Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233853
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:5123233853.2

Uznesenie

-1 -

41Cob/92/2023-846

UZNESENIE

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci navrhovateľa: DENIM group s.r.o., so sídlom Prešovská 45, 821 02 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 48 228 371, zastúpeného: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava
- mestská časť Petržalka, IČO: 36 727 334 proti odporcovi: AUPARK Žilina SC, a.s., so sídlom Veľká
Okružná 59A, 010 01 Žilina, IČO: 44 441 193, zastúpenému ADVOKÁCIA, s. r. o. so sídlom Hollého 10,

049 01 Nitra, IČO:36 854 107, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. 56Cb/26/2023-586 zo dňa 16. augusta 2023 takto

r o z h o d o l :

-2 -
41Cob/92/2023-846

UZNESENIE

I.Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 56Cb/26/2023-586 zo dňa 16. augusta 2023 potvrdzuje.

II. Odporcovi priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

-21 -
41Cob/92/2023-846

UZNESENIE1. Okresný súd Žilina napadnutým uznesením vo výroku I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a výrokom II. rozhodol, že odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi
nepriznáva.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhal voči odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil
povinnosť vydať a umožniť navrhovateľovi prevziať a odviezť hnuteľné veci bližšie špecifikované v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že ako dlhoročný obchodný partner firiem zastrešujúcich globálne
renomované značky z oblasti odievania, obuvi, výrobkov z kože a príslušenstva je dovozcom/
nadobúdateľom a vlastníkom výrobkov dodávaných týmito obchodnými partnermi. Spoločnosť DENIM
retail s.r.o. je obchodná spoločnosť prevádzkujúca ako nájomca, prípadne ako podnájomník obchodné
priestory vhodné na ponúkanie a predaj luxusných odevov, obuvi, výrobkov z kože, doplnkov a

príslušenstva disponujúca personálnymi a logistickými kapacitami umožňujúcimi predaj tovaru vo
vlastníctve komitenta. Ďalej navrhovateľ uviedol, že ako vlastník tovaru a komitent so spoločnosťou
DENIM retail s.r.o. ako komisionárom uzatvoril komisionársku zmluvu dňa 31.03.2016 za účelom
predaja tovaru navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil, že základnou povinnosťou predajcu bol predaj tovaru
vo vlastníctve navrhovateľa, a to vo vlastnom mene, avšak pre navrhovateľa a na jeho účet. Do

predajne TOMMY HILFIGER, nachádzajúcej sa v Aupark Shopping Center Žilina taktiež prevádzkovanej
predajcom dodal navrhovateľ tovar špecifikovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v
celkovej hodnote 288.917,30 Eur. Podľa navrhovateľa sa predajca ako prevádzkovateľ obchodného
priestoru dostal do sporu s odporcom v súvislosti s realizáciou práv a povinností vyplývajúcich z ich
zmluvného vzťahu, predmetom ktorého bol prenájom (podnájom) obchodného priestoru. Odporca si

voči predajcovi uplatňuje peňažné nároky vo výške 29.945,76 Eur, ktoré predajca považuje za sporné a
namieta ich. Nájomný vzťah medzi odporcom a predajcom bol ukončený listom o odstúpení od zmluvy
zo dňa 06.04.2023, v súvislosti s ktorou skutočnosťou odporca vyzval predajcu na vypratanie priestorov.
Odporca však napriek výzve na vypratanie znemožnil vstup predajcu do obchodného priestoru a
zamedzil mu nakladanie s vecami v obchodnom priestore, neumožnil mu priestor riadne vypratať a

ani z neho odviezť veci patriace navrhovateľovi. O tejto skutočnosti predajca bezodkladne informoval
navrhovateľa ako vlastníka vecí. Predajca tiež informoval odporcu o vlastníctve navrhovateľa k veciam
nachádzajúcim sa v obchodnom priestore. Zo strany navrhovateľa boli odporcovi zaslané požiadavky na
poskytnutie súčinnosti pri odovzdaní a prevzatí vecí vo vlastníctve navrhovateľa, resp. výzvy na zdržanie
sa protiprávneho konania a sprístupnenie zadržiavaných vecí.

4. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom a nie je jeho dlžníkom.
Poukázal na komunikáciu s odporcom, na základe ktorej mal za to, že aj odporca považuje vlastníctvo
navrhovateľa k zadržiavaným veciam za dostatočne overené. Navrhovateľ považuje zadržiavanie jemu
patriacich vecí za protiprávne a hrubo zasahujúce do práv navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdí, že tým,

že odporca protiprávne zadržiava luxusné tovary navrhovateľa a znemožňuje vlastníkovi nakladanie s
týmto tovarom, okrem škody spôsobenej navrhovateľovi marením jeho základnej obchodnej činnosti
a znemožnením obratu daného tovaru v obchodnom styku, teda aj získania výnosov z ich predaja,
vlastníkovi spôsobuje škody nezvratným znížením obchodnej ceny daného tovaru v čase. Ďalšie
vážne škody a ohrozenie existencie predstavuje zadržanie tovaru z dôvodu jeho vplyvu na cash-flow

navrhovateľa a jeho celkovú možnosť ďalej obchodovať. Protiprávne zadržovanie tovaru zároveň
bráni navrhovateľovi v realizácii ďalších obchodných vzťahov, ktorých súčasťou sú aj aktíva zahŕňajúce
zadržiavaný tovar a zariadenia.

5. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že napriek tomu, že odporca nemá voči navrhovateľovi

žiadne peňažné ani nepeňažné nároky či práva, hodnota vecí vo vlastníctve navrhovateľa
neoprávnene zadržiavaných vecí odporcom predstavovala v čase znemožnenia nakladania s nimi sumu
288.917,38Eur a sporné nároky odporcu voči predajcovi pritom predstavujú výšku 29.945,76 Eur. Podľa
navrhovateľa ide o zásadný nepomer v aktuálnej situácii a dokladuje rozsah a intenzitu protiprávneho a
neodôvodniteľného zásahu do práv navrhovateľa. Ďalším dôvodom potreby nariadenia neodkladného

opatrenia sú podľa názoru navrhovateľa spôsobené škody, ich vysoká aktuálna výška a najmä značné
narastanie týchto škôd. S predlžovaním tohto protiprávneho stavu sa nielen navyšujú škody spôsobené
navrhovateľovi,alenezvratnejeohrozenéajprávoajzmyseldomáhaťsanápravyvštandardnomkonaní
a prostredníctvom výkonu prípadného rozhodnutia vydaného v tomto konaní.6. Súd skonštatoval, že v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniasaoboznámilslistinnýmidôkaznýmiprostriedkami,ktorébolipredloženénavrhovateľomspolu

s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 08.08.2023 a skonštatoval,
že pred posúdením dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal jeho obligatórne
náležitosti, pričom zistil, že navrhovateľ vo svojom návrhu označil dôkazy, na ktoré sa odvoláva, avšak
prevažnú väčšinu týchto k podanému návrhu nepripojil, čím v zmysle § 326 CSP nesplnil predpísané
náležitosti neodkladného opatrenia. Preskúmaním návrhu navrhovateľa dospel súd k záveru, že

nepripojenie listinných dôkazov, na ktoré sa navrhovateľ vo svojom návrhu odvoláva je vadou podania,
a teda podaný návrh neobsahuje predpísané náležitosti, nejedná sa však o také vady, ktoré by bránili
pokračovaniuvkonaní,nakoľkopodanýnávrhjezrozumiteľný,navrhovateľriadneoznačilstrany,ktorých
sa konanie týka, opísal skutkové okolnosti a uviedol, čoho sa podaným návrhom domáha.

7. Okresný súd uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

navrhovateľom uvádzané tvrdenia a k nim predkladané dôkazy skúma iba na úrovni tzv. osvedčovania,
ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia obsiahnutých skutočností. V takomto rozsahu sa súd pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámi so samotným návrhom ako
aj s priloženými listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom spolu s návrhom na

nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyplývajú skutkové tvrdenia o neoprávnenom zadržiavaní tovaru vo vlastníctve navrhovateľa,
akoajosvojvoľnomnakladanístýmtotovaromzostranyodporcu.Naliehavosťnariadenianeodkladného
opatrenia a danosť práva na strane navrhovateľa navrhovateľ odôvodnil neoprávneným zadržiavaním
luxusného tovaru v hodnote 288.917,83 Eur zo strany odporcu, znemožnením nakladania s týmto

tovarom, a s tým súvisiacou škodou spôsobenou marením základnej obchodnej činnosti navrhovateľa,
ako aj škodou spôsobenou podstatným znížením obchodnej ceny zadržiavaného tovaru. Z k návrhu
priloženého zoznamu a identifikácie tovaru, ako aj zo zoznamu faktúr TOMMY HILFIGER a A. B.
mal súd osvedčené, že navrhovateľ je vlastníkom tovaru, ktorého vydania sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáha. Z Komisionárskej zmluvy zo dňa 31.03,2016 (znenie k 31.12.2021)

mal súd osvedčené, že navrhovateľ ako komitent a spoločnosť DENIM retail, s.r.o. ako komisionár
uzatvorili dňa 31.03.2016 komisionársku zmluvu za účelom predaja tovaru vo vlastníctve navrhovateľa,
a to v mene spoločnosti DENIM retail, s.r.o., avšak na účet navrhovateľa. Ďalšie označené dôkazy
navrhovateľ k podanému návrhu nepripojil.

8. Okresný súd vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na uvedené
skutočnosti dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ neosvedčil potrebnosť a naliehavosť situácie vyžadujúcej
si okamžitý zásah súdu do pomerov strán sporu.

9. Okresný súd ďalej uviedol, že základným predpokladom neodkladného opatrenia je tvrdenie
a osvedčenie existencie právneho, teda nielen faktického vzťahu medzi navrhovateľom a subjektom,
ktorý má byť neodkladným opatrením dotknutý. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je nositeľom
dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru
súdu navrhovateľ na podporu skutkových tvrdení uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia nepredložil akýkoľvek dôkaz, na základe ktorého by mal súd osvedčenú pravdepodobnosť
existencie samotného právneho a faktického vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. Osvedčenie
existencie právneho a faktického stavu medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia a odporcom je
jedným z primárnym predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia
neodkladného opatrenia. Súd uviedol, že v danom prípade sa pri neodkladnom opatrení nepoužijú

ustanovenia o odstraňovaní vád, pričom súd nevykonáva dokazovanie. Navrhovateľom uvádzané
tvrdenia tak bez preukázania vzájomného vzťahu sporových strán dôkazmi, zostávajú výlučne v rovine
faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom rozsahu.

