Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/86/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123272788
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:6123272788.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Nové Zámky, S. C. A. XXXX/X, právne zastúpený: Mgr. Martin Paškala,
advokát, AK Bratislava, Záhradnícka 27 proti žalovaným: v 1. rade: D. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom F., G. XX/XX, v 2. rade: H. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Nové Zámky o zaplatenie
2 606,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. rade a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 606,75 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 606,75 eur od 18.01.2023 do zaplatenia, do
troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade vo
výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatenia istiny
2 606,75 eur s príslušenstvom titulom neuhradených plnení spojených s užívaním bytu, nachádzajúceho
sa na III. podlaží v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici S. C. A. X A. E. I., číslo bytu 3 za
obdobie od 26.10.2022 do 07.01.2023.

2. Napriek rozsiahlym šetreniam sa súdu nepodarilo zistiť bydlisko žalovaného v 1. rade a tým ani jeho
stanovisko vo veci samej.

3. Súd vykonal podrobné šetrenia aj za účelom zistenia bydliska žalovanej v 2. rade, no bezvýsledne
a tým pádom sa žalovaná v 2. rade vo veci samej nevyjadrila.

4. Na pojednávanie konané dňa 22.01.2024 sa žalobca nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil,

pojednávania sa však zúčastnil jeho právny zástupca. Žalovaný v 1. rade mal doručenie predvolania
vykázané postupom podľa § 111 ods. 3 C.s.p., žalovaná v 2. rade mala doručenie predvolania vykázané
postupom podľa § 106 ods. 3 C.s.p.. Z týchto dôvodov súd pojednával v neprítomnosti strán podľa §
180 C.s.p..

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, predovšetkým nájomnej
zmluvy, uznania dlhu, výpisu z listu vlastníctva (ďalej aj LV) č. 10524, katastrálne územie E. I. a ďalších

a zistil tento skutkový a právny stav:

6.1 Podľa výpisu z LV č. XXXXX, katastrálne územie a obec Nové Zámky je žalobca výlučným
vlastníkom 1/1 k celku bytu č. 5, II. poschodie, vchod č. 3, súpisné číslo 5351 s podielom priestoruna spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 6 137/442600 v bytovom
dome so súpisným číslom XXXX na pozemku parcelné číslo XXX/XX. Žalobca nadobudol vlastnícke
právo k označenému bytu na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa

24.01.2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa 13.03.2018, V-419/2018 (citovaný list vlastníctva).

6.2 Dňa 27.05.2022 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými v 1. a v 2. rade ako
nájomcami uzatvorená nájomná zmluva, ktorej predmetom podľa článku I. bod 1 bol označený byt.
Nájomná zmluva v článku II. obsahuje opis predmetu nájmu a predstavuje označený byt. Zmluva

nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami, teda dňa 27.05.2022
(nájomná zmluva zo dňa 27.05.2022).

6.3 Dňa 07.01.2023 žalovaný v 1. rade a v 2. rade podpísali uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, ktoré bolo vyhotovené v písomnej forme a ktorým čo do dôvodu a do výšky uznali spoločne
a nerozdielne svoj dlh v celkovej výške 2 606,75 eur bez prislúchajúceho príslušenstva (úrokov

z omeškania) voči veriteľovi, teda voči žalobcovi a ktorý vznikol z dôvodu neúhrady za plnenia spojené
s užívaním predmetu nájmu (bytu) na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.05.2022 v období od
26.10.2022 do 07.01.2023 a z dôvodu poškodenia predmetu nájmu. Dlžníci, teda žalovaní v 1. a v 2.
rade prehlásili, že dlh uznávajú a zaväzujú sa ho splatiť v plnej výške aj s príslušenstvom do 17.01.2023
na účet veriteľa alebo k rukám veriteľa proti podpisu príjmového dokladu (uznanie dlhu).

7. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

8. Podľa ustálenej právne teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§
132 ods. 1 C.s.p.). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j.

povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,

že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje
za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu,
je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

9.1 Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí
pre právne úkony (§ 34 a nasledujúce OZ) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod
(kauza)vznikupohľadávky,musívňombyťpresneurčenávýškapohľadávkyanapokonmusíobsahovať

aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh
existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol
napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.
Uznanie dlhu je akcesorickým právnym úkonom (zmluvou) vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému
vzťahu. Uznanie dlhu predstavuje jednostranne zaväzujúcu bezodplatnú konsenzuálnu zmluvu, ktorá

vznikne na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi, ktorým dlžník
dáva najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ toto uznanie dlhu akceptuje. K uznaniu dlhu je
potrebná existencia platného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Pre uznanie dlhu je
charakteristické, že:
a) nevzniká nový záväzkový právny vzťah,

b) nemení sa právny dôvod uznaného záväzku,
c) nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol.
Obsahom vyhlásenia dlžníka v listine o uznaní dlhu je prísľub dlžníka, že dlh vyrovná (zaplatí).
Predmetom uznania môže byť len dlh, ktorý vznikol z platného záväzkového vzťahu. Uznať možno taksplatný, ako aj ešte nesplatný dlh. Doba splatnosti dlhu nemusí byť v listine o uznaní dlhu uvedená.
Predmetom uznania môžu byť ako peňažné, tak aj nepeňažné dlhy, ktoré musia byť v písomnom prejave
vôle dostatočne identifikované; údaje o dlhu musia byť uvedené v písomnej listine o uznaní dlhu alebo

musia aspoň z nej nepochybne vyplývať. Vyjadrenie prísľubu dlh zaplatiť je esenciálnou náležitosťou
iba uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ. Ak písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu čo do
dôvodu aj výšky a absentuje v ňom výslovný prísľub na zaplatenie dlhu, dôsledkom tohto úkonu je, že
vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle § 558 OZ nenastane. Na to, aby bolo uznanie
dlhu platné, nepostačuje len samotné uznanie existencie dlhu, ale je aj potrebný prísľub dlžníka, že svoj

