Rozsudok – Vlastníctvo bytov a nebytových… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622201052
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4622201052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu

JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Mestské služby
Topoľčany, s. r. o., so sídlom Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 1/1, IČO: 44 818 378, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová s. r. o., so sídlom Bánovce nad Bebravou, J. Jesenského
69, IČO: 36 789 925, proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX. XX. XXXX, 2. C. B., nar. XX. XX. XXXX, obaja
bytom D., E. XXX/XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 17. januára 2023 č. k. 4C/29/2022-261 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu ako správcu bytov, ktorý sa
podanou žalobou domáhal vypratania žalovaných v 1. a 2. rade z 3-izbového bytu I. kategórie v F. na
ulici G. XXXX/XX na 2. podlaží, č. bytu 10 bez pridelenia bytovej náhrady. O trovách konania rozhodol
tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 153, § 154, § 155, § 175 ods. 1, § 188 ods.

1 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 12. 1991, prechodnými ustanoveniami § 868, § 871
ods. 1, § 685 ods. 1, § 705 ods. 1, § 707 ods. 1, § 710 ods. 1, 2, § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka,
ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.2. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na vypratanie žalovaných v
1. a 2/ rade z bytu nie je podaná dôvodne, a preto ju zamietol. Žalobca svoj nárok oprel o tvrdenie, že so
žalovanými bola naposledy uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú do 31. 08. 2021 a po uplynutí

tohto času nájom bytu zanikol, a teda žalovaní v 1. a 2. rade užívajú byt bez právneho dôvodu a odmietli
sa dobrovoľne vypratať. Zo strany žalovaných však proti vyprataniu bytu boli vznesené námietky s tým,
že byt bol pôvodne pridelený žalovanej v 2. rade a po smrti jej bývalého manžela H. D. zostala v tomto
byte bývať, a teda zostala nájomcom bytu na dobu neurčitú, a preto rozhodnutie o prechode nájmu bytu
zo dňa 10. 08. 2005 vydané primátorom mesta považujú za nezákonné a v dôsledku toho považujú za
neplatné aj ďalšie nájomné zmluvy uzatvárané na dobu určitú.

1.3.Zprevedenéhodokazovaniajenesporné,žežalovanáv2.radenadobudlaprávoosobnéhoužívania
2-izbovéhobytuč.Xna1.poschodínaul.G.XXXXvF.nazákladerozhodnutiaoprideleníbytuvydaného
MsNV v Topoľčanoch dňa 29. 01. 1985 a následne s ňou bola uzavretá zápisnica o prevzatí bytu dňa
31. 01. 1985, ktorú podpisoval jej vtedajší manžel H. D., a keďže byt bol pridelený žalovanej v 2. rade zatrvania manželstva s H. D., tak v zmysle § 175 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31. 12. 1991 obom vzniklo
právospoločnéhoužívaniabytumanželmi.Následnedošlokuvzájomnejvýmenebytovmedzižalovanou
v 2. rade a I. J., ktorá bola schválená Mestským úradom v Topoľčanoch (§ 188 OZ) a na základe tejto

výmeny bytov sa žalovaná v 2. rade spolu s manželom H. stali spoločnými užívateľmi 3-izbového bytu č.
10 na 2. poschodí v tom istom bytovom dome a zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu bol dňa 01.
03. 1991 podpísaný H. D.. S poukazom na ustanovenie § 871 ods. 1 OZ sa právo spoločného užívania
bytu manželmi pretransformovalo od 01. 01. 1992 na spoločný nájom bytu manželmi a podľa § 868 OZ
sa už ďalšie právne vzťahy vyplývajúce z tohto spoločného nájmu bytu manželmi posudzovali podľa

príslušných ustanovení OZ v znení účinnom od 01. 01. 1992.

