Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/122/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816204684
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5816204684.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcov: 1/ A.
B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 3a/ A. B. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XXX, F. E., 4/ G. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, žalobcovia 1/
až 3a/ zastúpení: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so sídlom C. XXX, proti žalovanému: G. E. - H.

E. KRUP, s miestom podnikania C. XXX, IČO: 35 015 624, zastúpenému: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát
so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen, IČO: 42 197 821, o zdržanie sa neoprávnených zásahov a o
odstránenie závadného stavu, o odvolaniach žalobcov 1/ až 4/ a žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 7C/152/2016–285 zo dňa 20.06.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
vo výroku I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 4/ domáhali uvedenia do pôvodného stavu
pozemkov EKN parc. č. 9778 - orná pôda vo výmere 517 m2, ktorý pozemok je evidovaný na LV č.
XXXX pre obec a k. ú. C., EKN parc. č. 9720 - orná pôda vo výmere 530 m2, EKN parc. č. 9820 - orná
pôda vo výmere 683 m2, EKN parc. č. 10833 - trvalé trávne porasty vo výmere 293 m2, EKN parc. č.
10834 - trvalé trávne porasty vo výmere 313 m2, EKN parc. č. 10835 - trvalé trávne porasty vo výmere

218 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. C., EKN parc. č. 9794/1 - orná pôda vo
výmere 39 m2, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k. ú. C., EKN parc. č. 9836 - orná pôda
vo výmere 1363 m2, EKN parc. č. 9841 - orná pôda vo výmere 1020 m2, EKN parc. č. 9851 - orná
pôda vo výmere 492 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. C. a CKN parc. č. 1222/6 -
ostatné plochy vo výmere 1757 m2, ktorá je evidovaná na LV č. XXX pre obec a k. ú. C., a to odstránenia
koľají a jám spôsobených obrnenými pásovými transportérmi, a to v tých častiach pozemkov, na ktorých

sú spôsobené koľaje a jamy podľa ich skutočného stavu. Výrokom II. rozhodol o trovách konania o
žalobe o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva tak, že žalovanému určil povinnosť
nahradiť žalobcom 1/ až 4/ trovy konania v rozsahu 100 %. Výrokom III. rozhodol o trovách konania o
žalobe o uvedenie pozemkov do pôvodného stavu tak, že žalobcom 1/ až 4/ určil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, žalobcovia 1/ až 4/ sa voči žalovanému
domáhajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť závadný stav - koľaje a jamy, spôsobené
obrnenými pásovými transportérmi na pozemkoch, vo vzťahu ku ktorým súd právoplatným rozsudkom
rozhodol, že žalovaný je povinný zdržať sa jazdenia po nich a to v tých častiach, v ktorých sú
spôsobené koľaje a jamy podľa ich skutočného stavu. Súd prvej inštancie konštatoval, že svojim
charakterom ide o žalobu o náhradu škody v naturálnej forme, v zmysle § 442 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Súd prvej inštancie mal za to, že napriek úprave žaloby na pojednávaní konanom dňa
20.06.2022, je žalobný návrh žalobcov neurčitý a nevykonateľný, keďže z neho nie je zrejmé, v ktorejčasti pozemkov by sa mali poškodenia nachádzať, aby bolo možné overenie splnenia/nesplnenia
takto uloženej povinnosti, t. j. v prípade vyhovenia takémuto zneniu žalobného návrhu by rozsudok
nespĺňal požiadavku jeho (materiálnej) vykonateľnosti. Naďalej totiž nebolo zrejmé, presne v ktorej časti

pozemkov by sa poškodenia mali nachádzať, a aké konkrétne poškodenia v ktorej časti pozemkov by
mal žalovaný odstrániť. Na odstránenie neurčitosti žaloby nepostačuje ani formulácia žalobného petitu
tak, že by žalovaný mal odstrániť koľaje a jamy a uviesť pozemky do pôvodného stavu v tých častiach,
v ktorých sú spôsobené koľaje a jamy podľa ich skutočného stavu. Ani takáto požiadavka žalobcov 1/
až 4/ podľa názoru súdu prvej inštancie neumožňuje presnú špecifikáciu, v ktorej časti pozemkov by