existujúci dlh zaplatí. V opačnom prípade by nešlo o platné uznanie dlhu. Uznať možno aj premlčaný
dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak
došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania,
môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval.
9.2 K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí
predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho

vzniku a výšku v akom dlh uznáva. K tomu treba dodať, že ak viacerí dlžníci majú voči veriteľovi niekoľko
dlhov a teda uznávajú viac dlhov, musí byť nepochybne určené, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlžníci, čo
do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú zaplatiť. Za uznanie dlhu však nemožno považovať len vyjadrenie
viacerých dlžníkov v tom zmysle, že prevzali celkovo určitú sumu peňazí, koľko z nej celkove uhradili
a že zvyšok v dohľadnej dobe vrátia (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. 4

Cdo116/2009). Uznanie
dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi,
pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu
a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívne
pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3

Cdo 79/2005). Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní
zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie
dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho
uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je
v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní

nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa
na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho
výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že
dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo
uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky (Rozsudok

Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 143/2008 zo dňa 29.01.2009).
Na to, aby uznanie dlhu malo zamýšľané právne účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že
zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky (§ 558 Občianskeho zákonníka). Obligatórnym znakom
uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu (pod následkom absolútnej neplatnosti) je určenie
jeho právneho dôvodu. Právny dôvod dlhu (titul jeho vzniku) musí byť jasný. Za dostatočnú formuláciu

právneho dôvodu dlhu (mimo jeho výšky) sa považuje aj odkaz na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu
obsiahnutý (špecifikovaný) alebo z nich nepochybne vyplýva. Na druhej strane, identifikácia právneho
titulu dlhu je nejasná, ak by išlo o všeobecný odkaz na právny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú
viaceré práva či povinnosti. Pokiaľ v dohode o uznaní dlhu sa žalovaná zaviazala zaplatiť peňažnú sumu
na podklade záväzkovo právneho vzťahu (zmluvy), bez toho, aby konkretizovala právnu skutočnosť,

ktorá bola dôvodom jeho vzniku, tento právny úkon po obsahovej stránke (z hľadiska jeho predmetu)
nemožno považovať za určitý. Z týchto dôvodov dovolací súd považuje závery odvolacieho súdu o
neplatnosti právneho úkonu (dohody o uznaní dlhu) za správne (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo
305/2008 zo dňa 07.12.2009).

10. Vdanomprípadesúddospelkzáveru,žežalobajepodanádôvodne.Žalobcasvojnárokozaplatenie
istiny 2 606,75 eur s príslušenstvom titulom neuhradených plnení spojených s užívaním označeného
bytu za obdobie od 26.10.2022 do 07.01.2023 oprel nie len o existenciu nájomnej zmluvy zo dňa
27.05.2022, ale predovšetkým a v prvom rade o písomné uznanie dlhu zo dňa 07.01.2023. Jeho obsah
je podrobne vymedzený v bode 6.3 odôvodnenia tohto rozsudku. Po preskúmaní jeho formy a náležitostí

súd dospel k záveru, že sa jedná o platné uznanie dlhu, ktoré spĺňa náležitosti uvedené v § 558 OZ
a v podrobnostiach sa poukazuje na body 9.1 a 9.2 odôvodnenia tohto rozsudku. V stručnosti súd len
uvádza, že písomné uznanie dlhu žalovanými v 1. a v 2. rade zo dňa 07.01.2023 obsahuje dôvod vznikupohľadávky, presné určenie výšky pohľadávky a napokon aj ich prísľub tento dlh do dohodnutej doby
zaplatiť. Výsledkom týchto úvah je záver, že žaloba bola v časti istiny podaná dôvodne v celom rozsahu.

11. Podľa § 517 ods. 2 OZ k § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2015
bola žalovaným v 1. a v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pozostávajúce
z úroku z omeškania. Podľa písomného uznania dlhu zo dňa 07.01.2023 sa žalovaní v 1. a v 2.
rade zaviazali zaplatiť žalobcovi uznaný dlh 2 606,75 eur do 17.01.2023 a preto nasledujúceho dňa,
teda 18.01.2023, odkedy žalobca požaduje úrok z omeškania, sa obaja žalovaní dostali do omeškania

s plnením peňažného dlhu.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p.
a žalobcovi úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči obom žalovaným vo výške
100 %.

13. Záverom sa poznamenáva, že na pojednávaní dňa 22.01.2024 žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných v 1. a v 2. rade. Je pravdou,
že podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písmeno a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný sa nedostavil na pojednávanie
vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávaní bol žalovaný poučený

o následku nedostavenia sa, vrátane vydania rozsudku pre zmeškanie, b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a s vážnymi okolnosťami. Pri splnení týchto predpokladov súd podľa § 274 C.s.p.
vydá rozsudok pre zmeškanie žalovaných. V súdenej veci si však tento postup neosvojil z dôvodu, že
tak žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa
22.01.2024 o 13:00 hod. doručené náhradným spôsobom. V prípade žalovaného v 1. rade sa jednalo

o postup podľa § 111 ods. 3 C.s.p., teda na adresu trvalého pobytu a pri žalovanej v 2. rade postupom
podľa§106ods.3C.s.p.,tedazverejnenímnaúradnejtabulisúdu,webovejstránkesúduaúradnejtabuli
mesta Nové Zámky, keďže menovaná je vedená ako bezdomovec. Vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovaných v 1. a v 2. rade by súd považoval za týchto okolností za neprimerané.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona.