Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Natália Štrkolcová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/100/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620201204
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7620201204.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: ENERTEC, s.r.o., so
sídlom Družstevná 833/5, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 595 349, zastúpeného SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: BBF
elektro s.r.o., so sídlom Radlinského 17/B, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 177 245, zastúpenému
Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová
Ves, IČO: 47 233 419, o zaplatenie 20.000 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves, č. k. 13Cb/11/2020 – 820 zo dňa 13. januára 2022 a dopĺňaciemu rozsudku

Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 13Cb/11/2020 – 854 zo dňa 27. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 13Cb/11/2020 – 820 zo dňa
13. januára 2022 a dopĺňací rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 13Cb/11/2020 – 854
zo dňa 27. januára 2022.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 13Cb/11/2020 – 820 zo dňa 13. januára
2022 vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.000 eur v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu
trov konania s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom
skončení vo veci samej. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 13Cb/11/2020 – 854 zo dňa 27. januára 2022 súd
prvej inštancie rozhodol, že dopĺňa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 13Cb/11/2020
zo dňa 13. januára 2022 o výrok III., ktorý znie: Slovenská republika má proti žalovanému právo na
náhradu trov štátu v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnom skončení vo veci samej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 20.000 eur titulom zľavy z ceny za dielo. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že ako objednávateľ
diela uzavrel do žalovaným ako zhotoviteľom diela zmluvu o dielo č. 23/2/2010 (ďalej len „zmluva
o dielo“), predmetom ktorej bola výstavba fotovoltaickej elektrárne (ďalej len „FVE“ alebo „dielo“) podľa
projektovej dokumentácie. Cena za dielo bola 2.598.000 eur bez DPH, s DPH bola cena za dielo
3.091.620 eur. Dielo bolo zhotovené, odovzdané žalobcovi a cenu za dielo žalobca riadne a včas

zaplatil. V článku VI. zmluvy o dielo sa žalovaný (zhotoviteľ diela) zaviazal do piatich dní po obdŕžaní
reklamácie oznámiť objednávateľovi diela, či reklamáciu uznáva, akú nevyhnutú lehotu na odstránenie
vady navrhuje, alebo z akých dôvodov reklamáciu odmieta uznať. Žalobca dielo reklamoval písomne
dňa 15.10.2010, 17.10.2010 a 25.1.2012, v reklamáciách špecifikoval vady diela. Tvrdil, že žalovanýani napriek reklamáciám neodstránil vady diela, ktoré sa týkajú odvádzania tepla z miestnosti, a to
(i) NN-VN rozvádzača, (ii) VN transformátora a (iii) invertorov. Okrem toho žalovaný neodstránil vadu
diela - nedodržanie predpísanej kompenzácie účinkov, keď sa zariadenie chová inak v zimných a inak

v letných mesiacoch a bez dodania automatického kompenzačného zariadenia sa vada nedá odstrániť.
Posledná vada, na odstránenie ktorej bol žalovaný vyzvaný listom žalobcu zo dňa 23.4.2012 sa týkala
silného rušenia prevádzkových zariadení elektrárne, a to konkrétne zabezpečovacieho a kamerového
systému, ktoré bolo spôsobené nedodržaním inštalačného návodu. Žalovaného žalobca vyzval, aby v
lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy odstránil tieto vady diela s tým, že ak tak nespraví, žalobca

žiadazľavuzcenyzadielovovýške20.000eur.Žalovanýoznačenévadydielaneodstránilavovyjadrení
k nim uviedol, že čo týka odvádzania tepla z miestnosti, po preverení výkonu týchto jednotiek je to
zanedbateľná spotreba, avšak systém môže doplniť vypínacím prvkom, ktorý tieto jednotky po odstavení
výroby vypne a ráno opäť zapne. Ďalšie vady žalovaný neuznal ako opodstatnené.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že žalobca mu

zaslal reklamácie, v ktorých uviedol, ako žiada odstrániť údajné vady diela. Žalovaný na ne reagoval
a medzi stranami prebehli osobné jednania, na ktorých žalobcovi vysvetlil, že sa nejedná o vady diela.
FVE bola vybudovaná podľa žalobcom schváleného projektu riadne, včas a bez vád, o čom svedčí aj
preberací protokol, ktorý predložil žalobca, spĺňa všetky technické normy aj STN. Tvrdil, že údajné vady
diela, ktoré prezentuje žalobca, nie sú vadami, ale jedná sa o vylepšenie projektu oproti schválenému

technickému projektu, podľa ktorého došlo k výstavbe FVE a žalovaný sa nebráni tieto práce vykonať,
ak si ich žalobca u žalovaného objedná a zaplatí za ne.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 26.2.2012
zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vykonať pre žalobcu dielo a to zhotoviť

fotovoltaickú elektráreň podľa projektovej dokumentácie s tým, že rozsah diela je totožný s rozsahom
prác podľa cenovej ponuky, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o dielo ako príloha č. 1. Zhotoviteľ
mal po ukončení diela zakresliť do realizačného projektu diela všetky zmeny podľa skutočného stavu
vykonaných prác a túto dokumentáciu skutočného vyhotovenia diela odovzdať objednávateľovi pri
preberacom konaní. Okrem obvyklých preberacích podmienok mal zhotoviteľ priebežne dokumentovať

kvalitu odovzdaných prác revíznymi správami, správami o skúškach, doloženými atestami alebo
certifikátmi zhotoviteľom zabudovaných výrobkov a tieto kompletne predložiť objednávateľovi pri
preberacom konaní stavby. O odovzdaní a prevzatí stavebných prác sa strany zaviazali spísať zápis.
ZhotoviteľposkytolzárukunajednotlivéčastiFVEazaviazalsa,žedopiatichdnípoobdŕžaníreklamácie
oznámi objednávateľovi diela, či reklamáciu uznáva, akú nevyhnutú lehotu na odstránenie vady navrhuje

alebo z akých dôvodov reklamáciu odmieta uznať.

5. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby súd prvej inštancie zistil, že dielo bolo žalobcovi odovzdané
dňa 30.7.2010 bez vád. Odchýlky od stavebného projektu neboli zistené, kvalita práce bola zhodnotená
ako dobrá. V časti zápisu označenej ako vyjadrenie účastníkov konania je uvedené, že elektrické

zariadenievybudovanéBBFelektros.r.o.jespôsobilébezpečnejatrvalejprevádzky.Vzmysle§24písm.
p) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike boli splnené technické podmienky, čím elektrické zariadenie
môže byť pripojené k distribučnej sústave. Tento zápis súčasne nahrádza ,,Prevádzkové povolenie“
podpisom projektového manažéra. Podľa inšpekčnej správy ev. č. 1644/30/10/FT/IS/E zo dňa 2.8.2010
spĺňa zariadenie základné požiadavky bezpečnosti technických zariadení overené skúškou, na základe

toho sa vydáva osvedčenie.

6. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že listom zo dňa 15.10.2010
zaslal žalobca žalovanému reklamáciu nasledovných vád diela: 1./ keď napätie VN vedenia vypadne,
hlavný istič automaticky nezapína po obnovení napätia VN vedení. K zapínaniu hlavného ističa

elektrárne je nutná ručná manipulácia, čo je v rozpore s vyjadreniami SSE - D k projektu, 2./ invertory
po obnovení napätia po ustálení pomerov na VN strane a po uplynutí nastaveného času automatického
zapínania, automaticky nenaštartujú, je nutné ručné štartovanie, 3./ odvádzanie tepla z miestnosti: a)
NN-VN rozvádzača, b) VN transformátora a c) invertorov je nevyhovujúce, nehospodárne a automatická
regulácia teploty s nasadenými klimatizačnými zariadeniami nie je spoľahlivá. V miestnosti NN-VN

klimatizačné zariadenie negarantuje nastavenú teplotu, v miestnosti VN transformátora cirkulácia
chladiaceho vzduchu nie je vôbec zabezpečená, klimatizačné zariadenie negarantuje nastavenú teplotu,
v miestnosti invertorov klimatizačné zariadenie negarantuje nastavenú teplotu, 4./ dielo nedodržuje
predpísanú kompenzáciu účinníka a 5./ napriek tomu, že počas výstavby žalobca pracovníkovžalovaného viackrát upozornil na nedodržanie predpísanej hĺbky uloženia kábla, spojovací kábel na
spojenie merača intenzity vonkajšieho osvetlenia je uložený v zemi len v hĺbke cca 15 cm. Dodal, že
tieto vady diela vážne ohrozujú bezpečný a ekonomický chod FVE.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 17.10.2010 zaslal žalobca žalovanému ďalšiu reklamáciu,
ktorou reklamoval zistené nedostatky a plynulý chod FVE. Tvrdil, že zistené chyby od dátumu spustenia
FVE do prevádzky (od 20.7.2010) sú nasledovné: 1./ v elektrárni nie je namontované monitorovanie
prúdových slučiek vytvorených zo solárnych panelov - chýba string monitoring, 2./ do rozvádzača typu

RMX pracujúce 3 slučky vytvorené zo sériovo zapojených solárnych panelov nie sú istené a v prípade
skratu sa prúdové slučky samočinne neodpoja, 3./ v rozvádzači NN - VN výkonový vypínač na NN strane
nezapína, k zapínaniu elektrárne je nutná ručná manipulácia s výkonovým vypínačom, 4./ invertory často
vypadávajú a nevedia optimálne spolupracovať priamo so slučkami panelov, 5./ káblový vývod na strane
VN transformátora je neodborne namontovaný; 6./ hliníkové rámy solárnych panelov sú prichytené
k pozinkovanému železnému profilu, 7./ kovové dvere na kioskovej trafostanici sú deformované, 8./

gumený koberec na podlahe v NN - VN rozvádzači je nevyhovujúci, 9./ prepojovacie káble medzi
solárnymi panelmi voľne visia a po čase hrozí ich zlomenie, 10./ nie sú dodané technické dokumentácie
a manuály k jednotlivým zariadeniam, 11./ nie je dodaný originál software k sledovaniu technických
parametrov FVE, dodaný náhradný je nevyhovujúci. Žalobca dodal, že uvedené vady vážne ohrozujú
plynulý ekonomický chod FVE.

8. Dňa 25.1.2012 zaslal žalobca žalovanému písomnú reklamáciu označenú ako „2. opakovaná výzva
na odstránenie vád“, v ktorej uviedol, že dňa 6.1.2011 zaslal žalovanému reklamáciu označenú ako „1.
opakovaná výzva na odstránenie vád“, ktoré boli vymenované ešte v liste zo dňa 17.10.2010. Žalobca
uviedol, že od opakovanej výzvy uplynul viac ako jeden rok a môže konštatovať pretrvávanie vady

č. 3 - odvádzanie tepla z miestnosti je stále nevyhovujúce, dochádza k vysokej spotrebe elektrickej
energie hlavne v nočných hodinách, keď chladenie žalobca nepotrebuje. Tieto vady okrem rýchlejšieho
starnutia komponentov v roku 2011 spôsobili škodu okolo 14.000 eur. Ďalej vada č. 4 - dielo nedodržuje
predpísanú kompenzáciu účinníka, pričom bez dodania automatického kompenzačného zariadenia sa
nedá táto vada odstrániť. Okrem toho FVE vyžaruje ako vysielač, čo vyvoláva vážne a cenovo nákladné

problémyprimontážizabezpečovaciehoakamerovéhosystémuFVE.Žalobcažalovanémutiežoznámil,
že ak označené vady neodstráni, odstráni ich žalobca pomocou tretej osoby na náklady žalovaného.

9. Žalovaný žalobcovi dňa 24.2.2012 odpovedal, že pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú vadu odvádzanie
tepla z miestnosti, reklamáciu žalobcu neuznáva, keďže nie je popísaná. Tvrdil, že odvádzanie teploty

(klimatizácia) funguje a je navrhnutá tak, aby zariadenia pracovali v čo najoptimálnejšom prostredí,
zachovala sa ich funkčnosť a technická životnosť. K argumentu žalobcu, že ventilátory vnútorných
jednotiek nikdy nevypnú a tým dochádza k vysokej spotrebe elektrickej energie, žalovaný namietal, že
ide o presne nedefinovanú hodnotu, táto spotreba je zanedbateľná, ale ak žalobca trvá na vypnutí počas
nočných hodín, žalovaný doplní do systému vypínací prvok stýkač, ak žalobca potvrdí takéto riešenie.

Žalovaný dodal, že poskytujú servis 19 FVE, výkonnosť FVE žalobcu je nadpriemerná, čo dokazuje,
že pracuje výborne a spoľahlivo. K žalobcom namietanej vade označenej ako kompenzácia účinníka -
nedodržanie predpísanej hodnoty, žalovaný oponoval, že zariadenie pracuje správne. Pokiaľ ide o vadu
nesprávna inštalácia výstupných káblov z invertorov žalovaný tvrdil, že súvisí s nesprávnym prekladom
manuálu. V ďalšom vyjadrení zo dňa 30.4.2012 žalovaný dodal, že žalobcovi pre informáciu poslal aj

preberací protokol a zápis o vykonaní úradnej skúšky oprávnenou organizáciou.

10. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že spoločnosť ABB s.r.o. v liste
zo dňa 20.2.2012 adresovanom žalovanému uviedla, že spôsob inštalácie invertorov aj použité káble pre
pripojenieinvertorovnastriedavejajednosmernejstranejevsúladesodporúčaniamivýrobcuinvertorov.

Listom zo dňa 23.4.2012 žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vád diela v lehote jedného mesiaca
s tým, že v prípade ak vady nebudú žalovaným odstránené, uplatní si zľavu z ceny diela vo výške 20.000
eur.

11. Zo znaleckého posudku č. 12/2014 zo dňa 5.11.2014 vypracovaného znalcom Ing. Danielom

Hlubeňom, PhD. súd prvej inštancie zistil, že:
- dielo, ktoré je predmetom sporu bolo vykonané v zmysle koncepcie obsiahnutej v časti II. Zmluvy o
dielo č. 23/2/2010 bod 2.,
- dielo dosahuje parametre v súlade s energetickým auditom,- posúdením predložených podkladov bolo zistené, že neboli naplnené všetky požiadavky vyhlášky
č. 508/2009 Z. z. a to: predložená technická dokumentácia nie je aktuálna a nezodpovedá
skutočnosti, úradná skúška bola vykonaná pre inú transformačnú stanicu ako je deklarovaná, projektová

dokumentácia nie je aktuálna, chýba projekt vzduchotechniky, ktorý by riešil chladenie uvádzané v
technickej správe,
- použitie tieneného kábla medzi striedačom a VN transformátorom je odporúčané, no nie požadované,
- chladenie troch miestností nebolo vyriešené dobre, keďže podľa vyjadrení projektanta a dodávateľa
žalobcu je čiastočne poddimenzované, čo potvrdil aj nezávislý návrh chladenia, ktorý dal spracovať

znalec. Ekonomické hľadisko je irelevantné, keďže bolo dohodnuté v zmluve o dielo. Z pohľadu
technického, chladenie klimatizáciou je možné, norma ale odporúča prirodzené vetranie. Za bezpečnosť
prevádzky zodpovedá podľa vyhlášky č. 508/2009 Z. z. prevádzkovateľ vyhradeného technického
zariadenia, napr. vydaním miestneho prevádzkového predpisu, ktorý zabezpečí trvalú a bezpečnú
prevádzku chladenia. Plynulú prevádzku nebolo možné posúdiť, keďže ventilátory potrebné pre
chladenie striedačov nie sú nainštalované. Projekt chladenia/vetrania nie je súčasťou sprievodnej

technickej dokumentácie podľa vyhlášky č. 508/2009 Z. z.

12. Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že z neho vyplýva, že dielo nebolo vykonané
podľa schválenej projektovej dokumentácie uvedenej v zmluve, bola použitá úplne odlišná trafostanica,
transformátor, iné rozvádzače a pod. Žalovaný bez súhlasu projektanta realizoval zásadné (neodborné)

zmeny oproti schválenému projektu, v dôsledku čoho vznikli vady diela, ktorých opodstatnenosť je
predmetom sporu. Argumentoval, že to, že FVE dosahuje schválené parametre ešte neznamená, že
dielo nevykazuje namietané vady. Znalec konštatoval, že dielo nebolo realizované v súlade s vyhláškou
č. 508/2009 Z. z. a potvrdil, že úradná skúška bola vykonaná pre inú transformačnú stanicu, ako
bola deklarovaná. Zdôraznil aj nedostatok projektu vzduchotechniky, ktorý by vyriešil otázku chladenia.

Znalec deklaroval, že v dôsledku nedostatočného chladenia dochádza k prehrievaniu elektrických
zariadení a tým k značnému zníženiu životnosti elektrických komponentov. Existenciu vady spočívajúcej
v nedostatočnom chladení jednotlivých miestností preto potvrdil. Naznačil však iba jednu alternatívu
odstránenia tohto nedostatku, a to dodaním prídavných ventilátorov. Potvrdil tiež, že chladenie všetkých
troch miestností nebolo vyriešené odborne. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj výsledky nezávislého

projektu, ktorý znalec zabezpečil. Okrem toho znalec potvrdil existenciu namietaných vád a naznačil
spôsob ich odstránenia. Žalobca dodal, že na pokyn znalca a na vlastné náklady zabezpečil vyhotovenie
projektov, ktoré riešili spôsob odstránenia jednotlivých vád a výšku nákladov s tým spojených. Podľa
rozpočtu cena odstránenia vád diela je 32.273,94 eur, k tomu považuje za potrebné pripočítať cenu
elektrickýchkomponentov,ktorébolopotrebnévymeniťkvôlipredčasnémustarnutiuačastýmvýpadkom

FVE z prevádzky v sume 16.786,60 eur a škody za vysokú spotrebu elektrickej energie na chladenie
trafostanice vo výške 92.350,68 eur. Vyjadrenie k znaleckému posudku uzavrel žalobca tým, že od
spustenia FVE do prevádzky do konca októbra 2017 mu bola spôsobená hospodárska škoda vo výške
141.411,22 eur a každým dňom narastá.

13. Žalovaný vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že pokiaľ ide o odvádzanie tepla z miestnosti,
žalobca reklamoval, že zariadenie negarantuje nastavenú teplotu (technická časť) a že zariadenie má
vysokú spotrebu elektrickej energie, ktorá mu spôsobuje škodu. Čo sa týka ekonomického hľadiska,
znalecjednoznačneviackrátkonštatoval,žespôsobprevádzkyasamotnáekonomickosťprevádzkybola
dohodnutávzmluveodielo,kdeobezmluvnéstranysúhlasilistýmtoriešením.Akjepoužitáklimatizácia,

logicky to znamená spotrebu elektrickej energie na jej chod. Čo sa týka technického hľadiska, znalec
konštatoval, že chladenie nebolo vyriešené dobre, pretože je čiastočne poddimenzované. Dodávateľ
chladenia uviedol, že výpočtovo to naozaj tak je, ale podľa jeho reálnych skúseností a na iných
prevádzkach sa potvrdilo, že inštalovaná klimatizácia výkonovo postačuje, preto navrhol znalcovi
uskutočniť reálne experimentálne meranie teploty priamo na elektrárni. Zariadenie transformačnej

stanice - transformátor ako aj samotné striedače sú navrhnuté pre okolitú teplotu 40°C. Pri zabezpečení
tejto teploty je zabezpečená trvalá a bezpečná prevádzka transformačnej stanice a striedačov. Žalovaný
dôvodil, že so žalobcom si nedohodli iné parametre teploty, ktorú má klimatizácia zabezpečovať. V časti
rušenia prevádzkových zariadení elektrárne, a to konkrétne zabezpečovacieho a kamerového systému,
ktoré je spôsobené nedodržaním inštalačného návodu - výstupné káble z invertorov na AC-strane nie

sú tienené, uviedol, že znalec sa nezapodieval len konkrétnym uvedeným problémom (nedodržanie
inštalačného návodu), ale išiel do hĺbky problematiky, vykonal merania a zistil, že namerané hodnoty
nevybočujú z hodnôt deklarovaných normou. Kamerový systém a zabezpečovací systém si riešil
žalobca. Čo sa týka nedodržania inštalačného návodu - výstupné káble z invertorov na AC - strane niesú tienené, znalec jednoznačne konštatoval, že reklamácia nie je opodstatnená. V doplnenom vyjadrení
žalovaný uviedol, že žalobca sa nemôže domáhať vád diela z toho dôvodu, že dielo neprehliadol. V
prípade výskytu vád, tieto mal okamžite reklamovať, čo sa nestalo.

14. Súd prvej inštancie poukázal, že rozsudkom č. k. 15Cb/46/2012 - 440 zo dňa 12. decembra 2017
žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd
v Košiciach rozsudkom č. k. 2Cob/49/2018 - 504 zo dňa 19. apríla 2018 tak, že rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1Obdo/82/2018-579 zo dňa 20. novembra 2019 tak, že zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, pričom súdu prvej inštancie uložil, že sa má vysporiadať s vytýkanými vadami diela
a opätovne rozhodnúť.

15. Po tom, ako dovolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

žalobca v konaní argumentoval, že je nesporné, že žalovaný (i) nerealizoval dielo riadne, t. j. podľa
projektovej dokumentácie stanovenej v zmluve o dielo, čo konštatoval aj znalec v znaleckom posudku
a že (ii) žalovaný neodstránil vady diela napriek opakovaným reklamáciám žalobcu zo dňa 15.10.2010,
17.10.2010, 25.1.2012 a 23.4.2012, pričom notifikačnú povinnosť žalobca preukázateľne splnil nielen
v zákonnej ale aj zmluvnej záručnej lehote v súlade s ust. § 562 ods. 2 písm. c) Obchodného

zákonníka, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na primeranú zľavu z ceny za dielo. Žalobca dôvodil,
že podľa projektových dokumentácií, ktoré si nechal nezávisle vyhotoviť, reálna cena odstránenia
vád diela predstavovala sumu vo výške 32.273,94 eur (projekt stavby č. 01100/2014 vypracovaný
autorizovaným stavebným inžinierom A. B. C. v októbri 2014). Vyčíslenie bolo pritom realizované ešte
v roku 2014 a nezohľadňuje 6 ročnú infláciu cien. Okrem toho bol nútený vymeniť niektoré komponenty

kvôli predčasnému starnutiu a častým výpadkom elektrárne z prevádzky na vlastné náklady vo výške
16.786,60 eur. Žalobca tiež poukázal, že v intenciách ust. § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka a
citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít je zrejmé, že žalobcovo uplatnenie zľavy z ceny
diela po tom, čo žalovaný nesporne odmietol odstrániť namietané vady diela a vyhovieť opakovaným
písomným reklamáciám žalobcu, nie je zmenou už zvoleného nároku vád z diela. Vzhľadom na uvedené

sa nemožno obmedziť na formalistický záver, že hľadiskom pre určenie primeranej zľavy nemôže
byť aj výška nákladov vynaložených na opravu (resp. sfunkčnenie) diela. Keďže žalovaný odmietol
odstrániť riadne a včas vady diela, žalobca si legitímne uplatnil nárok na zľavu z ceny diela vo
výške 20.000 eur, pričom reálne uhradené náklady žalobcu sú omnoho vyššie. Dôvodil, že nemohol
vyčkávať s odstránením vád diela až do právoplatného skončenia súdneho konania a zo zákona bol

nútený preventívne zakročiť (§ 415 Občianskeho zákonníka v spojení s § 417 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a pristúpiť k oprave diela na vlastné náklady. Preventívne sa rozhodol eliminovať potenciálne
hroziace riziko vzniku škody (majetkovej, ekologickej, prípadne škody na zdraví zamestnancov), pokiaľ
je elektráreň v prevádzke. Mal za to, že tento jeho obozretný postup mu nemôže byť na ťarchu.

