadávky. Obsahom uznesenia,
schváleného obecným zastupiteľstvom, by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako
ich vyžaduje zákon pre zmluvu v súlade s § 42 katastrálneho zákona. Nie je potrebné, aby obecné

zastupiteľstvo schvaľovalo konkrétnu zmluvu.

3. Ďalej konajúci súd uviedol, že žalobca tvrdil, že podľa zásad hospodárenia sa malo uvedené
nakladanie schvaľovať na obecnom zastupiteľstve. Tento záver súd nepovažoval za správny, keď VZN
č. 1/2005 Zásady hospodárenia a nakladanie s majetkom obce Dunajská Lužná v čl. 12 stanovovalo, že

správca majetku obce nesmie majetok obce prevádzať do vlastníctva iných osôb, majetok akýmkoľvek
spôsobom zaťažiť, založiť alebo zriadiť vecné bremeno bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Toto
ustanovenie je síce uvedené uvádzacou vetou „orgány obce majú právo najmä“, avšak z celého textu je
zrejmé, že tento úvod sa vzťahuje len na písm. a/, keďže písmeno b/ upravuje nie práva, ale povinnosť a
písm. c/, ťažiskové pre prejednávanú vec, upravuje úkony správcu majetku obce a nie úkony samotnej

obce.
4. Navyše mal konajúci súd za potrebné uviesť, že obecné zastupiteľstvo, nad požadovaný právny
rámec, riadne schválilo úkon starostu, keď najprv zobralo na vedomie obsah listov spoločnosti ACR
spol. s r.o. starostovi žalobcu zo dňa 21.11.2006 a zo dňa 23.11.2006 (s pridelenými č.j. 3749/2006 a
3772/2006) a následne schválilo vloženie ťarchy na parc. č. XXX/X P. S. XXXXX O., G.. Ú.. M., pre

firmu ACR SK spol. s r.o., po predložení pozitívnej právnej analýzy na základe žiadosti č.j. 3749/2006
a 3749/2006. Keďže v uvedených listoch bola uvedená výška investície ako aj predpokladaná výška
peňažných prostriedkov poskytnutých bankou úverovou zmluvou a k tomu predpokladané záložné
právo, kde má byť žalobca záložcom, obecné zastupiteľstvo schválilo uzavretie záložných zmlúv. V tejto
súvislosti súd uviedol, že nemôže ísť o schvaľovanie právnych úkonov, keďže tieto musia byť platné v

čase ich vykonania a pokiaľ by zákon spájal s neexistenciou odsúhlasenia právneho úkonu obecným
zastupiteľstvom neplatnosť právneho úkonu, nebolo by možné túto neplatnosť následne zhojiť.

5. Starosta ako štatutárny orgán obce v majetkovoprávnych vzťahoch obce je oprávnený prejavovať
vôľu obce (§ 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení), jeho úkony vykonávané ako obec sú potom pre

obec záväzné.

6. Pokiaľ šlo o námietku, že záložné zmluvy sú úkonom v rozpore s § 8 zákona o obecnom zriadení, a
to, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu tvoriace záloh podľa predmetných záložných zmlúv neslúžia
týmito záložnými zmluvami na plnenie úloh obce, konajúci súd mal za to, že posudzovanie nakladania

s majetkom obce ako nakladania slúžiaceho na plnenie úloh obce je potrebné posudzovať zo širšieho
hľadiska, pričom v prejednávanej veci bolo s majetkom obce nakladané tak, aby bol naplnený územný
plán, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, teda aj obecný majetok mal slúžiť na využitie
predpokladané územným plánom, pričom súčasne možno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že vybudovaním
športovo-rekreačného zariadenia sa zlepšia možnosti športového vyžitia obyvateľov obce, a to bez

ohľadu na skutočnosť, či obyvatelia obce sú zvýhodnení pri užívaní tohto zariadenia. Možno potom
konštatovať, že záložné zmluvy boli súčasťou investičného projektu a právnych vzťahov napĺňajúcich
základné úlohy obce, a to starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov (§ 1
ods. 2 zákona o obecnom zriadení.)

7. Pokiaľ ide o uvedenie pozitívnej právnej analýzy uvedenej v schvaľujúcom uznesení obce, konajúci
súd uviedol, že jej uvedenie nebolo podmienkou v zmysle hmotného práva (§ 36 Občianskeho
zákonníka), keďže uznesenie obecného zastupiteľstva nie je právnym úkonom a už vôbec nie je
súkromnoprávnym úkonom, keď právne úkony sú prejavy vôle fyzických a právnických osôb a obecnézastupiteľstvo nie je fyzickou a ani právnickou osobou. Najmä však vzhľadom na to, že schválenie
uzavretia záložných zmlúv žalobcom obecným zastupiteľstvom nebolo potrebné, nie sú spojené s týmto
žiadne právne následky. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaný preukázal vyhotovenie právnej analýzy

M.. G., ktorá právne vzťahy pri uzavretí záložnej zmluvy z pohľadu postavenia žalobcu hodnotí ako s
minimálnym rizikom, možno mať teda uvedenú právnu analýzu za pozitívnu. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie mal za to, že predmetné záložné zmluvy sú platné a žalobu zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že nikdy netvrdil, že na samotnú platnosť záložných zmlúv sa vyžadovalo ich schválenie
obecným zastupiteľstvom. Zdôrazňoval, že na to, aby starosta mohol platne uzatvoriť záložné zmluvy,
potreboval k tomu prejav vôle obce, ktorú v danom prípade vytvára obecné zastupiteľstvo. Obecné
zastupiteľstvo podľa zákona o obecnom zriadení rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä
je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu,

ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie
s ním. Z uvedeného nevyplýva schvaľovanie právnych úkonov, ale najdôležitejších úkonov týkajúcich
sa tohto majetku. Z ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. vyplýva, že schváleniu obecným
zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Pojem „vloženie
ťarchy“ v uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 28.11.2006 nie je jednoznačne špecifikovaný.

