Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoE/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222204147
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2222204147.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnychvecíarodinyDunajskáStreda,Ádorská41,DunajskáStreda,detirodičov-matka/povinná:C.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Marcelou Kuchárikovou,

advokátkou, so sídlom Hlavná 25, 931 01 Šamorín a otec/oprávnený: H. I. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. F. XXX/X, XXX XX E., o návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia, na odvolanie
matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29.06.2023, č.k. 5Em/2/2022-276,
jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil výkon rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688 právoplatného dňa 20.02.2021, čo do výroku II., III., IV.,
V., IX. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.01.2021, č.k. 26CoP/62/2020-1147;
vykonateľnosť dňa 20.02.2021, čo do výrokov II., IV. a V., na základe ktorého:

„IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase

od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od
stredy od 13.00 hod. do štvrtka do 7.45 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od
13.00 hod do stredy do 7.45 hod.

V. Matka je povinná maloleté deti v nepárny týždeň v určenom čase odovzdať otcovi pred miestom
svojho bydliska.

Otec je povinný maloleté deti v nepárnom týždni v určenom čase prevziať pred miestom bydliska matky
a v párnom a nepárnom týždni počas školského roka v určenom čase prevziať v školskom zariadení a
v určenom čase odovzdať maloleté deti v školskom zariadení.

Počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR, každý nepárny kalendárny rok v čase od piatku

predchádzajúceho prázdninám od 16.30 h do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do 18.00 hod.

Počasveľkonočnýchsviatkovkaždýpárnykalendárnyrokvoštvrtokvčaseod10.00h,ktorýpredchádza
veľkonočnému piatku do utorka do 18.00 hod, ktorý nasleduje po veľkonočnom pondelku.

Počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od 16.07. od 09.00 hod do 31.07. do 19.00

hod a od 16.08. od 09.00 hod do 31.08. do 19.00 hod a každý nepárny kalendárny rok v čase od 01.07.
od 09.00 hod do 15.07. do 19.00 hod a od 01.08. od 09.00 hod do 15.08. do 19.00 hod.”Vo výroku II. povinnej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, G., uložil pokutu vo výške 200 eur, ktorú
jej uložil zaplatiť na účet Okresného súdu Dunajská Streda, do 15 dní od doručenia uznesenia a vo

výroku III. uložil povinnej a oprávnenému, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia doručili súdu
svoje písomné vyjadrenie k tomu, ako prebieha styk otca s maloletými.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 370 ods. 1, § 371 ods. 1, § 376 ods. 1, § 378, § 379 ods. 1, §
382 ods. 1, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), keď návrh

otca zo dňa 13.12.2022 na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.01.2021,
č.k. 26CoP/62/2020-1147, ktorým súd vo výroku IV. a V. upravil styk otca s maloletými deťmi posúdil
ako dôvodný. Súd prvej inštancie z obsahu spisu zistil, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020,
č.k. 9P/5/2019-688 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/62/2020-1147 bolo

manželstvo rodičov maloletých rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky,
oprávnenie zastupovať maloletých a spravovať ich majetok bolo zverené obom rodičom, otcovi bola
uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 250 eur mesačne a na výživu maloletého B.
sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých a napokon bol
upravený styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020,

č.k. 9P/5/2019-688 nadobudol právoplatnosť dňa 20.02.2021 čo do výroku II., III., IV., V., IX. v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.01.2021, č.k. 26CoP/62/2020-1147 a vykonateľnosť
dňa 20.02.2021 čo do výrokov II., IV. a V.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka maloletých detí vykonateľný rozsudok

nedodržiava, deti sú vo veku 11 a 9 rokov a v rámci súdom upraveného styku sa má vytvoriť citový
vzťah medzi rodičmi a deťmi, teda je žiadúce a v záujme maloletých detí, aby tento vzťah napredoval a
rozvíjal sa. Podľa súdu prvej inštancie je v záujme maloletých detí, aby sa s otcom pravidelne stretávali,
otec má záujem na rozvíjaní vzájomnej citovej väzby s deťmi a má právo podieľať sa na starostlivosti
o nich, keď maloletí nie sú až natoľko zrelí a spôsobilí, aby sami posúdili, aký rozsah styku s otcom

