Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/192/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119292519
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6119292519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: LKW Walter Internationale
Transportorganisation AG, so sídlom IZ NO - Süd, Strasse 14, A-2355 Wiener Neudorf, Rakúska
republika, identifikačné číslo: FN35799x, zastúpeného: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., so sídlom
Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098, proti žalovanému: CAVATORTA s.r.o., so sídlom
Textilná 1, 040 12 Košice, IČO: 45 995 290, zastúpenému: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom
Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 46 962 000, o zaplatenie 8.400,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výrokom I., III. a IV. rozsudku Okresného súdu Košice II,

č. k. 31Cb/55/2019-719 zo dňa 23. mája 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II, č. k. 31Cb/55/2019-719 zo dňa 23. mája 2022
vo výrokoch I., III. a IV.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 8.400,- eur s úrokom z omeškania vo
výške8%ročneod1.5.2019dozaplatenia,vovýrokuII.konanievčastiozaplatenieúrokovzomeškania

vo výške 8 % ročne zo sumy 8.400,- eur od 1.3.2019 do 30.4.2019 zastavil, vo výroku III. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a vo výroku IV. priznal žalobcovi proti
žalovanému trovy súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe podanej pôvodne na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica),

ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.400,- eur s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.200,- eur od 1.3.2019 do zaplatenia, zo sumy 4.200,- eur od
1.3.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-
eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.

3. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že v decembri 2018 zabezpečil pre žalovaného dve medzinárodné
cestné prepravy tovaru z Talianska do Ruska. Prepravy boli vykonané riadne, ale žalovaný za

nich napriek viacerým výzvam a upomienkam žalobcovi nezaplatil. V marci 2019 zaslal žalovaný
žalobcovi list s oznámením o jednostrannom započítaní pohľadávok, na ktorý žalobca reagoval tak,
že jednostranné započítanie odmietol z dôvodu neexistencie pohľadávky žalovaného proti žalobcovi.
Konanie žalovaného označil za špekulatívne, s cieľom vyhnúť sa plneniu záväzkov. Z oznámenia ojednostrannom započítaní pohľadávok žalovaného, žalobca dôvodil, že žalovaný svoj záväzok v celom
rozsahu písomne uznal podľa § 323 Obchodného zákonníka.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Uviedol, že žalobcom uplatnený nárok ku dňu podania žaloby neexistoval, lebo zanikol podľa
§ 580 Občianskeho zákonníka a podľa § 358 Obchodného zákonníka započítaním pohľadávok žalobcu
a žalovaného ku dňu 18.3.2019. Poukázal, že prepravu tovaru od žalobcu si objednal objednávkami
č. 102018-75 a č. 102018-76, ktoré žalobca bez výhrad v celom rozsahu akceptoval. Podľa bodu

7. objednávky č. 102018-75 a č. 102018-76 mal žalobca ako dopravca povinnosť byť vo vzťahu k
obchodným partnerom žalovaného nestranný. Pre prípad porušenia tohto ustanovenia objednávky
vzniká žalovanému nárok na zmluvnú pokutu 10.000,- eur. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa snažil o
prebratie obchodného partnera žalovaného, čím porušil bod 7. objednávok o zachovaní nestrannosti
vočiobchodnémupartnerovižalovaného,pretožalovanémuvznikolnároknazaplateniezmluvnejpokuty
2 x 10.000,- eur. Žalovaný svoju pohľadávku vo výške 20.000,- eur v súlade s § 580 Občianskeho

zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka započítal s pohľadávkou žalobcu v celkovej výške 8.400,-
eur, na zaplatenie ktorej žalobca žalovaného vyzval faktúrami č. AR00698293 a č. AR00698300 a
to vo výške, v ktorej sa pohľadávky žalobcu a žalovaného vzájomne kryli, t. j. vo výške 8.400,- eur.
Jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok oznámil žalobcovi listom, ktorý mu bol doručený dňa
18.3.2019, t. j. pred podaním žaloby. V tomto oznámení žalovaný žalobcovi dal na vedomie jednostranný

zápočet pohľadávok, ktoré sa vzájomné kryli a zároveň žalobcu vyzval na zaplatenie pohľadávky vo
výške 11.600,- eur, ktorá započítaním nezanikla.

5. Žalobca namietal obranu žalovaného o zániku žalobou uplatnenej pohľadávky. Poukázal na svoj list
zo dňa 19.3.2019 adresovaný žalovanému, v ktorom odmietol jednostranné započítanie pohľadávok.

Zdôraznil, že dohoda o zmluvnej pokute v bode 7. objednávok žalovaného sa nestala súčasťou
zmluvných vzťahov medzi sporovými stranami s ohľadom na výhradu žalobcu v potvrdení objednávky
zo dňa 13.12.2018. Navyše, ak by aj táto dohoda o zmluvnej pokute bola platne inkorporovaná do
zmluvných vzťahov, čo žalobca odmietol, žiadna pohľadávka na tomto základe nemohla žalovanému
vzniknúť, lebo tzv. klauzula o ochrane zákazníka nebola vyjadrená dostatočne určito, pokiaľ ide o

vymedzenie okruhu právnych úkonov, na ktoré sa vzťahuje, resp. ktoré sú zakázané; vymedzenie
zákazníkov, na ktorých sa vzťahuje; vymedzenie územia, na ktorom má platiť a vymedzenie času, po
ktorý má trvať. Argumentoval preto neplatnosťou tohto zmluvného dojednania pre jeho neurčitosť a aj
pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalobca dodal, že ak by aj dohoda o zmluvnej pokute bola platná,
tak nemožno hovoriť o jej porušení, keďže so zákazníkom žalovaného žalobca obchodoval už od roku

2007 a to bez toho, aby mu s nadviazaním tejto obchodnej spolupráce napomohol žalovaný.

6. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je súčasťou zmluvného
vzťahu medzi stranami. Dôvodil, že žalobca v potvrdení objednávky zo dňa 13.12.2018 vyslovene
neuviedol, že nesúhlasí s bodom 7. objednávok žalovaného. Berúc do úvahy absenciu výhrady proti

bodu 7. objednávky zo strany žalobcu, ako aj to, že žalobca na základe objednávky žalovaného plnil,
žalovaný mal za to, že žalobca akceptoval jeho objednávku v celom rozsahu. Ďalej žalovaný nesúhlasil
s posúdením dojednania o zmluvnej pokute ako neplatného pre jeho neurčitosť. Argumentoval, že
z bodu 7. objednávok vyplýva, že žalobca mal zachovávať nestrannosť voči zmluvným partnerom
žalovaného. Z formulácie tohto bodu je jasná povinnosť žalobcu, ktorej dodržiavanie môže byť

sankcionované zmluvnou pokutou. Tvrdil, že žalobca porušil predmetné zmluvné dojednanie a snažil
sa o prebratie obchodného partnera žalovaného, preto žalovanému vznikol nárok na zmluvnú pokutu.
Okrem toho žalovaný poukázal aj na nasledovné porušenie povinnosti žalobcu počas uskutočňovanej
prepravy: podľa objednávky žalovaného č. 102018-75 mala byť preprava vykonaná ťahačom s ŠPZ:
A. XXXX B. spolu s návesom s ŠPZ: A. XXXX C., ale podľa CMR bola preprava objednávky č.

102018-75 uskutočnená prostredníctvom iného vozidla s ŠPZ: A. XXXX B. a ŠPZ: A. XXXX C.. Ďalej
podľa objednávky žalovaného č. 102018-76 mala byť preprava vykonaná ťahačom s ŠPZ: A. XXXX
B. s návesom s ŠPZ: A. XXXX C., ale podľa CMR bola preprava tejto objednávky uskutočnená
prostredníctvom iného vozidla s ŠPZ: A. XXXX B. a ŠPZ: A. XXXX C.. Vzhľadom na uvedené podľa
žalovaného žalobca porušil aj ďalšie zmluvné dojednania, keď bez súhlasu žalovaného použil na

prepravu tovaru iné vozidlá ako tie, ktoré boli dojednané v objednávkach žalovaného.

7. Ďalej žalovaný argumentoval, že žalobca porušil aj zmluvné dojednania týkajúce sa podmienok
prepravy. Poukázal, že pri odoslaní tovaru boli vystavené CMR č. A 556785, č. A 556505 zo dňa14.12.2018 v Malo, Taliansko. I keď na objednávkach prepravy tovaru sú špecifikované evidenčné čísla
ťahačov a návesov, na vystavených CMR údaje o nich absentujú. Uviedol, že po ukončení prepravy
mu boli doručené CMR č. A 556784 s dátumom vystavenia 16.12.2018 v Chope, Ukrajina a CMR č.

A 556603 s dátumom vystavenia 20.12.2018 v Chope, Ukrajina. Na CMR vystavených v Chope, Ukrajina
sa už narozdiel od CMR vystavených v Taliansku nachádzajú aj údaje o evidenčných číslach ťahačov
a návesov, tieto evidenčné čísla ale nesúhlasia s evidenčnými číslami ťahačov a návesov, ktoré boli
špecifikované v objednávkach prepravy tovaru. Žalovaný dodal, že ďalšou nezrovnalosťou predložených
CMR je informácia ohľadne odosielateľa tovaru, ktorým by podľa CMR vystavených v Ukrajine mala

byť ukrajinská spoločnosť REVIVAL EXPRESS na základe objednávky spoločnosti IND.I.A.S.p.A,
čo však nie je pravdivá informácia, lebo jediným odosielateľom bola spoločnosť IND.I.A.S.p.A bez
sprostredkovateľa. Z uvedeného dôvodu je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca bez jeho vedomia
menil podmienky prepravy, čím porušil zmluvné dojednania stanovené v objednávkach tovaru. Konateľ
žalovaného D. E. vyššie uvedené nezrovnalosti prepravy tovaru ohlásil dňa 18.1.2019 aj colnému úradu.