Okrem záložného práva ako ťarcha sa však do katastra zapisujú aj iné vecné práva, napr. vecné
bremená,zádržnéprávo,predkupnéprávo,atď..Zmluvouozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam
č. 54/2006/1, bola zabezpečená pohľadávka banky vo výške 31.000.000,- Sk a Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam č. 34/2007/2 bola zabezpečená pohľadávka vo výške 20.000,- Sk.
Starosta podpísal zmluvy bez toho, aby obecné zastupiteľstvo rozhodovalo o zabezpečení pohľadávok

vo výške 31.000.000,- Sk a 20.000.000,- Sk. Žiadosti č. 3772/2006 a 3749/2006, na ktoré sa uznesenie
obce odvoláva, nešpecifikujú výšku zabezpečenej pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená majetkom
obce. Žiadosť zo dňa 22.11.2006 popisuje, aký je rozpočtový náklad na vybudovanie Športovo-
rekreačného areálu v Obci Dunajská Lužná a ako má byť celý projekt financovaný. Z tohto listu vyplýva,
žeúverovéprostriedkymajúbyťčerpanévovýške37,1mil.Sk,pričomnapadnutýmizáložnýmizmluvami

boli zabezpečené úverové zdroje vo výške spolu 51 miliónov korún. Obecné zastupiteľstvo nikdy
nesúhlasilo so zabezpečením pohľadávok vo výške 51 mil. korún. Súd sa však týmito skutočnosťami
náležité nezaoberal.

9.Zuzneseniaobecnéhozastupiteľstvamusíbyťzrejmé,akézáložnéprávosaschvaľuje,čojezálohom,

teda ktorá nehnuteľnosť, v prospech koho a aká je výška zabezpečovanej pohľadávky. Ďalej súd
konštatoval,žeobsahomuzneseniaschválenéhoobecnýmzastupiteľstvombymalibyťtieisténáležitosti
označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon pre zmluvu, ale pri rozhodovaní sa súd týmto svojím
zistením neriadil.

10. Ďalej uviedol, že súd v rozsudku uviedol, že žalobca tvrdil, že podľa zásad hospodárenia sa
malo uvedené nakladanie schvaľovať na obecnom zastupiteľstve. Žalobca sa v konaní neodvolával
na zásady hospodárenia, reagoval len na tvrdenia žalovaného, ktorý predniesol zásady hospodárenia
ako dôkaz. Na zásady hospodárenia sa v konaní odvolával žalovaný, ktorý poukazoval na čl. 12
zásad hospodárenia, upravených vo VZN č. 1/2005 s tým, že starosta mohol nakladať s majetkovými

právami obce bez obmedzenia, keď čl. 12 zásad hospodárenia obmedzoval len správcu majetku obce,
pričom starosta obce mohol s týmito majetkovými právami nakladať neobmedzene, keďže mu to zásady
nezakazovali. Žalobca uvedomujúc si, že zákon má vyššiu právnu silu ako zásady hospodárenia,
poukazoval na zákonné ustanovenia, ktoré upravujú nakladanie s majetkom obce a nie na zásady
hospodárenia.

11. Skonštatoval, že poukazoval na ust. § 8 ods. 2, 3, 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
z ktorých vyplýva, že majetok obce slúži na plnenie úloh obce, majetok obce sa má zveľaďovať a
zhodnocovaťavosvojejcelkovejhodnotezásadnenezmenšenýzachovaťa majetokobcemožnopoužiť
najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce. Tieto ustanovenia súd

vyložil absolútne nesprávne. Nevysvetlil, ako dospel k záveru, že vybudovaním športovo-rekreačného
zariadenia sa zlepšia možnosti športového vyžitia obyvateľov obce, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
obyvatelia obce sú zvýhodnení pri používaní tohto zariadenia, možno potom konštatovať, že záložné
zmluvy boli súčasťou investičného projektu a právnych vzťahov napĺňajúcich základné úlohy obce, a tostarostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Žalobca tiež zdôraznil, že záložné
zmluvy nemajú nič spoločné s územným plánom. Tvrdenie súdu, že záložné zmluvy boli súčasťou
investičného projektu a právnych vzťahov napĺňajúcich základné úlohy obce, sa nezakladá na žiadnom

zákonnom ustanovení, ani na žiadnom dôkaze, ktorý bol v konaní produkovaný.