16. Súd prvej inštancie poukázal, že podaniami zo dňa 29.5.2020 a 10.11.2020 žalovaný navrhol
vykonanie dôkazov a to, aby žalobca predložil skutočný stav výroby elektrickej energie od spustenia
FVE až po rok 2019 vrátane a predložil koľko fakturoval odberateľovi elektrickej energie a koľko
mu odberateľ elektrickej energie uhradil od spustenia FVE až po rok 2019 vrátane. Tieto návrhy na
vykonaniedokazovaniasúdprvejinštanciezamietolsodôvodnením,žetietoskutočnostinijakonesúvisia

s predmetom tohto konania a otázkami, či dielo malo vady, či žalobca tieto vady reklamoval, či tieto
vady na vlastné náklady odstránil pomocou tretej osoby a či mu za existenciu týchto vád patrí primeraná
zľava z ceny za dielo.

17. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vykonal výsluch znalca Ing. Daniela Hlubeňa, ktorý zotrval na

záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracoval.

18. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 536 ods. 1; 554 ods. 1; 551 ods. 1, 2, 3; 560 ods.
1; 562 ods. 1, 2; 563 ods. 1; 564 vety prvej; 436; 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú
základné ustanovenia zmluvy o dielo, vykonanie diela, nevhodnosť pokynov objednávateľa diela, pojem

vady diela, vykonanie prehliadky diela, záruku na dielo, nároky z vád diela, nároky z vád tovaru pri
nepodstatnom porušení zmluvy a primeranú zľavu z kúpnej ceny.19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dielo nebolo vyhotovené podľa projektu uvedeného v
zmluve o dielo. Poukázal, že z predložených listín vyplynulo, že po spustení diela do skúšobnej
prevádzky dňa 17.7.2010 nedostatky zistené neboli. Vady diela nevyplývajú ani zo zápisu o odovzdaní

a prevzatí stavby zo dňa 30.7.2010. V zápise je konštatované, že dielo je bez vád. Žalobca si
nárokoval zľavu ceny za dielo vo výške 20.000 eur z dôvodu neodstránenia vád diela, pričom poukázal
na reklamácie zo dňa 15.10.2010, 17.10.2010 a 25.1.2012. Súd prvej inštancie uviedol, že nariadil
vykonanie znaleckého dokazovania, z ktorého záverov zistil najmä to, že pri vykonaní diela neboli
zhotoviteľom (žalovaným) naplnené všetky požiadavky vyhlášky č. 508/2009 Z. z., predložená technická

dokumentácia nie je aktuálna a nezodpovedá skutočnosti, úradná skúška bola vykonaná pre inú
transformačnú stanicu ako je deklarovaná, projektová dokumentácia nie je aktuálna, chýba projekt
vzduchotechniky, ktorý by riešil chladenie uvádzané v technickej správe. Okrem toho zistil, že chladenie
troch miestností nebolo vyriešené dobre, keďže podľa vyjadrení projektanta a dodávateľa žalobcu je
čiastočnepoddimenzované,pričompodľazáverovustanovenéhoznalcamázvýšenáteplotanepriaznivý
vplyv na prevádzku elektronických komponentov a ich celkovú životnosť. Pokiaľ ide o elektromagnetické

rušenie kamerového systému, v tejto časti znalec uviedol, že inštalované zariadenie nie je vhodné do
daného prostredia.

20. Súd prvej inštancie poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27. mája 2020, sp. zn. 3Obdo/3/2020, podľa ktorých aj v prípade odstránenia vád diela treťou

osobou určenou objednávateľom za predpokladu, že zhotoviteľ vady diela neodstránil ani v dodatočnej
primeranej lehote, má objednávateľ voči zhotoviteľovi právo na zľavu z ceny diela podľa ustanovenia §
564 v spojení s ustanovením § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak náklady objednávateľa účelne a
predvídateľne vynaložené na odstránenie vád treťou osobou určenou objednávateľom prevyšujú zľavu
z ceny diela, predstavujú tieto náklady v rozsahu prevyšujúcom zľavu z ceny diela nárok objednávateľa

na náhradu škody voči zhotoviteľovi podľa ustanovenia § 440 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka.

21. Pri rozhodovaní sa súd prvej inštancie plne stotožnil s dôvodmi, na ktorých žalobca zakladal
svoj nárok, keď dospel k záveru, že žalovaný ako zhotoviteľ diela nedodržal rozsah aj projektovú
dokumentáciu v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorá bola podkladom zmluvného vzťahu strán

sporu. Dielo realizoval v rozpore s dokumentáciou, ktorá je súčasťou zmluvy o dielo a to bez toho,
aby preukázal písomný súhlas žalobcu so zmenami pri realizácii diela. Žalovaný tým podľa súdu prvej
inštancie založil svoju zodpovednosť za vzniknuté vady diela, najmä čo sa týka nedostatkov v chladení.
Dôvodil, že žalovaný je osobou, ktorá nielenže vykonáva zhotovenie takéhoto diela v rámci svojho
podnikateľského oprávnenia, ale aj osoba odborne zdatná, nakoľko montoval niekoľko FVE, preto mal

skúsenosti a vedomosti o tom, ako a čo treba robiť. Argumentáciu žalovaného, že k zmenám dochádzalo
z dôvodu nedostatku materiálu či iných technických riešení pri montáži, ako aj z dôvodu nutnosti tzv.
stihnutia uvedenia zariadenia do prevádzky s možnosťou podpísania dodávania energie za výhodných
podmienok na obdobie ďalších rokov, nemal súd prvej inštancie zo strany žalovaného preukázanú.

22. V súvislosti s nerealizovaním diela podľa projektovej dokumentácie súd prvej inštancie uviedol,
že žalovaný nepreukázal, že k zhotoveniu diela nemalo dôjsť podľa dokumentácie, ktorá je súčasťou
zmluvy o dielo, ale podľa neskoršie dohodnutých zmien, nakoľko zmenená projektová dokumentácia
mala byť údajne podpísaná v apríli roku 2010 a zmluva o dielo bola uzavretá už vo februári toho
roku. Preto mal preukázané, že v rámci uzatvárania zmluvného vzťahu vstupovali strany sporu do

tohto vzťahu na základe projektovej dokumentácie vypracovanej ku dňu podpisu zmluvy, ktorá bola
súčasťou oferty a akceptácie, pričom následná projektová dokumentácia bez preukázania súhlasu zo
strany objednávateľa (žalobcu) nemôže byť považovaná za súčasť zmluvného vzťahu, a to v dôsledku
nepreukázania vôle zo strany objednávateľa zhotoviť dielo podľa nej. Už len zo samotného časového
hľadiskajepodľasúduprvejinštanciezrejmé,žedokumentácia,podľaktorejzrealizovalzhotoveniediela

žalovaný v čase podpisu zmluvy neexistovala. Dodal, že žalovaný nepreukázal, že by na nevhodnosť
pokynov, resp. obsahu dokumentácie žalovaného (správne má byť žalobcu – pozn. odvolacieho súdu)
upovedomil, vyzval ho na odstránenie, resp. zosúladenie stavu a ani to, že by následne došlo k uzavretiu
dodatku k zmluve o dielo so zmenou rozsahu.

