Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204964
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1220204964.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľa/manžela/otca: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D., zastúpený: JUDr. František Svatuška, advokát so sídlom
Námestie slobody 25, Humenné, proti manželke/matke: E. B., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. X, D., aktuálne bytom ubytovacie zariadenie H. I. J., K. XX, D., zastúpená: Mgr. Lucia Bohovová,
advokátka so sídlom Dobrovičova 16, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na
čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: 1/ L. B., nar. XX.XX.XXXX a 2/ M. B., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpeným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/

A, Bratislava, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 14. apríla 2022 č.k.
37P/244/2020-198, voči výroku II., IV, V, VI, VII, IX, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku VI., kde otec je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi neobmedzene každý týždeň od pondelka do piatka s výnimkou prázdnin
z r u š u j e .

II. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach a v závislom výroku o náhrade

trov konania p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov konania rozviedol,
výrokom II. zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, výrokom III. rozhodol,
že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrokom IV a V. rozhodol tak, že
otecjepovinnýprispievaťnavýživumaloletého L.B.,nar.XX.XX.XXXXsumou150eurmesačnevždydo
15.dňavmesiacivopredkrukámmatky,počnúcprávoplatnosťouvýrokurozsudkuorozvodemanželstva

a otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 150 eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode
manželstva. Výrokom VI., VII. a VIII. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi
každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a neobmedzene
každý týždeň od pondelka do piatka, s výnimkou prázdnin.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas prázdnin nasledovne:

- počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 17:00 hod. do
posledného dňa prázdnin do 18:00 hod.,- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 17:00
hod. do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod.,
- počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 09:00 hod. do 15.07.

do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od
15.07. od 09:00 hod. do 01.08. do 18:00 hod. a od 15.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod.,
- počas jesenných prázdnin každý párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 17:00 hod.
do posledného dňa prázdnin do 18:00 hod.,
- počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 17:00 hod.

do 30.12. do 18:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 09:00 hod. do posledného dňa
prázdnin do 18:00 hod.

Otec si bude maloleté deti preberať a odovzdávať v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté
deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určenom čase mu ich odovzdať. Výrokom IX. vo zvyšnej časti
súd návrh matky zamietol, výrokom X. súd zamietol návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva a o trovách konania rozhodol výrokom XI.
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. § 18, § 19, § 23 ods. 1 až 3, § 24 ods. 1 až 4,
§ 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1 a 2, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, Zákona č.

36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vecne
tým, že súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné
podmienky rozvodu manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak,
že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd ustálil hádky a nezhody

medzi manželky a následné citové odcudzenie. Manželia nemajú za danej situácie záujem o udržanie
manželskéhozväzku. Manželiasúrodičmimaloletýchdetí,maloletéhoL.amaloletéhoM..Súdmázato,
že rozvod manželstva je i v záujme maloletých detí, nakoľko manželstvo nevytvára harmonické a trvalé
životné spoločenstvo,ktoré by zabezpečovalo riadnu výchovu maloletých detí spoločne oboma rodičmi a
zdravé rodinné prostredie pre maloleté deti. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že manželstvo rodičov maloletých detí neplní svoj účel, je trvalo rozvrátené, nefunkčné dlhodobo, preto
ho ako nefunkčné rozviedol.

3. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Manželia sú rodičmi maloletých detí, maloletého L. a

maloletého M.. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a
správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rozhodnutie
o úprave pomerov manželov k maloletému dieťaťu možno nahradiť dohodou rodičov. Rodičia sa
zúčastnili mediačného procesu u N. B. O. P., avšak na úprave pomerov k maloletým deťom na čas

po rozvode manželstva sa nedohodli, nedospeli k rodičovskej dohode. Otec navrhoval zveriť maloleté
deti do jeho osobnej starostlivosti, alternatívne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v
dvojtýždňových intervaloch a matka navrhovala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, pričom
uvádzala, že otcovi v kontakte s maloletými deťmi nebráni. Pretože obaja rodičia mali záujem o osobnú
starostlivosť o maloleté deti, súd zisťoval, či sú obidvaja rodičia spôsobilí maloleté deti vychovávať

a či je striedavá starostlivosť rodičov o maloleté deti v záujme maloletých detí a či tak budú lepšie
zaistené potreby maloletých detí. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z
rodičov dieťaťa, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd dbá,
aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného

styku s obidvomi rodičmi. Súd mal preukázané, že opatrovník prešetril pomery na strane oboch rodičov
v ich domácnostiach a v starostlivosti o maloleté deti neboli ani na strane jedného z rodičov zistené
nedostatky. Obaja rodičia sa riadne starajú o svoje maloleté deti, keď sú v ich starostlivosti. V súčasnosti
sa otec stará o maloleté deti každý druhý víkend od piatku do nedele a maloleté deti sa u otca zastavia
v týždni ráno, keď idú do školy a poobede, keď idú zo školy, nakoľko chodia na kolobežkách, ktoré

si nechávajú u otca. Súd zisťoval prostredníctvom opatrovníka, z dôvodu rozdielnych tvrdení rodičov,
opakovane názor maloletých detí, ktorý názor detí bol zisťovaný aj priamo na súde v prítomnosti
opatrovníka. Maloleté deti majú radi oboch svojich rodičov a medzi sebou majú dobré a priateľské
súrodenecké vzťahy. Maloleté deti opakovane komunikovali, že striedavá osobná starostlivosť imnevyhovuje a nechcú byť rozdelení. Maloletý M. od začiatku konania uvádzal, že chce byť s matkou a
s otcom sa chce stretávať. Maloletý L. sa na začiatku konania nechcel vyjadriť, do starostlivosti ktorého
z rodičov by chcel byť zverený, neskôr tak ako M. uvádzal, že chce byť v starostlivosti matky a s otcom