je v ich najlepšom záujme. Mal za to, že neobstojí námietka matky, že deti sú smutné a nešťastné a
nudia sa u otca. Matka prenáša zodpovednosť na maloleté deti za nerealizovanie styku otca s deťmi,
hoci to je práve ona, ktorá trávi s deťmi väčšinou času a má najväčší vplyv na názory, správanie a
vzťah detí k svojmu otcovi. Podľa názoru súdu prvej inštancie matka nepodnecuje maloleté deti k tomu,
aby prejavili aktívny záujem o otca a súčasne dôvodil, že matka by mala na výchovu detí pôsobiť a

motivovať svoje deti k prehlbovaniu a udržiavaniu väzieb s otcom, keď úloha otca v živote maloletých je
nepopierateľná (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/2004, nález Ústavného
súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/2005). Vzhľadom na to, že rozsudok Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa
27.01.2021, č.k. 26CoP/62/2020-1147 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom styk otca s

maloletými deťmi neprebieha podľa predmetného rozsudku, výzva súdu prvej inštancie na dobrovoľné
splnenie povinnosti zostala bezvýsledná a rovnako k dobrovoľnému plneniu vykonávaného rozhodnutia
nedošlo ani po pojednávaní a informatívnych stretiach, ktoré súd prvej inštancie vo veci uskutočnil,
súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky podľa § 376 ods. 1
C.m.p. a nariadil výkon rozhodnutia. Konštatoval, že v snahe minimalizovať negatívne dopady konfliktu

rodičov a núteného výkonu rozhodnutia na maloletých, pred uskutočnením výkonu rozhodnutia rozhodol
o uložení pokuty povinnej za neumožnenie styku oprávneného s maloletými, a to vo výške 200 eur §
382 ods. 1 C.m.p), ktorú považoval za dostatočne motivačnú pre povinnú na to, aby súdne rozhodnutie
rešpektovala a umožňovala styk otca s maloletými tak, ako to upravuje súdne rozhodnutie. Súčasne
uložil povinnej a oprávnenému, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia doručili súdu svoje písomné

vyjadrenie k tomu, ako prebieha styk otca s maloletými, keď uvedené informácie umožnia súdu prvej
inštancie rozhodnúť o ďalšom postupe vo veci a o prípadnej potrebe uplatnenia ďalších prostriedkov
smerujúcich k plneniu vykonávaného rozhodnutia (§ 388 ods. 1 C.m.p.).

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol.
Podľa názoru matky v danej veci súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§
62 ods. 1 C.m.p.), nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365
ods. 1 písm. e/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“), dospel na základevykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).
V odvolaní matka namietla, že súd prvej inštancie po podaní návrhu na výkon rozhodnutia bez toho,

aby zistil, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré neprebieha styk otca s deťmi podľa exekučného
titulu (§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia
vo veciach maloletých), po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia postupoval v konaní
represívnym spôsobom tak, že vyzval matku detí ako povinnú na dobrovoľné splnenie povinnosti, čím
prezumoval zavinené konanie povinnej, teda nerešpektovanie exekučného titulu. Súd prvej inštancie

sa uspokojil len s jednostrannými nepravdivými tvrdeniami oprávneného, že sa povinná nepodrobuje
súdnemu rozhodnutiu, vôbec nezisťoval, či dôvody nepodrobenia sa reálne existujú a ak existujú, či
ich nezapríčiňuje práve oprávnený rodič, teda samotný otec. Podľa matky v konaní absentuje akýkoľvek
dôkaz, ktorý by preukazoval, že povinná nerešpektuje súdne rozhodnutie (uvedené nebolo preukázané,
ani v predchádzajúcich dvoch konaniach o návrhu otca na výkon rozhodnutia vedených pred OS
Dunajská Streda pod sp. zn. 20Em/1/2021 a sp. zn. 12Em/1/2022). Matka motivuje deti, pripravuje

ich aj po psychickej stránke na styk s otcom, avšak sám otec svojim správaním túto snahu neguje,
keď maloletí v pohovoroch uskutočnených v nadväznosti na podané návrhy otca (ÚPSVaR, CDR,
CPPPaP, súd prvej inštancie) vždy totožne uviedli dôvody, pre ktoré sa nechcú stretávať s otcom (zlé
správanie otca k deťom, klamanie, nerešpektovanie názoru detí a ich vôle, vulgárne vyjadrovanie na
adresu matky a jej priateľa, výsmešné správanie otca voči deťom, snaha otca urobiť z detí klamárov s

