Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/201/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120285240
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6120285240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: Randli Agrár Kft., so
sídlom Rákóczi út 106, 3881 Abaujszántó, Maďarsko, IČ: 05-09-008168, zastúpeného JUDr. Ladislavom
Csákóm, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: MOLD - TRADE
GROUP s.r.o., so sídlom Cestice 1023, 044 71 Cestice, IČO: 45 281 262, zastúpenému Advokátska
kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, o zaplatenie
62.750,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k.
17Cb/44/2020-213 zo dňa 18. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k. 17Cb/44/2020-213 zo dňa 18.
júla 2022.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II.
priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % účelne vynaložených
trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe podanej pôvodne na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica),
ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 62.750,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38.750,- eur od 17.4.2020 do zaplatenia titulom náhrady
škody a zmluvnej pokuty a nahradiť žalobcovi trovy konania.

3.Žalobuodôvodnilžalobcatým,žedňa15.4.2018akokupujúciuzavrelsožalovanýmakopredávajúcim

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa 1.750 ton jačmeňa za kúpnu cenu 120,- eur/tona. Odber
tovaru bol stanovený najneskôr do 12.7.2018. Dňa 17.7.2018 vystavil žalovaný žalobcovi zálohovú
faktúru, ktorou žalobcu vyzval na zaplatenie 90.000,- eur titulom preddavku za predaj jačmeňa, žalobca
túto faktúru zaplatil dňa 24.7.2018. K plneniu žalovaného ale došlo iba čiastočne a s omeškaním, 750
ton jačmeňa dodal žalobcovi v častiach po dohodnutom termíne v období od 24.7.2018 do 10.8.2018.
K prevodu vlastníckeho práva k zostávajúcej časti 1.000 ton jačmeňa nedošlo, teda žalovaný v tomto
rozsahu nepreviedol vlastnícke právo k tovaru na žalobcu, čo podľa žalobcu zakladá v zmysle bodu

7.3. kúpnej zmluvy jeho nárok proti žalovanému na zmluvnú pokutu 24.000,- eur. Žalobca ďalej dôvodil,
že nakoľko žalovaný na neho nepreviedol vlastnícke právo k zostávajúcej časti tovaru, bol nútený
zabezpečiť si tento tovar od iných dodávateľov, s ktorými uzavrel kúpne zmluvy v mesiacoch september
a október 2018, avšak nákupné ceny v čase uzavretia týchto zmlúv už boli oveľa vyššie (približnena úrovni 160,- eur/tona), než bola kúpna cena, ktorú si dojednal so žalovaným v kúpnej zmluve
zo dňa 15.4.2018. Uviedol, že dňa 5.9.2018 uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou GLENCORE
AGRI CULTURE HUNGARY Kft., v zmysle ktorej kúpna cena jačmeňa predstavovala 160,- eur/tona,

dňa 12.9.2018 uzavrel kúpnu zmluvu so spoločnosťou BUZA FOOD´97 Kft., od ktorej kúpil jačmeň
v množstve 150 ton za kúpnu cenu v prepočte 153,- eur/tona a zostávajúcu časť jačmeňa kúpil od
spoločnosti Hernád Hús Élelmiszeripari Kft. za kúpnu cenu 160,- eur/tona. Argumentoval, že porušením
záväzku žalovaného mu vznikla škoda, keď za okolností, kedy by žalovaný kúpnu zmluvu neporušil,
nemusel by si zabezpečiť náhradných dodávateľov a za tovar zaplatiť vyššiu kúpnu cenu. Rozdiel medzi

kúpnymi cenami za ten istý druh tovaru považoval žalobca za majetkovú škodu, ktorá pri množstve 1.000
ton jačmeňa, vychádzajúc z rozdielu kúpnych cien v mesiacoch apríl 2018 a október 2018 predstavuje
38.750,- eur.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť.
Uviedol, že odber jačmeňa sa mal uskutočniť najneskôr do 12.7.2018 a odvoz jačmeňa mal zabezpečiť

žalobca. Do uvedeného dňa žalovaný disponoval dohodnutým množstvom jačmeňa a bol pripravený
plniť, čo dokazuje aj to, že žalobcovi dodal 750 ton jačmeňa. Dôvody, prečo nedodal žalobcovi aj
zvyšných 1.000 ton boli teda na strane žalobcu a keďže vec nezniesla odklad, bol nútený pristúpiť k
predaju jačmeňa tretej osobe s ohľadom na to, že išlo o vec podliehajúcu rýchlej skaze, o čom bol
žalobca upovedomený a na možnosť predaja tretej osobe vopred upozornený. K nároku na náhradu

škody žalovaný dôvodil, že vzniká za predpokladu, ak sú splnené kumulatívne viaceré podmienky, a to (i)
porušenie povinnosti, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou
škodou. Mal za to, že žalobca nepreukázal naplnenie týchto zodpovednostných predpokladov. Uviedol,
že podľa ust. § 412 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní
tovaru predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z

určitých zásob, alebo sa má vyrobiť, a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde
sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.
Článok VI. kúpnej zmluvy upravoval odovzdanie tovaru žalobcovi na hospodárskom dvore žalovaného.
Ďalej žalovaný uviedol, že podľa § 370 Obchodného zákonníka je veriteľ v omeškaní, ak v rozpore so
svojimipovinnosťamivyplývajúcimizozáväzkovéhovzťahuneprevezmeriadneponúknutéplneniealebo

neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok. Tvrdil, že na prevzatie
tovaru bol žalobca viackrát vyzývaný, no ostal nečinný. Argumentoval, že žalobca nepredložil dôkaz,
ktorý by preukázal, že si prišiel prevziať zvyšnú časť tovaru, čo viedlo k tomu, že žalobca nenadobudol
vlastnícke právo k 1.000 tonám jačmeňa.

5. Ďalej žalovaný dôvodil, že podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný počínať si tak, aby
nedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,naprírodeaživotnomprostredí.Označenéustanovenie
vyjadruje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, v zmysle ktorej konal aj žalovaný, keďže jačmeň je
komoditou podliehajúcou rýchlej skaze. Uzavrel, že v danom prípade absentuje základný predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti žalovaným. Žalovaný bol vlastníkom tovaru

a bol pripravený ho v mieste svojho sídla žalobcovi odovzdať. Žalobca nepreukázal, že si prišiel tovar
prevziať. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že neporušil žiadnu svoju povinnosť, ktorá mu
ako zmluvnej strane z kúpnej zmluvy vyplývala, preto žalobcovi nevznikol ani nárok na zmluvnú pokutu.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi stranami sporu vznikol na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.4.2018 záväzkový vzťah. Tovarom v zmysle kúpnej zmluvy bolo
1.750 ton jačmeňa + - 5 % z produkcie za rok 2018 za kúpnu cenu 120,- eur/tona. Odber jačmeňa
sa mal uskutočniť najneskôr do 12.7.2018 s tým, že jeho odvoz mal zabezpečiť kupujúci, t. j. žalobca.
Do uvedeného dňa mal žalovaný disponovať dohodnutým množstvom jačmeňa a bol pripravený plniť,
čo preukazoval príjemkou na sklad aj tým, že žalobcovi bolo dodaných 750 ton jačmeňa, aj keď

po dohodnutom termíne odberu. Z článku 5. kúpnej zmluvy súdu prvej inštancie vyplynula dohoda
zmluvných strán, že cena tovaru bude zaplatená prevodom v zmysle faktúry vystavenej predávajúcim,
ktorábudeobsahovaťvšetkyzákonomstanovenépodstatnénáležitostitakéhotodokladu.Zoznačeného
článku zmluvy tiež vyplýva, že odber sa mal uskutočniť najneskôr do 12.7.2018 a zabezpečiť ho mal
kupujúci s tým, že nakladanie a váženie malo byť vykonané na základe ústnej dohody oboch zmluvných

strán. Pre prípad, že predávajúci neprevedie vlastnícke právo k tovaru, alebo kupujúci neprevezme
dohodnuté množstvo tovaru v stanovenom termíne, bola v článku 7. kúpnej zmluvy medzi stranami
dohodnutá zmluvná pokuta.7. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že do 12.7.2018 nedošlo
k odobratiu a dodaniu tovaru. Dňa 17.7.2018 žalovaný vyhotovil pre žalobcu zálohovú faktúru č.
180800004 na sumu 90.000,- eur splatnú dňa 24.7.2018, z potvrdenia A. B. mal súd prvej inštancie

preukázané, že dňa 24.7.2018 bola táto suma žalobcom uhrádzaná na účet žalovaného. Zálohová
faktúra bola vystavená na 750 ton jačmeňa, ktoré množstvo si žalobca od žalovaného odobral v období
od 24.7.2018 do 10.8.2018. K dodaniu ďalších 1.000 ton jačmeňa žalobcovi nedošlo, čím podľa žalobcu
predávajúci porušil svoje záväzky vyplývajúce z kúpnej zmluvy. Zostávajúcu časť tovaru si žalobca
zabezpečil od iných dodávateľov, s ktorými uzavrel kúpne zmluvy v mesiacoch september a október

2018, avšak za ceny vyššie, než bolo dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 15.4.2018.

