Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121499812
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6121499812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava – mestská časť Petržalka 851 02, IČO: 53 255 739, proti
žalovanému: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 6.437,25 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. CA-7Csp/27/2022-160
zo dňa 29.6.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovanému vo vzťahu
k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania považoval za
preukázané, že právny predchodca žalobcu F. F., a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 07.06.2018 Zmluvu o
splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru na čokoľvek žalovanému vo
výške 10.000 €. Úver bol žalovanému poskytnutý jednorazovo. U zmluve sú uvedené ako základné

podmienky (okrem iných) fixná úroková sadzba 8,90 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov 11,80
%, celková čiastka spojená s úverom 13.132,10 €, poplatok za poistenie úveru 10,82 € mesačne, splatný
v termíne a periodicite splátky úveru. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver uhradiť v splátkach vo
výške 218,88 € mesačne, so splatnosťou k 13. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosťou prvej splátky
13.07.2018, počtom splátok 60 a konečnou splatnosťou úveru 13.06.2023. Podľa článku II, bod 1
zmluvy, bude úver použitý na vyplatenie 1 spotrebného úveru, ktorého aktuálny zostatok záväzku ku
dňu uzatvorenia zmluvy bol vo výške 7.194,20 €. Podľa článku II, bod 7 zmluvy, ak dlžník pohľadávku

banky nespláca riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného
registra bankových informácií.
Listom zo dňa 30.10.2020 oznámila banka žalovanému, že ku dňu 30.10.2020 je v omeškaní so
splácaním pohľadávky banky vo výške 1.382,49 € a vyzvala ho na úhradu pohľadávky banky najneskôr
do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ho upozornila, že ak v stanovenej lehote nedôjde k
úhrade dlžnej sumy, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane

splatnou v celom rozsahu a v takom prípade stratí výhodu splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť
v celku.
Listom zo dňa 02.12.2020 oznámila banka žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1
písm.a)ProduktovýchobchodnýchpodmienokprehypotekárneasplátkovéúveryF.F.,a.s.súčinnosťouod 01.01.2015 v aktuálnom znení – omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3
mesiace. Z tohto dôvodu vyhlásila banka ku dňu 01. 12. 2020 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo
Zmluvy. Zároveň vyzvala žalovaného na úhradu pohľadávky zo Zmluvy vo výške 7.511,09 € do 15 dní.

Listom zo dňa 17.12.2020 oznámila banka žalovanému, že nakoľko je pohľadávka banky zo Zmluvy
splatná v celom rozsahu a je v omeškaní so splácaním viac ako 3 mesiace, je výška splatnej a
nezaplatenejpohľadávkykudňu17.12.2020vsume7.536,49€.Zároveňhovyzvalanazaplateniedlžnej
sumy a upozornila ho, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
Dňa 23.03.2021 uzatvorila F. F., a.s. ako postupca a žalobca ako postupník Zmluvu o postúpení

pohľadávok č. 0215/2021/CE, predmetom ktorej je dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení
pohľadávok so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami, pričom z Prílohy
k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka F. F., a.s.
voči žalovanému uplatnená v tomto súdnom konaní. Listom zo dňa 30.03.2021 oznámil postupca
žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi.
V konaní nebolo preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka bola v čase jej postúpenia splatná. Ak

nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky, odo dňa jej splatnosti musí prejsť doba 3 mesiacov
omeškania s platením dlhu zo strany spotrebiteľa. Pred samotným postúpením pohľadávky musí banka
preukázateľne vyzvať dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj
špeciálne ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t.j. upozorniť dlžníka, ktorý je spotrebiteľom,
na to, že po 15 dňoch si uplatní právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv.

„zosplatnenie“ celého dlhu), ak dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou
oboch zmluvných strán a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom
môže celú tzv. zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu. S ohľadom na ustanovenie § 17 ods.
1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (na ktoré odkazuje zákon o bankách) môže banka postúpiť
len takú pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými

právami s ňou spojenými, ak ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
v dôsledku jednostranného právneho úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie
niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté (§ 565 Občianskeho zákonníka).
V ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka boli spresnené podmienky splácania záväzkov zo

spotrebiteľských zmlúv v splátkach. Podľa tejto úpravy dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z §
565 Občianskeho zákonníka, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
(ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní.