sa chce stretávať, bez M. mu je smutno, majú blízky vzťah. Súd, s prihliadnutím k názoru maloletých
detí, zamietol návrh otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia
budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď obaja rodičia majú podľa Zákona o rodine
právo zastupovať svoje maloleté deti a spravovať ich majetok, toto právo patrí obom rodičom. Súd

neupravil styk otca s maloletými deťmi počas bežného týždňa od pondelka do piatka, tento styk ponechal
neobmedzený, keď mal preukázané, že matka nebráni maloletým deťom v stretávaní sa s otcom počas
týždňa, deti sa u otca zastavia ráno cestou do školy aj poobede cestou zo školy. Súd však nevyhovel
návrhu matky a neponechal neupravený styk otca s maloletými deťmi počas víkendov a prázdnin.
Maloleté deti komunikovali, že chcú byť rovnako so svojimi rodičmi počas prázdnin. Maloleté deti sa
stretávajúaktuálnesotcomspravidlakaždýdruhývíkendsprespaním.Sprihliadnutímkvekumaloletých

detí a ku skutočnosti, že komunikácia medzi rodičmi je problematická, čo nedáva záruku, že rodičia sa
budú vedieť dohodnúť ohľadom úpravy styku počas víkendov a prázdnin a tiež ku vyjadreniu otca, ktorý
komunikoval, že vo veci styku neplatia žiadne pravidlá, čo mu nevyhovuje, nakoľko si nevie zorganizovať
vlastný program a nákup stravy pre deti a v neposlednom rade aj z dôvodu potreby stabilizácie pomerov
maloletých detí, upravil styk otca s maloletými deťmi počas víkendov a prázdnin. V konaní matka i

maloleté deti komunikovali, že otec občas požíva alkoholické nápoje. V konaní nebolo preukázané, že
by otec mal v práci pracovné postihy z dôvodu, že by prácu vykonával pod vplyvom alkoholu, pričom
máva i pracovné pohotovosti, ani že by viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu. Maloleté deti komunikovali,
že ani počas letných prázdnin, kedy s otcom trávili čas nepretržite dva týždne, otec alkoholické nápoje
nepožíval.Súdupravilstykotcasmaloletýmideťmipočasvíkendovaprázdnintak,abymaloletédetimali

možnosť byť rovnako so svojimi oboma rodičmi počas víkendov a prázdnin. Matke súd uložil povinnosť
odovzdať maloleté deti otcovi v mieste svojho bydliska riadne pripravené. Keď súd zveril maloleté deti
do osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí k rukám
matky. Súd určil rozsah vyživovacej povinnosti otca s prihliadnutím k starostlivosti matky o maloleté
deti a rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi. Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti

otca prispievať na výživu maloletých detí vychádzal tiež z pomerov rodičov a odôvodnených potrieb
detí. Rodičia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve byt, ktorého kúpu prefinancovali hypotekárnym
úverom s mesačnou splátkou 110 eur, osobné motorové vozidlo a úspory, ktorý majetok a pasíva budú
predmetom vyporiadania po rozvode. V byte býva otec, ktorý uhrádza mesačne náklady na bývanie
za správa bytu 133 eur, elektrinu 24 eur, RTVS 5 eur, plyn 4 eur, internet a TV 43 eur, Q. poistka

10 eur. Otec okrem bytu vlastní spoluvlastnícky podiel 1 bytu, v ktorom býva jeho matka. Matka iné
nehnuteľnosti nevlastní. Matka býva s maloletými deťmi na ubytovni svojho zamestnávateľa, kde má
prenajatú jednu izbu s kuchyňou, za ktorý prenájom mesačne uhrádza 160 eur, spolu s čistiacimi a
hygienickými potrebami a internetom má mesačné výdavky na bývanie 184 eur. Rodičia nemajú iné
vyživovacie povinnosti. Sú zamestnaní v H. I. J. a majú pravidelne mesačne príjem zo zamestnania, otec

priemerne mesačne 1.364 eur netto a matka 870 eur netto. Rodičia nepodnikajú, nemajú majetkovú
účasť v žiadnej obchodnej spoločnosti, nevykonávajú činnosť štatutárneho zástupcu. Maloleté deti v
tomto školskom roku 2021/2022 navštevujú základnú školu, maloletý L. je žiakom 7. ročníka a maloletý
M. je žiakom 5. ročníka, stravujú sa v školskej jedálni, sú zdraví, nosia okuliare. Súd ustálil odôvodnené
potreby maloletých detí v sume 300 eur mesačne na dieťa na stravu doma a v školskej jedálni, oblečenie,

obuv, drogériu, školské výdavky, výdavky spojené so zdravotným stavom a pomerné náklady na bývanie
61 eur. Súd nezahrnul do odôvodnených výdavkov detí výdavky na voľnočasové aktivity detí, nakoľko
obajarodičiabudúsmaloletýmideťmitráviťvoľnýčasabudúmaťtietovýdavky.Súddoplnil,žezverením
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky bude mať matka nárok mesačne na prídavok na dieťa, v
súčasnosti vo výške 25,88 eur na dieťa a na daňový bonus, v súčasnosti vo výške 43,60 eur na dieťa.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky na určenie výživného na maloleté deti zamietol, keď aj matka má
vyživovaciu povinnosť. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak ako je vo
výrokovej časti uznesenia uvedené, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výrokom II., IV., V., VI., VII., IX podal odvolanie