bludnými predstavami, vypočúvanie detí zároveň si ich nahrávaním...). Maloleté deti boli v súlade s čl.
4, § 38, § 116 C.m.p. vypočuté dňa 10.03.2023 na súde za účasti B. C. J., psychologičky Krajského
súdu v Trnave, ktorá uviedla, že deti mali s otcom pekné zážitky, avšak prevládajú tie negatívne,
vyjadrila sa, že pre deti vo veku 11 a 10 rokov už nie je potrebná špeciálna príprava zo strany matky na
stretnutiesotcom,malobystačiť,žemajúnachystanéveciavedia,kedyotecpríde.Matkazdôraznila,že

predmetom vykonávacieho konania nie je rozsah styku otca s deťmi, ale skutočnosť, že sa deti nechcú s
otcom stretávať výlučne z dôvodov na strane otca, čo súd prvej inštancie úplne odignoroval. Hoci matka
viac ako 3 roky žiada nariadenie znaleckého dokazovania vo všetkých konaniach začatých na základe
návrhov otca, ani raz súd k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpil. V konaniach už neraz upozornila, že
neustále podávanie návrhov zo strany otca a jeho snaha za každú cenu presadiť svoje sú vo vzťahu

medzi ním a deťmi kontraproduktívne, deti sú neustále vypočúvané a sú tým pádom o prebiehajúcich
konaniach informované. V situácii, keď otec detí podal na súde od roku 2019 takmer 40 návrhov vo
veciach maloletých detí, je už ťažko hovoriť, že sa jedná o využitie jeho práva na súdnu ochranu.
Samotné deti vo všetkých pohovoroch (na súde, u kolízneho opatrovníka alebo pred psychológmi)
uviedli, že matka ich k styku s otcom podnecuje, hovorí im, že budú mať spolu pekné zážitky, ale oni

samé nechcú ísť k otcovi po opakovaných negatívnych zážitkoch, ktoré s ním mali. Je nepochopiteľné,
z čoho konkrétneho zo súdneho spisu mal súd za preukázané, že matka nepodnecuje deti k tomu, aby
prejavili aktívny záujem o otca ako je to uvedené v bode 23 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
uh. Matka napokon poukázala na to, že súd prvej inštancie jej uložil poriadkovú pokutu bez skúmania
dôvodov, prečo sa stretnutia otca s deťmi neuskutočňujú, na nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď

pri posudzovaní návrhu otca a jeho doplnení porušil zákaz formalizmu a princíp materiálne ponímanej
súdnej ochrany, keď všetky pre vec rozhodujúce skutočnosti posudzoval príliš formálne, uspokojil sa len
s jednostrannými tvrdeniami otca, nepostupoval podľa vykonávacieho predpisu, nezisťoval existenciu
ospravedlniteľných dôvodov a nerealizovania styku a na vec nenazeral komplexne.

5. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky
o tom, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď údajne nezisťoval ospravedlniteľné dôvody,
pre ktoré neprebieha styk otca s deťmi podľa exekučného titulu má za to, že súd prvej inštancie
v dostatočnej miere preskúmal nespočetné množstvo matkou podsúvaných príbehov a tvrdení detí,
ktoré sú výhradne len ich interpretáciou matkiných vyjadrení. Deti preberajú vo svojich vyjadreniach

nie len tematicky, ale používajú aj slová, ktoré sa práve nachádzajú vo vyjadreniach matky a slová,
ktoré deti v ich veku štandardne nepoužívajú. Matka nepredložila okrem jej tvrdení žiadny dôkaz,
ktorý by nasvedčoval existencii ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré neprebieha styk otca s deťmi,
a tento prostriedok využíva ako svoju obranu z dôvodu, že nemá žiadne podložené argumenty. Matka
vo vyjadrení účelovo klame keď uvádza, že skutočnosť, že deti nepripravuje nebola preukázaná ani

v jednom konaní, keď v konaní 12Em/1/2022 bol výkon rozhodnutia už v minulosti nariadený a toto
rozhodnutie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Trnave. Návrhy matky na doplnenie dokazovania
(výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním) sú len jej taktikou čo najviac zdržiavať a predlžovať
aktuálny stav a stále sa snaží pracovať na oddelení detí od otca. Deti nemajú takú kognitívnu schopnosť,aby si dokázali vytvoriť autentický názor za situácie, keď 24 hodín sú ovplyvňované matkou, možno jej
rodičmi alebo advokátkou. Snaha matky uzurpovať si deti, neochota prijať iný názor a v neposlednom
rade agresivita a citované vydieranie vyplýva podľa otca z jej povahových vlastností a výchovného