1.4. Manželstvo žalovanej v 2. rade a H. D. bolo právoplatne rozvedené v januári 1996, pričom po
rozvode manželstva sa nedohodli o nájme bytu a o zrušení práva spoločného nájmu bytu nerozhodoval
ani súd na návrh jedného z bývalých manželov, a preto podľa ustanovenia § 705 ods. 1 OZ a komentára
k tomuto ustanoveniu rozvodom manželstva spoločný nájom bytu manželmi nezanikol, keďže k jeho

zániku môže dôjsť až neskôr, a to predovšetkým dohodou rozvedených manželov alebo zrušením
spoločného nájmu bytu manželmi rozhodnutím súdu, a pokiaľ k dohode ani k takémuto rozhodnutiu súdu
nedôjde,spoločnýnájombytumanželmitrváatobezčasovéhoobmedzenia.Pretokuzatvoreniudohody
i podaniu návrhu na zrušenie spoločného nájmu bytu manželmi môže dôjsť neskôr kedykoľvek bez
časového obmedzenia. V tomto období od právoplatnosti rozvodu manželstva do zrušenia spoločného

nájmu bytu manželmi súdom alebo dohodou rozvedených manželov sa nič nemení ani na obsahu
a postavení spoločných nájomcov bytu. S poukazom na uvedené žalovaná v 2. rade aj s bývalým
manželomH.D.naďalejzostalispoločnýminájomcamibytuaždosmrtiH.D.dňa10.06.1996,keďpodľa
§ 707 ods. 1 OZ sa jediným nájomcom bytu stala žalovaná v 2. rade ako pozostalý manžel a uvedené
ustanovenie platí aj v prípade, ak ide o manželov už prv právoplatne rozvedených, ktorých spoločný

nájom bytu manželmi medzičasom nezanikol inak (najmä dohodou, zrušením súdom, či opustením
spoločnej domácnosti).

1.5. Žalovaná v 2. rade dňa 25. 09. 2004 uzavrela manželstvo so žalovaným v 1. rade a tohto sa aj
pokúšala prihlásiť k trvalému pobytu, pričom bolo vyhovené až jej opakovanej žiadosti zo dňa 19. 05.

2005, keď jej Mesto Topoľčany oznámilo, že Komisiou sociálnou a bytovou bolo odporučené prihlásiť
manžela A. B. k trvalému pobytu na adrese F., G. K. XXXX na č. bytu 10. V rámci vybavovania žiadosti o
prihlásenie k trvalému pobytu podľa výpovede žalovanej v 2. rade bolo zistené, že na pobyt je prihlásený
ešte jej bývalý nebohý manžel, a preto musela podať žiadosť o prechod nájmu bytu, ktorá bola prijatá
Mestským úradom Topoľčany dňa 09. 08. 2005 a primátor mesta listom zo dňa 10. 08. 2005 nariadil

uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovanou v 2. rade na dobu určitú do 31. 12. 2006 s tým, že prechod
nájmu bol schválený Komisiou sociálnou a bytovou na zasadnutí dňa 08. 08. 2005 podľa § 706 OZ,
keďže žalovaná v 2. rade žila v spoločnej domácnosti so svojim manželom H. D., ktorý zomrel dňa XX.
XX. XXXX a zostala naďalej v byte bývať. Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia Komisie sociálnej
a bytovej MsZ Topoľčany zo dňa 08. 08. 2005 však vyplýva, že prechod nájmu bytu na žalovanú v

2. rade vôbec nebol prerokovaný a na základe pokynu primátora mesta bola so žalovanou v 2. rade
uzatvorená zmluva o nájme mestského bytu na dobu určitú do 31. 12. 2006 a nájom bol v ďalších
obdobiach obnovovaný ďalšími nájomnými zmluvami až do 31. 08. 2021.

1.6. Žalovaná v 2. rade nadobudla byt do osobného užívania za trvania manželstva s H. D. a im

obom najskôr vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi, a to na dobu neurčitú s poukazom
na ust. § 153 OZ v znení účinnom do 31. 12. 1991 a toto právo sa od 01. 01. 1992 pretransformovalo
na spoločný nájom bytu manželmi. Po rozvode ich manželstva a po smrti H. D. s poukazom na ust.
§ 705 ods. 1 a § 707 ods. 1 OZ žalovaná v 2. rade sa stala jediným nájomcom bytu č. XX J. X. H.
J. L. G. XXXX/XX A. F., pričom v dôsledku tohto prechodu nájomného vzťahu zostali zachované aj

jeho základné obsahové atribúty, rátane určenia doby, na ktorú sa dojednal nájom, v tomto prípade bol
nájomný pomer dojednaný naďalej na dobu neurčitú. Žalovaná v 2. rade zostala tak jediným nájomcom
bytu a po uzavretím manželstva so žalovaným v 1. rade dňa 25. 09. 2004 sa zo zákona podľa § 704 ods.
1 OZ stali spoločnými nájomcami bytu a nájomný pomer bol stále dojednaný na dobu neurčitú. Napriek
uvedeného však bola s nimi uzatvorená ďalšia nájomná zmluva na dobu určitú do 31. 12. 2006.