otec maloletých. Uviedol, že rozsudok nie je vydaný v súlade s najlepším záujmom maloletých detí.
Súd nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy, ktoré mu boli predložené a nevykonal dôkazy, ktoré z dôvodu
zisteniaskutočnéhostavu,vykonaťmalanáslednerozhodnúťvzmyslezákonnýchustanovenísriadnym
zdôvodnením rozhodnutia. V priebehu konania matka svojím vyjadrovaním a slovným napádaním,prezentovaním svojich zámerov do budúcnosti vo forme izolácie maloletých detí od otca potvrdila
nekompromisný postoj voči osobe otca, ktorého žiadnym spôsobom nerešpektuje. Matka svojimi
postojmi u otca spôsobuje psychický nátlak a to tým, že za každú cenu sa snaží presadiť svoje záujmy a

naplniť svoje predstavy ohľadom maloletých detí. S matkou sa nevie dohodnúť ani na bežných veciach
a má za to, že v budúcnosti matka principiálne nebude súhlasiť s ničím, čo navrhne v záujme maloletých
detí. Ďalej uviedol, že matka sa pokrytecky a egoisticky snaží naplniť svoje ciele a predstavy bez zábran,
čo sprevádza aj slovné osočovanie otca, že je alkoholik, že sa nedokáže postarať o deti.

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nedostatočné zdôvodnené aj v časti výšky výživného.
Súd prvej inštancie nesprávne skúmal, vyhodnotil príjem a výdavky otca a svoje rozhodnutie postavil na
tvrdeniach matky bez reálneho preukázania výdavkov maloletých detí. Rozsudok súdu prvej inštancie
nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia a súd prvej inštancie nedal odpovede na podstatné zásadné
otázky. Taktiež sa súd prvej inštancie nevysporiadal riadne a zákonne s námietkami otca a nedal
odpovede na zásadné otázky ohľadom zverenie maloletých detí. ohľadom určenia výšky výživného

a k úprave styku. Súd prvej inštancie vyšetrovacou kompetenciou nepreskúmal a neprešetril riadne,
komplexne a podrobne skutočný stav veci.

6. Má za to, že súdom prvej inštancie neboli správne zohľadnené všetky skutočnosti, ktoré súdu
prvej inštancie riadne preukázal a súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré otec na preukázanie

skutočnej pravdy navrhoval. Ďalej poukázal na č.l. 4, 5 a 6 CMP ako aj § 36 ods. 1 CMP a § 36 ods.
1 Zákona o rodine. Matka v priebehu konania spochybňovala aj kvalitu starostlivosti otca o maloleté
deti, pričom bol preukázaný opak. Uvádza, že s matkou sa nedá komunikovať, akúkoľvek komunikáciu
otcom matka odmieta. Otec dáva do pozornosti odvolacieho súdu, že pár mesiacov medzi účastníkmi
konania, na základe dohody rodičov a konajúcej sudkyne fungovala striedavá starostlivosť. Matka sa

opakovane snažila narušiť túto dohodnutú starostlivosť. Deti na styk nepripravovala, deti manipulovala
(detipredsudkyňouprezentovalinázorymatky,niesvojenázory).Jezarážajúce,žesudkyňanevyhovela
návrhom otca, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie, keď súd bol oboznámený s názormi matky
na starostlivosť otca o maloleté deti. Otec zároveň dáva do pozornosti súdu, že predložené prehlásenia
o rodinných pomeroch, ktoré predložila matka, sú prehláseniami osôb, ktoré sú matkinými kamarátkami

alebo známymi a tak nie sú objektívne a otec nemal možnosť týmto osobám položiť doplňujúce otázky.
Boli predložené aj listiny, ktoré dokazovali čo v podstate ani nebolo sporné. Posledné pojednávanie sa
na súde uskutočnilo dňa 14.04.2022, matka otcovi neumožnila celý mesiac stretávať sa s deťmi.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody v záujme rešpektovania zákonných práv maloletých detí a

s prihliadnutím na svojvoľné a účelové konanie matky, navrhol, aby odvolací súd odvolaním otca
napadnutý rozsudok vo výrokoch II., IV., V., VI., VII., IX. a X. zmenil, tak, že rozhodne v súlade s návrhmi
otca, resp. aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Uviedol nasledovné skutočnosti:

1/ Šetrením bolo zistené, že obidvaja rodičia majú vhodné podmienky k vykonávaniu osobnej
starostlivosti o deti. Z dokazovania, ktoré súd priebežne vykonával od začatia konania (XI/2020) až
do vyhlásenia rozsudku (IV/2022) vyplýva, že bolo vykonaných dostatok dôkazov, z ktorých bolo
preukázané, že najvhodnejšia forma starostlivosti je zverenie obidvoch maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky. Z pohovorov s maloletými deťmi a zisťovania názoru, ktoré realizoval kolízny

opatrovník sa ukázalo, že majú pozitívny vzťah k rodičom, dobré a priateľské súrodenecké vzťahy,
nechcú byť po rozvode rodičov rozdelení a striedavá osobná starostlivosť im nevyhovuje a odmietajú
ju. Aj pri pohovore, ktorý realizovala zákonná sudkyňa na pojednávaní dňa 26.10.2021 uviedli, že chcú
byť v starostlivosti matky, s otcom sa chcú stretávať bez úpravy styku počas týždňa a prázdniny chcú
stráviť s každým z rodičov rovnako. Ich vyjadrenia a názory boli v priebehu konania konzistentné nie

len v otázkach formy zverenia a úpravy/realizácie styku, ale aj v odpovediach v súvislosti s nadmerným
užívaním alkoholických nápojov zo strany otca a to aj v čase ich pobytu u neho.

2/ Kolízny opatrovník súhlasí s výškou výživného, ktorý určil súd vo výške 150 eur na každé dieťa po
právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.