10. Okresný súd ďalej uviedol podmienky prípustnosti a opodstatnenosti každého navrhovaného

neodkladného opatrenia, ktorými je osvedčenie ohrozenia alebo porušenia práva navrhovateľa,
svedčiaceho mu z právnych vzťahov s odporcom; a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov
strán alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Podľa názoru súdu navrhovateľ ničím neosvedčil ani
nepreukázal také skutkové okolnosti, ktoré by súdu bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver,že je na strane navrhovateľa potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko mu bezprostredne hrozí
nebezpečenstvo vzniku ujmy zo strany odporcu a vzniku takejto ujmy možno zabrániť len nariadením
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd z dôvodu absencie osvedčenia

existencie základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia rozhodol o zamietnutí
návrhu v celom rozsahu. Súd vzhľadom na uvedené konštatovanie nevzhliadol priestor zaoberať
sa skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúcich
v požiadavke, podľa ktorej by sa nariadeným neodkladným opatrením nemalo neprimeraným spôsobom
zasahovať do právnych vzťahov účastníkov a tiež by nariadeným neodkladným opatrením nemal

byť vytvorený nenávratný stav, nakoľko účelom neodkladného opatrenia je i za platnej procesnej
úpravy v zásade primárne dočasná úprava slúžiaca na zabránenie nepriaznivých následkov, ktoré
by mohli nastať v konaní. Vo vzťahu k úprave podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 324 ods. 3 CSP súd konštatoval, že pri zohľadnení vymedzenia predmetu návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľom sledovaný účel neodkladného opatrenia nie je
možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorý inštitút slúžiť výlučne na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia v postavení potencionálneho oprávneného
v exekučnom konaní voči dlžníkovi (odporcovi). Uvedené súd konštatoval pri zohľadnení primárneho
argumentu, pre ktorý rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorým je
neosvedčenie existencie samotného vzťahu navrhovateľa a odporcu, ako aj neosvedčenie skutočnej
potreby úpravy pomerov prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia.

11. V závere súd skonštatoval, že uvedené zhodnotenia vykonané súdom prvej inštancie sú len v štádiu
predbežného posúdenia osvedčenia, resp. neosvedčenia nároku navrhovateľa pre účely rozhodovania
o navrhovanom neodkladnom opatrení a teda nie je vylúčené, že na základe výsledkov vykonaného
dokazovania v prípadnom konaní vo veci samej a pri uplatnení všetkých princípov civilného sporového

konania súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom, teda odlišným od posúdenia vykonaného
súdom v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP a skonštatoval, že odporcovi ako úspešnej procesnej strane svedčí nárok na náhradu

trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko však v prejednávanej veci nebolo preukázané, že odporcovi
vznikli v konaní v súvislosti s uplatnením alebo bránením práva trovy konania, súd odporcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

13. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že

boli naplnené dôvody na podanie odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h/ a b/ CSP. Podľa
navrhovateľa napadnuté rozhodnutie je nesprávneho právneho posúdenia veci a podmienok pre
vydanie neodkladného opatrenia a zároveň je nepreskúmateľné z dôvodu absencie kvalifikovaného
odôvodnenia, pričom je potrebné ho považovať za arbitrárne.

14. Navrhovateľa uviedol, že zásadne namieta, že by k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
údajne nepriložil všetky dôkazy, ktoré v texte návrhu odkazuje. Navrhovateľ síce nebol schopný pripojiť
k návrhu všetky prílohy označené v návrhu, avšak to výlučne z dôvodu kapacitných obmedzení portálu
eŽaloby, cez ktorý právny zástupca navrhovateľa návrh podával. Právny zástupca navrhovateľa však
obratom súdu doručil zvyšok príloh prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy – všeobecná

agenda. Pokiaľ teda súd vychádzal z predpokladu, že navrhovateľ nepriložil k návrhu neodkladného
opatrenia všetky prílohy označené v návrhu, takýto predpoklad je zjavne nesprávny a súd musel pri
spracúvaní podaní navrhovateľa pochybiť, čím fakticky navrhovateľovi odňal právo konať pred súdom,
čo má za následok porušenie práva navrhovateľa na spravodlivé konanie. Túto vadu bude potrebné
v ďalšom konaní odstrániť.

15. Podľa názoru navrhovateľa súd nedostatočným spôsobom skúmal skutočnosti uvádzané v návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia a aj v dôsledku uvedeného vec a podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia nesprávne posúdil. V celom rozsahu zotrváva na skutočnostiach uvedených
v návrhu a vo vzťahu k sporným skutočnostiam uviedol, že sa podaným návrhom domáha, aby súd

nariadilneodkladnéopatrenie,vrámciktoréhouložíodporcovipovinnosťvydaťaumožniťnavrhovateľovi
prevziať a odviezť hnuteľné veci špecifikované v petite návrhu. Navrhovateľ svoje vlastnícke právo
k veciam preukázal identifikáciou tovaru, súvisiacimi faktúrami, komisionárskou zmluvou a zúčtovacou
faktúrou komitenta. Predajca ako prevádzkovateľ obchodného priestoru sa dostal do sporu s odporcomv súvislosti s realizáciou práv a povinností vyplývajúcich z ich zmluvného vzťahu, predmetom ktorého
bol prenájom (podnájom ) obchodného priestoru. Odporca si voči predajcovi uplatňuje peňažné nároky
(nájomné a súvisiace náhrady), ktoré predajca podľa ním poskytnutých informácií považuje za sporné

a namieta ich. Výška predstavuje sumu 29.945,76 Eur. Nájomný vzťah medzi odporcom a predajcom
bol ukončený listom o odstúpení od zmluvy zo dňa 6.4.2023. Odporca v súvislosti s ukončením
zmluvy vyzval predajcu na vypratanie priestorov. Odporca napriek výzve na vypratanie znemožnil
vstup predajcu do obchodného priestoru a zamedzil mu nakladanie so všetkými vecami v obchodnom
priestore vrátane tovaru vo vlastníctve navrhovateľa, neumožnil mu priestor riadne vypratať ani z neho

odviezťveci(zariadenieatovar)patriacenavrhovateľovi.Predajcabezodkladneinformovalnavrhovateľa
ako vlastníka veci o konaní odporcu. Zároveň informoval odporcu o vlastníctve navrhovateľa ku
všetkým veciam nachádzajúcim sa v obchodnom priestore. Zo strany navrhovateľa boli zaslané
odporcovi požiadavka na poskytnutie súčinnosti pri odovzdaní a prevzatí všetkých veci vo vlastníctve
navrhovateľa, resp. výzvy na zdržanie sa protiprávneho konania a sprístupnenie zadržiavaných vecí.
Navrhovateľ uviedol, že odporca si bol niekoľko rokov bez pochybnosti vedomý skutočností, že predajca

nie je vlastníkom zariadenia v obchodnej prevádzke a vedel, že tieto veci sú vo vlastníctve tretej osoby
(navrhovateľa). Navrhovateľ nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu s odporcom, nie je jeho dlžníkom
a nie je odporcovi zaviazaný ani z iného dôvodu. Navrhovateľ s ohľadom na charakter zadržiavaných
veci operatívne vytvoril pre odporcu elektronický prístup na server, na ktorom boli lokalizované všetky
dokumenty a údaje potrebné na overenie vlastníctva tovaru zadržiavaného v obchodnom priestore,

prípadne v iných prevádzkach. Zároveň v prílohe emailovej správy zo dňa 28.04.2023 zaslal odporcovi
dokumentáciu o stave skladov v obchodných prevádzkach a zoznamom vecí (tovaru)nachádzajúcich
sa v týchto prevádzkach ako aj výber faktúr od dodávateľov s vyznačením konkrétnych tovarov.
Odporcovi bola zároveň ponúknutá okamžitá a plná súčinnosť v procese overovania vlastníctva. Medzi
navrhovateľom a odporcom prebehla aj telefonická komunikácia, kde navrhovateľ poskytol právnemu

zástupcovi odporcu všetky informácie, ktoré požadoval. Navrhovateľ mal dôvodne za to, že aj odporca
považuje vlastníctvo navrhovateľa k zadržiavaným veciam za dostatočne overené, o čom svedčí napr.
výzva na vypratanie v rámci listu o odstúpení od zmluvy zo 06.04.2023, emailová správa odporcu
z 03.05.2023 a predloženie vzorovej kúpnej zmluvy preberacieho protokolu, ktoré sa mali aplikovať na
všetky obchodné podmienky, a to v nadväznosti na sprístupnenie dokumentov na servery navrhovateľa,

ako aj v nadväznosti na priamu komunikáciu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu. V emailovej
komunikácii zo dňa 23.05.2023 boli odporcom v reakcii na návrh navrhovateľa priamo žalovanou
stranou nacenené niektoré položky zariadení, o ktoré mal odporca záujem, v rovnakej správe zo dňa
23.05.2023 sa rieši harmonogram a logistika odvozu vecí vlastníkom (navrhovateľom) ako aj poradie
uvoľňovania prevádzok. Aj z uvedeného je nepochybné, že odporca vedel, že navrhovateľ vie svoje

vlastníctvo hodnoverne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať a že zadržanie vecí navrhovateľa
a udržovanie tohto stavu je možné kvalifikovať ako úmyselné protiprávne konanie hrubo poškodzujúce
navrhovateľa. Poukázal na to, že výška protiprávne a svojvoľne „zabezpečovaných“ sporných nárokov
je nepatrná v porovnaní s hodnotou zadržiavaných vecí a symbolická aj pri porovnaní s výškou škôd
spôsobených a navyšovaných vlastníkovi. Navrhovateľ (aj predajca) odmietli uvedené ultimatívne

požiadavky predkladané pod nátlakom vyplývajúcom z narastania škôd spôsobovaných navrhovateľovi
zadržiavaním jeho vecí a kategoricky žiadal o bezpodmienečné sprístupnenie priestorov pre odvoz
svojich neoprávnene zadržiavaných vecí s tým, že odporca priestory nesprístupnil a tovar vlastníkovi
nevydal.

16. Navrhovateľ v odvolaní ďalej poukázal na to, že v súvislosti so špecifikáciou zadržiavaných vecí
dáva do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosti, ktoré zrejme unikli pozornosti súdu pri hodnotení
jednotlivých dôkazov:
Ako vyplýva zo skutkového stavu opísaného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, právny
zástupca navrhovateľa zaslal v prílohe emailovej správy zo dňa 28.04.2023 komisionársku zmluvu

a dokumentáciu na overenie vlastníctva.
Zoznam vecí na prevádzke je pritom totožný so zoznamom predložených navrhovateľom v rámci návrhu.
Uvedený zoznam vznikol na základe inventarizácie tovaru v prevádzke, ktorú dňa 03.04.2023
navrhovateľ v kooperácii s predajcom vykonal vo všetkých prevádzkach prenajatých predajcom
od odporcu v nadväznosti na avizované ukončenie nájomného, resp. podnájomného vzťahu, a to

bezprostredne pred svojvoľným uzamknutím prevádzok odporcom a zamedzením vstupu nájomcu
do prevádzok a protiprávnym zadržaním veci v prevádzkach. Počas inventarizácie samotný odporca
neumožnil odnášať žiadne veci z prevádzky a rovnako neumožnil vynášanie z prevádzky ani neskôr,a preto je nepochybné, že s vecami patriacimi navrhovateľovi nachádzajúcimi sa na prevádzke mohol
od času inventarizácie disponovať výlučne odporca.

17. Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu, a to vo vzťahu k inventarizácii tovaru, že jednotlivé
tovary (okrem topánok/obuvi a búnd, ktoré boli iba spočítané) sú uzavreté do jednotlivých boxov, do
ktorých bol inventarizovaný tovar ukladaný. Pre znázornenie celého procesu navrhovateľ predkladá
fotodokumentáciu inventarizovaného tovaru uloženého do boxov, ktoré sú označené číslami v zmysle
inventárneho zoznamu (viď č. boxu: 3215 na priloženej fotografii). Obzvlášť relevantná je skutočnosť,

že Zoznam a identifikácia tovaru (príloha č. 2 návrhu) bol navrhovateľom vypracovaný na základe
inventárneho zoznamu zo dňa 03.04.2023 vyhotoveného bezprostredne pred zneprístupnením
prevádzky zo strany odporcu, v ktorom sú obsiahnuté identické veci, ako je tomu v Zozname
skladu zaslanom odporcovi dňa 28.04.2023 prostredníctvom emailu (príloha č. 12 návrhu). Zoznam
a identifikácia tovaru (zhodné s petitom návrhu) priložené k návrhu boli vyhotovené na základe internej
evidencie navrhovateľa a predajcu vyplývajúcej z vykonanej inventarizácie (z 03.04.2023), pričom

v takomto rozsahu boli najneskôr dňa 28.04.2023 zaslané odporcovi, ktorý rozsah zadržiavaného tovaru
so zoznamom obdržaným od navrhovateľa nespochybnil.

