Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022201084
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:0022201084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci manželky Y. B.Č.Y., M.. Č., T..
XX.XX.XXXX, H. V. Y. XX, I., právne zastúpenej JUDr. Simonou Čerevkovou, PhD., advokátkou so
sídlom Masarykova 25, Michalovce, proti manželovi N. B.Y., T.. XX.X.XXXX, H. Y.. T. XXA, I., právne
zastúpeného JUDr. Lukášom Holodňákom, advokátom so sídlom Kpt. Nálepku 8, Michalovce, za účasti
maloletého I. B.V.Y., T.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti
rodičovkmaloletémunačasporozvode,oodvolanímanželaprotirozsudkuOkresnéhosúduMichalovce

č.k. 23P/40/2022-200 zo dňa 9.5.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., II., III., IV.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku V., VI. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Manželka podala návrh na rozvod manželstva, zverenie maloletého syna na čas po rozvode do jej

osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca vo výške 300 eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že:

„I./ Manželstvo manželky Y. B., M. Č., T.. XX.XX.XXXX a manžela N. B., T.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
X.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana
XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

II./ Zveruje maloletého I. B., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

III./ Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

IV./ Neupravuje stretávanie otca s maloletým.V./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého I. B., T.. XX.XX.XXXX, sumou vo výške
170 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.

VI./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku konštatoval tak vážne naručenie
manželských vzťahov, že obnova manželstva nie je možná, preto manželstvo rozviedol. Na čas po

rozvode manželstva zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, čo odôvodnil prihliadnutím
na názor maloletého a tiež zastabilizovaním v domácnosti matky, pričom je zabezpečený široký a
dostatočný kontakt maloletého s otcom. Styk otca s maloletým synom neupravil z dôvodu, že syn je s
otcom v pravidelnom kontakte, pričom o vzájomnom stretávaní sa vedia dohodnúť. Pri určovaní výšky
výživného vychádzal súd prvej inštancie z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom u oboch
rodičov zobral do úvahy ich potencionálny príjem vo výške 743 eur ako priemer medzi čistou minimálnou

mzdou zamestnanca SR v roku 2022 a priemernej čistej mesačnej mzdy zamestnanca SR.

4. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, 2, §
62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“).

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie manžel. Žiadal,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Manžel v odvolaní v prvom rade poukázal na skutočnosť, že k manželke aj v súčasnosti

prechováva citovú náklonnosť. Je pravdou, že na pojednávaní síce pod tlakom jednotlivých oznámení
a žalôb s rozvodom manželstva súhlasil, naďalej však chce zostať v manželstve a obnoviť manželské
spolužitie. Obnovenie tohto manželského spolužitia je podľa jeho názoru aj v záujme maloletého syna
I. a plnoletého syna C.. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nevykonal všetky úkony smerujúce k
zisteniu skutočného stavu veci v otázke rozvratu manželstva účastníkov konania a to tým, že v danej veci

nevykonal intervenciu zo strany poradensko-psychologických služieb, na ktorých by sa mohli obidvaja
účastníci ako manželia zúčastniť a pokúsiť sa o obnovenie manželského spolužitia. Zvýraznil, že sa u
nich nejedná o nejaký krátkodobý vzťah, ale ako manželia žili v spoločnej domácnosti po dobu viac ako
20 rokov, pričom počas trvania ich vzťahu nedošlo medzi nimi k nejakým výraznejším hádkam alebo
nezhodám, ktoré by naznačovali ukončenie spolužitia. Za spúšťač celého tohto skutočného stavu vníma