12. Tiež vytkol súdu prvej inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal so svedeckými
výpoveďami svedkov Š. M., U. Y. V. L.. U. C.. Záver odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd vyjadruje k
pozitívnej právnej úprave, považoval za nezrozumiteľný a nejasný. Žalobca dal do pozornosti, že v rámci

konania poukázal na to, že žalobca si u žiadneho M.. G. nežiadal vyhotovenie právnej analýzy. Svedok
C. potvrdil, že právnu analýzu, ktorú súdu ako dôkaz predložil žalobca, dala vypracovať spoločnosť ACR,
s.r.o., čo potvrdil aj svedok Y.. Svedok Y. tvrdil, že táto právna analýza mala byť konzultovaná s obecným
právnikom O.. R.. Obecnému zastupiteľstvu takéto analýzy nikdy predložené na posúdenie neboli.
Ďalej mal za to, že súd sa nedostatočne zaoberal postavením a rozdelením kompetencií a právomocí
orgánov obce, a to jednak starostu obce a obecného zastupiteľstva pri rozhodovacej činnosti obce v

zmysle zákona č. 369/1990 Zb. a zákona č. 138/1991 Zb.. Neskúmal riadne ako a akým spôsobom sa
nakladá s majetkom obce, svoje rozhodnutie neopiera o zákonné ustanovenia upravujúce nakladanie
s majetkom obce, rozsudok takmer necituje jednotlivé zákonné ustanovenia, o ktoré súd rozhodnutie
opiera. Nedostatočne sa vysporiadal s procesom prijímania uznesení obecného zastupiteľstva, najmä
s formálnymi a materiálnymi náležitosťami uznesenia ako individuálneho právneho aktu, na základe

ktorého je možné založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah. Nevysporiadal sa s otázkou ručenia
majetkom obce za záväzky právnickej osoby, ktorej obec nie je zriaďovateľom, alebo v ktorej nemá
majetkovú účasť, z akého právneho predpisu vychádzal, keď dospel, že záložné zmluvy sú platné.
Súdu tiež vytkol, že konštatuje, že vykonal dokazovanie prečítaním listín, ktoré tam uvádza, pričom tieto
dôkazy v rozsudku nijako nehodnotí, ale len interpretuje skutočnosti, ktoré z týchto listín vyplývajú.

13. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4Cob/18/2015-574 zo dňa 09.11.2017 rozsudok Okresného
súdu Pezinok č.k. 36Cb/198/2012-462 zo dňa 23.04.2014 potvrdil a žalovanému priznal právo na plnú
náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd pripustil, že v prípade, ak by obec nemala schválené zásady hospodárenia, bolo by

potrebné zvoliť výklad v prospech žalobcu, že na každý majetkovoprávny úkon je potrebná ingerencia
obecného zastupiteľstva. V danom prípade však obecné zastupiteľstvo schválilo zásady hospodárenia
a nakladania s majetkom obce všeobecne záväzným nariadením č. 1/2005, v zmysle ktorého je v
čl. 8 upravené, ktoré úkony podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom. Zásady hospodárenia
podľa krajského súdu neustanovujú, že na uzavretie záložných zmlúv sa vyžaduje súhlas obecného

zastupiteľstva. V tejto súvislosti dal odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, do pozornosti aj
znenie čl. 12 bod 1 písm. c) Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2005, podľa ktorého správca
majetkuobcenesmiemajetokobceprevádzaťdovlastníctvainýchosôb,majetokakýmkoľvekspôsobom
zaťažiť, založiť alebo zriadiť vecné bremeno bez súhlasu obecného zastupiteľstva. Požiadavku súhlasu
obecného zastupiteľstva teda stanovuje len pre prípad, kedy majetok obce mieni založiť správca

majetku obce, teda nie aj starosta ako štatutárny orgán obce. Vzhľadom na vyššie uvedený názor,
odvolací súd námietku žalobcu o nedostatočnej špecifikácii právneho úkonu, ku schváleniu ktorého
malo dôjsť uznesením obecného zastupiteľstva na 52. zasadnutí dňa 28.11.2006, považoval za
bezpredmetnú. Dodal, že z uznesenia je možné identifikovať, že jeho obsahom bolo udelenie súhlasu
so zriadením záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť, pričom odkazuje na žiadosti spoločnosti

ACR SK spol. s r. o., č.j. 3772/2006 a 3749/2006, ktorých obsah vzalo obecné zastupiteľstvo na
vedomie. V žiadosti spoločnosť ACR Sk spol. s r. o. identifikovala, že pod vložením ťarchy sa rozumie
Zmluva o záložnom práve spolufinancujúcej úverovej banky. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

14. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/18/2015-574 zo dňa 09.11.2017 podal
dovolanie žalobca.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Obdo/9/2019 zo dňa 26. augusta 2019
dovolanie žalobcu odmietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov dovolacieho konania.

16. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. III. ÚS 303/2021-49 zo dňa 26. augusta 2021
I. výrokom rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Obdo/9/2019 zo dňa
26. augusta 2019 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. II. výrokom uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k. 3Obdo/9/2019 zo dňa 26. augusta 2019 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie. III. výrokom rozhodol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný
nahradiť sťažovateľke trovy konania 645,96 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Obdo/85/2021 zo dňa 20. decembra 2022

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/18/2015-574 zo dňa 09.11.2017 zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dovolateľ prípustnosť dovolania označil aj
ustanovením § 421 písm. b) CSP s odôvodnením, že sporné záložné zmluvy mali byť schválené
zastupiteľstvom žalobcu, ktoré malo zjavné vady, nakoľko vytvorenie vôle zastupiteľstva bolo
podmienené, a to naviac neurčitou podmienkou (konkr. ,,pozitívnou“ právnou analýzou). Zastával názor,

že dovolacím súdom doposiaľ nevyriešená je otázka kreovania vôle obce obecným zastupiteľstvom a
možnosť podmieňovania takéhoto kreovania odkladacou podmienkou.
Dovolací súd vo svojom uznesení sp. zn. 3Obdo/9/2019 k tvrdeniu dovolateľa v bode 27. a nasl.
dovolania, že v prejednávanej veci mali byť sporné záložné zmluvy schválené obecným zastupiteľstvom
žalobcu, ktoré malo zjavné vady, nakoľko vytvorenie vôle zastupiteľstva bolo podmienené právnou

analýzou a táto podmienka bola neurčitá, uzavrel, že uvedená argumentácia nie je vyjadrením právnej
otázky, aká sa predpokladá v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) CSP, ale akýmsi neurčitým popisom
skutočností samotným dovolateľom a v citovaných bodoch dovolateľ rozoberá jeho právne názory, ktoré
žiadnu konkrétnu právnu otázku nevymedzujú.
Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 303/2021-49, ktorým uznesenie najvyššieho súdu

zo dňa zo dňa 26. augusta 2019, č.k. 3Obdo/9/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie dôvodil,
že takáto interpretácia prípustnosti dovolania je formalistická. Uviedol, že úlohou najvyššieho súdu pri
posúdení správnosti právneho posúdenia krajského súdu bolo právne posúdiť, či:
a) zásady hospodárenia žalobcu v ich nespornom znení treba právne posúdiť tak, že na uzavretie
záložných zmlúv starostom sa nevyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom,

b) uznesením obecného zastupiteľstva v jeho skutkovo nespornom, z hľadiska právneho posúdenia
otáznom znení došlo k schváleniu uzavretia záložných zmlúv.
Vo vzťahu k žalobcom mienenej a Ústavným súdom SR sformulovanej otázke, či zásady hospodárenia
žalobcu v ich nespornom znení treba právne posúdiť tak, že na uzavretie záložných zmlúv starostom sa
nevyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom, dovolací súd uviedol nasledovné:

Dovolací súd úvodom opätovne poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý v intenciách
rozhodnutia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 389/2008, podľa ktorého „ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o
majetku obcí treba vykladať zužujúco, pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať právne úkony
vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je
obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva,

správne pripustil, že v prípade, ak by obec nemala schválené zásady hospodárenia, na ktoré odkazuje
uvedené ustanovenie, bolo by potrebné zvoliť výklad v prospech žalobcu, že na každý majetkovoprávny
úkon je potrebná ingerencia obecného zastupiteľstva. V danom prípade je však i podľa dovolacieho
súdu podstatnou skutočnosť, že obecné zastupiteľstvo schválilo zásady hospodárenia a nakladania s
majetkom obce všeobecne záväzným nariadením č. 1/2005 a v tomto prípade sa neuplatní extenzívny

výklad ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, pretože zastupiteľstvo si vyhradilo
uvedeným všeobecne záväzným nariadením č. 1/2005 okruh majetkovoprávnych úkonov, pri ktorých
je platnosť závislá od rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Ako nesprávny ale hodnotil dovolací súd
následný záver odvolacieho súdu, v ktorej súvislosti dal do pozornosti aj čl. 12 bod 1 písm. c) Všeobecne
záväzného nariadenia č. 1/2005 (podľa ktorého požiadavku súhlasu obecného zastupiteľstva teda

stanovuje len pre prípad, kedy majetok obce mieni založiť správca majetku obce, teda nie aj starosta ako
štatutárnyorgánobceavzmyslektoréhojepodľakrajskéhosúdujednoznačné,žeZásadyhospodárenia
žalobcu, ktorými obecné zastupiteľstvo prejavuje vôľu upraviť dispozíciu s majetkovými právami obce,
neustanovujú, že na uzavretie záložných zmlúv sa vyžaduje súhlas obecného zastupiteľstva.
Dovolací súd vyššie uvedený záver krajského súdu považoval za nesprávny a dal do pozornosti čl.

4 písm. B. bod 4. VZN žalobcu č. 1/2005, ktorý doteraz zrejme ušiel pozornosti súdov a v ktorom
sa jednoznačne uvádza, že ,,obecné zastupiteľstvo schvaľuje aj zmluvy o budúcich zmluvách, zmluvy
o záložnom práve, zmluvy o vecnom bremene, notárske zápisnice, prípadne spoločenské zmluvy o
založení obchodných spoločností - vrátane častí týkajúcich sa nakladania a prevodu majetku obce apod.“. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zásady hospodárenia žalobcu v ich nespornom znení treba
právne posúdiť tak, že na uzavretie záložných zmlúv starostom sa vyžadovalo schválenie obecným
zastupiteľstvom, a teda zo strany odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu pre vec

významnej a kľúčovej právnej otázky, ktorá mala vplyv na rozhodnutie prejednávaného sporu, z ktorého
dôvodu je dovolanie žalobcu nielen prípustné podľa ust. § 421 ods. 1 CSP, ale i dôvodné.
Vo vzťahu k Ústavným súdom SR druhej sformulovanej otázke žalobcu, či uznesením obecného
zastupiteľstva v jeho skutkovo nespornom, z hľadiska právneho posúdenia otáznom, znení došlo k
schváleniu uzavretia záložných zmlúv, dovolací súd považoval za potrebné v prvom rade akcentovať,

