Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/181/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119216846
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4119216846.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu L. C., N., K. F. XXXX/XX, zastúpeného advokátom
Mgr.PavlomBalážom,Bratislava,Pribinova4,protižalovanejJUDr.H.U.,N.,K.F.XXXX/XX,zastúpenej
ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., Maňa, Pri parku 8, IČO: 50 528 874, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zaplatenie sumy 26 614,75 eura, vedenom na Okresnom
súde Nitra sp. zn. 19C/124/2019, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 2. marca

2022 sp. zn. 25Co/9/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 13.

septembra 2021 č. k. 19C/124/2019-263 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k
nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a túto prikázal do výlučného
vlastníctva žalobcu. Zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej, z titulu zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, sumu 41 050 eur (výrok I.) a v časti
o zaplatenie 26 614,75 eura žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že z časti
konania o zrušenie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žiadna zo strán nemá nárok na náhradu

trov konania (výrok III.) a z časti konania o zaplatenie sumy 26 614,75 eura má žalovaná nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.).
1.1. Vychádzajúc z ustanovení § 136 ods. 1, § 137 ods. 1, §141 ods. 1, 2, § 511 ods. 3, § 100 ods.
1 a § 101 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) dospel k záveru, že
žaloba v časti, v ktorej žalobca žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo so žalovanou a vyporiadať ho
tak, že mu bude prikázaná celá nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva a žalovanej zaplatí hodnotu jej

spoluvlastníckeho podielu vo výške 41 050 eur, je dôvodná.
1.2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že v priebehu konania pripustil zmenu
žalobného petitu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva s
tým, že žalobca sa zaväzuje zaplatiť žalovanej sumu 41 050 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti celého
rozsudku, titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva uloženia povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobcovi sumu 26 614,75 eura a priznania nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu.

1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie okrem iného za preukázané, že žalobca a
žalovaná, každý z nich v jednej polovici, sú podielový spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa
v okrese Nitra, obci N., katastrálnom území N. zapísanými Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na
liste vlastníctva č. XXXX, a to bytu č. XX v bytovom dome s. č. XXXX postavenom na parcele registra „C“
parcelné č. XXX, nachádzajúceho sa na X.p., vchod XX a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu
podielunaspoločnýchčastiachazariadeniachbytovéhodomuaspoluvlastníckemupodielunapozemku

zastavaného bytovým domom. V časti C listu vlastníctva je vyznačená ťarcha, a to záložné právo v
prospech Prima banka Slovensko a.s. podľa N. z 29. júna 2016 zabezpečujúce pohľadávku banky zoZmluvyoúvereč.XXXXXXXXXXXXXXXXz15.januára2016uzatvorenejmedziPrimabankaSlovensko
a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, ktorá slúžila na refinancovanie predchádzajúceho úveru
žalobcu. V konaní bolo nesporné, že strany sporu nadobudli vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti

na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo 16. júna 2010, ktorou byt kúpili za kúpnu cenu vo
výške 46 000 eur. Dohodnutá kúpna cena bola predávajúcej N. Z. uhradená prostredníctvom Slovenskej
sporiteľni, a.s. na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo 16. júna 2010 uzatvorenej
medziSlovenskousporiteľňou,a.s.akoveriteľomažalobcomakodlžníkom.Vzhľadomnato,žepredmet
podielové spoluvlastníctva, t. j. spoločná nehnuteľnosť nie je z technického hľadiska reálne deliteľnou

vecou, súd prvej inštancie pristúpil k ďalšiemu spôsobu vyporiadania, a to prikázaniu spoločnej veci
do výlučného vlastníctva žalobcu, keďže bolo tiež preukázané, že spornú nehnuteľnosť užíva výlučne
žalobca, ktorý sa sám zaviazal splácať ťarchu (hypotekárny úver), ktorou je zaťažená, pričom v obci
N. pracuje na trvalý pracovný pomer a na adrese spoločnej nehnuteľnosti má hlásený trvalý pobyt.
Prvoinštančný súd považoval všeobecnú hodnotu bytu za ustálenú na základe znaleckého posudku č.
XXX/XXXX Ing. Z. D. z 11. októbra 2020 sumou 82 100 eur.