23. Vo vzťahu k vade kamerového systému súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o dielo nevyplýva,
že by žalobca mal pri inštalácii kamerového systému dodať nejaký tovar, alebo že by sa na inštalácii mal
podieľať výslovne uvedený subdodávateľ. Skutočnosť, že sa na zhotovení tejto časti diela mal podieľať
syn žalobcu považoval za nepodstatnú, lebo žiadna tretia osoba nie účastníkom zmluvného vzťahu,ktorý vznikol medzi stranami tohto sporu. Žalovaný sa preto nemohol zbaviť zodpovednosti za to, aké
komponenty boli pri inštalácii kamerového systému použité, správnosti ich výberu a vhodnosti a najmä
zodpovednosti za nefunkčnosť systému. Argumentoval, že práca subdodávateľa na túto zodpovednosť

žalovaného voči žalobcovi nemá vplyv, i keď v pozícii subdodávateľa mala vystupovať osoba blízka
žalobcovi. To, že žalovaný z tejto časti diela nemal žiaden zisk, považoval súd prvej inštancie za
irelevantné. Tvrdil, že žalovaný mal aj v tejto časti postupovať odborne a starostlivo, prípadné vady mal
uplatniť u subdodávateľa, resp. v súlade so zákonnou úpravou mal po obdŕžaní prípadných nevhodných
pokynov objednávateľa práce prerušiť a oboznámiť žalobcu o ich nevhodnosti. A ak by aj po týchto

úkonoch žalobca trval na vykonaní jeho pokynov, iba v takomto prípade by sa žalovaný zbavil svojej
zodpovednosti, čo však neučinil. Pre úplnosť súd prvej inštancie ešte dodal, že vzťah medzi žalovaným
a treťou osobou nie je predmetom tohto sporu, žalovaný si nároky mal uplatniť v samostatnom konaní,
preto týmto tvrdeniam žalobcu nevenoval zvýšenú pozornosť.

24. Čo sa týka výšky zľavy z ceny za dielo, súd prvej inštancie konštatoval, že aj vzhľadom na náklady

uhradené žalobcom na odstránenie vzniknutých vád diela spolu v sume 32.273,94 eur, keď požadovaná
zľava nedosahuje ani hodnotu jedného percenta ceny diela, je zľava z ceny diela, ktorej sa žalobca
domáha,adekvátna.Pretosasúdprvejinštancieaninezaoberalprípadnoumoderáciouvýškyuplatnenej
zľavy, nakoľko žalobcom požadovanú výšku zľavy považoval za primeranú.

25. K preukázaniu vád diela a ich odstráneniu súd prvej inštancie poukázal, že tieto skutočnosti začal
žalovaný spochybňovať až v závere konania, najmä v záverečnom prednese. Súd prvej inštancie ich
považoval za tendenčné a účelové, vykonané v snahe oddialiť rozhodnutie v už i tak dlho trvajúcom
spore.Uzavrel,žeakmalžalovanýdôkazyoneexistenciivádaoneexistenciiopráv,maltietoskutočnosti
súdu preukázať včas, resp. skôr navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. V súvislosti s uplatnenou zľavou

z ceny diela poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. mája
2020, sp. zn. 3Obdo/3/2020. Dôvodil, že žalobca vyzval žalovaného na odstránenie vád diela včas a
to dokonca opakovane, žalovaný na výzvy adekvátnym spôsobom nereagoval. Žalobca bol tak nútený
odstrániť vady diela prostredníctvom tretej osoby, nakoľko najmä z dôvodu prehrievania mohlo dôjsť k
značným škodám na diele. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobe

vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.000 eur.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 1,
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

27. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že dopĺňa rozsudok Okresného súdu Spišská
Nová Ves, sp. zn. 13Cb/11/2020 zo dňa 13. januára 2022 o výrok III., ktorý znie: Slovenská republika
má proti žalovanému právo na náhradu trov štátu v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej. Uviedol, že v konaní vznikli trovy

štátu a to na základe odmien a náhrad hotových výdavkov priznaných znalcovi Ing. Danielovi Hlubeňovi,
PhD. za vypracovaný znalecký posudok aj za účasť na pojednávaniach, pričom v rozhodnutí vo veci
samej opomenul rozhodnúť o nároku štátu na náhradu trov. Citoval §§ 255 ods. 1, 2; 257; 259 CSP,
pričom dospel k záveru, že vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní neúspešný a štátu vznikli trovy
konania spojené s vykonávaním dôkazov, rozhodol, že Slovenská republika má proti žalovanému právo

na náhradu trov štátu v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná
náhradu trov konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok a dopĺňací rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e)
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

29. Žalovaný v odvolaní poukázal, že súd prvej inštancie akceptoval, že nárok žalobcu na zľavu z ceny
za dielo existuje a ustálil, že dielo nebolo vyhotovené podľa projektovej dokumentácie a má vady.
Namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal písomný súhlas žalobcuso zmenami pri realizácii diela, pretože tieto zmeny sú samotným obsahom zmluvy o dielo a zápisnice
zo dňa 22.3.2010. Argumentoval, že v žalobe sa uvádzajú zhrňujúcim spôsobom údajné vady diela,
ktoré boli definované v reklamáciách zo dňa 15.10.2010, 17.10.2010 a 25.1.2012, pričom malo ísť

o tieto vady: (i) nebola odstránená vada diela, ktorá sa týka odvádzania tepla z miestnosti, (ii) dielo
nedodržuje predpísanú kompenzáciu účinkov, zariadenie sa chová inak v zimných a inak v letných
mesiacoch, preto sa bez dodania automatického kompenzačného zariadenia vada nedá odstrániť, (iii)
silné rušenie prevádzkových zariadení FVE a to konkrétne zabezpečovacieho a kamerového systému,
ktoré je spôsobené nedodržaním inštalačného systému.

30. Žalovaný argumentoval, že počas konania preukazoval, že nejde o vady diela. V pôvodnom konaní
súd prvej inštancie aj odvolací súd ustálili, že takto špecifikované vady iba odkazujú na výsledok, ktorý
žalobca považuje za nedostatočný, a teda že žalobca dostatočným spôsobom vady diela nepreukázal.
V konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré viedlo k napadnutému rozsudku súd vykonal opätovný
výsluch znalca a ani ten nedefinoval vady diela. Dôvodil, že znalec k vade, ktorá sa týka odvádzania

tepla z miestnosti uviedol, že chladenie troch miestností nebolo vyriešené dobre. Teda nie, že bolo
vyriešené v rozpore s dohodnutými podmienkami, ale že nebolo vyriešené dobre. K otázke nedodržanej
predpísanej kompenzácie účinkov znalec odpovedal, že zmluva o dielo nestanovuje bližšiu špecifikáciu
diela na požiadavky na dielo, garantovaný účinník počas dodávky alebo odberu. Kompenzáciu počas
prevádzky zmluva o dielo ani projekt neriešia. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú vadu spočívajúcu

v silnom rušení prevádzkových zariadení FVE (zabezpečovacieho a kamerového systému), znalec
dospel k záveru, že reklamácia žalobcu nie je opodstatnená.