že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby,
založil prioritne na závere, že na uzavretie záložných zmlúv starostom sa nevyžadovalo schválenie
obecným zastupiteľstvom. Práve vo vzťahu k nesprávnosti uvedeného záveru, odôvodnenej v časti
35. odôvodnenia tohto uznesenia, dovolací súd za nesprávne hodnotil i označenie námietky žalobcu
o nedostatočnej špecifikácii právneho úkonu, ku schváleniu ktorého malo dôjsť uznesením obecného
zastupiteľstva na 52. zasadnutí dňa 28. novembra 2006 krajským súdom za bezpredmetnú. Uviedol,

že bude úlohou súdu v ďalšom konaní sa opätovne zaoberať schválením uzavretia záložných zmlúv
uznesením obecného zastupiteľstva na 52. zasadnutí dňa 28. novembra 2006, a to tak s akcentom
k záveru odvolacieho súdu, že v danom prípade sa jedná o právny úkon, a teda vo vzťahu k
jeho namietanej podmienenosti neurčitou podmienkou pozitívnej právnej analýzy (§ 36 OZ) ako i ku
skutočnosti, že obecné zastupiteľstvo na uvedenom zasadnutí neschválilo samotné záložné zmluvy,

ale schválilo vloženie ťarchy (identifikovanej v žiadosti spoločnosti ACR SK spol. s r.o. č.j. 3772/2006
a 3749/2006), ktorej nedostatočnú špecifikáciu namietal žalobca i v odvolaní. Najvyšší súd Slovenskej
republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť dovolania
žalobcu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, je procesne daná, preto žalobcom napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). V novom

rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho
konania (§ 453 ods. 3 CSP).

18. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 CSP, po zrušení rozsudku
č.k. 4Cob/18/2015-574 zo dňa 09.11.2017 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

uznesenímsp.zn.2Obdo/85/2021zodňa20.decembra2022avráteníveciKrajskémusúduvBratislave
na ďalšie konanie, opätovne preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

22. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

23. Žalobca sa v konaní domáha určenia neplatnosti záložnej zmluvy č. 54/2006/1 uzavretej dňa
01.12.2006 a záložnej zmluvy č. 34/2007/2 uzavretej dňa 17.10.2007, obidve medzi žalobcom a

žalovaným. V konaní bola spornou najmä otázka, či sa na uzavretie predmetných záložných zmlúv
starostomvyžadovaloschválenieobecnýmzastupiteľstvomačiktakémutoschváleniudošlo.Vuznesení
sp. zn. 2Obdo/85/2021 zo dňa 20. decembra 2002 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na
nesprávnosť právneho záveru odvolacieho súdu, v zmysle ktorého ako nesprávny ale hodnotil dovolacísúd následný záver odvolacieho súdu, v ktorej súvislosti dal do pozornosti aj čl. 12 bod 1 písm. c)
Všeobecnezáväznéhonariadeniač.1/2005,podľaktoréhopožiadavkusúhlasuobecnéhozastupiteľstva
teda stanovuje len pre prípad, kedy majetok obce mieni založiť správca majetku obce, teda nie

aj starosta ako štatutárny orgán obce a v zmysle ktorého je podľa krajského súdu jednoznačné,
že Zásady hospodárenia žalobcu, ktorými obecné zastupiteľstvo prejavuje vôľu upraviť dispozíciu
s majetkovými právami obce, neustanovujú, že na uzavretie záložných zmlúv sa vyžaduje súhlas
obecného zastupiteľstva. Dovolací súd dal do pozornosti čl. 4 písm. B. bod 4. VZN žalobcu č.
1/2005, ktorý doteraz zrejme ušiel pozornosti súdov a v ktorom sa jednoznačne uvádza, že ,,obecné

zastupiteľstvo schvaľuje aj zmluvy o budúcich zmluvách, zmluvy o záložnom práve, zmluvy o vecnom
bremene, notárske zápisnice, prípadne spoločenské zmluvy o založení obchodných spoločností -
vrátane častí týkajúcich sa nakladania a prevodu majetku obce a pod.“. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že zásady hospodárenia žalobcu v ich nespornom znení treba právne posúdiť tak, že na
uzavretie záložných zmlúv starostom sa vyžadovalo schválenie obecným zastupiteľstvom, a teda zo
strany odvolacieho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu pre vec významnej a kľúčovej

právnej otázky, ktorá mala vplyv na rozhodnutie prejednávaného sporu, z ktorého dôvodu považoval
dovolanie žalobcu za nielen prípustné, ale i dôvodné. Vo vzťahu k nesprávnosti záveru odvolacieho
súdu,ženauzavretiezáložnýchzmlúvstarostomsanevyžadovaloschválenieobecnýmzastupiteľstvom,
dovolací súd za nesprávne hodnotil i označenie námietky žalobcu o nedostatočnej špecifikácii právneho
úkonu, ku schváleniu ktorého malo dôjsť uznesením obecného zastupiteľstva na 52. zasadnutí dňa 28.

novembra 2006, krajským súdom za bezpredmetnú.

