Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200141
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8319200141.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/X, XXX XX D., právne zast. KRAL PARTNERS s.r.o., so sídlom Kukučínova 7, 040 01 Košice,
IČO: 47 244 143 proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX F., právne zast.
JUDr. František Svatuška - advokát, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie

20.000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia - záložného
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. 9C/2/2019
– 282 z 14. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným uznesením súdu prvej inštancie zamietol návrh žalobcu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (výrok I.) a súčasne ohlásil, že o trovách konania bude
rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej (výrok II.).

2. Po citovaní ust. § 343 ods. 1-3 a § 344 CSP svoje rozhodnutie vecne dôvodil tým, že žalobca
podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by bolo zriadené záložné právo na
byt, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytu a spoluvlastnícky

podiel k pozemku (bližšie špecifikovaných v návrhu) vo vlastníctve žalovaného, ktorý žalobou upletenú
pohľadávku vo výške 20.000,-Eur s prísl. titulom pôžičky, ktorú žalobca poskytol jeho právnemu
predchodcovi popiera, pričom existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie, pretože žalovaná
suma niekoľkonásobne prevyšuje priemernú mzdu, pričom žalovaný popiera preukázané skutočností,
ospravedlňuje sa z pojednávaní a tým odďaľuje rozhodnutie vo veci samej, kde žalobca sa domnieva,
že tak bude žalovaný postupovať aj v exekúcii s tým, že žalobca nemá vedomosť o inom majetku

žalovaného, kde podľa žalobcu žalovanému zriadením záložného práva nebude spôsobená ujma,
pretože jeho výkon môže nastať až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na základe toho
súd prvej inštancie zistil, že vo veci samej sa žalobca proti žalovanému domáha zaplatenia sumy
20.000,-Eur s prísl. titulom pôžičky, ktorú mal poskytnúť právnemu predchodcovi žalovaného, pričom
žalovaný túto sumu v dedičskom konaní neuznal a vyjadril pochybnosti o pravosti podpisu jeho právneho
predchodcu na zmluve o pôžičke. Následne súd prvej inštancie ustálil, že nie sú splnené podmienky pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože skutočnosť, že žalovaný rozpojuje žalobou uplatnenú
pohľadávku, sama o sebe nespôsobuje dôvodnú obavu, že by mohla byť exekúcia ohrozená, lebo
bránenie sa v súdnom konaní je právom žalovaného, kde žalobca nepreukázal, resp. neosvedčil, aby
hrozila dôvodná obava, že by mohla byť exekúcia zo strany žalovaného ohrozená, ak by sú žalobe
vyhovel. Nestačí iba domnienka žalobcu, že by mohla byť exekúcia ohrozená, ale musí byť preukázaná
konkrétna skutočnosť, čo v danej veci zo strany žalobcu splnené nebolo a nie je. Pokiaľ by sa žalovaný

zbavoval majetku, mal vzhľadom na dĺžku súdneho konania na to dostatok času, avšak žiadna takáto
skutočnosť nebola osvedčená. Súčasne vzal do úvahy i to, že žalobca požaduje zabezpečiť pohľadávkuvo výške 20.000,-Eur s prísl., kde predmetom zálohu má byť byt, ktorého hodnota je niekoľkonásobne
vyššia a nejde o primeraný postup. Preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

3. Označené uznesenie včas podaným odvolaním napadol žalobca, ktorý toto uznesenie považuje
za nesprávne, nedôvodné a nezákonné. V odvolaní uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia
zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka je posilnenie postavenia veriteľa na
zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, aby sa zamedzilo, alebo
zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky. Uvedené je na mieste, ak je majetok

dlžníka zaťažené skorším záložným právom, čo je tento prípad, keďže na byte je zriadené záložné
právo v prospech G., H.. Rovnako namietal záver súdu prvej inštancie, že žalovaný mal dostatočný čas
na zbavovanie sa majetku, tu poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný dovŕšil plnoletosť dňa 8. mája
2023, a do uvedeného času sa mohol zbaviť majetku teoreticky iba so súhlasom súdu. Poukázal taktiež
na skutočnosť, že žalovaný iný majetok nemá, preto je zriadenie záložného práva dôvodné. Za hodný
predpoklad pre zriadenie záložného práva žalobca považuje dĺžku súdneho konania, keď žalovaný, jeho

zákonná zástupkyňa a ich právny zástupca svojím správaním účelovo predlžujú konanie a odďaľujú
rozhodnutievovecisamej. Žalovanýsaúčelovovsúdnomkonanívyhýbazaplateniudlžnejsumyapreto
nie je dôvod domnievať sa, že tak nebude robiť aj v rámci exekúcie. Žalovanému zriadením záložného
práva nebude spôsobená ujma, pretože jeho výkon môže nastať až po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Zriadením záložného práva sa neprejudikuje ani rozhodnutie vo veci samej a nejde ani

o exekúciu. Z uvedeného dôvodu navrhol zmenu napadnutého rozhodnutia spočívajúcu vo vyhovení
jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a uplatnil trovy konania,
pretože sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považuje ho za zákonné, správne a logicky odôvodnené.

