Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0022200131
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:0022200131.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek
senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Wagshalovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti V.
a to V., narodený XX.X.XXXX a F., narodená XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny V., deti rodičov F. V., rod. K., narodená XX.X.XXXX, bytom K. XXX, toho
času K. XX, B., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8,

Michalovce a V. V., narodený X.X.XXXX, bytom K. XXX, právne zastúpeného JUDr. Janou Bajužíkovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Štefánikova 8, Michalovce, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P/4/2022-447
zo dňa 24. 02. 2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II., III., IV. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom - výživné zo
strany otca. Matka návrh odôvodnila tým, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti, deťom zabezpečuje
osobnú starostlivosť ona a žiada od otca plnenie výživného.

II. Napadnuté rozhodnutie

2. Okresný súd Michalovce (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

,, I. Konanie o zverenie maloletého V. V., nar. XX.X.XXXX a maloletej F. V., nar. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky a úpravy styku s otcom z a s t a v u j e.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. V., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 200
Eur mesačne a na maloletú F. V., nar. 26.7.2013 výživným vo výške 200 Eur mesačne, ktorú sumu je
otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred, od 13.1.2022

do 15.9.2022.

III. Dlžné výživné za obdobie od 13.1.2022 do 15.9.2022 na maloletého V. v sume 700 Eur a na maloletú
F. v sume 700 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 100 eurových mesačných splátkach na každé dieťa,
splatných spolu s bežným výživným, pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je
splatná 15-tym dňom nasledujúceho mesiaca, od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“X. Svoje rozhodnutie súd prevej inštancie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania zistil skutočný
stav, podľa ktorého je manželstvo rodičov maloletých detí právoplatne rozvedené rozsudkom č.k. XXP/

XX/XXXX-XXX. Obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na výživu oboch maloletých detí v sume XXX eur mesačne na bežné výživne . Maloletá F.
navštevuje C. ročník Základnej školy v B. a jej mesačné výdavky činia približne XXX EurVýdavky sú
hlavne na stravu vo výške XXX Eur, knihy XX - XX Eur, výdavky na dopravu XX Eur - XX Eur, výdavky
na školské pomôcky, zošity, obaly, pilot perá a ďalšie činia približne XX Eur mesačne, Taktiež matka F.

kupuje fixy, keďže veľa kreslí a jedny fixy stoja päť Eur, aktivity XX Eur, v tom je zahrnuté kino, divadlo,
vstupenky na nejaké podujatia, oblečenie XXX Eur mesačne ( topánky, legíny, mikiny, tričko, čiapka),
micelárna voda, kondicionér na vlasy, lieky v hodnote XX Eur, náklady na bývanie XX Eur, vreckové XX
Eur mesačne, pobyty počas prázdnin asi XXX Eur ročne .Maloletý V. navštevuje W. ročník Základnej
školy v B.. Jeho mesačné výdavky činia obdobne ako u F., akurát v položke knihy je to suma XX Eur,
pretože číta menej ako F.. Oblečenie na neho je trochu drahšie, pretože je veľký. Matka deťom poskytuje

aj vreckové vo výške XX Eur, čo činí dve eurá pre deti na deň . Toho času býva matka spolu s deťmi u
svojej matky v rodinnom dome, pričom mesačne jej prispieva na domácnosť sumou XXX - XXX Eur. V.
nemá vedomosť, že by otec deťom kupoval niečo nad rámec výživného. Tvrdil, že kupoval oblečenie, ale
tieto veci ostávajú u neho. Otec sa s deťmi stretáva, prejavuje o nich záujem každý druhý víkend. Matka
nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.Vo vzťahu k pomerom otca súd uzavrel, že pracuje v spoločnosti

F. C. B.., ako robotník a jeho mesačný čistý príjem, že XXX - XXX eur. Ma príjem z prenájmu chaty
asi XXX eur mesačne. Žije sám v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Ďalej má vo
vlastníctve dvojizbový byt v meste V.. Na strane matky zistil, že matka vykonáva živnosť, a to reklamné
a marketingové práce. Posudzoval jej príjmy z daňového priznania za rok XXXX (čl. XX, XX, XX, XX).