8. Žalobca oznámil súdu prvej inštancie, že Colný úrad Košice a Kriminálny úrad finančnej správy Košice
na základe tvrdenia žalovaného nezačali konanie a nevydali rozhodnutie v súvislosti so skutočnosťami,
ktoré žalovaný Colnému úradu Košice oznámil. Uviedol, že je pravdou, že k doprave existovali dva
rôzne CMR listy, avšak dôvodom nebola prekládka tovaru, ale skutočnosť, že dopravcovia potrebujú na
vykonanie prepravy do Ruska osobitné povolenie „CEMT dozvoly“. Na tieto dve prepravy bol použitý

ukrajinský subdodávateľ, ktorý by potreboval uvedené povolenie, avšak nemal ho. Žalobca dôvodil,
že vo všeobecnosti je veľmi málo dopravcov, ktorí toto povolenie majú, preto bolo potrebné vytvoriť
dva CMR dokumenty, inak by dopravcovi nebol povolený vjazd do Ruska. Tvrdil, že žalovaný bol
o tejto skutočnosti informovaný, čo preukazuje e-mailová a WhatsApp komunikácia medzi stranami.
Dňa 14.12.2018 žalobca konateľovi žalovaného prostredníctvom aplikácie WhatsApp oznámil, že bude

potrebné vyhotovenie nového CMR dokumentu a za týmto účelom potrebuje všetky údaje o mieste
vykládky. Žalobca ďalej zdôraznil, že preprava bola po celý čas uskutočnená tým istým kamiónom.
Žalovaného informoval, že pre nakládku bude pristavený kamión s ŠPZ: A. XXXX B. s ťahačom s ŠPZ:
A. XXXX C.. Rovnako aj pri druhej preprave informoval žalovaného o kamióne, ktorý bude pristavený
na naloženie tovaru a zároveň ten istý kamión bol vyložený v Rusku. Pokiaľ ide o všeobecné obchodné

podmienky žalovaného, na ktoré žalovaný opakovane poukazuje, žalobca tvrdil, že tieto sa nestali
súčasťou zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami z dôvodu výhrady žalobcu v potvrdení každej
objednávky. O zdržaní kamiónu na hraniciach, ktoré trvalo dva dni a bolo spôsobené colnou kontrolou,
žalovaného riadne informoval.

9. V podaní zo dňa 14.5.2020 žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku, ktorou započítal pohľadávku
vo výške 4.250,- eur titulom škody, ktorá mu vznikla porušením prepravných podmienok zo strany
žalobcu. Uviedol, že na základe objednávok č. 102018-75 a č. 102018-76 mal byť tovar doručený
klientovi žalovaného, ktorou bola spoločnosť ARTEFERRO RUSIA Ltd. so sídlom v Ruskej federácii.
Za vykonanú prepravu vystavil žalovaný svojmu klientovi ARTEFERRO RUSIA Ltd. dňa 14.12.2018

faktúru č. 66 na sumu 4.250,- eur a dňa 18.12.2018 faktúru č. 67 na sumu 4.250,- eur. Z dôvodu
porušenia dojednaných zmluvných podmienok prepravy, keď bez súhlasu žalovaného bol zmenený
spôsob prepravy, o čom svedčia pozmenené CMR doklady, bol tovar klientovi žalovaného doručený
oneskorene. Spoločnosť ARTEFERRO RUSIA Ltd. dôsledkom oneskoreného doručenia tovaru a
neoprávnenej zmeny prepravných dokumentov odmietla žalovanému zaplatiť faktúru č. 67. Okrem

nezaplatenia dojednanej zmluvnej odmeny spoločnosť ARTEFERRO RUSIA Ltd. ukončila so žalovaným
obchodnú spoluprácu, čím žalovanému vznikla škoda aj nad rámec ním uplatnenej náhrady škody v
tomto konaní. Z uvedeného dôvodu je podľa žalovaného daná príčinná súvislosť medzi porušením
zmluvných povinností zo strany žalobcu a vznikom škody žalovaného.

10. Žalobca uviedol, že žalovaný jednostranným započítaním zo dňa 18.3.2019 započítal na údajnú
zmluvnú pokutu v celom rozsahu svoj záväzok zodpovedajúci pohľadávke, čím pohľadávku žalobcu
písomne uznal. To platí aj o kompenzačnej námietke uplatnenej žalobcom v podaní zo dňa 14.5.2020,
ktorásmerujekzapočítaniunaúdajnúnáhraduškody.Obaprotinárokyžalovanéhoodmietolapovažoval
ich za neexistujúce a vykonštruované. Tvrdil, že nárok žalovaného proti žalobcovi na zmluvnú pokutu

neexistuje pre nedostatok inkorporácie klauzuly o ochrane zákazníka a ňu nadväzujúcej zmluvnej
pokute. Rovnako podľa žalobcu neexistuje ani nárok žalovaného proti žalobcovi na náhradu škody z
obdobných dôvodov, pričom odkázal na znenie potvrdenia objednávok zo dňa 13.12.2018, z ktorých
je zrejmé odmietnutie obchodných podmienok žalovaného, kde je uvedené, že podmienky uvedenéna prepravnom príkaze platia len vtedy, keď ich písomne žalobca akceptuje pri potvrdení prepravného
príkazu. Platí to najmä pre podmienky objednávok, ktoré sa odchyľujú od ponuky žalobcu, a ktoré
sú nezvyčajné alebo jednostranne nevýhodné, ako penále, dohody o ochrane zákazníka a klauzuly

ručenia prekračujúce ustanovenia CMR. V predmetných potvrdeniach objednávok je tiež zreteľné
upozornenie týkajúce sa termínov. Dodržanie termínov je podľa potvrdenia objednávok pre žalobcu
záväzné iba na základe jednoznačného potvrdenia a platí len za predpokladu prepravy uskutočnenej za
normálnych a predvídateľných podmienok. Žalobca argumentoval, že žalovaný nepreukázal, že by bol
prepravovaný tovar preložený. Mal za to, že žalovaný si zamieňa preloženie tovaru s existenciou dvoch

rôznych CMR dokumentov, ktorých existenciu žalobca priznal a riadne vysvetlil. Dodal, že v roku 2018
existoval obmedzený počet povolení na prepravu z Talianska do Ruska, ktoré boli v decembri 2018 už
vyčerpané. Ak by k vyhotoveniu nových CMR dokumentov nedošlo, preprava tovaru do Ruska by za
daných podmienok nebola realizovaná vôbec. Žalovaný o týchto skutočnostiach vedel, čo dosvedčuje
aj priložená e-mailová a WhatsApp komunikácia medzi stranami.

11.Žalovanýodmietol,žezapočítanímpohľadávokdošlokuznaniupohľadávkyžalobcu.Dôvodil,žejeho
úmysel nesmeroval k uznaniu pohľadávok žalobcu, ale iba k jednostrannému započítaniu pohľadávok.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na pojednávaní dňa 23.5.2022 vzal späť žalobu v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8.400,- eur od 1.3.2019 do 30.4.2019,

preto konanie v tejto časti zastavil podľa §§ 145 ods. 2; 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

13. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že objednávkou č. 102018-75 zo
dňa 12.12.2018 si žalovaný u žalobcu objednal vykonanie prepravy s miestom nakládky v meste

Malo (Taliansko) a miestom určenia v Nižnom Novgorode (Rusko) a objednávkou č. 102018-76
zo dňa 13.12.2018 vykonanie prepravy s miestom nakládky v meste Malo (Taliansko) a miestom
určenia v Nižnom Novgorode (Rusko). V bode 7. oboch objednávok je uvedené, že prepravca je
povinný zachovávať neutralitu vo vzťahu k odosielateľovým klientom. Pre každú zo zmluvných strán sa
vyžaduje ochrana obchodných záujmov. V prípade porušenia tohto ustanovenia, má objednávateľ právo

dožadovať sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- eur.

14. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 13.12.2018 žalobca
potvrdil obe objednávky žalovaného, pričom v potvrdeniach bolo uvedené, že „Podmienky uvedené
na prepravnom príkaze platia len vtedy, keď ich písomne akceptujeme pri potvrdení prepravného

príkazu. Platí to predovšetkým pre podmienky objednávok, ktoré sa odchyľujú od našej ponuky, ktoré sú
nezvyčajné alebo jednostranne nevýhodné (ako penále, dohody o ochrane zákazníka a klauzuly ručenia
prekračujúce ustanovenia CMR).“ Okrem toho je v potvrdení objednávok uvedené, že ,,dodržanie
termínov je pre dopravcu záväzné iba na základe jednoznačného potvrdenia a platí len za predpokladu
prepravy uskutočnenej za normálnych a predvídateľných podmienok.“

15. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané i to, že žalobca v decembri 2018
uskutočnil prepravu tovaru do miesta určenia pre žalovaného. Počas uskutočňovania medzinárodnej
cestnej prepravy boli pre zabezpečenie každej z objednaných prepráv vystavené dva CMR listy. Zároveň
súd prvej inštancie poukázal, že medzi stranami nebolo sporné, že zásielka bola doručená do miesta

určenia bez poškodenia.