Žalobca nepreukázal, resp. neosvedčil dôvodnú obavu z možného ohrozenia exekúcie s tým, že súdu
úmyselne zamlčal skutočnosť, že žalovaný je polovičným vlastníkom rodinného domu v obci I. B..

5. Žalobca vo svojej odvolacej duplike v podstate opakuje svoju odvolaciu argumentáciu s tým, že
o existencii vlastníctva žalovaného k rodinnému domu nemal vedomosť, pričom je na úvahe žalobcu,

na aký majetok navrhne zriadiť záložné právo.

6. Žalovaný vo svojej odvolacej triplike následne v podstate zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

7. Žalobca vo svojom následkom vyjadrení poukázal na chronológiu úkonov vo veci a požadoval jej

urýchlené predloženie odvolaciemu súdu.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti
(§ 127 a § 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady
týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je nedôvodné, lebo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalobcu, odôvodnenie

preskúmavaného uznesenia ako i skutočnosti osvedčené obsahom spisu, bolo posúdiť, či v danom
prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.

10. Podľa § 343 ods. 1 -3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Úvodom je potrebné poznamenať, že zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Dôvodom na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením
záložného práva. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie
spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby,
mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa
domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu

oprávnenéhokuplatneniutakejtomožnosti(obojezapredpokladu,ženavzdoryexistenciivykonateľného
rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce
prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinným,
týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho).

17. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Vo všeobecnosti záložné právo
ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu,

ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade peňažnej pohľadávky nebude splnená. Konanie o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom strán. To znamená, že
toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh.

18. V návrhu na začatie konania na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ),

okrem všeobecných náležitostí podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu,
že exekúcia bude ohrozená, predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež k návrhu pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva. Konajúci súd musí pred rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúmať
splnenie podmienok na jeho nariadenie, pričom konajúci súd spravidla dokazovanie nevykonáva,

rozhoduje bez pojednávania a výsluchu strán. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako
osvedčovanie, teda súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd
neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom
dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na

všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a
tiež dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie. Zákonná úprava pre nariadenie zabezpečovacieho opatreniatak vyžaduje splnenie základných hmotnoprávnych podmienok, ktorými sú: a/ osvedčenie dôvodnosti
a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b/ existencia budúceho zmarenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti) a c/ primeranosť zásahov do majetkových pomerov dlžníka (princíp

proporcionality).

19. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu,
že si voči žalovanému v súdnom konaní uplatnil peňažnú pohľadávku vo výške 20.000,-Eur s prísl.
titulom pôžičky, ktorú mal poskytnúť právnemu predchodcovi žalovaného a ktorú si následne prihasil

do dedičského konania po právanom predchodcovi žalovaného, pričom žalovaný túto pohľadávku
v dedičskom a rovnako ani v súdnom konaní neuznáva a rozporuje pravosť podpisu svojho právneho
predchodcu na zmluve o pôžičke. Obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňoval tým, že žalovaná
suma niekoľkonásobne prevyšuje priemernú mzdu s tým, že žalovaný popiera evidentne preukázané
skutočnosti a svojimi krokmi odďaľuje rozhodnutie vo veci samej, preto je dôvod domnievať sa, že
tak bude rovnako postupovať aj v exekúcii, ak bude zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy. O inom

majetku žalovaného žalobca podľa svojho tvrdenia nemal vedomosť.

20. Žalovaný s nariadením zabezpečovacieho opatrenia nesúhlasí z dôvodu, že žalobca splnenie
podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil.

21. Odvolací súd má za to, že žalobca osvedčili spôsobilosť uplatňovanej pohľadávky voči žalovanému
– tá je peňažnej povahy (20.000,-Eur s prísl.) a plynie zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi nim
a právnym predchodcom žalovaného, ako aj spôsobilý predmet záložného práva - nehnuteľnosť, na
ktorú ma doľahať zabezpečovacie opatrenie je prevoditeľná a vlastnícky patriaca žalovanému.

