Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: PB-1T/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722010129
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3722010129.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 01. 2024 samosudcom JUDr. Ivom

Hlucháňom, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom B. B. XX, B.
B., okr. C. D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním
na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., trvale bytom B. B. XX, C. B., okr. C. D.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 11. októbra 2020 asi o 13:30 h riadil osobné motorové vozidlo značky D. E., evidenčného čísla C. F.,
smerom od obce C. G., okres H. I., po ceste číslo J. označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta,
kde na križovatke s cestou číslo J., v kilometri XXX.XXX, pri odbočovaní vľavo na obec K., okres H.,
nerešpektoval dopravnú značku „Daj prednosť v jazde!“ a nedal prednosť v jazde po hlavnej ceste číslo
I/61 z ľavej strany prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu značky L. M., evidenčného čísla H.
N., vodiča A. O., jazdiaceho od obce K. smerom na H. I., ktorý prednou časťou vozidla narazil do prednej
časti vozidla D. E., H. H. C. P. K. A. O. Q. B. L. M. dolnej časti vretennej kosti ľavej hornej končatiny

bez posunu kostných úlomkov, čo by si vyžiadalo práceneschopnosť v zmysle vyjadrenia znalca 8 až
12 týždňov, ako aj poškodenie zdravia J. P. s dobou liečby 5 dní bez obmedzenia v obvyklom spôsobe
života a B. H. – ľahké zranenie s dobou liečby 7 dní bez obmedzenia v obvyklom spôsobe života.

Obvinený A. B. porušil ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v znení
neskorších predpisov a doplnkov.

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
– porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie

§ 138 písm. h) Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák, § 36 písm. j) Tr. zák., § 56 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák.. na peňažný trest vo výške 2.000,- Eur.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ukladá náhradný trest v trvaní 6 (slovom: šesť) mesiacov odňatia slobody.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. na tom
skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti v rozsudku.

Okresný súd Považská Bystrica dňa 22. 04. 2022 vydal trestný rozkaz sp. zn. 1T/38/2022-339, ktorý
nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný voči trestnému rozkazu podal odpor.

Obžalovaný v prípravnom konaní potvrdil, že došlo k dopravnej nehode, avšak zle vyhodnotil situáciu,
nakoľko druhý vodič nemal zapnutú smerovku a myslel si, že sa obídu, teda predpokladal, že vozidlo
pôjde rovno po hlavnej ceste, pričom došlo k stredu vozidiel.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. 01. 2023 vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por.,
že je nevinný.

Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka a zároveň aj poškodeného
A. O., znalca J. A. R., prečítaním výpovedí svedkov – poškodených: J. P., B. H., svedka R. B.,

oboznámením sa doplňujúcim znaleckým posudkom J. A. R., oboznámením sa so znaleckým posudkom
A. R. J., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledovné:

Obžalovaný zotrval na svojich tvrdeniach z prípravného konania. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru

vodič A. O. nemohol byť pripútaný, inak by sa nedostal po nehode do takej pozície v aute, v akej ostal
po dopravnej nehode. Preto si myslí, že zraneniam poškodeného došlo práve z toho dôvodu, že nebol
riadne pripútaný. V prípade, žeby bol pripútaný bezpečnostným pásom, by nedošlo k takým následkom.

Svedok a zároveň aj poškodený A. O. zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania, zásadným

spôsobom poprel, žeby nebol pripútaný a uviedol, že všetky zranenia, ktoré mu boli spôsobené, boli
následkom dopravnej nehody, za ktorú nesie zodpovednosť obžalovaný.

Vo veci v rámci prípravného konania bol vypracovaný znalecký posudok z odboru cestnej dopravy
č. 49/2021 znalcom J. A. R., ktorý uviedol, že k dopravnej nehode došlo z dôvodu, že vodič D.

E. (obžalovaný) narazil prednou pravou časťou do pravej prednej časti vozidla L. M. (poškodený),
následkom čoho došlo k výraznej deformácii celej pravej prednej časti vozidla D. E.. Ako technickú
príčinu dopravnej nehody došlo z toho dôvodu, že sa jednalo o nesprávnu techniku jazdy vodiča D. E.,
ktorá bola tým prvkom nehodového deja, ktorý vyvolal kolíznu situáciu a ktorý vodičovi A. B. znemožnil
zabrániť dopravnej nehode. Na zabránenie dopravnej nehody by obžalovaný nesmel vojsť do jazdnej

dráhy poškodenému O.. Jednoznačne obžalovaný porušil dopravné predpisy svojim spôsobom jazdy.

Znalec J. A. R. bol vypočutý k svojmu znaleckému posudku aj na hlavnom pojednávaní, kde na
základe informácií, ktoré mal k dispozícii počas pojednávania dospel k záveru, že s najväčšou
pravdepodobnosťou vodič – poškodený nebol riadne pripútaný a k tomuto následne vypracoval

doplňujúci znalecký posudok. Po predložení znaleckého posudku a oboznámení sa s ním mal súd
za preukázané, že poškodený skutočne pripútaný nemohol byť, nakoľko by sa po dopravnej nehode
nemohol nachádzať v takej polohe v aute, v akej bol po dopravnej nehode. Poškodený napriek záverom
znaleckého posudku zotrval na svojom stanovisku, že pripútaný bol.