16. Z WhatsApp komunikácie sporových strán zo dňa 14.12.2018 a zhodne zo svedeckej výpovede F. G.
súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný mal vedomosť o potrebe vyhotovenia nových CMR dokladov
a žalobcovi za účelom ich vystavenia poskytol potrebné údaje. Z mailovej komunikácie sporových strán

súd prvej inštancie zistil, že žalovaný dňa 11.1.2018 zaslal zamestnankyni žalobcu e-mail s predmetom
„reklamácia“, v ktorom uviedol, že nie je bežné vymeniť CMR doklady a že takýto postup neodsúhlasil.
Zároveň dodal, že tento postup oznámi príslušným orgánom. Následne dňa 18.1.2019 oznámil žalovaný
Colnému úradu Košice nezrovnalosti pri preprave tovaru. Colný úrad Košice a Kriminálny úrad finančnej
správy Košice v súvislosti so skutočnosťami, ktoré žalovaný Colnému úradu Košice oznámil, neviedli

žiadne konanie a nezistili porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov.

17. Súd prvej inštancie ďalej zistil, dňa 10.1.2019 vystavil žalobca pre žalovaného faktúru č. 698300,
ktorou žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 4.200,- eur a faktúru č. 698293, ktorou žalovanéhovyzval na zaplatenie sumy 4.200,- eur, pričom žalovaný žalobcovi tieto faktúry nezaplatil. Listom zo dňa
18.3.2019 žalovaný oznámil žalobcovi jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok. Pohľadávka
žalovaného proti žalobcovi mala podľa žalovaného vzniknúť na základe bodu 7. objednávok, v zmysle

ktorého mal žalobca porušiť povinnosť zachovávať nestrannosť voči obchodným partnerom žalovaného
tým, že žalobca sa podľa žalovaného snažil o prebratie obchodného partnera žalovaného, z ktorého
dôvodu žalovanému vznikol proti žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2 x 10.000,-
eur. Žalobca v liste zo dňa 19.03.2019 jednostranné započítanie pohľadávok odmietol.

18. Z listinných dôkazov predložených žalovaným súdu prvej inštancie vyplynulo, že za vykonanú
prepravu tovaru vystavil žalovaný svojmu klientovi - spoločnosti ARTEFERRO RUSIA Ltd. dňa
14.12.2018 faktúru č. 66 na sumu 4.250,- eur a dňa 18.12.2018 faktúru č. 67 na sumu 4.250,- eur.
ARTEFERRORUSIALtd.odmietlažalovanémuzaplatiťfaktúruč.67,zdôvoduoneskorenéhodoručenia
tovaru spôsobeného v dôsledku colnej kontroly vyvolanej výmenou CMR dokladov.

19. Z výsluchu svedkyne F. G. uskutočnenej dožiadaným súdom, súd prvej inštancie zistil, že táto
svedkyňa je zamestnankyňou žalobcu od februára 2008. Žalobca v decembri 2018 vykonával prepravu
tovaru z Talianska do Ruska pre žalovaného. Na dovoz tovaru do Ruska bolo potrebné udelenie
osobitného povolenia, avšak bežný kontingent dovozných povolení bol v decembri 2018 už vyčerpaný.
Z tohto dôvodu sa vystavili dva osobitné doklady CMR, jeden na prepravu tovaru z Talianska na Ukrajinu

a druhý z Ukrajiny do Ruska. Iná alternatíva na prevoz tovaru nebola možná a celý postup prepravy
bol odsúhlasený konateľom žalovaného. Svedkyňa vypovedala, že môže s istotou potvrdiť, že tovar
počas medzinárodnej prepravy z Talianska do Ruska nebol prekladaný. To isté nákladné motorové
vozidlo, ktoré bolo naložené v Taliansku, bolo vyložené v Rusku. Ako doklad predložila nákladné listy,
v ktorých vyznačila označenia nákladného motorového vozidla a nakladača a poukázala, že tie isté

čísla sú uvedené na stanici vykládky. K uvedeniu iných evidenčných čísel ťahačov a návesov došlo
z dôvodu omylu svedkyne. Svedkyňa zdôraznila, že v dokladoch CMR sú všetky evidenčné čísla
uvedené správne. Pokiaľ ide o druhú zákazku, tam boli všetky evidenčné čísla uvedené správne aj v
objednávke aj v CMR dokladoch. Pokiaľ ide o iné osoby odosielateľov uvedené na jednotlivých CMR
listoch, k tomu svedkyňa uviedla, že tento postup bol odsúhlasený konateľom žalovaného. K zmene

odosielateľanaCMRlistochdošlozdôvodu,abyprepravcadostalosobitnépovolenienadovoztovarudo
Ruska. Svedkyňa ďalej vypovedala, že stratou alebo poškodením nákladného listu CMR sa na platnosti
zmluvy o preprave nič nemení. Tovar bol riadne prepravený, bez ohľadu na tieto doklady. Dodala,
že počas uskutočňovania medzinárodnej cestnej prepravy v decembri roku 2018, došlo k zdržaniu
kamiónov na ukrajinsko-ruských hraniciach, pričom pre toto zdržanie neexistuje osobitný dôvod, pretože

pri dovoze tovaru do Ruska dochádza k omeškaniu pravidelne a nie je v možnostiach žalobcu vyhnúť
sa týmto omeškaniam. Poukázala, že tovar bol z bodu A do bodu B prevezený bez poškodenia. V
prípade zmeny druhu prepravy v priebehu prepravy žalobca vždy informuje svojho klienta a zabezpečí
si jeho súhlas. V prejednávanom prípade ale nedošlo k žiadnej zmene v druhu prepravy, preto nebol
potrebný súhlas žalovaného. Počas vykonávania medzinárodnej cestnej prepravy, žalovaný sa na túto

prepravu nesťažoval. K obsahu zmluvy uzavretej sporovými stranami svedkyňa uviedla, že podmienky
zákazky o preprave platia iba vtedy, ak sa v potvrdení zákazky vyslovene akceptujú. Potvrdenie zákazky
odkazuje iba na podmienky spoločnosti žalobcu a žalobca vždy uzatvára zmluvu o preprave iba za týchto
podmienok. Pokiaľ ide o námietku neutrality, svedkyňa uviedla, že spoločnosť IND.I.A.S.p.A Taliansko
a spoločnosť ARTEFERRO sú dlhodobými obchodnými partnermi žalobcu.

20. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 1, 4, 6 ods. 1, 9 ods. 1, 14 ods. 2, 19, 23 ods. 5,
30 ods. 3, 41 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR)
a tiež podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím
I). Ďalej podľa §§ 43a ods. 1, 2; 43c ods. 1; 44 ods. 2; 544 ods. 1, 2; 580 Občianskeho zákonníka, ktoré

obsahujú úpravu návrhu na uzavretie zmluvy, prijatia návrhu, okamihu uzavretia zmluvy, vymedzenie
pojmu zmluvnej pokuty, účinkov započítania a podľa §§ 1 ods. 2; 323 ods. 1, 2; 407 ods. 2, 3; 365
ods. 1; 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré obsahujú úpravu rozsahu pôsobnosti Obchodného
zákonníka, uznania záväzku, uznania záväzku na základe platenia úrokov, omeškania dlžníka a nárokov
veriteľa, ktoré s omeškaním dlžníka súvisia a podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.

z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý upravuje výšku úroku
z omeškania.21. Súd prvej inštancie posudzoval práva a povinnosti zmluvných strán prioritne podľa Dohovoru CMR
(článok 1 CMR) a otázky neupravené dohovorom (napr. výklad vôle zmluvných strán, proces uzatvárania
zmluvy, započítanie, uznanie záväzku, zmluvná pokuta) podľa právneho poriadku určeného kolíznou

úpravou (nariadenie článok 3 a článok 5 Rím I). Nakoľko zo zhodného vyjadrenia sporových strán na
pojednávaní dňa 22.1.2022 súd prvej inštancie zistil, že si strany zvolili pre úpravu vzájomného vzťahu
slovenský právny poriadok, posúdil otázky neupravené CMR dohovorom podľa právneho poriadku SR.

22. Za nesporné medzi stranami považoval súd prvej inštancie, že dňa 13.12.2018 uzatvorili na základe

objednávok žalovaného dve zmluvy o cestnej preprave tovaru. Žalobca ako dopravca prepravil pre
žalovaného ako objednávateľa zásielku do miesta určenia bez poškodenia. Počas každej z prepráv
vystavil dva CMR listy - jeden na časť trasy Taliansko - Ukrajina a jeden na časť trasy Ukrajina - Rusko.
Žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 698300 na sumu 4.200,- eur a č. 698293 na sumu 4.200,- eur,
ktoré žalovaný nezaplatil.

23. Sporné medzi stranami podľa súdu prvej inštancie bolo, či súčasťou ich zmluvného vzťahu bolo
dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad porušenia povinnosti neutrality zo strany dopravcu, či bola
preprava vykonaná riadne a včas, či žalovaný nedostatky prepravy riadne a včas reklamoval, či
žalovanému vznikla v dôsledku vadne uskutočnenej prepravy škoda a či žalovaný kompenzačnými
námietkami uznal záväzok uplatnený žalobou.

24. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný v konaní vzniesol dve kompenzačné námietky, keď vo
vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku započítal svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a nárok na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená uskutočnením dopravy v rozpore s dojednanými podmienkami
prepravy.