3/ Súd upravil styk otca s maloletými deťmi počas víkendov (každý nepárny kalendárny týždeň od piatka
do nedele) a tiež počas jarných, letných, jesenných a zimných prázdnin, pričom pri svojom rozhodovaní
bral do úvahy právo rodiča (otca) na rovnocenný styk s deťmi, na ich vek a prihliadol aj na ďalšieskutočnosti, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku. Vo výrokovej časti o úprave styku počas týždňa
uviedol, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi „neobmedzene každý týždeň od pondelka
do piatka, s výnimkou prázdnin.“ Kolízny opatrovník sa domnieva, že táto časť výroku rozsudku je

nevykonateľná.

Žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

9.Kodvolaniuotcasavyjadrilamatkamaloletýchdetí.Uviedla,že vcelomrozsahuzotrvávanavšetkých

jej doterajších vyjadreniach a ústnych prednesoch vykonaných v konaní. Má zato, že súd vykonal
dokazovanie riadne, prihliadol na všetky podstatné skutočnosti, ktoré prispeli k riadnemu a pravdivému
zisteniu skutočného stavu veci, a rozhodol v zmysle príslušných právnych predpisov, a hlavne v
najlepšom záujme maloletých detí. Ani počas manželstva a ani počas konania nikdy neprejavovala
voči navrhovateľovi zlé, vulgárne a nemorálne správanie. Práve naopak navrhovateľ bol ten, ktorý ju
stále urážal, vulgárne osočoval, nadával jej a fyzicky ju napadol. Absolútne a v celom rozsahu odmieta

tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že koná v danej veci špekulatívne a to neustálym zavádzaním súdu.
Taktiež tvrdenie navrhovateľa, že deti manipuluje, a že „deti pred sudkyňou prezentovali názory matky,
nie svoje názory“ je taktiež nepravdivé a zavádzajúce. Nikdy deti nemanipulovala a ani nebude. Je
v jej záujme, ako aj v záujme maloletých detí, aby sa s navrhovateľom stretávali, trávili s ním čas.
Nikdy maloletým deťom nebránila a nezakazovala stretnúť sa s navrhovateľom a tráviť s ním čas, čo

samotné maloleté deti potvrdili pri pohovore na súde ako aj pri pohovore s kolíznou opatrovníčkou. Deti
potvrdili,žeknavrhovateľovichodiaránopredvyučovanímapovyučovaní,pričomniekedynavrhovateľa
počkajú kým príde z práce a strávia s ním nejaký čas. Z jednotlivých pohovorov, ktoré boli s deťmi
vykonávané, a to aj u navrhovateľa doma za jeho fyzickej prítomnosti, nie je možné vyvodiť skutočnosť,
že boli ňou manipulované. Čo sa týka tvrdení ohľadom vzájomnej komunikácie s navrhovateľom, nie je

pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa nevie dohodnúť ani na bežných veciach, že principiálne nebude
súhlasiť s ničím čo navrhovateľ navrhol a zároveň, že akúkoľvek komunikáciu s navrhovateľom zamieta.
Opätovne v konaní poukazuje na skutočnosť, že po odchode zo spoločnej domácnosti spolu s právnou
zástupkyňou kontaktovala navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, za účelom mimosúdneho vyriešenia
veci a dohody o starostlivosti a styku s maloletými deťmi. Na ich ponuku stretnúť sa na spoločnom

stretnutí s právnymi zástupcami nereagoval ani navrhovateľ, ani jeho právny zástupca.

10. Zároveň odmieta tvrdenie navrhovateľa v odvolaní ohľadom jej slovného osočovania, že je alkoholik.
Práve jeho časté holdovanie alkoholu bol jeden z hlavných dôvodov, prečo opustila spoločnú domácnosť
aj s maloletými deťmi. Maloleté deti sa taktiež viackrát vyjadrili, že ak by navrhovateľ prestal piť, bolo

by všetko super.

11. Čo sa týka starostlivosti o maloleté deti, tú počas veľkonočných sviatkov od 15.04. do 19.04.2022
zabezpečovala ona, nakoľko sa s navrhovateľom nedokázali vzájomne dohodnúť na starostlivosti o deti.
Následne víkend po Veľkej noci t. j. od 22.-24.04.2022, bol párny týždeň a podľa rozsudku mala maloleté

deti v starostlivosti opäť ona. Víkend od 29.04. do 01.05.2022 mal mať maloleté deti navrhovateľ,
maloleté deti riadne na styk pripravila, avšak navrhovateľ si maloleté deti neprišiel prebrať. Navrhovateľ
ju v danom čase vôbec nekontaktoval a neuviedol ani skutočnosť, že o maloleté deti sa v danom
víkende nevie postarať, ani ju nepožiadal o výmenu víkendov, a tak sa jeho styk s maloletými deťmi
v danom víkende ani nerealizoval. Následne o ďalšie dva týždne kedy mali byť maloleté deti opäť u

navrhovateľa, sa jej navrhovateľ ozval, že si pre maloleté detí príde, tie riadne na styk pripravila, a
navrhovateľ si ich prebral a styk aj realizoval. Ďalšie týždne sa styk s maloletými deťmi pravidelne
realizoval v zmysle rozsudku až do konca školského roka. Na základe uvedeného má zato, že tvrdenia
navrhovateľa ohľadom neumožnenia styku počas celého mesiaca sú zavádzajúce, nakoľko navrhovateľ
sám neprejavil o maloleté detí záujem a styk s nimi v danom čase nerealizoval na základe svojho

vlastného uváženia. Od 12.06. do 18.06.2022 absolvovala z práce rekondičný pobyt, pričom v tom istom
čase M. odchádzal do školy v prírode. Nakoľko potrebovala zabezpečiť starostlivosť pre maloleté deti
počas daného týždňa (hlavne o L. a z nedele na pondelok aj M.), napísala navrhovateľovi správu, či by
sa o L. nemohol postarať on. Navrhovateľ jej napísal, že on má iný program, že sa má o neho postarať
sama.