Na základe doplnenia znalecký posudkov súd pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva A. R. J.,
ktorý vypracoval znalecký posudok č.36/2023, kde úlohou znalca bolo skúmať, aké zranenie by nebolo
spôsobené v prípade, žeby bol poškodený riadne pripútaný bezpečnostným pásom, teda aké zranenia
by neutrpel. Naopak k akým zranenia by došlo, aj napriek pripútaniu. Znalec v znaleckom posudku
potom uviedol, že ak by bol poškodený pripútaný bezpečnostným pásom zo zistených zranení by utrpel:

- Pomliaždenie hlavy, resp. odreniny v oblasti tváre a to kontaktom s airbagom,- Pomliaždenie hrudníka a brucha a to kontaktom s bezpečnostným pásom,
- Zlomeninu dolnej časti vretennej kosti ľavej hornej končatiny.
Z uvedených zranení by bolo najvážnejšie práve posledné zranenie, kde celková doba PN zodpovedá

8 – 12 týždňov. Ostatné zranenia, ktoré mal pri dopravnej nehode utrpieť poškodený, v prípade, žeby
tento bol riadne pripútaný by nevznikli.

Obžalovaný bol zamestnávateľom hodnotený veľmi pozitívne.

Taktiež je pozitívne hodnotený z miesta bydliska.

V súčasnej dobe pracuje v zahraničí v oblasti zdravotníctva s príjmom cca do 2.000,- Eur.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR tento nemá zaznamenaný žiadne priestupok.

Podľa odpisu z registra trestov doposiaľ súdne trestaný nebol.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd jednoznačne kvalifikoval konanie obžalovaného
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na ustanovenie
§ 138 písm. h) Tr. zák..

V priebehu konania sa preukázalo dostatočným spôsobom tvrdenie obžalovaného, že poškodený v čase
dopravnej nehody nemohol byť pripútaný. Takže nie všetky zranenia, ktoré pri tejto dopravnej nehode
utrpel by boli takého závažného charakteru, ktorých spôsobenie sú dané za vinu obžalovanému.
Napriek tomu však, na základe vykonaného znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva aj keby bol

poškodený riadne pripútaný a fungoval by airbag, by bez akýchkoľvek pochýb utrpel zranenia a to z nich
najzávažnejšie z nich zlomeninu dolnej časti vretennej kosti ľavej hornej končatiny, čo by si vyžiadalo
práceneschopnosť 8 – 12 týždňov.

Súd odsudzoval páchateľa pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.

teda z dôvodu, že tento svojím konaním inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, podľa §
123 ods. 3 písm. i) Tr. zák. ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne
ochorenie, ktorou je aj porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zák. poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa rozumie porucha, ktorá si objektívne

vyžiadala liečenie prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní počas
ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob poškodeného.

Súd mal za preukázané, že v danom prípade je obžalovaný bez akýchkoľvek pochýb vinný z takého
ublíženia zdravia poškodeného, ktoré ublíženie si vyžiadalo práceneschopnosť 8 – 12 týždňov.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery u obžalovaných prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, osoby obžalovaných a ich pomery, ako i možnosť ich nápravy. Súd prihliadol na to, že trest má
okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní

trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má mať
trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica
zákonnom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa§56ods.1,ods.2Tr.zák.peňažnýtrestmôžesúduložiťod160,-Eurdo331.930,-Eurpáchateľovi

úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Bez splnenia týchto podmienok môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na
povahu spáchaného prečinu a možnosti nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ak súd ukladá peňažný trest ustanoví pre prípad, žeby výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody až na 5 rokov.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd mal za preukázané, že u obžalovaného bola
splnenájednapoľahčujúcaokolnosťvzmysle§36písm.j)Tr.zák.,tedaviedolpredspáchanímtrestného
činu riadny život a žiadna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák., čiže pomer poľahčujúcich okolností
k priťažujúcim okolnostiam bol 1:0 v prospech poľahčujúcich.

Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že vzhľadom na doterajší spôsob života
obžalovaného, ako aj okolnosti prípadu bude dostačujúce uloženie primeraného peňažného trestu vo
výške 2.000,- Eur s primeraným uložením náhradným trestom s tým, že takýto druh trestu a jeho výmera
v dostatočnej miere naplní účely trestu v zmysle § 34 Tr. zák..

K navrhovanému trestu zo strany prokurátora zákazu činnosti viesť motorové vozidlá súd nepristúpil
z dôvodu, že obžalovaný nemá žiaden záznam v evidenčnej karte vodiča, teda doterajšiu jeho činnosť,
ako vodiča súd klasifikoval ako bezproblémovú a nevidel teda nutnosť mu takýto druh trestu ukladať.

Poškodený na poslednom pojednávaní uviedol, že nežiada náhradu škody zo strany obžalovaného,

nakoľko táto mu bola vyplatená poisťovňou.
Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,

b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine
v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,

d) z ú č a s t n e n áo s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na

náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).