Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/100/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121204775
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2121204775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: Obec Ratkovce, Ratkovce č. 97,
IČO: 00682250, zastúpený splnomocnencom: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Trenčianska 38, Bratislava, IČO: 50145860, proti žalovaným: 1/ A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XX, 2/ E. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaných
1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31C/56/2021-158 zo dňa 19. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
I. Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n í vypratať byt č. XX, na druhom poschodí bytového domu so
súpisným číslom XX, ktorý bytový dom je zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. C., okres Hlohovec, obec
C., postavený na pozemku par. č. 31/3 o výmere 331 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
parc. reg. „C“ a odovzdať ho žalobcovi, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a v 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou § 126 ods. 1, § 685 ods. 1, § 686
ods. 1, § 690, § 703 ods. 1, § 710 ods. 2, § 711 ods. 1 písm. c) a d) Občianskeho zákonníka, § 12 ods.
1 a 3 vety prvej zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení
neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia nájomnej zmluvy, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
a 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval tým, že „v konaní medzi stranami nebolo sporným, že žalobca uzatvoril so
žalovanou 1/ dňa 29.6.2018 zmluvu o nájme predmetného bytu, že ku dňu uzatvorenia zmluvy
bola žalovaná 1/ vydatá za žalovaného 2/, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, do
29.6.2021, že žalobca vyzval žalovaných na vypratanie bytu výzvou z 1.7.2021, že nebola uzatvorená
nová nájomná zmluva, že ku dňu rozhodovania o predĺžení nájomnej zmluvy poslancami obecného
zastupiteľstva nebolo uhradené nájomné za mesiac 5/2020. Spornou otázkou medzi stranami bolo, či

konali žalovaní tak, že sústavne narúšali pokojné bývanie ostatných nájomníkov.
V zmysle vyššie uvedeného nebolo medzi stranami sporné, že nájomná zmluva, na základe ktorej
žalovaní užívali predmetný byt stratila účinnosť uplynutím dohodnutej doby nájmu (v zmysle ustanovenia
§ 710 ods. 2 OZ v spojení s bodom 1. Článku VII. Nájomnej zmluva č.l. 7). Nebolo sporným ani žeod 30.6.2021 žalovaní užívali predmetný byt bez právneho dôvodu. Vzhľadom na nesporné čerpanie
dotácie zo ŠFRB na obstaranie bytov v bytovom dome sa pritom na vec, vrátane režimu uzatvárania
nájomných zmlúv, vzťahujú okrem ustanovení OZ i ustanovenia zákona č. 443/2010 Z.z., a teda

akákoľvek ďalšia nájomná zmluva na predmetný byt mohla byť uzatvorená platne iba písomnou formou
(§ 12 ods. 1 daného zákona). Keďže uvedený právny titul užívania predmetného bytu žalovanými
nesporne neexistuje (k predĺženiu nájmu, resp. uzatvoreniu novej písomnej nájomnej zmluvy so
žalovanými nedošlo), žalovaní tak užívajú byt neoprávnene, a preto súd v súlade s ustanovením § 126
ods. 1 OZ vyhovel žalobe nesporného vlastníka predmetného bytu a žalovaným uložil byt vypratať.

Rovnako žalovaným uložil súčasne, v súlade so žalobou, povinnosť odovzdať byt žalobcovi, ktorú
povinnosť (vrátiť, či odovzdať byt žalobcovi po skončení nájmu) žalovaní na seba taktiež prevzali
nájomnou zmluvou (článok IV. bod 2. písm. c) v spojení s článkom IV. bodom 3. nájomnej zmluvy v
spojení s § 6 bod 4. VZN obce č. 1/2020) a ju dosiaľ napriek nespornému skončeniu nájmu nesplnili.
Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný byt je aktuálne obydlím žalovaných, súd im v zmysle § 232
ods. 3 CSP určil dlhšiu lehotu na splnenie rozhodnutia v trvaní 30 dní, v ktorej budú mať priestor na

zabezpečenie nového bývania.
Žalovaná 1/ v konaní namietala, že žalovaný 2/ nemá s vecou nič spoločné, keď nájomná zmluva
bola uzatváraná iba s ňou. K uvedenému súd konštatuje, že keďže bolo v konaní nesporným, že v
čase uzatvorenia nájomnej zmluvy boli žalovaní manželia, vznikol im jej uzatvorením spoločný nájom
predmetného bytu manželmi ( §703 ods. 1 OZ), aktuálne, napriek zániku nájmu uplynutím dohodnutej

