Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722202429
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3722202429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpeného:
JUDr. Gabriela Halmová Divková, MBA, advokátka so sídlom Šoltésovej 346/1,
Považská Bystrica, IČO: 42 273 773, proti žalovanej: C. B., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpenej: JUDr.
Zuzana Tomášová, advokátka so sídlom Železničná 12,
Považská Bystrica, IČO: 36 123 692, žalobca a žalovaná bytom A. XXX,
A. D., o určenie bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 7C/62/2022-108 zo dňa
9. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
určenia, že on a žalovaná sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele
1/1-ina rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“,

parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 103 m2, zapísaný na LV č. XXX katastrálne
územie A., tvrdiac, že počas manželstva so žalovanou postavili na pozemku parcely registra C, parcelné
číslo XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 103 m2, zapísaný na LV č. XXX katastrálne územie
A., ktorý pozemok je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, rodinný dom súp. č. XXX, pričom na LV č.
XXX katastrálne územie A. je zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetného rodinného domu v podiele
1/1- ina iba žalovaná, čo nie je v súlade so skutočným stavom vzhľadom na jeho výstavbu za trvania
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, a to bez ohľadu na skutočnosť, že stavebné a

kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na žalovanú. Výrokom II. súd prvej inštancie žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. Z dokazovania vykonaného výsluchom žalobcu a žalovanej, oboznámením ich vyjadrení
prostredníctvom právnych zástupcov a oboznámením obsahu predložených listinných dôkazov súd
prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa 14.03.2008, pričom obaja boli
v čase uzatvárania manželstva rozvedení. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. A. je zrejmé, že

výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele KN-C č. XXX/X je
žalovaná a že na predmetnom rodinnom dome viazne vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného
bezplatného užívania rodinného domu č.s. XXX na parcele č. B. XXX/X a pozemku parc. č. B. XXX/Xv prospech žalobcu, a to na základe zmluvy o zriadení vecného bremena - V 1644/16 zo dňa 09.06.2016.
Zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu preukazuje tiež Notárska zápisnica N 193/2016, Nz
18588/2016, NRZIs 19113/2016, NCRza 3023/2016 zo dňa 25.05.2016 napísaná na Notárskom úrade

JUDr.JánaHamaru,kdesakonštatovalo,ženapredmetnejnehnuteľnostiviaznevecnébremeno-právo
doživotného bezplatného užívania rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele registra
„C“ číslo XXX/X a parcely registra „C“ číslo XXX/X v prospech manžela žalovanej - A. B. (žalobcu). Ďalej
bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 30.04.1997
uzatvorenou medzi spoločnosťou A. E. F.. A. D. ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou bol

zrealizovaný prevod vlastníctva k bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XXX bytového domu v A. D.
na ulici č. XXXX na parcele č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 386 m2. Tento byt
následne žalovaná Kúpnou zmluvou zo dňa 19.08.2011 predala za kúpnu cenu v celkovej sume 48.000,-
Eur. Tiež bolo dokázané, že žalovanej ako stavebníkovi bola Rozhodnutím o povolení zmeny stavby
pred jej dokončením číslo Ús Sp 4376/2010/25659/TS1-A/10 zo dňa 19.08.2010 povolená zmena stavby
pred dokončením „Záhradná pivnica - prestavba, prístavba

a nadstavba na rodinný dom“ na pozemku parc. č. KN-C XXX/X v k.ú. A.. Predmetná stavba -
rodinnýdom,bolaKolaudačnýmrozhodnutímč.Odd.SP4159/2014/17108/TS1-A/10zodňa05.08.2014
povolená na užívanie a následne jej bolo Rozhodnutím o určení súpisného čísla č. MaEO/6319/2014
VF2 - A 75 zo dňa 18.09.2014 určené súpisné číslo XXX. Stavba bola označená ako rodinný dom a
stavebníkom budovy bola žalovaná. Ďalej mal súd

prvej inštancie za preukázané, že k predmetu stavby bola uzatvorená medzi
spoločnosťou G. E.. E. ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom Zmluva o dielo č. 11-224 zo
dňa 23.08.2011, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal pre žalobcu v súvislosti so stavbou rodinného
domu na pozemku parc. číslo KN-C XXX/X v mieste A. vykonať zostavu dreveného zrubového domu
a cena diela bola stanovená na sumu 39.721,- Eur s DPH. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo,