12. Čo sa týka výdavkov na deti, s navrhovateľom boli dohodnutí, že všetky poplatky do školy a
jedálne pre L. bude uhrádzať navrhovateľ, pre M. ich uhrádzala ona. Do pojednávania dňa 14.04.2022
navrhovateľ dohodnuté platby aj uhrádzal. Po pojednávaní sa však situácia zmenila a dohodnuté platbyza L. prestal navrhovateľ uhrádzať. Všetky náklady za obe maloleté deti teda ostali na nej, a to aj v
súvislosti s úhradou poplatku za školu v prírode vo výške 120,- eur. Navrhovateľ odmietol zaplatiť L.
poplatok za školu v prírode, neprispel mu ani na vreckové. Poplatok za školu v prírode pre L. nakoniec

uhradila ona, nakoľko nechcela L. ukrátiť o spoločné chvíle a zážitky so spolužiakmi. Taktiež obom
maloletých deťom prispela na vreckové vo výške 20,- eur pre každého, zase len ona.

13. Zvýšené výdavky mala aj v súvislosti s kúpou dioptrických okuliarov pre M., nakoľko v škole
došlo medzi spolužiakmi k nehode a spolužiak mu ich zlomil. Taktiež návštevu očnej lekárky musela

riešiť vo vlastnej réžií. Navrhovateľa kontaktovala ohľadom týchto mimoriadnych výdavkov na okuliare,
či prispeje aj on polovicou. Jeho odpoveď bola odmietavá s odôvodnením, že M. platil okuliare v
decembri, že on nič platiť nemusí. Napriek tomu, že starostlivosť o deti vykonáva ona, do dnešného dňa
príspevky od štátu nepožíva, nakoľko jej ich navrhovateľ nepoukazuje. Navrhovateľ si taktiež ponechal aj
jednorazový zvýšený prídavok na dieťa vo výške 100,- eur na každé dieťa. Na základe vyššie uvedeného
má teda zato, že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby boli zverené do jej výlučnej osobnej

starostlivosti. Na základe vyššie uvedených skutočností a argumentácie vykonanej počas konania ako
matka maloletých detí navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave Rozsudok Okresného súdu Bratislava III,
sp. zn. 37P/244/2020-198 zo dňa 14.04.2022 ako vecne správny potvrdil a účastníkom konania nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
14. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka a s

vyjadrením manželky. Nikto manželku neuráža, manželka chodieva do bytu kde býva on a zlostne na
neho kričí a uráža ho. Berie spoločné veci z bytu keď nie je doma, dokonca potraviny. Deti mu osobne
neodovzdáva, ani ich nepreberá. Nikdy sa jej nevysmieval a neosočoval ju. Deti boli zmanipulované
ňou a kolíznou opatrovníčkou. Dohoda na všetkom neprebehla, nakoľko odporkyňa nedala žiadny návrh
ani dohodu. Dokonca odmieta s ním komunikovať inak ako cez maloleté deti. Deťom stále rozpráva,

že je každý deň opitý, keď telefonuje, keď ide autom z práce, do práce a podobne. Z domu odišla za
chlapom, nie kvôli nemu. Deti na veľkú noc k nemu nepustila ona a víkend 29.04.2022 - 01.05. 2022
nebol právoplatný rozsudok. Jej rekondičný pobyt je pre ňu dôležitejší ako jej deti a on deti nemohol
zobraťzpracovnýchdôvodov.Porozsudkujejposielalvýživné.L.platilzálohu50eurdoškolskejdružiny.
Vreckové deťom posiela na ich účty a zničené M. okuliare riešili s rodičmi chlapca, ktorý ich poškodil.

Rodinné prídavky si musí vybaviť sama. Ona má prispievať na deti rovnakým dielom ako on, nemá
čo posielať mimoriadne peniaze. Situácia je momentálne taká, že má nového chlapa. Spolu holdujú
alkoholu a potom ten chlap nadáva na deti. Matka nemá záujem o deti, stará sa iba o chlapa a peniaze
použije pre neho, nie pre svoje deti. Tie chodia v obnosených veciach a roztrhaných teniskách.

15. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že do spoločného bytu, v ktorom ostal bývať
navrhovateľ stále nechodieva, z bytu veci nekradne a jeho osobné veci mu neberie. Opätovne poukazuje
na to, že stále ide o ich spoločný byt, ktorého vlastníkom je stále aj ona. Čo sa týka preberania a
odovzdávania detí, tie neodovzdáva navrhovateľovi pri aute, nakoľko v minulosti dochádzalo aj pri
preberanídetíkosočovaniuavulgárnostiamnajejosobuzjehostrany.Cezpracovnýtýždeňnavrhovateľ

neprejavuje záujem o styk s maloletými deťmi. Nechodí na rodičovské stretnutia a pod. a deťom nijako
nevypĺňa čas.

16. Rekondičný pobyt tento rok musela zo zákona absolvovať, inak by nemohla naďalej pracovať
na rizikovom pracovisku u zamestnávateľa. Okuliare pre M. sa kupovali až dvakrát. Najskôr pre

zhoršenie zraku a poškodeného rámu pri basketbale, a druhý raz po incidente v škole so spolužiakom.
Navrhovateľa poprosila o finančný príspevok na okuliare, ten jej však odmietol prispieť na M. okuliare.
Príspevok od navrhovateľa nedostala a situáciu nakoniec vyriešili tak, že za pomoci p. učiteľky sa
s rodičmi M. spolužiaka dohodla, že mu okuliare preplatia, nakoľko tie M. pokazil ich syn. Znovu to
vybavovala len ona, navrhovateľovi to bolo jedno. Aktuálne má priateľa, s ktorým sa zoznámila až po

rozvode manželstva. Problémom je, že jej exmanžel to nevie stráviť a snaží sa huckať deti voči jej
priateľovi. Situácia sa od prvostupňového rozsudku zmenila a všetko zdraželo. Navrhovateľ platí len
výživné a deťom dá vreckové 10,- eur na mesiac. Taktiež stále nemá priznaný daňový bonus na deti ani
nepoberá prídavky na deti, ako ani jednorazový zvýšený prídavok na dieťa vo výške 100,- eur na každé
dieťa. Všetko si necháva navrhovateľ, aj keď tieto peniaze patria deťom. Nie je ochotný spolupracovať

pri ich prehlásení na ňu. Na základe všetkých doteraz uvedených skutočností a argumentácie vykonanej
počas konania navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp.
zn. 37P/244/2020-198 zo dňa 14.04.2022 ako vecne správny potvrdil a účastníkom konania nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods.