mal žalovaný odstrániť tie-ktoré poškodenia tak, aby bolo možné overiť, či túto povinnosť splnil alebo
nie. Neurčitosť žaloby v tom smere, že v prípade jej vyhovenia súdom by rozsudok nespĺňal podmienku
materiálnej vykonateľnosti, je dôvodom pre zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal jej vecnou
stránkou. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol osobitne o náhrade
trov konania o žalobe o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcov 1/ až 4/
a o žalobe o uloženie povinnosti žalovanému uviesť pozemky do pôvodného stavu, pretože konanie

okresného súdu vedené pod sp. zn. 71C/152/2016 je konaním o týchto spojených veciach. V konaní o
žalobe o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcov konštatoval úspech na strane žalobcov
1/ až 4/, na základe ktorej skutočnosti im súd prvej inštancie priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. V konaní o žalobe o uloženie povinnosti uviesť pozemky do pôvodného
stavu bol úspešný žalovaný, z ktorého dôvodu mu okresný súd voči žalobcom 1/ až 4/ priznal náhradu

trov konania v rozsahu 100% s poukazom na § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti výrokom II. a III. predmetného rozsudku podal žalovaný odvolanie domáhajúc sa v napadnutom
rozsahu jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie, eventuálne zmeny

napadnutého rozsudku tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nebude priznaný.
Žalovaný vytýkal konaniu pred súdom prvej inštancie vady zakladajúce odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. d) a h) CSP. Žalovaný vyjadril názor, podľa ktorého okresný súd nesprávne vyhodnotil
potrebu priznania trov súdneho konania tej-ktorej procesnej strane. Predmetom súdneho konania bolo
ako zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcov, tak i uvedenie pozemkov do

pôvodného stavu (teda dve spojené veci, pričom o ich spojení rozhodli žalobcovia ako páni sporu v
podanej žalobe). V časti o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva (teda v jednej
veci) boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia 1/ až 4/, pričom v časti žaloby o uvedenie pozemkov
do pôvodného stavu (teda v druhej veci) bol v celom rozsahu úspešný žalovaný. Je teda možné
konštatovať, že pomer úspechu procesných strán je v tomto prípade presne v pomere 50/50. Žalobcovia

1/ až 4/ spojili konanie o dvoch rôznych právnych otázkach do jedného súdneho konania (podaním
jednej žaloby – išlo o ich slobodnú vôľu), pričom nie je možné dobre rozlíšiť procesné úkony vykonávané
ich právnym zástupcom na tie, ktoré sa týkali „len“ konania o zdržanie sa neoprávnených zásahov do
vlastníckeho práva a tie, ktoré sa týkali „len“ konania o uvedenie pozemkov do pôvodného stavu. Nie je
preto podľa názoru žalovaného dobre možné, účelné a ani spravodlivé rozdeliť výrok na náhradu trov

konania vo vzťahu k týmto dvom jednotlivým právnym otázkam, ktoré svojou žalobou vzniesli žalobcovia
1/ až 4/. Považoval za nespravodlivé, ak v prípade rovnakého pomeru úspechu vo veci samej by mu
bola priznaná nižšia náhrada trov konania ako žalobcom, pričom žalobcovia boli od počiatku konania vo
veci samej zastúpení právnym zástupcom, a preto je nesporné, že ich výdavky na právne služby budú
oveľa vyššie. Záverom poukázal na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

4. Proti výrokom I. a III. predmetného rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ až 4/ domáhajúc sa
jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie v celom rozsahu žalobnému návrhu, eventuálne sa domáhali

jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Žalobcovia vytýkali konaniu pred súdom
prvej inštancie vady zakladajúce odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobcovia
sa nestotožnili s rozsudkom súdu prvej inštancie, pretože mali za to, že súd prvej inštancie ich pripravil
o možnosť domáhať sa spravodlivosti, na základe nezákonného postupu žalovaného, ktorý v rozpore
s právnymi predpismi, bez toho aby si „vyznačil“ trasu na jazdenie obrnenými pásovými vozidlami vstúpil

