Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121202066
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7121202066.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov,
Bratislava, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpeného advokátskou kanceláriou Remedium Legal,
s.r.o., Bratislava, Prievozská 2 proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, B., B. XX, 2. C. D.,
nar. X.X.XXXX, E., F. XXX/X, zastúpený advokátom JUDr. Karol Glinský, Stropkov, Cintorínska 67,
o zaplatenie 1.662,91 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 8. decembra 2022 č.k. 15C/8/2021-176

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutom II. vyhovujúcom výroku.

Z r u š u j e výrok rozsudku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zastavil konanie proti žalovanému v 1. rade (I.),
žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.662,91 eur s úrokom z omeškania 5% z dlžnej
sumy ročne od 29.11.2022 do zaplatenia (II.) a žalobcovi nepriznal proti žalovaným nárok na náhradu
trov konania (III.).

2. Vychádzal zo žaloby odôvodnenej tým, že dňa 26.8.2020 motorovým vozidlom zn. Hyundai Accent,
EVČ: B. XXX G., ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v 1. rade, spôsobil žalovaný v 2. rade ako
vodič motorového vozidla dopravnú nehodu, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo G. H. zn. Škoda
Superb, EVČ: E. XXX I.. K dátumu dopravnej nehody motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená,
nemalouzatvorenépovinnézmluvnépoisteniezodpovednostizaškodu,zktoréhodôvodužalobcapodľa
§ 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (zákon č. 381/2001 Z.z.) plnil v prospech poškodeného G.

H. náhradu vzniknutej škody. V zhode s § 24 ods. 7 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z. si žalobca uplatnil
právo na náhradu toho, čo plnil za žalovaných ako osoby zodpovedné za vznik škody podľa § 427 a §
420 Občianskeho zákonníka (OZ).

3. Z oznámenia poškodeného o škode a zo správy o nehode zo dňa 26.8.2020 súd zistil, že k vzniku
škody došlo tak, že vodič – žalovaný 2/ prichádzal z vedľajšej cesty na hlavnú, nekontrolujúc pravú
stranu,vošielsvozidlomdoprotismeru,kdespôsobildopravnúnehodu.Vspráveonehodebolpodpisom

zodpovednej osoby za škodu potvrdený priebeh nehody a zodpovednosť vodiča motorového vozidla
zn. Hyundai Accent. Zápisom o rozsahu poškodenia, výpočtom výšky škody, predloženou faktúrou
a výpisom z účtu žalobcu o úhrade nákladov za opravu 1.662,91 eur v prospech servisu LAURIN
s.r.o. Prešov, bola preukázaný rozsah škody i poskytnutie náhrady škody za žalovaných. Z výpovedežalovaného v 1. rade súd zistil, že odovzdal vozidlo rodinnej známej do obce Vojčice s tým, že bol
uistený, že poistné za predmetné vozidlo bude platiť, žalovaný v 2. rade uviedol, že motorové vozidlo
kupoval prostredníctvom Facebooku, riadil ho ako vodič, avšak za škodu zodpovedá vodič druhého

motorovéhovozidlaG.H.,lebokeďprišlipolicajtisp.H.sipodaliruky,jemudalipodpísaťdoklady,pričom
kamarát mu vyhotovil fotodokumentáciu nehody ako to skutočne bolo, a ktorá podľa neho dokazovala
zodpovednosť druhého vodiča.

4.Pocitáciivkonaníaplikovanejprávnejúpravy§415,§420,§427,§517Občianskehozákonníka(OZ),

§ 24 zákona č. 381/2001 Z.z. súd konštatoval, že v konaní bol uplatnený nárok z titulu zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako postihový nárok žalobcu, ktorý plnil náhradu
škody spôsobenú prevádzkou vozidla, za ktorú zodpovedali osoby bez poistenia tejto zodpovednosti.
Aktívnu a pasívnu legitimáciu súd považoval za nesporne preukázanú, keď žalovaný v 2. rade potvrdil,
že podpísal správu o nehode o svojej zodpovednosti, učinil tak v čase škodovej udalosti, a ak
dodatočne namietal svoju zodpovednosť, či výšku uplatneného nároku, svoju obranu dokladoval len

fotografiou, neumožňujúcou posúdiť opodstatnenosť jeho obrany ani pravdivosť tvrdení o spornosti
výšky vzniknutej škody. Súd poukázal na to, že žalovaný v 2. rade inú výšku škody neuviedol, nepripojil
ani nenavrhol žiadne iné dôkazy, ktoré by svedčili o inom priebehu nehody a rozsahu škody, ako vyplývali
z dôkazov predložených žalobcom. Pokiaľ žalovaný v 2. rade ako dôkaz navrhoval výsluch svedka,
ktorý mal byť niekde obďaleč na parkovisku, súd uvedený návrh hodnotil v kontexte skutočnosti, že