25.Priposudzovaníprvejkompenzačnejnámietkysasúdprvejinštancieprioritnezaoberalotázkou,čisa
ustanovenie o zmluvnej pokute stalo súčasťou zmluvného vzťahu sporových strán. Uviedol, že dohoda
o zmluvnej pokute je dvojstranným právnym úkonom, preto na jej uzavretie je potrebný návrh, ako
jednostrannýadresovanýprejavvôle,ktorýmnavrhovateľnavrhujedruhémuurčitémusubjektuuzavretie

zmluvy, ale aj jednostranný právny úkon tohto subjektu adresovaný navrhovateľovi, ktorým prejavuje
vôľu návrh prijať. Poukázal, že žalobca v potvrdení objednávky uviedol, že podmienky uvedené na
prepravnom príkaze platia len vtedy, keď ich písomne akceptuje pri potvrdení prepravného príkazu. Platí
to predovšetkým pre podmienky objednávok, ktoré sa odchyľujú od jeho ponuky, ktoré sú nezvyčajné
alebo jednostranne nevýhodné (penále, dohody o ochrane zákazníka a klauzuly ručenia prekračujúce

ustanovenia CMR). Jednostranný právny úkon akceptanta, ktorým odmietol dojednanie o ochrane
zákazníka a dojednanie penále je dostatočne určitým prejavom vôle, ktorý podľa súdu prvej inštancie
vylučuje uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute pre absentujúci súhlasný prejav vôle akceptanta.
Vzhľadom na citovanú výhradu v potvrdení objednávky súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno o dojednaní zmluvnej pokuty, lebo nepredložil žiaden iný dôkaz, z ktorého

by bolo možné dôvodiť akceptáciu návrhu na uzavretie dohody o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie
preto uzavrel, že táto dohoda sa nikdy nestala súčasťou vzťahu sporových strán a vzhľadom na vyššie
uvedené závery už nepovažoval za potrebné zaoberať sa skutkovými tvrdeniami žalovaného o porušení
tzv. povinnosti neutrality.

26. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že základom argumentácie žalovaného pri druhej kompenzačnej
námietke bolo, že žalobca nevykonal prepravu zásielky riadne a včas, čím žalovanému spôsobil
škodu. Žalovaný dôvodil, že žalobca tovar prekladal a vo svojich vyjadreniach poukázal na chybný
zápis ŠPZ čísel. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaného neboli podľa súdu prvej inštancie vykonaným
dokazovaním potvrdené. Zo svedeckej výpovede svedkyne F. G., ktorú žalovaný nespochybnil, naopak

vyplynulo, že k prekládke tovaru nedošlo a na CMR listoch boli uvedené správne ŠPZ čísla vozidiel
použitých pri preprave. Zároveň súd prvej inštancie dodal, že v zmysle článku 4 Dohovoru CMR, by
takéto prípadné nedostatky nákladných listov nemali vplyv na platnosť prepravnej zmluvy.

27. Ďalšie skutkové tvrdenia žalovaného, podľa ktorých žalobca vykonal prepravu v rozpore s

dojednanými podmienkami, keď za účelom prepravy zásielky do Ruska vystavil dva CMR doklady na
realizáciukaždejprepravnejzmluvy,rovnakonebolipodľasúduprvejinštancievykonanýmdokazovaním
potvrdené. Naopak, z WhatsApp komunikácie sporových strán zo dňa 14.12.2018 a zhodne zo
svedeckej výpovede F. G., súd prvej inštancie zistil, že žalovaný o tomto spôsobe prepravy vedel asúhlasil s ním. Dodal, že vzhľadom na vyčerpanie dovozných oprávnení išlo o jediný možný spôsob
realizácie prepravnej zmluvy.

28. Pokiaľ žalovaný argumentuje oneskoreným dodaním zásielky adresátovi, súd prvej inštancie
poukázal na výhradu žalobcu obsiahnutú v potvrdení objednávky, v zmysle ktorej prípadný termín
doručenia musí byť dopravcom výslovne akceptovaný. Žalobca v konaní netvrdil, že sa so žalovaným
dohodol na dodaní zásielky v konkrétny deň, ani zo žiadneho z predložených dôkazov nemožno dôvodiť,
že sa žalobca na doručenie zásielky v konkrétny deň zaviazal. Ak tak urobil žalovaný vo vzťahu k svojmu

zmluvnému partnerovi, dohoda o termíne dodania zásielky sa tým nestala súčasťou zmluvného vzťahu
sporových strán. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca nie je zodpovedný za škodu
spôsobenúoneskorenýmdodanímzásielky,nakoľkoabsentujeprvýpredpokladzodpovednostizaškodu
- porušenie právnej povinnosti.

29. Pre doplnenie ešte súd prvej inštancie dodal, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že započítaním

tvrdenej pohľadávky žalovaného (najprv pohľadávky na zaplatenie zmluvnej pokuty a neskôr aj
procesnejkompenzačnejnámietkynazaplatenienáhradyškody)žalovanýuznaldlh,ktorýjepredmetom
sporu. Dôvodil pritom novšou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej právny
úkon smerujúci k započítaniu, nie je zároveň uznaním záväzku, ktorý mal zaniknúť započítaním, ibaže
by vôľa k uznaniu záväzku bola v právnom úkone obsiahnutá (NS ČR sp. zn. 23Cdo 3549/2007).

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie považoval žalobu v časti
o zaplatenie istiny 8.400,- eur za dôvodnú. Keďže sa žalovaný dostal nezaplatením splatných faktúr do
omeškania, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v
zákonnej výške 8 % ročne podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení § 1 ods. 1 Nariadenia

vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to
počnúcdňomnasledujúcimpouplynutídodatočnejlehotynaplnenieposkytnutejžalobcom.Zároveňsúd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Uviedol, že
žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, preto mu proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Zastavenie konania o časti príslušenstva pohľadávky nemá podľa súdu prvej inštancie
na posudzovanie miery úspechu v konaní právny význam.

32. Proti výrokom I., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP),
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h) CSP).

33. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a nesprávne
právne posúdil vec, nakoľko nezohľadnil žalovaným uplatnené kompenzačné námietky a nesprávne
vyhodnotil oprávnenie žalobcu na zmenu prepravných podmienok. Následne súd prvej inštancie
nezdôvodnil rozhodnutie o nevydaní rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP na návrh žalovaného

prednesený na pojednávaní dňa 4.11.2019.

34. Žalovaný dôvodil, že strany boli predvolané na pojednávanie dňa 4.11.2019 o 10:00 hod.
a v predvolaní boli poučené o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, pre prípad nedostavenia sa
na pojednávanie a súčasného neospravedlnenia neprítomnosti na pojednávaní včasnými a vážnymi

okolnosťami. Žalovaný poukázal, že právny zástupca žalobcu prevzal upovedomenie o termíne
pojednávania dňa 11.10.2019. Dňa 4.11.2019 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd prvej
inštancie oboznámil podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 3.11.2019, ktorým požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu úmrtia v rodine advokátskeho koncipienta. Po oboznámení žiadosti o odročeniepojednávania žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 278 CSP, keďže mal za to, že dôvod odročenia pojednávania nastal v rodine advokátskeho
koncipienta, ktorý nebol priamo splnomocnený žalobcom na zastupovanie, preto nebola splnená

podmienka ospravedlnenia neúčasti žalobcu na pojednávaní z vážnych dôvodov. Poukázal, že pokiaľ
sa nemohol pojednávania zúčastniť advokátsky koncipient poverený účasťou na pojednávaní, mohol
sa pojednávania zúčastniť minimálne niektorý z advokátov – spoločníkov právneho zástupcu žalobcu.
Dôvodil i tým, že k žiadosti o odročenie pojednávania nebola pripojená substitučná plná moc alebo
poverenie udelené advokátskemu koncipientovi, v ktorého rodine došlo k úmrtiu. Súd prvej inštancie ale

návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel a pojednávanie odročil na termín 22.1.2020.

35. K dôvodu odročenia pojednávania týkajúceho sa úmrtia v rodine advokátskeho koncipienta žalovaný
primárne uviedol, že nespochybňuje objektívnosť a vážnosť dôvodu, pre ktorý sa pojednávania nemohol
zúčastniť advokátsky koncipient, avšak nešťastná udalosť v rodine advokátskeho koncipienta, nebola
podľa neho objektívnou prekážkou neúčasti iného člena advokátskej kancelárie právneho zástupcu

na pojednávaní. V tejto súvislosti poukázal, že splnomocnenie na zastupovanie žalobcu v konaní
nebolo udelené advokátskemu koncipientovi JUDr. Tomášovi Klinkovi, ale bolo udelené advokátskej
kancelárii Bukovinský & Chlipala, s.r.o., ktorá ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, v čase
konania pojednávania mala dvoch advokátov ako spoločníkov a konateľov, ktorí sa mohli pojednávania
zúčastniť. Vzhľadom na to, že udalosť, ktorá bola dôvodom pre odročenie pojednávania nastala dňa

3.11.2019, podľa žalovaného sa iný člen advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobcu mohol
objektívne presunúť na miesto konania súdneho pojednávania, ktoré sa konalo dňa 4.11.2019. Žalovaný
tiež vo vzťahu k splneniu podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie uviedol, že dôvod odročenia
pojednávania nebol následne zo strany právneho zástupcu, súdu prvej inštancie, preukázaný. Rovnako
nebolo žalobcom v konaní preukázané poverenie, resp. substitučná plná moc udelená JUDr. Tomášovi

Klinkovi na zastupovanie žalobcu na pojednávaní dňa 4.11.2019.

