Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. december 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209099
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8123209099.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: IMMOBAU s.r.o., so sídlom
Kuzmányho 12, 811 06 Bratislava, IČO: 35 841 893, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Karol Pudlák, s.r.o., so sídlom Štefánikova 98/70, 058 01 Poprad, IČO: 53 575 318, proti žalovanému:
Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., o neodkladné opatrenie, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 7C/73/2023-23, zo dňa 09.10.2023, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I. a II.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“alebo„súd“)neodkladnýmopatrenímrozhodol,cit.:
I. „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalobcovi náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 až , § 325 ods. 1 a ods. 2, § 326 ods. 1 a ods. 2,
§ 329 ods. 1 a ods. 2, § 330 ods. 1 a ods. 2 a § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia domáhal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi
hnuteľné veci: motorové vozidlo značky: B. B druh: nákladné, F.: Q L.: XXXXXXXXXXXXXXXXX, rok
výroby: XXXX, farba: Z.´, motorové vozidlo značky: E. E. XXX., druh: kolesový nakladač, výrobné číslo:
E rok výroby: XXXX, motorové vozidlo značky: X. O. XXX-G., druh: pásové rýpadlo, výrobné číslo: X rok
výroby: XXXX, váhy na kolesový nakladač, podkopová lopata na pásové rýpadlo, kľúče od uvedených
vozidiel a všetky dokumenty s nimi súvisiace. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil

tým, že je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľných vecí, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 22.06.2022 od spoločnosti P. T. R. s.r.o. za cenu vo výške 100 800 eur s DPH. K
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil aj Kúpnu zmluvu zo dňa 22.06.2022,
uzatvorenú medzi predávajúcim, t.j. spoločnosťou P. T. R. s.r.o. a kupujúcim, t.j. S. s.r.o., predmetom,
ktorej bol prevod vyššie uvedených hnuteľných vecí. Súčasťou kúpnej zmluvy bolo aj dojednanie
obsiahnuté v čl. 6., bod. 6.1, na základe ktorého sa zmluvné strany dohodli, že k odovzdaniu predmetu

kúpy nedôjde ku dňu podpisu zmluvy, a to z dôvodu že tento predmet neoprávnene užíva tretia osoba.
Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že predávajúci, t.j. spoločnosť P. T.
R. s.r.o. výzvou zo dňa 13.04.2021 vyzval žalovaného na vrátenie hnuteľných vecí, a to z dôvodu že
ich neoprávnene užíva po dobu dvoch rokov, čím malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v sume
96 000 eur. Zároveň k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil aj Uznesenie Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Y. Z.: N.-XXX/X-L.XXXX zo dňa 11.09.2023, ktorým bolo odmietnuté

trestné oznámenie žalobcu. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že nebol dôvod na začatie trestného
stíhania. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru nezistilo, že by došlo k naplneniu skutkovej podstatytrestného činu podľa ust. § 216 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný
zákon“) a ani iného trestného činu. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým,
žežalovanýshnuteľnýmivecami,ktorébolipredmetom kúpyasúvjehovýlučnomvlastníctve,vykonáva

stavebné práce a odmieta ich žalobcovi dobrovoľne vydať.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu je v
celom rozsahu nedôvodný. S poukazom na podstatu a mimoriadny charakter inštitútu neodkladného
opatrenia, a taktiež na zákonné podmienky, ktoré musia byť naplnené pre nariadenie neodkladného
opatrenia, súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladná úprava pomerov vydaním žalobcom

navrhovaného neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci nie je dôvodná a ani opodstatnená. Podľa
názoru súdu žalobca neosvedčil svoje vlastnícke právo k veciam, ktorých vydania sa prostredníctvom
neodkladného opatrenia domáha. Oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k
záveru o spornosti vlastníckeho práva žalobcu, keďže z Uznesenie OR PZ v Y. zo dňa 11.09.2023
vyplýva, že vlastníkom predmetných hnuteľných vecí je práve žalovaný. Z obsahu výpovede žalovaného
a jeho manželky vyplýva, že došlo medzi ním jeho manželkou a S.. Y., konateľom žalobcu k uzatvoreniu