úmrtie matky manželky v mesiaci december 2021, čo prispelo k rozhodnutiu manželky sa rozviesť. K
výroku súdu, ktorým maloletého syna zveril do osobnej starostlivosti matky, uviedol, že je mu zrejmé,
že súd pri rozhodovaní rešpektuje záujem maloletého dieťaťa, ktorý je v danom type súdneho konania
prioritným záujmom. Nepopiera, že vyjadrenie dieťaťa pri rozhodovaní je potrebné zohľadniť, avšak
toto jeho vyjadrenie nemusí automaticky a zákonite korešpondovať so skutočným záujmom maloletého

dieťaťa a konečné rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa môže od
týchto vyjadrení odchýliť. Uviedol, že až do mesiaca marec 2023, kedy manželka spolu s deťmi opustila
spoločnú domácnosť, ich syn za bydlisko považoval práve tú domácnosť, ktorú mali ako rodina zriadenú
v stavbe rodinného domu na ulici Y. T. D. I.. Je v najlepšom záujme maloletého syna, aby bol zverený do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, predovšetkým aj z dôvodu, aby mal vo svojej výchove

aj rodičovský vzor otca aj rodičovský vzor matky. Ich maloletý syn je v súčasnej dobe v pubertálnom
veku, teda pre jeho riadny vývoj je rodičovský vzor otca nenahraditeľný a potrebný. Otec poukázal na
ustanovenie § 24 ods. 1 Zákona o rodine, a práve nerešpektovaním uvedeného ustanovenia došlo k
naplneniu odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Manžel ďalej namietal
to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jeho majetkové pomery a aplikoval ustanovenia

zákona zakotvujúce potencionálny príjem. Z dohody o skončení pracovného pomeru je zrejmé, že
túto dohodu inicioval jeho bývalý zamestnávateľ z dôvodu, že sa ako zamestnanec stal nadbytočným
z dôvodu organizačných zmien na strane zamestnávateľa. On nemal záujem ukončiť tento pracovný
pomer u zamestnávateľa, avšak v prípade, že by túto dohodu neuzavrel, bola by mu daná zo stranyzamestnávateľavýpoveďprenadbytočnosť.Nemožnotedapodľajehonázorupoprisúčasnepoberanom
nemocenskom vo výške 830 eur prihliadať aj na potencionálny príjem v sume 743 eur mesačne. Taktiež
odstupné, ktoré mu bolo vyplatené zo strany bývalého zamestnávateľa, predstavuje len jednorazové

finančné plnenie. Je pre neho zarážajúce, že súd prvej inštancie zohľadnil finančné prostriedky vo
výške 5.000 eur, ktoré vybral zo sporiaceho účtu plnoletého syna C., doposiaľ mu ich nevrátil bez toho,
aby sa súd akýmkoľvek spôsobom zaoberal a zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka ako matka
maloletého I.Z. a plnoletého syna C. vybrala v mesiaci september 2022 finančné prostriedky v celkovej
výške 4.600 eur, ktoré sa nachádzali na vkladnej knižke vedenej v G. G.V. Z..G.. Manžel ďalej namietal

tú skutočnosť, že jeho manželka nesplnila povinnosť uloženú jej zo strany súdu prvej inštancie a to
preukázaťstavnavšetkýchúčtoch,ktorésúvedenénajejmeno.Napojednávanípredložilalenfotografie
obrazovky mobilného telefónu a snímku obrazoviek, z ktorých nie je zrejmé, akých bankových účtov sa
týkajú, ani to, aký je na nich zostatok k 31.12.2022. Manžel má vedomosť, že faktický príjem manželky
za poskytovanie masážnych služieb sa pohybuje už po dobu niekoľkých rokov na úrovni 2.000 eur
mesačne.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
častiach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému I. na čas po rozvode manželstva
navrhuje potvrdiť ako vecne správne a dôvodné. Poukázal na vyslovený názor maloletého I. zostať aj po
rozvode manželstva rodičov v osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník ďalej poukázal na to, že

ak maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne
svoj názor, je potrebné takémuto názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť.

8. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa s tým nestotožňuje.
Za podstatnú považoval aj tú skutočnosť, že matka maloletého vykonáva svoju podnikateľskú

činnosť - masérske služby aj vo večerných hodinách, ako aj počas víkendov, čo do značnej miery
spochybňuje možnosť matky plnohodnotne zabezpečovať potreby maloletého syna. S poukazom na
tieto podnikateľské aktivity, ako aj na voľnočasové záujmy, matka opakovane ponecháva maloletého
synabezdozoru.Takétosituáciebybolomožnéeliminovaťpráveformoustriedavejosobnejstarostlivosti
oboch rodičov o maloletého v týždňovom intervale. Maloletý syn je momentálne v pubertálnom veku,

preto je potrebné, aby mal stabilné výchovné prostredie.

9. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že ich syn I. sa viackrát na súde vyjadril, že chce
bývať s mamou, bratom a dedom. S otcom ma neobmedzený styk, často sa s ním stretáva, ale prespať
u neho nechce. Maloletý syn v decembri dovŕšil XX rokov a je dosť veľký na to, aby si vedel vybrať, s

kým chce žiť. Žiada, aby súd rozhodol nezaujato, aby došlo k skončeniu súdneho konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§

66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky
pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP vo výrokoch I., II., III., IV. a vo výroku
o určení výživného V. bolo potrebné rozsudok zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP a v súlade s

ustanovením § 391 ods. 1 CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom

sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,

súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o rozvod manželstva
a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva v celom

rozsahu.

16. K odvolacej námietke manžela, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci tým, že sa nepokúsil
o odstránenie príčin rozvratu manželov, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval
pri posúdení rozvratu manželstva v súlade so zákonom. Manželka, ktorá podala návrh na rozvod

manželstva, vo svojom návrhu, ako pri výsluchu na súde podrobne popísala príčiny rozvratu manželstva
z jej pohľadu, pričom zároveň uviedla, že už má nového partnera. Súd sa aj napriek tomu manželky
dotazoval, či má záujem o psychologické poradenstvá za účelom obnovenia manželského spolužitia, čo
manželkaodmietla.Zvyjadrenímanželkyjenepochybné,žejeprerozvodmanželstvapevnerozhodnutá
a nevidí možnosť obnovenia manželstva. Vychádzajúc z ustanovení Zákona o rodine, manželstvo je

dobrovoľný zväzok muža a ženy. Nikoho nemožno nútiť, aby v manželstve zotrval, najmä za situácie, ak
uvedie pred súdom závažné dôvody, pre ktoré považuje manželstvo za nefunkčné a rozvrátené. Manžel
v konaní na súde prvej inštancie rovnako uvádzal, že s rozvodom manželstva súhlasí najmä z dôvodu,
že manželka už má nového partnera. Ani odvolací súd tu nevidí priestor na zachovanie manželstva pri
deklarovanom postoji manželky.

17. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, čo
odôvodnil tým, že vzhľadom k veku maloletého prihliadol na jeho názor, ako aj na to, že je v domácnosti
matky zastabilizovaný. Otec maloletého namietal, že súd má rozhodnúť v najlepšom záujem maloletého
dieťaťa, ktorý nie je vždy totožný s názorom vyjadreným maloletým dieťaťom. Vo veku maloletého je

nevyhnutné, aby mal pre svoj zdravý vývoj aj mužský vzor. Zároveň namietal, že matka maloletého
pracuje vo večerných hodinách a počas víkendov, teda zverením maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti by bola zabezpečená výchova maloletého aj v tomto smere.