1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§

67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí nie je
dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny.

18. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol návrh navrhovateľa/otca o rozvod
manželstva a s tým spojenú úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
Súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol a na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej
starostlivosti matky, určil výživné zo strany otca a upravil styk otca s maloletými deťmi. V časti návrhu
matky v ktorej nevyhovel jej návrhu, návrh zamietol.

19. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd upravil práva a povinnosti rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

20. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie riadne zistený skutočný stav (§ 35
CMP), pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie otázky úpravy práv a povinností rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože odvolací

súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu v prejednávanej veci, ktorý na vec
aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne zistil všetky skutočnosti

potrebné k rozhodnutiu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom.

21. Otec maloletých detí v odvolaní namietal, že matka sa snaží egoisticky napĺňať svoje ciele,
rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené, keď súd nedal odpovede na zásadné otázky
ohľadom zverenia, určenia výšky výživného a aj styku. Poukázal na to, že striedavá starostlivosť

fungovala pár mesiacov, matka deti na styk nepripravovala a namietal aj to, že vo veci sudkyňa
nenariadila znalecké dokazovanie. Poukázal aj na neobjektívnosť čestných prehlásení doložených
matkou.

22. Podľa § 24 ods. 1 Zákon o rodine, V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

23. Podľa § 24 ods. 5 Zákon o rodine, Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.24. Podľa Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;
deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti

možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

25. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (ods. 1). Záujem dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo
súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (ods.
2).

26. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá
sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon

o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne,
tak ako to predpokladá Čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zákon o rodine preferuje dohodu
rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 4, § 25 ods. 1, § 35 a § 36). Až keď nedôjde
k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s
prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských

práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty,
spokojnosti, bezpečia, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

27. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zabezpečovaní
starostlivosti maloletému dieťaťu je súd povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie

jeho vzťahu k obidvom rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove
má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať
sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do
práva rodiča výchovne pôsobiť na dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú
dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv.

Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom
k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. V konaniach týkajúcich sa
starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné stotožňovať so
subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia.

28. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že je v najlepšom záujme
maloletých detí a súčasne najoptimálnejším riešením zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky. Otec navrhoval zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, matka
navrhovala zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti. V prvom rade odvolací súd udáva,
že nezistil také tvrdenia otca, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Skutočnosti ním tvrdené o naplnení egoistickej snahy matky získať deti do svojej starostlivosti tým, že
poukazuje na jeho osobu ako na alkoholika, ktorý dôvod má byť tým, prečo súd zveril maloleté deti
do jej osobnej starostlivosti, odvolací súd nemá preukázané. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania,
obaja rodiča sa riadne starajú o maloleté deti, pokiaľ sú v ich starostlivosti a v ich domácnosti neboli
zistené nedostatky. Preto uvedený dôvod nebol tým, pre ktorý súd prvej inštancie zveril maloleté deti do

osobnej starostlivosti matky. Predovšetkým to bol opakovaný názor maloletých detí, ktoré boli vypočuté
kolíznym opatrovníkom, ale aj pred súdom prvej inštancie a ktoré prezentovali svoj názor, z ktorého
súd prvej inštancie vychádzal. Odvolací súd iba dodáva, že rodičia mali možnosť na striedavú osobnú
starostlivosti, ktorá sa realizovala iba pri staršom synovi do januára 2022 (podľa tvrdenia matky do marca
2022), avšak následne sa prestala realizovať, keď každý z rodičov uvádza iné dôvody nerealizácie

striedavej osobnej starostlivosti. Od tej doby chodia maloleté deti k otcovi každý druhý víkend. Odvolací
súd nemá žiadne pochybnosti o vhodnosti súdom prvej inštancie zvoleného rozhodnutia ohľadom
zverenia maloletých detí matke, keď súd pri svojich úvahách sledoval najmä záujem maloletých detí
a predovšetkým stálosť výchovného prostredia. Zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky súd prvej inštancie nepochybil a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie

preskúmavaného rozsudku o tejto otázke.

29. Pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovel návrhu otca na nariadenie znaleckého dokazovania odvolací
súd udáva, že je na jeho zvážení, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie, pričom sám nie je viazaný návrhmiúčastníkov, pokiaľ ide o dokazovanie a zistenie skutočného stavu veci. Z obsahu spisu a vykonaného
dokazovania ani odvolaciemu súdu sa nejaví potreba znaleckého dokazovania. Žiada sa zdôrazniť, že
súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky založil

aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov, najmä výsluchov účastníkov a súd prvej inštancie náležite
zobral do úvahy aj prianie samotných maloletých detí žiť nastálo u svojej matky. Maloleté deti jasne
sformulovali svoj názor pred súdom prvej inštancie o tom, že chcú bývať u matky s možnosťou tráviť
čas s otcom a striedanie bývania raz u matky, raz u otca, im nevyhovuje. Nemožno totiž opomenúť fakt,
že maloleté deti v ich veku sú už schopné podať autonómne, samostatné rozhodnutie s ohľadom na

dlhotrvajúcu vzťahovú situáciu v rodinnom prostredí, dokážu samé vypovedať o skutočnostiach, ktoré
prežívajú a vyjadriť svoj názor. Za danej situácie bolo preto práve potrebné mimo iného akceptovať aj
názor maloletých detí. Napokon znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, na ktorý súd
môže, ale nemusí v kontexte ostatných skutočností prihliadať.