1.7. Prvoinštančný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že k prechodu nájmu bytu na žalovanú v 2.
rade po smrti jej manžela H. D. došlo zo zákona, a teda na tento prechod nájmu bytu sa nevyžadoval
žiaden súhlas Mesta Topoľčany, ani žiadne rozhodnutie primátora mesta alebo Komisie sociálnej abytovej, pričom z predložených dokladov vyplýva iba to, že žalovaná v 2. rade (zrejme na základe
inštrukcií mesta) požiadala o prechod nájmu bytu, avšak táto jej žiadosť vôbec nebola prerokovaná
na zasadnutí Komisie sociálnej a bytovej dňa 08. 08. 2005 a primátor mesta vydal pokyn na uzavretie

nájomnej zmluvy na dobu určitú s tým, že komisia mala schváliť prechod nájmu bytu podľa § 706 OZ.
Prechodom nájmu bytu pôvodný nájomný vzťah nezaniká a nie je k nemu potrebný žiaden súhlas, ani
rozhodnutie a tento nájomný vzťah naďalej trvá aj s tým, že bol dojednaný na dobu neurčitú.

1.8. Podľa § 710 odsek 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu môže zaniknúť buď písomnou dohodou

medzi prenajímateľom a nájomcom, alebo písomnou výpoveďou, pričom zákon preferuje skončenie
nájmu bytu dohodou, ktorá musí mať písomnú formu. Pre nedodržanie takejto formy je potom právny
úkon neplatný (§ 40 ods. 1 OZ), a to absolútne (§ 37 OZ). Dohoda o skončení nájmu bytu je však iba
taká dohoda, z ktorej je zrejmá vôľa oboch zmluvných strán nájomný pomer k bytu skončiť. S poukazom
na ust. § 710 ods. 1 OZ a komentár k nemu nie je možné preto akceptovať názor žalobcu, že došlo
platne k zmene nájomného pomeru žalovaných z doby neurčitej na dobu určitú, a to v dôsledku toho, že

v auguste 2005 podpísali nájomnú zmluvu na dobu určitú a následne v určitých intervaloch podpisovali
ďalšie nájomné zmluvy, a to vždy na dobu určitú. Pokiaľ žalovaným v 1. a 2. rade vzniklo právo
spoločného nájmu bytu manželmi uzavretím ich manželstva, pričom dovtedy bola žalovaná v 2. rade
výlučným nájomcom bytu a nájomný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, tak k zániku nájomného
pomeru na dobu neurčitú mohlo dôjsť iba písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou, pričom

žalobca v konaní nepredložil žiaden doklad o písomnej dohode so žalovanými, ani o písomnej výpovedi,
a teda nepreukázal zánik nájmu bytu dohodnutého na neurčitý čas. Ani z pokynu primátora mesta
Topoľčany zo dňa 10. 08. 2005, ani z následne uzatvorenej nájomnej zmluvy nevyplýva, že by sa sporné
stranypísomnedohodlinazánikunájmubytuuzatvorenéhonadobuneurčitúatentosapretransformoval
na nájomný pomer na dobu určitú. Pokiaľ takáto platná písomná dohoda nebola uzatvorená, tak nájomný

pomer na dobu neurčitú naďalej trval a v dôsledku toho nájomná zmluva na dobu určitú zo dňa 11. 08.
2005, a tým pádom aj ďalšie nájomné zmluvy na ňu nadväzujúce, je potrebné považovať za neplatné
právne úkony podľa § 39 OZ, keďže sú v rozpore so zákonom a obchádzajú zákon, nakoľko nie je
prípustné, aby súčasne mohli existovať k tomu istému bytu dve nájomné zmluvy, a to jedna na dobu
neurčitú a druhá na dobu určitú. Nakoľko v danom prípade došlo k zákonnému prechodu nájmu na dobu

neurčitú, tak uzavretie ďalšej nájomnej zmluvy na dobu určitú je jednoznačne v rozpore s § 707 ods. 1
OZ. Keďže medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy na dobu určitú, tak
nemohlo dôjsť ani k zániku nájmu bytu žalovanými podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto
žaloba na vypratanie bytu s poukazom na uplynutie doby nájmu nie je dôvodná a súd ju preto v celom
rozsahu zamietol.