prostredia z ktorého pochádza. Argumentáciu matky na základe vyjadrenia B. C. J. (psychologičky)
považuje za nesprávnu, keď podľa otca svoje tvrdenia, že deti vo veku 10 – 11 rokov sú vyspelé a
hovoria pravdu, nepodložila žiadnymi argumentmi. Uviedol, že odvolanie matky a jej vyjadrenia len
potvrdzujú otcove dôvodné obavy o zdravie detí, deti na základe pôsobenia výchovného prostredia majú
dokázateľne zmenený stav vnímania reality, popisujú príbehy ktoré sa nestali, otec má dôvodné obavy,

že okrem poškodenia vnímania reality deti prichádza aj k regresii vývinu ich mozgov, keď pre správny
vývin je potreba aj socializácia, učenie kritickému mysleniu, empatia, čo deti nevykazujú v čase, kedy sú
u matky. Odvolaním sa na výkon rozhodnutia matka poprela svoje tvrdenia, že chce aby sa deti s otcom
stretávali, keď namiesto odvolania by mala investovať energiu do usmernenia detí. Absencia snahy
matky o nápravu zdravia detí podľa otca potvrdzuje, že návrh bol dôvodný. V doplňujúcom vyjadrení
z 02.09.2023 otec oznámil, že jeho styk s deťmi sa počas leta 2023 nerealizoval, pre deti bol opakovane

viackrát, zakaždým bez úspechu. Nehovoriac o tom, že matka za odmenu zobrala deti na výlety na
miesta, kde radi chodia, keď s ním nepôjdu. Matka zámerne nedvíha telefóny, po jeho príchode vypína
zvonček v dome, následne sa zatajujú a podobne. Dňa 01.09.2023 sa mu podarilo presvedčiť deti na
malú prechádzku, deti sa voči nemu správali drzo až arogantne, vyčítali mu, že podáva návrhy na súd,
čím ubližuje maminke, povedali mu, aby sa zmenil. Otec žiadal o bezodkladné konanie a uskutočnenie

výkonu rozhodnutia.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa z 29.09.2023 navrhol napadnuté uznesenie Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 5Em/2/2022-276 potvrdiť, súčasne poukazujúc na to, že nútený výkon rozhodnutia
nie je v záujme maloletých detí.

7. Otec v podaniach zo dňa 22.09.2023, 04.10.2023, 11.10.2023 a 19.10.2023 oznámil neuskutočnenie
styku s deťmi dňa 20.09.2023 (matka deti čakala pred školou a odviezla ich domov), upozornil na rozpor
vo vyjadrení sa kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky (na jednej strane navrhuje rozhodnutie potvrdiť,
na strane druhej napíše, že nútený výkon rozhodnutia nie je v záujme maloletých detí) a opísal pokus

o realizáciu styku dňa 18.10.2023.

8. Matka v písomnom podaní zo dňa 19.10.2023 s poukazom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka,
že nútený výkon rozhodnutia nie je v záujme maloletých detí navrhla, aby dovolací súd odvolaním
napadnuté rozhodnutie zrušil a návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia zamietol.

9. V písomných vyjadreniach z 26.10.2023 a 29.10.2023 matka opakovane poukázala na skutočnosti
vyplývajúce z pohovoru maloletých detí za účasti psychologičky z Krajského súdu v Trnave a navrhla
odvolaciemu súdu oboznámiť sa so zápisom z tohto pohovoru. Vzhľadom k tomu, že obidve deti
odmietajú styk s otcom, je podľa matky dôvodná otázka, čo sa udialo v domácnosti otca, resp. čo urobil

otec deťom, že stretávanie s ním deti odmietajú. Podľa matky je na mieste otázka, prečo sa otec, ktorý sa
opakovane domáha zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, odmieta
podrobiť znaleckému dokazovaniu, keď práve v jeho záujme by malo byť preukázanie jeho tvrdení.
Otec v konaniach opakovane a bez akýchkoľvek dôkazov dehonestuje a ponižuje svoje vlastné deti
spochybňovaním ich psychického zdravia.