doby užívania, byt naďalej spoločne užívajú, a preto žaloba bola podaná správne tak voči žalovanej 1/
ako i voči žalovanému 2/, ktorí obaja sú v konaní pasívne vecne legitimovaní.
Žalovaní v konaní argumentovali tým, že by chceli od žalobcu druhú šancu a žiadali ho o uzatvorenie
novej nájomnej zmluvy. Súd tu konštatuje, že je na vôli a zodpovednosti žalobcu ako vlastníka
predmetného bytu, s kým a za akých podmienok uzatvorí nájomnú zmluvu a umožní mu užívanie jemu

patriacej nehnuteľnosti. Súd nemá možnosť zasahovať do zmluvnej voľnosti žalobcu, ktorý je v tomto
prípade samostatným účastníkom daného občianskoprávneho vzťahu a pri uzatváraní zmlúv týkajúcich
sa jeho majetku sa spravuje svojou vlastnou vôľou a právnymi predpismi.
Súd nad rámec dodáva, že vzhľadom na rozsiahlu argumentáciu sporových strán posúdil i skutočnosť,
či na strane žalovaných bolo dané právo na opakované uzatvorenie nájmu bytu (novej nájomnej

zmluvy) podľa článku III. bodu 4. nájomnej zmluvy, hoc ani danosť takého práva by nemala vplyv na
úspešnosť žaloby žalobcu, keď je nesporné, že aktuálne nájomná zmluva oprávňujúca žalovaných
na užívanie predmetného bytu žalovanými neexistuje. Súd potom mal v konaní za preukázané, že u
žalovaných nebolo dané ani právo na opakované uzatvorenie nájmu bytu (nájomnej zmluvy), keď toto
by mali podľa nájomnej zmluvy iba pri dodržaní podmienok uvedených v zmluve a v § 711 OZ - bod

4. článku III. nájomnej zmluvy a § 3 bod 6. písm. d) VZN obce č. 1/2020 o podmienkach prenájmu
obecných nájomných bytov (č.l. 73-75, kde podľa daného bodu nájomnú zmluvu možno s nájomcom
opätovne dohodnúť, ak nie je dôvod na vypovedanie nájmu bytu zo strany prenajímateľa podľa § 711
ods. 1 OZ), ktorým sa spravuje i nájom predmetného bytu, a na ktoré odkazuje priamo i nájomná
zmluva (článok III. bod. 2 zmluvy). U žalovaných v čase po zániku účinnosti nájomnej zmluvy neboli

naplnené podmienky podľa § 711 ods. 1 písm. c) a d) vymienené žalobcom ako podmienky možného
pokračovania nájmu. V konaní mal súd za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaní sústavne narúšali
pokojné bývanie ostatných nájomcov bytov. Takéto správanie žalovaných pripúšťali jednak samotní
žalovaní, ktorí uznávali, že u nich dochádzalo k opakovaným hádkam (z dôvodu afektov žalovaného
2/), plaču a následnému volaniu RZP a polície. Správanie žalovaných sústavne narúšajúce pokojné

bývanie ostatných nájomcov preukazuje i sťažnosť zo dňa 25.7.2018 (č.l. 39), v ktorej už bezprostredne
po nasťahovaní žalovaných ostatní nájomníci namietali ich rušenie búchaním, krikom, hádkami, a
to aj v nočných hodinách, ako aj zaprataním spoločnej chodby a žiadali starostu obce o nápravu.
Sústavnosť takého správania žalovaných potvrdzuje sťažnosť susedky žalovaných pani B. zo dňa
19.10.2020, ktorá sa rovnako sťažovala na neustály hluk, hádky, krik, plač a bitky, najmä v hodinách

nočného kľudu, ako aj na agresivitu žalovaného 2/ a neporiadok na chodbe (sťažnosť na susedské
spolunažívanie č.l. 40 s fotografiami č.l. 41, 42) Žalobca na ostatnom pojednávaní predložil súdu listiny
podpísané ostatnými nájomcami (žiadosť o predĺženie nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2018 - čl. 93-95),
ktoré taktiež preukazujú aj naďalej trvajúci zrejmý nesúhlas ostatných nájomcov s predĺžením nájomnej
zmluvy žalovaným. Pretrvávajúce sústavné narúšanie pokojného bývania ostatných nájomcov bytov

