Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/102/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014169
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122014169.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., trvale bytom D., adresa na doručovanie E. XXX, pre zločin nedovolená výroba omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek
1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona účinného do 30.4.2022, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 4.5.2023, sp. zn. 5T/43/2022, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 7.12.2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno d), odsek 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo

výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa obžalovaná

A. B. F. G. G. H. I. F. J. H. , nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., adresa na doručovanie písomností
E. XXX,

o d s u d z u j e :

Podľa§172odsek1Trestnéhozákonaúčinnéhodo30.4.2022spoukazomna§36písmenol)Trestného
zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4
Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ju súd na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) zo dňa 4.5.2023, sp. zn. 5T/43/2022 bola
obžalovaná A. B. (ďalej len „obžalovaná“) uznaná za vinnú zo zločinu nedovolená výroba omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1
písmeno c), písmeno d) Trestného zákona účinného do 30.4.2022, na tom skutkovom základe, že
si na presne nezistenom mieste v obci C., v presne nezistenom čase a od presne nezistenej osoby
neoprávnene zakúpila a následne až do 21.10 hod. dňa 01.02.2022 v katastrálnom území obce I., na
križovatke cesty druhej triedy č. 513 medzi obcami I. a E., v interiéri osobného motorového vozidla

značky Škoda Octavia, ev. č. K. v priestore pri radiacej páke a pri sebe v pravom vrecku koženkovej
bundy, neoprávnene prechovávala- 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom v ktorom sa nachádzal metamfetamín s prímesou
metylsulfonylmetánu s hmotnosťou 2096mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 56,3%
hmotnostného, obsahujúce 1180mg absolútneho metamfetamínu,

- 1 ks zatavená, zrezaná plastová striekačka s modrým piestikom v ktorej sa nachádzali zvyšky
kryštalického materiálu s hmotnosťou 4mg a v ktorých bola zistená prítomnosť metamfetamínu a
metylsulfonylmetánu,
- 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom v ktorom sa nachádzal metamfetamín s prímesou
metylsulfonylmetánu s hmotnosťou 2983mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 53,5%

hmotnostného, obsahujúce 1596mg absolútneho metamfetamínu,
- 1 ks plastové vrecko s tlakovým uzáverom v ktorom sa nachádzal metamfetamín s prímesou
metylsulfonylmetánu s hmotnosťou 90mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 41,0%
hmotnostného, obsahujúce 37mg absolútneho metamfetamínu,
s tým, že hodnota pervitínu s hmotnosťou 5173mg, predstavujúceho najmenej 51 obvyklých
jednorazových dávok drogy, na čiernom trhu v mieste a čase spáchania skutku predstavuje sumu

najmenej 284,50,- Eur, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.
(ďalej len „napadnutý rozsudok“)

Za to obžalovanej okresný súd uložil podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku s poukazom na § 36 písmeno l), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) a § 51 odsek 1 Trestného zákona jej bol výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložený a zároveň jej bol uložený probačný dohľad na jej správaním
v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona obžalovanej bola určená skúšobná doba

na 5 rokov. Podľa § 51 odsek 3 písmeno b), písmeno e) Trestného zákona boli obžalovanej uložené
obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a v zákaze
účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku urobila

vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal
a vykonal dokazovanie len k výroku o treste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zásad
pre ukladanie trestu podľa § 34 Trestného zákona a prihliadol na závažnosť spáchaného trestného činu,

ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov,
pričom pre daný trestný čin bola trestná sadzba trestu odňatia slobody 3 roky až 10 rokov. Okresný
súd u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, pretože
sa k trestnej činnosti priznala a úprimne ju oľutovala a na hlavnom pojednávaní učinila vyhlásenie o
svojej vine, ktoré súd prijal. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. Súd teda pri prevahe poľahčujúcich

okolností upravil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby tak, že túto znížil o jednu tretinu
a ukladal obžalovanej trest odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby od 3 rokoch do 7 rokov
a 8 mesiacov.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a

priťažujúce okolnosti vychádzal okresný súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu
a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Vychádzajúc
teda z účelu trestu rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre
ukladanie trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona, tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie
páchateľa, dospel okresný súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie

nápravy obžalovanej a jej uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho
konania je na ňu potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere
3 rokov, s odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov.
S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval okresný súd za
potrebné pôsobiť na obžalovanú nepodmienečným trestom odňatia slobody, hoci bola v minulosti

obžalovaná už odsúdená za drogy, naposledy rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 1T/87/2013
zo dňa 29.1.2014 za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona,
ktorý spáchala v období od apríla 2012 do 9.5.2013 na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky sodkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov, vo vzťahu k tomuto odsúdeniu
sa na ňu hľadí, ako keby nebola odsúdená. Okresný súd zohľadnil, že obžalovaná prijala kajúcny
postoj k súdenej trestnej činnosti, svoje konanie oľutovala, je riadne zamestnaná, snaží sa obnoviť

vzťah so svojimi maloletými deťmi, vo veku 5 rokov a 8 rokov, získať ich späť do osobnej starostlivosti
a v neposlednom rade od spáchania trestného činu, za ktorý bola odsúdená naposledy vo veci
horeuvedenej do dňa spáchania trestného činu tu prejednávaného, uplynulo takmer 9 rokov. Okresný
súd mal za to, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny a
ani nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto, aby išlo skutočne o

trest musí odsúdený túto ujmu reálne pociťovať. Na druhú stranu neprimerane prísny trest bez zreteľa
na individuálnu prevenciu nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť
dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchaniu trestnej činnosti sebakritický postoj, čo sa v
danej veci aj stalo a potrestanie obžalovanej nepodmienečným trestom odňatia slobody okresný súd, s
ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, postoj a život obžalovanej, pokladá za demoralizujúce. Podľa
názoru okresného súdu účelu trestu sa míňa, ak by pri ukladaní trestu súd nezohľadnil započatú cestu

rehabilitácie obžalovanej, jej postoj k prejednávanej trestnej činnosti, dopad trestu na jej rodinných
príslušníkov a v neposlednom rade aj závažnosť spáchaného trestného činu, a uložil by tejto
nepodmienečný trest odňatia slobody vychádzajúc len zo zistenia, že táto bola už v minulosti za drogy
odsúdená, pričom i v tejto súvislosti treba opakovane zdôrazniť, že naposledy bola odsúdená za drogovú
trestnú činnosť, ktorej sa dopustila pred takmer 9 rokmi pred spáchaním trestného činu v danej veci.

Okresný súd obžalovanej určil maximálnu skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, ktorá je dostatočná na to,
aby bolo u obžalovanej zistené, či bude viesť riadny život alebo sa opätovne dopustí úmyselnej trestnej
činnosti. Zároveň bol obžalovanej určený aj probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe,
ktorého súčasťou je uloženie obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a
iných návykových látok a účasti na hazardných hrách, hrania hracích automatov a uzatvárania stávok.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní, prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len
„prokurátor“) podal odvolanie do výroku o treste a obžalovaná sa vzdala práva na podanie odvolania
aj za oprávnené osoby.

Prokurátor odôvodnil podané odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 4.7.2023,
kde namietal, že okresný súd v napadnutom rozsudku pri úvahách o treste dal nedôvodne do
popredia zásadu personality a nesprávne vyhodnotil zásadu individualizácie trestu. Osobu páchateľa
treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom nemožno opomenúť možnosť jeho nápravy. Úsudok
o možnosti nápravy páchateľa vychádza z prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na

základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane
vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam
celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu. V prípade obžalovanej
ide o špeciálnu recidivistku vo vzťahu k drogovej trestnej činnosti, hoci má predchádzajúce odsúdenia
zahľadené, avšak aj tieto odsúdenia dávajú obraz o obžalovanej a jej sklonoch páchať trestnú činnosť.