10. Otec v písomných vyjadreniach z 01.11.2023 a 04.12.2023 uviedol, že do dňa podania mu nebolo
možné tráviť čas s oboma maloletými deťmi, povinná naďalej porušuje právoplatné rozhodnutie aj výkon
rozhodnutia a posledné termíny preberania detí 24.10.2023 a 27.10.2023 opäť vedome a dobrovoľne
zmarila. Otec dal do pozornosti, že od 01.11.2023 vstupuje do platnosti nová vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky z 16.10.2023, ktorou sa mení vyhláška č. 207/2016 Z.z., z ktorej
dôvodovej správy k § 3 vyplýva, že v aplikačnej praxi sa ukázalo, že právna úprava skúmania existencie
tzv. ospravedlňujúcich dôvodov vytvorila nežiaduci priestor na to, aby rodič mohol odmietnuť kontakt
maloletéhodieťaťasdruhýmrodičomvčase,ktorýnatovyčlenilsúd.Inštitútospravedlniteľnýchdôvodov
sa po rokoch javí tak, že je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, môže byť zneužívaný jedným z

rodičovnaúčelovéblokovaniemaloletéhodieťaťaoddruhéhorodiča,atýminapotenciálneobchádzanie
súdneho rozhodnutia ohľadne kontaktu maloletého dieťaťa s druhým rodičom. Otec v podaní žiadal, aby
súdbezodkladnekonalauskutočnilvýkonrozhodnutia,keďžeporiadkovápokutaudelenámatkenemala
žiaden efekt. Matka je vlastníčkou niekoľkých nehnuteľností, vlastní luxusné auto, dostala vyrovnávacípodiel z BSM viac ako 110 000 eur, poberá výživné vo výške 450 eur mesačne, deklaruje, že na obidve
deti míňa spolu 1 800 eur mesačne. Podľa otca je jasné, že poriadková pokuta vo výške 200 eur je
nedostatočná, navyše keď je udelená raz za x mesiacov.

11. Krajský súd v Trnave po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným
subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 2, § 357 C.s.p. v spojení s § 377 ods. 2 C.m.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 C.m.p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), bez potreby zopakovania alebo

doplnenia dokazovania (§ 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie povinnej (matky) nie je dôvodné. Vychádzajúc
z obsahu podaného odvolania podrobil odvolaciemu prieskumu výlučne výrok I. rozhodnutia, v ktorom
súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688 (čo do výroku II., III., IV., V., IX.) v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave zo dňa 27.01.2021, č.k. 26CoP/62/2020-1147 (čo do výrokov II., IV. a V.), keď výroky II. a III.

rozhodnutia neboli odvolacími dôvodmi napadnuté a naviac sa jedná o časť rozhodnutia, voči ktorému
nie je podľa § 355 ods. 2, § 357 C.s.p. v spojení s § 377 ods. 2 C.m.p. odvolanie ani prípustné.

12. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 370 ods. 1 C.m.p. podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

14. Podľa § 373 C.m.p. na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho
dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

15. Podľa § 376 ods. 1 a 2 C.m.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný
titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon

rozhodnutia aj bez návrhu.

16. Podľa § 377 ods. 2 C.m.p. proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o
zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

17. Podľa § 377 ods. 3 C.m.p. odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len
tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu,
spôsobili zánik uloženej povinnosti.

18. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie

dňa 14.12.2022 domáha nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa
18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.01.2021,
č.k. 26CoP/62/2020-1147 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, ktorý nadobudol právoplatnosť
avykonateľnosťdňa20.02.2021.Stykotcasmaloletýmibol upravenýtak,žeotecjeoprávnenýstretávať
sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 16.30 hod. do

nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od stredy od 13.00 hod. do
štvrtka do 7.45 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok od 13.00 hod do stredy do 7.45
hod. s tým, že matka je povinná maloleté deti v nepárny týždeň v určenom čase odovzdať otcovi pred
miestom svojho bydliska, otec je povinný maloleté deti v nepárnom týždni v určenom čase prevziať pred
miestom bydliska matky a v párnom a nepárnom týždni počas školského roka v určenom čase prevziať v

