Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419206348
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4419206348.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.
Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D.
XX, E. F., 2/ G. A., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., 3/ D. H., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., 4/ I. J., nar.
XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., 5/ K. L., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., 6/ K. C., nar. XX. XX. XXXX, D.
XX, E. F., 7/ F. J., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, E. F., všetci zastúpení žalobcom 1/ A. B. C., nar. XX. XX.

XXXX, D. XX, E. F., proti žalovaným: Majitelia bytov užívajúcich balkóny podľa prílohy č. 2 doplnenia
žaloby na adrese D. XX-XX-XX, E. F., zastúpení: Novozámocké bytové družstvo, družstvo, Nábrežná
22, Nové Zámky, IČO: 34 122 711, o žalobe proti vlastníkom bytov, ktorým prislúcha balkón, o podanom
odvolaní žalobcov 1/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/82/2019-208 zo dňa
23. 05. 2023, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na

nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ďalej len súd prvej inštancie) zamietol žalobu
žalobcov. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému (súd prvej inštancie ako žalovaného označil
Novozámocké bytové družstvo, družstvo), nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali, aby súd zaviazal žalovaného, aby bola

rozpočítaná tvorba do údržby ako práv na rekonštrukciu balkónov počas obnovy bytového domu na ulici
D. XX-XX-XX, E. F. len medzi vlastníkov bytu, ktorým prislúcha balkón. Uznesením č. k. 18C/82/2019-19
zo dňa 23. 03. 2020 súd prvej inštancie v súlade s § 129 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) vyzval zástupkyňu žalobcov, aby označila konkrétnych žalobcov a doplnila petit
žaloby tak, že uvedie, čoho konkrétne sa žalobcovia voči žalovanému domáhajú. Podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 18. 05. 2020 predložila zástupkyňa žalobcov plné moci na zastupovanie

žalobcov v konaní a uviedla, že žalovaným je Novozámocké bytové družstvo, družstvo v súlade s § 9
ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 182/1993
Z. z.) Petit žaloby špecifikovala tak, že žiadala, aby súd prvej inštancie rozhodol, že správca bytového
domu upraví výpočet splátok úverov (zvýšených mesačných príspevkov do fondu prevádzky, údržby a
opráv po dobu 25 rokov) pre každého vlastníka bytu v bytovom dome D. XX-XX-XX C. E. F. s ohľadom
na to, či vlastník bytu má alebo nemá prístup na balkón. Splátky úverov vlastníkov bytov bez prístupu

na balkón nebudú obsahovať náklady na rekonštrukciu balkónov.

2. Z právneho hľadiska súd prvej inštancie posudzoval žalobu ako žalobu prehlasovaných vlastníkov
bytov podľa § 14a ods. 8 prvá a druhá veta zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení. Uviedol,
že v konaní nebolo sporné, že všetci žalobcovia sú vlastníkmi bytov na D. M. C. E. F. a že žalovaný
vykonáva správu bytov na D. M. C. E. F.. Aktívnu legitimáciu žalobcov súd posúdil podľa § 14a

ods. 8 prvá a druhá veta zákona č. 182/1993 Z. z. Ďalej mal preukázané, že všetci žalobcovia sa
zúčastnili písomného hlasovania, ktoré sa konalo v dňoch 13. 09. 2019 až 22. 09. 2019. Súd prvejinštancie bol toho názoru, že citované ustanovenie zákona č. 182/1993 Z. z. jednoznačne určuje aktívnu
legitimáciu prehlasovaného vlastníka bytu alebo nebytového priestoru podať žalobu na súd. Nezáleží
na tom, koľko prehlasovaných vlastníkov žalobu na súd podá - gramatický výklad zákona umožňuje

podať takúto žalobu aj čo i len jedinému prehlasovanému vlastníkovi bytu. Medzi vlastníkmi bytov, ktorí
podávajú žalobu podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. nevzniká nútené spoločenstvo tak, ako to
tvrdila zástupkyňa žalovaného. Súd preto považoval aktívnu legitimáciu žalobcov v uvedenom konaní
za preukázanú. S poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z. z. bol tiež súd prvej
inštancie toho názoru, že žalovaný je v uvedenom konaní pasívne legitimovaný.

3. Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či bola žaloba podaná včas, a teda či neuplynula prekluzívna lehota
napodaniežalobyuvedenáv§14aods.8prváadruhávetazákonač.182/1993Z.z.Malzapreukázané,
že písomné hlasovanie, výsledky ktorého žalobcovia napádajú, sa uskutočnilo dňa 13. 09. 2019 až
22. 09. 2019. Zápisnica z písomného hlasovania bola napísaná dňa 23. 09. 2019. Súd prvej inštancie
nemal za preukázané, že by bola zápisnica o výsledkoch písomného hlasovania zverejnená tak, ako

to predpokladá § 14a ods. 6 prvá veta zákona č. 182/1993 Z. z. Fotografia zápisnice, ktorú predložila
právna zástupkyňa žalovaného, neobsahuje údaj o tom, kedy bola zápisnica zverejnená - dátum a
čas zverejnenia zápisnice a ani miesto zverejnenia zápisnice nie je možné z predloženej zápisnice
identifikovať. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tejto časti a súdu jednoznačne nepreukázal miesto
a čas zverejnenia zápisnice o hlasovaní, ktoré prebehlo v dňoch 13. 09. 2019 až 22. 09. 2019. Žaloba

bola vo veci podaná dňa 17. 12. 2019. Ak žalobcovia žalobu podali, museli sa nepochybne dozvedieť o
výsledkoch hlasovania v dňoch 13. 09. 2019 až 22. 09. 2019 najneskôr v deň podania žaloby, teda 17.
12. 2019. Trojmesačná lehota uvedená v § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. teda bola zachovaná -
podľa názoru súdu prvej inštancie bola teda žaloba podaná v zákonom určenej lehote.

4. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že ustanovenie § 10 ods. 1 druhá veta zákona č. 182/1993 Z.
z. dostatočne rieši platbu do fondu prevádzky u vlastníkov bytov, ktorý vlastnia balkón. Títo vlastníci
prispievajú do fondu prevádzky viac - do veľkosti spoluvlastníckeho podielu sa zarátava aj 25 % z
podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Námietky žalobcov, že žalobcovia, ktorí nevlastnia
balkón, by mali platiť do fondu opráv menej, resp. by mali splácať menej na splátkach úveru, z ktorého

boli balkóny rekonštruované, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné. Konštatoval, že zákon č.
182/1993 Z. z. dáva vlastníkom bytov širokú autonómiu v tom, ako chcú spravovať spoločné priestory
v bytovom dome, v ktorom sa ich byty nachádzajú. Títo vlastníci prijímajú rozhodnutia v súlade s §
14b ods. 1 písm. k/ zákona č. 182/1993 Z. z. nadpolovičnou väčšinou hlasov, ak hlasujú o zohľadnení
miery využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov

a garáží v dome. Do vôle vlastníkov bytov by teda súd mal zasahovať iba výnimočne a iba v prípadoch,
ktoré hrubým spôsobom porušujú alebo obchádzajú zákon alebo princíp dobrých mravov. O príspevkoch
do fondu opráv sa v prípade, ktorý rozhodoval súd prvej inštancie, hlasovalo dvakrát. Prvýkrát to bolo
písomné hlasovanie v dňoch 13. 09. 2019 až 22. 09. 2019, druhýkrát to bolo písomné hlasovanie v dňoch
16. 09. 2022 až 19. 09. 2022. V obidvoch prípadoch vlastníci bytov na D. M. C. E. F. prejavili svoju vôľu

tak, že nevyjadrili súhlas s tým, aby vlastníci bytov, ktorí nemajú balkón, platili do fondu opráv menej
ako vlastníci bytov, ktorí balkón majú. Takého hlasovanie vlastníkov bytov prihliada na ust. § 10 ods.
1 druhá veta zákona č. 182/1993 Z. z. Súd prvej inštancie bol preto toho názoru, že neexistuje žiadny
rozumný dôvod, pre ktorý by mal vôľu väčšiny vlastníkov bytov na D. M., ktorá bola prejavená v dvoch
hlasovaniach, zmeniť. Preto žalobu v plnom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich

žalovanému nepriznal, pretože nárok na náhradu trov konania nežiadal.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 3/ odvolanie, v ktorom uviedli, že predseda
predstavenstva, správca sa ani raz nezúčastnil pojednávania na súde. Ďalej bolo v odvolaní poukázané
na tú skutočnosť, že balkóny nie sú zapísane v kúpnej zmluve, že spoločný balkón sa v bytovom dome

nenachádza a že balkóny nie sú v podielovom spoluvlastníctve. Ďalej bol opísaný priebeh konania,
dôvody odročenia jednotlivých pojednávaní a bol uvedený poukaz na prvé a druhé písomné hlasovanie
s tým, že druhé písomné hlasovanie bolo v dňoch 16. 09. 2022 – 19. 09. 2022, kedy sa už písomné
hlasovanie nerobí, pretože prebieha súdny spor, pričom toto druhé písomné hlasovanie nebolo podľa
pravidiel. Žalobcovia 1/ a 3/ uviedli, že sú za spravodlivé riešenie platenia za balkóny, ktoré prislúchajú

k bytu vlastníkov bytov. Problematiku balkónov riešia od roku 2016. Do fondu prevádzky, údržby a opráv
začali platiť vyššie platby od 01. 10. 2018. Obnova bytového domu sa začala dňa 04. 02. 2019 do konca
roku 2019. Vlastníci bytov, ktorým prislúcha balkón, nemajú doteraz odsúhlasené, že vlastníci bytov bez
balkónov hlasovali za nové balkóny (nie za opravené). Účastníkom schôdze vlastníkov bytov, ktorýmboli zrušené práva na uznesenie, nebolo umožnené hlasovať. Mali šťastie, lebo by boli súhlasili, že
nebalkónoví a aj oni by platili za balkóny, ktoré neprislúchajú k ich bytu. Nebalkónoví neprávom platia
za balkóny, ktoré neprislúchajú k ich bytu. Nehlasovali, že budú platiť za nové balkóny. Balkónoví si

budú spravodlivo platiť za „svoje“ balkóny. Žalobcovia 1/ a 3/ konštatovali, že to vyzerá tak, že vlastníci
bytov, ktorým prislúchajú balkóny, sa snažili využiť druhé hlasovanie, aby neplatili za balkóny. Falošnými
rečami chceli získať pre seba výhody. Dva pokusy o písomné hlasovanie o otázke, či na rekonštrukciu
balkónov budú prispievať aj vlastníci bytov, ktorí nemajú prístup na balkón, boli neplatné, nedosiahla sa
potrebná väčšina hlasov. Záverom požiadali odvolací súd, aby rozhodol tak, že správca bytového domu

upraví výpočet splátok úverov (zvýšených mesačných príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv
po dobu 25 rokov) pre vlastníkov bytu v bytovom dome na adrese D. XX-XX-XX, E. F., s ohľadom na
to, či vlastník bytu má alebo nemá prístup na balkón. Splátky úverov vlastníkov bytov bez prístupu na
balkón nebudú obsahovať náklady na rekonštrukciu balkónov.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.CSP),pozistení,žeodvolaniebolo
podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej

inštancie v celom rozsahu zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
nové konanie a rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

8. V predmetnom konaní sa žalobcovia žalobou podanou proti vlastníkom bytov, ktorým prislúcha
balkón, domáhali, aby správca bytového domu na adrese D. XX-XX-XX upravil výpočet splátok úverov

(zvýšenýchmesačnýchpríspevkovfonduprevádzok,údržbyaoprávbytupodobu25rokov)prekaždého
vlastníka bytu vo vyššie uvedenom bytovom dome s ohľadom na to, či vlastník bytu má alebo nemá
prístup na balkón, s tým, že splátky úverov vlastníkov bytov bez prístupu na balkón nebudú obsahovať
náklady na rekonštrukciu balkónov. V podanej žalobe poukázali na to, že vlastníci bytov na ul. D. XX-XX-
XX hlasovali o tom, aby za rekonštrukciu balkónov platili len vlastníci balkónov v písomnom hlasovaní,

ktoré sa uskutočnilo v dňoch 13. 09. 2019 – 22. 09. 2019. Ako to vyplýva z predloženého súdneho spisu,
konkrétne zo zápisnice o výsledku písomného hlasovania uskutočneného v dňoch 13. 09. 2019 – 22.
09. 2019, ktorá bola spísaná dňa 23. 09. 2019, takéto rozhodnutie nebolo prijaté, keď súhlas vyjadrilo
len 28,99 % vlastníkov bytového domu. Z uvedeného dôvodu sa žalobcovia domáhajú ochrany v zmysle
§ 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

9. Odvolací súd posudzoval predmetný spor podľa nasledujúcich ustanovení zákona:

Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo a
správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome,
a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo
nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo
zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome,
b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového

priestoru v dome.

Podľa § 14a ods. 8 vyššie citovaného zákona, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku

hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku
hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa
môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov
bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná
väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového

priestoru v dome súd.

10.Odvolacísúduvádza,žesúdprvejinštanciesprávnezprávnehohľadiskaposudzovalpredmetnúvec
ako žalobu prehlasovaných vlastníkov bytov podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctvebytov a nebytových priestorov, ktoré aj vo svojom rozhodnutí citoval. Pred tým, ako by odvolací súd
pristúpil k meritórnemu odvolaciemu prieskumu, zisťoval, či procesné strany (tak ako sú uvedené
v napadnutom rozsudku) majú v konaní aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. „Preskúmavanie vecnej

legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta.“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.
06. 2010). Pretože otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a jej nedostatok

vediekzamietnutiužaloby,odvolacísúdpovažovalzanevyhnutnépredvecnýmposúdenímuplatneného
nároku primárne posúdiť, či súd prvej inštancie v tomto prípade správne zodpovedal otázku vecnej
legitimácie strán sporu.

11. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy

iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Posúdenie, či ten-ktorý subjekt je v konkrétnom konaní

nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci.

12. Súd prvej inštancie správne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, keď sa žalobcovia zúčastnili
písomnéhohlasovania,ktorésakonalovdňoch13.09.2019až22.09.2019,pričomvdanomprípadesa
jedná o prehlasovaných vlastníkov, čo mal súd prvej inštancie za preukázané po predložení hlasovacích

lístkov z vyššie uvedeného hlasovania na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 23. 05. 2023. Pokiaľ
ide o určenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, má odvolací súd za to, že žalovaný
označený v rozsudku nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vo vzťahu strán (subjektov) konania.

13. Ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dáva

oprávnenie prehlasovanému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome domáhať
sa rozhodnutia súdu. Výsledkom súdneho konania má byť teda rozhodnutie nahradzujúce konkrétny
výsledok hlasovania, akého sa domáha prehlasovaný vlastník a takéto konanie sa týka všetkých
vlastníkov. Aj keď z textu zákona priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný v uvedenej veci,
z povahy veci vyplýva, že ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a

nie medzi vlastníkmi a správcom samotným. Pasívne legitimovanými v prípade žaloby prehlasovaných
vlastníkov sú tak ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože sa jedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov
sporu, avšak nie správca bytového domu. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a
nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Správca bytového domu môže vykonávať len

činnosti vymedzené zákonom (napríklad hospodári s úhradami, fondom prevádzky, údržby a opráv, s
majetkom získaným svojou činnosťou, rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za
plnenia, o výške preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a podobne). V zmysle § 9 ods. 8
písm. a/ zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov len zastupuje vlastníkov
bytových a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný

prehlasovaným vlastníkom/vlastníkmi. Správca bytového domu však nehlasuje na schôdzi vlastníkov,
ktorú tvoria vlastníci bytov a nebytových priestorov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto
spôsobom, uvedené iba organizačne zabezpečuje.

14. Súd prvej inštancie teda v tomto prípade nesprávne právne posúdil otázku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného, keď za žalovaného považoval správcu bytového domu, s ktorým aj vo veci ako
so žalovaným konal a tohto ako žalovaného uviedol aj v napadnutom rozhodnutí, čím konanie zaťažil
vadou spočívajúcou v tom, že bolo konané so subjektom, ktorý nemá v predmetnom konaní pasívnu
vecnú legitimáciu, a to napriek tej skutočnosti, že žalobcovia ako žalovaných označili subjekty odlišné
od správcu, keď ako žalovaní boli podľa doplnenia žaloby zo dňa 18. 05. 2020 označení majitelia bytov

užívajúcich balkón na adrese D. XX-XX-XX C. E. F. podľa prílohy č. 2, pričom len za zástupcu žalovanej
strany označili Novozámocké bytové družstvo, družstvo podľa § 9 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Týmto postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu
práva žalobcov na spravodlivý proces, pretože žalobcovia v podstate museli svoje nároky bez ohľaduna výsledok sporu smerovať voči subjektu, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v uvedenom
spore.Súdprvejinštancievtomtosmerenesprávnevyhodnotilajnámietkusamotnéhosprávcubytového
domu v jeho vyjadrení zo dňa 03. 05. 2021 o tom, že nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný,

zopakovanú aj vo vyjadrení zo dňa 30. 08. 2021. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu opätovne posúdi
a vyhodnotí otázku pasívnej vecnej legitimácie v predmetnom konaní v zmysle vyššie uvedených

intencií odvolacieho súdu, ktoré možno zhrnúť tak, že správca vykonáva správu bytového domu,
zabezpečujevýkonrozhodnutíprijatýchnaschôdzivlastníkmibytov,alenezodpovedázaobsahtakýchto
rozhodnutí vlastníkov bytov. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby rozhodnutí prijatých
na schôdzach vlastníkov, sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Len oni teda môžu
byť žalovanými subjektmi v spore podľa ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, lebo len ich rozhodnutia ich právne zaväzujú, t. j. vyplývajú z nich

práva a povinnosti. V zmysle uvedeného teda súd prvej inštancie posúdi kto, resp. ktoré subjekty majú
byť v tomto konaní pasívne legitimované, či žalobcami označené subjekty napĺňajú vyššie uvedené
predpoklady pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, či sú riadne zákonne označené a na základe
uvedeného zhodnotenia stanoví ďalší postup v konaní. Odvolací súd len doplňujúco uvádza, že prípadný
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby.

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).