Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/108/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010318
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3123010318.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
JozefaJaníkaaMgr.JánaOdnogunaneverejnomzasadnutíkonanomdňa30.novembra2023prejednal
sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX
v C., trvale bytom D. E., F. D. G. XXXX/X, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad
Váhom (ďalej len "ÚVTOS Dubnica nad Váhom"), ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín

sp. zn. 37Pp/80/2023 zo dňa 3.7.2023 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e a okresnému súdu sa u
k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/28/2020 zo dňa 27.05.2020 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/63/2020 zo dňa 09.07.2020 bol A. B. odsúdený pre spáchanie

zločinulúpežepodľa§188ods.1,ods.2písm.c)Tr.zák.natrestodňatiaslobodyvovýmere56mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bolo odsúdenému
uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo rozhodnuté nasledovne (citácie):

I. Podľa § 66 odsek 1 písmeno b), odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 415 odsek 1 Trestného
poriadku sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody
uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/28/2020 zo dňa 27.05.2020 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/63/2020 zo dňa 09.07.2020.

II. Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona určuje odsúdenému skúšobnú dobu 5 (päť) rokov a

súčasne nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným 3 (tri) roky a zároveň odsúdenému ukladá v čase
probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia a povinnosti:

- podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok,
- podľa § 51 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona zákaz vstupu do krčiem, pubov, barov a inak

označených zariadení určených prevažne na konzumáciu alkoholických nápojov,
- podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestné zákona príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo psychologickému poradenstvu,
- podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona príkaz dokončiť celé štúdium na Strednej odbornej
škole technickej v Dubnici nad Váhom v odbore strojný mechanik, resp. dokončiť celé štúdium na
akejkoľvek inej strednej odbornej škole na území Slovenskej republiky v rovnakom alebo obdobnom

odbore,- podľa § 51 odsek 4 písmeno k) Trestného zákona príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie, po ukončení vzdelávania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice
ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia. V jej písomných dôvodoch uviedol, že pri rozhodovaní
o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné dôsledne
prihliadať na všetky poznatky o osobe odsúdeného vyplývajúce z jeho predchádzajúceho života, a teda
aj na jeho osobnostné a charakterové vlastnosti. Z odpisu registra trestov vyplýva, že na odsúdeného

už bolo v minulosti pôsobené podmienečným trestom odňatia slobody, pričom sa opakovane dopustil
násilnej trestnej činnosti. Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu vyplýva, že odsúdený opakovane
porušil ústavný poriadok a že ústav na výkon trestu neodporúča jeho podmienečné prepustenie.
Jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá. Odsúdený mal možnosť v minulosti preukázať
zmenu svojho správania, avšak túto nevyužil. Vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, ako aj
hodnotenie ústavu na výkon trestu možno ustáliť, že odsúdený má tendenciu páchať násilnú trestnú

činnosť. U odsúdeného tak má do popredia vstúpiť represívna zložka trestu. Materiálnu podmienku
pre podmienečné prepustenie odsúdeného je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností jeho
predchádzajúceho života vrátane jeho skorších odsúdení. U odsúdeného tak nie je možné predpokladať,
že v budúcnosti povedie riadny život. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie
zrušil a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná (§ 185 Tr. por.), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 Tr. por.) a v zákonom stanovenej
lehote (§ 187 Tr. por.), na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré im

predchádzalo, a takto dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je dôvodná, keď napadnuté uznesenie
je predčasné, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre
svoje rozhodnutie.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu

odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu svojho výkonu
trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval jeho podmienečné prepustenie.

Ďalej sa krajský súd stotožnil aj s tým záverom súdu prvého stupňa, že odsúdený splnil formálnu

podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v podobe výkonu potrebných
2/3 výmery trestu odňatia slobody (§ 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.). Ostatne tento záver súdu prvého stupňa
prokurátor ani nespochybňoval.

Krajský súd sa ale zatiaľ nemôže stotožniť s ďalšími závermi súdu prvého stupňa, že u odsúdeného

boli splnené obe materiálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
v podobe polepšenia sa a očakávania vedenia riadneho života.
Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia
výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci
rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného

prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne
vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu
odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho stanovil súd v odsudzujúcom
rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu
páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na

slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale
ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil
na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je
potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

K otázke posudzovania preukázania polepšenia krajský súd považuje za potrebné poukázať na to, že
polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa, pravda, navonok
prejavuje iba v jeho správaní. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení treba práve rozlišovať,
kedy je správanie a plnenie povinností vo výkone trestu iba prejavom vonkajšej adaptácie odsúdenéhov prostredí ústavu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, ktoré oprávňujú
predpokladať, že aj v budúcnosti bude viesť riadny život. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu
a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno

usudzovať na jeho polepšenie. Aby bolo možné zodpovedne posúdiť, či odsúdený preukázal polepšenie,
je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať aj jeho kritickosťou k spáchanej trestnej činnosti.

