Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321201555
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8321201555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci žalobkyne: Z. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX S., proti žalovaným: 1. V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX/XXX, XXX XX D., 2. T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX D., obaja právne
zastúpení JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou - advokátkou, so sídlom Námestie slobody 25,
066 01 Humenné, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Humenné, č. k. 21C/23/2021 - 177 zo dňa 16.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade tak, že žalovaný v 1. rade je povinný

zaplatiť žalobkyni 3 600 eur s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 3 600 od 12.9.2021 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade žalovaný v 1. rade je povinný nahradiť žalobkyni
trovy prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade.

IV. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade.

V. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade a priznal
žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok odôvodnil tým,

že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovaným v 1. a 2. rade vydania bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný v 1. rade je bývalý manžel žalobkyne, žalovaný v 2. rade je syn žalobkyne.
Žalobkyňa svoj nárok odôvodňovala tým, že je výlučnou vlastníčkou stavby súp. č. XXX, rodinného
domu postaveného v obci D., pričom uvedený dom užívali žalovaní v 1. a 2. rade bez jej súhlasu a bez
právneho titulu. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 2.
rade v dome nebýval najneskôr od januára 2019, pretože v tom čase už býval u svojej snúbenice a
priateľky, terajšej manželky v L. v dome jej rodičov. Tieto skutočnosti potvrdili nezávisle od seba nielen

samotný žalovaný v 2. rade, ale aj vypočutí svedkovia, a to terajšia manželka žalovaného v 2. rade a
jeho svokra. Okrem toho táto skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Humenné v konaní
o vypratanie nehnuteľnosti. Výpoveď svedka navrhnutého žalobkyňou, ktorý uviedol, že videl, že do
domu chodil žalovaný v 2. rade aj spolu s manželkou, považoval súd prvej inštancie za nedôveryhodnú,pretože tento svedok sám potvrdil, že nevidel do domu ani do dvora toho domu, videl len prístupovú
cestu. Žalovaný v 2. rade ani nepopieral, že chodil na uvedené nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že v zadnej
časti pozemku, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, v súčasnosti stavia rodinný dom. Žalobkyňa teda

nepreukázala u žalovaného v 2. rade, že sa za rozhodné obdobie zdržiaval v uvedenom dome a že v
dome býval bez právneho dôvodu.

2. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd uviedol, že žalobu proti nemu zamietol z dôvodu, že
žalobkyňa svoj nárok nesprávne kvalifikovala ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom

v danom prípade má žalobkyňa voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku.
Žalobkyňa takýto právny nárok v žalobe ani v konaní neuplatnila ani nepreukázala. Súd uviedol, že
podľa bývalého OSP nie je viazaný právnym posúdením veci, avšak podľa CSP, hlavne ak je žalobca
zastúpený advokátom, je súd viazaný žalobou a v nej uvedeným právnym titulom a skutkovým stavom.
Pretotedažalobuvočižalovanémuv1.radezamietol,pričomuviedol,žeakbyžalobkyňazmenilažalobu
a domáhala sa voči žalovanému v 1. rade ušlého zisku, súd by ho zaviazal na zaplatenie náhrady škody

vo forme ušlého zisku vo forme obvyklého nájomného 150 eur mesačne za osobu a súd by považoval
túto cenu za primeranú vzhľadom na doložené inzeráty na prenájom nehnuteľností. Suma 150 eur za
takýto dom bez služieb je minimálna a primeraná. Keďže si žalobkyňa túto sumu uplatňuje za obdobie
dvoch rokov, teda 24-krát 150 eur, išlo by o sumu 3 600 eur, ale len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Na
námietkuprávnehozástupcužalovanéhov1.rade,žejetovrozporesdobrýmimravmi,pretožeuvedená

nehnuteľnosťjedom,vktorombývalispoluakorodina,súduviedol,žetátoobranajeirelevantná,pretože
v súčasnosti sa vedú súdne spory aj medzi manželmi, aj čo sa týka bezdôvodného obohatenia, aj čo
sa týka náhrady škody. Konštatovanie žalobkyne, že bola v dome spotrebovaná elektrická energia, súd
nemohol zobrať do úvahy, a to z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala, že spotrebu elektriny zapríčinili
žalovaní v 1. a 2. rade.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 2556 CSP a uviedol, že úspešným žalovaným
priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že

rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav, nevyrovnal
sa s predloženými dôkazmi a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Nebolo sporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. XXX v D., rovnako nie je sporné, že žalovaný v 2. rade stavia

na zadných parcelách vo svojom výlučnom vlastníctve rodinný dom, pričom prístup k týmto parcelám je
cez nehnuteľnosť žalobkyne. Nie je sporné, že v uvedenom dome súp. č. XXX žili spoločne ako rodina
žalobkyňa ako manželka a matka, ex manžel - žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade a ďalší dvaja
súrodenci. Nie je sporné, že v roku 2020 došlo k rozvodu manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade a taktiež nie je sporné, že už v roku 2019 sa žalobkyňa z uvedeného domu odsťahovala a v