Prvé odsúdenia mala obžalovaná za prečin podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona, za ktorý
jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Druhé odsúdenie mala za zločin podľa § 172
odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, v čom treba badať gradujúcu tendenciu, pričom opätovne
na ňu bolo pôsobené podmienečným trestnom odňatia slobody. Je nepochybné, že predchádzajúce
podmienečné tresty nenaplnili účel sledovaný Trestným zákonom. V prípade konania obžalovanej

nešlo o jednorazovú záležitosť, ale táto mala dva krát týždenne v priebehu pol roka zabezpečovať
drogu pre inú osobu za finančnú odmenu. Napriek predchádzajúcim odsúdeniam obžalovaná pôsobila
ako článok v distribučnom drogovom reťazci. Okresný súd nesprávne vyhodnotil osobné pomery
a možnosti reintegrácie obžalovanej, keďže táto sa trestnej činnosti dopúšťala napriek tomu, že mala
dve deti, 8-ročného syna a 5-ročnú dcéru, avšak tieto sú zverené v starostlivosti inej osoby, preto

argument súdu, že snaha obžalovanej o obnovenie vzťahu s deťmi bude pre ňu motiváciou na vedenie
riadneho života neobstojí. Obžalovaná uviedla, že žije s priateľom L. J., ktorý už bol 6 krát súdne
trestaný a v danej trestnej veci bol zadržaný spolu s obžalovanou. Uložený trest absolútne neplní
funkciu generálnej prevencie, keďže obžalovaná je špeciálna recidivistka v drogovej trestnej činnosti
spočívajúcej v dílerstve. Prevýchovu obžalovanej a ochranu spoločnosti možno podľa prokurátora

dosiahnuť len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Prokurátor navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a obžalovanej uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.Obžalovaná sa k podanému odvolaniu prokurátora písomne vyjadrila prostredníctvom obhajcu podaním
doručeným súdu dňa 27.7.2023, kde uviedla, že uložený podmienečný trest považuje za zákonný,
rešpektujúci všetky zásady na ukladanie trestu, aj požiadavky individuálnej a generálnej prevencie.

Uložený trest nebude postihovať maloleté deti obžalovanej, nepretrhne citové väzby v dôsledku
niekoľkoročnej absencie pravidelného osobného kontaktu obžalovanej s deťmi, ktoré pravidelne
navštevuje, aj keď nezabezpečuje ich osobnú starostlivosť. Nepodmienečný trest by prerušil aj už
počatý proces resocializácie obžalovanej, ktorá sa zamestnala a snaží sa deti dostať do svojej osobnej
starostlivosti. Obžalovaná sa aj pri predchádzajúcom podmienečnom treste osvedčila. Obžalovaná

navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

KrajskýsúdvTrnave(ďalejlen„krajskýsúd“)vovecivykonalverejnézasadnutie,naktoromdokazovanie
nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli. Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla
odvolaniu vyhovieť v zmysle jeho písomného odôvodnenia, obhajca obžalovanej poukázal na to, že od
spáchania skutku uplynuli 2 roky, obžalovaná pracuje, nedopúšťa sa trestnej činnosti, pričom trest by

nemal postihovať jej rodinných príslušníkov, a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Obžalovaná
oľutovala svoje konanie, uviedla, že pracuje a snaží sa byť čo najviac s deťmi.

Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 odsek 1 Trestného poriadku
zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená - prokurátor,
a to proti výroku o treste, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej
v zákone.

Senát krajského súdu preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že
odvolanie prokurátora je dôvodné.

Okresný súd pochybil, keď obžalovanej ukladal podmienečne odložený trest odňatia slobody so
skúšobnou dobou s probačným dohľadom, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky s ohľadom

na osobu obžalovanej, najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
a na okolnosti prípadu, kedy nebolo možné mať dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovanej výkon trestu odňatia slobodu nebude nevyhnutný.
Obžalovaná bola za drogovú trestnú činnosť odsúdená v roku 2006, kedy jej bol uložený 7 mesačný
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, ktorá jej plynula do 8.7.2008

a v ktorej sa osvedčila, a v roku 2014, kedy jej bol uložený 3 ročný trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov so zákazom požívania omamných látok do 29.1.2019 a v ktorej sa
taktiež osvedčila, pričom skutok v danej veci spáchala dňa 1.2.2022. Prvé odsúdenie má obžalovaná
podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona, druhé podľa § 172 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona
a aktuálne je stíhaná podľa § 172 odsek 1 písmeno c), d) Trestného zákona, teda treba prisvedčiť

