Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421200376
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4421200376.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX,
C., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztoryho 1, 940 36 Nové Zámky, deti rodičov:
C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, v konaní zastúpená advokátkou Mgr. Helenou Farkašovou, so
sídlom Nové Zámky, Žerotínova bašta č. 1 a B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XX/XX, v konaní
zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové
Zámky, IČO: 368 13401, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas do

rozvodu manželstva, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 7P/3/2021 –
590 zo dňa 05.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. o zročnom výživnom
p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 05.12.2022 súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloleté deti A.: B., nar.
XX.XX.XXXX, C., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej

starostlivosti matky, počnúc od 22.01.2021, pričom súčasne rozhodol o tom, že obaja rodičia sú
oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého B. sumou 150,- eur mesačne, na výživu maloletej C. sumou 140,- eur mesačne a na výživu
maloletej D. sumou 110,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám
matky, počnúc od 22.01.2021. Výrokom II. rozhodol tak, že zročné výživné na maloletého B. A., nar.
XX.XX.XXXX za obdobie od 22.01.2021 do 31.07.2022 v sume 230,- eur je otec povinný splácať po
20,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od

právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že zročné výživné na maloletú C. A., nar. XX.XX.XXXX
za obdobie od 22.01.2021 do 31.07.2022 v sume 230,- eur je otec povinný splácať po 20,- eur mesačne
spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom IV. rozhodol tak, že zročné výživné na maloletú D. A., nar. XX.XX.XXXX za obdobie
od 22.01.2021 do 31.07.2022 v sume 230,- eur je otec povinný splácať po 20,- eur mesačne spolu s
bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku a
výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov ich nárok na náhradu nepriznal.

2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 65 ods. 1, §
75 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že s poukazom
na výpovede účastníkov konania je potrebné zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, ktorása o deti výlučne stará. Pokiaľ ide o určenie výživného otcovi, tak súd prvej inštancie pri určení jeho
výšky zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí a tiež aj schopnosti a možnosti rodičov. V tejto
súvislosti vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu otca 800,- eur až 1000,- eur mesačne,

ktorý je zamestnaný vo vlastnej firme B. G., G. so sídlom v Nových Zámkoch, pričom prihliadol aj na jeho
výdavky.Bolozistené,žeotecmaloletýchdetíplatíspotrebnýúver120,-eurmesačne,ďalšiuvyživovaciu
povinnosť nemá, spolu s matkou maloletých detí majú rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Pokiaľ ide o matku maloletých detí, tak táto do júna 2022 poberala rodičovský príspevok, ktorý
v roku 2021 predstavoval 378,10 eur mesačne a v roku 2022 vo výške 383,80 eur mesačne. Poberá

prídavky na štyri deti, v roku 2021 v sume 102,- eur mesačne a v roku 2022 v sume 103,52 eur mesačne.
Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej H. A., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorej neboli upravené práva
a povinnosti rodičov. Pokiaľ ide výdavky matky, táto platí elektrinu v sume 288,- eur mesačne, hypotéku
na dom 200,- eur mesačne, vodu 23,25 eur mesačne a internet spolu s TV 50,- eur mesačne. V ďalšom
súd prvej inštancie vyhodnotil pomery na strane maloletého B., maloletej C. a maloletej D. a dospel k
záveru, že výživné spolu v sume 400,- eur mesačne na maloleté deti je primerané a ktoré zodpovedá

potrebám maloletých detí ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
že ak otec zaplatí zo svojho priemerného čistého mesačného príjmu, ktorý priznal najmenej v sume
800,- eur výživné v sume 400,- eur mesačne, zostane mu ešte 400,- eur mesačne, čo je o 181,94 eur
mesačne viac ako činí jeho životné minimum podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení
neskorších predpisov.

3. Vzhľadom k tomu, že určením výživného od 22.01.2021 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom u
každého dieťaťa za obdobie od 22.01.2021 do 31.07.2022 v sume 230,- eur, povolil súd prvej inštancie
otcovi túto sumu u každého dieťaťa splácať po 20,- eur mesačne tak, aby zaplatením celého nedoplatku
na výživnom nedošlo k ohrozeniu jeho životného minima a zároveň, aby potreby maloletých detí boli

čo najskôr uspokojené.

4. Súd prvej inštancie styk otca s maloletými deťmi neupravil, keďže ide o konanie o úpravu práv a
povinností rodičov na čas do rozvodu manželstva a styk otca s maloletými deťmi je upravený rozsudkom
OkresnéhosúduNovéZámkyč.k.11P/158/2021-207zodňa10.06.2022,právoplatnýmdňa17.08.2022

na čas po rozvode manželstva.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej iba CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Tento rozsudok napadla včasným odvolaním matka vo výrokoch II., III. a IV., týkajúcich sa výšky
zročného výživného. Namietala, že určenie súdu, že otcovi vznikol nedoplatok na výživnom u každého
dieťaťa za obdobie od 22.01.2021 do 31.07.2022 v sume 230,- eur nie je správne, nakoľko od januára
2022 do júla 2022 síce otec zaplatil na výživnom spolu 2710,- eur ale v tejto sume je započítaná aj