na pozemky, ktorých sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi a spôsobil na nich škodu. Považovali
za porušenie práva na spravodlivý proces tú skutočnosť, že na jednej strane je žalovaný povinný
zdržať sa jazdy po pozemkoch, ktoré sú popísané v rozsudku, v časti ktorá je už právoplatná, ale na
druhej strane už súd nevyhovie žalobe v časti, aby tie isté pozemky, v rovnakej jazdnej trase boli danéžalovaným do pôvodného stavu. Mali za to, že ak žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcov, ktoré boli
podložené právoplatným rozhodnutím v časti súvisiacej s už právoplatným rozhodnutím, ohľadne trasy,
po ktorej jazdí a spôsobuje škodu na pozemkoch, tak bol povinný kvalifikovane uviesť svoje tvrdenia a

k nim navrhnúť aj prípadne dôkazy. Pokiaľ žalovaný spochybňoval poškodenie pozemkov tvrdením, že
jamy a koľaje je potrebné vyšpecifikovať tak, aby bolo jasné ktoré boli vytvorené obrneným pásovým
transportérom, tak na žalovanom ležalo dôkazné bremeno, že on nejazdil po pozemkoch presne
vyšpecifikovaných v právoplatnej časti napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalobcov je vymedzenie
existencie,rozsahu,akoajumiestneniapoškodeniapozemkovvdanejvecidostatočnekonkrétne,určité,

preukázané, a teda prípadné súdne rozhodnutie aj bez ďalšieho dokazovania by bolo vykonateľné.

5. Na odvolanie žalovaného reagovali žalobcovia vyjadrením zo dňa 24.08.2022. Zdôraznili, že pokiaľ
žalovanému pripadá potenciálna výška náhrady trov právneho zastúpenia nespravodlivá, majú za to, že
žalovaný je hnaný chamtivosťou, pričom necitlivo a surovo zasahuje do prekrásnej prírody v k. ú. obce
C.,včasti,ktorájechránenávrámcitzv.Ramsarskéhodohovoru.Uviedli,ženapriekbezcharakternostia

chamtivosti žalovaného, ponechávajú rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania na voľnú úvahu
súdu, ktorou môže byť aj nepriznanie trov konania žalovanému.

6. Na odvolanie žalobcov reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 31.08.2022. K odvolacím námietkam
žalobcov uviedol, že prvostupňový súd sa riadne vysporiadal ako so skutkovou, tak i právnou stránkou

prejednávanej veci, svoje meritórne rozhodnutie riadnym a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a nie
sú teda pravdivé tvrdenia žalobcov, že by došlo zo strany konajúceho súdu k „pripraveniu žalobcov
o možnosť domáhať sa spravodlivosti“. Žalovaný zdôraznil dôležitosť toho, že predmetom súdneho
konania boli dva rôzne nároky žalobcov, a to zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho
práva žalobcov a uvedenie pozemkov do pôvodného stavu. Uvádzané je dôležitým na posúdenie

opodstatnenosti argumentačnej rétoriky žalobcov, nakoľko títo predovšetkým tvrdia, že v prípade, ak
bolo časti ich žaloby o zdržanie sa neoprávnených zásahov do ich vlastníckeho práva vyhovené, nevidia
dôvod na nevyhovenie ich žalobe v časti o uvedenie pozemkov do pôvodného stavu – mimo toho,
že žalobcovia len tvrdia, že to považujú za nesprávne a nezákonné, ale relevantný právny dôvod
už neuvádzajú, je dôležité pochopiť rozdielnosť obidvoch právnych otázok, ktoré žalobcovia spojili

do jedného súdneho konania. V prípade zdržania sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva
žalobcovpreskúmalsúdskutkovýadôkaznýstavanazákladevýsledkurozhodoltak,žežalobežalobcov
v tejto časti vyhovel – na základe materiálnej pravdy, ktorej súd uveril. Vo vzťahu k právnej otázke
uvedenia pozemkov do pôvodného stavu je však súd prísne viazaný ako povinnosťou nezaťažovať
rozsudkomžalovanýsubjektpovinnosťaminadrámecpodanejžaloby,aleinadrámecrozsahuzisteného

v rámci dokazovania. V prípade, že by súd prvej inštancie vyhovel žalobcom i v časti uvedenia pozemkov
do pôvodného stavu, jednalo by sa o presne taký rozsah zaťažovania žalovaného, nakoľko samotní
žalobcovia nevyšpecifikovali konkrétne škody, ktoré im mali byť činnosťou žalovaného spôsobené, a
preto by za tieto škody mohol byť považovaný ktorýkoľvek vývrat, kráter, výsledok eróznej činnosti a pod.
Na základe uvedeného preto obligatórnosť materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia poskytuje v tomto

prípade žalovanému ochranu pred takýmto zásahom nad rámec do jeho práv a právom chránených
povinností - súd prvej inštancie preto veľmi správne vyhodnotil vadu žalobného petitu (ktorý žalobcovia
v priebehu konania dokonca menili/opravovali a súd im vyhovel) a na základe platnej hmotnoprávnej
zákonnej úpravy sa s ňou vysporiadal.

7. Reagujúc na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcov, žalobcovia zotrvali na dôvodoch podaného
(vlastného) odvolania. Nepovažovali za správny postup súdu prvej inštancie, keď tento aj napriek
existencii právoplatného rozsudku v časti, v ktorej sú presne označené pozemky, po ktorých žalovaný
jazdí, žalobu v ďalšej časti (uvedenie pozemkov do pôvodného stavu) zamietol. Žalovaný za účelom
zárobkovej činnosti vstúpil neoprávnene na cudzie pozemky a poškodil ich jazdou pásovými obrnenými

vozidlami. Vlastníkom pozemkov sa vysmieva už od roku 2004, od ktorého roku realizuje jazdy.
Opakovane zdôraznili, že žalovaný hnaný chamtivosťou, surovo zasahuje do krásnej prírody v k. ú.
obce C., v časti, ktorá je chránená v rámci tzv. Ramsarského dohovoru tak, že ročne bez akýchkoľvek
povolení realizuje prevoz tankami viac ako 2000 osôb. Záverom vyjadrili presvedčenie, podľa ktorého
v predmetnom prípade, keď právoplatným rozsudkom boli zakázané jazdy po pozemkoch, ktoré boli

predmetom súdneho sporu, má odvolací súd rozhodujúc o trovách konania oprávnenie, v dôsledku
ktorého bude rozhodnutie o nepriznaní trov celého konania žalovanému.8. Reagujúc na vyjadrenie žalobcov k odvolaniu žalovaného, žalovaný uviedol, že žalobcovia vo svojom
vyjadrení neposkytli žiadne nové skutkové ani právne tvrdenia, ktoré by sa týkali problematiky náhrady
trovkonaniaprejednávanejprávnejveci,alenrepetitívneuvádzajúsvojedoterajšietvrdenia,ktorýmvšak

so všetkou správnosťou nebola poskytnutá súdna ochrana. Naproti tomu zo strany žalovaného došlo
k jednoznačnému poukazu na zákonné ustanovenia a skutkové okolnosti, v zmysle ktorých namietal
nespravodlivo priznanú náhradu trov konania v prospech žalobcov, ku ktorej skutočnosti došlo bez
skúmania skutočného rozsahu právneho zastúpenia žalobcov a bez ohľadu na nepomer medzi úkonmi
právneho zastúpenia vykonanými na procesnej strane žalobcov a žalovaného.

9. Svojim ďalším vyjadrením zo dňa 11.10.2022 žalobcovia zotrvali na podanom odvolaní, ako i na
vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

10. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci neboli sporovými stranami produkované.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na
základe odvolaní podaných žalobcami 1/ až 4/ a žalovaným v rozsahu danom ustanoveniami § 379, §
380CSPabeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)napadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

13. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný súd vo veci už skôr vydal rozsudok, konkrétne
rozsudok č. k. 7C/152/2016-138 zo dňa 11.11.2019, ktorým žalovanému uložil zdržať sa jazdenia
obrnenými pásovými transportérmi po pozemkoch EKN parc. č. 9778 - orná pôda vo výmere 517 m2,
ktorý pozemok je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k. ú. C., EKN parc. č. 9720 - orná pôda vo

výmere 530 m2, EKN parc. č. 9820 - orná pôda vo výmere 683 m2, EKN parc. č. 10833 - trvalé trávne
porasty vo výmere 293 m2, EKN parc. č. 10834 - trvalé trávne porasty vo výmere 313 m2, EKN parc.
č. 10835 - trvalé trávne porasty vo výmere 218 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.
ú. C., EKN parc. č. 9794/1 - orná pôda vo výmere 39 m2, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX pre obec
a k. ú. C., EKN parc. č. 9836 - orná pôda vo výmere 1363 m2, EKN parc. č. 9841 - orná pôda vo výmere

1020 m2, EKN parc. č. 9851 - orná pôda vo výmere 492 m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre
obec a k. ú. C. a CKN parc. č. 1222/6 - ostatné plochy vo výmere 1757 m2, ktorá je evidovaná na LV č.
XXX pre obec a k. ú. C.. Zároveň uložil žalovanému povinnosť odstrániť závadný stav - koľaje a jamy
obrnenými pásovými transportérmi na uvedených pozemkoch a uviesť tieto pozemky do pôvodného
stavu podľa druhu jednotlivých pozemkov (výroková časť I/ rozsudku). Konanie v časti, v ktorej sa

žalobcovia 1/ až 4/ voči žalovanému domáhali zdržania sa jazdenia obrnenými pásovými transportérmi,
odstránenia závadného stavu - odstránenie koľají a jám obrnenými pásovými transportérmi na pozemku
uvedením do pôvodného stavu podľa druhu pozemku k pozemku EKN parcela č. 9817 - orná pôda vo
výmere 543 m2, ktorý pozemok je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k. ú. C. zastavil (výroková
časť II/ rozsudku) a žalovanému uložil nahradiť žalobcom 1/ až 4/ trovy konania v rozsahu 11/12

(výroková časť III/ rozsudku). Vzhľadom na odvolanie podané žalovaným Krajský súd v Žiline rozsudkom
č. k. 11Co/18/2021-220 zo dňa 24.02.2022 uvedený rozsudok potvrdil v časti výroku I/, ktorým súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa jazdenia obrnenými pásovými transportérmi po pozemkoch EKN
parc. č. 9778 - orná pôda vo výmere 517 m2, ktorý pozemok je evidovaný na LV č. XXXX pre obec a k. ú.
C., EKN parc. č. 9720 - orná pôda vo výmere 530 m2, EKN parc. č. 9820 - orná pôda vo výmere 683 m2,

EKN parc. č. 10833 - trvalé trávne porasty vo výmere 293 m2, EKN parc. č. 10834-trvalé trávne porasty
vo výmere 313 m2, EKN parc. č. 10835 - trvalé trávne porasty vo výmere 218 m2, ktoré sú evidované na
LV č. XXXX pre obec a k. ú. C., EKN parc. č. 9794/1 - orná pôda vo výmere 39 m2, ktorá je evidovaná
na LV č. XXXX pre obec a k. ú. C., EKN parc. č. 9836 - orná pôda vo výmere 1363 m2, EKN parc. č.
9841 – orná pôda vo výmere 1020 m2, EKN parc. č. 9851 - orná pôda vo výmere 492 m2, ktoré sú

evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. C. a CKN parc. č. 1222/6 - ostatné plochy vo výmere 1757 m2,
ktorá je evidovaná na LV č. XXX pre obec a k. ú. C.. Uvedeným rozsudkom zároveň Krajský súd v Žiline
rozsudok okresného súdu č. k. 7C/152/2016-138 zo dňa 11.11.2019 v časti výroku I/, ktorým súd uložil
žalovanému odstrániť závadný stav - koľaje a jamy obrnenými pásovými transportérmi na uvedenýchpozemkoch a uviesť tieto pozemky do pôvodného stavu podľa druhu jednotlivých pozemkov a vo výroku
o nároku na náhrade trov konania zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