je preukázané i trestným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 0T/77/2020-58 zo dňa 24.5.2020, ktorým bol
žalovaný 2/ uznaný za vinného zo skutku, ktorého sa dopustil dňa 21.5.2020 (keď podľa skutkovej vety
rozhadzoval nákup, búchal do zariadenia bytu, slovne a fyzicky napádal manželku a jej syna, obom sa
im vyhrážal, že ich zabije), ktorým spáchal prečin nebezpečného vyhrážania.K argumentácii žalovaných, že nepredĺženie nájmu bolo vecou osobného charakteru, namierené voči
nim, súd uvádza, že sama žalovaná 1/ sa vyjadrila, že sa zverovala so svojimi problémami susedke
poslankyni F., ktorá spoločne s inými poslancami taktiež nehlasovala za znovu pridelenie predmetného

bytu do nájmu žalovaným. Rovnako za znovu pridelenie bytu žalovaným nehlasovali ani dvaja poslanci,
ktorí bývajú v bytovom dome, ale ani dvaja poslanci, ktorí žalovaných ani nepoznajú, a teda súd
konštatuje, že v uvedenom nepredĺžení trvania nájmu žalovaným nevidí osobnú zameranosť obce voči
žalovaným. O nepridelení nájomného bytu pritom rozhodovala nie obec - osobou starostu, ale kolektívny
organ obce - obecné zastupiteľstvo, pričom toto rozhodlo jednomyseľne (výpis zo zasadnutia

obecného zastupiteľstva zo dňa 16.6.2021 - č.l. 35). Okrem vyššie uvedeného, žalovaní mali v čase
rozhodovania o predĺžení nájmu nesporne nedoplatok z nájmu (nájomné za mesiac 5/2020), ktorá
skutočnosť v zmysle skutkových tvrdení nebola zásadnou pre rozhodnutie o nepredĺžení nájomnej
zmluvy žalovaným, ale i sama osobe by bola právnym podkladom takéhoto nepredĺženia.

4. K obrane žalovaných, že žalovaný 2/ je psychiatrickým pacientom, ktorý sa lieči, a že situácia sa

zlepšuje,súduvádza,žezosprávyA.G.zodňa14.6.2021(č.l.155)malzapreukázané,žeužalovaného
2/ bola diagnostikovaná impulzívna porucha osobnosti, čo ho však nezbavuje povinnosti správať sa
spôsobom, ktorý nebude narúšať bývanie ostatných nájomcov bytu. U žalovaného bol diagnostikovaný
syndróm závislosti F10.2 a zmiešaná porucha osobnosti (emočne nestabilná - impulzívna, disociálne
rysy) F61 aj podľa správy Fakultnej nemocnice Trnava zo dňa 29.6.2021 (č.l. 156,157). Prítomnosť

závislosti, či poruchy osobnosti a vedomosť o nich, je skutočnosť, ktorá môže smerovať dotknutú osobu
k dosiahnutiu správnej liečby, ktorá umožní bezproblémové zaradenie do spoločnosti, je však už na jej
vlastnejsnaheazodpovednosti,abypodniklapotrebnékrokyapracovalanadostupnejliečbe,ktorábude
odstraňovať negatívne charakteristiky z takej diagnózy vyplývajúce (u žalovaného 2/ bola na základe
správy A. G. zo dňa 14.6.2021 konštatovaná impulzivita, heteroagresivita, skratové konanie, poruchy

správania a agresivita). Žiadna zo spomenutých psychiatrických diagnóz nie dôvodom vylučujúcim, či
zmierňujúcim zodpovednosť žalovaného 2/ za jeho správanie vo vzťahu k iným osobám, a nie je ani
dôvodom na vylúčenie aplikácie ustanovení § 711 OZ.
Súd uzatvára, že keďže tak žalovaní predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu, v súlade s
ustanovením § 126 ods. 1 OZ vyhovel žalobe v celom rozsahu. Súd v konaní nezistil žiadne také

skutočnosti, ktoré by predstavovali konanie žalobcu vo vzťahu k žalovaným v rozpore s dobrými
mravmi, naopak zistil konanie, ktorým samotní žalovaní opakovane a sústavne narúšali pokojné bývanie
ostatných nájomcov. Keďže nemôže uprednostniť práva, ktorých sa voči obci dovolávajú žalovaní,
vo vzťahu k právam ostatných nájomcov, obyvateľov obce, či vo vzťahu k právu žalobcu rozhodovať
o jeho majetku, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Na žalovanými argumentovanú

