Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010767
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3823010767.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Juraja Valáška a Mgr. Jána Odnogu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. decembra 2023
prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, v trestnej veci obvineného
A. B., nar. XX.X.XXXX v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom A. C. XX, ktorú podal proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/26/2023 zo dňa 18.10.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal na Okresný súd Prievidza návrh na
schválenie dohody o vine a treste pod č. Pv 158/23/3301-27 zo dňa 9.10.2023 v trestnej veci obvineného
A. B. pre skutok právne posúdený ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal

dopustiťtak,žeod22:30hod.dňa17.05.2023do21:30hod.dňa27.05.2023vBánovciachnadBebravou
v lokalite "svinská pažiť" neďaleko termálneho kúpaliska v blízkosti železného mosta vedúceho od
ul. D. E. ponad potok Dubnička na uvedené kúpalisko a všade tam, kde sa zdržiaval, neoprávnene
prechovával v sklenenom pohári od jogurtu značky "Opočenský jogurt" a v ňom nachádzajúcom sa
priesvitnom mikroténovom vrecúšku sušené konope (marihuanu) s hmotnosťou 1894 mg s priemernou
koncentráciou 15,2 % hmotnostného THC s obsahom 288 mg THC, v priesvitnom mikroténovom

vrecúšku sušené konope (marihuanu) s obsahom 1092 mg s priemernou koncentráciou 13,0%
hmotnostného THC s obsahom 142 mg THC a v poskladanej papierovej vreckovke sušené konope
(marihuanu) s hmotnosťou 1928 mg s priemernou koncentráciou 11,9 % hmotnostného THC s obsahom
229mgTHC,ktorécelkovémnožstvozodpovedáminimálne23bežnýmjednotlivýmdávkamdrogy,ktoré
sú spôsobilé po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom v zmysle zákona NR SR č. 139/1998
Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je rastlina

rodu cannabis (konopa) zaradená do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC) do I.
skupiny psychotropných látok.

Uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/26/2023 zo dňa 18.10.2023 bolo rozhodnuté tak, že
sa vyššie uvedený návrh dohody o vine a treste odmieta podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por., nakoľko
dohoda je zrejme neprimeraná.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť. V jej písomných dôvodoch uviedol,
že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový a právny stav a navrhovaná dohoda nie je zrejme
neprimeraná. Trestný zákon výslovne stanovuje, v akom množstve možno mať neoprávnene v držbe
omamnú látku, aby jej prechovávanie bolo možné posudzovať ako prechovávanie drogy pre vlastnú
potrebu v zmysle § 171 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a od akého množstva už ide o prechovávanie drogy

v zmysle § 172 ods. 1 Tr. zák. Rastliny rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej, sú
omamnoulátkou,akobsahujúpsychotropnúlátkuTHCakoúčinnúlátkuvkoncentrácií,ktorájespôsobilávyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí. Keďže Trestný zákon nevymedzuje pojem obvykle
jednorazovej dávky drogy a uvedený pojem je pojmom právnym, záver o ňom môže stanoviť výlučne
súd na základe dokazovania v konkrétnej veci. V tomto prípade takým podkladom bol znalecký posudok

KEÚ PZ, ktorý vyhodnotením zaisteného množstva drogy, ale aj účinnej látky THC dospel k záveru,
že ide o minimálne 23 bežných jednotlivých dávok drogy marihuany, ktoré sú spôsobilé nepriaznivo
ovplyvniť psychiku užívateľa. Poukázal ďalej na to, že prechovávanie omamnej alebo psychotropnej
látky v menšom množstve, než zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, je trestným činom, ak má
droga vzhľadom na množstvo účinnej látky spôsobilosť nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo

jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti či sociálne správanie. Preto je smerodajné nielen
hmotnostné kritérium, ale aj obsah účinnej látky v droge. KEÚ PZ v znaleckom posudku zrozumiteľne
a logicky objasnil, z akých dôvodov zaistená droga zodpovedná ním určenému množstvu obvykle
jednorazových dávok, a to na základe zisteného množstva zaistenej látky, ale aj množstva účinnej látky.
Takto zabezpečený odborný záver nemôže byť nahradený voľnou úvahou súdu o tom, že zaistené
množstvo zodpovedá 10 obvykle jednorazovým dávkam drogy a že za jednu dávku možno považovať

množstvo 500mg drogy (marihuany), pričom toto nebolo súdom nijako vysvetlené. Z rozhodnutia súdu
nie je dostatočne zrejmé, na základe čoho stanovil túto hodnotu ako hmotnostné kritérium pre daný druh
drogy. KEÚ PZ v znaleckom posudku uviedol limity, s akými sa pri posudzovaní obvykle jednorazovej
dávky drogy dá v priemere pracovať a rozsah 23 obvykle jednorazových dávok bol určený v prospech
obvineného. Ďalej uviedol, že páchateľ si drogu nezaobstaráva a neužíva z dôvodu jej hmotnosti, ale