18. Po odmietnutí požiadaviek odporcu, pravdepodobne v snahe uvoľniť priestory, v ktorých
sa zadržiavaný tovar a zariadenie navrhovateľa nachádza, resp. z iných motívov vo výsledku

obmedzujúcich vlastnícke práva a poškodzujúcich oprávnené záujmy navrhovateľa, odporca začal bez
súhlasu vlastníka, (či predajcu) a bez ohľadu na spôsobené následky svojvoľne nakladať s tovarom
navrhovateľa zadržiavaným v obchodných prevádzkach. Uviedol, že svojvoľné nakladanie s tovarom
navrhovateľa je okrem iného zachytené aj na fotografii priloženej k návrhu (primárne však vyplýva
z listu odporcu zo dňa 22.06.2023). Z predložených dôkazov je nesporné, že odporca neoprávnene

manipuluje (nakladá) s vecami vo vlastníctve navrhovateľa, v dôsledku čoho sa výrazne zvyšuje
riziko ich odcudzenia a/scudzenia a taktiež aj poškodenia v dôsledku neodbornej manipulácie (možné
roztrhnutie materiálov, znečistenie a/ alebo iná deformácia) a uskladňovania vecí (možné navlhnutie,
znečistenie a/alebo napáchnutie, v dôsledku čoho by došlo k úplnému znehodnoteniu).

19. Na základe uvedených skutočností je navrhovateľ presvedčený, že dostatočne osvedčil dôvodnosť
podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to aj nad rámec požiadaviek stanovených
CSP pre neodkladné opatrenia.

20.Odvolateľvodvolaníuviedol,žeodporcazjavneúmyselnebrániltomu,abymunavrhovateľpreukázal

svoje vlastnícke právo k zadržaným veciam a odmietol sa oboznámiť s dokladmi, ktoré vlastnícke právo
navrhovateľa preukazujú. Rovnako tak odporca zjavne úmyselne neprodukoval žiadne výstupy, ktoré
by exaktne dokumentovali špecifikáciu zadržaných vecí a navyše súpis zadržaných vecí by vzhľadom
na rozsah zadržaných vecí mohol odporcovi trvať aj niekoľko dní až týždňov Potom je logické, že
jedinými osobami, ktoré disponujú exaktnou špecifikáciou protiprávne zadržiavaných vecí z jednotlivých

prevádzok disponuje výlučne navrhovateľ a predajca. Odporcovi totiž navrhovateľ alebo predajca počas
trvania nájomného (podnájomného) vzťahu nebol povinný poskytovať zoznam vecí nachádzajúcich sa
v jednotlivých prevádzkach. Súpis vecí a súvisiace dôkazy poskytujú dostatočnú špecifikáciu vecí, ako
aj ich distribúciu na jednotlivé prevádzky predajcu, teda ich lokalizáciu.

21. Navrhovateľ ďalej uviedol, že preukázal naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami sporu, keď v návrhu uviedol, že konanie odporcu bolo úmyselným predlžovaním protiprávneho
stavu a z jeho strany bola zjavná absencia racionálnej komunikácie, preto jediným prostriedkom nápravy
je neodkladné opatrenie.

22. Odvolateľ ďalej uviedol, že predložil dôkazy o vlastníctve hnuteľných vecí zadržiavaných odporcom.
Namietal, že bolo splnené aj osvedčenie protiprávnosti konania odporcu, nakoľko ide o úmyselné
svojvoľné zadržiavanie vecí odporcom, ktoré hrubo zasahuje do práv navrhovateľa. To platí bez ohľadu
na to, či odporca vedel o vlastníctve tretej osoby k predmetným veciam v čase zneprístupnenia
obchodnýchpriestorov.Nemôžeísťoprávonazáklade§672ods.1a2Občianskehozákonníka,pretože

nebola naplnená základná vecná požiadavka, keďže nejde o veci, ktoré by patrili nájomcovi a odporca
ani nepostupoval podľa týchto ustanovení a nevykonal žiadny súpis požadovaný zákonom v lehote
požadovanej zákonom. Zo zákona mu preto vyplynula povinnosť veci vydať.23. Odporca sa nestal oprávneným držiteľom vecí, ktoré zadržiava, ani ich nemohol zadržať podľa §
151s Občianskeho zákonníka, preto k nim záložné právo nemohol nadobudnúť. Naopak, len ľstivo,
protiprávne, proti vôli nájomcu aj vlastníka znemožnil nakladanie s tovarom a už niekoľko mesiacov ním

nastolený protiprávny stav udržiava a zneužíva v snahe donútiť nájomcu k sporným plneniam, resp.
s cudzími vecami svojvoľne nakladá.

24.Navrhovateľďalejuviedol,žeprihypotetickompredpokladedobromyseľnéhonadobudnutiaveciaich
oprávnenej držby (ktorá kategorická požiadavka v tomto prípade absentuje) všeobecná právna úprava

§ 151s Občianskeho zákonníka poskytuje zádržné právo veriteľovi iba voči osobe, voči ktorej má veriteľ
pohľadávku a ktorej je inak povinný veci vydať. Odporca ako domnelý veriteľ, ktorý je povinný vydať veci
na výzvu vlastníkovi týchto vecí, t. j. navrhovateľovi, nemá voči navrhovateľovi žiadnu pohľadávku ani
iný nárok. Z predložených dôkazov, vrátane vyjadrení a komunikácie odporcu a fotodokumentácie je
nepochybné, že odporca neoprávnene zadržiava tovar vo vlastníctve navrhovateľa, napriek výzve na
vypratanie zneprístupnil obchodné priestory pre navrhovateľa aj pre predajcu a dokonca s týmto tovarom

svojvoľne a neoprávnene nakladá. Držba vecí navrhovateľa odporcom je neoprávnená, nadobudnutá
podvodne a ľsťou zo zištných úmyslov. Vzhľadom na uvedené, danosť práva na strane navrhovateľa
je osvedčená jednoznačne, podľa názoru navrhovateľa ďaleko nad mieru vyžadovanú CSP a ustálenou
judikatúrou v prípade návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

25. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že potreba upraviť pomery a obava, že exekúcia bude ohrozená
vyplýva z toho, že predmetom sú tovary renomovaných značiek z oblasti odievania a obuvi, ktoré
majú vysokú hodnotu, pričom hodnota zadržiavaných vecí v čase zadržania bola 288.917,38 Eur a
vo všetkých obchodných prevádzkach spolu vo výške 2.263.679,83 Eur. Navrhovateľ ďalej v odvolaní
uviedol, že cena takéhoto tovaru klesá už po troch mesiacoch predaja na úroveň 70% až 80% pôvodnej

ceny a po štyroch mesiacoch na úroveň 50% až 70% (sezónny výpredaj). Po šiestich mesiacoch je
cenová úroveň 40% až 50% pôvodnej ceny ako posezónny výpredaj a po siedmych mesiacoch sa tovar
presúva do Outletu, kde jeho cena dosahuje úroveň 30% až 40% pôvodnej ceny. Tým, že odporca
zadržiava luxusné tovary a znemožňuje navrhovateľovi s nimi obchodovať už viac ako 4 mesiace ku dňu
podania návrhu, dochádza k nezvratnému podstatnému zníženiu obchodnej ceny daného tovaru v čase.

Z uvedeného vyplýva, že škoda sa prehlbuje v čase, až do stavu, kedy meritórne uplatňovanie nároku a
výkonprípadnéhorozhodnutiabudepraktickybezpredmetný. Ďalšievážneškodyažlikvidačnénásledky
vyplývajú z vplyvu zadržania tovaru na cash-flow navrhovateľa a jeho možnosť, resp. nemožnosť
ďalej obchodovať. Tieto negatívne následky sú zdôraznené hodnotou tovaru, jeho znehodnocovaním
a predlžovaním protiprávneho stavu. Podľa navrhovateľa po rokoch, t. j. v čase pri priemernom trvaní

súdneho konania, kedy by bolo možné očakávať právoplatné súdne rozhodnutie by sa tovar nepredával
po kusoch, ale na váhu 5,-Eur za kilo. Navrhovateľ predložil výber on-line objednávok, ktoré nemohli byť
zrealizované z dôvodu zadržania tovaru, ktoré predstavujú sumu 100.000,- Eur.

26. Odporca nevykonal súpis vecí, ktoré zadržal a navodil situáciu, kedy bude obzvlášť zložité dokázať,

ktoré veci sa v danom čase nachádzali v ktorom priestore, v akom boli stave, ktoré boli prípadne konaním
odporcu poškodené, prípadne odňaté, či odcudzené. Hoci dôkazné bremeno uvedeného nesie odporca,
objektívnesvojimkonanímmarímožnosťneskoršiehodôslednéhodokazovaniaatýmajvýraznesťažuje
prípadný výkon rozhodnutia.

27. Odvolateľ ďalej uviedol, že ochranu uplatňovaného nároku nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením, nakoľko predmetom návrhu nie je uplatnenie peňažnej pohľadávky a nie je možné ochranu
dosiahnuť ani iným spôsobom (právneho ale aj z časového hľadiska). Neodkladné opatrenie, ktoré
navrhol nezasahuje do žiadnych práv odporcu a žiadnym spôsobom ho neobmedzuje. Naopak
odporca nemá voči navrhovateľovi žiadne peňažné nároky, pričom mu znemožňuje nakladať s vecami

v sume 288.917,38 Eur a jeho sporné nároky voči predajcovi podľa jeho vyčíslenia predstavujú
29.945,76 Eur. Už z toho vyplýva zásadný nepomer v aktuálnej situácii a dokladuje rozsah a intenzitu
protiprávneho konania a zvýrazňuje urýchlenú potrebu úpravy pomerov. Ďalším dôvodom potreby
nariadenia neodkladného opatrenia je narastanie škôd v čase. Návrh na neodkladné opatrenie je
primeraným zásahom aj z hľadiska naplnenia požiadavky proporcionality.

28.Navrhovateľďalejuviedol,že žiada,abysúdvydalneodkladnéopatreniebezčasovéhoobmedzenia,
pričom dodal, že povinná strana je dostatočne chránená právom kedykoľvek navrhnúť zrušenie
neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP, ako aj ďalšími ustanoveniami CSP.29. Navrhovateľ v odvolaní na podporu správnosti svojej argumentácie pripojil aktuálne uznesenie
Okresného súdu Žilina 18Cb/77/2023-465 zo 4.8.2023, v ktorom súd v skutkovo-právne aj z hľadiska

účastníkov prakticky v rovnakej veci vyhovel návrhu navrhovateľa a nariadil neodkladné opatrenie ako
bolo navrhnuté.

30. Navrhovateľ tiež uviedol, že o naliehavosti prejednávanej veci svedčí to, že odporca úmyselne marí
identifikáciu a potvrdenie lokalizácie zadržiavaných vecí. Požiadavka súdu o nutnosti na predloženie

ďalších dôkazov zjavne prekračuje rámec zákonných požiadaviek a je dokonca v rozpore s charakterom
neodkladnéhoopatrenia,keďžedefactoznemožňujerealizáciupredbežnejochrany,čokonanieodporcu
jednoznačne dokazuje.

