Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/123/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010960
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123010960.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie
HorvátovejaJUDr.JurajaValáškavtrestnejveciodsúdenéhoA.A.,nar.XX.XX.XXXXvBratislave,okres
Bratislava, trvalý pobyt hlásený v meste B. C., D. E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Ilava, pre trestný čin prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Tr. zákona, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. januára 2024 v Trenčíne prejednal sťažnosť odsúdeného proti

uzneseniu Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 7PP/8/2023 zo dňa 30. augusta 2023 a jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. A. z a m i e t a,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduNovéZámkypodsp.zn.4T/37/2018zodňa13.septembra2018vspojenís

rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 2To/93/2018 zo dňa 07. decembra 2018 bol odsúdenému
A. A., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "odsúdený") za spáchanie trestného činu pokračovacieho zločin
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písm. b), odsek 4 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. e) Tr. zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Tr. zákona právoplatne
uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, so zaradením na jeho výkon
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odsúdený nastúpil do výkonu tohto trestu

dňa 07. decembra 2018 a ktorý vykonal dňa 04.júla 2023.

Následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody uložený odsúdenému trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava III pod sp. zn. 3T/46/2017 zo dňa 20. apríla 2017 v spojení s uznesením Okresného
súdu Bratislava III pod sp. zn. 3T/46/2017 zo dňa 22. septembra 2020 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Bratislava III pod sp. zn. 3T/46/2017 zo dňa 03. decembra 2020, ktorým mu bol

právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, pre trestný čin prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Tr. zákona.
Odsúdený nastúpil do výkonu tohto trestu dňa 04.júla 2023.

Dňa 13. júla 2023 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného na jeho podmienečné
prepustenie z výkonu vyššie uvedených trestov odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. augusta 2023 po vypočutí odsúdeného
rozhodol uznesením pod sp. zn. 7PP/8/2023 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona v spojení
s § 415 odsek 1 Tr. poriadku návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody zamietol. Okresný súd dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa dôsledne a kumulatívne všetky
zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie, keď odsúdený nesplnil tretiu (materiálnu) zákonnú

podmienku, t. j. že je u jeho osoby predpoklad, že na slobode bude viesť po podmienečnom prepustení
už iba riadny život.Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu podal odsúdený
sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil tým, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu. Uviedol,

že zaplatil vzniknutú škodu, predložil prísľub budúceho zamestnania, po prepustení by býval u svojej
matky na adrese trvalého pobytu. Prehodnotil svoj doterajší život, vo výkone trestu odňatia slobody
pracoval, nie je na neho negatívne hodnotenie a sľubuje, že povedie už len riadny život. Uznáva svoju
vinu, avšak podľa jeho názoru dostal neprimerane tvrdý a vysoký trest a nemalo by sa prihliadať na jeho
minulosť. Záverom požiadal o prepustenie na slobodu.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 30. októbra 2023, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 16. januára
2024 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie
tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci bola prípustná, podaná
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je ale dôvodná.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale
aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky (odsúdeným
vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi podmienkami (plnenie

povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu a očakávanie,
že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť
do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia
slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením
probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.

V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uložených
trestov dňa 04. marca 2022.

V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas
doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia, nakoľko ide
o bezproblémového odsúdeného. Disciplinárne bol sedemkrát odmenený a ani raz nebol potrestaný.
Vzhľadom k vyššie uvedenému okresný súd správne na verejnom zasadnutí po vypočutí odsúdeného
a vykonaní ďalších relevantných dôkazov urobil záver o tom, že odsúdený spĺňa aj druhú zákonnú

materiálnu podmienku pre prípadné podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Teda,
že počas doterajšieho výkonu trestu preukázal adekvátny stupeň svojho polepšenia sa.

Zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody ale nie je v
tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky

prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho
správania. Podmienečné prepustenie je totiž dôvodné len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou,
ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života

odsúdeného vrátane jeho trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom
vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy
odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k
páchaniu trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o splnenie tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, t. j. predpoklad, že odsúdený
bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život a nebude sa
dopúšťať opätovne protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, ktorú tak ako okresný súd
i krajský súd vyhodnotil ako zjavne nesplnenú, je potrebné uviesť, že už z vyššie uvedeného zákonného
znenia vyplýva, že či odsúdená osoba bude alebo nebude viesť riadny život po podmienečnom

prepustení z výkonu trestu odňatia slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere
určitú prognózu, po vyhodnotení všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe
odsúdeného, keď existuje odôvodnený predpoklad, že odsúdený nepovedie na slobode riadny život
a existuje pre spoločnosť veľké riziko jeho recidívy. Krajský súd taktiež považuje za nutné uviesť, ženegatívny charakter má predovšetkým správanie a konanie odsúdeného na slobode. Z obsahu spisu
je totiž zrejmé (ako správne uviedol aj okresný súd), že odsúdený bol doposiaľ 11-krát súdne trestaný,
pričom už bol aj z výkonu trestu podmienečne prepustený. Je preto možné ustáliť, že skôr uložené tresty

vôbec nesplnili svoj prevýchovný účel a odsúdeného neviedli k vedeniu riadneho života na slobode.
Predchádzajúci spôsob života odsúdeného nedáva pre súd preto dostatočnú záruku, že jeho protiprávne
konanie sa po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody už nebude opakovať. Ako
správne uviedol aj okresný súd, k sťažnostnej námietke, že na minulosť odsúdeného sa nemá hľadieť,
medzi prepustením odsúdeného z výkonu trestu (2014) a spáchaním ďalšej trestnej činnosti neuplynula

dostatočne dlhá doba aby bolo možné konštatovať, že na vyššie uvedené udalosti nemožno prihliadať.
Povaha trestných činov spáchaných odsúdeným a z neho vyplývajúce okolnosti charakterizujúce
odsúdeného, spolu so závermi hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kedy
odsúdený neabsolvoval základný resocializačný výchovný vzdelávací program, ktorého cieľom je
pripraviť odsúdeného na podmienky po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, odôvodňujú záver o
existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy a z neho vyplývajúci záver, že stále nebol ešte dosiahnutý

taký stupeň jeho nápravy, pri ktorom by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych
návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestných činov a preto nemožno dôvodne predpokladať, že povedie
na slobode riadny život.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1
písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.