24. Podľa pokynu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho, sa odvolací súd
opätovne zaoberal schválením uzavretia záložných zmlúv uznesením obecného zastupiteľstva na 52.
zasadnutí dňa 28. novembra 2006, a to tak s akcentom k záveru odvolacieho súdu, že v danom prípade

sa jedná o právny úkon, a teda vo vzťahu k jeho namietanej podmienenosti neurčitou podmienkou
pozitívnej právnej analýzy (§ 36 OZ) ako i ku skutočnosti, že obecné zastupiteľstvo na uvedenom
zasadnutí neschválilo samotné záložné zmluvy, ale schválilo vloženie ťarchy (identifikovanej v žiadosti
spoločnosti ACR SK spol. s r.o. č.j. 3772/2006 a 3749/2006), ktorej nedostatočnú špecifikáciu namietal
žalobca i v odvolaní.

25. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Obdo/44/2018 zo dňa 28.03.2019, v ktorom uviedol: „Štatutárny orgán právnickej osoby, ktorou bez
pochýb je aj obec, vystupuje navonok vo všetkých veciach právnickej osoby, okrem vecí, ktoré zákon
zveruje iným orgánom právnickej osoby, alebo ktoré mu zákonom zakazuje zveriť. Jeho konanie sa

právnickej osobe pričíta bez ďalšieho, aj napriek prípadným vnútorným obmedzeniam oprávnení konať
za právnickú osobu (napríklad obmedzenie možnosti uzatvárať zmluvy do určitej hodnoty určené
členskou schôdzou či valným zhromaždením právnickej osoby). Osobitné pravidlá však platia pre
konanie štatutárnych orgánov právnických osôb verejného práva. Tvorbu a prejav vôle verejnoprávnych
korporácií v súkromnoprávnych otázkach nie je bez ďalšieho posudzovať rovnako, ako právnických

osôb súkromného práva. Okrem ochrany práv tretích osôb sa musí zohľadniť aj verejný záujem,
resp. požiadavka ochrany verejných zdrojov. Preto, ak je pre nakladanie s majetkom v rozsahu
určenom samotnou obcou potrebné schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom),
predstavuje schválenie právneho úkonu podmienku platnosti právneho úkonu obce.“

26. Na právnické osoby verejného práva sa nevzťahuje celý právny režim právnických osôb súkromného
práva obsiahnutý v Občianskom zákonníku, a to vzhľadom na osobitný spôsob zriaďovania či
možností zrušenia, osobitný spôsob konania za tieto právnické osoby a pod.. Podmienky fungovania
verejnoprávnych korporácií, ich vnútorná štruktúra, ako aj otázky ich zrušenia a zániku sú predmetom
osobitných právnych predpisov a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa použijú len ako lex generalis.

Obec ako právnická osoba verejného práva koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, ktorým je
starosta, resp. primátor, ktorý je osobou navonok prejavujúcou jej vôľu, pričom však nemá neobmedzenú
moc vytvárať vôľu obce.

27. Jedným zo základných rozhodnutí pre oblasť interpretácie spôsobu konania verejnoprávnej

korporácie je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 284/2006 z 29.01.2008, ktoré bolo
podrobené ústavnoprávnemu prieskumu a v ňom formulované závery boli odobrené v náleze Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 01.04.2009. Podľa tohto rozhodnutia je potrebné odlišovať vykonávanie
právnych úkonov obce od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranievôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí (vykoná),
právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť
alebo zrušiť právny vzťah. Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta

obce (§ 13 ods. 3 citovaného zákona), znamená výhradné oprávnenie konať menom obce navonok,
t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto funkcia však sama osebe nezahŕňa jeho
výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom prejavovaná navonok práve v podobe právnych
úkonovurobenýchnazákladeuvedenéhokonateľskéhooprávnenia.Oprávnenierozhodovaťoprávnych
úkonoch, t.j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí, je zo zákona rozdelené medzi obecnú radu,

štatutárny orgán (starostu) a obecné zastupiteľstvo. Oprávnenie konať v mene právnickej osoby je
teda obmedzené iným orgánom. Akcentuje sa tu na prioritu verejného záujmu, kedy sa okrem ochrany
tretíchosôbmusízohľadniťajverejnýzáujem,rozdeleniekompetenciíverejnýchvolenýchorgánov,resp.
požiadavka ochrany verejných zdrojov, pričom tieto záujmy môžu prevážiť nad ochranou právnej istoty
tretích osôb a ich dôvery v platnosť právnych úkonov.

28. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o schválení záložných zmlúv je prejavom vôle obce, ktorý
sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvoláva však len vtedy, ak
spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Pri spornosti platnosti zmluvy, ktorej predmetom je niektorý
z úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu
vôle, teda tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným zákonom), ako aj z

hľadiska meritórnych záležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo
o takomto právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného
zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Starosta obce teda nemôže urobiť bez prejavu vôle obce taký úkon, ku ktorému sa
vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, jeho právny úkon

by ani nevyvolal právne účinky.