1.9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade
náhradu trov konania nepriznal, pretože tento nárok si neuplatnili.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho

zmeny a vyhovenia žalobe, ako aj priznania náhrady trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie podával
z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. Má za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k riadnemu vysporiadaniu sa
s najdôležitejšou otázkou, a to prejavom vôle žalovaných v 1. a 2. rade smerujúceho k zmene doby
nájmu, na ktorú im bol pôvodne pridelený byt. Podľa jeho názoru nemožno prejav vôle oboch strán
posudzovať ako neplatný právny úkon. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaní
v 1. a 2. rade sa podpísali na jednotlivých nájomných zmluvách a už v auguste 2005 rešpektovali zmenu

nájomnej zmluvy z doby neurčitej na dobu určitú a následne aj v ďalších rokoch. Takto viac ako 15
rokov prejavovali svoju vôľu, a to až do uzatvorenia poslednej nájomnej zmluvy na doby určitú do 31.
08. 2021. Žalovaní v 1. a 2. rade tak svojim podpisom zmenili obsah nájomného vzťahu z doby neurčitej
na dobu určitú.

2.2. Mesto využilo svoje oprávnenie podľa § 31 zák. č. 182/93 Z. z. platného do 31. 05. 1998
a určilo, ktoré byty majú byť vyčlenené pre sociálne slabších obyvateľov mesta. V prípade žalovaných
v 1. a 2. rade nájom bytu skončil uplynutím doby nájmu do 31. 08. 2021, pričom žalovaní v 1. a 2.
rade nepreukázali podmienky na obnovenie nájomnej zmluvy, i keď mesto bolo pripravené obnoviť imnájomnú zmluvu, ale tieto podmienky nesplnili, pretože si postavili rodinný dom, v ktorom majú trvalý
pobyt a v ktorom i bývajú. Neužívanie sporného bytu žalovanými vyplýva aj podľa záznamov vo vzťahu
k uvedenému bytu, ktoré svedčia o tom, že nespotrebovávajú žiadne médiá. Z uzatváraných zmlúv

o nájme bytu viac ako 15 rokov medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými jednoznačne vyplýva,
že doba nájmu sporného bytu bola z pôvodne dojednanej doby na dobu neurčitú zmenená už v roku
2005 prejavom vôle strán na dobu určitú do 31. 08. 2021.

2.3. Podľa názoru odvolateľa, súd prvej inštancie nevenoval pozornosť uvedeným skutočnostiam a bez

akéhokoľvek odôvodnenia sa vysporiadal s opakujúcim 15-ročným prejavom vôle žalovaných v 1. a 2.
rade a vyslovil nesprávny právny záver, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou uzatvorenou
so žalovanými v 1. a 2. rade na dobu neurčitú v dôsledku skutočnosti podľa § 706 ods. 1 OZ trvá
a ďalšie nájomné zmluvy uzatvárané od roku 2005 na dobu určitú sú neplatné. Takýto právny záver
nemôže obstáť, nakoľko je zásahom do garantovaných základných zásad posudzovania prejavu vôle
účastníkov právnych úkonov. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia

a z akých dôvodov súd konštatoval, že uzatvárané nájomné zmluvy od roku 2005 obchádzajú zákon
a sú v zmysle § 39 OZ neplatné. Má za to, že si zaslúži viac ako obyčajné konštatovanie rozporu s § 39
OZ bez akéhokoľvek odôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal aj na súdnu prax a obdobnú vec riešenú
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 53/2015.

2.4. Podanou žalobou sa domáha ako správca vlastníka predmetného bytu – Mesta Topoľčany ochrany
vlastníckeho práva v prospech Mesta Topoľčany. Je náležité posúdiť záujem vlastníka uplatňujúceho
ochranu svojho vlastníckeho práva a na strane druhej záujem žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí nespĺňajú
podmienky na užívanie mestského bytu z dôvodu vlastníctva rodinného domu a to podľa platného VZN
Mesta Topoľčany č. 4/2021 o nakladaní s bytovým fondom Mesta Topoľčany, z ktorého vyplýva, že

pokiaľ je niekto spoluvlastníkom polovice rodinného domu alebo bytu, tak s ním nemôže byť uzatvorený
nájom mestského bytu. Aj keď právo na obydlie je základným právom, jeho ochranu nemožno považovať
za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre
posúdenie danej veci. Nemôže byť na jeho ťarchu, keď ako správca majetku mesta sa domáha ochrany
vlastníckeho práva, ktoré má v záujme poskytnúť do užívania sociálne slabším obyvateľom, ktorí iné

bývanie zabezpečené nemajú.