1.4. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva strán sporu na zaplatenie sumy 23 000 eur ako náhrady za žalobcom zaplatenú jednu
polovicu kúpnej ceny za nadobudnutie nehnuteľnosti, súd prvej inštancie poukazujúc na konštantnú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (4MCdo/12/2011, 4Cdo/148/2017) uviedol, že so
zreteľom na § 511 ods. 3 OZ a na žalovanou vznesenú námietku premlčania nárok vyhodnotil ako

premlčaný, preto v tejto časti žalobu zamietol. Taktiež vo vzťahu k ďalšiemu žalobcom uplatnenému
nároku v rámci tzv. širšieho vyporiadania, a to na zaplatenie jednej polovice poplatkov uhradených
banke poskytujúcej hypotekárny úver na kúpu spoločnej nehnuteľnosti dospel k záveru, že je
nedôvodný, nakoľko poplatky spojené s čerpaním hypotekárneho úveru nijakým spôsobom spoločnú
vec nezhodnotili, išlo len o náklady jedného z podielových spoluvlastníkov zaplatené tretej osobe

(banke), a preto tento nárok nemožno zohľadniť v rámci tzv. širšieho vyporiadania, pričom rovnako ako
predchádzajúci nárok i tento spolu s ďalšími splátkami súvisiacimi s refinancovaním úveru, uhradenými
žalobcom 3 roky pred podaním predmetnej žaloby, podliehajú premlčaniu.
1.5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods.
1, 2 a § 257 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). V časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva konštatoval rovnaký procesný úspech oboch strán sporu, keď žalobcovi i žalovanej
sa súdnym rozhodnutím dostalo rovnakej hodnoty v rámci vyporiadania. Zároveň zdôraznil, že pokiaľ
žalobca v podanej žalobe vychádzal z inej hodnoty bytu (70 000 eur), učinil tak práve vzhľadom na
predchádzajúcu vzájomnú komunikáciu medzi stranami, preto ak aj žalobca navrhoval vyplatiť žalovanej

nižšiu sumu vyrovnacieho podielu a súd žalovanej napokon priznal vyššiu sumu určenú na základe
vypracovaného znaleckého posudku, nie je možné túto skutočnosť pričítať žalobcovi ako jeho neúspech.
Tiež nie je možné považovať za procesný neúspech žalobcu, ak bol žalovanej priznaný vyrovnací podiel
vo vyššej sume, pretože od sumy navrhovaného vyrovnacieho podielu súd prvej inštancie neodpočítal
nároky žalobcu, ktoré žiadal zohľadniť v rámci širšieho vyporiadania.

1.6. Prvoinštančný súd nárok na náhradu trov konania v zamietajúcej časti, zahŕňajúcej nároky žalobcu
uplatnené v rámci tzv. širšieho vyporiadania, priznal úspešnej žalovanej v celom rozsahu, nakoľko
žalobca žiadny materiálne merateľný úspech nedosiahol. Ďalej uviedol, že dôvody osobitného zreteľa
nevzhliadol, tieto strany sporu ani netvrdili a tieto nie je možné vyvodiť ani z tej skutočnosti, že žalobca
počas konania poukazoval na istú nespravodlivosť súvisiacu s rozsahom úhrady ceny predmetnej

nehnuteľnosti, pokiaľ by súd nezohľadnil jeho nároky v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Nárok na náhradu trov konania preto posúdil v zmysle zásady úspechu, pričom
žalobcovi nemohol priznať ním uplatnené nároky z dôvodu žalovanou vznesenej námietky premlčania.

2. Na odvolanie žalobcu a žalovanej Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 2.

marca 2022 č. k. 25Co/9/2022-349 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti o
zaplatenie sumy 26 614,75 eura vo výrokoch II. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (výrok I.), zároveň ho vo výroku III. potvrdil (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania z výroku o náhrade trov konania v
potvrdzujúcej časti (výrok III.).