dome ostali bývať len žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade. Vo veci bolo preukázané, že na strane
žalovaných v 1. a 2. rade došlo k bezdôvodnému obohateniu, a to konkrétne za obdobie od 10.5.2019
do 10.5.2021, kedy žalovaní užívali predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie
sa nezaoberal zisťovaním hodnoty, o akú sa žalovaní bezdôvodne obohatili. Žalovaní neuniesli dôkazné
bremeno ohľadom skutočností uplatňovaných v rámci ich obrany v konaní. Uviedla, že vo všeobecnej

rovine sa v judikatúre obvykle konštatuje, že nárok na vydanie neoprávneného majetkového prospechu
možno uplatniť iba v tom prípade, ak nie sú podmienky na dosiahnutie rovnakého uspokojenia z dôvodu
nároku na náhradu škody. Inač povedané, právo náhrady škody má prednosť pred právom na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Takéto zjednodušené konštatovanie nie je správne ani v najvšeobecnejšej
rovine, resp. toto konštatovanie by mohlo platiť iba v tých prípadoch, kedy subjektom zodpovednosti

za škodu a osobou, ktorá sa na úkor poškodeného obohatila, je jedna a tá istá osoba. Žalobkyňa má
právo domáhať sa zaplatenia spätného nájomného i cestou podania žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní navrhli rozsudok potvrdiť. Poukázali na to, že konanie žalobkyne je

v rozpore s dobrými mravmi a uviedli že obaja bývali v nehnuteľnosti nepretržite od svojho narodenia
konkrétne žalovaný v 1. rade z dôvodu, že sa jednalo o jeho rodičovský dom, v ktorom sa narodil. Po
rozvode žalobkyne a žalovaného žalobkyňa deklarovala opakovane svojim deťom, že vzťahy týkajúce
sa nehnuteľnosti nechce do budúcna riešiť, a preto tam žalovaný v 1. rade aj naďalej nerušene bývala udržiaval nehnuteľnosť. Až začiatkom decembra 2020 bola obom žalovaným doručená výzva na
vypratanie nehnuteľnosti a preto obdobie, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje nárok, by mohlo byť až
od decembra 2002. Žalovaný v 1. rade zotrval na namietanom rozpore výkonu práva žalobkyne v

sume zodpovedajúcej komerčnej výške nájomného s dobrými mravmi. Žalovaný v 1. rade ako invalidný
dôchodca s nepriaznivým fyzickým aj psychickým stavom sa nemal kam odsťahovať.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je čiastočne vecne správny.

7. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.
Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára

ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden

celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

8. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny.
Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd len na
zdôraznenie uvádza, že pokiaľ v konaní nebolo preukázané, že žalovaný v 2. rade predmetný dom

užíval za žalované obdobie, nemôže byť zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy. Aj keď z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalovaný v 2. rade bol viackrát prítomný na predmetnej nehnuteľnosti, bolo to
v súvislosti s výstavbou jeho vlastného rodinného domu. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný
v 2. rade v určitom konkrétnom rozsahu užíval predmetný rodinný dom žalobkyne. Správne bola preto
žaloba vo vzťahu k nemu zamietnutá. Pokiaľ by žalobkyňa chcela uplatňovať nejaké právo súvisiace

so sporadickým užívaním domu žalovaným v 2. rade, mala by presne preukázať rozsah tohto užívanie,
teda minimálne, v ktorých konkrétnych dňoch žalovaný tento rodinný dom užíval, aby bolo možné priznať
prípadnú parciálnu časť všeobecnej hodnoty nájmu vo vzťahu k tomuto domu. Takéto dôkazy však
vykonané neboli. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v tejto časti (vo vzťahu k žalovanému v 2. rade)
rozsudokpotvrdilakovecnesprávnypostupompodľa§387ods.1CSP,vrátanevecnesprávnehovýroku

o trovách konania (súd prvej inštancie opraví zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozsudku,
keď vo výroku o trovách konania je nesprávne uvedené, že „žalovaní v 1. a 2. rade súd priznáva“..., keď
správne malo byť uvedené „žalovaným v 1. a 2. rade súd priznáva ....“).

9. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade je odvolanie žalobkyne dôvodné. Zo žiadneho

ustanovenia Civilného sporového poriadku nevyplýva povinnosť žalobkyne právne kvalifikovať svoj
nárok. Je dôležité, aby žalobkyňa skutkovo vymedzila na základe čoho sa domáha plnenia a aby uviedla,
akého plnenia sa domáha. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala vo vzťahu k žalovanému v 1.
rade sumy 3 600 eur za dva roky užívania jej rodinného domu bez toho, aby žalovaný v 1. rade mal
právny titulu na užívanie tohto domu. Skutočnosť, že žalobkyňa svoj nárok kvalifikovala ako nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, nemôže v žiadnom prípade znamenať, že súd žalobu zamietne
pretože dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa má nárok na náhradu škody. Pokiaľ zistené skutkové
okolnosti súd prvej inštancie mohol posúdiť ako nárok na náhradu škody, mal tak urobiť napriek tomu, že
žalobkyňa v žalobe uvádza, že nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia. Aj v konaní vedenom
podľa ustanovení CSP platí stará zásada „iura novit curia“, a teda súd musí zistený skutkový stav právne

posúdiť bez ohľadu na právny názor strán sporu. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že pokiaľ
by bol nárok uplatnený ako náhrada škody, súd prvej inštancie by ho priznal, pretože v konaní bolo
preukázané, že suma 150 eur za užívanie takéhoto rodinného domu je primeranou sumou. Odvolací súd
je toho názoru, že skutkové okolnosti prípadu (užívanie nehnuteľnosti žalovanej bez právneho dôvodu)
zakladajú právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (ako plnenie bez právneho dôvodu) a zakladajú

aj právo na náhradu škody.