2.5. Záverom uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že ich nájomný
vzťah trvá, nakoľko v spore bol zistený 15 rokov sa opakujúci prejav vôle žalovaných v 1. a 2. rade,
ktorým pravidelne a opakovane prejavovali svoju vôľu zmeniť dobu nájmu z doby neurčitej na dobu

určitú. Právo nájmu preto v žiadnom prípade nemožno platne odvodzovať od predchádzajúcej zmluvy,
ktorá bola neskôr uzatváranými zmluvami nahradená.

3. Podaním zo dňa 14. 03. 2023 (č. l. 298) žalobca doplnil svoje odvolanie o nasledovné dôkazy:
- žiadosť žalovaných v 1. a 2. rade o zmenu podkladov údajov pre výpočet poplatku za komunálne

odpady zo dňa 08. 03. 2023,
- potvrdenia o uhradení poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady obce D. č. 11/2023-5
zo dňa 09. 03. 2023. Uvedené dôkazy preukazujú jeho tvrdenia a jednoznačne z nich vyplýva, že
žalovaní v 1. a 2. rade sa celoročne zdržiavajú v rodinnom dome na adrese E. XXX/XX, D. a sporný
byt č. 10 vôbec nevyužívajú. Opätovne poukázal na platné VZN Mesta Topoľčany č. 4/2021 o nakladaní

sbytovýmfondomMestaTopoľčany.Kpodaniudoplnilzmenupodkladovýchúdajovprevýpočetpoplatku
za komunálny odpad adresovanú Mestskému úradu Topoľčany žalovanými, ako aj potvrdenie Obce D.
zo dňa 09. 03. 2023 o uhradení poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady žalovaných
v 1. rade za rok 2023 v sume 80 eur.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa písomne k podanému odvolaniu, ani k jeho dodatku písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
a oprávnenou stranou, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP)

a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré však nezistil, viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie,
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke súduminimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 odsek
1, 2 CSP.

6. Predmetom konania je žaloba žalobcu ako správcu bytov na základe zmluvy o výkone správy, ktorou
sa domáhal vypratania žalovaných v 1. a 2. rade z 3-izbového bytu I. kategórie v F. J. L. G. XXXX/
XX J. M.. H., K. G. XX bez pridelenia bytovej náhrady. Dôvodil tým, že k prechodu nájmu bytu na
žalovanú v 2. rade došlo po smrti jej manžela, a preto jej bol dňa 10. 08. 2005 pridelený predmetný byt

na dobu určitú do 31. 12. 2006. Následne boli v nasledujúcich rokoch uzatvárané so žalovanými v 1. a 2.
rade a obnovované nájomné zmluvy na dobu určitú, pričom posledná nájomná zmluva bola uzatvorená
na dobu do 31. 08. 2021 a túto podpísala len žalovaná v 2. rade. Súd prvej inštancie podanú žalobu
zamietol, keď na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalovaná v 2. rade nadobudla
byt do osobného užívania za trvania manželstva s H. D., vzniklo im tak právo spoločného užívania
bytu a to na dobu neurčitú, ktoré sa od 01. 01. 1992 v dôsledku novelizácie Občianskeho zákonníka

pretransformovalo na spoločný nájom bytu manželmi. Po rozvode ich manželstva a po smrti H. D.
žalovanáv2.radesastalajedinounájomkyňoubytuč.10naII.poschodínaul.G.XXXX/XXA.F.,pričom
v dôsledku tohto prechodu nájomného vzťahu zostali zachované jeho základné obsahové atribúty, ako
je predmet nájmu, výška nájomného a určenie doby, na ktorú sa nájom dojednal, teda v tomto prípade
nájomný pomer bol dohodnutý naďalej na dobu neurčitú. Znamená to, že žalovaná v 2. rade zostala