V prejednávanom prípade banka síce Listom zo dňa 02.12.2020 oznámila žalovanému, že nastal
prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne
a splátkové úvery F. F., a.s. s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení – omeškanie dlžníka so
splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace, a že z tohto dôvodu vyhlásila ku dňu 01.12.2020
mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo Zmluvy, avšak z tejto listiny nie je možné určiť, s ktorou splátkou

sa žalovaný oneskoril s platením, pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k okamžitému zosplatneniu
úveru. Po preskúmaní obsahu tohto listu súd zistil, že tento právny úkon je neurčitý, pretože v ňom
nie je riadne špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru tak, aby bolo možné preveriť zákonnosť postupu právneho predchodcu žalobcu, ktorý
mal predchádzať vyhláseniu splatnosti celého úveru. Rovnako tak ani v prvej výzve banky zo dňa

30.10.2020, (ktorou oznámila banka žalovanému, že ku dňu 30.10.2020 je v omeškaní so splácaním
pohľadávky banky vo výške 1.382,49 € a vyzvala ho na úhradu pohľadávky banky najneskôr do 15 dní
od doručenia tejto výzvy a zároveň ho upozornila, že ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade dlžnej
sumy, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky, čím sa stane splatnou v
celom rozsahu a v takom prípade stratí výhodu splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť v celku),

nie je uvedené, so zaplatením ktorej splátky bol žalovaný v omeškaní. V konaní žalobca netvrdil, že
banka dostatočne určitým právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) využila svoje právo
a oznámila žalovanému, že pre nesplnenie konkrétnej splátky splatnej určitého dňa požaduje od neho
predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva. Možno konštatovať, že banka žalovanému
len oznámila, že úverová pohľadávka sa stáva splatnou, ako keby si už predtým s jasnou formuláciou

zosplatnenia voči nemu uplatnila mimoriadnu splatnosť úveru so žiadosťou o zaplatenie dlhu pred
termínom jeho konečnej splatnosti. Totiž pohľadávka zo zmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou
v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho
úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu s jasnou formuláciou, že veriteľ tak činí pre nezaplateniekonkrétnej splátky v dohodnutej lehote, so žiadosťou o zaplatenie celého dlhu; takýto obsah v súdenej
veci zistený nebol.
Pre úplnosť súd uvádza, že od splatnosti tejto splátky začína plynúť premlčacia doba podľa § 103

Občianskeho zákonníka, preto jej presné uvedenie v právnom úkone vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru je dôležité aj z tohto hľadiska. Súd v tejto súvislosti odkazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov
sp.zn.6Co/26/2017zodňa28.6.2018,ods.27.,ktorýuvádza,žetakýprávnyúkon,akýmjezosplatnenie
celého dlhu by mal obsahovať dôležitý údaj a to identifikáciu tej nezaplatenej splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Právny úkon, ktorým veriteľ zosplatnil celý

dlh je na úkor určitosti nejasný, vyvoláva otázniky a preto je neplatný pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v konaní vedenom
pod sp. zn. 22Co/161/2018.
Žalobca až v priebehu tohto súdneho konania konkretizoval, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 13.11.2020. Pokiaľ by súd z tohto tvrdenia
vychádzal (hoci tento údaj absentoval vo vyššie uvedených výzvach banky zo dňa 02.12.2020 a zo

dňa 30.10.2020), opätovne by bolo nutné konštatovať nedodržanie zákonných podmienok na platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bankou. Ako už súd uviedol, dodávateľ môže uplatniť právo
vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pričom toto
právo môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.