31. Navrhovateľ ďalej poukázal na článok 6 ods. 1 Dohovorov o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Ruiz Troja vs. Španielsko z 09.12.1994,

Ústavného súdu SR napr. nález z 12.05.2004 sp. zn. I. ÚS 226/03, III. ÚS 228/06, 1ÚS/53/10, III.
ÚS 99/08 a Najvyššieho súdu SR 4Cdo/171/2005, 3Cdo/298/2013, 4Cdo/120/2019, 8Cdo/152/2018,
5Cdo/57/2019, 4Cdo/3/2019, s tým, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie možno
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ
tento nedostatok videl v tom, že prvoinštančný súd nedostatočne reagoval na skutočnosti uvádzané

v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, najmä presvedčivo nereagoval na komunikáciu
medzi stranami sporu, ktorá preukazuje, že odporca si je vedomý skutočnosti, že navrhovateľovi
požadované veci neoprávnene zadržiava, ale zjavne sa úmyselne vyhýba potvrdeniu bližšej špecifikácie
zadržiavaných vecí. Súd zjavne zhodnotil predložené dôkazy jednostranne a nevzal do úvahy úplný
kontext prejednávanej veci. V kontexte uvedeného považuje navrhovateľ napadnuté rozhodnutie za

arbitrárne a dôvody v ňom uvádzané za svojvoľné. Dôsledkom arbitrárneho rozhodnutia a svojvoľného
odôvodnenia je odňatie práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces ako to vyplýva z judikatúry
Ústavného súdu SR III. (ÚS 264/05, I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).

32. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina zmenil tak, že

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a navrhovateľovi prizná voči
odporcovi náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

33. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že podľa jeho názoru výrok I. návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je vykonateľný, nakoľko nie je zrejmé, či sa hnuteľné veci

nachádzajú u odporcu. Navyše nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Vo
vzťahukvýrokuII.uviedol,žepoužitiežalobyuvedenejvtomtovýrokujepraktickynepoužiteľnévdanom
prípade, nakoľko navrátenie do predošlého stavu nie je možné a žiadať škodu od navrhovateľa sa nejaví
ako správny a efektívny právny nástroj. Má za to, že vydaním uznesenia s takýmito výrokmi by konajúci
súdnezvrátiteľnezasiaholdoprávodporcudanýchmuprávnymipredpismi(realizáciazádržnéhopráva),

čo je v rozpore s podstatou neodkladného opatrenia, pričom súd je povinný zohľadniť reálne dôsledky
jeho nariadenia s osobitným výrazom na prevenciu vzniku ujmy na strane povinnej osoby.

34. Odporca vo vzťahu k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia poukázal na skutočnosť, že
žalobca a spoločnosť DENIM retail s.r.o. sú spriaznené osoby, ktoré sú prepojené prostredníctvom B.

C., ktorý je 50%-ným spoločníkom v spoločnosti DENIM retail s.r.o. a druhým 50%-ným spoločníkom
je navrhovateľ a konateľom spoločnosti DENIM retail s.r.o. je B. D. C. a zároveň je konateľom a
jediným spoločníkom navrhovateľa. Všetky doklady, informácie, podklady mali k dispozícii a poznali obe
spoločnosti prostredníctvom B. D. C.. Uviedol, že nie je vylúčené, že kroky spoločnosti boli koordinované
tak, aby DENIM retail s.r.o. neuhradila nájomné a ostatné poplatky ako nájomca odporcovi ako

prenajímateľovi, ale ani tovar, ktorý sa nachádzal v prevádzke DENIM retail (obchodnom centre Aupark
Žilina) nebol zdanlivo dosiahnuteľný zo strany odporcu. Odporca uviedol, že tvrdenie o tom, že DENIM
retail s.r.o. rozporuje faktúry odporcu za nájomné a súvisiace poplatky je nepravdivé. Konateľ nájomcu
ústne uviedol, že faktúry nevie zaplatiť, pričom boli vystavené v súlade s obsahom zmluvy. Pokiaľ
navrhovateľ uviedolžeodporcasibolvedomýtoho,žepredajcaniejevlastníkomzariadeniavobchodnej

prevádzke, odporca k tomu uviedol, že navrhovateľ má tým na mysli zmluvu o podnájme nebytových
priestorov uzatvorenú pre obchodnú jednotku TOMMY HILFIGER. Poukázal na to, že navrhovateľ sa
nedomáha vydania zariadenia prevádzky, ale tovaru, ktorý sa mal v nej nachádzať. Poukázal tiež na to,
že v inom obchodnom centre (Mlyny Nitra) bol nájomca požiadaný o kompletné vypratanie obchodnejjednotky 3.06a, avšak tento si odniesol len tovar a zariadenie zanechal v prevádzke. Podľa odporcu
mal navrhovateľ tento scenár v úmysle použiť aj na ostatné prevádzky v obchodných centrách. Pokiaľ
navrhovateľ tvrdil,ževytvorilpreodporcuelektronickýprístupnaserver,abymoholsipreveriťvlastníctvo

zadržaného tovaru, tak oznámenie, že tak odporca môže urobiť, bolo zaslané právnemu zástupcovi
odporcu e-mailom dňa 28.4.2023 o 10:01 hod. s tým, že dňa 28.04.2023 od 10:00 do 18:00 hod. môžu
nahliadnuť do dokladov, pričom tento čas nebol výsledkom predchádzajúcej dohody a právny zástupca
odporcu z dôvodu plnenia svojich pracovných povinností si mohol tento mail prezrieť až po uplynutí času
„prístupu“. Ako prílohy daného emailu boli doložené Komisionárska zmluva medzi DENIM group, s.r.o.

a DENIM retail, s.r.o. zo dňa 31.03.2016; 8x stav skladu, 8x faktúra.

35. Odporca ďalej uviedol, že návrhom navrhovateľ žiada, aby bola odporcovi uložená povinnosť
vypratať navrhovateľom označený konkrétny tovar, ktorý sa má nachádzať v nebytovom priestore
označenom ako TOMMY HILFIGER. Podľa odporcu tu však vzniká otázka, či tovar, ktorý je uvedený
v návrhu, sa nachádza práve v danej prevádzke, alebo či sa tento tovar vôbec v prevádzke nachádza.

Tovar bol spoločnosťou zabalený do škatúľ ešte predtým, ako došlo k uplatneniu zádržného práva,
odporca tieto škatule neotváral, nie je mu známe, čo je obsahom týchto škatúľ. Bol nútený všetky veci
premiestniť z danej obchodnej jednotky do skladu, aby mohol nebytový priestor užívať, nešlo o svojvoľné
nakladanie s tovarom zo strany odporcu, ako to tvrdí vo svojom návrhu navrhovateľ.

36. Po tomto úkone, t. j. premiestnení veci bola spísaná notárska zápisnica č. N 430/23 zo dňa
23.06.2023, ktorú predkladá ako prílohu tohto vyjadrenia. Z priloženej notárskej zápisnice vyplýva, že
sa pán C. a E. F. G. dňa 22.06.2023 o 15.00 h dostavili k notárskemu súpisu hnuteľných vecí, ktoré
boli premiestnené do skladu. Z priebehu deja opísaného v notárskej zápisnici je súčasne zrejmé, že
prevádzky boli uzatvorené, no napriek tomu sa p. C. dostal do prevádzky Tommy Jeans, Diesel, G STAR

RAW a začal z nich odnášať tovar cez zadný vchod prevádzky a nakladať do pripravených vozidiel,
k čomu bola privolaná aj policajná hliadka. Z uvedeného je zrejmé, že úmyslom odporcu nikdy nebolo ani
nie je akokoľvek svojvoľne nakladať s tovarom, ale jeho cieľom je chrániť svoje zákonné práva, nakoľko
celá situácia vznikla konaním dlžníka – spoločnosti DENIM retail, ktorý nezaplatil svoje splatné záväzky
odporcovi, uvedomujúc si, aké následky môže jeho konanie vyvolať. Poukázal na to, že spoločnosť

DENIM retail spôsobila aj v iných obchodných centrách dlhy, a to v obchodnom centre AUPARK Košice
vo výške 72.594,39 Eur a v obchodnom centre MLYNY Nitra vo výške 101.808,38 Eur.

37. Ďalej uviedol, že s B. C. boli v dobrej viere zo strany odporcu vedené mimosúdne rokovania, ktoré
neboli zavŕšené mimosúdnou dohodou, nakoľko menovaný konateľ nebol ochotný akceptovať žiaden

návrh a poskytnúť akékoľvek zabezpečenie splatných pohľadávok odporcu, pričom príčiny nevysvetlil.
Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa o tom, že by odporca kládol akékoľvek ultimatívne požiadavky,
alebo vyvíjal akýkoľvek nátlak. Odporca sa snažil minimalizovať škody na jeho strane spôsobenej
nekorektným správaním jeho zmluvného partnera a v záujme minimalizácie týchto škôd pristúpil
k mimosúdnym rokovaniam, ktoré však zostali bezúspešné. Ďalej uviedol, že navrhovateľ v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že zadržiavaním tovaru odporcom mu vznikla škoda
a táto škoda sa predlžovaním protiprávneho stavu výrazne a nezvratne prehlbuje. Podľa odporcu ak
navrhovateľovi vzniká škoda, potom sa v rámci jej náhrady musí obrátiť na svoju spriaznenú spoločnosť
DENIMretail,pretože akškodavzniká,vznikázkonania/niekonaniaspôsobenéhospoločnosťouDENIM
retail a nie zo strany odporcu, ktorý si uplatňuje zádržné právo k tomu, aby si zabezpečil svoje práva

v zmysle právneho poriadku, pričom treba poznamenať, že zadržanie by nebolo neoprávnené iba
v prípade, ak by došlo k zadržaniu veci svojvoľne alebo ak by šlo o vec ľstivo odňatú. O tieto prípady
nejde, preto zadržanie zo strany odporcu je oprávnené, pričom odporca na tento účel preukazuje aj
existenciu splatných pohľadávok voči spoločnosti DENIM retail vo výške 29.945,75 Eur (to je dlh len
na prevádzke TOMMY HILFIGER, celkové pohľadávky odporcu sú voči DENIM retail v sume 64.390,65

Eur, a to je len istina bez zákonných úrokov z omeškania a dohodnutých zmluvných pokút), ktorých
zaplatenie zabezpečuje zádržným právom.