22.Kutomujepotrebnéešteuviesť,žezobsahuspisujezrejmé,žežalobcaodvodzujesvojupožiadavku
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu, že má osvedčenú obavu, že v prípade jeho
úspechu v tomto spore bude exekúcia na vymoženie priznanej pohľadávky ohrozená. Pri svojich
úvahách, v rámci ktorých odvolací súd hodnotil dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia,vychádzalzoskutočnostibeztoho,abyprejudikovalrozhodnutievovecisamej,žepredmetom

konania vo veci samej je nárok na zaplatenie sumy 20.000,- Eur s prísl.. Žalobca podaným návrhom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sleduje ochranu svojich záujmov, odstránenie obavy, že
by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez
vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vo
veci samej, t. j. nárok na zaplatenie sumy 20.000,-Eur prísl., je očividne vylúčený. Žalobca svojou

argumentáciou v žalobe podoprel svoj právny názor o dôvodnosti takejto žaloby. Na potvrdenie alebo
vyvrátenie skutočnosti, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a
celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby, s poukazom na vyššie uvedené, nie
je v tomto štádiu konania dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklad
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcom uplatňovaného žalobou,

je daný.

23. Vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to o
existencii obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia, odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie konštatuje jej nesplnenie. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť

len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani
existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, či
už voči navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia, alebo voči tretej osobe a uvedené nemožno bez
ďalšiehousudzovaťaniztvrdenia(navyšenepravdivého),ženehnuteľnosť,naktorúmázabezpečovacie
opatrenie doľahať, je jediným oficiálnym nehnuteľným majetkom žalovaného. Medzi skutočnosti, ktoré

osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého
dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo
iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Nič také však
žalobcom osvedčené nebolo. Z obsahu spisu totiž neplynú žiadne skutočnosti svedčiace o krokoch
žalovaného smerujúcich k zbaveniu sa jemu patriaceho nehnuteľného majetku, čo by mohlo potom

znemožniť uspokojenie žalobcu. Obmedzenie prevodu v tomto smere práve navyše spôsobuje aj
zriadené záložné právo v prospech banky. A ak by aj došlo k prevodom bolo by potrebné z hľadiska
naplnenia zákonnej dikcie o existencii obavy, že exekúcia bude ohrozená, preukázať, že žalovaný sazbavuje svojho majetku bez náležitej protihodnoty, čím by sa jeho majetková sféra zmenšila a obava z
ohrozenia exekúcie by bola na mieste. O takýto prípad však v danej veci nešlo.

24. Ďalej je potrebné zvýrazniť, že pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť,
či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv
a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Na uvedené súd prvej inštancie
správne taktiež reagoval. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie
je nutné zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj

vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí sa rešpektovať zásada
a požiadavka proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím
opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovanej a aby takáto ujma nebola
neprimeraná sledovanému cieľu. V danej veci hodnota pohľadávky t.j. hmotnoprávneho nároku, ktorému
by sa mala poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia je 20.000,-Eur s prísl..

Hodnota nehnuteľnosti, ku ktorej malo byť na základe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia
zriadenézáložnéprávosúdomprvejinštancie,ostalažalobcomúplnenepovšimnutávsamotnomnávrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Javí sa však, a to aj napriek všeobecne známemu poklesu
cien nehnuteľností v ostatnej dobe (ktorému predtým predchádzala nepredpokladaná deformácia
cien na realitnom trhu, znamenajúcej prudký nárast hodnoty nehnuteľností v dôsledku celosvetovej

pandémieaneďalekéhoprebiehajúcehovojnovéhokonfliktu),žeajmomentálnahodnotanehnuteľnostiz
predmetu tohto sporu by niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu pohľadávky, ktorej by sa mala poskytnúť
navrhovaným zabezpečovacím opatrením ochrana.

25. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, ako žiadal žalobca

splnené neboli a súd prvej inštancie návrhu správne nevyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku ako vecne správne s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom
vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu strán, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností a nespôsobilú už
privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd za potrebné reagovať špecifickou

odpoveďou.

26. To, že neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súdy nerozhodli v súlade s jeho právnym názorom,
ešte automaticky neznamená, aby došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, pretože
obsahom tohto práva je umožniť reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť, čo v danom prípade bezpochyby naplnené bolo.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd v tomto rozhodnutí nerozhodoval vzhľadom na
skutočnosť, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný počas konania, a preto
o trovách celého konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).