4. Pri určení výšky výživného súd prihliadol nielen na zárobkové možnosti a schopnosti obidvoch
rodičov, ich majetkové pomery, ale predovšetkým na odôvodnené potreby maloletých detí, pričom výšku
mesačných nákladov maloletých detí vo výške 675 Eur na jedno maloleté dieťa ako uviedla matka súd
nepovažujezanevyhnutnéaprimeranéataktiežtietovýdavkymatkanáležiteneodôvodnila.Priurčovaní
konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma

mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Výdavky, ktoré matka uviedla v súvislosti
s maloletými deťmi: strava: 250 Eur, doprava: 30 Eur, aktivity: 25 Eur, školské potreby: 17 Eur, oblečenie:
105 Eur, lieky, kozmetika: 40 Eur, náklady na bývanie: 80 Eur, kultúra: 25 Eur, vreckové: 60 Eur, knihy:
30 Eur, pobyty počas prázdnin: 8,3 eur (100 eur ročne), spolu 670,3 eur. Podľa názoru súdu všetky tieto
výdavky nezodpovedajú odôvodneným potrebám detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej

dochádzky, pretože vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Za objektívne opodstatnené
považuje súd výdavky vo výške 435 Eur a to : strava: 150 Eur, doprava: 30 Eur, aktivity: 25 Eur, školské
potreby: 17 Eur, oblečenie: 70 Eur, lieky, kozmetika: 20 Eur, bývanie: 80 Eur, kultúra: 15 Eur, vreckové:
10 Eur, knihy: 10 Eur, pobyty počas prázdnin: 8,3 Eur. Matka pracuje ako živnostníčka s čistým príjmom
1000 Eur, pričom za obdobie január - september 2022 jej čistý príjem vrátane mimoriadnych odmien od

spoločnosti U9 činil 1813 Eur. Žije v spoločnej domácnosti žije s maloletými deťmi a svojou matkou, ktorá
je zamestnaná a má pravidelný príjem a ktorá sa taktiež podieľa na úhrade nákladov na domácnosť.
Pokiaľ ide o príjem otca, tento činí 607,2 Eur a aj jeho majetkové pomery sú dobré, keďže tento je
vlastníkom viacerých nehnuteľností a aj hnuteľných vecí, ktoré majú určitú hodnotu. Svoj príjem tak
otec môže zvýšiť aj prenájmom nehnuteľností, ktoré vlastní, prípadne ich predajom. Súd prihliadol na

skutočnosť, že otec deťom prispieva aj nad rámec výživného, čo preukázal pokladničnými blokmi a s
deťmi aktívne trávi voľný čas, čím otec preukazuje svoj záujem venovať sa deťom aj takýmto spôsobom
a aj takýmto spôsobom majú deti možnosť podieľať sa na životnej úrovni rodiča.

5. Dlžné výživné za obdobie od 13.1.2022 do 15.9.2022 na maloletého V. v sume 700 Eur a na maloletú

F. v sume 700 Eur súd povolil otcovi splácať v 100 eurových mesačných splátkach na každé dieťa,
splatných spolu s bežným výživným, pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je
splatná 15-tym dňom nasledujúceho mesiaca, od právoplatnosti rozsudku. Pri určení dlžného výživného
súd vychádzal zo skutočnosti, že otec mal za vyššie uvedené obdobie zaplatiť na výživnom na jedno
dieťa sumu 1 600 Eur ( ide o 8 mesiacov) a keďže na jedno dieťa zaplatil po 900 Eur, čo preukázal

výpisom z bankového účtu za obdobie od 15.12.2021 do 13.9.2022, výška dlžného výživného na jedno
dieťa činí 700 Eur.6. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 2, 3, § 36 ods. 1, § 24 ods.
3, § 25 ods. 1 zákona o rodine.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