10. Žalovaný v 1. rade užíval nehnuteľnosť patriacu žalobkyni aj keď na jej užívanie nemal žiadny právny
titul, je preto povinný vydať žalobkyni to, o čo sa obohatil, teda cenu, ktorú my inak musel za užívanienehnuteľnosti zaplatiť. Obrana žalovaného v 1. rade, že mu vzniklo právo zodpovedajúce vecnému
bremenu spočívajúce v práve užívať nehnuteľnosť, bola vyvrátená rozsudkom OS Humenné sp. zn.
6C/23/2021 zo dňa 31.1.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.3.2022 a ktorým bolo žalovanému

v 1. rade uložené vypratať predmetnú nehnuteľnosť. V tomto konaní sa žalobca v 1. rade mal vzájomnou
žalobou domáhať určenia, že vydržal právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

11. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa v predmetnom dome nebývala už od roku 2019, že je výlučnou
vlastníčkou tohto domu od roku 2008. Ak bolo manželstvo rozvrátené tak, že manželia spolu nežili,

nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi, že žalobkyňa žiada odplatu za užívanie svojej
nehnuteľnosti. Aj žalobkyňa v tom čase znášala svoje náklady na bývanie sama. Za rozpor s dobrými
mravminemožnopovažovaťanito,žežalobkyňažiadakomerčnénájomné,pretožetaktourčenáodplata
za užívanie je spravodlivá a vystihuje to, čo žalovaný v 1. rade získal.

12. Nebolo preukázané, že po rozvode žalobkyne a žalovaného žalobkyňa deklarovala opakovane

svojim deťom, že vzťahy týkajúce sa nehnuteľnosti nechce do budúcna riešiť. V konaní nebolo
preukázané, že žalobkyňa súhlasila s tým, aby žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívali, žalobkyňa to
poprela.

13. Nie je relevantné, že až začiatkom decembra 2020 bola obom žalovaným doručená výzva na

vypratanie nehnuteľnosti, pretože žalovaný v 1. rade, ktorý nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti
a ani ju neužíval spoločne so svojou manželkou (ktorá bola jej vlastníčkou), musel pre úspech v konaní
preukázať, že mal právny titul užívania od začiatku svojho výlučného užívania, čo však preukázané
nebolo.

14. Odvolací súd vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
postupom podľa § 388 CSP a zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 3 600 eur ako
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti žalobkyne za žalované obdobie dvoch rokov
od 10.5.2019 do 10.5.2021, teda v sume teda 24 x 150 eur. Splatnosť pohľadávky z bezdôvodného
obohatenia aj z náhrady škody nastáva až na základe výzvy (§ 563 Občianskeho zákonníka), za výzvu

v danom prípade možno považovať doručenú žalobu, keďže skoršia výzva nebola preukázaná. Žaloba
bola žalovanému v 1. rade doručená 10.9.2021, pohľadávka teda bola splatná 11.9.2021 a od 12.9.2021
má žalobkyňa aj právo na úrok z omeškania.

15. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s tým, že takéto plnenie by nebolo v rozpore s dobrými mravmi,

aj keď sa jednalo pôvodne o nehnuteľnosť, ktorú žalobkyňa a žalovaný v 1. rade užívali spoločne ako
rodina. Odvolací súd súhlasí s týmto právnym posúdením.

16. Žalovaný v 1. rade uvádzal, že nárok by žalobkyni nemal byť priznaný za obdobie, kedy spolu ako
rodina žili v predmetnej nehnuteľnosti, ale v konaní neboli navrhnuté ani vykonané dôkazy svedčiace

o tom, dokedy žila žalobkyňa v tomto dome, dokedy žila so žalovanými ako rodina. Tvrdenú obranu
bolo potrebné aj preukázať, pričom dôkazy bolo možné navrhnúť najneskôr do vyhlásenia uznesenia
o ukončení dokazovania.

17. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade rozhodol odvolací súd podľa

§ 396 ods. 2 CSP a keďže zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, rozhodol aj o nároku
na náhradu trov konania na prvoinštančnom i odvolacom súde. V tejto časti konania bola žalobkyňa
úspešná v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolací súd
nezistilžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébymohliviesťknepriznaniu náhradytrovkonania
úspešnej žalobkyni.

18. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade rozhodol odvolací
súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 SCP. Žalovaný v 2. rade bol v tejto časti v odvolacom
konaní úspešný v celom rozsahu, má teda právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k nepriznaniu

náhrady trov konania úspešnému žalovanému v 2. rade.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).