38. Ďalej zdôraznil, že navrhovateľ svoje vlastnícke právo nepreukázal napriek viacerým žiadostiam
odporcu. Odvoláva sa na Komisionársku zmluvu uzavretú so spoločnosťou DENIM retail. Poukázal

na to, že existujú minimálne dve komisionárske zmluvy, jedna bola zaslaná odporcovi a jedna bola
priložená ako dôkaz v tomto konaní. Z komisionárskej zmluvy, ktorú navrhovateľ sprístupnil odporcovi,
ktorúmalnavrhovateľsospoločnosťouDENIMretailuzatvoriťdňa31.03.2016upriamujepozornosťsúdu
na skutočnosť, že táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú a neobsahuje žiadne obdobie, na aké sauzaviera, t. j. jej platnosť je preto otázna, zmluva mohla platiť kľudne len jeden deň, a to práve v deň,
ktorý je súčasne označený deň jej uzatvorenia. Preto predmetný právny úkon – komisionársku zmluvu
nepovažuje za platný právny úkon, nakoľko doba jej trvania skončila v deň jej uzatvorenia, nakoľko

zmluvné strany komisionárske zmluvy neprejavili vôľu dohodnúť iné – dlhšie obdobie doby platnosti.
Z komisionárskej zmluvy, ktorú navrhovateľ predložil ako dôkaz v tomto konaní, ktorá bola uzatvorená
medzirovnakýmizmluvnýmistranamiavrovnakýdeňvyplýva,žetátobolauzatvorená nadobuneurčitú.
Má za to, že navrhovateľ si vyrába právne úkony účelne, podľa potreby. Poukázal na to, že ak by aj
komisionárska zmluva platila, dal do pozornosti súdu čl. I. bod 3, čl. III. bod 2, čl. III. bod 3, čl. IV.

bod 3. Má za to, že z obchodného neúspechu spoločnosti DENIM retail je to postihnutý odporca, ktorý
je organizovaným konaním navrhovateľa a spoločnosti DENIM retail alebo využitím situácie postavený
do pozície toho zlého, pričom odporca si chráni iba svoje práva a svoj majetok. Navrhovateľ, ktorý je
zastúpený rovnakou osobou konateľom B. D. C. ako spoločnosť DENIM retail však vo svojom návrhu
uvádza, že nezaplatiť nájomné, klásť si neprimerané podmienky, nedostáť mimosúdnym dohodám je
úplne právne v poriadku, ale brániť si svoje práva na strane odporcu je protiprávne, nátlakové a pod.

Priložil k vyjadreniu znenie Komisionárskej zmluvy, ktorá mu bola doručená p. C..

39. Odporca sa vyjadril aj k zádržnému právu. Poukázal na Občiansky zákonník, v ktorom existujú dve
zádržné práva, a to ust. § 672, ktorým je možné zabezpečiť len nezaplatené nájomné a ust. § 151s
a nasl., ktorým je možné zabezpečiť iné splatné nezaplatené pohľadávky. V danom prípade prenajímateľ

uplatnil zádržné právo podľa § 151s Občianskeho zákonníka domnievajúc sa, že vlastníkom zadržaného
tovaru je jeho zmluvný partner, t. j. spoločnosť DENIM retail. Pre zadržanie nehnuteľných vecí §
151s nepredpisuje žiadnu formu. Súdna prax ustanovenie § 151f ods. 1 prvej vety Občianskeho
zákonníka bežne vykladá tak, že zádržné právo môže vzniknúť aj na zabezpečenie pohľadávky, ktorú
má veriteľ voči osobe, ktorá nie je vlastníkom zadržanej veci. Ďalej odporca vo vyjadrení k odvolaniu

rozoberá podmienky pre vznik zádržného práva, ktoré vyplývajú z dikcie ust. § 151s ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorým je existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ktoré mu je povinný vec vydať,
pričom musí ísť o splatnú peňažnú pohľadávku, zadržiavaná vec má povahu hnuteľnej veci a veriteľ
má hnuteľnú vec vo svojej oprávnenej držbe a je povinný vec vydať; z uvedeného vyplýva aj negatívna
podmienka, a to, že vec nesmie byť zadržaná svojvoľne alebo ľstivo. K existencii splatnej peňažnej

pohľadávky odporca uviedol, že medzi ním ako prenajímateľom a spoločnosťou DENIM retail ako
nájomcom boli uzavreté tri zmluvné podnájomné vzťahy, z ktorých zostal neuhradený dlh v celkovej
výške 64.390,65 Eur. Tovar, ktorý žiada navrhovateľ vydať má apriori povahu hnuteľnej veci, pričom
o notorietu, ktorú netreba dokazovať. Odporca má za to, že tovar nebol odňatý ľstivo alebo svojvoľne.
Tovar sa dostal do dispozičnej sféry odporcu tak, že ho navrhovateľ (nakoľko to o sebe tvrdí ako

údajný vlastník hnuteľných vecí) dobrovoľne vzniesol do prenajímaných priestorov, ktoré boli dané do
užívania spoločnosti DENIM retail odporcom na základe zmlúv o podnájme nebytových priestorov,
pričom odporca by bol povinný tovar vydať, ak by spoločnosť DENIM retail riadne a včas plnila svoje
záväzky podľa zmluvných vzťahov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 33 Odo 839/2004. K zádržnému právu k cudzej veci poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2265/2005, 21 Cdo 3926/2020, 21Cdo 2264/2005. Má za to, že tak, ako
to vyplýva z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, rovnaký názor je prenesený aj do judikatúry
SR, zádržným právom ako vecným právom k cudzej veci možno zaťažiť aj veci osoby, ktorá nie je
subjektom právneho vzťahu na základe ktorého vznikla pohľadávka, ktorá je zabezpečená zádržným
právom.PoukázalnaznenieustanoveníObčianskehozákonníkaplatnéhovČeskejrepublike(staréhoaj

nového), ktoré upravujú všeobecné zádržné právo, na ktoré sa odvolávajú vyššie uvedené rozhodnutia,
pričom ich dikcia je takmer totožná s našou právnou úpravou a vyplývajú z nej totožné imperatívy.

40. Odporca ďalej uviedol, že dôkazy uvedené v čl. III. až VI. Návrhu – Zúčtovacia faktúra komitenta,
odstúpenieodzmluvy,oznámenieovlastníckompráve,upovedomenieovlastníctve,predžalobnávýzva,

mailové správa, kúpna zmluva, žiadne listy, výzva na zdržanie sa protiprávneho konania, nezrealizované
objednávky,uznesenieOSBAII.,akoanižiadnažalobcomoznačenáfotodokumentácianebolipriložené
k návrhu, pritom sa na ne navrhovateľ odvoláva. Súd bez doloženia dôkazov nemôže rozhodnúť
a podotýka, že si nevie predstaviť, ako by súd zistil, že práve tento tovar sa nachádza v prevádzke
TOMMY HILFIGER. Dal do pozornosti súdu, že ak by aj bolo dostatočne preukázané vlastnícke právo

navrhovateľa z faktúr, ktoré priložil navrhovateľ, to ešte neznamená, že tento tovar sa nachádza
v prevádzke TOMMY HILFIGER, a preto má za to, že nemôže byť vydané rozhodnutie, pretože hrozí, že
nebude vykonateľné. Niektorý tovar môže byť predaný, nedodaný do prevádzky TOMMY HILFIGER a
pod. Nie je vôbec zrejmé, či by bolo takéto rozhodnutie súdu vykonateľné, a preto sa odporcovi javí, žeak by súd vydal uznesenie, ktorým by vyhovel navrhovateľovi, bude takéto uznesenie vydané predčasne
a nesprávne. Poukázal na to, že faktúra sama o sebe nedokazuje vlastnícke právo navrhovateľa.

41. Odporca sa vyjadril aj k uzneseniu súdu sp.zn. 56Cb/26/2023-586, ktorým súd rozhodol o zamietnutí
návrhu, a s ktorým rozhodnutím odporca súhlasí, a uvádza, že tak ako rozhodnutie, aj jeho odôvodnenie
je správne, jasné a spravodlivé. Zároveň dal do pozornosti súdu aj iné rozhodnutie Okresného súdu
Žilina, a to sp. Zn. 56Cb/31/2023-2601 z 05.09.2023, ktorým bol taktiež zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia (rovnakí účastníci, rovnaký obsah, rovnaký petit, iba rozdiel v prenajímanom

priestore – prevádzke a v tom, že pred rozhodnutím súdu mu odporca doručil svoje vyjadrenie, keďže
navrhovateľ iba jednostranne bez predloženia vyjadrení aj odporcu predostrel súdu svoj „skutkový“
stav), pričom okrem odôvodnenia uvedeného v tomto konaní sa navyše v dôsledku zaslania vyjadrenia
odporcu uvádza aj ďalšia argumentácia súdu uvedená v bode 25, 26, 27, 29, 30 rozhodnutia Okresného
súdu Žilina. Ďalej dal do pozornosti uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb 82/2003- odporca
MLYNY, a.s., alebo sp.zn.18Cb/87/2003 odporca AUPARK Košice, SC, a.s., ktorými boli takisto

zamietnuté návrhy na vydanie neodkladného opatrenia v rovnakých veciach navrhovateľa. Z uznesenia
Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/82/2023-587 zo dňa 23.08.2023 dal do pozornosti bod 24.

42. Čo sa týka obsahu odvolania navrhovateľa, ktoré obsahuje väčšinou totožné vyjadrenia
navrhovateľa, ako sú uvedené v návrhu, odporca sa k nim bližšie už nebude vyjadrovať, ale uviedol,

že dôvody odvolania navrhovateľa nie sú dané, nakoľko súd posúdil vec z právneho hľadiska správne
a aj ho dostatočne jasne odôvodnil. Skutočnosť, že navrhovateľovi sa rozhodnutie nepáči, neznamená,
že je nesprávne a navyše z judikatúry vyplýva, že súd vo svojom odôvodnení nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

43. Kvôli nedoloženiu listín nebol jeho návrh odmietnutý, toto konštatuje aj súd, ale jeho návrh bol
zamietnutý z toho dôvodu, že dôkazmi, ktoré predložil neosvedčil splnenie podmienok na vydanie
neodkladného opatrenia. Z listu zo dňa 06.04.2023, ani z listu zo dňa 12.04.203, ktorý zaslal navrhovateľ

odporcovi nie je zrejmé, o ktoré konkrétne veci sa má jednať a nie je preukázané ich vlastnícke
právo. Všetky zoznamy tovaru, ktoré navrhovateľ vyprodukoval nepreukazujú skutočnosť, že daný
tovar uvedený v ktoromkoľvek zozname sa nachádza v ktorejkoľvek prevádzke a už vôbec nie,
ktorý sa nachádza práve v prevádzke TOMMY HILFIGER, ktorá je predmetom tohto konania. Od
vypracovania inventúrneho súpisu zo dňa 03.04.2023 mohol DENIM retail alebo navrhovateľ až

minimálne do odstúpenia od nájomnej zmluvy dňa 15.03.2023 manipulovať s tovarom, pritom inventúrny
súpis nie je možné považovať za preukázaný v súvislosti s existenciou tovaru v prevádzke TOMMY
HILFIGER a s ním v nadväznosti ani žiaden zo zoznamov tovaru. Cena tovaru, resp. škoda, ktorá
by potencionálne mohla vzniknúť, ktorou sa žalobca snaží preukázať potrebu upraviť pomery a pre
obavy, že exekúcia bude ohrozená nie je relevantná, nakoľko ju nemožno považovať za osvedčenú,

reálnu a bezprostrednú. Navyše škodu môže žiadať navrhovateľ nahradiť od toho, kto ju zapríčiňuje, no
odporca to nie je, preto nemôže byť považovaná za atribút pri rozhodovaní o nariadení či nenariadení
neodkladného opatrenia. Čo sa týka tvrdení, že odporca s tovarom svojvoľne a neoprávnene nakladá,
že ho neinformoval o nakladaní s tovarom je vyložené klamstvo zo strany navrhovateľa, preto odporca
informoval navrhovateľa o vykonaní súpisu a presune tovaru, o uplatnení si svojich práv a toto vyplýva

jednak z komunikácie uvedenej v písmene B/ tohto vyjadrenia a jednak z notárskej zápisnice N 430/23
zo dňa 23.06.2023, v ktorej sa konštatuje prítomnosť konateľa navrhovateľa pri spisovaní tovaru. Ďalej
navrhovateľ neuvádza, kedy fotky, ktoré priložil k odvolaniu vznikli, kde presne (v inom konaní použil
fotky z iného obchodného centra) a navyše faktúry, ktoré predložil k návrhu dokazujú, že tovar bol určený
pre iné prevádzky v iných obchodných centrách, napr. faktúra č. 1402486807 zo dňa 17.07.2022 (príloha

č. 3 k Návrhu) dodanie do OC Polus Bratislava, pričom toto konanie pojednáva o prevádzke TOMMY
HILFIGER v obchodnom centre AUPARK Žilina. Dôkazy, ktoré predložil navrhovateľ v odvolacom konaní
nie sú prípustné, pretože ide o novoty a dôkazy uvedené ako prílohy č. 1 – 6 odvolania nenapĺňajú
podmienkyuvedenév§366CSP,abyboliuplatniteľnévodvolacomkonaní,akneboliuplatnenévkonaní
pred súdom prvej inštancie.