18. Odvolací súd tu uvádza, že pri určení miery prihliadania na zistený názor maloletého musí súd

zohľadňovaťvekavyspelosťkonkrétnehodieťaťa.Názordieťaťa,ktorésavekomblížikplnoletosti,nieje
možné v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa opomenúť v žiadnom konaní pred všeobecnými
súdmi, ktoré sa týka rozhodovania o jeho živote. (porovnaj Rozsudok ESĽP Neulinger a Shuruk proti
Švajčiarsku zo dňa 6. júla 2010, č. 41615/07, Rozsudok ESĽP vo veci Zelikha Magomadova v. Rusko
zo dňa 8. januára 2020, č. 58724/14. 20 Nález ÚS ČR zo dňa 18.12.2014, sp. zn. I.ÚS 1708/14, nález

ÚS ČR zo dňa 3. 3. 2021, sp. zn. II.ÚS 1338/20). Povinnosťou súdu je spoľahlivo zistiť názor maloletého
dieťaťa a považovať jeho prianie za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, a to osobitne
za predpokladu, že je maloletý schopný názor na jeho najlepší záujem vyjadriť a vnímať jeho následky,
nemávýchovnýproblémaschopnostiobochrodičovzaistiťstarostlivosťodieťasúvzásaderovnocenné.
Úprava starostlivosti o maloletých blížiacich sa veku plnoletosti, ktorá by bola proti riadne zistenému

názoru dieťaťa, za situácie, keď nie sú dané špecifické okolnosti rozumne odôvodňujúce odchýlenie sa
od vyjadreného názoru, predstavuje zásah do súkromného a rodinného života dieťaťa v zmysle čl. 10
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a porušuje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 3 ods.
1 Dohovoru o právach dieťaťa. Ak je dieťa natoľko rozumovo a emocionálne vyspelé, že je schopnéposúdiť dosah svojich rozhodnutí, pričom nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že
by vyjadrené názory dieťaťa neboli autentické alebo, že by jeho vôľa bola účelovo a systematicky
normovaná zo strany tretích osôb, je potrebné názor dieťaťa považovať za podstatnú skutočnosť

ovplyvňujúcu rozhodnutie súdu, a to najmä v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa. V prípade, ak sa
súdu javí možná manipulácia maloletého dieťaťa zo strany rodičov, prípadne inej tretej osoby, mal by sa
uvedenú situáciu pokúsiť riešiť prostredníctvom nariadenia odbornej pomoci všetkým zainteresovaným
subjektom rodinnoprávneho vzťahu.

19. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo upriamil
svoju pozornosť na vyššie uvedené skutočnosti. Zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie
vyplýva, že rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k
maloletému I., ktorý v čase rozhodovania súdu bol vo veku XX rokov. Názor maloletého I. bol zisťovaný
kolíznym opatrovníkom, ako aj zákonnou sudkyňou. Maloletý I. jednoznačne uviedol, že nechce byť
zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pričom tento svoj názor rozumne a logicky vysvetlil.

Nebolo zistené, aby bol vo svojich názoroch niekým ovplyvňovaný, rozprával spontánne, podrobne
opísal jeho vzťah k obom rodičom. Žiaden z rodičov neuvádzal, aby mali s maloletým synom výchovné
problémy. Otec poukázal na to, že maloletý si zhoršil prospech v škole, čo potvrdil aj sám I., priznal,
že sa párkrát nepripravil na vyučovanie, uvedomuje si, že si musí prospech zlepšiť. K stretávaniu sa s
otcom uviedol, že spolu trávia takmer každý víkend, denne sú spolu v kontakte telefonicky, alebo cez

sociálne siete.

20. V súhrnne možno konštatovať, že maloletý I. má vytvorený blízky vzťah k obom rodičom. Vie, aké
očakávania majú od neho rodičia. Popísal, že otec je prísnejší vo výchove, mama benevolentnejšia.
Neuvádzal, aby niektorý z rodičov na neho vytváral neprimeraný tlak. Ak má nejaký problém, obaja

rodičia sú mu nápomocní, nevidí v tom rozdiel. Logicky zdôvodnil svoj názor, prečo nechce byť zverený
do striedavej osobnej starostlivosti, ako aj to, prečo chce byť zverený do starostlivosti matky. Popísal,
že za svoj domov aktuálne považuje rodinný dom, kde býva s mamou, bratom a dedom. Je zjavné, že s
dedom má vytvorený veľmi dobrý vzťah. Z vykonaného pohovoru s maloletým kolíznym opatrovníkom,
ako aj konajúcou sudkyňou vyplýva, že maloletý je veľmi dobre vychovaný, bol slušný, pri rozhovore

pokojný. Podrobne popísal celú rodinnú situáciu, ako aj dôvody jeho rozhodnutia, uvedomujúc si všetky
dôsledky s tým spojené.