8. Súd prvej inštancie mal tiež preukázané, že v e-mailovej správe, ktorá bola odosielaná konateľom
žalovaného dňa 21.6.2018 C. D. ako sprostredkovateľovi predaja jačmeňa s predmetom označeným
ako „Zálohová faktúra“ sa uvádza, že v prílohe e-mailu posiela žalovaný adresátovi zálohovú faktúru,
ktorú má preposlať p. E. na úhradu, a že fyzický odber bude možný jedine po nabehnutí peňažných

prostriedkov na účet žalovaného.

9. Z dokumentu aktuálne ceny a vývoj na trhu obilnín ku dňu 9.4.2018 a ku dňu 17.9.2018 mal súd
prvej inštancie preukázanú cenu tejto komodity na burze. Z dokumentácie skladových zásob - príjemka
v rôznych cenách má vyplývať tvrdenie žalovaného, že v čase, keď bol pripravený plniť, disponoval

dohodnutým množstvom tovaru. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca listom zo dňa 28.8.2018
vyzval žalovaného, aby mu zaplatil zmluvnú pokutu vyplývajúcu z porušenia zmluvy vo výške 445.000,-
eur, pričom v uvedenom liste bola spomínaná aj kúpna zmluva na dodanie 2.500 ton pšenice z úrody v
roku 2018. Zároveň bol žalovaný týmto listom žalobcom vyzvaný, aby zaistil dodanie tovaru, ktorý bol
zarezervovaný kúpnou zmluvou a upozornený, že v opačnom prípade uskutoční žalobca nákup 1.000

ton jačmeňa u iného subjektu a popri zmluvnej pokute si bude u žalovaného nárokovať aj rozdiel medzi
kúpnou cenou ako náhradu škody.

10. Konateľ žalovaného F. G. H. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že na základe osobného
stretnutia v apríli 2018 za jeho účasti a tiež účasti F. I. - vtedajšieho konateľa žalovaného, p. E. a p.

C. D. prebehlo u žalovaného stretnutie, kde im bol predstavený p. E.. Výsledkom uvedeného stretnutia
bolo uzavretie kúpnej zmluvy. Zo strany žalovaného bol prízvukovaný termín odberu do 12.7.2018 z
dôvodu, že žalovaný potreboval tovar vypratať zo skladov, keďže v tej dobe nemal dostatočné kapacity
skladovania a potreboval už naskladniť ďalšie komodity. Celý obchod sa uskutočnil za účasti vyššie
uvedených osôb. Po žatve mal žalovaný na sklade 2.000 ton jačmeňa, avšak keďže funguje v rámci

skupiny, ako skupina mali k dispozícii až 4.000 ton jačmeňa, teda výrazne viac, ako chcel žalobcovi
predať. Od 1. júla, keď sa začala žatva, žalovaný urgoval žalobcu, aby si prišiel tovar vyzdvihnúť. Keď sa
tak nestalo ani do 12.7.2018, tovar bol expedovaný tretím osobám. Konateľ žalovaného ďalej vypovedal,
žežalobcaimsľúbil,žekamiónybudúknimchodiť,budúsatočiťatovarbezproblémovodvezú.Nevedel
sa vyjadriť k tomu, aký problém mal žalobca, do 12.7.2018 si však tovar neprevzal. Žalobcovi ešte chceli

ísť v ústrety a vystavili zálohovú faktúru na objem tovaru, ktorý v čase jej vystavenia mali na sklade -
t. j. 750 ton jačmeňa. V tej dobe už na sklade 1.000 ton jačmeňa žalovaný nemal, skladoval už repku.
Konateľ žalovaného uviedol, že bol v dennom telefonickom kontakte s p. C. D., ktorý sa zúčastnil aj
stretnutia so žalobcom koncom augusta. Dodal, že kúpnu zmluvu vypracoval žalobca.

11. Svedok F. J. I., G. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že v roku 2018 bol konateľom žalovaného.
V apríli 2018 ich oslovil žalobca cez C. D. za účelom uzavretia kúpnej zmluvy, k čomu aj došlo, pričom
lehota na odber tovaru bola dohodnutá do 12.7.2018, pretože v opačnom prípade by mal žalovaný
skladovacie problémy. Celý problém vznikol podľa svedka z toho, že do 12.7.2018 žalobca neodobral
tovar a žalovanému vznikli skladovacie problémy. Žalovaný má sklady na krátkodobé uskladnenie

tovaru, kde nie sú vyhovujúce podmienky na dlhodobé skladovanie. G. C. D. preto kontaktovali, aby
si žalobca tovar prevzal a od neho mal informáciu, že žalobca má logistické a skladovacie problémy.
Po termíne 12.7.2018 odobral žalobca 750 ton jačmeňa, ale zvyšný tovar žalobcom odobratý nebol.
Kúpnu zmluvu týmto považovali za ukončenú. V mesiaci august 2018 mali stretnutie ohľadom toho,
prečo si žalobca tovar neprevzal, kde žalobca tvrdil, že mal problém s kamiónovou dopravou a nemal

potrebné kapacity na skladovanie. V tej dobe mal p. E. výhrady ku kúpnej zmluve, že on nemal vedomosť
o termíne 12.7.2018 a vyjadril sa, že keby o tomto termíne vedel, nebola by kúpna zmluva uzavretá.
Svedok potvrdil, že žalovaný disponoval potrebným množstvom jačmeňa a vedel ho odovzdať žalobcovi.
K zálohovej faktúre, ktorá bola vystavená po termíne 12.7.2018 došlo z toho dôvodu, aby p. E. prinútilizačať si tovar odoberať. Kúpna zmluva bola uzavretá, nevystavovali ani zálohové faktúry, len po odobratí
tovaru chcel žalovaný vystaviť koncovú vyúčtovaciu faktúru, avšak keď žalobca tovar neodoberal, mal
za to, že zálohovou faktúrou donúti žalobcu k odberu, teda že keď ju žalobca uhradí, tak si po tovar príde.

12. Svedok C. D. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že je v kamarátskom vzťahu s osobami tohto
sporu, pričom s p. E. bol tiež v kamarátskom vzťahu. Pán E. ho mal požiadať o sprostredkovanie predaja
jačmeňa, uzavrela sa kúpna zmluva a keď sa blížila žatva, žalovaný ho požiadal, aby urgoval p. E.,
aby odoberal tovar, keďže žalovaný nemá dostatočnú kapacitu skladovania. Uvedené mal tlmočiť p. E.,

viackrát do týždňa mu telefonoval, pričom p. E. mu povedal, že je žatva aj repky a teraz nebude odoberať
tovar, čo bolo tlmočené aj žalovanému. Keď svedok p. E. upozornil na termín 12.7.2018, p. E. reagoval,
že je treba počkať, že teraz nemá čas. Na odobratie tovaru žalobcu vyzýval telefonicky, a to osobne p.
E.. Svedok sa vyjadril aj k tomu, akým spôsobom prebiehal odber jačmeňa - dodaných 750 ton. Potvrdil,
že sa zúčastnil stretnutia medzi žalobcom a žalovaným v auguste 2018, kde sa mal p. E. ohradiť aj na
neho, že tovar nepodržal, avšak mal z toho dojem, že sa vec ukončí a nikto si nič nebude nárokovať.

13. Svedok K. E. vypovedal, že žalovaného nepoznal, do tejto firmy ho zobral C. D., s ktorým
spolupracoval. Uviedol, že dlhodobo pracuje ako výkupca poľnohospodárskych komodít, so žalovaným
bola uzavretá kúpna zmluva, ktorú napísal žalobca a bola podpísaná jej slovensko-maďarská verzia.
Vypovedal, že v roku 2018 boli konateľmi žalobcu L. H. B. a M. N. F.. Potvrdil uzavretie kúpnej zmluvy

v apríli 2018, následne C. D. mal žalobcovi doniesť aj vzorku jačmeňa v čase prebiehajúcej žatvy, ktorá
bola vyhovujúca, žalovaný mal vystaviť žalobcovi zálohovú faktúru, ktorú žalobca hneď uhradil. Keď
žalobca zálohovú faktúru uhradil, bezprostredne po tom si išiel prevziať tovar. Jačmeň sa postupne
dodával, kvalita bola vyhovujúca. Svedok vypovedal, že podmienkou žalovaného bolo, že treba za tovar
zaplatiťdopredu.Uviedol,žežalobcažiadal,abybolavystavenáfaktúraajnaďalších1.000ton.Autáboli

pripravené previezť aj ďalšie množstvo jačmeňa, boli pripravené na dvore žalovaného, ale nebolo s kým
komunikovať, autá ostali nenaložené a ďalšia faktúra už nebola vystavená. Žalobca mal aj v auguste pri
osobnom stretnutí záujem o odobratie jačmeňa. Svedok tvrdil, že ani raz neboli žalovaným vyzvaní na
prevzatietovaruanevedelotom,žebybolžalobcaupozornený,žeaksitovarneodoberie,budepredaný
tretej osobe. Uviedol tiež, že žalobca má dostatočné skladové kapacity aj autá, o čom mal vedieť aj C. D.,

ktorý však pre neho už nepracuje. Odber jačmeňa bol uskutočňovaný v čase od 24.7.2018 do 10.8.2018,
keď zámerne bol odvážaný tovar postupne, aby žalovaný pripravil ďalšiu faktúru na ďalší odber.