36. Na podporu svojich tvrdení poukázal žalovaný na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4Obdo/34/2020 zo dňa 31.8.2020, podľa ktorého z ust. § 278 ods. 1 CSP vyplýva
povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil,

ak to navrhne žalovaný a sú zároveň splnené procesné podmienky na jeho vydanie.

37. Ďalej žalovaný uviedol, že spochybňuje aj právne účinky podanej žiadosti žalobcu o odročenie
pojednávania a to z dôvodu, že advokátsky koncipient JUDr. Tomáš Klinka nebol splnomocnený na
podanie žiadosti o odročenie pojednávania, pričom žiadosť o odročenie pojednávania bola podaná

a podpísaná práve týmto advokátskym koncipientom a nebolo k nej priložené poverenie právneho
zástupcu žalobcu advokátskej kancelárie Bukovinský & Chlipala, s.r.o., udelené advokátskemu
koncipientovi na podanie žiadosti o odročenie pojednávania. V tomto kontexte žalovaný zdôraznil, že
v zmysle predpisov Slovenskej advokátskej komory môže byť advokátsky koncipient poverený iba na
konkrétny úkon právnej služby. Vzhľadom na to, že z údajov obsiahnutých v elektronickom súdnom

spise Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. 31Cb/55/2019 vyplýva, že substitučná plná moc
bola v elektronickom súdnom spise zaevidovaná až ku dňu 12.11.2019, pričom žiadosť o odročenie
pojednávania bola zaevidovaná ku dňu 4.11.2019, mal žalovaný za to, že advokátsky koncipient JUDr.
Tomáš Klinka nebol oprávnený na podanie žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného vo veci
na deň 4.11.2019, čím súd prvej inštancie na predmetnú žiadosť nemal vôbec prihliadať. Žalovaný

preto argumentoval, že boli splnené všetky podmienky predpokladané CSP, a to žalobca (i) bol riadne
upovedomený o termíne pojednávania, (ii) bol poučený o predpokladoch a možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie podľa § 278 CSP, (iii) nedostavil sa na pojednávanie a (iv) neospravedlnil svoju
neúčasťnapojednávanívčasavážnymiokolnosťami.Žalovanýtvrdil,žežalobcanepreukázalexistenciu
vážneho dôvodu brániaceho mu v účasti na pojednávaní, preto mal súd prvej inštancie podľa § 278 CSP

na návrh žalovaného vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu.

38. Berúc do úvahy nevydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP na návrh žalovaného,
žalovaný dôvodil, že predmetné pochybenie súdu prvej inštancie zakladá inú vadu konania, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko súd prvej inštancie mal vydať už dňa 4.11.2019

rozsudok pre zmeškanie žalobcu, s ohľadom na jeho neprítomnosť na pojednávaní bez uvedenia
vážneho dôvodu v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít. Zároveň dodal, že súd prvej inštancie
sa v napadnutom rozsudku nezmienil o návrhu žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie,
nevyporiadal sa s námietkami žalovaného a nezdôvodnil, na základe čoho nemal za splnené podmienkyna vydanie rozsudku pre zmeškanie predpokladané § 278 CSP. Preto mal žalovaný za to, že vo vzťahu
k zamietnutiu návrhu žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 287 CSP vyjadrenom na
pojednávaní dňa 4.11.2019, mal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviesť argumenty, ktoré by

jasne, zrozumiteľne a dostatočne konkrétne vyvrátili alebo spochybnili tvrdenie príslušnej strany sporu,
t. j. žalovaného ohľadne nesplnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie predpokladaných
§ 278 CSP. V danom prípade však súd prvej inštancie odignoroval žalovaným uplatnený nárok na
vydanie rozsudku pre zmeškanie spolu s uvedením argumentácie žalovaného ohľadne objektívnej
možnosti účasti iného člena advokátskej kancelárie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní,

vrátane námietky oprávnenosti advokátskeho koncipienta podať žiadosť o odročenie pojednávania
pre nedostatok poverenia zo strany advokátskej kancelárie Bukovinský & Chlipala, s.r.o. Mal za to,
že absencia zdôvodnenia nevyhovenia návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie a rozhodnutie o
odročení pojednávania zakladá arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dodal, že nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v porušení práva strán sporu na riadne odôvodnenie
napadnutého rozsudku, je porušením práva na spravodlivý proces.

39. Ďalej žalovaný poukázal, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe, lebo dospel k záveru, že
žalobca uniesol dôkazné bremeno, čo do oprávnenosti uplatneného nároku a zároveň žalovaný
nepreukázal existenciu dojednania o zmluvnej pokute a nároku na náhradu škody v príčinnej súvislosti
s uskutočnením dopravy tovaru v rozpore s dojednanými podmienkami prepravy.

40. K podmienkam prepravy žalovaný uviedol, že v zmysle objednávky žalovaného č. 102018-75 mala
byť preprava vykonaná ťahačom s ŠPZ: A. XXXX B. spolu s návesom s ŠPZ: A. XXXX C.. V zmysle
CMR bola preprava uskutočnená titulom objednávky č. 102018-75 prostredníctvom iného vozidla s ŠPZ:
A. XXXX B. a ŠPZ: A. XXXX C.. Ďalej v zmysle objednávky žalovaného č. 102018-76 mala byť preprava

vykonaná ťahačom s ŠPZ: A. XXXX B. spolu s návesom s ŠPZ: A. XXXX C.. V zmysle CMR bola
preprava uskutočnená titulom objednávky č. 102018-76 prostredníctvom iného vozidla s ŠPZ: A. XXXX
B. a ŠPZ: A. XXXX C.. Vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca porušil zmluvné
dojednania prepravy, keď bez súhlasu žalovaného použil na prepravu tovaru iné vozidlá, než tie, ktoré
boli dojednané na základe objednávok žalovaného.

41. I keď sa súd prvej inštancie v odseku 19. napadnutého rozsudku odvolával na výpoveď svedkyne
F. G., ktorá mala potvrdiť vedomosť žalovaného o zmene v prepravných podmienkach, dôvodil, že
zo žiadneho dôkazu podľa žalobcu nevyplýva, že vyjadril výslovný súhlas so zmenou v prepravných
podmienkach a dodal, že z jeho strany takýto súhlas udelený nebol. V tejto súvislosti sa podľa

žalovaného súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou uvedenou v odseku 21.
napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný 11.1.2019 reklamoval podmienky
uskutočnenej prepravy u žalobcu a následne dňa 18.1.2019 oznámil vyššie uvedené nezrovnalosti
aj Colnému úradu Košice. Žalovaný dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil oprávnenie
žalobcu na zmenu prepravných podmienok, keď nezohľadnil, že v konaní nebolo preukázané, že by

žalovaný udelil súhlas so zmenenými podmienkami prepravy. V kontexte absencie súhlasu žalovaného
so zmenou v prepravných podmienkach nebola preprava vykonaná riadne, čím sa žalobca dostal do
omeškania so splnením zmluvne dojednanej povinnosti.

42. So zreteľom na omeškanie nevznikol podľa žalovaného žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej

odplaty, preto bola žaloba podaná predčasne. Rovnako súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne
vyhodnotil aj kompenzačnú námietku vo výške 4.250,- eur, ktorá žalovanému vznikla v priamej príčinnej
súvislosti s porušením podmienok prepravy, kedy klient žalovaného ARTEFERRO RUSSIA Ltd. odmietol
žalovanému zaplatiť sumu vo výške 4.250,- eur z dôvodu omeškania s dodaním tovaru. Žalovaný tvrdil,
že pokiaľ by nedošlo k zmene prepravných podmienok a tovar by bol doručený riadne a včas, žalovaný

by sa nedostal do omeškania s dodaním tovaru vo vzťahu ku klientovi ARTEFERRO RUSSIA Ltd.

43. Žalovaný nesúhlasil ani s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nepreukázal existenciu dojednania
o zmluvnej pokute a to v kontexte údajnej výhrady žalobcu v potvrdení objednávok. Mal za to, že
potvrdením objednávok dňa 13.12.2018 žalobca akceptoval objednávku žalovaného ako celok, a preto

je dojednanie bodu 7. objednávok žalovaného riadne a platne uzatvoreným zmluvným dojednaním. Súd
prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne vyhodnotil ustanovenie potvrdenia objednávok žalobcu v
znení „podmienky uvedené na prepravnom príkaze platia len vtedy, keď ich písomne akceptujeme pri
potvrdení prepravného príkazu. Platí to predovšetkým pre podmienky objednávok, ktoré sa odchyľujúod našej ponuky, a ktoré sú nezvyčajné alebo jednostranne nevýhodné (ako penále, dohody o ochrane
zákazníka a klauzuly ručenia prekračujúce ustanovenia CMR).“ Dôvodil, že z predmetného ustanovenia
nie je zrejmé, čo znamená pojem „nezvyčajné“ alebo „jednostranne nevýhodné“, pričom zo žiadneho

ustanovenia potvrdenia objednávok žalobcu nevyplýva výslovná výhrada, resp. odmietnutie bodu 7.
objednávok žalovaného. Preto súd prvej inštancie nesprávne posúdil dojednanie o zmluvnej pokute pre
prípad porušenia neutrality vo vzťahu ku klientom žalovaného.

