Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/166/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5820200152
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5820200152.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XXX, zastúpený JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom F. G. XX,
XXX XX B., H. žalovaným: 1/ E. C., C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX K., zastúpená
advokátom Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom, so sídlom Komenského 497, 029 01 Námestovo, IČO:

37 975 218, 2/ H. F., C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XXX, právne zastúpenej: AK | AK
s.r.o., so sídlom Suché mýto 6, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 844 762, v konaní
o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
5C/3/2020-203 zo dňa 14. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch I., II. z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c
i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo výroku III. p o n e c h á v a rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovanej v rade 1/ vo vzťahu
k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, žalovanej 2/ vo vzťahu k žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia, vychádzajúc zo zisteného

skutkového stavu považovala za zrejmé, že žalobca ako dotknutý (oprávnený) spoluvlastník využil
jednu z troch možností, ktoré zákon umožňuje uplatniť pri porušení predkupného práva a dovolal sa
relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu u prevodcu (darkyne - žalovanej 2/) a aj u
nadobúdateľa prevedeného podielu (obdarovanej - žalovanej 1/). Právne účinky dovolania sa tejto
neplatnosti nastali okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel účastníkom tohto relatívne neplatného
právneho úkonu - a to bolo u žalovanej 1/ dňa 21.01.2020 a u žalovanej 2/ dňa 20.01.2020. Žalobca

pritom svoje oprávnenie - dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vykonal vo všeobecnej
3-ročnej premlčacej dobe. Žalobca ako dotknutý spoluvlastník sa podanou žalobou domáha určenia
vlastníctva v prospech žalovanej 2/ pre relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy. Vychádzajúc z ust.
§ 137 písm. c) CSP musí mať žalobca na žiadanom určení vlastníctva naliehavý právny záujem (a
ten nie je potrebné preukazovať len ak to vyplýva z právneho predpisu). Žalobca sa ale nedomáha
nároku z porušenia predkupného práva, ako to vyplýva z právneho predpisu ust. § 40a OZ, ale určenia

vlastníctva, preto naliehavý právny záujem musí byť u neho daný. Naliehavý právny záujem na tomto
určení jestvuje pritom najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak
by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec a k.ú. D. E. pod B20 v podiele 56/1120-ín účasti k
celku a týmto podielovým spoluvlastníkom by zostal aj v prípade, ak by súd jeho žalobe vyhovel. Jeho
právne postavenie nie je neistým, pretože na jeho právnom postavení sa nič nezmenilo a ani nezmení a

dokoncaanijehoprávo(spoluvlastnícke)niejeohrozené.Žalobcapotomnemánaliehavýprávnyzáujem
na žiadanom určení, že žalovaná 2/ je podielovou spoluvlastníčkou, pretože táto žaloba nesmeruje kodstráneniu spornosti žalobcovho práva, ale k odstráneniu spornosti, neistoty, ktorá existuje na strane
žalovanej 2/, ktorá jediná môže mať naliehavý právny záujem na žiadnom určení o tom, že je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele XXX/XXXX -L. účasti k celku k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX

pre obec a k.ú. D. E.. Ďalej súd zaujal stanovisko i k spornosti toho, či predkupne právo sa vzťahuje
na bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu. V podrobnostiach poukázal na aktuálnu judikatúru
súdov Českej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako i judikatúru Ústavného súdu ČR,
ktorá akceptovala názor, že predkupne právo v zmysle § 140 OZ prislúcha spoluvlastníkovi len v prípade
predaja podielu. Pri podložení argumentácie poukázal i na komentár OZ C. H. Beck, 2008, zväzok I., s.

790, zastal názor, že pokiaľ žalovaná 2/ pred darovaním nehnuteľnosti žalovanej 1/ neponúkla žalobcovi
ani ostatným spoluvlastníkom tieto na prevod, neporušila žalobcovi predkupne právo v zmysle ust. §
140 OZ, pod ktoré ustanovenie prípad prevodu darovaním nespadá. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej v rade 2/ s poukazom na ust. §
257 CSP nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej v rade 1/ ako úspešnej v prvoinštančnom
konaní priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V zákonnej lehote proti rozsudku prvoinštančného súdu doručil odvolanie žalobca. Úvodom odvolania
poukázal na to, že žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nebolo sporné. V konaní bolo preukázané, že
žalovaná 2/ previedla darovacou zmluvou zo dňa 24.6.2019 spoluvlastnícky podiel vo výške 280/1120
vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach na žalovanú 1/ bez toho, aby žalovaná 2/ ponúkla spoluvlastnícky