z dôvodu účinku, ktorý u neho vyvoláva po jej užití. Po jej užití dokáže objektívne určiť a zhodnotiť
silu a kvalitu drogy vrátane jej účinkov a pri opakovanej konzumácii dokáže pri príprave „cigarety“
prispôsobiť množstvo drogy z hľadiska sily a kvality. Slovenská právna úprava neumožňuje určenie
množstva návykovej látky marihuany ako obvykle jednorazovej dávky všeobecne, preto treba toto
posúdiť s ohľadom na výsledky dokazovania vykonaného KEÚ PZ. Súd prvého stupňa mal zaistené

množstvo drogy posúdiť ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. Vzhľadom k tomu navrhol,
aby krajský súd napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil a uložil mu, aby vo veci
znovu konal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že samosudca súdu prvého stupňa z hľadiska procesného postupu
po doručení návrhu prokurátora na schválenie dohody o vine a treste v zmysle § 331 ods. 1 Tr. por.
preskúmal tento návrh prokurátora a dospel k záveru o potrebe jeho odmietnutia v zmysle § 331 ods.
1 písm. b) Tr. por., pretože navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná. Súd prvého

stupňa zrejmú neprimeranosť navrhovanej dohody videl v tom, že konanie, ktorého sa mal obvinený
dopustiť, bolo nadkvalifikované a správne mal byť obvinený stíhaný pre menej závažný trestný čin
(prečin) s miernejšou kvalifikáciou a trestnou sadzbou.

Aj podľa názoru krajského súdu možno takéto uvažovanie a postup súdu prvého stupňa považovať za

správne, a to v tomto štádiu konania s ohľadom na to, že právne posúdenie a právna kvalifikácia skutku
je v súdnom konaní doménou (vecou) súdu, ktorý nemôže byť prokurátorom nútený do schvaľovania
dohody o vine a treste pokiaľ dospeje k záveru, že skutok je nesprávne právne kvalifikovaný.

Krajský súd ďalej uvádza, že výklad pojmu „zrejmá neprimeranosť“ navrhovanej dohody o vine a treste

v zmysle § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemožno obmedziť len na „primeranosť, resp. neprimeranosť“
trestu z pohľadu jeho druhu alebo výmery. Tento pojem je potrebné vykladať v širšom zmysle tak,
že okrem posúdenia formálnej perfektnosti dohody musí súd vychádzať pri schvaľovaní navrhovanej
dohody podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, ale aj v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a záver o zrejmej neprimeranosti

tejto dohody môže prameniť aj z nedodržania akýchkoľvek ustanovení týkajúcich sa ukladania trestov,
nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo nesprávneho právneho posúdenia, či
uloženia trestu mimo rámca zákonom ustanovenej trestnej sadzby.Súd prvého stupňa svoje závery o zrejmej neprimeranosti navrhovanej dohody o vine a treste
v napadnutom uznesení riadne vysvetlil, a to najmä tým spôsobom, že sa nestotožnil s
výpočtom prokurátora ohľadom množstva (počtu) obvykle jednorazových dávok drogy (marihuany), keď

za jednu obvykle jednorazovú dávku považoval množstvo marihuany o hmotnosti 0,5 g, vychádzal
teda z hmotnostného kritéria (nie z kritéria účinnej látky), v dôsledku čoho podľa jeho názoru má byť
predmetný skutok správne právne kvalifikovaný nie podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. ako zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi,
kde je trestná sadzby trestu odňatia slobody od 3 do 7 rokov, ale podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. ako prečin,

kde je trestná sadzba trestu odňatia slobody od 0 do 2 rokov.

Krajský súd ďalej dodáva, že v tomto štádiu konania nedáva a ani nemôže dať záväznú odpoveď na
otázku správnosti alebo nesprávnosti úvah súdu prvého stupňa, ale môže preskúmať a vyhodnotiť len
to, či myšlienkové úvahy súdu prvého stupňa mohli byť dôvodom na odmietnutie navrhovanej dohody
o vine a treste pre zrejmú neprimeranosť podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Krajský súd pritom dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa vyslovil právny názor o nesprávnej
právnej kvalifikácii skutku prokurátorom, musí mať možnosť, aby predmetnú trestnú vec po podaní
obžaloby mohol po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní právne posúdiť na podklade a
po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Takéto právo v zásade súdu

nemožno uprieť a nemožno ho ani nútiť „prijať“ prokurátorom navrhovanú dohodu o vine a treste.
Obdobne možno poukázať napríklad aj na možnosť súdu neprijať vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré
urobí na hlavnom pojednávaní v prípade, ak súd dospeje k záveru, že skutok uvedený v obžalobe je
nesprávne právne kvalifikovaný. Preto aj pri pojme „zrejmej neprimeranosti“ navrhovanej dohody o vine
a treste je potrebné použiť rozšírený výklad tohto ustanovenia.

Krajský súd záverom dodáva, že napriek nemožnosti vyslovenia záväzného právneho názoru ohľadom
právnej kvalifikácie skutku uvedeného v podanom návrhu na schválenie dohody o vine a treste, dáva do
pozornosti svoje právne závery v obdobnej trestnej veci vedenej pod sp. zn. 2To/97/2023, ktoré závery
boli v súlade s tými, ktoré sa javia ako správne aj súdu prvého stupňa v tejto trestnej veci.

Z takto rozvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr.
por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.