Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoPs/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123215254
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7123215254.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov
senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci navrhovateľky Q. S., T.. X.,
N.. XX.X.XXXX, A. B. XXX/XX, XXX XX A.- T., právne zastúpenej: Hrčka - Sabó, s.r.o., advokátska
kancelária, Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, o návrhu na vyhlásenie J. S., T.. S., N.. X.X.XXXX, N.
A. A. XXX, XXX XX Y. K. - Y. (Y. XX.X.XXXX), za mŕtveho, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu

Mestského súdu Košice č.k. 81Pm/1/2023-15 zo dňa 28.9.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie navrhovateľky zo dňa 25.8.2023 podľa

§ 7 a § 8 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (CMP), keďže považoval za zrejmé,
že navrhovateľka nepreukázala na veci naliehavý právny záujem s tým, že realizácia a uplatnenie jej
práv vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva, nie je nevyhnutne a bezpodmienečne spojená s
vyhlásením osoby uvedeného za mŕtveho. Súd tiež podľa 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nárok
na náhradu trov konania.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala navrhovateľka odvolanie, ktorým žiadala zrušenie
rozhodnutia a konanie vo veci. V dôvodoch uviedla, že jej naliehavý právny záujem je preukázaný nielen
vyporiadanímmajetkovýchvzťahov,aleajrodinnýmiväzbami,pričomcelátátosituáciajestigmatizujúca,
najmä vo vzťahu k nej, keďže je blízka príbuzná, ktorá sa o menovaného strýka zaujímala, iné osoby
záujem neprejavovali. Vyjadrila vnútorné presvedčenie, že jej strýko je mŕtvy. Namietala predčasné
rozhodnutie súdu bez náležitého posúdenia skutkového stavu.

3. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 2 ods. 1 a § 3
ods. 5 písm. c/ CMP, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) a
contrario, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

4. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v konaní o návrhu na vyhlásenie za mŕtveho v nadväznosti na príslušné zákonné ustanovenia,
najmä § 220 a nasl. CMP.

5. Civilný mimosporový poriadok, ktorým sa riadi i konanie v predmetnej veci, predstavuje normatívne
upravený postup pri prejednaní a rozhodovaní špecifických subjektívnych práv a právom chránených

záujmov, ktorých ochrana tak v rozsahu hmotnoprávnej úpravy, ako aj v rovine procesnej, požíva
zvýšenú právnu ochranu, s odkazom na verejný záujem. Mimosporový proces prispôsobením právnejúpravy rešpektuje ochranu špecifických vzťahov, pričom táto môže byť iniciovaná aj v prípade pasivity
subjektov, ktoré sú nositeľmi práv a právom chránených záujmov. Mimosporové konania smerujú k
poskytnutiu ochrany vzťahom, resp. právom chráneným záujmom spravidla pro futuro, preto aj okruh

subjektovkonaniamusíbyťnastavenýinakakovsporovomkonaní.Jepretopotrebnézachovaťosobitné
procesnépravidlápriprejednaníarozhodovanívecí,spadajúcichdoprávomocicivilnýchsúdov,vzmysle
§ 1 CMP. Kým sporové konanie je charakteristické koncepciou dvoch proti sebe stojacich strán a proces
je iniciovaný na základe autonómie vôle žalobcu, v mimosporovom procese takéto vymedzenie nie
je možné. Podaním žaloby v sporovom konaní sa stávajú subjektami konania žalobca (lebo využil

možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, či už reálne, alebo domnele ohrozených práv a právom
chránených záujmov) a označením žalovaného sa založí jeho procesné postavenie subjektu konania.
Ide o formálne poňatie účasti na konaní. V mimosporovom konaní ide o materiálne vnímanie tohto
postavenia, čo znamená, že účasť na konaní bezprostredne súvisí so špecifickým postavením subjektov
v hmotnoprávnych vzťahoch. Vzhľadom na to je väčšina mimosporových konaní ovládaná princípom
oficiality, čo nevylučuje možnosť iniciovať konanie podaním návrhu na začatie konania, pritom však

ustanovenie okruhu účastníkov nie je ponechané na prípadného navrhovateľa, ale kritériá pre účasť
na konaní sú upravené zákonom odlišne, keď účasť závisí jednak od začatia konania (princíp oficiality,
ktorý nevylučuje začatie konania na návrh), a jednak od predmetu konania, ktorý je úzko spätý s
hmotnoprávnou úpravou. Spôsob určenia účastníkov konania v konaní o vyhlásenie za mŕtveho je
priamo závislý od spôsobu začatia konania (§ 7 ods. 2 CMP) a postavenie účastníka konania má fyzická

osoba, ktorá má byť vyhlásená za mŕtvu, navrhovateľ v prípade ak sa konanie začalo na návrh a
navrhovateľ preukázal právny záujem a každý, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Konanie o
vyhlásenie za mŕtveho sa týka statusu osoby, o ktorej vyhlásení za mŕtvu sa rozhoduje. Predmet konania
a účastníci sú zásadne prepojení, a to z hmotnoprávneho hľadiska, čo sa premieta i do procesnej roviny.

6. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Trvá počas celého života a
nemožno ju odňať a nemožno ju ani obmedziť. Spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká smrťou (§
7 Občianskeho zákonníka). Smrť fyzickej osoby sa spravidla preukazuje zákonným spôsobom, t. j.
úradným zistením smrti, ktoré skonštatuje lekár, ktorý vykoná obhliadku a vystaví úmrtný list. Ak je to
možné, lekár uvedie presný čas, kedy k úmrtiu došlo, a v prípade, ak sa nájde osoba, ktorá nežije už

dlhšie, tak čas úmrtia odhadne. Ak nemožno smrť preukázať takýmto prirodzeným spôsobom, fyzickú
osobu za mŕtvu môže vyhlásiť súd. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd môže vyhlásiť osobu
za mŕtvu vtedy, keď zistí jej smrť inak, resp. vyhlási za mŕtvu nezvestnú osobu, keď vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu (najmä pokiaľ ide o dobu nezvestnosti a okolnosti zmiznutia) možno odôvodnene
predpokladať, že už nežije. V oboch prípadoch má určovací výrok súdu rovnaké právne následky ako

smrť. To znamená, že po takejto osobe možno dediť, zanikajú práva a povinnosti viazané na túto osobu
(§ 579 Občianskeho zákonníka), zaniká manželstvo, rodičovské práva a pod. Návrh na vyhlásenie za
mŕtveho môže podať ten, kto má na veci právny záujem, napr. pozostalý manžel, dedičia, veritelia a pod.
Návrh sa podáva na súde, ktorý bol v Slovenskej republike naposledy všeobecným súdom toho, kto má
byť vyhlásený za mŕtveho. Postup súdu a podmienky vyhlásenia za mŕtveho upravujú ustanovenia §

220 a nasl. CMP.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami, keďže nebolo preukázané, že navrhovateľka je aktívne legitimovaná na
podanie návrhu, tento odmietol. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie

odvíjajúcou sa z hľadiska istoty právnych vzťahov do budúcna, od potencionality žitia osoby, ktorá má
byť vyhlásená za mŕtvu vzhľadom na vek a zároveň nepreukázanie existencie okolnosti domnelej smrti.
Najmävšak,navrhovateľkalenpoukazomnapotrebuvyporiadaniamajetkovýchvzťahovavlastnúcitovú
ujmu, nepreukázala relevantný právny záujem na navrhovanom usporiadaní vzťahov ako príbuzná v
ďalšom rade vzhľadom na existenciu syna a súrodencov osoby, ktorej sa návrh týka.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vecne správne.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).