suma 180,- eur, ktorú jej mal platiť ako výživné na rozvedenú manželku (3 x 60,- eur). Namietala, že
v skutočnosti jej otec za toto obdobie zaplatil iba sumu 2530,- eur. Tvrdila, že za rok 2021 mal otec
zaplatiť na výživnom spolu 4800,- eur a zaplatil 4200,- eur, a teda rozdiel činí 600,- eur. Vychádzajúc
z uvedeného rozdiel na tri deti činí 870,- eur, z toho na jedno dieťa 290,- eur. Záverom preto matka
navrhovala,abyodvolacísúdvyhoveljejodvolaniuazmenilnapadnutýrozsudokvovýrokochII.,III.,aIV.

tak, že zročné výživné na maloletého B. A., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 22.01.2021 do 31.07.2022 v
sume 290,- eur je otec povinný splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania
pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné na maloletú C. A., nar.
XX.XX.XXXX za obdobie od 22.01.2021 do 31.07.2022 v sume 290,- eur je otec povinný splácať po
20,- eur mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od

právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné na maloletú D. A., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 22.01.2021
do 31.07.2022 v sume 290,- eur je otec povinný splácať po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným
až do vyrovnania pod stratou výhody splátok, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava

svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení, najmä záverečného vyjadrenia predneseného na
pojednávaní dňa 5.12.2022.8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý zastával názor, že rozsudok je v napadnutých výrokoch
vecne správny, nakoľko súd pre účely výpočtu zročného výživného vychádzal z dokladov, ktoré otec
v konaní predložil a matka tieto nenamietala. Otec predložil výslovne len tie šekové poukážky, ktorými

platil výživné na deti, nie výživné na manželku alebo iné platby. Uvedené vyplýva zo šekov, ktoré sú
založené v súdnom spise. Otec poukazoval na to, že na pojednávaní dňa 5.12.2022 boli podrobne
preberané aké sumy platil na výživnom na maloleté deti, čo potvrdila aj právna zástupkyňa matky. Táto
výslovneuviedla,že„stýmtosúhlasíme“.Považovalpretoza nepochopiteľné tvrdeniematkyvpodanom
odvolaní, že sumy mali byť iné. Navyše k svojmu tvrdeniu nepredložila ani žiadne dôkazy, ktorými by

odložila svoju argumentáciu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností považoval otec podané
odvolanie v celom rozsahu za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu
v napadnutých výrokoch potvrdil.

9. K vyjadreniu otca a vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá sa pridržiavala dôvodov
odvolania a navrhovala odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok tak, ako uviedla vo svojom

odvolaní.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
matky je nedôvodné, a preto súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. o zročnom
výživnom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil
z nej aj správny právny záver. Odvolanie matky smerovalo voči výrokom II., III. a IV. rozsudku súdu
prvej inštancie, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne relevantné skutočnosti zo strany matky, ktoré
by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.

12. Ako už bolo vyššie uvádzané, súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie v časti
určenia výšky zročného výživného, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tejto odvolaním
napadnutej časti a jeho odôvodnením a poukazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolanie matky proti
výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o určení zročného výživného na tri maloleté deti, odvolací súd

vyhodnotil ako nedôvodné, keď neobstoja argumenty a tvrdenia matky uvedené v odvolaní ako aj pred
súdom prvej inštancie.

13. Súd prvej inštancie určil správne výšku zročného výživného na všetky tri maloleté deti, ktoré otcovi
uložil zaplatiť za obdobie od 22.01.2021 do 31.07.2022 v celkovej výške 690,-eur, teda 230,- eur, na

každé maloleté dieťa. Túto sumu u každého dieťaťa povolil otcovi splácať po 20,- eur mesačne podľa §
232 odsek 3 Civilného sporového poriadku tak, aby zaplatením celého nedoplatku na výživnom nedošlo
k ohrozeniu jeho životného minima a zároveň, aby potreby maloletých detí boli čo najskôr uspokojené.
V tejto súvislosti súd vzal do úvahy, že na pojednávaní súdu prvej inštancie právna zástupkyňa otca
potvrdila, že otec zaplatil na výživnom maloletých detí od januára 2021 do decembra 2021 sumu 4200,-

eur a od januára 2022 do augusta 2022 sumu 3110,- eur, a teda s takýmto vyčíslením ako aj poukázaním
súm v tejto výške vyjadrila súhlas. Matka uvedené nijakým spôsobom ani nenamietala a svoje tvrdenia
žiadnym spôsobom nepreukázala. Odvolací súd preto nepovažoval za preukázané, že suma 180,- eur,
ktorú jej mal otec platiť ako výživné na rozvedenú manželku bola subsumovaná pod sumu 2710,- eur,
ktorú otec zaplatil na výživu maloletých detí od januára 2022 do júla 2022.

14. Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch II., III., a IV. o zročnom výživnom ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

15. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).