14. Krajský súd v Žiline vo svojom skoršom zrušujúcom rozhodnutí (vo vzťahu k časti výroku týkajúceho
sa navrátenia do pôvodného stavu – reštitučného nároku) č. k. 11Co/18/2021-220 zo dňa 24.02.2022
uviedol, že vo vzťahu k predmetnému výroku súdu prvej inštancie chýba akékoľvek odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, čo je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, z ktorého dôvodu odvolací

súd túto časť výroku súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP. Naviac mal odvolací súd za to, že citovaná časť výroku I. je neurčitá a najmä
nevykonateľná, keďže nebolo zrejmé, presne v ktorej časti pozemkov by sa mali poškodenia nachádzať,
aby bolo možné overenie splnenia, resp. nesplnenia takto uloženej povinnosti.

15. Po tom, čo sa vec vrátila z krajského súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej

inštancie vo veci vykonal pojednávanie dňa 20.06.2022, na ktorom žalobcovia 1/ až 4/ žiadali, aby súd
rozhodol, že žalovaný je povinný odstrániť závadný stav - koľaje a jamy, spôsobené obrnenými pásovými
transportérmi na pozemkoch, vo vzťahu ku ktorým súd právoplatne rozhodol o tom, že žalovaný je
povinný zdržať sa jazdenia po nich, a to v tých častiach, v ktorých sú spôsobené koľaje a jamy podľa
ich skutočného stavu. Takto zmenený návrh súd prvej inštancie zamietol pre jeho neurčitosť.

16. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie pri odstraňovaní neurčitosti podania v časti
žalobného návrhu (ktorú neurčitosť konštatoval odvolací súd už v pôvodnom rozhodnutí č. k.
11Co/18/2021-220zodňa24.02.2022)nepostupovalvsúlades§129CSP.Pokiaľodvolacísúdpoukázal
na neurčitosť žalobného návrhu, súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle § 129 CSP a vyzvať

žalobcov na odstránenie jeho neurčitosti s určením lehoty nie kratšej ako 10 dní, a to kvalifikovanou
výzvou. Súd prvej inštancie však žalobcov na odstránenie neurčitosti ich návrhu nevyzval a neposkytol
im na odstránenie vytýkaných nedostatkov primeranú lehotu. Naviac, pokiaľ nie je dostatočne určitý
žalobný návrh, uvedené zakladá dôvody na odmietnutie žaloby v časti, v ktorej žalobný návrh nie je
určitý a zrozumiteľný. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu ako pána sporu,

ktorý zvolil charakter svojho nároku ako reštitučný, špecifikovať napríklad prostredníctvom situačného
nákresu, ktoré konkrétne jamy má za to, že boli spôsobené činnosťou žalovaného a preukázať príčinnú
súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom tých-konkrétnych jám, a až následne žiadať ich
odstránenie. Pokiaľ z návrhu alebo jeho príloh nie je zrejmé, v ktorej konkrétnej časti pozemku sa
nachádza jama, ktorú žiada upraviť (uviesť do pôvodného stavu), návrh trpí vadou neurčitosti. Ak

by žalobcovia napriek výzve súdu žalobný návrh neupravili tak, aby bolo zrejmé, čoho konkrétne
sa domáhajú, jednalo by sa o dôvod na odmietnutie podania v zmysle § 129 ods. 3 CSP (po
predchádzajúcom upozornení na túto možnosť v zmysle § 129 ods. 2 CSP). Neponechanie možnosti
žalobcom na úpravu neurčitého žalobného návrhu potom zakladá porušenie ich práva na spravodlivý
proces spôsobené nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené bude vec opätovne prejednať
v zrušenej časti a rozhodnúť, pričom bude postupovať v súlade s § 129 CSP pri odstraňovaní neurčitosti
žalobného návrhu žalobcov. Pokiaľ žalobcovia vady podania riadne odstránia, t. j. nebude daný dôvod
pre odmietnutie žaloby žalobcov v prejednávanej časti veci (reštitučný nárok), vykoná súd prvej

inštancie dokazovanie za účelom zistenia/naplnenia predpokladov náhrady škody, pričom odvolací súd
zdôrazňuje najmä preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom konkrétnych
jám.