argumentu prokurátora, že u obžalovanej badať gradáciu v závažnosti páchanej drogovej trestnej
činnosti, pričom ani predchádzajúce podmienečné odsúdenia ju neodradili od spáchania skutku v danej
trestnej veci, kde kúpila a prechovávala 5173 mg metamfetamínu, čo predstavuje najmenej 51 dávok,
ktoré nemožno považovať za množstvo určené len pre vlastnú potrebu. Obžalovanú od spáchania
skutku neodradili ani predchádzajúce podmienečné odsúdenia ani skutočnosť, že od posledného

odsúdenia sa jej narodili dve deti, pričom tieto nie sú v starostlivosti obžalovanej, teda obžalovaná
mala venovať viac času a úsilia k tomu, aby sa mohla osobne venovať svojím maloletým deťom a nie
nákupu a prechovávaniu metamfetamínu. K argumentu prokurátora, že v danej trestnej veci obžalovaná
pôsobila ako článok reťazca v dílovaní drog, krajský súd uvádza, že táto okolnosť z dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní nevyplynula, keďže prokurátor nenavrhol k rozhodovaniu o treste

vypočuť obžalovanú, či prečítať jej výpoveď z prípravného konania, kde tieto skutočnosti obžalovaná
uvádzala, pričom priamo z opisu skutku však nevyplývajú. Aj bez preukázania týchto skutočností
však bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že obžalovaná kúpila a prechovávala väčšie množstvo
metamfetamínu, ktorý evidentne nemal slúžiť len pre jej osobnú potrebu.
V danej trestnej veci bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že obžalovaná sa opätovne po uplynutí troch

rokov od skončenia skúšobnej doby posledného odsúdenia, dopustila rovnakého trestného činu, čo
jednoznačne svedčí o tom, že predchádzajúce dva tresty odňatia slobody s podmienečným odkladom
ich výkonu nemali výchovný účinok na obžalovanú k tomu, aby viedla riadny život nespojený s drogovou
trestnoučinnosťou.Možnosťnápravyobžalovanejopätovným,vporadíužtretímpodmienečnýmtrestom
odňatia slobody za rovnaký trestný čin s gradujúcou tendenciou jeho závažnosti, je prakticky vylúčená,

a to aj z dôvodu, že posledným odsúdením bol obžalovanej uložený najprísnejšie možný podmienečný
trest odňatia slobody, a to v trvaní 3 rokoch s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
5 rokov s probačným dohľadom.
Okolnosti, že obžalovanej sa od posledného odsúdenia narodili dve deti, že nechce s nimi stratiť citové
väzby, aj keď im nezabezpečuje osobnú starostlivosť, ale snaží sa ich dostať do osobnej starostlivosti

a pracuje, mali byť tými skutočnosťami, ktoré mali obžalovanú odradiť od páchania ďalšej drogovej
trestnej činnosti, a nie argumentom pre uloženie mierneho trestu.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu (ochranná funkcia
trestu), zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu), vytvoriť mu podmienky

na výchovu k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia), odradiť ostatných od páchania
trestných činov (generálna prevencia) a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Ochranná funkcia trestu spočíva predovšetkým v oprávnených záujmoch jednotlivca a spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, aby občania mohli v spoločnosti bezpečne žiť a aby spoločnosť mohla riadnefungovať. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva spočíva predovšetkým v tom,
aby trestné činy neboli páchané vôbec, alebo aby boli páchané v čo najnižšej miere.
Zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti možno buď priamo fyzickým znemožnením

určitého konania, alebo vytvorením výrazných zábran, ktoré konanie páchateľovi sťažujú. Zmyslom je
zabrániť páchateľovi aspoň na určitý čas v páchaní trestnej činnosti. Postoj páchateľa k trestnej činnosti
sa môže zmeniť tým, že trest páchateľa zastraší a ukáže mu, že páchať trestné činy sa nevypláca.
Vytvorenie podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život je dôležitou, a zároveň
veľmi náročnou a problematickou zložkou účelu trestu. Na zabezpečenie výchovných cieľov možno