14.Súdprvejinštancieuviedol,žežalobcajeprávnickáosobazriadenápodľaprávaMaďarskejrepubliky,
so sídlom v Maďarskej republike. Žalovaný je právnická osoba, so sídlom v Slovenskej republike,

ktorá vo vzťahu so žalobcom nevystupovala ako spotrebiteľ. Na základe požiadavky žalobcu došlo k
uzavretiu platnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru
na Slovensku, v mieste podnikania žalovaného. Žalobca a žalovaný si nezvolili rozhodné právo, ktorým
sa má spravovať ich obchodnoprávny vzťah.

15. Keďže v danom prípade nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k voľbe rozhodného práva, súd prvej
inštancie dospel k záveru, že rozhodné právo sa určuje podľa príslušných kolíznych noriem, ktorými sú
zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý v § 10 ods. 2 písm. a)
upravuje, že kúpne zmluvy sa spravujú právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho v čase
uzavretia zmluvy a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.6.2008

o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), ktoré v článku 4 ods. 1 písm. a) určuje, že ak
nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o predaji tovaru, zmluva o predaji tovaru sa spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Uviedol, že príslušné právne predpisy zakotvujú
ako kritérium pre určenie rozhodného práva sídlo/bydlisko predávajúceho, t. j. v tomto prípade právo
Slovenskej republiky. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES)

č. 44/2001 o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(Nariadenie Brusel I) platí, že ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu, sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, pričom
v spojení s článkom 60 Nariadenia Brusel I pre právnické osoby platí obdobný režim, kedy sa súdna
príslušnosť určí buď podľa registrového sídla ústrednej správy, alebo hlavnej prevádzkarne v niektorom

z členských štátov Európskej únie. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru,
že je vecne a miestne príslušným na rozhodovanie v predmetnej veci.16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 261 ods. 1; 300; 301; 373; 376; 409 ods.
1; 411; 414 ods. 1; 447; 448 ods. 1; 469 Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú úpravu definície
záväzkového právneho vzťahu, zodpovednostného princípu zmluvnej pokuty, moderačného práva súdu

pri zmluvnej pokute, zodpovednostného princípu pri úprave zodpovednosti za škodu, spolupôsobenia
škody poškodeným, pojmu kúpnej zmluvy a jej podstatných častí, povinností predávajúceho, času
plnenia pre predávajúceho a povinností kupujúceho. Ďalej podľa § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho
zákonníka, ktorý obsahuje úpravu zmluvnej pokuty.

17. Súd prvej inštancie poukázal na článok 5. bod 1. kúpnej zmluvy, ktorý upravuje spôsob platby
prevodom v zmysle faktúry vystavenej predávajúcim, ktorá bude obsahovať všetky zákonom stanovené
podstatné náležitosti takéhoto dokladu. Článok 5. bod 2. kúpnej zmluvy zas uvádza, že odber tovaru
bude najneskôr do 12.7.2018, odvoz zabezpečuje kupujúci a nakladanie a váženie bude vykonané na
základe ústnej dohody oboch zmluvných strán. Článok 7. bod 2. kúpnej zmluvy s názvom „Porušenie
zmluvy“ uvádza, že v prípade, ak predávajúci neprevedie vlastnícke právo k predmetu kúpy na

kupujúceho alebo kupujúci neprevezme dohodnuté množstvo predmetu kúpy v stanovenom termíne v
zmysle tejto zmluvy, v tom prípade je poškodená strana oprávnená od porušujúcej strany požadovať
zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta predstavuje 20 % z kúpnej ceny v zmysle zmluvy,
minimálne 500 Ft./tona, ktorú musí porušujúca zmluvná strana uhradiť najneskôr do troch dní po
uplynutí dohodnutej doby dodania a to v oboch prípadoch. Pokuta sa nevzťahuje na prípad zníženého

výnosu úrody ovplyvnenej nepredvídateľnými vplyvmi počasia alebo v prípade zamedzeného prístupu
spôsobeného treťou stranou.

18. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu odlišne tvrdili, prečo nedošlo k dodaniu či odobratiu
tovaru. Poukázal, že v danom prípade bol termín dodania tovaru dohodnutý tak, že v čase najneskôr

do 12.7.2018 si žalobca tovar odoberie, keďže odvoz mal zabezpečovať žalobca ako kupujúci. Ďalej
bolo dohodnuté, že nakladanie a váženie sa vykoná na základe ústnej dohody zmluvných strán na
hospodárskom dvore predávajúceho, kde bude vyhotovený vážny lístok potvrdený predávajúcim. Súd
prvej inštancie dôvodil, že tovar je dodaný, keď predávajúci umožní kupujúcemu nakladať s tovarom
v mieste, kde má predávajúci sídlo, miesto podnikania alebo organizačnú zložku, ak predávajúci miesto

kupujúcemu včas oznámi. Žalovaný ako predávajúci bol povinný umožniť žalobcovi ako kupujúcemu
nakladať s tovarom a nadobudnúť k tomuto tovaru vlastnícke právo. Článok 6. kúpnej zmluvy upravoval
odovzdanie tovaru na hospodárskom dvore žalovaného. Súd prvej inštancie nezistil porušenie tejto
povinnosti zo strany žalovaného ako predávajúceho a pokiaľ by sa tak stalo a túto svoju povinnosť by
bol žalovaný porušil, jednalo by sa podľa súdu prvej inštancie o podstatné porušenie jeho zmluvnej

povinnosti, na základe ktorého by mohol žalobca ako kupujúci od zmluvy odstúpiť.

19. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že Obchodný zákonník v ust. § 349 ods. 3 upravuje tzv. fixné
obchody, t. j. také zmluvy, v ktorých strany, či už kupujúca alebo predávajúca, pripisujú osobitný význam
času, v ktorom sa má uskutočniť plnenie predávajúceho s tým, že kupujúci alebo predávajúci už nemá

po tomto termíne záujem na dodávke tovaru a kúpa sa neuskutoční z dôvodu, že tovar nebol dodaný
v určenom termíne alebo v dodacej lehote. Ak strany majú záujem na fixnom obchode, treba aby
podmienku dodávky tovaru vo fixnom termíne, resp. dodacej lehote v zmluve jasne vyjadrili a určili
následky porušenia fixného obchodu. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade zmluvné strany
netvrdili,žeuzavrelifixnýobchod,ikeďvsúvislostistermínomdodaniatovarujepoužitývýraz„najneskôr

do“. V zmluve si strany neurčili následky pre prípad, že žalobca tovar neodoberie v stanovenej lehote,
resp. v zmluve sa takáto situácia nepredpokladá.

20. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty podľa článku 7. bodu 2. kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého zmluvná pokuta zabezpečovala

povinnosť žalovaného previesť vlastnícke právo k tovaru na žalobcu, ale aj neprevzatie tovaru žalobcom
v stanovenom termíne, t. j. do 12.7.2018. Poukázal, že zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút
záväzkového práva, ktorý je upravený v Občianskom zákonníku a na túto úpravu nadväzuje úprava
v Obchodnom zákonníku, ktorý úpravu zmluvnej pokuty v Občianskom zákonníku dopĺňa a modifikuje
pre obchodné vzťahy. Dôvodil, že zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok plnenia zmluvných

povinností a jej podstatu možno charakterizovať ako sankciu za nesplnenie, resp. porušenie povinnosti,
ktorej splnenie zabezpečuje. Z ust. § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že zmluvnú
pokutu možno viazať len na prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalovaný neporušil povinnosť zo zmluvy, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou, preto nemoholv tejto časti žalobe vyhovieť s tým, že bližšie odkázal na dôvody uvedené v odseku 26. napadnutého
rozsudku.