Pokiaľ banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 13.11.2020,
musela upozorniť žalovaného, že je v omeškaní so zaplatením tejto splátky. Takéto upozornenie/výzva
nebolo súdu predložené. Žalobca predložil len upozornenie – List zo dňa 30.10.2020, avšak v danom
čase (ku dňu 30.10.2020) ešte nebol žalovaný v omeškaní so zaplatením splátky, ktorej splatnosť
nastala až následne dňa 13.11.2020. Okrem toho, že žalovaný nebol upozornený na omeškanie

so zaplatením splátky splatnej 13.11.2020, nebola dodržaná ani 3-mesačná lehota na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru. Pokiaľ banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie
splátky splatnej dňa 13.11.2020, mohla tak učiniť až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, t. j. až po 13.02.2021. Banka však vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru už dňa 01.12.2020, teda
pred uplynutím 3 mesiacov. Z uvedeného je zrejmé, že ak by aj súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, že

banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 13.11.2020 (hoci táto
splátka nie je v listoch zo dňa 02.12.2020 a 30.10.2020 uvedená), neboli dodržané zákonné podmienky
uvedené v § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru bankou.
Ak nedošlo k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pohľadávka veriteľa nie je

postupiteľná,pretožetomubrániust.§92ods.8Zákonaobankáchaust.§17ods.1Zákonač.129/2010
Z. z. V dôsledku toho, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu
žalobcovi neboli dodržané, súd dospel k záveru, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre
rozpor so zákonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalobca uplatnený
nárok odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tejto veci

niejeaktívnelegitimovanývdôsledkuktorejskutočnostibolopotrebnéžalobuakonedôvodnúzamietnuť.
O trovách konania rozhodol súdu podľa § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu v spore. Keďže súd
žalobu zamietol, úspech v spore mal žalovaný, preto by mu prináležala voči žalobcovi náhrada trov
konania. Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké
trovy v konaní vznikli (napr. v dôsledku plnenia poplatkovej povinnosti, právneho zastúpenia, atď.), súd

žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; a z dôvodu, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že určenie splátky,
pre ktorú môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru totiž vyplýva priamo z právnych predpisov,
a to ust. § 565 OZ, v zmysle ktorého „toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.“ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré dopĺňa uplatnenie tohto práva
v spotrebiteľských sporoch tak, že „dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky“, a teda ide o otázku právneho posúdenia a v
žiadnom prípade sa nejedná o skutkovú otázku, ktorá má navyše podľa názoru súdu predstavovať
obligatórnu náležitosť právneho úkonu pod hrozbou jeho absolútnej neplatnosti (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/132/2021z 15.12.2022). Pokiaľ by teda súd vychádzal z ustanovení úverovej zmluvy, tak žalovaný bol v
čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t. j. dňa 02.12.2020 nepochybne v trojmesačnom omeškaní
so zaplatením splátky splatnej dňa 13.08.2020. Z uvedeného vyplýva záver, že komplexný výklad

ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v spojení s ustanovením § 565 OZ súd odmietol vykonať s odkazom
na absenciu náležitosti právneho úkonu (ktorý žiadny právny predpis nevyžaduje), resp. súd odmietol
právne posúdiť pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a teda aplikovať
výklad ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ s tým, že otázku právneho posúdenia označil za skutkovú
otázku, resp. obligatórnu náležitosť právneho úkonu, čo je nielen v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ a

§ 565 OZ, ktoré takúto náležitosť pre platnosť právneho úkonu nevyžadujú ale rovnako aj v rozpore
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, z ktorej jednoznačne vyplýva zásada
preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou. Poukázal na rozhodovaciu činnosť
najvyššíchsúdnychautorít,vpodrobnostiachvyslovilprávnynázor,ževčasevyhláseniasplatnostiúveru
boli splnené všetky zákonné podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre platné zosplatnenie úveru. V konaní
súdu uviedol skutkové tvrdenia, predložil dôkazy a teda súd mal oporu v skutkových tvrdeniach, na

základe čoho mal vykonať právne posúdenie veci a jeho povinnosťou bolo posúdiť, pre ktorú splátku
nastalo zosplatnenie úveru. S ohľadom na vyššie uvedené, mal za to, že sú nesprávne závery súdu
i ohľadne platnosti postúpenia pohľadávky. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu
zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozsudok
prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil
správny právny záver a svoje rozhodnutie náležite podrobným spôsobom v zmysle § 220 ods. 2 CSP
odôvodnil.