žalovaný v 2. rade sa v čase škodovej udalosti sám rozhodol pre potvrdenie svojej zodpovednosti
za škodu, na čom by výsluch svedka nič nezmenil, keď priložená fotografia vyobrazujúca stojace
vozidlá škodcu a poškodeného, nevypovedá o priebehu udalosti, ani o výške škody. Súd preto uzavrel,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade ako vodič motorového vozidla
zavinením konaním porušil pravidlá cestnej pravidlá vyplývajúce z ustanovení zákona č. 351/96 Z.z.

o premávke na pozemných komunikáciách nedaním prednosti v jazde, čím súčasne naplnil aj § 415, §
420 OZ o zodpovednosti za škodu. Majúc zistený rozsah plnenia zodpovedajúci škode na motorovom
vozidle poškodeného vo výške 1.662,91 eur poukázaný z účtu žalobcu, uložil žalovanému v 2. rade
povinnosť na zaplatenie tejto finančnej čiastky spolu s úrokmi z omeškania vo výške vyplývajúcej z §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa 29.11.2020 nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie

v zmysle výzvy žalobcu. Výrok o zastavení konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade odôvodnil §
167e ods. 1 zákona č. 107/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, keď mal preukázané, že uznesením
konkurzného súdu Okresného súdu Košice I zo dňa 27.9.2021 sp.zn. 26Odk 235/2021 zverejneným
4.10.2021 bol na majetok žalovaného v 1. rade vyhlásený konkurz, čím sa pohľadávky vzniknuté pred
uvedeným dňom stali voči nemu nevymáhateľné. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom

a sporovými stranami rozhodol podľa § 257 CSP, berúc do úvahy návrh žalobcu na takéto rozhodnutie
vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok žalovaného v 1. rade, a v prípade žalovaného v 2. rade
zohľadnil jeho obranu vo vyjadreniach na pojednávaní, že je invalidným dôchodcom po ťažkom úraze
z dopravnej nehody.

5. Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku o náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade, žalovaný v 2. rade sa odvolal voči zaväzujúcemu výroku rozhodnutia. V zastavujúcom výroku
a výroku o náhrade trov medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozsudok nadobudol právoplatnosť.

6. Žalobca napadol výrok o náhrade trov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere, ktorá
zakladá porušenie práva na spravodlivý proces, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Vytkol
súdu, že sa nezaoberal reálne skúmaním podmienok pre aplikáciu § 257 CSP, existencia ktorých podľa
jeho názoru z konania nevyplynula. Navrhoval rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť vec

súdu na opätovné konanie alebo výrok o náhrade trov zmeniť tak, že mu bude priznaná náhradu trov
voči žalovanému v 2. rade.

7.Žalovanýv2.radepodalodvolanievzmysle§365ods.1písm.f/,h/CSP,žesúdprvejinštanciedospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol svoj názor, že dokazovaním malo byť
preukázané, že nehodu nespôsobil, čo malo vyplynúť z predložených fotografií, že dodržal predpisy
cestnej premávky a svojim správaním nemohol poškodiť iné vozidlo. Navrhol preto žalobu voči nemu
zamietnuť.8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2. rade navrhoval rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť, lebo žalovaný v 2. rade neuniesol svoje dôkazné bremeno, že za vznik škody nezodpovedá,

keď opak vyplynul z predložených listinných dôkazov a bolo nesporným, že potvrdil svoju zodpovednosť
na zázname o vzniku dopravnej nehody. Žalobca uviedol, že prijatím argumentácie žalovaného v
2. rade ako vodiča, ktorý ex post popiera zavinenie na dopravnej nehode s odkazom na bližšie nič
nezaznamenávajúca fotodokumentácia, by znamenalo vylúčenie zodpovednosti subjektu, ktorý takú
zodpovednosť potvrdil na zázname o nehode. V konečnom dôsledku by sa nevyhnutne musela vždy

privolaťpolícia,poisťovňabynebolaoprávnenáškodovénárokyvysporiadaťatlačivo–správaonehode,
by sa stalo bezpredmetným. Viedlo by to tiež k neprípustnému obchádzaniu zákona o cestnej premávke,
nakoľko dopravnou nehodou je škodová udalosť, pokiaľ sa účastníci nedohodnú na zavinení, a pokiaľ by
najprv vodič uznal vinu a neskôr ju popieral, neprípustne by sa vyhol sankcii za priznanie zodpovednosti,
keby išlo o dopravnú nehodu a vec by už prešetrovala polícia.