ťaživú sociálnu a zdravotnú situáciu prihliadol určením im dlhšej lehoty na vypratanie nehnuteľnosti, ako
prostriedkom, ktorý má v takejto situácií právne k dispozícií.
Vzhľadom na úplný úspech žalobcu v spore, keď žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, súd vo výroku
II. rozsudku rozhodol, že žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Súd v konaní nezistil naplnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Žalobca bol vo

vzťahu k žalovaným, napriek dĺžke konania a užívania bytu bez právneho dôvodu, opakovane ochotný
dohodnúť sa na spôsobe a postupe vypratania bytu, títo však neboli vo veci zmierliví, argumentáciu
žalobcu (preukázanú ako relevantnú) v celom konaní namietali. Samotná sociálna situácia žalovaných
(v konaní konkrétne nepreukazovaná) pritom nemôže byť jediným dôvodom na nepriznanie náhrady
trov konania žalobcovi, ktoré predstavuje výnimočný inštitút civilného sporového konania. O konkrétnej

výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaný 1/ a 2/. Uviedli, že napádajú rozsudok v plnom
rozsahu, nesúhlasia s výpoveďami svedkov, ktorí ani neboli prítomní na pojednávaní a nestotožňujú
sa s výpoveďou starostu. Po nasťahovaní ich urážali, provokovali, mali problém nájsť si zamestnanie.

V bytovke sú problémoví ľudia a alkoholici. Žiadajú krajský súd o znovu prešetrenie situácie a hlavne
predvolanie svedkov na priamu výpoveď a to p. B., H., F., pričom prvá menovaná narobila problémy
predošlej majiteľke, neustále žúrky u nich prebiehajú. Žalovaná 1/ je ťažko chorá, doloží lekárske správy.
Žalovaný 2/ sa lieči v psychiatrickej ambulancii, má dobre platenú prácu, v práci je 3 až 4 dni, takže
doma sa nezdržiava vôbec. Žalovaný 2/ si priznáva chybu, za ktorú ho starosta dostal do väzenia.

Manželka bola 6 mesiacov bez príjmov, nestaral sa z čoho budú žiť. Starosta žalovaného 2/ verejne
pošpinil, boli fyzicky napadnutí, ale obec to neriešila. Obecné zastupiteľstvo rozhodlo, neboli predvolaní
na zasadnutie a rozhodlo sa o ich nájomnej zmluve a vtedy boli porušené ich práva brániť sa obhájiť.Žiadajú preto žiadajú krajský súd o zrušenie rozsudku a o druhú šancu, obnovenie nájomná zmluva.
Poukázali na to, že starosta je voči nim zaujatý, rovnako aj obyvatelia bytovky.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ síce formálne podali odvolanie proti
rozsudku, avšak z ich podania nie je zrejmý ani jeden odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.
Žalovaní sa v podanom odvolaní sústreďujú výlučne na obhajobu svojho spôsobu života, pričom tieto
ich konštatovania sú jednak irelevantné a jednak sú viaceré vzájomne protirečivé, keď jednak uvádzajú

napr.ženesúhlasiasvýpoveďamisvedkov,ktoríneboliprítomnínapojednávaní,čiželogickyaninemohli
vypovedať alebo že žalovaný 2/ žiadal starostu o prácu, pričom následne uvádza, že má dobre platenú
prácu a pod. Zo žiadneho tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ však nemožno dedukovať naplnenie akéhokoľvek
odvolacieho dôvodu.
Ak žalovaní 1/ a 2/ v konaní pred prvostupňovým súdom nenavrhovali vykonanie dôkazov, nemôžu sa
v odvolacom konaní dožadovať ich vykonania, resp. spochybňovať nevykonanie akéhokoľvek dôkazu.

Ak sa totiž nič nenavrhlo, logicky nič sa ani nemohlo vykonať.
Odvolaním napadnutý rozsudok je zákonný, riadne a presvedčivo odôvodnený a preto neexistuje žiadny
racionálny dôvod, prečo by mal byť zmenený či zrušený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé,
že ak nie je daný žiadny odvolací dôvod, nie je možné odvolaniu ani vyhovieť a preto žalobca žiada,
aby odvolací súd podľa § 387 Civilného sporového poriadku potvrdil rozsudok ako vecne správny a aby

žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom – stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h), f), e) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu

(§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie je žaloba žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ o vypratanie

bytu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných 1/ a 2/ je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam,
či vec správne právne posúdil a či zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd prípustné prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. K odvolacím argumentom
žalovaných uvádza nasledovné:

10. Žalovaní v odvolaní argumentovali, že nesúhlasia s výpoveďou starostu, pričom bližšie tvrdenie
nerozviedli.11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal výsluch starostu žalobcu, pričom žalovaní 1/
a2/boliprítomníprijehovýsluchuamaliprávoklásťstarostoviotázky,pričomzozápisniceopojednávaní
vyplýva, že otázky na žalobcu nemali. Pokiaľ žalovaní nesúhlasia s výpoveďou starostu žalobcu, bez

bližšieho zdôvodnenia, ich argumentácia je nedôvodná.