44. Žalovaný uzavrel, že v dôsledku nesprávneho posúdenia ustanovení o zmluvnej pokute obsiahnutej

v objednávkach žalovaného, ako i dôsledkom nesprávneho posúdenia o udelení súhlasu žalovaného so
zmenou prepravných podmienok, súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie odmeny za vykonanú prepravu. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne posúdil
žalovaným vznesenú kompenzačnú námietku, čo do vzniknutého nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty
a čo do vzniknutého nároku na náhradu škody, ktorá žalovanému vznikla neuhradením faktúry zo strany
klienta žalovaného ARTEFERRO RUSSIA Ltd. pre omeškanie s dodaním prepravovaného tovaru.

45. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu napadnutom
odvolaním žalovaného potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že z dôvodu náhleho úmrtia v rodine
právneho zástupcu žalobcu, a to konkrétne v rodine povereného advokátskeho koncipienta JUDr.
Tomáša Klinku, ktorý mal žalobcu na označenom pojednávaní zastupovať, žalobca ospravedlnil svoju

neprítomnosť na pojednávaní v žiadosti o odročenie pojednávania podaného 3.11.2019, v ktorom tieto
dôvody uviedol s tým, že sa na toto pojednávanie nemôže z objektívnych dôvodov dostaviť. Poukázal,
že žalovaný na pojednávaní dňa 4.11.2019 navrhol súdu prvej inštancie vydať rozsudok pre zmeškanie
žalobcu z dôvodu, že sa nedostavil na termín pojednávania napriek tomu, že bol na neho predvolaný
a bol zároveň poučený o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie. Súd prvej inštancie tomuto návrhu

žalovaného nevyhovel a pojednávanie odročil. Následne v spore boli vykonané ďalšie pojednávania,
pričom žalovaný v odvolaní namieta postup súdu ohľadne odročenia pojednávania a nevyhoveniu jeho
návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu.

46. Žalobca mal za to, že postup súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel návrhu žalovaného na

rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 278 CSP bol správny. Uviedol, že jediný
dôvod, ktorý spôsobil neprítomnosť žalobcu, resp. jeho zástupcu na pojednávaní spočíval v tom, že
v nedeľu 3.11.2019 o 22:30 hod. sa advokátsky koncipient JUDr. Tomáš Klinka, ktorý bol poverený
na zastupovanie žalobcu, dozvedel o náhlom úmrtí vo svojej rodine. Žalobca prostredníctvom svojho
zástupcu bezodkladne - ešte pred polnocou v nedeľu 3.11.2019 – o tom informoval súd prvej

inštancie a z tohto dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Medzi momentom, kedy sa poverený
advokátsky koncipient JUDr. Tomáš Klinka dozvedel o náhlom úmrtí vo svojej rodine a samotným
termínom pojednávania zostával časový úsek 10 a pol hodiny, v prevažnej časti v nočných hodinách
(22:30 – 06:00). Za týchto okolností bolo objektívne nemožné dostaviť sa z Bratislavy, kde sídli
advokátska kancelária právneho zástupcu žalobcu do Košíc, kde sa na súde prvej inštancie malo

konať pojednávanie a v tomto rovnakom čase sa dať zastúpiť na pojednávaní iným advokátom,
prípadne advokátskym koncipientom, a to bez ohľadu na počet konateľov, spolupracujúcich advokátov,
či koncipientov u právneho zástupcu žalobcu. Žalobca dôvodil, že akýkoľvek právnik, ktorý by mal
prevziať zastupovanie žalobcu v nočných hodinách (22:30 – 06:00), nebol k dispozícii a musel by
v zostávajúcom čase (06:00 – 09:00) obdŕžať nové poverenie, resp. substitučné splnomocnenie,

prevziať advokátsky spis, naštudovať prípad po skutkovej a právnej stránke, zariadiť si posun ostatných
pracovných povinností, ktoré mal na daný deň (pondelok) naplánované (čo pri termínovaných úkonoch
ani nie je prípustné), čo podľa žalobcu nie je možné spravodlivo požadovať od akejkoľvek osoby.

47. Žalobca poukázal na ust. § 183 ods. 2 CSP, podľa ktorého od advokáta nemožno spravodlivo

požadovať zastúpenie iným advokátom, ak udalosti na odročenie pojednávania nastali krátko pred
pojednávaním. Pojem „krátko pred pojednávaním” v tomto prípade bol podľa žalobcu nepochybne
naplnený, pretože doba 10 a pol hodiny, navyše v prevažnej časti v nočných hodinách, nie je dostatočná
na akýkoľvek postup právneho zástupcu žalobcu v súlade s Advokátskym poriadkom, či zákonom o
advokácii, kedy advokát je zároveň povinný postupovať pri poskytovaní svojich služieb s odbornou

starostlivosťou v záujme klienta. Argumentoval, že za týchto okolností verejný záujem na rýchlosti a
hospodárnosti konania nesmie prevážiť nad procesným právom žalobcu na zastúpenie advokátom. Súd
prvej inštancie tak nemal inú možnosť, ako pojednávanie odročiť. Dodal tiež, že aj napriek tomu, žežalovaný v odvolaní vyčerpávajúco odkazuje na rôzne rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory, či
judikatúru, tieto rozhodnutia nie sú aplikovateľné na tento prípad.

48. Ďalej žalobca uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 13. decembra 2018,
sp. zn. II. ÚS 369/2018 uviedol, že „rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok
predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Pokiaľ sa týka procesnej pasivity túto
treba posudzovať tak, že žalovaný subjektívne aj napriek tomu, že mohol vo veci nekoná, nemá o
pojednávanie záujem a z toho dôvodu je na mieste „sankcionovať“ ho rozsudkom pre zmeškanie.“

Mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ako
správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, pretože žalobca nebol v spore pasívny a jeho právny zástupca
bezodkladne oznámil súdu (a dokonca ako aj žalovanému a tlmočníkovi) podaním zo dňa 3.11.2019
objektívny dôvod na jeho strane, ktorý mu bráni zúčastniť sa na pojednávaní v súlade s tým, ako
predpokladá § 183 ods. 3 CSP. Žalobca poukázal, že žalovaný v odvolaní pritom nespochybňuje
dôležitosť samotného dôvodu (náhle úmrtie v rodine), ale tvrdí, že právny zástupca žalobcu mal za seba

na pojednávanie zabezpečiť náhradu, či už konateľa alebo iného substitučného zástupcu.

49. V časti spochybňovania právnych účinkov podania žalobcu zo dňa 3.11.2019 (žiadosť o odročenie
pojednávania), žalobca uviedol, že predmetné podanie bolo odoslané z elektronickej schránky právneho
zástupcu žalobcu a bolo doplnené substitučným splnomocnením advokátskeho koncipienta JUDr.

Tomáša Klinku na zastupovanie splnomocniteľa v jednotlivých úkonoch právnej služby realizovaných
elektronicky v akejkoľvek právnej veci, v ktorej bola klientom udelená plná moc splnomocniteľovi,
a to v rozsahu takejto plnej moci. Špecificky je v substitučnej moci uvedené, že splnomocnenec je
oprávnený podpísať a podať akékoľvek elektronické podanie, vrátane jeho príloh najmä prostredníctvom
ústredného portálu verejnej správy H. (napr. elektronická schránka, všeobecná agenda), pričom

to zahŕňa právne úkony realizované elektronicky súvisiace s predmetnou právnou vecou, najmä
doplnenia, úpravy, zmeny, späťvzatia podania alebo jeho časti, súvisiaca elektronická komunikácia.
Takto vymedzenú substitučnú plnú moc pre svojich koncipientov právny zástupca žalobcu dlhodobo
využíva v stovkách súdnych a iných konaní pred desiatkami súdov a iných orgánov verejnej moci.
Dokonca ani v rámci tohto súdneho konania - pred podaním odvolania – nedošlo k spochybneniu

právnych účinkov takejto substitučnej plnej moci, pričom na základe nej boli realizované všetky písomné
podania, vrátane podania žaloby a vyjadrenia k odporu.

50. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že v substitučnej plnej moci advokátskeho
koncipientamusíbyťvždyšpecifikovanýkonkrétnyúkonprávnejslužbyadokoncakaždýprocesnýúkon,

akým je napr. podanie žiadosti o odročenie pojednávania, lebo by išlo o prehnaný formalizmus, ktorý
nemázákladanivzákoneoadvokácii.Rovnakopodľažalobcunemožnosúhlasiťstvrdenímžalovaného,
že k žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 3.11.2019 nebola pripojená žiadna substitučná plná
moc alebo poverenie udelené advokátskemu koncipientovi JUDr. Tomášovi Klinkovi na zastupovanie
na pojednávaní vytýčenom vo veci na deň 4.11.2019, pričom substitučná plná moc alebo poverenie

na zastupovanie na predmetom pojednávaní udelené JUDr. Tomášovi Klinkovi nebolo predložené
ani dodatočne. V tomto smere žalobca poukázal na skutočnosť vyplývajúcu zo súdneho spisu, že
na pojednávaní 22.1.2020 bola zo strany právneho zástupcu žalobcu založená substitučná plná
moc datovaná 28.1.2019. Okrem toho podľa žalobcu nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalovaného, že
vzhľadom na skutočnosť, že z údajov obsiahnutých v elektronickom súdnom spise Okresného súdu

Košice II vo veci sp. zn. 31Cb/55/2019 vyplýva, že substitučná plná moc bola v elektronickom súdnom
spise zaevidovaná až ku dňu 12.11.2019, pričom žiadosť o odročenie pojednávania bola zaevidovaná
ku dňu 4.11.2019, preto advokátsky koncipient JUDr. Tomáš Klinka nebol oprávnený na podanie žiadosti
o odročenie pojednávania vytýčeného vo veci na deň 4.11.2019, čím súd prvej inštancie na predmetnú
žiadosť nemal vôbec prihliadať. Žalobca považoval tieto tvrdenia za zavádzanie súdu, nakoľko moment

založenia plnej moci do súdneho spisu nie je vôbec rozhodujúci pre posúdenie, či zástupca, resp.
substitučný zástupca bol oprávnený na vykonanie procesného úkonu alebo nie.

51. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne v napadnutom rozsudku
odôvodnil, či okolnosti odročenia pojednávania sú alebo nie sú dôležité, resp. vážne alebo

ospravedlniteľné, táto námietka je nedôvodná, nakoľko predmetná požiadavka a rovnako aj súdne
rozhodnutia, na ktoré žalovaný v tejto súvislosti poukazuje, sa vzťahuje špecificky na prípady, keď
súd vydá rozsudok pre zmeškanie, následne je podaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
alebo odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Žalobca argumentoval, že vodôvodnení rozsudku sa vo všeobecnosti neuvádza celý procesný priebeh konania pred súdom prvej
inštancie, nespomína sa, či a kedy boli odročené pojednávania a na základe akých skutočností. Takáto
požiadavka by išla ďaleko nad rámec zákonných povinností sudcu a súdu a neslúžila by na naplnenie

základného práva na spravodlivé súdne konania, na ktoré v tejto súvislosti poukazuje žalovaný, ale
išlo by o neúmerné zaťažovanie súdu, či dokonca otvorenie možnosti „šikanovania“ súdu zo strany tej
procesnej strany, ktorá nebola v spore úspešná.

52. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu námietku žalovaného, že žalobca údajne zmenil podmienky prepravy bez

súhlasu žalovaného a že žalobca bol údajne v omeškaní s vykonaním objednanej prepravy, túto žalobca
odmietol s poukazom na odsek 53. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie
podľa žalobcu správne uviedol, že ďalšie skutkové tvrdenia žalovaného, podľa ktorých žalobca vykonal
prepravu v rozpore s dojednanými podmienkami, keď za účelom prepravy zásielky do Ruska vystavil
dva CMR doklady na realizáciu každej prepravnej zmluvy, neboli vykonaným dokazovaním potvrdené.
Naopak z WhatsApp komunikácie sporových strán zo dňa 14.12.2018 a zhodne zo svedeckej výpovede

F. G. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný o tomto spôsobe prepravy vedel a súhlasil s ním. Vzhľadom
na vyčerpanie dovozných oprávnení išlo o jediný možný spôsob realizácie prepravnej zmluvy. Pokiaľ
žalovaný v spore argumentuje oneskoreným dodaním zásielky adresátovi, súd prvej inštancie poukázal
na výhradu žalobcu obsiahnutú v potvrdení objednávky, v zmysle ktorej prípadný termín doručenia
musí byť dopravcom výslovne akceptovaný. Žalovaný v konaní netvrdil, že sa so žalobcom dohodol

na dodaní zásielky v konkrétny deň, ani zo žiadneho z predložených dôkazov nemožno dôvodiť, že sa
žalobca na doručenie zásielky v konkrétny deň zaviazal. Ak tak urobil žalovaný vo vzťahu k svojmu
zmluvnému partnerovi, dohoda o termíne dodania zásielky sa tým nestala súčasťou zmluvného vzťahu
sporových strán. Žalobca nie je zodpovedný za škodu spôsobenú oneskoreným dodaním zásielky,
nakoľko absentuje prvý predpoklad zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti.

53. Žalobca dôvodil, že žalovaný v odvolaní nedokázal závery súdu prvej inštancie zhrnuté
v predchádzajúcom odseku relevantne spochybniť, iba opakuje svoje tvrdenia, na ktoré dal súd prvej
inštancie náležitú odpoveď.

54. Snahu žalovaného napádať rozsudok súdu prvej inštancie v súvislosti s údajným porušením záväzku
neutrality a údajnou povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu (penále), je podľa žalobcu potrebné tiež
odmietnuť ako neopodstatnenú, a s prihliadnutím na jej formuláciu, aj účelovú. V tejto súvislosti žalobca
tvrdil, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca v potvrdení objednávky
uviedol, že podmienky uvedené na prepravnom príkaze platia len vtedy, keď ich písomne akceptuje pri

potvrdení prepravného príkazu. Platí to predovšetkým pre podmienky objednávok, ktoré sa odchyľujú
od jeho ponuky, ktoré sú nezvyčajné alebo jednostranne nevýhodné (ako penále, dohody o ochrane
zákazníka a klauzuly ručenia prekračujúce ustanovenia CMR). Jednostranný právny úkon akceptanta,
ktorým odmietol dojednanie o ochrane zákazníka a dojednanie penále, je dostatočne určitým prejavom
vôle, ktorý podľa názoru súdu vylučuje uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute pre absentujúci súhlasný

prejav vôle akceptanta. Vzhľadom na citovanú výhradu v potvrdení objednávky súd konštatuje, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o dojednaní zmluvnej pokuty, nakoľko nepredložil žiaden iný
dôkaz, z ktorého by bolo možné dôvodiť akceptáciu návrhu na uzavretie dohody o zmluvnej pokute.
Súd prvej inštancie preto podľa žalobcu dospel k správnemu záveru, že táto dohoda sa nikdy nestala
súčasťou vzťahu sporových strán, preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa skutkovými tvrdeniami

žalovaného o porušení tzv. povinnosti neutrality.

55. Žalobca uzavrel, že súd prvej inštancie jasne a logicky vymedzil, čo považuje za „nezvyčajné alebo
jednostranne nevýhodné podmienky“ v súlade s realizovanými hmotnoprávnymi úkonmi sporových
strán (objednávka/prepravný príkaz a potvrdenie objednávky/prepravného príkazu) a v nadväznosti na

vykonané dokazovanie. Navyše dodal, že žalovaný v odvolaní ani neuviedol, ako inak má byť predmetná
klauzula interpretovaná tak, aby dávala zmysel s ohľadom na všetky okolnosti.

56. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

57. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika žalovaného mu bola doručená na vyjadrenie
dňa 27.10.2022.58. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas(§362CSP),oprávnenouosobou(§§359až361CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

59. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

60. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

61. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva, ktoré mu patria v takej miere, že
došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces; či v procesnom postupe súdu prvej inštancie
sa vyskytli pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne

predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

62. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie odpovedal na každý relevantný argument vznesený

v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované vyššími súdnymi
autoritami pre zrozumiteľnosť súdneho rozhodnutia. Procedúra prejednania veci pred súdom prvej
inštancie neznemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných oprávnení v miere, že došlo k porušeniu
práva žalovaného na spravodlivý proces. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytli ani
pochybenia, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, a ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

63. Podrobné, vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní,
odvolací súd uvádza:

64. Žalovaný v podstatnej časti odvolania vytýkal súdu prvej inštancie, že na pojednávaní dňa 4.11.2019

nerozhodol na návrh žalovaného o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP, keď pre
takéto rozhodnutie boli podľa žalovaného splnené všetky zákonné podmienky, ale pojednávanie odročil
na ďalší termín. V uvedenom postupe súdu prvej inštancie žalovaný vzhliadol odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. d) CSP. Zároveň argumentoval, že súd prvej inštancie pochybil, keď sa v napadnutom
rozsudku osobitne nevysporiadal s tým, prečo nepovažoval za splnené podmienky na vydanie rozsudku

pre zmeškanie, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

65.Odvolacísúdudáva,ženarozhodnutieožaloberozsudkomprezmeškaniežalobcupodľa§278CSP
sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: (i) žalobca bol riadne a včas predvolaný
na pojednávanie, pričom v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa,

vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, (ii) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas
a vážnymi okolnosťami a (iii) žalovaný na pojednávaní navrhne, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom
pre zmeškanie žalobcu.

66. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol dňa

3.11.2019 v neskorých večerných hodinách odročenie pojednávania, ktorého termín súd prvej inštancie
nariadil na deň 4.11.2019 o 10:00 hod. O odročenie pojednávania požiadal z dôvodu úmrtia v rodine
advokátskeho koncipienta JUDr. Tomáša Klinka, ktorý žalobcu v konaní zastupoval na základe
substitučného plnomocenstva, a ktorý sa o zmienenom úmrtí v rodine dozvedel dňa 3.11.2019 o 22:30hod. V žiadosti o odročenie pojednávania uviedol, že pre krátkosť času nie je možné zabezpečiť
zastúpenie na pojednávaní v nasledujúci deň iným advokátom alebo advokátskym koncipientom. Dodal,
že o návrhu na odročenie pojednávania e-mailom informoval aj právneho zástupcu žalovaného a do

konania pribratého tlmočníka.

67. Súd prvej inštancie následne na pojednávaní dňa 4.11.2019 oboznámil žalovaného a jeho právneho
zástupcu s návrhom žalobcu na odročenie pojednávania, ku ktorému návrhu žalovaný poukázal, že
súdu ho zaslal advokátsky koncipient. Namietal, že je otázne, či advokátsky koncipient bol na tento úkon

splnomocnený a súčasne tvrdil, že pokiaľ sa pojednávania nemohol zúčastniť advokátsky koncipient,
mohol sa ho zúčastniť advokát. Dôvod, ktorým žalobca nemožnosť takéhoto postup odôvodnil – krátkosť
času, pre ktorú sa advokát nemohol zúčastniť na pojednávaní - nepovažoval žalovaný za objektívnu
nemožnosť účasti na pojednávaní. Navrhol preto, aby súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom
pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP. Po prednese žalovaného súd prvej inštancie pojednávanie
odročil na deň 22.1.2020.