podielnapredajostatnýmpodielovýmspoluvlastníkom.Rovnakobolovkonanípreukázané,žežalovaná
1/ a žalovaná 2/ nie sú blízkymi osobami. Zastal názor, že rozsudok prvej inštancie vychádza z
nesprávneho posúdenia veci. V predmetnej veci nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem,
nakoľko podanie určovacej žaloby predpokladá osobitný predpis (§ 40a zákona č. 40/1964 Zb).
Napriek uvedenému ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem je v konaní daný tým, že žalobca

má zákonné predkupné právo pri prevode nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom a
rovnako tým, že žalobou sa má dosiahnuť zhoda zápisu vo verejnom registri (katastri nehnuteľností)
so skutočným právnym stavom, vzhľadom na doručené dovolanie sa relatívnej neplatnosti žalovaným.
Určovacia žaloba je v tomto prípade prostriedkom ochrany už porušeného (nielen ohrozeného) práva.
Prevodom spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/ na žalovanú 1/ sa síce nezmenil okruh podielových

spoluvlastníkov nehnuteľností, avšak predkupné právo porušené nepochybne bolo a nadobudnutie
podielu žalovanej 2/ žalovanou 1/ má vplyv na hospodárenie so spoločnou vecou podľa § 139 ods. 2 OZ.
Odkázal aj na záujem zákonodarcu zachovávať veľkosť existujúcich podielov na nehnuteľnosti, ktorá je
zrejmá najmä z druhej vety § 140 OZ. Žalobca sa relatívnej neplatnosti dovolal u oboch žalovaných, a
teda nemožno na darovaciu zmluvu zo dňa 24.6.2019 hľadieť ako na platnú. V kontexte uvedeného a s

odkazom na ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. sa žalobca môže domáhať nápravy protiprávneho
stavu jedine podaním žaloby z čoho je celkom zrejmý aj naliehavý právny záujem. Súd počas konania
vôbec neskúmal naliehavý právny záujem, údajný nedostatok naliehavého právneho záujmu neindikoval
ani pri predbežnom právnom posúdení a o údajnom „nedostatku naliehavého právneho záujmu“ sa
žalobca mohol po prvýkrát dozvedieť až zo samotného rozsudku. K uplatňovaniu predkupného práva

pri prevode nehnuteľností darovacou zmluvou odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR pod zn.
R 58/2005, R 57/2006, podľa ktorej „Predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj
pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy.“ Najvyšší súd SR v odôvodnení
citovaných rozhodnutí uviedol, že podľa súčasnej právnej úpravy - ust. § 140 OZ platí, že sa predkupné
právo vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu, ktorý zahŕňa odplatný, tak aj bezodplatný prevod.

NSSR mal tiež za to, že zákonodarca v ustanovení § 140 OZ zámerne zakotvil, že ide o prevod
spoluvlastníckeho podielu bez toho, aby zo zákonného predkupného práva vylúčil darovaciu zmluvu.
Rovnaký názor ako Najvyšší súd SR vyjadril aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 1Co/282/2006.
Obdobne poukázal i na odbornú a náučnú literatúru: Občianske právo hmotné vypracované prof. JUDr.
Ján Lazar, DrSc. a kolektív, ktorí na str. 494 uvádzajú: „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že predkupné

právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe
darovacej zmluvy“. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa stotožnila s argumentáciou žalobcu v podanom

odvolaní. Uviedla, že žalobca sa pred podaním žaloby riadne dovolal neplatnosti darovacej zmluvy zo
dňa 24.6.2019 pre porušenie zákonného predkupného práva. K naliehavému právnemu záujmu, ktorý
mal podľa názoru súdu prvej inštancie na strane žalobcu absentovať uviedla, že s prihliadnutím na
význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postaveniežalobcu je v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené
(predkupne právo). Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je v tomto prípade jediným
predpokladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho

právaspôsobilýmprávnymprostriedkomnaodstránenieneistotyoskutočnýchprávnychvzťahochmedzi
účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným
v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom súdnych autorít Českej republiky,
podľa ktorých sa predkupné právo podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej ako „OZ“) neuplatňuje pri
darovaní. Má za to, že takýto výklad úplne odporuje ustanoveniu § 140 OZ a poskytuje priestor pre

obchádzanie zákona. Navrhovala, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel.

4. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca sa
podanou žalobou domáhal určenia vlastníctva v prospech žalovanej 2/ z dôvodov relatívnej neplatnosti

darovacej zmluvy. Nedomáhal sa teda nároku z porušenia predkupného práva (ktorá skutočnosť vyplýva
zosobitnéhoprávnehopredpisu-§40aObčianskehozákonníka),aleurčenievlastníckehopráva,apreto
na takomto určení musí byť daný naliehavý právny záujem (ak to správne konštatoval súd I. inštancie).
Postavenie žalobcu nie je neisté, a preto na takomto určení zo zákona nie je naliehavý právny záujem
daný. Žaloba nesmerovala k odstráneniu prípadnej spornosti žalobcovho práva, ale k odstráneniu

prípadnejneistoty(spornosti)právenastranežalovanej2/.Pretobynaliehavýprávnyzáujemnatakomto
určení svedčil práve a len žalovanej 2/ a nie žalobcovi. Poukázala na výpovede svedkov A. C. a I. I.
a samotnej žalovanej v rade 1/, ako i na výpoveď svedkyne I. M.. Mala za to, že zo skutkových okolností
uzavretia darovacej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaná si bola vedomá toho, čo podpisuje, jej
vôľa bola slobodná a bez nátlaku. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako

správny potvrdil a priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných dodal, že pokiaľ mal prvoinštančný súd za to, že žalobca
nemal žalovať o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej
ako „CSP“) ale určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP mal žalobcu v súlade s § 129

ods. 1 CSP poučiť a vyzvať na opravu podania. Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Cdo/268/2019 zverejnené v zbierke stanovísk pod R 14/2021. Má za to, že § 40a zákona
č. 40/1964 Zb. (ďalej ako „OZ“) nie je osobitným predpisom, ktorý by priamo a výslovne odôvodňoval
podanie žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, avšak trval na tom, že z ustanovenia § 40a OZ celkom zrejme
vyplývaprávenaliehavýprávnyzáujem.Žalobcasavčasariadnedovolalrelatívnejneplatnostiprávneho

úkonu (darovacej zmluvy zo dňa 24.06.2019) od dovolania sa neplatnosti sa právny úkon považuje za
neplatný. Stotožnil sa s argumentáciou žalovanej 2/ vo vyjadrení zo dňa 22.03.2022.

6. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu odkázala na vyjadrenie žalovanej v rade 1/
podané k odvolaniu žalobcu, poukázala na ust. § 160 ods. 3 písm. b) CSP s tým, že poučovaciu

povinnosť súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom, preto nemožno označené uznesenie aplikovať
v tomto konaní.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej v rade 1/ poukázal, že podľa § 137 písm. d) CSP
„žalobou nemožno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva

z osobitného predpisu“. Citované ustanovenie CSP je v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou
obmedzené. Uviedol, že nemal inú možnosť, ako žalovať o určenie, či tu právo je alebo nie je a zotrval
na predchádzajúcich písomných podaniach.

8. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 2Cdo/28/2009 z 26.5.2010 s tým, že od účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“)
sa žalobca nemôže domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 137 písm. d) CSP, preto podal žalobu
podľa § 137 písm. c) CSP:

9. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal určenia vlastníctva v prospech žalovanej 2/ z dôvodov relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy.
Nedomáhal sa teda nároku z porušenia predkupného práva (ktorá skutočnosť vyplýva z osobitného
právneho predpisu - § 40a Občianskeho zákonníka), ale určenia vlastníckeho práva, a preto na takomto
určenie musí byť daný naliehavý právny záujem. V tomto prípade je neisté postavenie žalovanej 2/ a niepostaveniežalobcu,apretonatakomtourčenízozákonaniejenaliehavýprávnyzáujemdaný.Zpodanej
žalobyjasneazrozumiteľnevyplýva,čohosatýka,čosaňousleduje,ideopodanieúplnéazrozumiteľné,
ale takýmto podaním nemôže žalobca žiadať o určenie vlastníctva v prospech inej osoby (žalovanej

2/), ale len vo svoj prospech, inak na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem. Žalobcom
označené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2019 sa netýka rovnakého predmetu
konania, a preto ho nemožno aplikovať v tomto konaní. Zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalobcovi nijako
nebráni možnosti uplatnenia práva žalovanej 2/, a teda nemožno hovoriť ani o porušovaní práva na
súdnu ochranu.

10. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 1/ uviedla, že s prihliadnutím na význam zápisu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je
v tejto situácii neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byt' ohrozené (predkupné
právo). Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je v tomto prípade jediným podkladom
na vykonanie zmeny v zápise katastra nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým

právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.
Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností. Na podporu svojich tvrdení poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 2Cdo/252/2009 zo dňa 28.09.2010. Zastala názor, že žalobca zvolil tomu zodpovedajúci
procesný prostriedok. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo zo strany žalobcu preukázané,

že sa pred podaním žaloby riadne dovolal neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 24.06.2019 pre
porušenie zákonného predkupného práva. Žalobcovi tak neostávala iná možnosť, než sa obrátiť na
súd prostredníctvom určovacej žaloby. Nemožno sa preto stotožniť s názorom súdu prvej inštancie a
žalovanej l/, že určovacia žaloba predstavuje zjavne nesprávne zvolený prostriedok. Najvyšší súd SR vo
viacerých svojich rozhodnutiach (sp.zn. 5Cdo/211/2009; sp. zn. 3Cdo/122/2009; sp. zn. 6Cdo/115/2011;

sp. zn. 7Cdo/46/2013, 7Cdo/47/2013; sp. zn. 3Cdo/239/2015) skonštatoval, že oprávnený spoluvlastník
má pri porušení predkupného práva jednak možnosť dovolávať sa relatívnej neplatnosti voči všetkým
účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu (§ 40a OZ) a jednak možnosť domáhať sa od
nadobúdateľa, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za akých
ho získal. Žalobca tak zvolil správny a zákonný prostriedok na ochranu svojho predkupného práva.

Rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/28/2009 zo dňa 26.05.2010 podľa
ktorého „V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu, nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol
na kúpu, pretože (nadobúdateľ) ju platne nenadobudol”. Žalobca sa pred podaním žaloby riadne
dovolal neplatnosti darovacej zmluvy a nemohol sa tak domáhať od nadobúdateľa (žalovanej), aby mu

nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkla za rovnakých podmienok, za akých ho získala. Žalovaná
2/ pristúpila k podpisu darovacej zmluvy v presvedčení, že podpisuje darovaciu zmluvu o prevode
spoluvlastníckeho podielu k pozemkom nachádzajúcim sa pod rodinným domov žalovanej 1/, nie však
aj k iným pozemkom.

11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej 2/ sa stotožnil s argumentáciou žalovanej 2/ obsiahnutou
v jej vyjadrení. Ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem je daný vždy, ak ide o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, nakoľko určovací rozsudok je v danom prípade spôsobilou verejnou listinou na
zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a teda na zosúladenie skutočného právneho stavu so zapísaným
stavom.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozhodol
spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia (§ 389 ods. 1 písm. b), c), § 391 ods. 1 CSP).

13. Po preskúmaní veci sa odvolací súd nestotožnil s právnym posúdením veci a procesným postupom
prvoinštančného súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení s odôvodnením, že podanou žalobou sa na postavení žalobcu v podstate nič
nezmení a že predkupne právo dotknutého spoluvlastníka sa neuplatňuje pri bezodplatných právnych
úkonov, konkrétne v prípade darovacej zmluvy.

14.Podľa§137písm.c),d)zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavýprávny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

16. Podľa ust. § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 49a, § 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil.

17. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

18. Je potrebné prisvedčiť prvoinštančnému súdu v tom, že žaloba žalobcu sa svojou formuláciou
a vymedzenou žalobnou požiadavkou vymyká z bežného štandardu a zákonných možností. V prípade
porušenia predkupného práva sa dotknutý spoluvlastník môže domáhať buď vyslovenia relatívnej
neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa môže voči

nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých
podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže
sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§
161 ods. 3 OSP). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupne právo, ktoré však začne pôsobiť až
voči nadobúdateľovi. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa, a preto zo zákona

nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo
porušené.

19. V predmetnej veci bolo nepochybné, že žalovaná 2/ predtým, ako sa rozhodla svoje spoluvlastnícke
podiely previesť na žalovanú 1/, neponúkla podiely na nehnuteľnostiach ostatným spoluvlastníkom,

a teda si nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej z ust. § 140 OZ. Ide nepochybne o prípad porušenia
predkupného práva oprávnených spoluvlastníkov – žalobcu. Ďalej bolo v konaní nepochybne
preukázané, že žalobca sa vo vzťahu k žalovanej 1/ i žalovanej 2/ relatívnej neplatnosti právneho úkonu
jednostranným právnym úkonom dovolal.

20. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ust. §
40a OZ, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi) pokiaľ ten,
na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba) sa neplatnosti
nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný
od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho

úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať.
Dovolať sa neplatnosti možno jednostranným právnym úkonom, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania
sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu,

nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon preto,
aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, neustanovuje žiadnu formu dovolania sa
tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou
v rámci obrany proti uplatnenému právu v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možno
v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti

je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu
nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napr. správa katastra je zásadne
povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez
ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný). V prípade, ak sa dotknutý spoluvlastník relatívnej
neplatnosti právneho úkonu dovolal, rozsudok súdu o určení relatívnej neplatnosti právneho úkonu

nemá konštitutívne účinky, naopak v takomto prípade iba deklaruje stav, ktorý na základe dovolania sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastal.21. Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občiansko-právnej
prevencie (predchádzania ďalším sporom) alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní

pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomocí inak
patriacej súdom, napr. v konaní pred správou katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem sa viaže
na konkrétny určovací petit (toho, čo sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky,
či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo
právnej neistoty.

22. Najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/211/2009 z 31.8.2010 uviedol, že práva a povinnosti
z právneho vzťahu z predkupného práva v zmysle § 140 OZ sa stávajú aktuálnymi až okamihom, keď
jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na inú než blízku osobu.
Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu nastáva stav, ako
keby právny úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútnej neplatnosti právneho úkonu). To znamená,

že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do
pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, vrátane práv a povinností vyplývajúcich
z predkupného práva.

23. V kontexte uvedeného s odkazom na ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. sa žalobca môže domáhať

nápravy protiprávneho stavu jedine podaním žaloby, z čoho je celkom zrejmý aj jeho naliehavý právny
záujem na určení, že žalovaná 2/ je podielovou spoluvlastníčkou vo výške spoluvlastníckeho podielu
XXX/XXXX-XX účasti k celku k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre obec a k.ú. D. E..

24. Vo väzbe na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu reflektuje právny stav, ktorý

nastal momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovanou 1/ a žalovanou 2/ ohľadne prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2/, tak ako bol
konkretizovaný v petite žaloby a že ním formulovaný určovací výrok je potrebný z hľadiska ďalšieho
konania pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomocí inak patriacej súdom (v konaní pred
správou katastra nehnuteľností). Podľa názoru odvolacieho súdu i určovacím petitom, tak ako bol

formulovaný žalobcom v podanej žalobe je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej
neistoty, a to tak v postavení samotného žalobcu, ktorý má právo vedieť, s kým a v akom rozsahu je
v podielovom spoluvlastníctve a najmä v postavení žalovanej 2/, vo vzťahu k vymedzeniu rozsahu jej
podielového spoluvlastníctva, ako i podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ (rozsudok Krajského súdu
v Brne z 28. novembra 2003 sp.zn. 12Co 957/2003).

25. Prvoinštančný súd ďalej polemizoval s otázkou, či predkupné právo podielových spoluvlastníkov
s prihliadnutím na použitie slova „predkupné“ vzniká aj v prípade darovania – bezodplatného prevodu
spoluvlastníckeho podielu. Je pravdou, že názory o tejto otázke nie sú jednoznačné. V Českej
republike vychádza rozhodovacia prax súdov najmä z jazykového výkladu zákonného ustanovenia,

čoho dôsledkom je uplatňovanie predkupného práva len pri odplatnom prevode. Slovenské súdy
vykladajú § 140 naopak tak, že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode
spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Aplikačná prax sa ustálila v názore, podľa
ktorého je možné predkupné právo uplatňovať aj pri bezodplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu
na základe darovacej zmluvy. Za jeden z účelov zákonného predkupného práva v rámci podielového

spoluvlastníctva možno považovať aj záujem podielových spoluvlastníkov na zachovaní určitej (známej)
spoluvlastníckej štruktúry, čo môže byť významné pre nerušené užívanie spoločnej veci, patriacej
viacerým spoluvlastníkom, či bezproblémovú existenciu spoluvlastníckeho vzťahu ako takého. Výklad
zákona,ktorýbyumožňovaluzatvorenímdarovacejzmluvyzbaviťoprávnenéhospoluvlastníkamožnosti
zabrániť vzniku neželanej spoluvlastníckej štruktúry, vykúpením spoluvlastníckeho podielu nemožno

akceptovať, hoci tento výklad môže vytvárať ďalšie aplikačné problémy.

26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý
v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo 102/2005 zastal názor, že predkupné právo podielového spoluvlastníka
sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. V zmysle

uvedeného vyznieva i rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/108/2011, v ktorom vyslovil,
že systematickému, gramatickému a logickému výkladu § 140 OZ zodpovedá, aby pojem „prevod
spoluvlastníckeho podielu“ zahŕňal tak odplatný ako i bezodplatný prevod. Odvolací súd ďalej poukazuje
na R 58/2005, R 57/2005.27. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch I., II. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo výroku III. ponechal rozsudok prvoinštančného

súdu ako odvolaním strán sporu nenapadnutý, nedotknutý.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)