ústnej dohody v roku XXXX resp. v roku XXXX, v zmysle ktorej boli predmetné hnuteľné veci, ponechané
žalovanému a konateľovi žalobcu zostalo len povolenie na ťažbu kameňa v kameňolome P.. Takýmto
spôsobom sa sporové strany dohodli na vyporiadaní svojich podielov v spoločnosti. Vzhľadom na
predložené listiny a spornosť vlastníckeho práva, súd nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v znení v akom ho navrhoval žalobca. Žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy

pomerov, pričom súd na doplnenie argumentácie uviedol, že výrok návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia evokuje záver, že neodkladným opatrením má byť dosiahnutá trvalá úprava pomerov medzi
stranami sporu v zmysle § 330 ods. 2 CSP. V závere svojho odôvodnenia uviedol, že neodkladným
opatrením by došlo k poskytnutiu ochrany vlastníckemu právu žalobcu, čím by súd nedôvodne zasiahol
do práv žalovaného, čím došlo k prejudikovaniu rozhodnutia súdu o vlastníckom práve k hnuteľným

veciam. V tomto kontexte poukázal aj na skutočnosť, že samotný žalobca si musel byť vedomý o
spornosti vlastníckeho práva k týmto hnuteľným veciam už pri podpise Kúpnej zmluvy. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu ako nedôvodný zamietol.
5. O trovách konania súd rozhodol postupom v podľa ust. § 255 ods. CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Žalobca bol neúspešný, nevznikol mu
nárok na náhradu trov konania a žalovanému žiadne trovy nevznikli. Preto súd prvej inštancie rozhodol
tak ako to je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.
6. Proti výroku I. a II. napadnutého uznesenia podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Navrhol, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie

v znení ním navrhovaným, zároveň žiadal aby odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie si nesprávne osvojil záver Okresného
riaditeľstva PZ v Y. vyslovený v uznesení zo dňa 11.09.2023, číslo Z.:N.-XXX/X-L.-XXXX. Žalobca sa
nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval spornosť vlastníckeho práva, pričom
žalovaný ani v priebehu trestného konania nepreukázal, že nadobudol vlastnícke právo k hnuteľným

veciam. Namietal, že S.. Y. nemohol uzatvoriť ústnu dohodu so žalovaným o vyrovnaní podielov v
spoločnosti lebo nikdy nevystupoval ako konateľ, resp. ako fyzická osoba, ale ani ako štatutár právnickej
osoby, ktorá by riadila spoločnosť P. T. R. s.r.o. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, S.. Y. preto ani
nemohol so žalovaným uzavrieť dohodu, ktorou by žalovaný nadobudol právo k hnuteľným veciam.
Ak by k uzavretiu takejto dohody došlo, bolo by potrebné považovať ju v zmysle ust. § 39 zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) za absolútne neplatnú. V tejto
súvislosti uviedol, že ak by došlo k pripusteniu argumentácie súdom ohľadne spornosti vlastníckeho
práva, znamenalo by to skutočnosť, že každý kto má fakticky v držbe akúkoľvek hnuteľnú vec by sa
mohol dovolávať vlastníckeho práva. Zároveň zdôraznil potrebu urýchlenej úpravy pomerov, nakoľko
voči žalovanému sú vedené exekučné konania, ktorými by bol peňažný nárok žalobcu ohrozený.

7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnychzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie uznesenia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Neodkladné opatrenie je potrebné vnímať ako mimoriadny prostriedok úpravy pomerov medzi
stranami sporu, ktorým môže súd nariadiť, aby určitá strana v konaní niečo vykonala, niečoho sa
zdržala alebo niečo znášala. Vychádzajúc zo zákonného znenia upravujúceho inštitút neodkladného
opatrenia možno konštatovať, že neodkladné opatrenie je možno nariadiť v dvoch situáciách, a teda,
ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie. Nariadením

neodkladného opatrenia tak dochádza k obmedzeniu dispozičných práv, pričom v tomto kontexte
sa sleduje ochrana pred znevýhodnením postavením tej - ktorej strany sporu. Zároveň, v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uviesť popri všeobecných náležitostiach žaloby
podľa § 132 CSP aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov. Vzhľadom na mimoriadny charakter procesného inštitútu neodkladného opatrenia odvolací

súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhoduje
súd na základe postupov dokazovania za účelom rozhodnutia vo veci samej, ale najmä na základe
základných skutočností osvedčujúcich odôvodňujúci záver o trvaní a dôvodnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana.
15. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v rámci konania o vydanie

neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania (osvedčovanie) podstatne zúžený, a to v dôsledku
účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu a pod. Osvedčovanie teda v
kontexte rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia značí, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné
opatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčovanéskutočnostisasúdusozreteľomnavšetky

okolnosti prípadu javia pravdepodobné. (viď uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 2Cdo 104/2010,
2Cdo 105/2010).
16. Potrebné je podotknúť, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje dočasné
rozhodnutie súdu, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie
je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo tej ktorej

strany ohrozené. Treba však zdôrazniť, že neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia
vzťahu medzi stranami a nachádza svoje uplatnenie vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením
by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý
by vytvoril nezvratná právny stav. Taktiež súd pri rozhodovaní o nariadenie neodkladného opatrenia
musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie

neodkladného opatrenia potrebné. (viď Uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017)
17. Dočasný charakter neodkladného opatrenia značí, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. To však nepredstavuje tú
skutočnosť, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby

bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným
opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej osoby musí byť primeraný osvedčenému porušeniu
(ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá
vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzistranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté
právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (viď uznesenie
Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017/). Rovnako tak, ako bolo vyššie spomenuté, nariadenie

neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, čo značí, že súd na základe dostupných dôkazných
prostriedkov zisťuje len tie najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, tak ako to je pri dokazovaní. (viď Uznesenie Najvyššieho Súdu SR, sp. zn.
9Cdo/293/2020)
18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
19. Oboznámením sa s predloženým spisom odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie, že žalobca neosvedčil dôvodnosť potreby naliehavej a neodkladnej úpravy pomerov medzi

stranami sporu, neosvedčil splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie ním požadovaného
neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP.
20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať motorové vozidlá a hnuteľné veci bližšie
špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným

vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré žalovaný neoprávnene užíva a ktoré žalobca nadobudol na základe
Kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom, ako kupujúcim, a spoločnosťou P. T. R. s.r.o., ako
predávajúcim. Súčasťou predmetnej kúpnej zmluvy bolo aj dojednanie strán sporu, na základe ktorého
sa dohodli, že k odovzdaniu predmetu kúpy nedôjde v deň podpisu kúpnej zmluvy, nakoľko predmet
zmluvy neoprávnene užíva tretia osoba, t.j. žalovaný. Zároveň uviedol, že žalovaný bol na vrátenie

hnuteľných veci predávajúcim výslovne upozornený, a to výzvou na vrátenie veci zo dňa 13.04.2021
do 7 dní. Taktiež bol vyzvaný, aby vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 96 000 eur za neoprávnené
užívanie veci, avšak žalovaný na výzvy nereagoval.
21. Žalobca v odvolaní voči, namietal, že súd prvej inštancie si osvojil konštatovanie a záver vyplývajúci z
Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Y. zo dňa 11.09.2023 a dospel k záveru, že nedošlo k spáchaniu

trestného činu neoprávneného užívania hnuteľných veci, a preto vyvodil záver o spornosti vlastníckeho
práva. Zároveň súd konštatoval, že p. S.. Y. nemohol uzatvoriť so žalovaným ústnu dohodu, (uvedené
vyplýva zo zápisnice o výsluchu žalovaného a jeho manželky), nakoľko tento nikdy nevystupoval ako
štatutár právnickej osoby, ktorá by riadila spoločnosť P. T. R. s.r.o.
22. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanému

povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil
tým, že je výlučným vlastníkom predmetných hnuteľných vecí. Žalobca svoje vlastnícke právo k
hnuteľným veciam odvodzoval predovšetkým z Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.06.2022 medzi ním
ako kupujúcim a spoločnosťou P. T. R. s.r.o. ako predávajúcim. Oboznámením sa s predloženým
spisovým materiálom, ktorého súčasťou bola aj predmetná Kúpna zmluva mal odvolací súd konštatuje,