21. Odvolací súd sa plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým maloletého
zveril do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým synom neupravil. V súvislosti s dôslednou

realizáciou participačných práv dieťaťa (práva dieťaťa byť informovaný o prebiehajúcom konaní a práva
dieťaťa vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú), ako aj povinnosťou súdu svojím rozhodnutím
docieliť to, aby bolo realizované právo dieťaťa na rodinný život a jeho právo byť v rovnocennom kontakte
s oboma rodičmi je potrebné v každej veci podrobne zistiť skutočný stav a rozhodnúť v najlepšom
záujem dieťaťa. V tomto konaní zo skutočne zisteného stavu vyplýva, že najlepší záujem dieťaťa

je týmto rozhodnutím naplnený. Je pravdou, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal
predovšetkým z prejaveného názoru maloletého I.. Je však potrebné si uvedomiť, že I. bol v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie vo veku XX rokov, teda vo veku, kedy vie jasne a zrozumiteľne
formulovať svoj názor, ktorý súd zistil dôsledne a priamo konajúcou sudkyňou. Zo všetkých ostatných
dôkazov vykonaných v konaní nevyplynulo nič, čo by tento záver súdu spochybňovalo. Sám otec

maloletého uviedol, že je v pravidelnom kontakte so synom, chcel by mať na syna väčší výchovný
vplyv, čo je podľa jeho názoru možné nariadením striedavej osobnej starostlivosti nad maloletým. K
takémuto záveru, ani podľa názoru odvolacieho sudu po vykonanom dokazované nie je možné dospieť.
Maloletý I. sám potvrdil, že rešpektuje rovnako oboch rodičov, ak má nejaký problém, môže sa obrátiť
na kohokoľvek z nich, nikoho z rodičov nepreferuje. S otcom, napriek tomu, že žije v domácnosti s

matkou, je v kontakte každý deň, skoro každý víkend trávia spoločne. S otcom bol aj na niekoľko
dní v H., bol s ním aj počas Vianoc. Oboch rodičov rešpektuje a má ich rád. Logicky vysvetlil, že
sa nechce medzi domácnosťami striedať, plne si uvedomujúc následky svojho rozhodnutia. Súd prvej
inštancie vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania s uvedomením si veku maloletého správne
a zákonne rozhodol, ak rešpektoval vôľu maloletého a zveril ho do osobnej starostlivosti matky, pričom

styk maloletého s otcom neupravil. V konaní nebolo zistené nič, čo by nasvedčovalo tomu, že maloletý
je zo strany matky, alebo inej osoby manipulovaný, resp. svoj názor nevyjadril slobodne.22. Odvolaním bol napadnutý aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom zo strany otca pre
maloleté dieťa. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného
dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky odvolateľa a

argumentáciu matky považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie
vo veci. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie
skutočného stavu veci považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom
konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní dodržiavajúc

zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie
na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný
prostriedok.

23. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vo vzťahu k výživnému vyplývajú tieto závery.
Otec maloletého bol k 31.12.2022 zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške 1.493 eur, pričom

pracovný pomer bol ukončený z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca a bolo mu vyplatené odstupné
vo výške 5.692 eur. Od 1.1.2023 je otec práceneschopný a poberá nemocenské vo výške 830 eur
mesačne. Zároveň bolo zistené, že otec si zobral po odchode matky zo spoločnej domácnosti úver vo
výške 12.000-15.000 eur, ktorý spláca vo výške 420 eur mesačne, o čom súdu nepredložil žiaden doklad
(predložildokladospotrebiteľskomúverevovýške5.000eurzodňa29.3.2022).Ďalejbolozistené,žezo

