Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. december 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4T/37/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223010392
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4223010392.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v trestnej veci obžalovaného

mladistvého A. B. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní v Komárne dňa 4. decembra 2023

r o z h o d o l :

Obžalovaný mladistvý A. B., narodený XX. XXXXXX XXXX v B., trvale bytom C. D., prechodne bez
prihlásenia D., E. F. XX, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 01. februára 2023 v čase okolo 11.00 hod. v D. E. B. G. H. XXX/XXX pred predajňou Lidl odcudzil
voľne odložený, neuzamknutý trojkolesový bicykel značky Gommer sivej farby s výrobným číslom
N00261 tým spôsobom, že ho uchopil za riadidlá a následne odtlačil domov, do miesta svojho bydliska
v D., E. F. XX, čím poškodenej I. J., narodenej XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom D., H. K., L. XXXX/
XX spôsobil škodu vo výške najmenej 340.- eur,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á ch a l

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného
zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 117 odsek 1 Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá

a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 119 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú
dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno podala na Okresný súd Komárno dňa 17.07.2023
postupom podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu pod sp. zn. 1Pv 105/23/4401-13, zo dňa12.07.2023, na obvineného mladistvého obvineného A. B., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Súd vykonal dňa 4. decembra 2023 hlavné
pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní mladistvý obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku vyhlásil, že
je vinný zo spáchania skutku, uvedeného v obžalobe. Súd preto obžalovanému položil otázky primerane
podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku
a keďže obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska okresnej

prokurátorky, ktorá navrhla prijať jeho vyhlásenie o vine, podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku
vyhlásenieobžalovanéhoovineprijalapodľa§257odsek8Trestnéhoporiadkuvyhlásil,žedokazovanie
ohľadne žalovaného skutku sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie mladistvého obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné
dôkazy zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce jeho vinu okrem jeho samotného priznania,

súd dospel k záveru, že mladistvý obžalovaný skutkom, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, naplnil
všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona a to z hľadiska objektu, objektívnej stránky, keďže úmyselne (§ 15 písmeno a)
Trestného zákona) zasiahol do záujmu, chráneného Trestným zákonom, a to prisvojil si cudziu vec tým,
že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej

príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho činu na
jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Zákonné znaky žalovaného prečinu naplnil
mladistvý obžalovaný aj po stránke materiálnej, keďže závažnosť jeho činu rozhodne nie je nepatrná (§
10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je táto určená predovšetkým spôsobom vykonania
činu a jeho následkom vo sfére zákonom chráneného záujmu, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný,

mierou zavinenia obžalovaného a jeho pohnútkou.

Súd teda vyhlásenie mladistvého obžalovaného prijal s ohľadom na to, že z dôkazov vykonaných v
prípravnom konaní (obsiahnutých vo vyšetrovacom spise), posudzovaných len na účely posúdenia
hodnovernosti priznania sa mladistvého obžalovaného, bolo možné urobiť záver o tom, že neexistuje

pochybnosť o pravdivosti jeho vyhlásenia o uznaní viny.

Súd právne posúdil žalovaný skutok ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona.

Postupom podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd po vyhlásení mladistvého
obžalovaného o vine, vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, a to prečítaním správ
a charakteristík k osobe obžalovaného, odpisu z registra trestov, výpisom z ústrednej evidencie
priestupkov a listinných dôkazov, vzťahujúcich sa na jeho prípadné predchádzajúce odsúdenia.

Na základe uvedeného, po naplnení vyššie uvedených procesných podmienok a postupov, sa súd pri
svojom rozhodovaní v ďalšom zameral už len na určenie druhu trestu a jeho výmery. V tomto smere
postupovala súd v súlade s ustanovením § 34 odsek 1 a odsek 4 Trestného zákona, podľa ktorých
má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od

páchania trestných činov. Súd zároveň prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vrámcidokazovaniasúdumladistvéhoobžalovanéhozistiltripoľahčujúceokolnostipodľa§36písmeno
j) Trestného zákona a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, ako aj podľa § 36 písmeno

l) Trestného zákona teda, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a
zároveň súd zobral do úvahy aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to, že od začiatku trestného stíhania
napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o tom, že sa
cítibyťvinný,týmpádomnapomáhalajsúdu,pretožesanemuselovykonávaťdokazovanieohľadneviny,
preto súd aplikoval aj ustanovenie § 36 písmeno n) Trestného zákona. Súd u obžalovaného priťažujúcu

okolnosť nezistil.

Obžalovanému súd ukladal trest podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu
odňatia slobody až na dva roky, pričom podľa § 38 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona prihliadolna pomer a mieru závažnosti u mladistvého obžalovaného zistených poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnosti a pri prevahe pomeru poľahčujúcich okolností, ako aj za použitia § 117 odsek 1 Trestného
zákona, podľa ktorého sa trestné sadzby u mladistvých znižujú na polovicu, uložil obžalovanému trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov. Pri ukladaní trestu súd prihliadol na okolnosti prípadu,
závažnosťspáchanéhoprečinu,akoajnaosobuobžalovaného,pričomprizohľadnenívyššieuvedených
zistení, mal súd za to, že je na mieste na mladistvého obžalovaného pôsobiť primeraným trestom
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu (keďže ide o jeho prvé odsúdenie za trestný
čin) a určením skúšobnej doby na 1 (jeden) rok s použitím § 119 odsek 1 Trestného zákona. Takto

uložené tresty považoval súd za primerané a dostačujúce aj s hľadiska najmä individuálnej prevencie a
výchovného pôsobenia na mladistvého obžalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo (§ 311 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa
vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť
zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj štátny orgán
starostlivosti o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie samostatne (§ 345 odsek
1 Trestného poriadku).
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.