jediným nájomcom bytu a po uzavretí manželstva so žalovaným v 1. rade dňa 25. 09. 2004 sa zo zákona
podľa § 704 ods. 1 OZ stali spoločnými nájomcami bytu a nájomný pomer bol stále dojednaný na dobu
neurčitú,napriektomu,žetuboliuzatváranéďalšienájomnézmluvy.Spoukazomnaust.§710ods.1OZ
súd uviedol, že k platnej dohode o zániku nájmu bytu je potrebné, aby bola uzatvorená písomne, a pokiaľ
táto písomná dohoda nebola dodržaná podľa § 40 ods. 1, 2 OZ, ide o neplatný právny úkon. Z pokynu

primátora Mesta Topoľčany zo dňa 10. 08. 2005, ani z následne uzatvorenej nájomnej zmluvy nevyplýva,
že by sa strany dohodli na zániku nájmu bytu uzatvoreného na dobu neurčitú a pretransformovali ho
na nájomný pomer na dobu určitú. Keďže takáto platná písomná dohoda nebola, nájomný pomer na
dobu neurčitú naďalej trval a v dôsledku toho nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu určitú zo dňa 11.
08. 2005, ako aj ďalšie nájomné zmluvy na ňu nadväzujúce, je potrebné považovať za neplatné právne

úkony podľa § 39 OZ, keď nie je prípustné, aby súčasne mohli existovať k tomu istému bytu dve nájomné
zmluvy, a to jedna na dobu neurčitú a druhá na dobu určitú. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaní
v 1. a 2. rade sú naďalej spoločnými nájomcami bytu a ich nájomný pomer je uzavretý na dobu neurčitú,
a tento je možné skončiť len podľa § 710 ods. 1 OZ písomnou dohodou alebo písomnou výpoveďou.

6.1. Žalobca podaním zo dňa 08. 12. 2022 (č. l. 243) vzal žalobu späť, avšak súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 02. 01. 2023 č. k. 4C/29/2022-251 späťvzatie žaloby nepripustil z dôvodu nesúhlasu
so späťvzatím žaloby zo strany žalovaných v 1. a 2. rade.

7. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť dôvodnosť podaného odvolania žalobcu, ktorý namietal

v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal predovšetkým tú skutočnosť, že nemožno prejav vôle oboch strán
posudzovaťakoneplatnýprávnyúkon,keďžalovanív1.a2.radesapodpísalinajednotlivýchnájomných
zmluvách a už v auguste 2005 rešpektovali zmenu nájomnej zmluvy z dobu neurčitej na dobu určitú,

a následne ďalších viac ako 15 rokov prejavovali svoju vôľu, a to až do uzatvorenia poslednej nájomnej
zmluvy na dobu určitú do 31. 08. 2021.

8. Odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné rozumieť také rozhodnutie, ktoré

trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť
spôsobená tromi príčinami, ktorý sú: chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne
vyhodnotenie vykonaných dôkazov alebo predpoklad „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými
prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného úkonu.

9. Vykonané dôkazy hodnotí súd vždy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Samotné vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd vždy uvedie
v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom neznamená ľubovôľu hodnotenia. Knesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

10. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní žalobcu a preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, dospel
kzáveru,žeuvedenýodvolacídôvod-§365ods.1písm.f/CSPneobstojí,keďodvolacísúdmalzato,že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Z obsahu
spisu, ale aj z rozhodnutia, nie je zrejmé, že by súd chybne vyhodnotil návrh na vykonanie dôkazov,
resp. že by nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, tak ako to prezentuje žalobca vo svojom odvolaní,

keď súd prvej inštancie vychádzal z každého jednotlivého dôkazu a zo všetkých dôkazov vo vzájomnej
súvislosti, a pokiaľ žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, s týmto jeho tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Preskúmaný
rozsudok spĺňa požiadavku zrozumiteľnosti, presvedčivosti a logickosti, keď je v ňom nepochybným
spôsobom uvedené, ktoré skutkové okolnosti boli preukázané, ako ich súd vyhodnotil a následne právne
posúdil.