44. V závere vyjadrenia odporca uviedol, že chcel dať súdu do povedomia, akým spôsobom koná
navrhovateľ spolu so svojou spriaznenou spoločnosťou DENIM retail, a že je potrebné zamerať sa na
fakt, že vydaním neodkladného opatrenia, ako požaduje navrhovateľ by bolo neprimerane zasiahnutédo práv odporcu. Preto žiada, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu a priznal
odporcovi 100% nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

45. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolacej replike odporcu zdôraznil, že vo svojej žalobe, nadväzne
v odvolaní podrobne objasnil relevantné skutkové okolnosti, a to vrátane komunikácie, ktorá prebehla
od momentu neoprávneného zadržania vecí navrhovateľa odporcom, nadväzne procesu dohodovania
podmienok mimosúdneho urovnania, až po moment podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ako jediného riešenia pre ochranu práv navrhovateľa a zabráneniu nezvratných negatívnych

následkov. Navrhovateľ okrem iného v rámci konania predložil podrobný položkovitý inventúrny zápis
k tovaru nachádzajúcemu sa v danej konkrétnej prevádzke ku dňu 03.04.2023, faktúry preukazujúce
vlastníctvoDENIMgroup,s.r.o.kzadržiavanémutovaruvymedzenémupetitomnávrhu atieždokumenty
preukazujúce dlhodobý charakter činnosti a spolupráce so spoločnosťou DENIM retail, s.r.o. ako
komisionárom.

46. Uviedol, že odporca v zjavnom a pretrvávajúcom úsilí mariť snahu navrhovateľa stotožniť
zadržiavané veci a preukázať ich vlastníctvo a navodiť tak „formálne“ prekážky pre priznanie nároku sa
obsiahlo vyjadruje ku komunikácii a údajnej absencii akýchkoľvej objektívnych dôkazov o vlastníctve, či
dôkazov o lokalizácii konkrétnych vecí v konkrétnej prevádzke. Uvedené námietky odporcu preukazujú
najmä aj nekalý úmysel na strane odporcu a nepriamo potvrdzujú hodnovernosť tvrdení a dokladov

navrhovateľa o vlastníctve a lokalizácii tovaru. Tieto tvrdenia a dôkazy by odporca mohol kvalifikovane
spochybniť iba nestranným notárskym či súdnym položkovitým súpisom, prípadne zápisom z obhliadky
vykonanej za prítomnosti navrhovateľa či tretích nezaujatých osôb.

47. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že poukazovanie odporcu na personálne prepojenie spoločností

DENIM Group s.r.o. a DENIM Retail s.r.o. vyznieva absurdne, pokiaľ odporca súčasne neprezentuje
štruktúru a majetkovo-personálne prepojenia v skupine spoločnosti NE Property B.V., ktorá účelovo
vytvorila rozsiahlu skupinu spoločností na elimináciu a rozloženie podnikateľských rizík v rámci jej
realitných a správcovských aktivít na území SR. Skupinu DENIM tvorí absolútne štandardná, zákonom
dovolená a z hľadiska obchodného logická štruktúra, ktorá oddeľuje dve odlišné obchodné aktivity v

skupine, a to na jednej strane správu, prevádzku a predaj tovaru a na druhej strane veľkoobchodné
aktivity, komunikáciu a vzťahy s generálnymi dodávateľmi a obstarávanie tovaru.

48. V ďalšom navrhovateľ poukázal na nepochopiteľné namietanie komisionárskej zmluvy uzavretej
medzi spoločnosťami DENIM Group a DENIM Retail. Uviedol, že hodnotenie tejto zmluvy odporcom

uvedené v odvolaní je tvorené v podstatnej miere fabuláciou domnienok nezodpovedajúcou realite a
pochybných právnych záverov, ale najmä sú pre vec irelevantné, nakoľko výklad vôle zmluvných strán
v rámci dvojstranného obchodného vzťahu treťou stranou nezúčastnenou na danom zmluvnom vzťahu
s ambíciou namietať práva a záväzky z nej vyplývajúce, či jej platnosť a neplatnosť nemá žiadny právny
význam a zasahuje do slobodnej vôle zmluvných strán definovať zmluvné vzťahy a tým aj odporuje

podstate dvojstranného záväzku.

49. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vynaložil všetko rozumné úsilie a predložil všetky relevantné
doklady, ktoré mal v danom čase k dispozícii a ktoré je možné rozumne požadovať pri preukazovaní
v konaní o vydanie neodkladného opatrenia. Napriek náročnosti preukázal svoje vlastníctvo k

zadržiavaným veciam v miere nie iba spĺňajúcej procesnú požiadavku vyplývajúcu z charakteru konania
o neodkladnom opatrení, ale v maximálnej miere, ktorá je objektívne možná pri úpornej snahe odporcu
zabrániťtransparentnémuprocesuidentifikáciezadržiavanýchvecí.Podľanázorunavrhovateľaodporca
nespochybnil žiadne zo skutkových tvrdení navrhovateľa, a to ani tvrdenia o uložení vecí v prenajatom
priestore a ani o nakladaní odporcu s nimi a presunoch do skladových priestorov za účelom uvoľnenia

priestoru. Nijako nespochybnil ani realizáciu inventúry vecí tesne pred zneprístupnením priestorov, na
základe ktorej navrhovateľ presne identifikoval zadržiavané veci.

50. Odvolateľ opakovane poukázal na zjavne svojvoľný a protizákonný postup odporcu, ktorý sa snaží
odôvodniťvšeobecnýmzádržnýmprávompodľaust.§151s)ods.1Občianskehozákonníka.Opakovane

navrhovateľ namietol použitie daného ustanovenia na daný prípad z dôvodov už namietaných v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v samotnom odvolaní.51. Záverom navrhovateľ opakovane poukázal na to, že trvá na svojom odvolaní a na tom, aby odvolací
súd uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 16.08.2023 sp. zn. 56Cb/26/2023-586 zmenil a návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

52. Odporca v odvolacej duplike opakovane poukázal na to, že konajúci prvostupňový súd postupoval
v zmysle právnych predpisov a judikatúry, keď zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia. Navrhovateľ viní odporcu za to, že navrhovateľ nevie preukázať súdu skutočnosti, ktoré tvrdí
a obracia tak vinu a dôkazné bremeno na odporcu, avšak dôkazné bremeno, ktoré neuniesol je na

navrhovateľovi, a nemá to nič s odporcom. Odporca postupuje voči spoločnosti DENIM retail ako
prenajímateľ, ktorému právne predpisy umožňujú zabezpečiť si svoje pohľadávky a voči navrhovateľovi
nemá žiadne povinnosti. Odporca opakovane uviedol, že vo svojich podaniach nepotvrdil vlastnícke
právo navrhovateľa k označenému tovaru, ani tú skutočnosť, že by mal vedomosť, či sa dané položky
nachádzajú v prevádzke TOMMY HILFIGER v obchodnom centre AUPARK Žilina. Dôkazné bremeno
je pritom na strane navrhovateľa, ktoré navrhovateľ neuniesol. Odporca taktiež opakovane poukázal na

to, že jednak nebolo preukázané vlastnícke právo žalobcu k tovaru, jednak si odporca uplatnil zádržné
právo k tovaru a nakoniec nie je preukázané, či sa veci, ktoré navrhovateľ žiada vydať, nachádzajú
v prevádzke TOMMY HILFIGER v obchodnom centre AUPARK Žilina. Z uvedeného dôvodu nie je
možné nariadiť neodkladné opatrenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde nedochádza
k plnohodnotnému dokazovaniu.

53. Odporca v ďalšom konštatoval, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa o tom, že nespochybnil
inventarizáciu tovaru, keďže v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa inventarizácia tovaru
vôbec nespomína. Za zásadnú otázku v tomto konaní pritom považuje to, či sa tovar nachádza práve
na danej prevádzke, nakoľko by sa mohlo stať, že v prípade vydania neodkladného opatrenia toto bude

nevykonateľné.

54.Odporcaopakovanepoukázalnato,žetretiaosobaakoprípadnývlastníksamôžeobrátiťvočiosobe,
ktorej boli veci zadržané (teda navrhovateľ voči spoločnosti DENIM retail) alebo navrhovateľ môže

zaplatiť dlh za spoločnosť DENIM retail, aby tým zaniklo zádržné právo k veciam, nakoľko zádržné právo
zaniká zánikom pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Záverom odporca poukázal na rozhodnutia, ktorými boli
zamietnuté návrhy navrhovateľa na nariadenie neodkladných opatrení (v konaní sp. zn. 56Cb/24/2023,
18Cb/82/2023, 38Cb/80/2023, 18Cb/87/2023, 56Cb/31/2023 - všetko vydané Okresným súdom Žilina).
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

55. Odporca k českej judikatúre, ktorá má mať podľa navrhovateľa nulovú záväznosť pre právo SR
uviedol, že česká judikatúra je pre naše právo použiteľná, v minulosti bol právny poriadok našich krajín
spoločný, rovnaký, a teda je plne využiteľná. Je prenesená aj do súdnych rozhodnutí slovenských súdov.
Čo sa týka judikatúry, ktorú uvádza odporca vo vyjadrení k odvolaniu, táto je plne použiteľná - vo

vyjadrení odporcu do konania sa uvádza aj tá skutočnosť, že dikcia uvedených ustanovení je takmer
totožná s našou právnou úpravou a vyplývajú z nej totožné imperatívy, a preto je použiteľná.

56. Ďalej odporca tvrdí, že ak spoločnosť DENIM Retail a/alebo navrhovateľ vniesli tovar/veci do
prevádzky, ktorú mala v prenájme od odporcu, potom vniesli veci so súhlasom odporcu zásobovať

prevádzku tovarom, čiže ide o generálny súhlas vnesenia vecí, ktoré tam dobrovoľne ktorákoľvek z
uvedených spoločností vniesla na účely podnikania spoločnosti DENIM Retail.