školskom zariadení a v určenom čase odovzdať maloleté deti v školskom zariadení. V tomto rozhodnutí
bolzároveňupravenýstykotcapočasjarnýchprázdnin,veľkonočnýchsviatkovaletnýchprázdnintak,že
počas jarných školských prázdnin vyhlásených MŠ SR, každý nepárny kalendárny rok v čase od piatku
predchádzajúceho prázdninám od 16.30 hod. do nedele nasledujúceho kalendárneho týždňa do 18.00
hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok vo štvrtok v čase od 10.00 hod., ktorý

predchádza veľkonočnému piatku do utorka do 18.00 hod., ktorý nasleduje po veľkonočnom pondelku a
počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od 16.07. od 09.00 hod. do 31.07. do 19.00
hod. a od 16.08. od 09.00 hod. do 31.08. do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 01.07.
od 09.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 19.00 hod..19. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené
v štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku. Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z.z. v platnom znení, ktorou sa
ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Napriek tomu, že výkon rozhodnutia
vo veciach maloletých je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho
konania na peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Rozhodujúcou odlišnosťou je práve
sám predmet personálnej exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto

konania (Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok.
Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1009).

20. Po preskúmaní odvolania matky/povinnej odvolací súd zistil, že matka odvolanie odôvodnila tým,
že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.), nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.). V tejto súvislosti však konštatuje, že pokiaľ ide o uznesenie o nariadení výkonu
rozhodnutia, odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu je možné odôvodniť len dôvodmi, ktoré sú
taxatívne vymedzené v § 377 ods. 3 C.m.p. teda tým, že exekučný titul nie je vykonateľný (pozn. „môže

ísť o dôvody formálnej nevykonateľnosti alebo materiálnej nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia, pri
materiálnej vykonateľnosti pôjde o neurčitosť výroku, označenia účastníkov, lehoty na plnenie, príp.
iných, pre výkon rozhodnutia podstatných údajov. Pri formálnej vykonateľnosti pôjde o to, že rozhodnutie
doposiaľ nenadobudlo vykonateľnosť, napr. pre nesprávne doručenie, pre nesprávne právne posúdenie
vykonateľnosti súdom a pod. - Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný

mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1034, obdobne nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 41/2011 – 31 zo dňa 03.05.2011) alebo, že okolnosti, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (pozn. dôvodom môže byť napr.
to, že došlo k splneniu povinnosti alebo že oprávnená alebo povinná osoba zomrela, dôvodom môže byť
ajzrušeniealebozmenarozhodnutia,ktorýjeexekučnýmtitulom-Smyčková,R.,ŠtevčekM.,Tomašovič

M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2017, s. 1034) s tým, že tieto odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§
62 ods. 3 C.m.p.). O obmedzenom rozsahu pokiaľ ide o odvolacie dôvody bol odvolateľ v napadnutom
rozhodnutíriadnepoučený.Vymedzenietýchtošpecifickýchodvolacíchdôvodovvyjadrujepodľaprávnej
teórie rešpekt a autoritatívnu silu už vydaného súdneho rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.

Nepôjde teda o dôvody, ktoré sa týkajú merita veci rozhodnutej súdom v základnom konaní (Smyčková,
R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1.
vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1034). Odvolací súd sa preto v rámci prieskumu napadnutého
rozhodnutia zameral výlučne, len na existenciu uvedených zákonom prípustných dôvodov odvolania.

21. Exekučným titulom v predmetnej veci je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
zo dňa 27.01.2021, č.k. 26CoP/62/2020-1147.

22. Pokiaľ ide o prvý vyššie vymedzený odvolací dôvod, matka v odvolaní nenamieta, že rozsudok

súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi je (materiálne alebo formálne)
nevykonateľný. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali záveru, že exekučný titul vykonateľný nie je.

23.Vsúvislostisdruhýmodvolacímdôvodom,odvolacísúdkonštatuje,žezobsahupodanéhoodvolania

a matkou uvádzanými argumentmi nemožno vyvodiť znaky tohto odvolacieho dôvodu, a teda že
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik uloženej povinnosti. Podstatnou
odvolacou námietkou zo strany matky bola skutočnosť, že súd prvej inštancie nepostupoval správne,
keď nepreskúmal či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré neprebieha styk otca s deťmi podľa
exekučného titulu (§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 207/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu

rozhodnutiavoveciachmaloletých),tedajednakspochybňovalaprocesnýpostupsúduprvejinštanciepo
podaní návrhu otca na výkon rozhodnutia a súčasne argumentovala odmietavým postojom maloletých
detí k stretávaniu sa s otcom, ktorého príčinou má byť práve osoba otca. Odvolací súd v tejto súvislosti
konštatuje, že procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutéhouznesenia o nariadení výkonu exekučného titulu a samotný odmietavý postoj maloletých detí k otcovi
nie je okolnosťou, ktorá by spôsobovala zánik uloženej povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu, teda
uvedené nemožno subsumovať ani pod druhý špecifický odvolací dôvod týkajúci sa predmetnej veci.