5. V zmysle Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 171/05 z 27.2.2008 základom interpretácie
a aplikácie každej právnej normy v materiálnom právnom štáte je určenie účelu právnej úpravy,
vymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu.

6. Listom zo dňa 30.10.2020 oznámila banka žalovanému, že ku dňu 30.10.2020 je v omeškaní so

splácanímpohľadávkybankyvovýške1.382,49Euravyzvalahonaúhradupohľadávkybankynajneskôr
do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ho upozornila, že ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade
dlžnej sumy, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou
v celom rozsahu a v takom prípade stratí výhody splátok a pohľadávku bude potrebné uhradiť v celku.

7. Výška splátky podľa zmluvy predstavovala 218,78 Eur mesačne, poplatok za poistenie úveru
predstavovala 10,82 Eur mesačne. V zmysle uvedenej výzvy spotrebiteľ, aby sa vyhol mimoriadnemu
zosplatneniuúveru,maluhradiťveriteľovipohľadávku1.382,49Eurdo15dníoddoručeniavýzvy,pričom
predstavovala viac ako trojnásobok splátky, ktorá v sebe zahŕňala aj rôzne bližšie nešpecifikované
poplatky. Z ust. § 53 ods. 9 OZ jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ sa po upozornení veriteľa na

možnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru, má možnosť brániť, a to tak, že zaplatí
konkrétnu splátku, s ktorou je v omeškaní viac ako tri mesiace, z čoho vyplýva, že veriteľ musí v takomto
upozornení jasne uviesť, s ktorou konkrétnou splátkou je spotrebiteľ v omeškaní. Z výzvy nevyplýva,
s ktorou konkrétnou splátkou bol žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku veriteľ požadoval
od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť, tak aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. Pôvodný

veriteľ tak neumožnil žalovanému sa riadne brániť, zabrániť vyhláseniu predčasnej splatnosti, nakoľko
predídeniu vyhlásenia predčasnej splatnosti veriteľ požadoval zaplatiť viac ako jednu splátku, čo je
v rozpore s § 53 ods. 9 OZ. Z tohto právneho úkonu napokon nie je ani možné určiť, či bol spotrebiteľ
vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiace alebo nie, a teda, či vôbec boli splnené
podmienky vyplývajúce z ust. § 53 ods. 9 OZ.

8. Napokon i z podaného odvolania žalobcu vyplýva, že nemá jednoznačne za ustálené, s ktorou
splátkou bol dlžník – žalovaný, v omeškaní viac ako 3 mesiace, keď v priebehu konania za takúto
splátku označoval splátku so splatnosťou k 13.11.2020 a v podanom odvolaní za takúto splátku označilsplátku splatnú 13.8.2020. Odvolací súd sa preto plne stotožnil so záverom prvoinštančného súdu
o tom, že banka postúpila žalobcovi pohľadávku bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť
pred termínom konečnej splatnosti. Pokiaľ nebola platne vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie

je možné urobiť záver o tom, že je predmetný úver ku dňu postúpenia, splatný. Splatnými sa mohli
stať len jednotlivé splátky úveru so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Právny predchodca
žalobcu však mohol postúpiť pohľadávku zo spotrebiteľského úveru len so všetkými právami s ňou
spojenými. Postúpenie pohľadávky je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Postupovaná
pohľadávka z dôvodu neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v žalobou uplatňovanom

rozsahu fakticky neexistuje. Žalobca tak v konaní nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu, v nadväznosti
na čo odvolací súd stotožniac sa i s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, toto
ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Žalovanému i napriek úspechu v odvolacom
konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by mu
účelne vynaložené výdavky v súvislosti s odvolacím konaním vznikli.

9. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)