2.1. Odvolací súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, konania,
ktoré mu predchádzalo, ako aj dôvodov podaných odvolaní dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v
napadnutej zamietajúcej časti je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 389ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
napadnutej časti o náhradovej povinnosti rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil.
2.2. Konštatoval, že sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, prezentovaným v rámci zamietajúcej

časti rozsudku nestotožnil, pretože podľa odvolacieho súdu žalobca a súd prvej inštancie si neujasnili
predmet sporu a nárok žalobcu. Z obsahu žaloby, jej úpravy, písomných vyjadrení žalobcu, odvolania
vyplýva, že žalobca sa v tejto časti domáhal nárokov z titulu vyplatenia kúpnej ceny z úveru, ktorý
splácal a spláca výlučne sám. Počas celého konania uvádzal, že žiada vyplatenie polovice kúpnej ceny
s poukazom na ním platený úver, pozostávajúci z istiny, úrokov a poplatkov. Súd prvej inštancie si

osvojil názor žalobcu, že sa jedná o investície a žalobu zamietol pre premlčania. Nevysporiadal sa
však s námietkou žalovanej, ktorá práve námietku premlčania zdôvodňovala rozhodnutiami o premlčaní
nároku ohľadne investícií do nehnuteľnosti, že sa nejedná o investície. Odvolací súd tiež poukázal, že v
posudzovanom prípade je zrejmé, že k vyplateniu ceny došlo pred zápisom do katastra nehnuteľnosti.
Podielové spoluvlastníctvo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľnosti a investícií do nehnuteľnosti
sa môže podielový spoluvlastník domáhať voči druhému spoluvlastníkovi len za trvania podielového

spoluvlastníctva, vynaložených za trvania podielového spoluvlastníctva. Predmetom konania v danej
veci preto nemôže byť vyporiadanie investícií, ale kúpna cena a náklady, ktoré mal a má žalobca v
súvislostisvyplatenímúverunabyt.Pretoposúdeniepremlčaniasúdomprvejinštancieakopremlčaných
investícií vložených do nehnuteľnosti zaplatením kúpnej ceny nie je správne.
2.3. V súvislosti s odvolaním napadnutou časťou týkajúcou sa náhrady trov konania, odvolací súd

odkazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn.
III. ÚS 31/2015 - 19 z 27. januára 2015 poukázal na to, že konanie o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je návrhovým konaním, pri ktorom súd nie je viazaný navrhovaným
spôsobom vyporiadania, a ktoré predstavuje z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho rozhodnutia
špecifický prípad, nakoľko predmet takéhoto konania nie je deliteľný. Výrok o povinnosti zaplatiť finančnú

náhradu za spoluvlastnícky podiel tak priamo obsahovo nadväzuje na výrok o prikázaní veci do
vlastníctvaniektoréhozpredchádzajúcichspoluvlastníkov,ktorýzasemusívychádzaťzvýrokuozrušení
doterajšieho podielového spoluvlastníctva. Konajúci súd nemôže pri posudzovaní úspechu niektorého z
účastníkov na účel náhrady trov konania hodnotiť jednotlivé výroky izolovane. Pričom ani ústavný súd v
uvedenom obdobnom prípade nebadal signály arbitrárnosti či zjavnej svojvôle, keď súd prvej inštancie

rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania
dôvodiac, aby každý z účastníkov znášal trovy v konaní vynaložené sám.
2.4. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že žalovaná pred podaním žaloby nesúhlasila s vyrovnávacím
podielom, ktorý bol na základe znaleckého posudku určený v oveľa vyššej sume, odvolací súd považoval
za spravodlivé znášanie trov konania každou stranou samostatne. Nestotožnil sa s dôvodmi odvolania

žalovanej, pretože žalobný petit bol upravený po podaní znaleckého posudku navrhovaného žalovanou.
2.5. O trovách odvolacieho konania v časti výroku potvrdzujúceho výrok o trovách konania odvolací súd
rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že ani jedna
zo strán nebola v odvolacom konaní úspešná.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, výlučne čo do výroku v potvrdzujúcej časti a k nemu
prislúchajúcemu výroku o náhradovej povinnosti, podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,
prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP a z § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP žiadajúc,
aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.1. Žalovaná dovolanie postavila výslovne na nasledujúcich aspektoch: a/ Iba v tej samej

hmotnoprávnej skutočnosti, že v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva každá strana sporu
dostala vo vzájomnom pomere rovnakú majetkovú hodnotu, nemožno vidieť naplnenie podmienky na
výrok, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania. b/ Inštitút náhrady trov má rýdzo
procesnoprávnu povahu a preto posudzovanie úspechu z hmotnoprávneho hľadiska, ako to urobil
odvolací súd, spravidla vedie k odklonu od zmyslu a účelu náhrady trov. c/ Ak majú trovy konania rýdzo