11. Ďalším odvolacím dôvodom žalobca uviedol ust. § 365 odsek 1 písm. h/ CSP, t. j. nesprávne
právne posúdenie veci. K uvedenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 odsek 1 písm. h/ CSP
o nesprávnom právnom posúdení je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorévhypotézenemátaképredpoklady,akévyplývajú
zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že súd síce použil správnu
právnu normu, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. V danom prípade súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil, keď na dostatočne zistený skutkový stav aplikoval správne právne normy

a tieto aj správne vyložil, pričom zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo
z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
nespočíva preto na nesprávnom právnom posúdení veci a odvolanie ani z tohto odvolacieho dôvodu
nie je opodstatnené.

12. Podľa § 387 odsek 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12.1. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentačnou podstatou použitou súdom
prvej inštancie, ako aj s právnym posúdením veci. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú
presvedčivosť súdu prvej inštancie je postačujúce skonštatovať správnosť dôvodov súdu prvej inštancie
a odvolanie sa na ne (§ 387 ods. 1, 2 CSP) a pre potrebu vyporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu
odvolací súd uvádza nasledovné:

13. Podstatou celého odvolania je námietka žalobcu, že nie je možné poskytnúť právnu ochranu vôle,
ktorou sa mení nájomný vzťah z doby neurčitej na dobu určitú, a to, pokiaľ z obsahu prejavu vôle
zmluvných strán vyplýva vôľa uzatvoriť zmluvu na dobu určitú a táto vôľa bola 15 rokov potvrdzovaná
následnými každoročnými prejavmi vôle uzatvárať nájomnú zmluvu na dobu určitú. Tvrdil, že žalovaní

v 1. a 2. rade svojimi podpismi zmenili obsah nájomného vzťahu z doby neurčitej na dobu určitú.

14. Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že žalovaná v 2. rade nadobudla právo osobného
užívania 2-izbového bytu č. X na I. poschodí na ulici G. XXXX A. F. a to na základe Rozhodnutia
o pridelení bytu vydaného MsNV v Topoľčanoch dňa 29. 01. 1985 a následne s ňou bola uzatvorená

i zápisnica o prevzatí bytu dňa 31. 01. 1985. V zmysle § 175 odsek 1 OZ v znení účinnom do 31. 12.
1991 žalovanej v 2. rade a jej vtedajšiemu manželovi H. D. vzniklo právo spoločného užívania bytu
manželmi, ktoré sa od 01. 01. 1992 pretransformovalo na spoločný nájom bytu manželmi. Následne
došlo k vzájomnej výmene bytov medzi žalovanou v 2. rade a I. J., ktorá výmena bola schválená
Mestským úradom v Topoľčanoch. Na základe tejto výmeny sa potom žalovaná v 2. rade a jej vtedajší

manžel H. stali spoločnými užívateľmi a neskôr nájomcami 3-izbového bytu č. 10 na II. poschodí v tom
istom bytovom dome. Po rozvode manželstva žalovanej v 2. rade a následnom úmrtí jej manžela sa
v zmysle § 707 ods. 1 OZ stala jedinou nájomkyňou žalovaná v 2. rade. Po uzavretí manželstva so
žalovaným v 1. rade dňa 25. 09. 2004 znovu zo zákona sa stali spoločnými nájomcami bytu, pričomstále platili dojednané podmienky nájomného vzťahu a nájomný pomer trval naďalej na dobu neurčitú.
Následne na žiadosť žalovanej v 2. rade prihlásiť svojho manžela (žalovaného v 1. rade) k trvalému
pobytu na predmetný byt, kde jej bolo doporučené, ako uviedla vo svojej výpovedi, podať žiadosť

o prechod nájmu bytu a na základe tejto žiadosti primátor mesta listom zo dňa 10. 08. 2005 nariadil
uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovanou v 2. rade na dobu určitú do 31. 12. 2006, pričom následne sa
uzatvárala nájomná zmluva na ďalšie obdobia až do 31. 08. 2021.

14. 1. V danom prípade bol nájomný vzťah so žalovanou v 2. rade dohodnutý na dobu neurčitú,

pričom žalovaná v 2. rade po smrti svojho prvého manžela zostala jediným nájomcom bytu a po uzavretí
manželstva so žalovaným v 1. rade sa zo zákona podľa § 704 ods. 1 OZ sa obaja stali spoločnými
nájomcami bytu, pričom pôvodne dojednaný nájomný pomer na dobu neurčitú zostal nedotknutý.