18. Vzhľadom na konštatované dôvody zrušenia (a to v merite veci), odvolací súd považoval za

nadbytočné zaoberať sa ďalšou argumentáciou strán sporu (týkajúcou sa trov konania) v ich opravných
prostriedkoch, nakoľko vec bude znovu predmetom rozhodovania pred súdom prvej inštancie.

19. Odvolací súd v ďalšom považuje za nevyhnutné vyjadriť sa k odklonu od § 390 CSP, keď v poradí
druhýkrát rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie

sa po zrušení veci odvolacím súdom rozsudkom č. k. 11Co/18/2021-220 zo dňa 24.02.2022 neriadil
v intenciách naznačených odvolacím súdom, ale len prevzal do svojho rozhodnutia (a to bez ďalšieho)
závery vyslovené odvolacím súdom ohľadom neurčitosti žalobného návrhu, z ktorého dôvodu pristúpil
k zamietnutiu žaloby. Ako však už odvolací súd uviedol vyššie, v prípade neurčitosti podania, má súdpovinnosť postupovať v súlade s § 129 CSP a kvalifikovane vyzvať žalobcu (v tomto prípade žalobcov)
na odstránenie vád podania, a to v primeranej lehote, pod následkom odmietnutia predmetného
(neurčitého) podania. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie sa

neriadil dôsledne právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v skoršom zrušujúcom rozhodnutí
(č. k. 11Co/18/2021-220 zo dňa 24.02.2022). Odvolací súd má preto za to, že by bol povinný pristúpiť
k samotnému prejednaniu veci a rozhodnutiu podľa § 390 CSP, pokiaľ by súd prvej inštancie rešpektoval
už raz vyslovený názor odvolacieho súdu, čo v danom prípade splnené nebolo. Naviac je odvolací súd
toho názoru, že pokiaľ by sám vec prejednal a rozhodol, t. j. vykonal vo veci potrebné dokazovanie

(pre prípad odstránenia vád podania), ktoré t. č. v tomto smere (reštitučného nároku) zatiaľ vôbec
vykonané nebolo, došlo by k porušeniu práva na spravodlivý proces sporových strán, keďže okresný
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom s poukazom na čl. 2 CSP. K
tomuto dospel odvolací súd v zmysle čl. 3 CSP eurokonformným výkladom ustanovenia § 390 CSP
s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.7.2008, č. k. III. ÚS 341/2007-38,

podľa ktorého pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať
prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný
absolútne. Môže sa (dokonca musí) od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď
to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť, alebo požiadavka ústavne
súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4

Ústavy Slovenskej republiky). V takýchto prípadoch sa však musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a
svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti
alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia
so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno
uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Ustanovenie

čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje viazanosť štátnych orgánov iba textom, ale aj
zmyslom a účelom zákona. Odvolací súd taktiež poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 23.1.2014, č. k. IV. ÚS 1/2014-17, v ktorého odôvodnení sa uvádza, že k výkladu
právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v
prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu

zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len
prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na
overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné
interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický
výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie

prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV.
ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Podľa tejto judikatúry ako ústavne nesúladné
(porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov,
v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s
princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV.

ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd
Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).

20. Záverom odvolací súd, uvedomujúc si zákonný zákaz opätovného zrušenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie, v zmysle § 390 CSP dospel k záveru, že vzhľadom na tak závažné vyššie uvedené nedostatky

v postupe súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd nemôže odstrániť, nie je možné, aby vo veci sám
rozhodol. Vzhľadom k uvedenému za daného stavu by odvolací súd rozhodnutím vo veci nahrádzal
prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odopreté právo namietať správnosť skutkových a
právnychzáverovnainštančnevyššomsúde.Posúdeniepodstatyvecivrámcidvojinštančnéhosúdneho
konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces. Z uvedeného dôvodu odvolací

súd nepostupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a vo veci nerozhodol sám aj napriek
tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie už bolo raz odvolacím súdom zrušené a vec mu bola vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)