29. Z vyššie uvedeného možno teda vyvodiť záver, že starosta obce podľa platného právneho stavu
nemôže vytvárať vôľu obce sám, ale môže ju len navonok oznamovať a prejavovať. Obce sú totiž
verejnoprávnymi korporáciami a pokiaľ konajú vo veciach práva súkromného, nemožno tvorbu a

prejavy ich vôle mechanicky posudzovať rovnako, ako by išlo napríklad o obchodné spoločnosti,
ide totiž o samosprávny subjekt sui generis, ktorý pre platnosť s nakladaním majetku potrebuje
schválenie príslušným orgánom obce (obecným zastupiteľstvom). Schválenie právneho úkonu zo strany
príslušnéhoorgánuobcepredstavujepodmienkuplatnostiprávnehoúkonuobce.Bezpredchádzajúceho
rozhodnutia obecného zastupiteľstva by sa v danom prípade uzavretie záložných zmlúv malo považovať

zásadne za také, ktoré odporuje zákonu, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.

30. Čo sa týka skutočnosti, že obecné zastupiteľstvo na 52. zasadnutí dňa 28.11.2006 neschválilo
samotné záložné zmluvy, ale schválilo vloženie ťarchy (identifikovanej v žiadosti spoločnosti ACR SK
spol. s r.o. č. j. 3772/2006 a 3749/2006), ktorej nedostatočnú špecifikáciu namietal žalobca i v odvolaní,

pri posudzovaní tejto odvolacej námietky je potrebné vychádzať z nasledujúceho:

31. Prejav vôle je určitý a zrozumiteľný, a teda vôľa je prejavená v objektívne zistiteľnej podobe, pokiaľ je
obsah vôle objektívne zistiteľný výkladom z prejavu vôle, teda ak z prejavu vôle môže adresát na základe
výkladu tohto prejavu vôle vnímať prejavenú vôľu bez opodstatnených (rozumných) pochybností o jej

obsahu.

32. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu, ani z príslušnej judikatúry nevyplýva, že by vo vzťahu
k prejavom vôle obecných zastupiteľstiev, vyjadreným vo forme uznesení o schválení úkonov obcí,
bolo vylúčené aplikovať pravidlá o výklade prejavov vôle - teda zisťovať obsah vôle vyjadrený takýmto

uznesením za použitia príslušných výkladových pravidiel.

33. Pravidlá výkladu prejavu vôle (§ 35 Občianskeho zákonníka, § 266 Obchodného zákonníka) možno
podľa názoru odvolacieho súdu použiť aj na výklad prejavu vôle obecného zastupiteľstva, vyjadreného
v uznesení.

34. Podľa § 266 Obchodného zákonníka,
(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav
vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.(2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa
významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy
používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s
prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj
následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

35. Odvolací súd pripúšťa, že text uznesenia č. 39/OZ/2002 výslovne neobsahuje znenie, že obecné

zastupiteľstvo schvaľuje záložné zmluvy, avšak pri skúmaní vôle prejavenej v tomto uznesení nie
je možné vychádzať len z doslovného gramatického výkladu textu uznesenia. Odvolací súd dáva
do pozornosti, že už v rozsudku č.k. 4Cob/18/2015-574 zo dňa 09.11.2017 uviedol, že z uznesenia
(obecného zastupiteľstva) je možné identifikovať, že jeho obsahom bolo udelenie súhlasu so zriadením
záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť, pričom odkazuje na žiadosti spoločnosti ACR SK
spol. s r. o., č.j. 3772/2006 a 3749/2006, ktorých obsah vzalo obecné zastupiteľstvo na vedomie. V

žiadosti spoločnosť ACR Sk spol. s r. o. identifikovala, že pod vložením ťarchy sa rozumie Zmluva
o záložnom práve spolufinancujúcej úverovej banky. S uvedeným právnym názorom sa odvolací
súd naďalej stotožňuje. Podľa odvolacieho súdu so zreteľom na okolnosti súvisiace s uvedeným
prejavom vôle, ako aj z logického a systematického výkladu uznesenia z 52. zasadnutia obecného
zastupiteľstva v Dunajskej Lužnej konaného dňa 28.11.2006 vyplýva nepochybný záver, že vôľa

obecného zastupiteľstva, vyjadrená v tomto uznesení, zahŕňa schválenie záložnej zmluvy č. 54/2006/1
a záložnej zmluvy č. 34/2007/2, a to s podmienkou „pozitívnej právnej analýzy“.
36. Odvolací súd zdôrazňuje, že z judikatúry súdov vyplývajú požiadavky, aby dôvody pre vyslovenie
absolútnej neplatnosti právnych úkonov boli kriticky skúmané, a aby takýto záver súdy vyslovovali len
v materiálne odôvodnených prípadoch. Takéto skúmanie nesmie byť formalistické alebo mechanické.