použiť rôzne prostriedky. Môžu to byť jednak metódy pozitívne, ktorými sa priamo sleduje výchovný cieľ
(napr. podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, podmienečný odklad výkonu trestu odňatia
slobody s probačným dohľadom), alebo môže ísť o výchovnú činnosť s odsúdenými vo výkone trestu
odňatia slobody. Výchova páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, predstavuje pomerne náročný, v
praxi nie vždy realizovateľný účel trestu.
Generálna prevencia má zabezpečiť odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania

trestných činov, ale aj ostatných členov spoločnosti, v ktorých utvrdzuje pocit právnej istoty a
spravodlivosti. Generálna prevencia sa v teórii trestného práva ešte člení na pozitívnu (posilňovanie
právneho povedomia) a negatívnu (zastrašenie alebo odradenie ostatných od páchania trestných činov).
Generálna prevencia sa uskutočňuje prostredníctvom individuálnej prevencie. Pokiaľ sa páchateľovi
uložením spravodlivého trestu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti, táto skutočnosť má významný

vplyv na ostatných členov spoločnosti, lebo nerozhodných členov spoločnosti upozorní na neodvratnosť
trestu alebo aspoň na jeho pravdepodobnosť a ostatných upozorní na nebezpečnosť páchania trestných
činov. Tresty sú pre spoločnosť nevyhnutné, lebo predstavujú najúčinnejší prostriedok zastrašenia a
odradenia od páchania trestnej činnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom
spoločnosti najavo, že konanie za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred

páchaním trestných činov a posilňuje pocit právnej istoty a princípy právneho štátu.
Z hľadiska účelu trestu uvedeného v § 34 odsek 1 Trestného zákona, individuálna a generálna
prevencia tvoria jednotu a musia sa navzájom dopĺňať a podmieňovať. Jednotlivé parciálne ciele sa
vo výroku o druhu a výmere trestu musia prelínať a dopĺňať tak, aby sa generálna prevencia dosiahla
prostredníctvom individuálnej prevencie. Pôsobenie generálnej a špeciálnej prevencie je potrebné vidieť

aj v ich časovom pôsobení, kým generálna prevencia sa popri ochrane spoločnosti a jednotlivcov pred
zločinnosťou zameriava aj na predchádzanie recidívy, špeciálna prevencia nastupuje až po spáchaní
trestného činu. Hľadiská uvedené v ustanovení o účele trestu tvoria jednotu, to znamená, že sa musia
vzájomne dopĺňať a podmieňovať. Preto záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom

pred útokmi páchateľov trestných činov a s výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Je zásadne vylúčené, aby súd otázku možnosti nápravy páchateľa riešil len z hľadiska jeho osoby,
alebo vôbec len z hľadiska niektorej skutočnosti, svedčiacej v jeho prospech, a ostatné hľadiská
uvedené v ustanovení o účele trestu nebral do úvahy, prípadne ich význam zámerne znižoval. Záver
súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým

trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Otázku nápravy páchateľa nemožno riešiť
iba s prihliadnutím na jeho osobu a vždy je potrebné, aby sa brala do úvahy spoločenská situácia a
ostatné hľadiská. V prípade, ak by došlo k disproporcii medzi jednotlivými druhmi prevencie, viedlo by
to najskôr k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, kde by spravodlivosť trestu neuznával ani

páchateľ ani spoločnosť. Účinnosť generálnej a individuálnej prevencie posilňuje idea neodvratnosti
trestu. Preventívny účinok trestu netkvie len v jeho prísnosti. V záujme účinnej prevencie treba dosiahnuť
čo najvyšší stupeň pravdepodobnosti, že trestný čin bude v krátkom čase po spáchaní odhalený, jeho
páchateľ zistený a spravodlivo potrestaný.
V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to

tak právne ako aj etické. Vyslovením viny a uložením trestu spoločnosť vyjadruje zavrhnutiahodnosť
trestného činu, teda že páchateľ vykonal niečo protispoločenské a nemorálne.