že súčasťou kúpnej zmluvy bolo aj dojednanie medzi zmluvnými stranami uvedené v bode 6.1,
na základe ktorého sa strany dohodli že predmet kúpy, t.j. hnuteľné veci, ktorých vydania sa
žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, nebude predávajúcim odovzdaný
v deň podpisu zmluvy, pretože ich neoprávnene užíva tretia osoba, t.j. žalovaný. Naliehavosť a
potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu prostredníctvom neodkladného opatrenia

bol povinný preukázať žalobca. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že dôkazné bremeno
zaťažovalo predovšetkým žalobcu, ktorý mal nie nevyhnutne dokázať, ale osvedčiť potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol a odvolací súd sa stotožňuje s
konštatovaním že v predmetnom konaní bola preukázaná spornosť vlastníckeho práva k predmetným
hnuteľným veciam. Zo zápisnice o výsluchu žalovaného a jeho manželky, ktorá bola konateľkou

spoločnosti P. T. R., s.r.o. vyplýva, že v roku XXXX, resp. XXXX sa spolu s konateľom žalobcu dohodli
na tom, že žalobcovi bude prenechané povolenie na ťažbu kameňa v kameňolome P. a žalovanému
ostanú predmetné hnuteľné veci. Takýmto spôsobom malo dôjsť k vyrovnaniu obchodných podielov v
spoločnosti, a preto Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Y. dospelo k záveru, že v predmetnom
prípade nedošlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods.1 a ods. 3 Trestného zákona. V tejto súvislosti odvolací
súd pripomína, že vzhľadom na mimoriadny charakter inštitútu neodkladného opatrenia bolo potrebné,
aby žalobca, osvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov resp. obavu z ohrozenia výkonubudúceho rozhodnutia, ktoré sú nevyhnutné pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.
23. Odvolací súd v danom prípade konštatuje, že žalobca neosvedčil nevyhnutnosť nariadenia

neodkladného opatrenia. Z predloženej Kúpnej zmluvy vyplýva, že došlo k uzavretiu zmluvy medzi
žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou P. T. R. s.r.o. ako predávajúcim, avšak nedošlo aj k prevzatiu
veci, ktoré boli predmetom zmluvy žalobcom. Práve dojednanie v Kúpnej zmluve, na základe ktorého
si žalobca bol vedomý už v čase jej uzavretia, že nedôjde k odovzdaniu hnuteľných vecí znamená,
že neosvedčil vznik vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Žalobca v konaní predložil Uznesenie

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Y. zo dňa 11.09.2023 z ktorého vyplýva, že trestným
oznámením sa domáhal, aby bolo rozhodnuté, že žalovaný sa dopustil spáchania prečinu vymedzeného
v ust. § 216 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona, avšak predmetným uznesením bolo rozhodnuté o jeho
odmietnutí, nakoľko orgán činný v trestnom konaní uznal, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty
trestnéhočinuvzmysleust.§216ods.1aods.3.Vtomtosmereodvolacísúdzdôrazňuje,žejepotrebné
rešpektovať jednu z najvýznamnejších zásad na ktorých tkvie odvetvie trestného ale aj správneho práva,

a tou je prezumpcia neviny, ktorá platí až do momentu kým nie je právoplatným rozhodnutím súdu
rozhodnuté o vine obvineného.
24. Neodkladným opatrením sa zasahuje do dispozičnej sféry a obmedzeniu dispozičných práv
odporcu, resp. žalovaného, a to za účelom ochrany, ktorá ma byť poskytovaná nároku, ktorého
dôvodnosť osvedčí žalobca. Nakoľko žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi

stranami sporu, nebolo možné navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovieť. Pre správnosť
uvedeného názoru odvolací súd uvádza, že vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 330
ods.2 CSP a charakter predmetného sporu by bola dosiahnutá úprava pomerov medzi stranami sporu
nariadením neodkladného opatrenia totožná ako by sa dosiahla žalobou vo veci samej, čím by došlo k
neprimeranému zásahu súdu do práv žalovaného, ktorý by bol v rozpore aj s ústavnoprávnou ochranou

garantovanou v čl. 46 Ústavy SR. Ak by súd prvej inštancie rozhodol o vydaní hnuteľných vecí, nahradil
by tak rozhodnutie súdu v konaní vo veci samej, ktorému predchádza riadne zistený skutkový stav
a vykonanie riadneho dokazovania, čo by malo neprimerané následky pre každého účastníka. (viď
Uznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 4Cob/142/2021, zo dňa 02.12.2021)
25. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 napadnuté uznesenie

o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v súvisiacom výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s stanovením § 262 ods. 2 CSP. Keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný,

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).