Z hľadiska hore uvedených úvah neuniklo pozornosti krajského súdu, že súd prvého stupňa
nedostatočne posúdil vzťah odsúdeného k alkoholu, keď sa uspokojil so správou riaditeľa ústavu na

výkon trestu, z ktorej vôbec nevyplýva, ako sa prejavoval postoj odsúdeného k požívaniu alkoholu
počas výkonu trestu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odsúdený je čiastočne kritický k spáchanej
trestnej činnosti, kedy časť viny presúva na alkohol, pričom trestnú činnosť, pre ktorú vykonáva trest
odňatia slobody spáchal práve pod vplyvom alkoholu. Nie je ale zrejmé, aký postoj vo vzťahu k alkoholu
prezentoval odsúdený počas výkonu trestu a či prípadne v tomto smere prejavil snahu o nápravu svojej
osoby vo vzťahu k užívaniu alkoholických nápojov v podmienkach výkonu trestu. Samotné vyhlásenie

odsúdeného na verejnom zasadnutí vo vzťahu k požívaniu alkoholických nápojov nepovažuje krajský
súd za dostatočné, nakoľko ide o jednorazové vyjadrenie odsúdeného a nie jeho dlhodobý postoj,
o ktorom postoji možno poznatky nadobudnúť len od ústavu na výkon trestu.

Z oboznámeného psychiatrického znaleckého posudku na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa

naviac vyplýva, že u odsúdeného bola zistená závislosť od alkoholických nápojov, z ktorého dôvodu mu
bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Hoci to z hodnotenia riaditeľa
ústavu na výkon trestu nevyplýva, z výpovede odsúdeného na verejnom zasadnutí sa javí, že tento
počas výkonu trestu ochranné protialkoholické liečenie neabsolvoval.

Taktiež je potrebné dodať, že u odsúdeného iba čiastočná kritickosť k spáchanej závažnej násilnej
trestnejčinnosti(zločinlúpežesozbraňou)evokujeotázku,čivdostatočnejmierepreberázodpovednosť
za svoje konanie, alebo vinu zvaľuje iba na alkohol, vzťah ku ktorému podľa názoru krajského súdu nebol
dostatočne zistený. Krajský súd k tomuto uvádza, že riadne nezistený postoj odsúdeného k požívaniu
alkoholických nápojov a na to nadväzujúca čiastočná kritickosť k spáchanej trestnej činnosti nemôže byť

nateraz vyhodnotená ako prejav polepšenia. Totiž je nevyhnutné uviesť, že dôvodom páchania trestnej
činnosti malo byť u odsúdeného to, že chcel získať jedlo, avšak po požití alkoholu sa ho rozhodol získať
„netradičnou“ a značne nebezpečnou formou (s čiernou kuklou na hlave, s nožom v ruke, ktorým už
smeroval útok na oblasť krku a ramena poškodeného).

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci na nové konanie bude vyžiadať si aktuálne hodnotenie
odsúdeného z ústavu na výkon trestu so zameraním aj na postoj odsúdeného k požívaniu alkoholických

nápojov a jeho účasti na osvete k užívaniu alkoholických nápojov počas výkonu trestu odňatia slobody,
tento dôkaz potom oboznámiť na verejnom zasadnutí, pri zachovaní práva odsúdeného sa k nemu
vyjadriť, tiež bude musieť dôsledne dopočuť odsúdeného k hore naznačeným otázkam, najmä k otázke
jeho čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti a požívaniu alkoholu, a opätovne posúdiť vo vyššie
naznačenom smere, či sú u neho splnené materiálne podmienky pre jeho podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody. Aktuálne hodnotenie odsúdeného z ústavu na výkon trestu bude
nevyhnutné oboznámiť aj z toho dôvodu, či sa správanie odsúdeného vo výkone trestu stabilizovalo,
keď negatívne nateraz vyznieva okrem horšej adaptácie aj opakované porušenie ústavného poriadku
(hoci menej závažným spôsobom) odsúdeným, pričom v jednom prípade tak konal iba tri dni po tom,
ako napísal svoj návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.