68. Podľa § 183 ods. 1, 2, 3 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.

Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu,
ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení
týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom
dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

69. Odvolací súd udáva, že z ust. § 183 ods. 2 CSP vyplýva, že ak je strana zastúpená advokátom
a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane, vždy

od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z uvedeného pravidla existujú
dve výnimky a to, (i) ak je existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním, (ii) ak advokát
súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom.

70. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych

okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania
žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1
Obdo 19/2014).

71. K existencii dôvodov na strane advokáta, ktoré nastali krátko pred pojednávaním, a ktoré zakladajú

dôvod na odročenie pojednávania odvolací súd udáva, že ide najmä o situácie, ak objektívna prekážka
na strane zástupcu strany sporu, ktorá je advokátom, nastala deň predchádzajúci alebo v deň termínu
pojednávania, t. j. v takom krátkom časovom úseku, že nebolo možné, aby si advokát na základe
substitučného plnomocenstva ustanovil zástupcu.

72. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalobcu pred pojednávaním dňa 4.11.2019 doručil
súdu prvej inštancie ako prílohu svojich dvoch podaní (zo dňa 30.7.2019 a zo dňa 17.9.2019)
substitučné plnomocenstvo, ktorým splnomocnil advokátskeho koncipienta JUDr. Tomáša Klinka
podpísať a podať akékoľvek elektronické podania vrátane príloh prostredníctvom piatich v tomto
substitučnom plnomocenstve označených portálov, ako aj na právne úkony realizované elektronicky

súvisiace s predmetnou právnou vecou s tým, že toto substitučné plnomocenstvo zaniká zánikom
plnej moci udelenej splnomocnencovi. S poukazom na uvedené preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu
žalovaného, že advokátsky koncipient JUDr. Tomáš Klinka nebol oprávnený podať návrh na odročenie
pojednávania.

73. Úmrtie v rodine advokátskeho koncipienta JUDr. Tomáša Klinka, o ktorom sa tento dozvedel
cca 12 hodín pred konaním pojednávania, považuje odvolací súd vzhľadom na jeho nespornú
nepredvídateľnosť, náhlosť a závažnosť za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Zároveň odvolací
súd poukazuje, že žalobcu zastupoval na ostatných pojednávaniach (dňa 22.1.2020 a dňa 23.5.2022) nazáklade substitučného plnomocenstva práve menovaný advokátsky koncipient. Z uvedeného vyplýva,
že za právneho zástupcu žalobcu bol práve on tou osobou, ktorá bola so sporom oboznámená a tým
aj objektívne spôsobilá postupovať v záujme ochrany a presadzovania práv a záujmov klienta a využitia

a uplatňovania primeraných právnych prostriedkov.

74. Odvolací súd ďalej udáva, že aj časové kritérium dôvodov pre odročenie pojednávania „krátko
pred pojednávaním“ bolo v danom prípade naplnené, keďže doba 10 a pol hodiny, ktorej prevažná
časť navyše pripadla na nočné hodiny, nie je dostatočná na to, aby bolo možné od zástupcu žalobcu

spravodlivo žiadať, aby žalobcu na pojednávaní zastúpil iným advokátom, prípadne advokátskym
koncipientom a to bez ohľadu na počet konateľov, spolupracujúcich advokátov, či koncipientov u
právneho zástupcu žalobcu. Bez významu v tejto súvislosti neostáva ani skutočnosť, že vzdialenosť
medzi sídlom právneho zástupcu žalobcu (Bratislava) a Košicami, kde sa pojednávanie konalo, je viac
než 400 km.

75. Odvolací súd akceptuje logickú argumentáciu žalobcu, že akýkoľvek právnik, ktorý by mal prevziať
zastupovanie žalobcu v nočných hodinách (22:30 – 06:00) nebol k dispozícii a musel by v zostávajúcom
čase (06:00 – 09:00) obdŕžať nové poverenie, resp. substitučné splnomocnenie, prevziať advokátsky
spis, naštudovať prípad po skutkovej a právnej stránke, zariadiť si posun ostatných pracovných
povinností, ktoré mal na daný deň (pondelok) naplánované (čo pri termínovaných úkonoch ani nie je

prípustné), čo nie je možné spravodlivo požadovať od akejkoľvek osoby.

76.Spoukazomnavyššieuvedenédôvodydospelodvolacísúdkzáveru,žepostupsúduprvejinštancie,
ktorý na pojednávaní dňa 4.11.2019 nerozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278
CSP a pojednávanie odročil, bol správny, pretože návrh žalobcu na odročenie pojednávania v danom

prípade nepochybne nebol uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom predlžovať súdne konanie. Preto
odvolací súd nepovažoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP za naplnený.

77. Pokiaľ žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal
s dôvodmi, pre ktoré nevyhovel jeho návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu a pojednávanie

odročil, odvolací súd udáva, že z ust. § 220 ods. 2 CSP, ktorý obsahuje úpravu požiadaviek na obsahovú
kvalitu odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že súd má v odôvodnení rozsudku zhodnotiť celý procesný
priebeh konania pred súdom prvej inštancie a všetkých procesných úkonov bez výnimky a venovať
pritom osobitnú pozornosť aj tomu, či jednotlivé pojednávania boli/neboli odročené, a na základe akých
dôvodov. Nemožno opomenúť, že od návrhu žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie na

pojednávaní dňa 4.11.2019 až po rozhodnutie vo veci samej (23.5.2022) uplynulo obdobie viac než dva
a pol roka, v ktorom sa uskutočnili ďalšie pojednávania a početné úkony súdu prvej inštancie, preto
odvolací súd nepovažuje za pochybenie súdu prvej inštancie, keď v napadnutom rozsudku nevenoval
osobitnú pozornosť dôvodom, pre ktoré dňa 4.11.2019 pojednávanie odročil a nerozhodol v zmysle
návrhu žalovaného. Navyše odvolací súd dodáva, že zo zvukového záznamu z pojednávania dňa

4.11.2019 vyplýva, že súd prvej inštancie s dôvodmi tohto svojho postupu žalovaného na pojednávaní
dňa 4.11.2019 oboznámil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd nepovažoval za
naplnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

78. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, žalovaný v odvolaní iba zopakoval

svoje tvrdenia o právnom posúdení ustanovení o zmluvnej pokute pre prípad porušenia neutrality zo
strany dopravcu podľa bodu 7. objednávok, neudelenia súhlasu z jeho strany so zmenou obchodných
podmienok a vzniku škody v dôsledku vadne uskutočnenej prepravy, na ktorých založil svoju procesnú
obranu už v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd k týmto tvrdeniam žalovaného uvádza, že
súd prvej inštancie sa s nimi vyčerpávajúco vysporiadal v odsekoch 51. až 54. napadnutého rozhodnutia,

ktoré odvolací súd zhrnul v odsekoch 24. až 28. tohto rozsudku, pričom odvolací súd konštatuje
správnosť týchto záverov súdu prvej inštancie, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a odkazuje na nich.
Pre úplnosť ešte odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vo vyššie označených odsekoch zaujal
jasné stanovisko k všetkým podstatným tvrdeniam žalovaného predneseným v konaní pred súdom prvej
inštancie, ktoré žalovaný v odseku IV. odvolania už len zopakoval.

79. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný nepreukázal nárok
na zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia záväzku neutrality, keď v konaní nepreukázal dohodu zmluvných
strán o zmluvnej pokute. Rovnako je správny aj záver súdu prvej inštancie, že žalobca neporušil svojuzmluvnú povinnosť ohľadne prepravy nákladu konkrétnym vozidlom. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdené
oneskorenie dodania tovaru, odvolací súd zdôrazňuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
preprava bola objednaná v čase od 14.12.2018 do 20./21.12.2018, pričom podľa potvrdenia objednávky

žalobca uviedol len plánovaný dátum nakládky na 14.12.2018 a len plánovaný dátum vykládky na
21.12.2018. Záver súdu prvej inštancie, že nedošlo k dohode zmluvných strán ohľadne povinnosti
žalobcu dodať žalovanému zásielku v konkrétny deň, je preto tiež správny.

80. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej

inštancie zhrnuté odvolacím súdom v odsekoch 24. až 28. tohto rozsudku zodpovedajú vykonaným
dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s § 191 CSP. Súd prvej
inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a neopomenul žiadnu
rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP preto nepovažoval odvolací súd za naplnený.

81. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd udáva, že rovnako ani tento
nebol naplnený, pretože súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení právnych predpisov, ktoré na
daný skutkový stav dopadajú (viď. odsek 20. tohto rozsudku) a tieto ustanovenia správne interpretoval.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd osobitne na správnosť záveru súdu prvej inštancie, že
jednostranný právny úkon akceptanta, ktorým odmietol dojednanie o ochrane zákazníka a dojednanie

penále, je dostatočne určitým prejavom vôle, ktorý podľa názoru vylučuje uzatvorenie dohody o zmluvnej
pokute pre absentujúci súhlasný prejav vôle akceptanta.

82. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil ako vecne správny.

83. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

84. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj
intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425
CSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).