procesnoprávnu povahu, otázka úspechu sa musí skúmať z rýdzo procesného hľadiska tým spôsobom,
že sa vzájomne porovnajú petit žaloby, ktorou sa konanie začalo a príslušný výrok rozsudku, ktorým sa
konanie skončilo. Uplatnenie tejto metodiky by viedlo k celkom inému záveru, než ktorý urobil odvolací
súd. d/ V posudzovanom prípade niet žiadnej pochybnosti, že žalobca v podanej žalobe chcel zaplatiť
žalovanej vyporiadaciu náhradu za byt len v sume 7 652,23 eura. To však predstavuje len 18,641% zo

skutočnej (znalecky zistenej) vyporiadacej náhrady 41.050 eur, ktorá napokon bola žalovanej prisúdená.
Úspech žalobcu dosiahol 18,641% a neúspech žalobcu dosiahol 81,359%. Výpočtová metodika súdnej
praxe uvádza, že od percent procesného úspechu sa odpočítajú percentá procesného neúspechu,
resp. opačne. Odpočet úspechu a neúspechu (resp. opačne) predstavuje 62,718%, v ktorom rozsahužalovaná dosiahla procesný úspech a v tomto rozsahu by mala dostať prisúdenú náhradu trov konania.
e/ Nemá žiadny význam tá skutočnosť, že zjavne až po podaní žaloby žalobca zistil hmotnoprávnu vadu
v žalobnom petite, keď v jeho rámci svojvoľne a neprípustne započítaval povahou (a tiež podľa názoru

súdnej praxe) nezapočítateľné právne nároky a až po tom, čo bol na túto skutočnosť súdom upozornený,
pristúpil k textovej korekcii žalobného petitu. Úprava žalobného petitu teda nebola výsledkom novej
dôkaznej situácie ani podstatnej zmeny skutkových okolností, ale iba dôsledkom právneho omylu, na
ktorom žalobca vybudoval úvodný žalobný petit. Takýto mylný postoj žalobcu musí byť pripočítaný na
jeho ťarchu a nemôže vyústiť do záveru, že žiadna strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu, poukazujúc na rozhodovaciu prax dovolacieho súdu,
navrhol i s prihliadnutím na povahu napadnutých výrokov o náhradovej povinnosti podané dovolanie
ako neprípustné a tiež nedôvodné odmietnuť alebo zamietnuť. Zdôraznil, že z hľadiska procesného
výsledku sporu je nevyhnutné posúdiť, či žalobný petit bol prevzatý do súdneho rozhodnutia, t. j.
rozhodujúci je výrok, ktorým príslušný súd rozhodol o uplatnenom nároku, pričom nemožno procesný

úspech striktne porovnávať v spojitosti s pôvodne sformulovaným návrhom, ktorý môže byť v priebehu
konania zmenený. Vzhľadom na špecifickosť predmetu konania v danom prípade, spočívajúcu najmä
v jeho nedeliteľnosti, nemožno pri posudzovaní úspechu niektorého z účastníkov na účel náhrady trov
konania hodnotiť jednotlivé výroku rozsudku jednotlivo.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Najvyšší súd opakovane vyjadril záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a
v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto
právo,súčasťouktoréhojetiežprávodomôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaní
a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené

všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,
5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Najvyšší súd
v rámci dovolacieho konania neplní úlohy prvoinštančného či odvolacieho súdu ako tretej inštancie

prebiehajúceho súdneho sporu. Úloha dovolacieho súdu spočíva v náprave najzávažnejších procesných
pochybení resp. v riešení otázok zásadného právneho významu.

7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),

musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho
konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).

8. Ak by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo
na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03].

9. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP10. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
10.1. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada (ods. 2).
10.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP nie je významný subjektívny názor

dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017,
2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj
v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalovanej, že v konaní došlo ňou tvrdenej vade
zmätočnosti.

11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
11.1. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto
práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny

proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo
na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou

predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS
252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
11.2.Pojem„procesnýpostup“bolvysvetlenýužvoviacerýchrozhodnutiach najvyššiehosúduvydaných

do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)
znemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávneníamariacamožnostijejaktívnejúčastina
konaní (porovnaj R 125/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015,
5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na

faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného
nároku.