Táto požiadavka vyplýva zo zásady zmluvnej autonómie. Zásah štátu do súkromnoprávneho vzťahu
prostredníctvom vyslovenia jeho absolútnej neplatnosti zo strany súdu, má byť výnimočným opatrením
- súd musí prihliadnuť ku všetkým vzájomným vzťahom jednotlivých, do úvahy prichádzajúcich
argumentov a posúdiť ich váhu v konkrétnom prípade s ohľadom na špecifiká danej kauzy. Súd nesmie
tieto kritériá aplikovať mechanicky. Takýto postup dáva prioritu výkladu nie len právnych úkonov, ale aj

samotných zákonných ustanovení ktorý nevyvodzuje absolútnu neplatnosť zmluvy (právneho úkonu),
pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, pokiaľ sú možné oba výklady. Vyššie uvedené
princípy súdna judikatúra aplikuje aj v prípade výkladu zmlúv uzavretých obcami, ktoré vyžadujú pre
svoju platnosť schválenie obecného zastupiteľstva.

37.Ohľadneschváleniauzavretiazáložnýchzmlúvuznesenímobecnéhozastupiteľstvana52.zasadnutí
dňa 28.11.2006 vo vzťahu k jeho namietanej podmienenosti neurčitou podmienkou pozitívnej právnej
analýzy (§ 36 OZ) odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie najmä
na nesprávnom závere, že schválenie uzavretia záložných zmlúv žalobcom obecným zastupiteľstvom
nebolo potrebné. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení sp. zn.

2Obdo/85/2021 zo dňa 20. decembra 2022, zásady hospodárenia žalobcu v ich nespornom znení treba
právne posúdiť tak, že na uzavretie záložných zmlúv starostom sa vyžadovalo schválenie obecným
zastupiteľstvom. Okrem toho, s poukazom na právny názor odvolacieho súdu uvedený v predošlých
odsekoch, neobstojí ani záver konajúceho súdu, že uvedenie pozitívnej právnej analýzy v schvaľujúcom
uznesení obce nebolo podmienkou v zmysle hmotného práva (§ 36 Občianskeho zákonníka), keďže

uznesenie obecného zastupiteľstva nie je právnym úkonom a už vôbec nie je súkromnoprávnym
úkonom, keď právne úkony sú prejavy vôle fyzických a právnických osôb a obecné zastupiteľstvo nie je
fyzickou a ani právnickou osobou. Vzhľadom na nesprávnosť uvedeného právneho záveru sa súd prvej
inštancie nezaoberal a nevysporiadal s argumentáciou sporových strán o charaktere podmienky, keď
obecné zastupiteľstvo schválilo vloženie ťarchy „po predložení pozitívnej právnej analýzy na základe

žiadosti č. j. 3772/2006 a 3749/2006“. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že na
pojednávaní dňa 09.09.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by takáto
analýza bola predložená obecnému zastupiteľstvu a na pojednávaní dňa 11.11.2013 tvrdil, že „nebola
naplnená odkladacia podmienka, ktorá stanovovala, že má byť vyhotovená pozitívna právna analýza,
toto nebolo naplnené a predložené obecnému zastupiteľstvu“. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a

zastávalnázor,žezobsahupredmetnéhouzneseniavyplýva,žeobecnézastupiteľstvoprijalouznesenie
po tom, ako pozitívna právna analýza ohľadom projektu bola predložená. V ďalšom konaní preto bude
úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa uvedenou argumentáciou sporových strán a s touto sa v
odôvodnení rozhodnutia náležite vysporiadať.38. Ak konajúci súd podotkol, že žalovaný preukázal vyhotovenie právnej analýzy M.. G., ktorá právne
vzťahy pri uzavretí záložnej zmluvy z pohľadu postavenia žalobcu hodnotí ako s minimálnym rizikom,

možno mať teda uvedenú právnu analýzu za pozitívnu, odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť na základe čoho súd k takémuto záveru dospel. Konajúci
súd neuviedol, čo možno podľa jeho názoru rozumieť pod pojmom „pozitívna právna analýza“ použitým
v uznesení obecného zastupiteľstva zo dňa 28.11.2006 a z akého dôvodu mal za to, že táto podmienka
bola v danom prípade splnená. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že

obecnému zastupiteľstvu takáto analýza predložená nebola. Odvolací súd podotýka, že žalovaným
v konaní predložená listina na č.l. 246-247 súdneho spisu vo veci právneho posúdenia neobsahuje
dátum ani podpis označených osôb. V ďalšom konaní súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní
zohľadníuvedenéskutočnosti,akoajargumentáciusporovýchstránasvojeprávnezáveryvodôvodnení
rozhodnutia riadne odôvodní. Bez zohľadnenia všetkých vyššie uvedených skutočností je záver súdu
prvej inštancie, podľa ktorého sú predmetné záložné zmluvy platné, a teda aj samotné zamietnutie

žaloby, podľa názoru odvolacieho súdu, predčasné.

39. Odvolací súd na záver poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 302/2008 z
30.07.2009: „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu
súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací
súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť
prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z
hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“

40. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
v ktorom bude jeho úlohou opätovne sa zaoberať schválením uzavretia záložných zmlúv uznesením
obecného zastupiteľstva na 52. zasadnutí dňa 28. novembra 2006 s akcentom k záveru odvolacieho

súdu, že v danom prípade sa jedná o právny úkon, a teda vo vzťahu k jeho namietanej podmienenosti
neurčitou podmienkou pozitívnej právnej analýzy (§ 36 OZ) a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v
zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom sa dôsledne vysporiada s podstatnou argumentáciou sporových strán a
predloženými dôkazmi. V novom rozhodnutí súd zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade
trov odvolacieho a dovolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).