24. K odvolacím námietkam matky však odvolací súd dáva do pozornosti, že práva účastníkov (teda aj
povinného z exekučného titulu), záujem maloletého dieťaťa a individuálnosť každého prejednávaného
prípadu zákonodarca v dostatočnej miere zohľadnil v právnej úprave účinnej do 31.10.2023, ktorá
ukladala súdu povinnosť pred nariadením výkonu rozhodnutia zisťovať existenciu ospravedlniteľných

dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu (§ 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z.
v znení účinnom do 31.10.2023). V tejto súvislosti nie je možné opomenúť, že prijatím vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16.10.2023, č. 413/2023 Z.z., došlo s účinnosťou od 01.11.2023
k zmene § 3 vyhl. č. 207/2016 Z.z. v smere, že súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu
rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods.
2 C.m.p.), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje

rozhodnutiu (§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 413/2023 Z.z.). Uvedené znamená, že zákonodarca upustil od
právnej úpravy tzv. ospravedlniteľných dôvodov, práve pri ktorých bol súd povinný zohľadňovať najmä
správanie sa povinného pri plnení povinnosti, správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich
z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého dieťaťa. Keďže obe citované vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky majú charakter procesného predpisu (boli vydané na

základe splnomocňovacieho ustanovenia § 392 C.m.p.), pričom vyhláška č. 413/2023 Z.z. neobsahuje
prechodné ustanovenia, odvolací súd v súvislosti s riešením otázky absencie intertemporálnych
ustanovení právneho predpisu poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. PL. ÚS
107/2011 z 22.10.2014 podľa ktorého, pokiaľ ide o oblasť procesného práva platí, že nová právna
úprava sa uplatní na všetky prebiehajúce konania, ibaže zákon neustanovuje inak. Zdôrazňuje, že pre

procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach,
ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych
predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 12/2012 z 26.06.2013). Za výnimky vyplývajúce
z citovaných rozhodnutí možno považovať ochranu nadobudnutých práv, ktorá by mala vyplývať z čl.

1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vychádzajúc z uvedeného uzatvára, že aj pre dané konanie,
začaté za účinnosti § 3 vyhlášky č. 207/2016 Z.z. v znení účinnom do 31.10.2023, platí s účinnosťou od
01.11.2023 nová právna úprava prijatá v čl. 1 vyhlášky č. 413/2023 Z.z., ktorou sa mení § 3 vyhlášky
č. 207/2016 Z.z., čo znamená, že odvolacie námietky matky, týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia
existencie ospravedlniteľných dôvodov, správania sa oboch rodičov pri plnení povinnosti a pri realizácii

práv vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a ani vyhodnotenia správania
sa a názorov oboch maloletých detí súdom prvej inštancie, nemajú pre rozhodovanie odvolacieho súdu
(v čase jeho rozhodovania o odvolaní matky) žiaden podstatný skutkový a ani právny význam.

25. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa

nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva
úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá
zabezpečenienielenmateriálnych,aleinemateriálnychpodmienok,ktoréumožňujúrozvíjanieosobnosti
maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch
rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon

zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu
výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by
viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého
priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával.
Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho

usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho
výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybnosti nezastupiteľné
postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 554/04). Základným právom každého
maloletého dieťaťa je právo na pravidelný kontakt s obidvoma rodičmi. Záujem maloletého dieťaťa treba
skúmať z objektívneho hľadiska a je nesporné, že v záujme maloletých detí je, aby sa vytváral pozitívny

vzťahmaloletýchdetíkobomrodičom,atonevyhnutnevyžadujepravidelnýstyk(uznesenieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/207/2018 zo dňa 29.10.2019).26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že matka v podanom odvolaní
neuviedla žiadne skutočnosti nasvedčujúce niektorému z odvolacích dôvodov v zmysle § 377 ods.
3 C.m.p. a takéto skutočnosti ani nevyplynuli z obsahu spisu, preto uznesenie súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku I. podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne a právne správne.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nejde o
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 58 C.m.p.).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).