31. Teda ak súdy v predchádzajúcom konaní uviedli, že žalobca uvádza len prejavy, o ktorých si myslí,
že ide o prejavy spôsobené vadou diela, tak žalovaný dôvodil, že tieto prejavy ešte samy osebe nemôžu

generovať tvrdenie, že ide o vady diela. Dôvodil, že argument, že žalobca prerobil odvetrávanie a vlastne
celú vzduchotechniku a že tým preukázal dôvodnosť uplatneného nároku na zľavu z ceny za dielo,
nemožno akceptovať. Mal za to, že je nutné zobrať do úvahy, že žalobca bez akýchkoľvek problémov
prevádzkuje FVE minimálne 11 rokov a rekonštrukcia či investícia po uplynutí 9 - 10 rokov je prirodzeným
dôsledkom tejto prevádzky. Stále však platí, že žalobca investoval do FVE sumy, ktoré nikto neverifikoval

a vychádzajú iba z účtovných dokladov.

32. K uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/3/2020 zo dňa 27. mája 2020,
na ktoré sa v napadnutom rozsudku odvoláva súd prvej inštancie žalovaný dôvodil, že v predmetnom
rozhodnutí dovolací súd riešil len spôsob a možnosti uplatňovania vád v prípade, ak tieto vady existujú.

33. Súdu prvej inštancie žalovaný vytýkal i to, že odmietol dôkazy, ktorých vykonanie navrhol, pričom
tieto preukazovali, že dielo bolo prevádzkované počas celého obdobia bez problémov a teda nie je to
tak, ako uvádza súd prvej inštancie, že navrhované dôkazy s vecou nesúvisia.

34. Žalovaný v odvolaní uzavrel, že žalobca nepreukázal existenciu vád diela. Dôvodil, že od neho
nemožno spravodlivo očakávať, že to bude on, kto bude dokazovať existenciu vád, keď tvrdí, že žalobca
vady diela doposiaľ nepreukázal a od začiatku sporu sa bráni tým, že žalobca len poukazuje na vonkajšie
prejavy, ktoré samy osebe neodôvodňujú vadnosť diela. Dodal, že žalobca ako jednu z vád uvádza
rušenie prevádzkových zariadení elektrárne, a to konkrétne zabezpečovacieho a kamerového systému,

ktorý na pokyn žalobcu realizoval v subdodávke syn konateľa a spoločníka žalobcu.

35. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správne. Poukázal, že v spore medzi totožnými stranami vedenom pôvodne na Okresnom
súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 15Cb/34/2012 (aktuálna sp. zn. 13Cb/40/2020), ktorý nie je

doposiaľ právoplatne skončený a ktorý sa týka totožného diela bol rovnako žalobca po neúspechu
na súdoch nižších inštancií napokon v dovolacom konaní úspešný a uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 27. mája 2020 sp. zn. 3Obdo/3/2020 bolo publikované aj v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.
R 59/2020. Dovolací súd v ňom, dospel k záverom, že: „Aj v prípade odstránenia vád diela treťou

osobou určenou objednávateľom za predpokladu, že zhotoviteľ vady diela neodstránil ani v dodatočnej
primeranej lehote, má objednávateľ voči zhotoviteľovi právo na zľavu z ceny diela podľa ustanovenia §
564 v spojení s ustanovením § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka.“. „Ak náklady objednávateľa účelne a
predvídateľne vynaložené na odstránenie vád treťou osobou určenou objednávateľom prevyšujú zľavuz ceny diela, predstavujú tieto náklady v rozsahu prevyšujúcom zľavu z ceny diela nárok objednávateľa
na náhradu škody voči zhotoviteľovi podľa ustanovenia § 440 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka.“.
Žalobca mal za to, že uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je aplikovateľné aj

na daný spor.

36. Odhliadnuc od uvedeného žalobca argumentoval, že opakovaný výsluch znalca Ing. Daniela
Hlubeňa, PhD. na pojednávaní zo dňa 9.9.2021 a ani výsluch D. A. E. C., D. na pojednávaní zo dňa
13.12.2021 neovplyvňuje a ani nespochybňuje zákonnosť a správnosť postupu žalobcu pri reklamovaní

váddiela(načopoukazovalajdovolacísúd)apasivitužalovanéhopriodmietnutíreklamácie(čopriznáva
aj žalovaný). Závery znaleckého posudku deklarujú viacero závažných vád diela, pričom žalobca v tejto
súvislosti poukázal na tieto z nich:
- nie je jasné, prečo viaceré skutočnosti ako vady nie sú uvedené v zápisnici o prevzatí a odovzdaní
diela zo dňa 30.7.2010, keďže jednoznačne museli byť zjavné už pri preberacom konaní (vady uvedené
vyššie v bode: 1, 2, 3, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14),

- posúdením predložených podkladov bolo zistené, že neboli naplnené všetky požiadavky vyhlášky č.
508/2009 Z. z. a to (i) predložená technická dokumentácia nezodpovedá skutočnosti (Príloha č. 29, 30,
31), (ii) úradná skúška bola vykonaná pre inú transformačnú stanicu, ako je deklarovaná, (iii) projektová
dokumentácia nie je aktuálna, chýba projekt vzduchotechniky, ktorý by riešil chladenie uvádzané v
technickej správe SO 01,

- za účelom potvrdenia, či klimatizácia z pohľadu výkonu bola navrhnutá správne, dal znalec vypracovať
návrh tohto chladenia autorizovanému stavebnému inžinierovi, ktorý nezávisle potvrdil nedostatočné
nadimenzovanie,
- chladenie troch miestností nebolo vyriešené dobre, keďže podľa vyjadrení projektanta a dodávateľa
žalobcu je čiastočne poddimenzované, čo potvrdil aj nezávislý návrh chladenia, ktorý dal spracovať

znalec. Plynulú prevádzku nebolo možné posúdiť, keďže ventilátory potrebné na chladenie striedačov
nie sú nainštalované. Projekt chladenia/vetrania nie je súčasťou sprievodnej technickej dokumentácie
podľa vyhlášky č. 508/2009 Z. z.,
- v zmysle pripojovacích podmienok, ktoré boli vzaté do úvahy pri projektovaní, kompenzačný
kondenzátor je predimenzovaný a ako projektovaný (12,5 kVar), tak skutočne inštalovaný kondenzátor

(8,3 kVar), prevyšuje potreby jalového výkonu na dosiahnutie indukčného účinníka v rozsahu 0,5 – 1 pri
chode transformátora naprázdno, ako to bolo preukázané.

37. Žalobca dôvodil, že vyššie uvedené právne závery znalca sú odborného charakteru, z ktorých však
súd prvej inštancie pri predošlom rozhodovaní evidentne nevychádzal. Tvrdil, že ľahostajné konanie

žalovaného ako zhotoviteľa diela spočívajúce v ignorovaní žalobcových opakovaných a dôvodných
reklamácií vád diela, ktoré žalovaný po celý čas iba bagatelizuje, a to bez ohľadu na poskytnutú zmluvnú
a zákonnú záruku pri výskyte vád diela, vykazuje znaky konania v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. Riadne, včasné a predovšetkým dôvodné
reklamovanie vád diela nemôže ísť na ťarchu obozretného žalobcu, ale zodpovednosť za ľahostajné a

nekorektné obchodné správanie žalovaného.

38. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie nekonal arbitrárne, za účelom zistenia skutkového stavu
vykonal rozsiahle dokazovanie, s námietkami žalovaného sa náležite a preskúmateľne vysporiadal,
pričom svoj postup riadne a presvedčivo odôvodnil. Dodal, že nemožno opomenúť, že dielom je FVE,

ktorej cena presahovala 3.000.000 eur. Žalobca konal s náležitou odbornou starostlivosťou a v rámci
zákonnej prevenčnej povinnosti, keď si legitímne uplatňoval svoje reklamačné nároky z uzavretej zmluvy
o dielo. FVE musí byť pritom v 100 % stave, keďže žalobca sa reálne (obozretne) obával, že by v
dôsledku nekvalitne vyhotoveného diela, mohlo dôjsť k vzniku nielen majetkovej škody (napr. riziko
požiaru), ale aj riziko ohrozenia životov zamestnancov elektrárne, prípadne ekologická škoda. Nároky

z vád diela vyplývajú z Obchodného zákonníka. I keď žalovaný explicitne deklaroval a garantoval 5
ročnú záruku na jednotlivé časti diela, vrátane jeho servisu (opravu časti diela a pod.), opakovaným
reklamáciám žalobcu odmietol vyhovieť. Z dôvodu pasivity žalovaného bol preto žalobca nútený podať
žalobu. Uplatnený nárok na zľavu z ceny diela vo výške 20.000 eur považoval za primeraný a plne
dôvodný, v súlade aj so staršou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu (m. m. uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. septembra 2010 sp. zn. 1 Co 3/2009 alebo uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. januára 2012 sp. zn. 2 Obdo 21/2010). Keďže žalovaný odmietol
odstrániť riadne a včas reklamované vady diela, žalobca si legitímne uplatnil nárok na zľavu z ceny diela.39. Žalobca uzavrel, že preukázal, že žalovaný (i) nerealizoval dielo podľa projektovej dokumentácie,
na ktorú bola zmluva podpísaná, (ii) vypracovával realizačný projekt počas realizácie stavby a dokončil
ho až po realizácii diela, ktorý s nikým nebol pred a počas realizácie diela konzultovaný a riadne

schválený, (iii) robil zásadné technické zmeny na diele oproti pôvodnému projektu, a to bez technických
výpočtov, ako napr. namietané chladenie celej trafostanice, ktorého technické riešenie do dnešného
dňa nepodložil hodnovernými výpočtami a schváleným projektom. Keďže žalovaný nereagoval na
opakované reklamácie, jednotlivé vady diela (až po tom, čo boli zistené po spustení prevádzky
FVE) bol žalobca nútený bezodkladne odstrániť na vlastné náklady, vrátane vyhotovenia projektovej

dokumentáciestechnickýmivýpočtamiadefactoprerábanímceléhochladeniatrafostanice.Opakovane
zdôraznil, že znalec jednoznačne potvrdil poddimenzovanie chladenia celej trafostanice.

40. Žalovaný v odvolacej replike namietal, že v predchádzajúcom konaní sa opomínalo skúmať, či
dielo skutočne malo vady, ale celý proces sa sústredil len na to, že žalobcom tvrdené vady žalovaný
neodstránil, pretože tieto vady jednoducho podľa žalovaného neexistovali. Argumentoval, že dielo vady

nemalo, čo ostalo neopomenuté v skorších rozhodnutiach súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu
predtým, ako do konania vstúpil dovolací súd, ktorý sa sústredil iba na formálnu stránku uplatňovania
vád. Opätovne poukázal, že žalobca niekoľko týždňov po odovzdaní diela, keď v preberacom protokole
potvrdil, že dielo nemá vady, uviedol údajné vady a opätovne sa opomína fakt tvrdený znalcom, že ide
o sporné vady a je nejasné, prečo ich žalobca nezaniesol do preberacieho protokolu.

41. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na tom, že súd prvej inštancie rozhodol spor vecne správne a
podľa článku 2 ods. 2 CSP, v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.
novembra 2019, sp. zn. 1Obdo/82/2018 (vydaným v tejto veci) a R 59/2020. K zvyšným námietkam
žalovaného žalobca opätovne poukázal na opakovaný výsluch znalca Ing. Daniela Hlubeňa, PhD. na

pojednávaní zo dňa 9.9.2021, výsluch D. A. E. C., D. na pojednávaní zo dňa 13.12.2021 a závery
znaleckého posudku, ktoré bližšie označil vo vyjadrení k odvolaniu. V ostatnom zotrval na svojich
ostatných tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu.

42. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v novom

zložení senátu (pôvodným členom senátu JUDr. Vladimírovi Hribovi a JUDr. Janke Kočišovej funkcia
sudcu zanikla) ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním
uplatnených odvolacích dôvodov a vychádzajúc zo záväzného právneho názoru dovolacieho súdu (§

455 CSP). Dospel pritom k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

43. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

44. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

45. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné
právne predpisy. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

46. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností vyvodil správny záver, že dielo, ktoré žalovaný ako zhotoviteľ vykonal pre
žalobcu ako objednávateľa malo vady a že žalobca má nárok na primeranú zľavu z ceny diela. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom. Výsledok hodnotenia dôkazov súdom

prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do úvahy len
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá
vyšla počas konania najavo. Odvolací súd dospel tiež k záveru, že súd prvej inštancie nezamietol taký
návrh žalovaného na vykonanie dokazovania, ktorý mohol priniesť relevantné skutkové zistenia. Súdprvej inštancie tak nespôsobil sťaženie dôkaznej pozície žalovaného a ani sa nevzdialil želanej a možnej
miere zistenia skutkového stavu.

47. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu
žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

48. Žalovaný v odvolaní primárne namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že dielo malo vady.

49. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.

50. Odvolací súd udáva, že vady diela predstavujú také jeho nedostatky, s ktorými právny poriadok spája
určité právne následky. Vady sa delia na právne a faktické, pričom v prejednávanom spore žalobca tvrdil,

že dielo, ktoré pre neho žalovaný vykonal, malo vady faktické, čo znamená, že dielo nemalo vlastnosti,
aké malo mať. Riadne ukončeným dielom je pritom dielo v takom stave, ktorý zodpovedá zmluve, resp.
je v stave, ktorý vyhovuje dohodnutému alebo obvyklému účelu a zodpovedá dohodnutému výsledku.
Naproti tomu žalovaný, nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný predovšetkým z dôvodu, že odmietal
tvrdenie žalobcu, že dielo malo vady.

51. Odvolací súd poukazuje, že žalobca listom zo dňa 15.10.2010 (č. l. 15 spisu, príloha k žalobe)
písomne vytýkal žalovanému tieto vady diela:
1./ keď napätie VN vedenia vypadne, hlavný istič automaticky nezapína po obnovení napätia VN vedení.
K zapínaniu hlavného ističa elektrárne je nutná ručná manipulácia, čo je v rozpore s vyjadreniami SSE

- D k projektu,
2./ invertory po obnovení napätia po ustálení pomerov na VN strane a po uplynutí nastaveného času
automatického zapínania, automaticky nenaštartujú, je nutné ručné štartovanie,
3./ odvádzanie tepla z miestnosti: a) NN-VN rozvádzača, b) VN transformátora a c) invertorov
je nevyhovujúce, nehospodárne a automatická regulácia teploty s nasadenými klimatizačnými

zariadeniami nie je spoľahlivá. V miestnosti NN-VN klimatizačné zariadenie negarantuje nastavenú
teplotu, v miestnosti VN transformátora cirkulácia chladiaceho vzduchu nie je vôbec zabezpečená,
klimatizačné zariadenie negarantuje nastavenú teplotu, v miestnosti invertorov klimatizačné zariadenie
negarantuje nastavenú teplotu,
4./ dielo nedodržuje predpísanú kompenzáciu účinníka a

5./ napriek tomu, že počas výstavby žalobca pracovníkov žalovaného viackrát upozornil na nedodržanie
predpísanej hĺbky uloženia kábla, spojovací kábel na spojenie merača intenzity vonkajšieho osvetlenia
je uložený v zemi len v hĺbke cca 15 cm.
Následne dňa 17.10.2010 zaslal žalobca žalovanému ďalšie oznámenie o vadách diela (č. l. 18 spisu,
príloha k žalobe), v ktorom navyše dodal, že:

6./ chýba string monitoring,
8./ invertory často vypadávajú a nevedia optimálne spolupracovať priamo so slučkami panelov,
8./ káblový vývod na strane VN transformátora je neodborne namontovaný,
9./ hliníkové rámy solárnych panelov sú prichytené k pozinkovanému železnému profilu,
10./ kovové dvere na kioskovej trafostanici sú deformované,

11./ prepojovacie káble medzi solárnymi panelmi voľne visia,
12./ koberec na podlahe v NN - VN rozvádzači je nevyhovujúci,
13./ nie sú dodané technické dokumentácie a manuály k jednotlivým zariadeniam,
14./ nie je dodaný originál software k sledovaniu technických parametrov FVE.