57. Na vyjadrenie odporcu reagoval písomným vyjadrením zo dňa 10.11.2023 navrhovateľ, ktorý uviedol,
že ajzostatnýchpodaníodporcujezrejmé,žecelájehoargumentáciakotázkepersonálnehoprepojenia

spoločnosti DENIM retail a DENIM group je v prejednávanej veci bez právneho významu. Rovnako
neexistujú žiadne dve komisionárske zmluvy, existuje iba jedna, ktorá je v platnosti niekoľko rokov.
Odporca hoci zadržiava cudzie veci viac ako šesť mesiacov, nepredložil ani len konštruktívne tvrdenie
ohľadom vlastníckeho práva a ani kvalifikovane vlastnícke právo nespochybnil a nakoľko nemá právny
titul ani právnu argumentáciu, jeho vecná a procesná pozícia v tomto smere sa snaží zotrvať na od

počiatku neudržateľnej rovine „nepreukázania vlastníctva“. Tento prístup podľa navrhovateľa v prípade
zadržiavania vecí za viac ako 2 mil. Eur, množstve nespochybniteľných riadnych obchodných dokladov
a preukázaných praktikách odporcu, vyznieva nie iba účelovo a nedôveryhodné, ale finálne bude
zohrávaťrozhodujúcuúlohuvrámcivyvodzovaniazodpovednosti(vrovineobchodnejajtrestnoprávnej).58. V prípade argumentácie ohľadom „zádržného práva“ je zrejmé, že ide o neudržateľnú pozíciu,
a to z hľadiska právneho/vecného, z hľadiska judikatúry aj právnej teórie, ale najmä vzhľadom na

konanie odporcu. Odporca pri snahe nájsť a udržať formálne „krytie“ pre jeho svojvoľné konanie si
pravdepodobne opomenul uvedomiť, že zadržiava tovar značnej hodnoty už viac ako šesť mesiacov.
Ktorýkoľvek zo zabezpečovacích inštitútov predpokladá zákonný postup smerujúci k predaju vecí
a uspokojeniu pohľadávky veriteľa. Odporca si však dobre uvedomuje, že jeho pozícia veriteľa je sporná,
zádržné právo na jeho strane neexistuje, akékoľvek kroky by znamenali, že zadržiavaný tovar musí byť

objektivizovaný a táto objektivizácia sprístupnená. Uvedené by nesporne znamenalo ukončenie stavu
neistoty zneužívaného odporcom v jeho snahe vynútiť si plnenia od spoločnosti DENIM retail, viedlo by
to tiež k urýchleniu procesov smerom k vráteniu tovaru, ale aj vyvodeniu zodpovednosti.

59. Podľa navrhovateľa tak odporcovi nezostávalo vo vzťahu k súdu nič iné, iba tvrdiť, že nevie, kto
je vlastník veci, ktoré svojvoľne zdržal, nevie, kde sa tieto veci nachádzajú a k veciam, ktoré síce

nepozná a nevie, kto je ich vlastníkom má jednoznačne zádržné právo, keďže mu boli „dobrovoľne
vydané dlžníkom“.

60. S poukazom na uvedené navrhovateľ trvá na svojom odvolaní a žiada, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu

vyhovel.

61. Písomným podaním zo dňa 27.11.2023 sa k vyjadreniu navrhovateľa vyjadril odporca, ktorý uviedol,
že čo sa týka výkonu zádržného práva, toto je v plnej kompetencii odporcu. Zádržné právo odporca
realizoval,totozádržnéprávozanikáúhradoupohľadávky,ktorejsplneniezabezpečuje,apretopovažuje

vyjadrenia navrhovateľa v tomto smere za účelové. K zádržnému právu a jeho oprávnenosti sa odporca
už vyjadroval vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Navrhovateľ sa rozhodol pre podanie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, a teda mal zvážiť aj jeho dôkaznú situáciu a nie teraz viniť odporcu
z toho, že mu „nepomáha“ v jeho dôkaznom bremene. Toto skutočne nie je povinnosťou odporcu.
Súčasne nie sú podľa odporcu naplnené zákonné požiadavky na nariadenie neodkladného opatrenia,

ako sa už vyjadril v predošlých podaniach.

62. V závere vyjadrenia dal odporca do pozornosti súdu iné odvolacie konania vedené na Krajskom súde
v Banskej Bystrici a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

63. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu ustanovenia § 379, § 380 ods.
1 a § 385 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

64. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

65. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno uložiť strane najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

66. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

67. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia

súdu prvej inštancie.

68. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

69. Podľa § 126 ods. 2 OZ, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.70. Podľa § 151s ods. 1 OZ, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju
splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec
svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

71. Podľa § 151s ods. 4 OZ, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní
veci a jeho dôvodoch.

72. Podľa § 151v OZ, zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím

dostatočnej zábezpeky.

73. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň
jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť
na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v
zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle § 185

a nasl. CSP.

74. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádza výlučne z návrhu
navrhovateľa a k nemu pripojených dokladov, bez toho, aby vykonával dokazovanie. Návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie vtedy, keď navrhovateľ v návrhu hodnoverne opíše

skutočnosti a okolnosti svedčiace o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
tieto súčasne osvedčí a zároveň v návrhu opíše aj skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia niektorého
(alebo oboch) zo zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

75. Navrhovateľ v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok na nariadenie

neodkladného opatrenia a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spôsobujúce jeho
arbitrárnosť. V ďalšej časti odvolania uviedol svoje odôvodnenie naplnenia podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia zhodne s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a namietal
nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je podľa navrhovateľa arbitrárne. Navrhovateľ
v odvolaní tvrdil, že preukázal vlastníctvo, pričom o vlastníctve nemal konkretizované pochybnosti ani

prvoinštančný súd, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Preukázal to identifikáciou
tovaru, faktúrami, komisionárskou zmluvou a zúčtovacou faktúrou. Odvolací súd z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia zistil, že okresný súd sa otázkou osvedčenia vlastníctva v návrhu uvedeného
tovaru zaoberal len úvahou uvedenou v bode 19 rozhodnutia. Navrhovateľ neozrejmil a nepreukázal,
na základe akých skutočností dospel k záverom, že práve tovar uvedený v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je odporcom skutočne zadržiavaný. Navrhovateľ neuviedol žiadne tvrdenia
ani nepripojil relevantné listiny, z ktorých by bolo možné prijať spoľahlivý záver o osvedčení jeho
nároku na vydanie práve ním označeného tovaru voči odporcovi. Neosvedčil skutočnosť, že práve
odporca v označenej prevádzke navrhovateľovi bráni a znemožňuje mu uskutočňovať jeho práva
vo vzťahu k tovaru, ktorého vydania sa domáha, tiež že nebolo osvedčené, že tovar uvedený v

návrhu je tovar, ktorý bol v prevádzke zadržaný odporcom, pretože neboli uvedené žiadne tvrdenia
ani pripojené listiny, z ktorých by bolo možné takéto závery prijať. Odvolací súd z obsahu súdneho
spisu zistil, že navrhovateľom predložené faktúry od dodávateľov obsahujú údaj o mieste dodania v
rôznych prevádzkach alebo len adresu navrhovateľa. Neboli priložené žiadne doklady o prijatí tovaru
navrhovateľa komisionárom do predajne, v ktorej mal byť podľa žaloby tento tovar zadržaný. V súvislosti

s námietkou navrhovateľa o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia poukazuje odvolací súd na to, že
súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam.

76. Navrhovateľ neodkladným opatrením navrhoval, aby súd nariadil odporcovi povinnosť vydať mu a

umožniť prevziať a odviezť v návrhu ním označený tovar, ktorý by sa mal nachádzať v obchodnom
centre AUPARK Žilina, v prevádzke TOMMY HILFIGER. Vlastníctvo k danému tovaru preukazoval
priloženými faktúrami, zúčtovacou faktúrou a komisionárskou zmluvou. V danom smere odvolací súd k
výhradám navrhovateľa produkovaným v odvolaní, že vlastnícke právo k dotknutému tovaru preukázaljednak faktúrami, komisionárskou zmluvou, identifikáciou tovaru, ako aj zúčtovacou faktúrou komitenta
uvádza, že odvolateľ danými listinami nepreukázal základnú podmienku potrebnú k osvedčeniu svojho
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a to ktorý konkrétny tovar sa nachádza priamo

na dotknutej prevádzke TOMMY HILFIGER. Odvolací súd konštatuje, že pripojené faktúry samé o sebe
neosvedčujú vlastníctvo navrhovateľa k tovaru, ani neosvedčujú, že práve tovar, ktorého vydania sa
navrhovateľ daným neodkladným opatrením na dotknutej prevádzke domáha, sa na danej prevádzke
aktuálne nachádza. Pokiaľ odvolateľ predložil v súdnom konaní komisionársku zmluvu, odvolací súd
navyše konštatuje, že navrhovateľ síce osvedčil zmluvný vzťah medzi ním a spoločnosť DENIM

retail s.r.o., ktorého predmetom bolo dojednanie základných podmienok predaja tovaru vo vlastníctve
komitenta v mene komisionára a na účet komitenta, ako aj následného zúčtovania platieb (kúpnej
ceny) prijatých komisionárom za predaný tovar komitenta, a taktiež odmeny, avšak súčasne z danej
komisionárskej zmluvy (ktorá ma charakter rámcovej zmluvy) nie je možné presne stotožniť tovar, ktorý
mal byť spoločnosti DENIM retail s.r.o. zo strany navrhovateľa odovzdaný. Pripojená zúčtovacia faktúra
na ktorú sa navrhovateľ vo svojich podaniach odvoláva (faktúra č. 20221001), osvedčuje len to, že

jej predmetom bol tovar predaný v komisii v mesiaci 10/2022 (teda takmer pol roka pred uzatvorením
prevádzky!), ktorý bol zúčtovaný medzi navrhovateľom a spoločnosťou DENIM retail s.r.o.

77. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci nie sú splnené
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľ neosvedčil potrebnosť

a naliehavosť situácie vyžadujúcej okamžitý zásah do pomerov strán sporu, teda na podporu
skutkových tvrdení uvádzaných v návrhu nepredložil akýkoľvek dôkaz, na základe ktorého by súd mal
osvedčenúpravdepodobnosťexistenciesamotnéhoprávnehoafaktickéhovzťahumedzinavrhovateľom
a odporcom s tým, že aj podľa názoru odvolacieho súdu je osvedčenie takejto existencie jedným
z primárnych predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia

neodkladného opatrenia.

78. S poukazom na ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd v ďalšom poukazuje na to, že navrhovateľ
osvedčoval vlastnícke právo k veciam, ktoré žiada vydať faktúrami od dodávateľov. Odvolací súd
z obsahu týchto faktúr zistil, že obsahujú identifikáciu tovaru číselným označením, druhom, cenou

a počtom dodaných kusov. Navrhovateľ tvrdil, že veci sa dostali do dispozície spoločnosti DENIM
retail s.r.o. z titulu uzatvorenej komisionárskej zmluvy, ktorú priložil k návrhu. Odvolací súd z obsahu
tejto zmluvy zistil, že sama o sebe nestačí na osvedčenie, že veci nachádzajúce sa v predajni
komisionára patria navrhovateľovi. Komisionárska zmluva bola uzatvorená ako rámcová. Jednotlivé
dodávky od navrhovateľa k predajcovi do prevádzky v obchodnom centre Aupark Žilina navrhovateľ

nedokladoval. Okresný súd preto správne vyhodnotil otázku osvedčenia uplatneného nároku na vydanie
vecí konkretizované v návrhu tak, že chýbajú skutkové tvrdenia a doklady, na základe ktorých by bolo
možné dospieť k záveru, že veci uvedené v návrhu sú veci, ktoré patria navrhovateľovi a súčasne veci,
ktoré predajca zanechal v predajni a odporca ich zadržal a neosvedčil ani existenciu takých skutočností,
z ktorých by bolo možné zistiť akúkoľvek potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán.

79. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že už počas inventarizácie bolo predajcovi znemožnené tovar
odnášať. Odvolací súd k takýmto doplneniam v návrhu neuvedených skutočností uvádza, že pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie a tiež že nové
skutkové tvrdenia sú prostriedkami procesného útoku, ktoré v odvolacom konaní nemožno použiť, pokiaľ

tu nebol niektorý z dôvodov uvedený v § 366 CSP, čo navrhovateľ v odvolaní netvrdil.