III. Odvolanie a vyjadrenie účastníkov konania

8. Matka podala odvolanie proti výrokom II. a III. Rozsudku z dôvodu, že súd nezistil úplne skutočný
stav veci, nesprávne právne vec posúdil a znemožnil strane, aby uskutočňovala procesné práva. Podľa
odvolateľkysavžiadnejmieresúdnevyrovnalsmajetkovýmipomermiotca,lenuviedol,žejevlastníkom
hnuteľných a nehnuteľných vecí. Odvolateľka poukazuje na to, že otec je vlastníkom značnej hodnoty
nehnuteľných vecí a konkretizuje listy vlastníctva, na ktorých sú nehnuteľnosti zapísané. Poukazuje

na to, že trhová hodnota týchto nehnuteľnosti je minimálne 952.500,- eur. Súd sa tak nevyrovnal s
majetkovými pomermi povinného, kedy je dôležité, aby súd pri určovaní výživného na majetkové pomery
prihliadol. Podľa názoru odvolateľky súd v odôvodnení rozsudku nevysvetlil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť vo výrokoch II. a III. a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec proti výrokom o výživnom . Podľa jeho
názoru súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom na základe skutkových zistení.
Poukazuje na to, že doklady, ktoré matka predložila nie sú nákladmi vynaloženými v rámci starostlivosti.
Náklady, ktoré vyčísluje matka vo výške 2.000,- eur mesačne sú neprimerané. Súd nezohľadnil v

dostatočnej miere formu osobnej starostlivosti, pretože deťmi trávi takmer polovicu času ako matka.
Súd nezohľadnil do dlžného výživného výšku finančnej sumy, ktorú v rozhodnom období použil pre
uspokojovania potrieb maloletých detí. Rozhodnutie súdu prevej inštancie nepovažuje za dostatočne a
riadne odôvodnené. Navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a zohľadniť podiel jeho osobnej starostlivosti
a určiť dlžné výživné so započítaním už nákupov, ktoré otec realizoval.

10. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a
contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu alebo potvrdenie podľa ustanovení §§

387 a 388 C.s.p..

12. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania
a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, zohľadňujúc námietky oboch odvolateľov považuje
skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. V nadväznosti na uplatnené

odvolacie námietky odvolateľov odvolací súd uvádza, že neúplné zistenie skutočného stavu veci
považuje za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti
súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti

záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok. Za daného stavu
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)
C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje
rozhodnutie argumentuje nasledovne.

13. Zhrnúc skutočný stav, zistený súdom prvej inštancie maloleté deti po rozpade rodiny žijú v spoločnej
domácnosti s matkou. Manželstvo rodičov je právoplatne rozvedené. Predmetom daného konania je
tak úprava rozsahu výživného za obdobie do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí. V čase
začatia tohto súdneho konania rodičia nežili v spoločnej domácnosti a na úprave výkonu rodičovskýchpráv k maloletým deťom a povinnosti sa nedohodli. Maloleté deti sú žiakmi D. školy v B.. Súd v
priebehu konania zisťoval výdaje maloletých detí a tieto výdaje zhodnotil ako výdaje oprávnené iba
v časti podľa špecifikácie nákladov matky .Ide o výdaje, ktoré súvisia so stravou, ošatením, nákupom

školských pomôcok a potrieb, drogérie, kozmetiky a ďalej sú to určité záujmové, športové a kultúrne
potreby maloletých detí. Pokiaľ ide o možnosti, resp. príjmove pomery matky, tieto boli súdom zistené
z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 ako aj zo zmluvy o spolupráci (čl.
20, 21). Vo vzťahu k otcovi a zisťovaniu jeho pomerov, súd uzavrel, že otec je zamestnaný, vykonáva
stavebné pomocné práce podľa pracovnej zmluvy so spoločnosťou F. C.,. V.. Zistil jeho čistý mesačný

príjem z tejto pracovnej činnosti a zároveň zistil hnuteľné veci, ktorých je vlastníkom ako sú plachetnice,
motorové vozidlá, prívesne vozíky k plachetniciam k motorovým vozidlám, motorový čln čl. 14. Vo vzťahu
knehnuteľnostiam,ktorýchjevlastníkomotec,tietosúdopisujevzisteniachnačl.23,ktorémajúvyplývať
z tvrdenia matky. Pri príjmoch otca súd pri stanovení rozsahu výživného konštatoval, že otec síce má
príjem vo výške 600, - eur mesačne, ale jeho majetkové pomery sú dobré, a tak si otec môže zvýšiť
tento svoj mesačný príjem príjmom nehnuteľnosti.

14. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov..

15. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

17. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

18. V prvom rade je potrebné uviesť že aj pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu

prioritu najlepší záujem mal. deti.

19. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd,
kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti

predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

20. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle
tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom
sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda

zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa
dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62
ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam,
u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby

a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom mal.
dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti,
schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že
výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie odôvodnených potrieb.21. K úplnosti zisteného skutočného stavu veci vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam povinného
rodiča -otca odvolací súd uvádza, že zistenia súdu prvej inštancie, ohľadne príjmových pomerov otca,

sú nepresné a neúplné rovnako tak ako zistenia jeho majetkových pomerov. Súd prvej inštancie
vyzval otca /čl. 24 súdneho spisu/ na opisy jeho mzdových listov a na preukázanie majetkových
pomerov. Vychádzajúc nateraz zo zisteného skutočného stavu a zo zistení, ktoré vyplynuli z rozhodnutia
Okresného súdu V. č.k. 29P 63/2021-488 zo dňa 3.8.2022 je možné konštatovať, že otec neoznámil a
neuviedol súdu dôsledné a potrebné informácie na preukázanie a splnenie svojej dôkaznej povinnosti vo

vzťahu k jeho majetkovým pomerom a vo vzťahu k jeho celkovým príjmovým pomerom. V prvom rade je
zrejme, že otec deklaruje príjem z pracovnoprávneho vzťahu, kedy tento príjem dosahuje veľmi nízky ,
čo je potrebné podrobiť prieskumu a zistiť aká je možná potencialita príjmov otca vo vzťahu k príjmu ,
vychádzajúc z jeho pracovných skúsenosti , vzdelania , práce pred daným zamestnaním , možnosti jeho
uplatnenia na trhu práce. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozhodnutia súdu, bolo súdom zistené , že
otec mal mať obchodný podiel a byť spoločníkom spoločnosti C., B.., aj v spoločnosti K. A. S., B.. a

podľa jeho tvrdenia mal túto činnosť v tejto spoločnosti ukončiť v roku XXXX. Dôvody pre ukončenie jeho
účasti v tejto spoločnosti nie sú zrejmé. Okolnosti vzdania sa obchodného podielu v spoločnostiach otec
súdu neoznámil a neozrejmil natoľko aby ich súd mohol relevantné posúdiť vo vzťahu k jeho celkovým
pomerom.

22. Ďalej je potrebné súhlasiť s matkou pokiaľ v odvolaní uvádza, že súd nevenoval pozornosť
celkovým majetkovým pomerom otca, a to teda vlastníctvu nehnuteľností, ktoré otec vlastní aj keď tieto
nehnuteľnosti sú súdom zistené a opísané. V rozhodnutí súdu absentuje vyrovnanie sa s celkovým
majetkom otca vo vzťahu k nehnuteľnostiam jasne a zrozumiteľne vo vzťahu k hodnoteniu jeho pomerov
a odzrkadlenia sa v rozsahu výživného pre deti. Otec by mal mať príjem aj z prenájmu nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v katastrálnom území V. zapísanej na LV č. XXXX, ide o byt č. X, kedy uzavrel
sprostredkovateľskú dohodu X.X.XXXX so súhlasom, že táto nehnuteľnosť bude prenajímaná vo výške
450,- eur mesačne. Jeho majetkovým pomerom je potrebné venovať náležitú pozornosť a vyhodnotiť
ich v konečnom hodnotení celkovej životnej úrovne otca, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Výška hodnoty majetku povinného je jedným

z kritérií pri určovaní výšky výživného. K hodnote majetku otca je potrebné poznamenať, že súdy
vzhľadomkvyšetrovacejzásademôžuvykonávaťdôkazyprepreukázaniehodnotytohtomajetkuformou
znaleckého posudku, odborného vyjadrenia a podobne. Samozrejme, že táto hodnota majetku má
vplyv pre posúdenie životnej úrovne otca a následne príjmy, ktoré otec má z prenájmov nehnuteľností
je potrebné zaradiť medzi jeho príjmy. Je potrebné konštatovať, že vlastníctvo otca jeho nehnuteľnosti