sporiaceho účtu plnoletého syna C. vybral sumu vo výške 5.000 eur. Otec predložil výpisy z bankových
účtov, kde sú minimálne zostatky, avšak výpisy z týchto účtov neboli súdu predložené riadne a nie je
možné z nich zistiť príjmové pomery na strane otca za rozhodné obdobie. Z výpisu z účtu Q. H. je
zrejmé, že tento výpis je predložený len za obdobie od 1.9.2022 do 31.12.2022, výpis z účtu I. končiaci
XXXXXXXX je predložený za obdobie od 31.12.2022 do 1.1.2023, výpis z účtu I. končiaci na XXXXXX je

predloženýzaobdobieod31.12.2022do1.1.2023avovýpisezúčtuvXXXbankejeuvedenýlenúčtovný
zostatok ku dňu 21.1.2023. Z výsluchu otca maloletého bolo zistené aj to, že mal živnosť v oblasti opravy
plynových kotlov, servisu. Túto svoju živnosť ukončil, čo vysvetlil tým, že manželka ho ohovorila v celom
meste, preto nemal zákazky. Napriek tejto skutočnosti uverejnil inzerát s ponukou týchto prác.

24. Kritérium uvedené v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania
zárobku, majetkového prospechu a prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie, predstavuje všeobecnú úpravu pre všetky druhy vyživovacej povinnosti.

25. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,

prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je

inštitútomvýrazneochraňujúcimzáujmyoprávneného,zákonumožňujehodnotiťnielenživotnéokolnosti
a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním
znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku
a majetkového prospechu.

26. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, kedy povinný
nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo
uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú
nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možnosti, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa.

Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený
príjem než deklaruje v rozhodnom období. V podstate to znamená, že povinný by v takejto situácií mal
začať hľadať lepšiu zárobkovú činnosť, než tú, ktorú deklaroval v rozhodnom posudzovanom období
pre stanovenie rozsahu výživného.27. Rozhodným pre posúdenie reálnych schopností a možností otca je tak zistenie a ustálenie príjmu,
aký by mohol otec dosahovať v období rozhodnom pre stanovenie výživného pre mal. dieťa.

28.Vzhľadomnazistenýskutočnýstavsúduprvejinštanciejemožnékonštatovať,žeodvolacienámietky
k stanovenému rozsahu výživného sú dôvodné. Zo zisteného skutočného stavu nie je totiž možné
prijať záver v prvom rade o reálnych schopnostiach a možnostiach otca ako povinného rodiča. Pri
skúmaní potenciality príjmu povinného rodiča musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky

relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Súd je povinný v súlade s vyšetrovacou zásadou,
ktorá sa uplatňuje v civilnom mimosporovom konaní, aktívne zisťovať, z akého dôvodu sa povinný
vzdal výhodnejšie zamestnania, teda v tomto prípade, z akého dôvodu ukončil otec maloletého živnosť.
Zároveň musí zisťovať jeho vzdelanie, doterajšie pracovné skúsenosti a jeho zdravotný stav na účelom
jeho uplatnenia sa na trhu práce. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska otca si súd
vyžiada zoznam aktuálne voľných pracovných ponúk (s uvedením výšky predpokladaného príjmu), v

oblasti v ktorej otec pracoval alebo pre ktorú má dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti. Zároveň
musí zisťovať, či si povinný prácu aktívne hľadá, o čom by mal súd predložiť dôkazy.