80. Podľa navrhovateľa bolo dôležité z hľadiska dôvodov napadnutého rozhodnutia, že navrhovateľ
nemoholodporcovispolusupovedomenímovlastníckomprávepredložiťinventúrnyzáznam,pretožeho

bolo potrebné spracovať do podoby interpretovateľnej pre odporcu a navrhovateľ tak urobil 28.4.2023.
K takto formulovanej odvolacej námietke možno uviesť, že nie je zrejmé, v čom navrhovateľ vidí
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Prvoinštančný súd návrh nezamietol preto, že navrhovateľ
žalovanému nedoručil inventúrne záznamy už 6.4.2023. Len skonštatoval, že sa tak nestalo, čo je
súladné aj s uvedenými tvrdeniami navrhovateľa v odvolaní. Súčasne však uviedol, mail navrhovateľa

žalovanému z 28.4.2023 nebol do súdneho spisu priložený s prílohami, a preto žalobcom tvrdenú
skutočnosť, že takéto zoznamy tovaru žalovanému zaslal ako prílohy k mailu nepredložil, ale zoznamy
predložil len ako samostatný dokument bez reakcie odporcu. Potom správne tieto skutočnosti vyhodnotil
ako tvrdenie bez náležitého osvedčenia. Potom nemohlo byť takýmto dokumentom osvedčené,že žalovanému boli tieto prílohy zaslané a že tým, že nereagoval, nespochybnil túto skutočnosť.
Navrhovateľ v odvolaní znovu tvrdil, že mail z 28.4.2023 s prílohami žalovanému zaslal, avšak
proti vyššie uvedenej argumentácii súdu, že toto súdu neosvedčil, konkrétne neuviedol nič. Len

znova tvrdil, že sa tak stalo. Odporca k vyjadreniu k odvolaniu navrhovateľa pripojil list adresovaný
právnemu zástupcovi navrhovateľa z 27.6. 2023 v ktorom sa uvádza, že odporca opakovane požaduje
preukázanie vlastníckeho práva k navrhovateľa k zadržaným veciam.

81. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že z vyššie uvedenej notárskej zápisnice tiež vyplýva, že

notárka sa dostavila do obchodného centra Aupark Žilina na požiadavku odporcu za účelom súpisu
hnuteľných vecí, ktoré majú byť odporcom zadržané, avšak tento súpis sa neuskutočnil z dôvodu, že
do obchodného centra sa dostavil pán C., ktorý navrhol tento súpis nevykonávať, pristúpiť k stavu
status quo, následkom čoho notárka z priestorov obchodného centra odišla, pričom sa musela vo
večerných hodinách na požiadanie odporcu vrátiť, nakoľko tento stav status quo porušil samotný pán
C., ktorý vstúpil do prevádzok a vynášal tovar, z ktorého časť bola aj odvezená. Pokiaľ teda navrhovateľ

produkuje skutkové tvrdenia ohľadne vlastníctva k dotknutému tovaru na prevádzkach, avšak na druhej
strane znemožnil akýkoľvek úkon zo strany odporcu, ktorým by došlo k spísaniu a stotožneniu tovaru
nachádzajúceho sa v prevádzkach spoločnosti DENIM retail s.r.o. Pokiaľ by bol zo strany notára spísaný
súpis tovaru nachádzajúceho sa v prevádzkach prenajatých spoločnostoťu DENIM retail s.r.o., bolo
by došlo k osvedčeniu a stotožneniu, aký konkrétny tovar sa nachádzal na tej ktorej prevádzke a

navrhovateľ by tak nebol v dôkaznej núdzi preukazovania ním tvrdených skutočností, ako je tomu za
súčasného stavu.

82. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že odporca neoprávnene zadržal tovar vo vlastníctve
navrhovateľa a poukázal na právnu úpravu zádržného práva prenajímateľa podľa § 672 ods. 1 a 2 OZ

a tvrdí, že v zmysle § 672 ods. 2 OZ odporca nevykonal súpis podľa tohto zákonného ustanovenia,
odvolací súd uvádza, že odporca zadržal hnuteľné veci v prevádzkach nájomcu DENIM retail s.r.o. podľa
§ 151s ods. 1 OZ, podľa ktorého možno zadržať iba hnuteľnú vec a dôvodom zadržania môže byť iba
peňažná pohľadávka, ktorá musí byť splatná. Za takto splnených podmienok veriteľ nemusí vec vydať
oprávnenej osobe. Oprávnenou osobou nemusí byť iba vlastník veci, ale aj iná osoba oprávnená s vecou

nakladať (nájomca, správca, vypožičiavateľ a pod.). Podmienkou uplatnenia zádržného práva je však
to, že vec musí byť v držbe veriteľa oprávnene, na základe určitého právneho titulu (napr. na základe
zmluvy o oprave veci a pod.). Takéto zádržné právo nemožno uplatniť, ak veriteľ vec odňal dlžníkovi
svojvoľne alebo ľstivo. Toto právo nemožno uplatniť ani vtedy, keď predmetom nesplneného záväzku, aj
keď splatného, je nepeňažné plnenie. Navrhovateľ však tvrdí, že odporca nemohol veci zadržať podľa

tohto zákonného ustanovenia, ale prichádzalo by do úvahy len zadržanie hnuteľných vecí v súlade s
§ 672 OZ. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že vzťah medzi odporcom ako prenajímateľom a
spoločnosťou DENIM retail s.r.o., je obchodnoprávnym vzťahom, pričom nájom a podnájom nebytových
priestorov sa riadi ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
ako aj ustanovenia OZ. Nakoľko z ustanovenia § 672 ods. 1 OZ vyplýva, že na zabezpečenie nájomného

má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria
nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu
rozhodnutia, z textu tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že toto zákonné ustanovenie odkazuje na
spoločnú domácnosť, pričom domácnosť je charakterizovaná v § 115 OZ tak, že domácnosť tvoria
fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Odvolací súd

preto zastáva názor, že v prípade obchodnoprávneho vzťahu, kde prenájom a podnájom nebytových
priestorov sa riadi okrem ustanovení OZ aj samostatným zákonom č. 116/1990 Zb. je možné uplatniť
v prípade splnenia zákonných podmienok zádržné právo podľa § 151s OZ, nakoľko predmetom nájmu
bol nebytový priestor a nie priestor, ktorý by predstavoval domácnosť. Z týchto dôvodov nepovažoval
odvolací súd ani túto odvolaciu námietku navrhovateľa za dôvodnú.

83. Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že odporca s vecami nesprávne manipuluje (nakladá), čím
sa zvyšuje rozsah poškodenia, odcudzenia, nesprávneho skladovania bez toho, aby uviedol, v čom vo
vzťahu k tomuto tvrdeniu vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

84. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že je presvedčený, že osvedčil dôvodnosť podaného návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže odporca súpis zadržaných vecí nevykonal, je to len
navrhovateľ a predajca, kto disponuje so špecifikáciou vecí zadržaných odporcom. Kým odporca
zoznam vecí vypracovaný navrhovateľom nepoprie, treba vychádzať zo zoznamu predloženéhonavrhovateľom, lebo vychádza z jeho obchodnej evidencie. Takéto odvolacie námietky predstavujú
vlastné navrhovateľove hodnotenie ním predkladaných dokladov bez toho, aby navrhovateľ uviedol, v
čom konkrétne prvoinštančný súd nesprávne argumentoval, keď osobitne vo vzťahu ku každej listine

zvlášť dospel k záveru, že navrhovateľ ním predloženými listinami neosvedčil, že tovar uvedený v návrhu
je tovarom, ktorý odporca v jeho prevádzke v obchodnom centre Aupark Žilina zadržal nájomcovi. Takéto
odvolacie námietky preto nemohli obstáť.

85. Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že je presvedčený, že preukázal naliehavosť potreby neodkladnej

úpravy pomerov medzi stranami, pričom potreba upraviť pomery neodkladne podľa neho vyplýva z
faktu, že zadržané veci sú tovarom - odevy, obuv, ktorý podlieha móde a jeho cena preto v čase klesá,
ďalej z nepomeru hodnoty zadržaných vecí a výšky dlhu dlžníka - nájomcu priestorov a dopadu na
hospodárenie odporcu nemožnosťou predaja predmetného tovaru. K takýmto odvolacím námietkam
možno uviesť, že navrhovateľ neuviedol nič proti argumentácii, na základe ktorej prvoinštančný súd
dospelkzisteniu,žetým,ženeboloosvedčené,žetovaruvedenývnávrhuodporcazadržalvpredmetnej

prevádzke,potomnebolaosvedčenáanipotrebaneodkladnejúpravypomerov medzistranami.Ďalej,že
naliehavosť potreby úpravy vzťahov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia odvodzovanú
od možnosti vzniku škody, takúto škodu nemožno v kontexte uvedeného považovať za osvedčenú,
reálnu a bezprostrednú. Odvolací súd zistil z obsahu súdneho spisu, návrhu navrhovateľa a pripojených
dokladov, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zobral

do úvahy všetky skutkové tvrdenia navrhovateľa o dôvodnosti nároku, ktorému žiadal priznať ochranu
nariadením neodkladného opatrenia, pričom riadne odôvodnil, na základe akých úvah dospel k zisteniu,
že predložené listiny nie sú dostatočné na to, aby bolo možné konštatovať, že navrhovateľ osvedčil,
že odporca má v neoprávnenej držbe veci uvedené v návrhu a bez toho nemôže uložiť odporcovi, aby
veci uvedené v návrhu navrhovateľovi vydal. Na základe odvolacích námietok tak, ako boli uplatnené

v odvolaní, nebolo možné dospieť k iným zisteniam o nesplnení podmienok na nariadenie navrhnutého
neodkladného opatrenia, ako to urobil prvoinštančný súd.

86. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom okresného
súdu, že takto navrhované neodkladné opatrenie, vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci, nie je

možné nariadiť s poukazom na neexistenciu základných predpokladov potrebných k jeho vydaniu.
Správny je právny záver okresného súdu o tom, že navrhovateľ neosvedčil základné relevantné
okolnosti nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti jeho nároku na nariadenie neodkladného opatrenia,
a preto nie je možné danú situáciu vydania tovaru, ktorý doposiaľ nie je hodnoverným spôsobom
stotožnený, riešiť bezprostredným zásahom súdnej moci v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.

V prípade nariadenia neodkladného opatrenia ktorým sa má uložiť vydanie konkrétnych vecí pri ktorých
nebolo osvedčené ich stotožnenie s vecami zadržanými odporcom, môže nastať situácia, kedy
nariadené neodkladné opatrenie nebude vykonateľné.

87. Odvolací súd preto považoval napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku za vecne správne a podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil
v celom rozsahu.

88. Odvolací súd dopĺňa, že zamietnutie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nebráni
navrhovateľovi uplatniť svoj nárok na súde osobitnou žalobou vo veci samej, pričom v tomto konaní

bude musieť tvrdené skutočnosti hodnoverným spôsobom preukázať, pričom nie je vylúčené, že súd
po prevedení potrebného dokazovania s dôrazom na konkrétne dôkazné prostriedky (ktoré v konaní
o nariadení neodkladného opatrenia absentovali) ohľadne vlastníctva tovaru a jeho stotožnenia na
jednotlivých prevádzkach môže dôjsť k iným skutkovým zisteniam a z nich vyvodiť priaznivejšie závery
pre navrhovateľa.

89. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému odporcovi priznal voči
navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:-2 -
41Cob/92/2023-846

UZNESENIE

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).