a hnuteľný majetok sú nateraz svedčiace o tom, že je dôvodné stanoviť iný rozsah výživného než ho
stanovil súd. Pri určovaní výšky výživného súd musí skúmať skutočnosti na strane povinného, ktorým
je hodnota majetkov povinného, jeho príjem, ale aj aké sú možnosti povinného získať lepšie platové
ohodnotenie než to, ktoré súdu preukazuje. Pri stanovení výšky výživného je tak povinný súd zohľadniť
celkový majetok, vlastníctvo povinného a životnú úroveň povinného. Súd prvej inštancie pri zistení

majetku povinného sa nezaoberal možnosťou posúdenia celkového majetku povinného a možnosti
uloženia otcovi povinnosti platiť výživné aj na tvorbu úspor. Povinnosťou súdu je vytvoriť a zistiť reálne
možnosti a schopnosti a majetkové pomery otca.

23. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v matematicky rovnakom finančnom zabezpečení

dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k dispozícií rovnakú sumu finančných prostriedkov,
pretože sú v zásade potreby dospelého človeka v produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby
dieťaťa a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní
dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícií. O rovnakú
životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou.

24. Ustanovenie § 63 ods.3 Zákona o rodine týkajúci sa tvorby úspor zakotvuje možnosť danú
všeobecnému súdu určiť nadštandardnú výšku výživného, t.j. takú, ktorá zaistí v budúcnosti zvýšené
potreby maloletého najmä v súvislosti s jeho vzdelaním, ale napríklad tiež bývaním, zabezpečením
zdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade určitých zdravotných komplikácií a podobne, ale zároveň bude

tiež znamenať v prípade tvorby úspor určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie povinného
rodiča (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 15.03.2016 sp.zn. III. ÚS 154/2016). Zmyslom a
účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej ust.§ 62 Zákona o
rodinejepokrytievšetkýchaktuálnychmesačnýchpotriebdieťaťa.Súdpretourčujebežnévýživnévtakejvýške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb
dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými slovami bežné výživné nemá
slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho

súčasnú spotrebu. Z toho dôvodu sa výživné určené na tvorbu úspor poskytuje nad rámec aktuálnych
mesačných potrieb dieťaťa, spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium,
zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú spotrebu dieťaťa. Výška sumy,
ktorú súd určí na tvorbu úspor závisí predovšetkým od majetkových pomerov povinného rodiča, od jeho
schopnosti a možnosti dosahovať príjem, ktorý je tak vysoký, že povinný rodič nebude platiť len bežné

výživné, ale sa bude podieľať aj na tvorbe úspor.

25. Pri stanovení rozsahu výživného pre maloleté deti musí súd vyhodnotiť aj kritérium, a to je miera
osobnej starostlivosti zo strany oboch rodičov. Otec vo svojom podanom odvolaní namieta, že súd
neprihliadol na mieru jeho osobnej starostlivosti pri stanovení výšky výživného. Bude teda úlohou súdu
zistiť v rozhodnom období, za ktoré sa určuje a stanovuje výživné, teda do právoplatnosti výroku

rozsudku o rozvode manželstva, mieru osobnej starostlivosti otca, a v akom rozsahu pri stanovení
výživného na to prihliadol. Zároveň súd pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti otca v tomto
rozhodnom období sa vyrovná s plnením jeho vyživovacej povinnosti, otec namieta, že si plnil svoju
vyživovaciu povinnosť, nielen teda platením výživného, ale aj nakupovaním a uspokojovaním potrieb
maloletých detí.

26. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup,
ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v

odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade
sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú
oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

27. Z tohto dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku II.III., IV. postupom vyplývajúcim z

ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 CSP). Po vrátení veci je úlohou súdu nanovo rozhodnúť o
výživnom pre maloleté deti zo strany otca komplexné posúdi majetkové pomery otca, jeho možnosti a
schopnosti , súd zistí mieru osobnej starostlivosti oboch rodičov v danom období a vyhodnotí plnenie
výživného zo strany otca v rozhodnom období.

28. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o rovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).