12. Žalovaní v odvolaní žiadali vypočuť svedkov p. B., p. H. a p. F.. V prípade návrhu na výsluch p. F.
takýto návrh žalovaná 1/ uplatnila pred prvoinštančným súdom počas práva záverečnej reči, pričom súd
v bode 8. odôvodenia rozsudku uviedol, že výsluch p. F. nevykonal a to vzhľadom na oneskorene podaný

návrh a tiež mal za to, že skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním je dostatočný pre rozhodnutie
vo veci a ďalšie dokazovanie by bolo nehospodárne.

13. Žalovaní v odvolaní zotrvali na návrhu na vypočutie svedkyne p. F.. Podstata odvolacieho dôvodu
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku spočíva v takej skutočnosti, že ak
strana sporu navrhla vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť

pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré
treba odstrániť.

14. Podľa Článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom

hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaných, v ktorej namietali okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhnutý dôkaz výsluchom svedka, považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé
uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť súdu zameranú na získavanie

poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné
prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola všeobecne uložená v ustanoveniach
§ 132 ods. 1 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo strán, ktorá
tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné skutočnosti
v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a vzťahuje sa

vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že uniesla
bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda
povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť

o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy
výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom
na tej strane, ktorá z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá

existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

16. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane
priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na
vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých

navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom. Odvolací
súd preskúmaním odvolacej námietky žalovaných dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že
anivýsluchnavrhnutéhosvedkanemoholžiadnymspôsobomovplyvniťzistenýskutkovýstavvyplývajúci
z dovtedy vykonaných dôkazov, nakoľko nebol spôsobilý preukázať právne významné skutočnosti pre
rozhodnutie vo veci samej. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalobcu nevylúčil z realizácie

procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré jej procesný predpis priznáva a správne tento návrh na
doplnenie dokazovania ako neúčelný zamietol. Odvolacia námietka žalovaných, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, je tak neopodstatnená.

17. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že zo znenia ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e)

Civilného sporového poriadku vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého
opomenutia vykonania navrhnutého dôkazu, ale len v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal
dôkazy navrhované stranou sporu s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právnevýznamnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. O takýto prípad však v preskúmavanom prípade
nešlo, a preto nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalovaných vo vzťahu k pochybeniu
súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za opodstatnenú.

18. Pokiaľ ide o požiadavku žalovaných uplatnenú v odvolaní na výsluch svedkov p. B. a p. H. takýto
návrh uplatnili až v odvolacom konaní.

19. Odvolací súd vychádzal z toho, že ide o novú skutočnosť. Uvedený návrh žalovaných v podanom

odvolaní nebolo možné akceptovať z hľadiska ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku
týkajúceho sa novôt v odvolacom konaní. Koncepcia odvolacieho konania totiž v civilnom spore
vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom
konaníprostriedkyprocesnéhoútokualeboprocesnejobrany.Podľauvedenéhozákonnéhoustanovenia
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Je nesporné, že žalovaný uplatnili
nový návrh na vypočutie svedkov. V preskúmavanom prípade si však žalovaní mali vopred zvážiť, aké
prostriedky procesnej obrany použijú v priebehu konania na súde prvej inštancie, pretože tie, ktoré v

tomto štádiu konania nepoužili, hoci ich evidentne použiť mohli, už nemôžu použiť v konaní odvolacom.
Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli
splnené, odvolací súd na nové návrhy na výsluch svedkov nemohol prihliadnuť.

20. Žalovaní argumentujú, že žiadajú druhú šancu a dožadujú sa obnovenia nájomnej zmluvy. K tomuto

odvolací súd uvádza, že z tejto argumentácie vyvodil námietku voči právnym záverom súdu prvej
inštancie. Nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je
síce relevantným odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového
poriadku, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne
a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Základ žalobcom uplatneného nároku

podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka dovodil súd prvej inštancie zo skutočnosti, že žalovaní
užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu. V tomto smere mu nemožno vytknúť žiadne pochybenie
pri právnom posúdení veci.

21. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanými nie

sú naplnené. Okolnosti namietané žalovanými v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,
ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

22. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaných odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak

národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné

argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu odvolaciu argumentáciu nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel,

rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, vrátane vecne správneho závislého
výroku o nároku na náhradu trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), potvrdil.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.

1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči
žalovaným 1/ a 2/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením
do 60 dní po právoplatnom skončení veci.25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).