21. K právnej úprave zodpovednosti za škodu súd prvej inštancie uviedol, že základným predpokladom
zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý je daný (i) existenciou
oprávneného a zodpovedného subjektu, (ii) existenciou právnej úpravy spájajúcej správanie daného
subjektu so zodpovednosťou a (iii) naplnením ďalších predpokladov vyžadovaných právnou úpravou.
Právna teória spája vznik zodpovednostného vzťahu s porušením existujúceho právneho vzťahu, a to

s okamihom, keď vzniká samotný vynútiteľný nárok, alebo zodpovednosť chápe ako hrozbu sankciou,
ktorá vzniká už súčasne so vznikom samotného právneho pomeru a nie ako dôsledok jeho ohrozenia.

22. Bez zreteľa na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá zodpovednosť za škodu, súd prvej inštancie
konštatoval, že predpokladom tejto zodpovednosti je vždy existencia škody. Za škodu sa považuje
majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za protiprávne konanie ako predpoklad

zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, teda konanie,
ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy.

23.Kjednotlivýmpredpokladomnáhradyškodyvtomtosporesúdprvejinštancievodseku26.odvolaním
napadnutého rozhodnutia uviedol nasledovné dôvody, zhrnuté v odsekoch 24. až 27. tohto rozsudku:

24. Porušenie právnej povinnosti: Súd prvej inštancie uviedol, že protiprávny úkon je chápaný tak, že ide
nielen o porušenie právnej povinnosti ustanovenej zákonom, ale aj o porušenie povinnosti vyplývajúcej
zo zmluvy. Poukázal, že článok 5. bod 2. kúpnej zmluvy jednoznačne určoval odber jačmeňa najneskôr
do 12.7.2018, odvoz zabezpečuje kupujúci (t. j. žalobca) s tým, že nakladanie a váženie bude vykonané

na základe ústnej dohody oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tvrdil, že
odber tovaru bol dohodnutý tak, že predávajúci vystaví zálohovú faktúru, ktorú je kupujúci povinný
zaplatiť a až následne môže žalobca tovar prevziať. Uvedené tvrdenie mal žalobca preukazovať aj e-
mailom bývalého konateľa žalovaného. S predmetným tvrdením žalobcu súd prvej inštancie nesúhlasil.
Dôvodil, že v žiadnom ustanovení kúpnej zmluvy takýto spôsob prevzatia tovaru dohodnutý nie je a

nemôže vyplývať ani zo vzájomnej obchodnej praxe, keďže išlo o prvý obchodný vzťah medzi zmluvnými
stranami. Poukázal, že v zmluve je len uvedené, že kúpna cena bude zaplatená prevodom z bankového
účtuvzmyslefaktúryobsahujúcejzákonompredpísanénáležitosti.Vtextekúpnejzmluvyniejeuvedené,
čo tvrdí žalobca, že dovtedy, kým predávajúci nevystaví faktúru za tovar, nie je ani možný jeho odber.
Súd prvej inštancie navyše dodal, že v zmluve nebolo precizované, kedy má byť vystavená faktúra

na zaplatenie kúpnej ceny. Na tom nemení nič skutočnosť, že žalovaný zálohovú faktúru za predaj
jačmeňa v množstve 750 ton vystavil dňa 17.7.2018, teda po dohodnutej lehote odberu tovaru. Rovnako
v zmluve nie je uvedené, kedy má byť kúpna cena zaplatená, či pred alebo po dodaní tovaru na základe
vystavenej faktúry. Nesporné pritom podľa súdu prvej inštancie bolo, že dodávka 750 ton jačmeňa bola
žalobcom zaplatená a v priebehu niekoľkých dní bol tovar žalobcom aj odobratý z hospodárskeho dvora

žalovaného. Žalobca (správne má byť žalovaný – pozn. odvolacieho súdu) tvrdil, že nedodanie 1.000
ton jačmeňa spôsobil žalobca neprevzatím tovaru v dohodnutej lehote, preto musel žalovaný pristúpiť
k predaju jačmeňa tretej osobe, o čom mal byť žalobca informovaný. Dodanie 750 ton jačmeňa aj po
12.7.2018 odôvodňoval žalovaný tým, že chcel byť ústretový a dodať žalobcovi toto množstvo tovaru,
ktoré ešte mal k dispozícii, keď žalovaný nepoprel, že ostatné množstvo bolo dodané tretiemu subjektu,

odvolávajúc sa na ust. § 415 Občianskeho zákonníka a tvrdenie, že ide o komoditu podliehajúcu rýchlej
skaze. Žalobca namietal, že ide o tovar podliehajúci rýchlej skaze, avšak aj v následne uzavretých
kúpnych zmluvách žalobcom na jeseň 2018 je výslovne uvedený termín odberu a dokonca aj ceny
za skladovanie a ošetrovanie pri neodobratí v dohodnutom termíne. Súd prvej inštancie poukázal, že
žalobca predložil e-mail, ktorý mal potvrdiť, že odobrať tovar mohol po zaplatení jeho kúpnej ceny. Z

textu tohto e-mailu však podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že je zo dňa 21.6.2018, ako jeho predmet
je uvedené „Zálohová faktúra“ a adresoval ho vtedajší konateľ žalovaného F. I. pánovi D. spolu s
textom, že v prílohe sa nachádza zálohová faktúra, ktorú má preposlať p. E., aby ju žalobca uhradil.
V tomto e-maili nie je spomínané číslo zálohovej faktúry ani konkrétna suma, čo podľa súdu prvej
inštancie vyvoláva otázniky, o akú zálohovú faktúru sa jedná, keď zálohová faktúra č. 180800004 bola

vystavená až 17.7.2018. Súd prvej inštancie poukázal, že k uvedenej okolnosti sa na pojednávaní
žalobca ani žalovaný nevyjadrili a ostáva nezodpovedaná. Dodal, že možno súhlasiť s tvrdením žalobcu,
že jačmeň je možné skladovať mesiace, avšak za predpokladu vyhovujúcich skladových podmienok,
ktoré žalovaný nemal a potreboval uvoľniť sklad pre ďalšie komodity, ktoré boli predmetom zberu. Suvedeným súvisel pevne stanovený termín dodania tovaru do 12.7.2018. V danom prípade nešlo podľa
súdu prvej inštancie o tovar s ohľadom na jeho množstvo, ktoré bolo možné odobrať v jeden deň,
bol tu denný limit nakládky. Preto bolo potrebné uvedené dotiahnuť logisticky, dohodnúť harmonogram

nakládky a prepravy jačmeňa (750 ton odvážal žalobca v priebehu 17 dní). V zmluve je uvedená
vzájomná ústna dohoda zmluvných strán pri nakladaní. Súd prvej inštancie dôvodil, že takúto dohodu v
konaní nikto netvrdil, žalobca nepredložil dôkazy, že sa domáhal tovar prevziať s vedomím termínu do
12.7.2018. Súd prvej inštancie tiež poukázal, že žalovaný aj svedkovia F. I. a C. D. rovnako nespomínali
žiadnu ústnu dohodu, ktorú predpokladá kúpna zmluva v článku 5. bode 2. Žalobca nepreukázal, že si

prišiel tovar prevziať, prípadne, že tak chcel spraviť v dohodnutom čase, iba všeobecne uviedol, že sa
domáhal dodania tovaru, čo ale nepreukázal. Svedok C. D. nevypovedal, že došlo k situácii, aby žalobca
sa domáhal odobrať tovar pred 12.7.2018. Tvrdenia žalovaného, že bol pripravený odovzdať žalobcovi
tovar, ako aj upozornenia žalovaného na predaj tovaru tretej osobe a telefonická komunikácia s p. E. v
súvislosti s potrebou odobrať jačmeň, boli podľa súdu prvej inštancie potvrdené svedeckou výpoveďou
C. D., ktorý mal byť sprostredkovateľom zabezpečeným žalobcom.

25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade
absentuje porušenie povinnosti žalovaným, ktorý bol vlastníkom tovaru a v čase do 12.7.2018 bol
pripravený jačmeň žalobcovi odovzdať. Mal za to, že žalovaný preukázal, že v rozhodnom čase
disponoval dostatočným množstvom tejto komodity, keď produkcia jačmeňa v roku 2018 bola cca

2.000 ton, čo prevyšuje dohodnutý kontrakt so žalobcom. Problémom však boli skladovacie kapacity
žalovaného a po uplynutí dohodnutého termínu a predaji tovaru tretím osobám už nevedel dodať
žalobcovi celé dohodnuté množstvo tovaru. Súd prvej inštancie k otázke porušenia právnej povinnosti
žalovaného uzavrel, že v prípade, keď škoda nevznikne ako dôsledok porušenia povinnosti, chýba
protiprávny úkon, preto nemožno hovoriť o zodpovednosti žalovaného. Dodal, že platí zásada, že bez

protiprávnosti niet zodpovednosti.