30. Odvolací súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletých detí a s prihliadnutím na

všetky okolnosti prejednávanej veci považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletých
detí do osobnej starostlivosti matky za správne. Naďalej však majú rodičia zachované právo vzájomnej
dohody v otázke osobnej starostlivosti o maloleté deti.

31. Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.(odsek1)Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (odsek 2)

32. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti súd prihliada predovšetkým na záujem
maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj a nie na subjektívne predstavy
rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne
so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že
rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností

oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti
rozpadu vzťahu rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor
nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného
vplyvu (pôsobenia) na dieťa a tiež na čo najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných.
To platí bez ohľadu na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov

dieťaťa v súvislosti s rozvodom ich manželstva (práve o prípad rodičov, ktorí manželmi sú a rozvádzajú
sa ide v prejednávanej veci), alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi
nikdy neboli alebo boli či ešte sú, ale spolu nežijú. Vo všetkých vyššie zmienených prípadoch sa tak
deje predovšetkým z dôvodu nedostatku spolužitia rodičov dieťaťa (bez ohľadu na to, či tento bol vždy
existujúcim stavom, alebo naopak nastal až ako dôsledok krízy v partnerskom vzťahu), ktorý vylučuje

ich spoločnú starostlivosť a teda i spoločný výkon tohto konkrétneho rodičovského práva a súčasne
i povinnosti. V prípade trvania stavu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému
z rodičov je žiadúce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa)
podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a tiež na rozhodovaní o niektorých
ďalších otázkach spôsobilých ovplyvniť jeho vývin. Len takto sa totiž môže vytvoriť, resp. v tom lepšom

prípade pri existencii náležite kultivovaného vzťahu každého z oboch rodičov na jednej a dieťaťa na
druhej strane, i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Takto to potom musí / má byť bez zreteľa
na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa, či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských
vzťahov, alebo dokonca i formalizovanie takýchto nových vzťahov, či niektorého z nich - uzavretím
manželstva, či ďalšieho manželstva a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a

ich inými príbuznými. Prvoradým je tu totiž záujem dieťaťa a tomu musia ustúpiť i všetky prípadné
animozity, a to i v podobe schopnosti rodičov i ďalších osôb na veci prípadne zainteresovaných sa nad
svoje spory, či nimi subjektívne vnímané utrpené krivdy povzniesť. Ak potom možnosti rodiča dieťaťa
nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku
dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k

výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, žiaducou je taká úprava, ktorá
na jednej strane bude rešpektovať i konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa, na druhej strane však
bude schopná eliminovať, či aspoň minimalizovať všetky potenciálne rušivé vplyvy.33. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd má za to, že je potrebné potvrdiť
rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním otca aj vo výroku o úprave styku otca s maloletými
deťmi. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v preskúmavanom

rozsudku, že v konaní boli preukázané dôvody pre úpravu styku práve v rozsahu určenom súdom
prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku (až na časť výroku, ktorý odvolací súd zrušil, pre jeho
nevykonateľnosť). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia majú odlišné predstavy o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a odlišne popisujú vzťahy v rodine a ich
vzájomná komunikácia je problematická. Hoci matka žiadala neupraviť styk otca s maloletými deťmi

počas víkendov a prázdnin, v záujme stabilizácie vzťahov detí s otcom, nastavenia režimu ich styku, bola
úprava styku potrebná, hoci matka tvrdí, že v styku maloletých detí s otcom nebráni. Otec v odvolaní
neuvádzal, v čom konkrétne nie je styk s maloletými deťmi postačujúci, resp. by mu niečo malo
brániť v realizácii styku s deťmi. Odvolací súd má preto za to, že súdom prvej inštancie určený styk
otca s maloletými deťmi i s ohľadom na dovtedajší priebeh styku, má za primeraný a súdom prvej
inštancie upravený rozsah styku umožní otcovi utužovať vzťah s maloletými deťmi, korigovať vnímanie

a prežívanie maloletých detí vo vzťahu k nemu a prehlbovať silné citové väzby medzi nimi. Odvolací
súd sa stotožňuje s úpravou styku upravenou preskúmavaným rozsudkom súdom prvej inštancie, ktorá
úprava styku vychádza z doterajších pomerov na strane účastníkov konania, plne rešpektuje režim
maloletých detí, ich vek a návyky a je z hľadiska záujmov maloletých detí a úspešnej realizácie styku
s maloletými deťmi vyhovujúca. Maloleté deti majú vytvorený vzťah k obom rodičom, obe si prajú do

budúcnosti byť v úzkom kontakte s oboma rodičmi. Pokiaľ odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu
prvej inštancie kde súd rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými neobmedzene každý
týždeň od pondelka do piatka s výnimkou prázdnin, tu odvolací súd udáva, že táto časť výroku je
nevykonateľná, avšak nič nebráni, aby deti, mohli navštevovať otca aj počas týždňa, najmä pokiaľ matka
žiadala neupraviť styk a deklarovala, že deťom v styku s otcom nebráni. Pokiaľ boli a sú zvyknuté

navštevovať otca aj v iný čas (počas týždňa), než bol súdom určený, matka by im v styku brániť nemala,
najmä s ohľadom na zachovanie a utužovanie vzťahov s otcom.

34. Takto upravený styk je potrebné považovať za dočasný a je možné ho zmeniť, ak sa zmenia
pomery, či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov

môže požiadať o zmenu úpravy styku príslušný súd. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
rodičia by mali pri výchove maloletých detí kooperovať, v záujme maloletých detí zlepšiť komunikáciu
a vzájomné vzťahy. Preto je potom dôležité, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri vzájomných
stretnutiach a docielili uskutočnenie styku v pokojnej atmosfére. Podľa názoru odvolacieho súdu je
nepochybne v záujme maloletých detí, aby sa otec tiež podieľal na ich výchove a na starostlivosti o ne,

keďže maloleté dieťa potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov.

35. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom
sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 ZR je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak
deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv
tedazahrňujezostranyrodičovzabezpečeniepodmienokmateriálnejinemateriálnejpovahyktomu,aby
sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom podľa kritérií uvedených v §

62 ods. 2 ZR.

36. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 ZR, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových
pomerov matky a otca s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí, odvolací súd dospel

k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom otca, ako i odôvodneným potrebám maloletých detí. Pri rozhodovaní o výške
výživného pre maloleté deti súd prvej inštancie vychádzal z dokladov predložených rodičmi o výške
ich priemerného čistého mesačného príjmu, pričom priemerný čistý mesačný príjem predstavoval
u otca sumu 1.364 eur a u matky predstavoval sumu 870 eur. V čase rozhodovania súdu prvej
inštancie maloleté deti navštevovali druhý stupeň základnej školy (maloletý L. 7. ročník a mal 13 rokov

a maloletý M. 5. ročník a mal 11 rokov). Rodičia iné vyživovacie okrem maloletých detí nemajú. Čo
sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že
primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletých detí ako i možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom druhého manžela zodpovedá určenie výživného pre maloletých
150 eur. Odôvodnenosť tejto výšky výživného súd prvej inštancie podrobne vysvetlil v odsekoch

51. preskúmavaného rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich
opakovať. Rovnako náležitým bolo i zistenie pravidelných mesačných výdavkov maloletých detí, ktoré
správne ustálil súd prvej inštancie vychádzajúc najmä z výpovede rodičov a z predložených listinných
dôkazov, pričom i odvolací súd považuje výdavky maloletých detí za primerané ich veku a potrebám
a v tomto smere opäť odkazuje na odsek 51. preskúmavaného rozsudku.

39. Podľa zaužívanej súdnej praxe totiž platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič, by malo predstavovať
20 - 30 % jeho čistého príjmu, a preto je odvolacia námietka otca vo vzťahu k výške jeho vyživovacej
povinnosti nenáležitá. Rozhodovanie v súlade s ustálenou judikatúrou je naplnením požiadavky
spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v Čl. 2 ods. 2 Základných princípov

Civilného sporového poriadku. Účastníci konania legitímne očakávajú, že ich vec bude rozhodnutá za
obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom. Dôkazom o ustálenej rozhodovacej praxi
otejtootázkejemnožstvorozhodnutítunajšiehosúdusvyslovenímrovnakéhoprávnehonázoruourčení
výšky výživného v rozsahu 20% - 30% z netto príjmu výživou povinného rodiča (samozrejme v závislosti
od individuálnych okolností konkrétneho prípadu), napr. rozhodnutia č. k. 24CoP/104/2017-356 zo dňa

6.9.2017, č. k. 24Co/385/2016-167 zo dňa 15.2.2017, č. k. 25CoP/54/2016-241 zo dňa 8.2.2017, č.
k. 25CoP/17/2016-52 z 28.9.2016, č. k. 24CoP/30/2017-361 zo dňa 5.4.2017, č. k. 26CoP/17/2016-98
zo dňa 27.9.2016, č. k. 26CoP/32/2015-143 zo dňa 22.12.2015, č. k. 26CoP/12/2013-80 zo dňa
20.5.2014, č. k. 11CoP/10/2016-101 zo dňa 16.3.2016, č. k. 10CoP/33/2015-209 zo dňa 27.1.2016, sp.
zn. 24CoP/200/2017 zo dňa 28.2.2018.

40. Odvolací súd na základe preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení
výživného nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o nesprávnosti rozhodnutia o určení sumy výživného
vovýške150eurmesačnepremaloletéhoL.avovýške150eurmesačnepremaloletéhoM..Vykonaným
dokazovaním, ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, bolo rozhodne preukázané,

že na strane otca ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletým deťom, sú dané dostatočné majetkové
pomery pre to, aby boli potreby maloletých detí pokryté výživným z jeho strany a i zo strany matky, berúc
do úvahy i vyššiu mieru osobnej starostlivosti matky v budúcnosti o maloleté deti.

41. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí,

ktorésúvplnejmiereodkázanévýživounasvojichrodičov,keďženiesúschopnésamysaživiť.Odvolací
súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je
odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc zákonné
kritériarozhodujúceprestanovenierozsahutejtovyživovacejpovinnosti,určilvyživovaciupovinnosťotca
na maloleté deti správne. Súdom prvej inštancie určené výživné na maloleté deti je vzhľadom na ich vek,

zdravotný stav, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania ich životných nákladov v budúcnosti
primerané.42. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.

ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť zmenu preskúmavaného rozsudku, preto odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých výrokoch o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o styku (až na

rozhodnutie, kde otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi neobmedzene každý týždeň
od pondelka do piatka s výnimkou prázdnin) a o výživnom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil (vrátane rovnako správneho
závislého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania účastníkov, ktorý inak odvolaním
ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho

nesprávnosti). S ohľadom na nevykonateľnosť výroku o styku otca počas týždňa, kde otec je oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi neobmedzene každý týždeň od pondelka do piatka s výnimkou prázdnin,
tento odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, bez potreby o ňom znovu rozhodnúť.

44. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného

mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).