29. V konaní bolo preukázané, že manželia žili predtým v byte v stavbe rodinného domu, kde zároveň
prenajímali nebytové priestory iným nájomcom na podnikateľskú činnosť a v týchto priestoroch aj

manželka prevádzkovala svoju živnosť. Súd prvej inštancie nevykonal k týmto majetkovým a príjmovým
pomerom manželov riadne dokazovanie zamerané na to, aký príjem mali manželia (alebo len manžel)
z tohto prenájmu počas trvania ich manželstva, či boli tieto nehnuteľnosti v BSM manželov, alebo len vo
vlastníctve manžela a z akých dôvodov došlo k prevodu týchto nehnuteľností na otca manžela a ak išlo
o odplatný prevod, aký mal z toho manžel príjem.

30.Povrátenívecijeúlohousúduprvejinštanciedoplniťdokazovaniesozameranímsanaurčenievýšky
výživného posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií pre jeho priznanie (§ 75 ods. 1 Zákona o
rodine). Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé možnosti a schopnosti a majetkové pomery otca
a jeho celková životná úroveň, súd ich nielen zistí, ale aj zhodnotí, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie

vo veci. Pri určení rozsahu výživného sa musí tiež vyrovnať s mierou osobnej starostlivosti matky a
premietne ju do plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky, zároveň vezme do úvahy argumentáciu
účastníkov konania prednesenú v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ale aj v rámci odvolacieho
konania a túto v rámci rozhodnutia vyargumentuje. Súd je povinný čo najobjektívnejšie zistiť skutočný
stav veci (§ 35 CMP). Dôsledné zistenie a ustálenie príjmu otca, a riadne odôvodnenie výšky priznaného

výživného je potrebné aj z dôvodu posúdenia, či došlo k relevantnej zmene pomerov zakladajúcej dôvod
na prípadnú zmenu rozhodnutia v budúcnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak otec rozviazal
pracovný pomer skôr, než si zabezpečil príjem od iného zamestnávateľa, je potrebné považovať jeho
konanie za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu a vychádzať z možností
a schopností povinného otca (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). V konaní je potrebné skúmať, či na

strane otca existujú vážne dôvody, pre ktoré by bol obmedzený vo svojej schopnosti zamestnať sa a
dosahovať príjem, hoci aj mimo miesta svojho bydliska. Okolnosť, že otec momentálne hľadá adekvátne
zamestnanie a nedosahuje príjem, v žiadnom prípade nemôže byť na úkor maloletých detí, voči ktorým
má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v zmysle
vyššie uvedeného dôsledne posúdiť reálne schopnosti a možnosti otca, zistiť, ale aj ustáliť príjem, aký by

moholotecdosahovaťvobdobírozhodnomprestanovenievýživnéhopremal.dieťa.Dôležitýmfaktorom
bude aj vyhodnotenie osobnej starostlivosti matky maloletého.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výrokoch
I., II., III. a IV. potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2

ods. 1 CMP.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že súd zisťovaniu a posúdeniu zákonných kritérií pre určenie výšky
výživného nevenoval dôslednú pozornosť. Nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel k určeniu
výživného vo výške 170 eur na dieťa. Z odôvodnenia nie je zrejmé, z akej výšky príjmov u povinného

rodiča súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vlastne vychádzal. Ako už bolo uvedené, konania
vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sú riadené vyšetrovacou zásadou a je povinnosťou súdu
vyhľadať a vykonať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu pre určenie výšky výživného zohľadniac
pritom všetky zákonné kritériá pre jeho určenie bez ohľadu na návrh oprávneného rodiča v súlade sozásadou ochrany záujmu maloletých detí. Zdá sa, že súd na túto svoju povinnosť v prejednávanej veci
rezignoval. Uvedené zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia v jeho napadnutých častiach. Keďže
súd nevykonal dokazovanie so zameraním sa na zistenie a dôsledné posúdenie všetkých zákonných

kritérií pre určenie výšky výživného, odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o výživnom postupom
vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP).

33. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP v nadväznosti na zrušený výrok o výživnom,

zrušil aj výrok o trovách konania a po vrátení veci súdu prvej inštancie, rozhodne aj o trovách konania
v novom rozhodnutí vo veci.

34. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).