52. Znalec Ing. Daniel Hlubeň, PhD. v znaleckom posudku č. 12/2014 zo dňa 5.11.2014 sa k žalobcom
oznámeným vadám diela špecifikovaným v predchádzajúcom odseku tohto rozsudku vyjadril tak, že nie
je jasné, prečo viaceré skutočnosti nie sú uvedené ako vady v zápisnici o prevzatí diela, keď museli
byť zjavné už pri preberacom konaní (vady uvedené v bodoch 1, 2, 3, 6, 8 až 14). Ďalej znalec uviedol,
že (i) za účelom posúdenia, či klimatizácia z pohľadu výkonu bola navrhnutá správne, dal vypracovať

návrh tohto chladenia autorizovanému stavebnému inžinierovi, ktorý svojim návrhom (chladiaci výkon
pre trafostanicu 20,88 kW a 64,63 kW pre miestnosť so striedačmi) nezávisle potvrdil nedostatočné
nadimenzovanie a že (ii) kompenzačný kondenzátor je predimenzovaný. Na záveroch predmetného
znaleckého posudku č. 12/2014 znalec zotrval aj pri výsluchu na pojednávaní dňa 9.9.2021.53. S poukazom na vyššie uvedené závery znalca odvolací súd uvádza, že nemožno súhlasiť
s tvrdením žalovaného, že dielo nemalo vady. Porovnaním dosiahnutého výsledku vykonaného diela

s jeho vlastnosťami v zmysle predmetu zmluvy bolo totiž znalcom, ktorý FVE za účelom vypracovania
znaleckého posudku opakovane ohliadol, u jedenástich vád diela, ktoré žalobca oznámil žalovanému
písomne listami zo dňa 15.10.2010 a 17.10.2010, konštatované, že tieto nedostatky/vady dielo má
a malo už pri preberacom konaní dňa 30.7.2010. Zároveň odvolací súd dodáva, že zodpovednosť za
vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania, je s výnimkou vád uvedených v § 561 Obchodného

zákonníka (spolupôsobenie vady objednávateľom diela) objektívna.

54. Podmienkou na uplatnenie nárokov z vadného plnenia je oznámenie vád diela a voľba nároku. Vady
diela, ktorých existenciu potvrdil aj znalecký posudok č. 12/2014 žalobca oznámil žalovanému písomne
listami zo dňa 15.10.2010 a 17.10.2010 a zároveň v nich priamo uviedol aj voľbu nároku - požadoval
ich odstránenie.

55. V listoch zo dňa 15.10.2010 a 17.10.2010 žalobca vady identifikoval takým spôsobom, že podrobne
opísal, v čom sa vady prejavujú. Konkretizácia vád vykonaná žalobcom podľa odvolacieho súdu
zabezpečila ich nezameniteľnosť s inými vadami. Rovnako jasná a určitá bola aj žalobcova voľba
zodpovednostného nároku (nároky objednávateľa z vád diela sa primerane spravujú ustanoveniami

upravujúcimi zodpovednosť za vady tovaru pri kúpnej zmluve podľa §§ 436 až 441 Obchodného
zákonníka). Žalobca tak preukázal splnenie notifikačnej povinnosti, keďže vyššie označené listy, ktoré
žalovanému zaslal, je potrebné nepochybne považovať za oznámenie vád diela a riadne uplatnenie
nárokov z vád diela, ktoré zákon objednávateľovi pri vadách diela priznáva.

56. Ďalej odvolací súd udáva, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vady písomne oznámené
mu žalobcom dňa 15.10.2010 a 17.10.2010 neodstránil. Bránil sa tým, že sa nejedná o vady, ale o
vylepšenie projektu oproti schválenému technickému projektu, podľa ktorého došlo k výstavbe FVE a že
sa nebráni tieto práce vykonať, ak si ich žalobca u žalovaného objedná a zaplatí za ne. Žalobca preto
sám zabezpečil odstraňovanie vád diela, nakoľko uplatnenie nároku z jeho strany na odstránenie vád

diela bolo u žalovaného ako zhotoviteľa diela bezúspešné.

57. Odvolací súd poukazuje, že žalovaný odmietol odstrániť vady diela, ktoré žalobca oznámil
žalovanému riadne a včas. Žalobca si preto uplatnil nárok na primeranú zľavu z ceny diela vo výške
20.000 eur, pričom reálna cena odstránenia vád diela predstavovala 32.273,94 eur. Žalobca ako

objednávateľ diela má právo na primeranú zľavu z ceny diela pri porušení zmluvy o dielo, ktorá
zodpovedá nákladom vyúčtovaným treťou osobou, lebo žalovaný ako zhotoviteľ diela včas neodstránil
vady diela a navyše oznámil žalobcovi, že uplatnené vady diela neodstráni a odmieta, že žalobcom
vytýkané nedostatky vadami diela vôbec sú. Odvolací súd považuje za potrebné prisvedčiť žalobcovi,
že nemal dôvod vyčkávať s odstránením vád diela do právoplatného skončenia tohto sporu a bol nútený

zakročiť preventívne (§ 415 Občianskeho zákonníka v spojení s § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a vady diela opraviť na vlastné náklady.

58. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery, preto odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1

písm. f), h) CSP nepovažoval za naplnené.

59. K námietkam žalovaného, že navrhol vykonanie dôkazov a to, aby žalobca predložil skutočný
stav výroby elektrickej energie od spustenia FVE až po rok 2019 vrátane a predložil, koľko fakturoval
odberateľovi elektrickej energie a koľko mu odberateľ elektrickej energie uhradil od spustenia až po

rok 2019 vrátane, pričom tieto dôkazy mali preukazovať, že dielo bolo prevádzkované počas celého
obdobia bez problémov a teda nie je to tak, ako uvádza súd prvej inštancie, že navrhované dôkazy
s vecou nesúvisia, odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že fotovoltaická elektráreň ako dielo dosahuje
určité parametre v oblasti produkcie elektrickej energie neznamená, že dielo nevykazuje žalobcom
namietané vady, keď aj závery znaleckého posudku č. 12/2014 deklarovali viacero vád diela. Súd prvej

inštancie preto postupoval správne, keď vyššie označený návrh žalovaného na vykonanie dokazovania
zamietol s odôvodnením, že nesúvisí s predmetom tohto konania a to otázkami, či dielo malo vady,
či žalobca tieto vady reklamoval, či tieto vady na vlastné náklady odstránil pomocou tretej osoby a či
mu za existenciu týchto vád patrí primeraná zľava z ceny za dielo. Odvolací súd zároveň dodáva, žes ohľadom na zásadu hospodárnosti konania (článok 17 CSP), ktorá ukladá súdu postupovať v konaní
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb dospel k záveru,
že vyššie uvedený návrh žalovaného na vykonanie dokazovania nielenže nie je spôsobilý priniesť

skutkové zistenia, ktoré sú pre spor relevantné, ale jeho vykonanie by bolo aj v rozpore s označenou
zásadou. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že ani odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. e) CSP nie je naplnený.

60.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSPpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny.

Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania medzi stranami
sporu a dopĺňací rozsudok o nároku štátu na náhradu trov ako vecne správny.

61. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.