14.2. V zmysle ust. § 710 odsek 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou
medzi prenajímateľom a nájomcom, alebo písomnou výpoveďou.

14.3. Podľa § 710 odsek 2 Občianskeho zákonníka v prípade, že nájom bytu bol dohodnutý na dobu
určitú, skončí uplynutím tejto doby.

14.4. V konaní bolo nesporným, že k zániku práva nájmu k bytu na dobu neurčitú nedošlo zo žiadnym

zákonom ustanoveným spôsobom uvedeným v § 710 odsek 1 OZ a k zániku práva nájmu nemôže dôjsť
ani konkludentným konaním nájomcu, napr. faktickým odsťahovaním sa z bytu, pretože právny vzťah
nájmu bytu trvá i po odsťahovaní sa nájomcu.

14.5. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nedošlo k platnej zmene trvania

nájomného pomeru žalovaných z doby neurčitej na dobu určitú a ich prejavená vôľa podpisovaním
nájomných zmlúv na dobu určitú po dobu 15 rokov by smerovala k tomu, že by sa chceli vzdať svojho
práva nájmu na dobu neurčitú na nájom na dobu určitú. Ak by takáto dohoda o zániku práva nájmu
na dobu neurčitú bola uzatvorená, musel by právny úkon (dvojstranný) vyhovovať aj náležitostiam
vyplývajúcim z ust. § 37 a nasl. OZ, a to mimo iného aj pod sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 40

ods. 1 OZ – písomná forma. V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda o zániku práva nájmu bytu
z doby neurčitej na dobu určitú.

14.6. V danom prípade je potrebné pri posudzovaní vôle strán sporu vychádzať z Rozhodnutia
o pridelení bytu Mestským národným výborom v Topoľčanoch – bytový odbor zo dňa 29. 01. 1985 (č.

l. 119), ktorým rozhodnutím bol žalovanej v 2. rade pridelený byt v bytovom dome 1499 na I. poschodí,
č. bytu 3 na dobu neurčitú. Následne bolo Mestským úradom v Topoľčanoch – bytový referát vydané
rozhodnutie o schválení dohody o výmene bytov žalovanej v 2. rade s I. J., pričom žalovaná v 2. rade
vstúpila do nájomného vzťahu k tomuto bytu do všetkých práv a povinností a opätovne pokračovala ako
výlučná nájomkyňa bytu s nájmom na dobu neurčitú. Zo žiadnych následne uzatváraných nájomných

zmlúv so žalobcom nevyplýva, že by došlo na základe dohody k zmene trvania nájomného vzťahu
v zmysle § 710 ods. 1 OZ a že by písomnou formou došlo k zmene obsahu práv a povinností
vyplývajúcich z pôvodného záväzku. Žalovaná v 2. rade v konaní uvádzala, že rozhodnutie mesta
o prechode nájmu bytu z roku 2005 bolo vydané z dôvodu, že išla prihlásiť svojho manžela na trvalý
pobyt a bolo zistené, že na trvalý pobyt je prihlásený ešte jej bývalý manžel, a zrejme z tohto dôvodu

bolo vydané rozhodnutie, resp. pokyn primátora Mesta Topoľčany zo dňa 10. 08. 2005 na uzatvorenie
novej nájomnej zmluvy s tým, že ak do 7 kalendárnych dní nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, bude
nájomca vyzvaný na odovzdanie bytu. Žalovaný v 1. rade práve týmto mal na mysli, že nájomná zmluva
z roku 2005 bola uzatváraná a podpisovaná pod nátlakom. Ani z ďalších nájomných zmlúv, ktoré sa
následne do roku 2021 uzatvárali na dobu určitú, nevyplynula dohoda, ktorá by vyjadrovala jednoznačnú

vôľu strán sporu nahradiť pôvodnú nájomnú zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú za nájomnú zmluvu
uzatvorenú na dobu určitú. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, je toho názoru, že žalovaní
v 1. a 2. rade sú naďalej spoločnými nájomcami bytu, s tým, že nájomný pomer majú uzatvorený na
dobu neurčitú a túto je možné skončiť len z dôvodov uvedených v § 710 ods. 1 OZ.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 odsek 1, 2 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené
súdom prvej inštancie, s ktorými sa plne stotožňuje.16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní a mali by nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, tieto trovy odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy v odvolacom

konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).