9. Žalovaný v 2. rade nepodal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu ani odvolaciu repliku.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v 2. rade
ako podané včas, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380

CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospejúc k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade
nie je dôvodné, ale sú dané odvolacie dôvody v prípade rozhodnutia o náhrade trov, keď súd prvej
inštancie svojim postupom a rozhodnutím naplnil žalobcom tvrdené odvolacie dôvody. Rozsudok súdu
prvej inštancie bol preto vo vyhovujúcom výroku napadnutom odvolaním potvrdený v súlade s § 387 ods.
1 CSP. Výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade odvolací súd

zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, lebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 13. marca 2024 v pojednávacej
miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s § 219
ods. 3 CSP.

12. Žalovaným v 2. rade uplatnené odvolacie námietky sa v zásade zhodovali s jeho procesnou obranou
na súde prvej inštancie, s ktorou sa správne vysporiadal súd prvej inštancie, a nemá preto vplyv
na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolateľ prezentoval odlišný názor na skutkový záver
súdu o existencii jeho zodpovednosti, ktorý nesúhlasný postoj však nezakladá nesprávnosť skutkových
zistení súdu ako vyplynuli z predložených listinných dôkazov, a je bez vplyvu na správne aplikované

a interpretované právne normy.

13. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia, je zásadne vecou sporových
strán tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Skutkové tvrdenia,
návrhy na vykonanie dôkazov sú prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 ods. 1

CSP).Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania,
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere.
Každá zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť
dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno). Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavuzistenéhonazákladeostatnýchvykonanýchdôkazov.Rovnakénásledkypostihujúajtoho,ktosíce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo
k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení.

14. V prejednávanej veci žalobca predložil dôkazy o účastníkoch škodovej udalosti, vzniku a výške
škody, i jej príčinách, na vzniku ktorej škody sa podieľalo motorové vozidlo riadené žalovaným v 2.
rade, keď žalovaný v 2. rade na zápise o nehode potvrdil podpisom zodpovednosť za vzniknutú škodu
nedaním prednosti v jazde. Dodatočne vyhotovené fotografie zachycujú také postavenie motorovýchvozidiel, z ktorých nie je možné vyvodiť opak, ako sa domnieva žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade
pritom neoznačil a nenavrhol žiadne také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé spochybniť pravdivosť dôkazov
predložených žalobcov a potvrdiť dôvodnosť jeho obrany, že nie je zodpovedný za vznik škodovej

udalosti. Nepochybne ním nie je ani výpoveď subjektu nezúčastneného na škodovej udalosti, preto súd
dôvodne v kontexte iných vykonaných dôkazov tento návrh žalovaného v 2. rade zamietol ako neúčelný
a nadbytočný, v súlade s princípom hospodárnosti konania a procesnou zásadou, že posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou úvahy súdu a nie strán sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Pokiaľ sa žalovaný v 2. rade skutočne

domnieval, že v čase škodovej udalosti bolo nesprávne vyhodnotené jeho zavinenie tak ako bolo
zaznamenané v zápise o nehode, tak vyhodnotenie príčin nehody by si vyžadovalo odborné posúdenie,
ktoré v konaní žalovaný v 2. rade nepredložil ani nenavrhol, a súd nie je oprávnený takúto procesnú
aktivitu strany sporu suplovať osobitne, ak je táto zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom (§ 185
ods. 2 CSP). O ničom nesvedčiaca fotodokumentácia nemala spôsobilosť spochybniť zodpovednosť
žalovaného v 2. rade ako vodiča motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená. Pretože

neboli zistené žiadne okolnosti spochybňujúce vznik škody, zodpovednosť subjektov i rozsah škody
zodpovedajúci plneniu žalobcu, ktorý plnil za subjekty zodpovedné za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ktoré v čase nehody nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, rozhodnutie
súdu prvej inštancie odvolací súd v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správne potvrdil.