12. Dovolateľka v zmysle uplatnenej zmätočnostnej vady podľa 420 písm. f) CSP namietala nesprávnu

aplikáciu § 255 CSP, v rámci ktorej súdy nižšej inštancie posudzovali inštitút náhrady trov konania z
hmotnoprávneho hľadiska, v dôsledku čoho malo dôjsť k odklonu od jeho zmyslu a účelu, namietala
nesprávne právne posúdenie jej nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom. Podľa žalovanej
so zreteľom na vzniknutú procesnú situáciu jej mala byť v dovolaní napadnutej časti konania prisúdená
náhrada trov výlučne v rozsahu pomeru úspechu podľa vzájomného porovnania petitu žaloby, ktorou sa

konaniezačaloapríslušnéhovýrokurozsudku,ktorýmsakonanieskončilo. Uplatnenietejtometodikyby
viedlo k celkom inému záveru, než ktorý urobil odvolací súd. V posudzovanom prípade by to znamenalo,
žeakžalobcavpodanejžalobechcelzaplatiťprotistranevyporiadaciunáhradulenvsume7652,23eura,
čo predstavuje len 18,641% zo skutočnej (znalecky zistenej) vyporiadacej náhrady 41 050 eur, ktorá
napokon bola prisúdená. Úspech žalobcu dosiahol 18,641% a neúspech dosiahol 81,359%. Výpočtová

metodika súdnej praxe uvádza, že od percent procesného úspechu sa odpočítajú percentá procesného
neúspechu,resp.opačne.Odpočetúspechuaneúspechu(resp.opačne)predstavuje62,718%,vktorom
rozsahu dosiahla procesný úspech protistrana a práve v tomto rozsahu mala dostať prisúdenú náhradu
trov konania. Iné okolnosti neboli rozhodujúce.

13. Vychádzajúc z jadra dovolacej argumentácie žalovanej je nepochybné, že žalovaná cez
zmätočnostnú vadu namieta nesprávne právne posúdenie náhradovej povinnosti nižšími súdmi, čo sa
vylučuje (R 24/2017, 1Cdo/202/2017, 2Cdo/101/2017, 3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016,
7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018) a čo by malo byť zrejmé i právnemu zástupcovi žalovanej ako osobeznalej práva. V danej súvislosti dovolací súd pripomína, že právnou otázkou riešenou odvolacím
súdom sa rozumie nielen otázka hmotnoprávna odvíjajúca sa od interpretácie napríklad Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, ale i procesnoprávna, ktorej

riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení, čo je v danom prípade. Aj podľa
názoru ústavného súdu nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania v zmysle § 420 písm.
f) CSP (I. ÚS 61/2019).

14. Z uvedeného vyplýva záver, že zo strany odvolacieho súdu namietaným spôsobom rozhodnutia o

náhrade trov konania nedošlo na strane žalovanej k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto táto
dovolacia námietka nebola spôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP

15. Dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzovala aj z § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, v zmysle

ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne, pričom jej argumentácia bola v podstate totožné s odôvodnením dovolacieho

dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP.

16. Podľa § 421 ods. 2 CSP (ale) dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak
odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP.

17. Základným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie podľa
§421CSPjeto,žeideorozhodnutie,ktorýmsapotvrdiloalebozmenilorozhodnutiesúduprvejinštancie,
pričom toto rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky bližšie definovanej pod písmenom a) až
c) ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, zároveň však nesmie ísť o rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol
o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP.

18.Vzhľadomnato,žepredmetompodanéhodovolaniajejednakvýrokvpotvrdzujúcejčastirozhodnutia
odvolacieho súdu o náhrade trov odvolacieho konania, ako aj výrok rozhodnutia odvolacieho súdu,
ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, majúce povahu
uznesenia v zmysle § 357 písm. m) CSP, dovolanie žalovanej je z uvedených dôvodov podľa § 421 ods.

2 CSP vylúčené.

19. V kontexte vyššie uvedeného dovolací súd dovolanie žalovanej ako procesne neprípustné podľa §
447 písm. c) CSP odmietol.

20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

21. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.