26. Pokiaľ ide o vznik škody, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca škodu (majetkovú ujmu) preukázal.
Tovar, ktorý neodobral od žalovaného si žalobca zabezpečil od iných dodávateľov, s ktorými uzavrel
kúpne zmluvy v mesiacoch september a október 2018. Nákupné ceny v čase uzavretia týchto zmlúv

už boli vyššie než 15.4.2018, približne na úrovni 160,- eur/tona. Podľa súdu prvej inštancie ale otázkou
je, či na strane žalobcu skutočne vznikla škoda, za ktorú by mal zodpovedať žalovaný. V tejto otázke
dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie, poukazujúc pritom na dôvody uvedené v odsekoch 24. a 25.
tohto rozsudku (odsek 26. rozsudku súdu prvej inštancie).

27.Kpríčinnejsúvislostimedziporušenímpovinnostiavzniknutouškodousúdprvejinštancieuviedol,že
spravidlajudokazujepoškodený.Poukázal,žepoškodenýstrácanároknanáhraduškody,aknesplnenie
povinnosti povinnej strany spôsobil svojím konaním, resp. opomenutím konať alebo nedostatkom
súčinnosti, na ktorú bol povinný. Dôležité podľa súdu prvej inštancie je, že takéto konanie žalobcu, resp.
nekonanie bolo príčinou toho, že žalovaný nemohol splniť svoju povinnosť pre nedostatok súčinnosti.

V takomto prípade chýba kauzálny nexus medzi porušením povinnosti zodpovednou osobou a vznikom
škody, ako jeden zo základných predpokladov vzniku povinnosti nahradiť škodu. Pokiaľ si žalovaný
splnil svoje zmluvné povinnosti a bol pripravený plniť v čase do 12.7.2018, keď nebol podľa súdu prvej
inštancie preukázaný opak, porušenie povinnosti žalobcu prevziať si ponúkané plnenie napriek výzvam
a urgenciám, ktoré potvrdil svedok C. D. mu nemôže byť na ujmu. Argumentoval, že nebolo preukázané,

že žalobca bol pripravený včas tovar odobrať a splniť si svoju povinnosť. Prípad spolupôsobenia škody
poškodeným v zmysle § 376 Obchodného zákonníka, ktoré má kogentnú povahu sa tiež chápe ako
liberačný dôvod.

28. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca tvrdil, že majetková škoda, ktorá mu vznikla tým,

že musel zabezpečiť chýbajúcu časť tovaru od iných predávajúcich za vyššiu cenu sa nevzťahuje
na uplatnenú zmluvnú pokutu, ktorá sa týka prevodu vlastníckeho práva k jačmeňu, preto obrana
žalovaného o nemožnosti kumulácie týchto nárokov neobstojí. K uvedenému súd prvej inštancie
uviedol, že vzťah medzi zmluvnou pokutou a náhradou škody môže vyplynúť z uplatnenia dispozitívnej
právnej úpravy medzi zmluvnými stranami, keď strany túto úpravu nevylúčia. Základným východiskom

vzťahu oboch inštitútov je, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká aj vtedy, keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou nevznikne škoda. Ak aj škoda
vznikne v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, plní reparačnú funkciu, čo sa
prejavuje tak, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti,na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo
iné. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva medzi sporovými stranami neobsahovala klauzulu o
tom, že nárok na náhradu škody nie je zmluvnou pokutou dotknutý, a tak by nebol dôvod na kumulatívne

uplatňovanie týchto nárokov.

29. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov
zodpovednosti za škodu podľa ust. § 469 v spojení s § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
Predpokladom pre uplatnenie osobitných ustanovení o náhrade škody v zmysle § 469 Obchodného

zákonníka, na ktoré žalobca v konaní poukázal, je odstúpenie od zmluvy, ktoré žalobca netvrdil a
ani ho nepreukázal. Rovnako súd prvej inštancie považoval za nedôvodný aj žalobcom uplatnený
nárok na zmluvnú pokutu, keď dospel k záveru, že žalovaný neporušil povinnosť zo zmluvy, ktorá bola
sankcionovaná zmluvnou pokutou. Preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2,

263 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že v konaní bol
úspešný žalovaný, preto mu priznal proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

31. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovanému uloží nahradiť žalobcovi trovy

konania, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP)
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h) CSP).

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobca vzhliadol v tom, že súd prvej inštancie

podľa neho neodôvodnil náležite svoje rozhodnutie. Najmä ho neodôvodnil z toho hľadiska, prečo a na
základe akých skutočností dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného
za škodu. Dôvodil, že súd prvej inštancie na jednej strane správne konštatoval, že žalobca preukázal,
že mu vznikla škoda. Avšak pri rozhodovaní o ďalších predpokladoch zodpovednosti za škodu dospel
k nesprávnym záverom, preto nerozhodol v medziach zákona. Žalobca tvrdil, že v danom prípade boli

splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorú mu spôsobil žalovaný porušením svojich
zákonných a zmluvných povinností.

33. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že podstatnou časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie je odsek 26., v ktorom súd prvej inštancie uvádza svoje závery k jednotlivým

predpokladom náhrady škody. Označený odsek ale podľa žalobcu neobsahuje riadne odôvodnenie,
ktoré by dalo presvedčivú a náležitú odpoveď na všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli zistené
a preukázané v rámci dokazovania. Navyše je aj nepreskúmateľné, až zmätočné, keďže súd prvej
inštancie na jednom mieste vyjadruje nesúhlas s tvrdeniami, ktoré tvrdenia však v zásade potvrdil aj
žalovaný. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že súd prvej inštancie konštatoval, že nemôže súhlasiť

s tým, že odber tovaru medzi sporovými stranami bol dohodnutý tak, že predávajúci vystaví zálohovú
faktúru, ktorú je kupujúci povinný v stanovenej lehote zaplatiť, a následne po nabehnutí zaplatenej sumy
na účet predávajúceho, mohlo dôjsť k odberu tovaru z dohodnutého miesta. Napriek tomu, že uvedené
skutočnosti podľa žalobcu vyplývajú z e-mailovej správy, ktorú vyhotovil bývalý konateľ žalovaného aj
z výsluchov svedkov (napr. K. E.), súd prvej inštancie uvedené skutočnosti neakceptoval, keďže podľa

jeho názoru takýto spôsob dohody nevyplýva z kúpnej zmluvy a nemôže vyplývať ani zo vzájomnej
obchodnej praxe, lebo išlo o prvý obchodný vzťah medzi stranami. Žalobca dôvodil, že nie je dôležité to,
či takáto podmienka bola alebo nebola expressis verbis zakomponovaná do kúpnej zmluvy, ale to, že
odber tovaru bol dohodnutý tak, ako to uviedol vo svojich písomných vyjadreniach. Platí to o to viac, že
žalovaný vo svojej účastníckej výpovedi v súvislosti s odberom tovaru a vystavením zálohovej faktúry

potvrdil, že dohoda bola taká, že v čase alebo krátko pred prvým odberom dôjde k úhrade zálohovej
faktúry. Žalobca tvrdil, že objektívne nemal možnosť zobrať chýbajúce množstvo tovaru, keďže nemal
faktúru vystavenú žalovaným ako predávajúcim. Povinnosť vystavenia faktúry bola pritom zakotvená
priamo v kúpnej zmluve, konkrétne v bode 5.1. S poukazom na vyššie uvedené dôvody mal žalobca zato, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný neporušil svoju právnu povinnosť
vyplývajúcu z obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom.

34. Okrem toho žalobca namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej
sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Tvrdil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tomto smere
vo všeobecnej rovine a bez náležitého odôvodnenia zhrnul bez toho, aby sa náležite vysporiadal so
všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré žalobca uviedol v priebehu konania. Poukázal, že hlavným
dôvodom zamietnutia jeho nároku na zmluvnú pokutu bolo, že žalovaný podľa súdu prvej inštancie

neporušil povinnosť zo zmluvy, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou. Žalobca namietal, že
nebolo sporné, že žalovaný nepreviedol na žalobcu vlastnícke právo k predmetu kúpy v stanovenom
termíne a v dohodnutom rozsahu, čím porušil svoju povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou
pokutou. Súd prvej inštancie ale pri odôvodnení zamietnutia uplatneného nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty iba odkázal na odsek 26. odôvodnenia svojho rozsudku, v ktorom sa zaoberal
uplatneným nárokom na náhradu škody a jej zákonnými predpokladmi. Žalobca dôvodil, že takýto

spôsob odôvodnenia dôvodnosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty (odkazom na odôvodnenie
rozsudku na časť týkajúcu sa náhrady škody) nie je v medziach zákona, keďže žalobcom uplatnená
majetková škoda nebola spôsobená porušením povinností, na ktorú bola zakotvená zmluvná pokuta,
preto v danom prípade aj kumulatívne uplatňovanie týchto nárokov bolo dôvodné. Mal za to, že pokiaľ
súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené všetky zákonom (a kúpnou zmluvou) stanovené

podmienky na priznanie zmluvnej pokuty, tak svoje rozhodnutie aj v tomto smere, by mal osobitne
odôvodniť a nie iba odkázať na ďalší odsek odôvodnenia rozsudku, v ktorom vyhodnotil dôvodnosť
odlišného peňažného nároku.

35. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) žalobca uviedol, že skutkové zistenia tak,
ako ich ustálil súd prvej inštancie, neobstoja. Najmä neobstojí záver, že žalobca nepreukázal splnenie
všetkých základných podmienok zodpovednosti za škodu. Namietal, že súd prvej inštancie odignoroval
tvrdenia žalobcu aj to, čo vypovedal svedok K. E.. Tvrdil, že súd prvej inštancie nevyhodnotil jeho
svedeckú výpoveď, čo zároveň predstavuje nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a

zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Na strane druhej ale súd prvej inštancie
uveril zavádzajúcim tvrdeniam svedkov, ktorí evidentne boli (a sú) v pozitívnom vzťahu so žalovaným.
Za mimoriadne závažné pochybenie súdu prvej inštancie považoval žalobca to, že sa nevysporiadal s
jeho námietkou, že jednotlivé tvrdenia žalovaného (a jeho svedkov) boli vnútorne protirečivé a zjavne
účelové. Poukázal pritom na písomné odpovede žalovaného na predžalobné výzvy žalobcu, kde sa

žalovaný odvolával na nižšiu úrodu spôsobenú nepriaznivým počasím, kým vo svojich vyjadreniach v
súdnom konaní už uvádzal, že disponoval s dohodnutým tovarom, len ho predal tretej osobe.

36. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vyslovil určité pochybnosti aj vo vzťahu k predloženej e-
mailovej správe vtedajšieho konateľa žalovaného zo dňa 21.6.2018, keďže v tejto elektronickej správe

nie je spomínané číslo zálohovej faktúry ani konkrétna suma, preto uvedené skutočnosti vyvolávali
pre súd prvej inštancie otázniky, o akú zálohovú faktúru sa jedná, na aké množstvo tovaru a cenu.
Nezohľadnil ale to, že vypočutí svedkovia (či už aktuálny alebo bývalý konateľ žalovanej, ale aj svedok
K. E.) zhodne potvrdili, že zálohová faktúra v tomto konkrétnom prípade bola vystavená po dohodnutom
termíne odberu tovaru, t. zn. po 12.7.2018, a jej zaplatenie bolo podmienkou na to, aby žalobca tovar

mohol od žalovaného prevziať.

37. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalobca uviedol, že nespochybňuje právo
súdu rozhodnúť o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, a ktoré považuje za dôležité z hľadiska
svojho rozhodnutia, nepovažuje ale za správne, že súd v podstate bez bližšieho odôvodnenia zamietne

návrh na vykonanie dôkazu. Poukázal pritom na svoj návrh na výsluch svedka O. G. P., ktorý žalobcovi
poskytoval ako jeho právny zástupca z Maďarskej republiky právne služby v roku 2018 a to aj v súvislosti
s kúpnou zmluvou, ktorú uzavrel so žalovaným. Tvrdil, že O. P. mal poznatky ohľadne prejednávaného
obchodno-právneho vzťahu medzi sporovými stranami, najmä mal informácie o tom, akým spôsobom
prebiehala komunikácia medzi nimi ohľadne dodania a odberu tovaru. Tvrdil, že vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu, najmä protichodné tvrdenia sporových strán, išlo o dôkaz, ktorý mal byť vykonaný
za účelom objektívneho ustálenia skutkového stavu. Zdôraznil, že podľa ust. § 153 ods. 3 CSP platí,
že ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (medzi ktoré patrí aj
návrh na vykonanie dokazovania) neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Znapadnutého rozhodnutia však vôbec nevyplýva, prečo súd nevykonal navrhnutý výsluch svedka M. P.
tak, ako to ustanovuje § 153 ods. 3 CSP, a to i napriek tomu, že vychádzajúc z citovanej právnej normy
sa jedná o povinnú náležitosť odôvodnenia rozsudku, čo potvrdzuje aj ust. § 220 ods. 2 CSP. Uvedené

skutočnosti teda svedčia o tom, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, preto je tu daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

38. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, žalobca namietal nesprávnu
interpretáciu príslušných ustanovení Obchodného zákonníka súdom prvej inštancie, napr. ust. § 411,

v zmysle ktorého predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar
vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto
zákonom. Žalobca tvrdil, že mu nebolo umožnené, aby nadobudol vlastnícke právo k tovaru v súlade
so zmluvou. Žalovaný svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z citovaného ustanovenia Obchodného
zákonníka evidentne porušil, čo však súd prvej inštancie nezohľadnil. O nesprávnom právnom posúdení
svedčí podľa žalobcu i to, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené všetky predpoklady

vzniku zodpovednosti za škodu. Navyše súd prvej inštancie nezohľadnil ani príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka o uchovaní tovaru (§ 462 až § 468), z ktorých predávajúcemu vyplývajú
zákonom stanovené povinnosti pri predaji tovaru inej, tretej osobe. Dôvodil, že ak by aj hypoteticky
pripustil, že sa dostal do omeškania s prevzatím tovaru, je potrebné v tejto súvislosti v prvom rade
poukázať na ust. § 462 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím

tovaru alebo so zaplatením kúpnej ceny v prípadoch, keď sa dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny má
uskutočniť súčasne, a predávajúci má tovar u seba alebo s ním môže inak nakladať, musí predávajúci
urobiť opatrenia primerané okolnostiam na uchovanie tovaru. Predávajúci je oprávnený tovar zadržiavať,
dokiaľ mu kupujúci neuhradí primerané náklady, ktoré predávajúcemu pri tom vznikli. Vychádzajúc z
vyššie citovaného ustanovenia mal za to, že procesná obrana žalovaného, že tovar, ktorý žalobca

neprevzal, musel predať inej tretej osobe pre nedostatok skladovacích priestorov, nemohla obstáť,
keďže žalovanému priamo z ust. § 462 Obchodného zákonníka vyplýva povinnosť urobiť primerané
opatrenia, pričom svoju povinnosť mohol splniť napr. aj uložením tovaru v skladisku tretej osoby. Zároveň
žalobca poukázal aj na ust. § 466 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že predávajúci v prípade
omeškania kupujúceho s prevzatím tovaru môže vyzvať kupujúceho na splnenie tejto povinnosti s tým,

že je oprávnený určiť primeranú lehotu na prevzatie tovaru a po jej márnom uplynutí je oprávnený tovar
predať vhodným spôsobom. Pred týmto predajom je však povinný upozorniť stranu, ktorá je v omeškaní,
na úmysel tovar predať. Jednotlivé ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa uchovania tovaru
takpodľažalobcusúdprvejinštancienezohľadnil.Nesprávneprávneposúdenievecivzhliadolžalobcaaj
v rozhodnutí súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, pretože podľa žalobcu kumulácia

nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a majetkovej škody bola v medziach zákona.

39. Záverom žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol správne ani o trovách
konania, keď sa mal správne riadiť ust. § 257 CSP, pretože už samotné okolnosti prípadu majú povahu
dôvodovhodnýchosobitnéhozreteľa.Uviedol,že§257CSPumožňujesúdunepriznaťnároknanáhradu

trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní o trovách
konania by mali úvahy o aplikácii ust. § 257 CSP nadväzovať na záver o vzniku nároku na náhradu
trov konania jednej z procesných strán. Argumentoval, že žalovaný evidentne porušil svoju základnú
povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, keďže vlastnícke právo k tovaru v dojednanom množstve a
termíneevidentnenepreviedolnažalobcu,čímzároveňporušilajzásadupactasuntservanda,akojednu

zo základných zásad súkromného práva. Žalobca na rozdiel od žalovaného svoju základnú zmluvnú
povinnosť splnil, keďže časť z celkovej kúpnej ceny za poskytnuté množstvo tovaru riadne a včas zaplatil
a následne poskytnutý tovar aj prevzal od žalovaného. Uviedol, že žalovaný ho riadne neinformoval,
že zvyšnú časť tovaru mieni predať inej osobe, a v konečnom dôsledku aj predal inému odberateľovi
(odberateľom), zrejme za oveľa vyššiu kúpnu cenu, vzhľadom na rast trhovej ceny jačmeňa najmä

v druhej polovici roku 2018. Mal za to, že takéto konanie žalovaného odporuje zásadám poctivého
obchodného styku aj dobrým mravom, preto priznanie trov konania žalovanému proti žalobcovi, by
bolo pre žalobcu krajne nespravodlivé. Dodal tiež, že na strane žalovanej vystupuje veľká obchodná
spoločnosť fungujúca na poľnohospodárskom trhu už desiatky rokov, ktorá iba v roku 2021 dosiahla
zisk vo výške 750.999,- eur a tržby v tom istom roku jej narástli o 32 %. Všetky vyššie uvedené

dôvody podľa žalobcu svedčia o tom, že pre žalovanú ani prípadné nepriznanie práva na náhradu trov
konania by nebolo žiadnym citeľným zásahom do jej majetkovej sféry, čo však súd náležite neskúmal
pri rozhodovaní o trovách konania.40. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie aj procesný postup, ktorý mu predchádzal, považuje za zákonný
a nestotožňuje sa so žalobcom o naplnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