Vzhľadom k tomu, že okresný súd napadnutým rozsudkom porušil ustanovenie Trestného zákona
ohľadom splnenia podmienok pre podmienečné odloženie uloženého trestu odňatia slobody na

skúšobnú dobu s probačným dohľadom podľa § 49 odsek 1 písmeno a), § 51 odsek 1 Trestného zákona,
bolo potrebné výrok o treste zmeniť.Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd za preukázané, že u obžalovanej existovala poľahčujúca
okolnosťpodľa§36písmenol)Trestnéhozákona,keďžesapriznalakspáchaniutrestnéhočinuatrestný
čin úprimne oľutovala, pričom priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna, nakoľko predchádzajúce

odsúdenia má obžalovaná zahľadené. U obžalovanej nešlo o ojedinelý exces v jej správaní, nakoľko už
bola za rovnaký trestný čin dva krát trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu postihnutá a tieto tresty nemali na obžalovanú výchovný efekt, ktorý by ju viedol
k tomu, aby sa rovnakej trestnej činnosti už nedopustila. Nápravu obžalovanej opätovným uložením
trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu aj keď s probačným

dohľadom a uložením dvoch povinností nemožno očakávať, preto bolo dôvodné ukladať obžalovanej
trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol s ohľadom na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej
možné podmienečne odložiť. Ani dlhšia doba, ktorá uplynula od posledného odsúdenia, neumožňovala
predpokladať, že na ochranu spoločnosti a na nápravu obžalovanej nebude výkon trestu odňatia slobody
nevyhnutý, nakoľko bolo potrebné prihliadnuť jednak na skutočnosť, že od skončenia skúšobnej doby
posledného odsúdenia do spáchania skutku v danej veci uplynuli len tri roky a aj to, že drogová trestná

činnosť sa ťažšie odhaľuje a preukazuje.
Krajský súd mal jednoznačne za to, že na ochranu spoločnosti pred obžalovanou, ktorá je špeciálnou
recidivistkou k drogovej trestnej činnosti, pričom predchádzajúce dve podmienečné odsúdenia ju nijako
neodradili od opätovného spáchania tohto trestného činu, a to ešte závažnejšieho charakteru ako
vpredchádzajúcichprípadoch,bolopotrebnéobžalovanejukladaťnepodmienečnýtrestodňatiaslobody.

Keďže uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovanou tým, že jej zabráni v páchaní
ďalšejtrestnejčinnostiavytvorípodmienkynajejvýchovuktomu,abyviedlariadnyživotasúčasneiných
odradí od páchania trestných činov, má krajský súd v danom prípade za to, že na ochranu spoločnosti
a nápravu obžalovanej je možné obžalovanej uložiť za použitia ustanovenia § 39 odsek 2, písmeno d)
Trestného zákona per analogiam trest za rovnakých podmienok ako v konaní o dohode o vine a treste

prihliadnuc na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna
2017, sp. zn. Tpj 55/2016 (R 44/2017). Vzhľadom k tomu, že okresný súd prijal vyhlásenie obžalovanej
o vine mal krajský súd možnosť pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých
podmienok,akoprischválenídohodyovineatreste,čokrajskýsúdvdanomprípadeajučinil,zohľadniac
okolnosti skutku a osobu obžalovanej a najmä možnosť jej nápravy. Dolná hranica trestnej sadzby tak

mohla byť s poukazom na § 39 odsek 4 Trestného zákona znížená o jednu tretinu, teda z 3 rokov na
2 roky.
Obžalovanej súd uložil trest vo výmere 2 roky zohľadniac skutočnosti, pre ktoré bolo možné ukladať
trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to, že obžalovaná doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia
slobody, má dve maloleté deti a sama je závislá od metamfetamínu, pričom tento si zabezpečovala aj

pre vlastnú potrebu.

Obžalovanú, ktorá doteraz nebola vo výkone trestu odňatia slobody, krajský súd zradil pre výkon trestu
odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.