15. Žalobca napadol výrok rozhodnutia, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov voči žalovanému
v 2. rade konštatujúc, že neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, lebo aj keď ich
žalovaný v 2. rade na pojednávaní tvrdil, nijako ich nepreukázal a súd ich existencii ani neskúmal.
V konaní pritom boli vynaložené trovy na právne služby predstavujúce účelné úkony, keď každá sporová
strana má právo na prístup k spravodlivosti a kvalifikovanému zastúpeniu. Zdôraznil, že žalovaný v 2.

rade neuviedol žiaden konkrétny majetok, príjmy či výdavky, sám navrhoval splátky dlžnej sumy, teda
bolo v jeho finančných možnostiach vyrovnanie dlhu spolu s trovami a iba jednoduchým prehlásením, že
je v zlej situácii, lebo je zdravotne postihnutou osobou nedochádza k naplneniu podmienok pre aplikáciu
§ 257 CSP. V zmysle právnej teórie možno toto ustanovenie použiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti,
kedy sa tiež zohľadňuje podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu,

zložitosť právnej problematiky, osobné pomery, nízky príjem. Súd mohol a mal dať priestor sporovým
stranám na vyjadrenie k aplikácii uvedeného § 257 CSP, čo sa rovnako nestalo, pričom podľa názoru
žalobcu v danom prípade prichádzalo do úvahy aj náhrada plných trov v splátkach alebo minimálne
čiastočná náhrada trov konania v závislosti od skutkových zistení, lebo žalovaný, ak sa mienil odvolávať
na uvedené ustanovenie, mal k tomu predložiť aj potrebné listinné dôkazy, čo sa v danom prípade

nestalo.

16. Vo vzťahu ku trovám konania súd prvej inštancie konštatoval dôvody (invalidný dôchodca po ťažkom
úraze), ktoré by mohli zakladať odôvodnenosť postupu podľa § 257 CSP, avšak správne odvolateľ
vytýka súdu nepreskúmateľnosť tohto záveru z dôvodu absencie akýchkoľvek dôkazov o tvrdených

skutočnostiach resp. dôkazov svedčiacich o nepriaznivom vplyve osobných, sociálnych pomerov na
prípadnú povinnosť na náhradu vzniknutých trov, keď nie je vylúčené, že žalobca by bol spôsobilý hradiť
trovy i v čiastočnej výške. Súd sa tiež opomenul vysporiadať aj s dôvodmi, pre ktoré bola podaná žaloba,
okolnosťamisúvisiacimisvedenímapriebehomsúdnehosporu.Rozhodnutiesúdujepretovnapadnutej
časti pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, čím boli založené odvolacie dôvody podľa § 365 ods.

1 písm. b/ CSP, a odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako výrok o náhrade trov v napadnutom
rozsahu zrušiť.

17. V opätovnom konaní súd prvej inštancie vezme na zreteľ, že rozhodovanie o náhrade trov konania
vychádza z procesnej zodpovednosti strán za výsledok konania (§ 255, § 256 CSP). Aplikácia § 257

CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, ak sú síce
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Povinnosťou
žalovaného v 2. rade na účely obhajoby svojej procesnej pozície ako sporovej strany tvrdiacej existenciu
takých ťaživých podmienok, že mu neumožňujú náhradu vzniknutých trov, je povinnosťou tieto svoje

tvrdenia preukázať predložením dokladov o tvrdenom zdravotnom stave či osobnom statuse alebo
iných rodinných a osobných pomeroch, odôvodňujúcich nepriznanie (úplné, či čiastočné) náhrady trov
žalobcovi v situácii, keď svojim správaním v zásade zodpovedá za vedenie súdneho konania, lebo
nepristúpil dobrovoľne k úhrade pohľadávky, za vznik ktorej nesie zodpovednosť. Pokiaľ súd prvejinštancie dospeje k záveru, že tu existujú dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré v danom spore
nepatrí nárok na náhradu procesne úspešnému žalobcovi, tieto uvažované dôvody nepochybným
spôsobomvodôvodenísvojhorozhodnutiavymedzíauvedie,akýmiúvahamisariadil,pokiaľichhodnotil

ako skutočnosti opodstatňujúce aplikáciu § 257 CSP.

18. Pretože odvolací súd zrušil výrok o náhrade trov vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade,
v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne o náhrade týchto trov v celom konaní v novom
rozhodnutí o veci.

19. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).