41. Pokiaľ ide o preukázanie predpokladov zodpovednosti za škodu, žalovaný argumentoval, že
nerozporoval, že žalobca si obstaral tovar od tretích subjektov za trhových podmienok v čase
uskutočnenia kúpy, ale to, že žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s porušením povinností
žalovaného. Poukázal, že podľa ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka platí, že prejav vôle, ktorý

obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako
prvá v konaní tento výraz použila. Tvrdil, že z výsluchov svedkov nepochybne vyplýva, že návrh kúpnej
zmluvy bol predložený žalobcom, preto všetky interpretačné nejasnosti idú na jeho vrub a platí to aj
pokiaľ ide o úpravu platobných podmienok a podmienok prevzatia/odvozu tovaru.

42. Ďalej žalovaný poukázal, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v čase dohodnutého uskutočnenia odberu tovaru
disponoval dohodnutým množstvom, bol pripravený plniť a žalobcu vyzýval na prevzatie tovaru.
Žalovaný dôvodil, že žalobca si neplnil svoju povinnosť prevziať tovar ako to bolo v zmluve dojednané,
preto je jeho nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 376 Obchodného zákonníka vylúčený pre
nedostatok súčinnosti, na ktorú bol povinný. Dodal, že porušenie povinnosti žalobcu preukazujú listinné

dôkazy aj výsluchy svedkov F. G. H., F. J. I., G. a C. D., ktorý vypovedal, že sám opakovane vyzýval
a urgoval žalobcu, aby tovar prevzal. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru, že žalovaný si nemohol splniť svoju povinnosť z dôvodu pasivity žalobcu,
ktorý aj napriek viacerým výzvam a urgenciám žalovaného si nesplnil svoju povinnosť prevziať riadne
ponúknuté plnenie. Aj preto mal žalovaný za to, že žalobcovi nemohla vzniknúť škoda, ale vznikli mu len

náklady v súvislosti s obstaraním jačmeňa, no tieto žalobcovi nevznikli v príčinnej súvislosti s porušením
povinností žalovaného, ale z dôvodu, že žalobca neprevzal od žalovaného riadne ponúknuté plnenie.

43. Pokiaľ ide o kumuláciu nárokov na zmluvnú pokutu a náhradu škody, žalovaný dôvodil, že nie je
sporné, že žalobca si uplatnil v rozpore s § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na zmluvnú pokutu

a nárok na náhradu škody za to isté porušenie povinnosti žalovaného, a to previesť vlastnícke právo
k tovaru na žalobcu.

44. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný poukázal, že jeho naplnenie
žalobca videl v tom, že odvolaním napadnuté rozhodnutie nebolo náležite odôvodnené. Žalovaný toto

tvrdenie žalobcu odmietol, keď dôvodil, že napadnuté rozhodnutie je súladné s ust. § 220 ods. 2 CSP a to
aj v kontexte judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech v konaní pred všeobecným súdom (I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).

45. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, žalovaný argumentoval, že žalobca
výsluch svedka O. G. P. neoznačil v žiadnom zo svojich písomných podaní a dokonca mal na to možnosť
aj na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 25.4.2022. Táto pasivita žalobcu nemôže isť na vrub žalovaného.
Okremtohododal,žežalobcaneuviedol,kakýmkonkrétnymskutočnostiammátentosvedokvypovedať.

Dôvodil, že neefektívnosť a nehospodárnosť výsluchu menovaného svedka potvrdzuje aj to, že žiadne
osoby za žalovaného nikdy v priebehu kontraktačného procesu neprišli s týmto svedkom do kontaktu.
Poukázal, že súd prvej inštancie riadne žalobcu oboznámil s dôvodmi, prečo návrhu na výsluch svedka
O. G. P. nevyhovel, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.5.2022.

46. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí (odseku 9.) uviedol, aké skutkové závery vyplynuli z výsluchu svedka K. E..
K namietaným rozporom vo výpovediach a vo výpovediach s listinami žalovaný uviedol, že tieto boli
vyjasnené výsluchom svedka F. I., G., F. G. H. a C. D., ktorými bolo preukázané, že prvotné porušenie
povinnosti bolo na strane žalobcu, ktorý nebol schopný logisticky zabezpečiť odvoz tovaru v dohodnutej

dobe.

47. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný argumentoval, že
súd prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa §§ 411, 373, 462, 466 Obchodného zákonníka a§ 257 CSP. Poukázal, že § 411 Obchodného zákonníka upravuje základné povinnosti predávajúceho
voči kupujúcemu, ktoré tvoria obsah obchodného záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou.
V nadväznosti na toto ustanovenie žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný neumožnil

nadobudnúť vlastnícke právo k celému množstvu tovaru, nemá opodstatnenie. Ďalej poukázal, že podľa
žalobcusasúdprvejinštanciedopustilnesprávnehoprávnehoposúdeniaajpokiaľideoust.§373anasl.
Obchodného zákonníka, teda ustanovenia, ktoré upravujú predpoklady zodpovednosti za škodu. V tejto
súvislosti žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie nezohľadnil aj ust. § 462 a nasl. Obchodného zákonníka,
ktoré upravuje povinnosť prijať vhodné opatrenia pri omeškaní kupujúceho so splnením povinnosti.

Žalovaný k uvedeným tvrdeniam žalobcu dôvodil, že aj svedok C. D., ktorý bol sprostredkovateľom
zabezpečeným žalobcom potvrdil, že žalovaný vyzýval žalobcu (prostredníctvom neho) na prevzatie
tovaru, a že žalobca bol na možnosť predaja upozornený.

48. K rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a tvrdeniu žalobcu
o potrebe aplikácie ust. § 257 CSP žalovaný uviedol, že argumentácia žalobcu založená na tvrdeniach

o hospodárskom úspechu, ako dôvode osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému, je scestná. To, že nejaký subjekt vykazuje nadpriemerné hospodárske výsledky ešte
neodôvodňuje záver, že mu neprislúcha právo na náhradu trov konania.

49. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

50. Žalovaný v odvolacej duplike rovnako zotrval na tom, čo uviedol vo vyjadrení k odvolaniu.

51. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

52. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

53. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

54. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces; či nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností; či dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy a či riadne svoje
rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

55. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra
prejednania veci pred súdom prvej inštancie neznemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných
oprávnení v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

56. Podrobné, vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní
odvolací súd uvádza:57. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) odvolací súd uvádza:

58. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Obsah práva na spravodlivý súdny

proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťamivkonanízostranysúdu,právonariadneodôvodnenierozhodnutiaajzákazprekvapivých
rozhodnutí. I keď porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje
pochybenie súdu, o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

59. Žalobca odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP založil na tvrdení, že súd prvej inštancie
náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie, najmä neuviedol, prečo a na základe akých skutočností dospel
k záveru, že neboli splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu.

60. K žalobcom namietaným nesplneným požiadavkám na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí výstižne
opísal prednesy sporových strán a ich konečné návrhy; dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia;
úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a ktoré nie a
uviedol svoje právne posúdenie zisteného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Osobitnú

pozornosť venoval súd prvej inštancie relevantným sporným otázkam medzi stranami a to, či vykonaným
dokazovaním bolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného
za škodu a či žalovaný porušil povinnosť previesť vlastnícke právo k tovaru na žalobcu, splnenie
ktorej povinnosti bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Zároveň súd prvej inštancie venoval širokú
pozornosť aj charakteristike inštitútu zmluvnej pokuty a jej základných funkcií, akcesorickej povahe

zmluvnej pokuty, jej účelu, vzťahu občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy zmluvnej pokuty (odsek
22. rozsudku súdu prvej inštancie) a tiež vzťahu zmluvnej pokuty a náhrady škody (odsek 27. rozsudku
súdu prvej inštancie). Veľmi podrobne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s teoretickými východiskami
právnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka (odsek 24. rozsudku
súdu prvej inštancie). Vzhľadom k tomu, že žalobca nárok na zmluvnú pokutu aj nárok na náhradu

škody založil na tvrdení, že žalovaný porušil svoju povinnosť dodať žalobcovi ako kupujúcemu tovar
(zostávajúcich 1.000 ton jačmeňa) a previesť na neho vlastnícke právo k tomuto tovaru, neobstojí
tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie pri odôvodnení zamietnutia uplatneného nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty iba odkázal na odsek 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa zaoberal
uplatneným nárokom na náhradu škody. Odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odseku

23. napadnutého rozsudku dospel k záveru, že žalovaný neporušil svoju povinnosť, ktorá bola
sankcionovaná zmluvnou pokutou a v podrobnostiach odkázal na odsek 26., kde v bode 1. odseku 26.
rozsudku súd prvej inštancie podrobne analyzoval, či vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
žalovaný porušil nejakú svoju právnu povinnosť. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je súčasne zrejmé,
ktoré dôkazy vykonal. Napadnuté rozhodnutie má logickú postupnosť a sú v ňom zahrnuté rozhodné

skutkové zistenia.

61. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Skutočnosť, že žalobca má na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu o

nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a existencii vady konania
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

62. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), tento je naplnený vtedy, ak súd

zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý môže priniesť relevantné skutkové zistenia a ktorého
vykonanie je prípustné, a tým spôsobí sťaženie dôkaznej pozície strany sporu a zároveň sa vzdiali
želanej a možnej miere zistenia skutkového stavu.63. Žalobca v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedka
O. G. P., čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Poukázal, že O. P. mal poznatky
ohľadne prejednávaného obchodno-právneho vzťahu medzi sporovými stranami, najmä mal informácie

o tom, akým spôsobom prebiehala komunikácia medzi stranami ohľadne dodania tovaru.

64. Odvolací súd poukazuje, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.5.2022 vyplýva, že žalobca
navrhol výsluch svedkov K. E. a O. G. P.. Na otázku súdu, k akým skutočnostiam žalobca navrhuje
vypočuť svedka O. G. P., žalobca odpovedal, že tento svedok bol s p. E. zrejme ako jeho právny

zástupca, ktorý komunikoval túto obchodno-právnu záležitosť s p. E. a práve preto má od neho určité
informácie o tom, akým spôsobom žalobca vyzýval žalovaného, aby zabezpečil aspoň zálohovú faktúru,
na základe ktorej by mohol žalobca tovar prevziať. Následne súd prvej inštancie oboznámil sporové
strany, že z dôvodu hospodárnosti konania ako svedka vypočuje iba K. E..

65. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že za stavu, keď svedok K.

E. vypovedal k otázkam týkajúcim sa celého kontraktačného procesu medzi stranami, ktorého bol aj
osobne účastný, bolo by nadbytočné a nehospodárne vypočuť ako svedka aj O. G. P.. Z vyjadrení
oboch sporových strán zhodne vyplýva, že O. G. P. nebol prítomný na žiadnom zo stretnutí zástupcov
strán. S ohľadom na túto skutočnosť mohol preto O. G. P. aj podľa vyjadrenia žalobcu vypovedať
iba k tomu, čo mu o prejednávanej veci sprostredkoval K. E.. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa

30.5.2022 vyplýva, že svedok K. E. obsialo vypovedal na otázky súdu aj sporových strán, týkajúce sa
prejednávanej veci. Bolo by preto nehospodárne zisťovať výpoveďou svedka O. G. P., aké informácie
o veci mu sprostredkoval K. E., keď tieto súd prvej inštancie dokázal získať priamo z výsluchu svedka K.
E.. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd nepovažoval ani odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. e) CSP za naplnený.

66. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod
je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej
inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP.

67. Žalobca v odvolaní vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP namietal
predovšetkým nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie, že žalovaný neporušil žiadnu svoju
právnu povinnosť, ktorá by zakladala nárok žalobcu na zmluvnú pokutu aj náhradu škody.

68. S otázkou, či žalovaný porušil nejakú svoju právnu povinnosť sa súd prvej inštancie veľmi podrobne
a vyčerpávajúco vysporiadal najmä v odseku 26. odvolaním napadnutého rozhodnutia (jeho závery
zhrnul odvolací súd v odsekoch 24. až 27. tohto rozsudku), pričom odvolací súd konštatuje správnosť
záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k tejto otázke a v plnom rozsahu na nich odkazuje.

69.Navyšeodvolacísúddodáva,žeObchodnýzákonníkprenechávaúpravučasudodávkytovarunajmä
na dohode zmluvných strán. Spôsob určenia dodacej lehoty závisí od vzájomnej dohody zmluvných
strán a môže byť určený buď uvedením jej dĺžky, alebo môže byť, ako tomu bolo aj v danom prípade,
ohraničený uvedením najneskoršieho dňa - do 12.7.2018. Zároveň sa strany dohodli, že odvoz tovaru
zabezpečí kupujúci (t. j. žalobca), a že nakladanie a váženie tovaru bude vykonané na základe ústnej

dohody zmluvných strán (článok 5. bod 2. kúpnej zmluvy).

70. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca nepreukázal, že si prišiel tovar prevziať, prípadne,
že tak chcel spraviť v dohodnutom čase (do 12.7.2018), iba všeobecne uviedol, že sa domáhal dodania
tovaru, čo však nepreukázal. Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvej inštancie, že

v žiadnom ustanovení kúpnej zmluvy nebolo medzi stranami dojednané, že žalobca si tovar môže
prevziať iba pod podmienkou, že zaplatí zálohovú faktúru, ktorú mu vystaví žalovaný. Vykonaným
dokazovaním teda nebolo preukázané, že žalobca nemal bez zaplatenia kúpnej ceny tovaru možnosť
s tovarom nakladať v mieste určenom na dodanie tovaru, ktorým bol hospodársky dvor žalovaného.S poukazom na vyššie uvedené preto nemožno súhlasiť so žalobcom, že žalovaný porušil povinnosť
dodať žalobcovi tovar a previesť vlastnícke právo k tovaru na žalobcu, lebo nezodpovedá vykonanému
dokazovaniu.

71. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade
s § 191 CSP. Súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli
a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm. f) CSP preto nepovažoval odvolací súd za naplnený.

72. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd udáva, že tento odvolací
dôvod je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych
predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd

posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne,
avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

73. Žalobca odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP založil na tvrdení, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní nezohľadnil ust. § 462 až § 468 Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú úpravu uchovania

tovaru a povinnosť kupujúceho uchovať tovar. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
vzhliadol žalobca i v tom, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
neaplikoval ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

74. Odvolací súd udáva, že z ust. § 462 Obchodného zákonníka, ktorého aplikácie sa žalobca
domáhal, je zrejmé, že omeškanie kupujúceho zakladá povinnosť predávajúceho uskutočniť opatrenia
na uchovanie tovaru v prípadoch, keď sa dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny má uskutočniť
súčasne, a predávajúci má tovar u seba alebo s ním môže nakladať. Odvolací súd poukazuje, že
žalobca v konaní nepreukázal, že strany sa dohodli, že dodanie tovaru a zaplatenie kúpnej ceny sa

malo uskutočniť súčasne. Tovar (1.750 ton jačmeňa) mal žalobca od žalovaného podľa článku 5. bodu 2.
kúpnej zmluvy odobrať najneskôr do 12.7.2018, pričom z kúpnej zmluvy nevyplýva, že predpokladom na
to, aby žalobca od žalovaného tovar (resp. s ohľadom na jeho značný objem skôr jeho jednotlivé časti)
mohol odobrať bolo, že žalobca za tovar (resp. odoberanú časť tovaru) súčasne zaplatil žalovanému
kúpnu cenu. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými

sa plne stotožňuje a považuje ich za nadbytočné na tomto mieste opakovať. Rovnako aj právna úprava
v ust. § 466 až § 468 Obchodného zákonníka o svojpomocnom predaji tovaru pri omeškaní s jeho
prevzatím sa vzťahuje na situácie, keď platenie kúpnej ceny sa má uskutočniť pri prevzatí tovaru.

75. K aplikácii ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací súd uvádza,

že prichádza do úvahy vtedy, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie nároku na náhradu
trov konania strane sporu, ale súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré jej náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o výnimočný prípad, pričom táto
výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane sporových strán.

76. V predmetnom spore žalobca za okolnosti hodné osobitného zreteľa označil okolnosti veci a to,
že žalovaný na neho nepreviedol vlastnícke právo k 1.000 tonám jačmeňa a tiež okolnosť na strane
žalovaného, ktorou podľa žalobcu sú mimoriadne hospodárske výsledky žalovaného.

77. Odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi

sporovými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje
práva, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Žalobcom tvrdené skutočnosti
nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal žalovanému priznať náhradu trov
konania a ani z obsahu spisu nevyplývajú iné jedinečné osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by
odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu.

78. S poukazom na dôvody uvedené v odsekoch 74. až 77. tohto rozsudku dospel odvolací súd k záveru,
že ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP nie je naplnený.79.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSPpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny.
Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

80. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

81. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).