že v súvislosti s prestavbou rodinného domu súp. č. XXX boli vystavené viaceré faktúry, a to zálohová
faktúra č. 20119091 splatná dňa 10.08.2011 na sumu 2.000,- Eur ako záloha za výrobu rodinného domu,
faktúra - daňový doklad č. 1701831 splatná dňa 24.10.2017 na sumu 1.557,50 Eur za stavebný materiál,
faktúra č. 20114117 splatná dňa 17.11.2011 na sumu 7.643,90 Eur za dodávku
a montáž okien a dverí k rodinnému domu a zálohová faktúra č. 170800389 splatná dňa 03.10.2017

na sumu 670,- Eur ako zálohu 30 % podľa objednávky. Platobné príkazy na úhradu preukázali, že v
zmysle overenia totožnosti platiteľa uhradila žalovaná dňa 27.09.2017 sumu 670,- Eur a dňa 19.10.2017
uhradila žalovaná sumu 1.557,50 Eur.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 136 ods. 1, 2 a § 143 Občianskeho

zákonníka. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva
a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom
alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len
jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý

mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka. Podstatou vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov k určitej
veci je, aby túto vec manželia (či jeden z nich) nadobudli počas trvania manželstva.

1.4. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že vec, ktorá bola zhotovená za trvania bezpodielového

spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal
už v čase pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto vydal (napr. R
42/1972). Tak je to v bežných prípadoch kúpy veci jedným z manželov z jeho výlučných zdrojov,
resp. prostriedkov, kedy ju od predávajúceho kupuje sám (svojím menom) pre seba a kedy sa druhý

z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa. Odlišné dôsledky však nastávajú v prípade, kedy je
síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú
obaja manželia a obaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva
(rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 1658/98).

1.5. Podľa názoru prvoinštančného súdu bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne
preukázané, že žalovaná dňa 30.04.1997, teda ešte pred uzatvorením manželstva so žalobcom,
k uzavretiu ktorého došlo dňa 14.03.2008, nadobudla od spoločnostiA. E. F. byt, ktorý potom kúpnou zmluvou zo dňa 19.08.2011 predala za kúpnu cenu v celkovej sume
48.000,- Eur. Taktiež bolo nesporné, že žalovaná je podľa zápisu na
LV č. XXX k.ú. A. výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parcele KN-C

č. XXX/X a že na predmetnom rodinnom dome viazne vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného
bezplatného užívania rodinného domu súp. č. XXX
v prospech žalobcu, a to na základe zmluvy o zriadení vecného bremena. Nesporná bola aj
skutočnosť, že do rodinného domu boli investované finančne prostriedky žalobcu a žalovanej za účelom
rekonštrukcie, resp. vybudovania rodinného domu.

1.6. Pri posúdení spornej otázky, či tvorí rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele KN-C č.
XXX/X v k.ú. A. súčasť masy BSM alebo sa jedná o výlučný majetok jedného
z manželov (žalovanej), dospel súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní k záveru, že rodinný dom
súp. č. XXX postavený na parcele KN-C č. XXX/X nepatrí do masy BSM žalobcu
a žalovanej. Vychádzal pritom z výpovede samotného žalobcu, ktorý uviedol na pojednávaní dňa

31.01.2023, že výstavba rodinného domu súp. č. XXX v katastrálnom území A. sa realizovala z
finančných prostriedkov, ktoré nadobudli sporové strany ešte pred vstupom do manželstva, že sporové
strany spoločne nehospodárili, nemali spoločný účet a každý mal svoje finančné prostriedky, z ktorých
si každý uhrádzal svoje veci.

1.7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v priebehu celého sporového konania neprodukoval
dôkazy, ktoré by osvedčili, že výstavbu rodinného domu financovali so žalovanou zo spoločných
finančných prostriedkov, ktoré nadobudli za trvania manželstva. Naopak, žalovaná uniesla dôkazné
bremeno i bremeno tvrdenia ohľadom tej skutočnosti, že výstavba predmetného rodinného domu
bola realizovaná iba z finančných prostriedkov patriacich výlučne žalobcovi a výlučne žalovanej, ktoré

nadobudli pred uzavretím manželstva, teda z finančných prostriedkov, ktoré netvorili súčasť masy
BSM. Prvoinštančný súd dôvodil tým, že žalobca sám tvrdil, že finančné prostriedky, ktoré priniesol
do manželstva a ktoré investoval do stavby rodinného domu, mal ako ušetrené financie zo svojho
podnikania. Žalovaná zase preukázala, že finančnú čiastku vo výške 48.000,- Eur nadobudla ako kúpnu
cenu za predaj svojho bytu v A. D.. Rovnako tak žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno ohľadom skutočnosti, aká bola suma ním investovaných finančných prostriedkov do výstavby
(rekonštrukcie) rodinného domu súp. č. XXX. Pokiaľ žalobca predložil Platobný príkaz na úhradu zo
dňa 27.09.2017 na sumu 670,- Eur a Platobný príkaz na úhradu zo dňa 19.10.2017 na sumu 1.557,50
Eur, tieto boli (podľa overenia totožnosti platiteľa) uhradené žalovanou a nie žalobcom, teda žalobca
nepreukázal, že by práve on uhradil predmetné finančné čiastky za účelom rekonštrukcie rodinného

domu.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie podotkol, že zálohové faktúry vystavené na meno žalobcu majú
iba daňový charakter a nepreukazujú, z ktorého účtu boli následné finančné prostriedky uhradené.
Uviedol, že pokiaľ žalobca skutočne investoval zo svojho výlučného majetku finančné prostriedky na
rekonštrukciu (výstavbu) rodinného domu žalovanej, čo však žalobca hodnoverne nepreukázal, prináleží

mu voči žalovanej nanajvýš právo na vydanie plnenia z titulu vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovanej podľa § 451 ods. 1 OZ, resp. určenie, že predmetná vec (rodinný dom) patrí do podielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol a žalovanej, ktorá bola v
predmetnom spore plne úspešná, priznal podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo aby vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
2.2. Žalobca uviedol, že počas manželstva so žalovanou, ktoré bolo uzavreté 14.03. 2008, spoločne

s manželkou postavili na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manželky, rodinný dom, ktorý bol
skolaudovaný v roku 2014. Následne bola manželka ako označený stavebník zapísaná ako výlučná
vlastníčka uvedeného rodinného domu na LV č. XXX katastrálne územie A.. Uvedený zápis teda nie je
v súlade so skutočným stavom,
a to vzhľadom na výstavbu predmetného rodinného domu za trvania manželstva.

2.3. Zdôraznil, že ak nadobudnutím veci v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka je aj vytvorenie veci
spoločnou prácou oboch manželov, prípadne čo i len jedným z manželov, potom i predmetný rodinný
dom má patriť do ich bezpodielového spoluvlastníctva v podiele 1/1. Opätovne poukázal na rozhodnutieR 26/1989, v odôvodnení ktorého NS ČSR uvádza, že ak bola nejaká vec získaná za trvania manželstva,
hoci i z menšej časti, z prostriedkov obidvom manželom spoločných, patrí do ich BSM; za vec získanú
počas BSM sa považuje aj vytvorenie veci prácou jedného z manželov alebo obidvoch, s výnimkou

umeleckých diel. Teda pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k novej veci, najmä k stavbe, je
potrebné posúdiť, či manželia za trvania manželstva len dokončovali úpravu stavby, ktorá už existovala
v okamihu uzavretia manželstva, alebo či spoločnou prácou stavbu za trvania manželstva tvorili.

2.4. On s manželkou mali dohodu, že spoločne postavia rodinný dom na pozemku v jej

výlučnom vlastníctve, v ktorom spolu dožijú. Taká dohoda, že by novopostavený rodinný dom mal
tvoriť výlučné vlastníctvo žalovanej, neexistovala. Zdôraznil, že on sa veľkou mierou podieľal na
výstavbe predmetného rodinného domu, a to či už finančne, organizačne zabezpečením projektovej
dokumentácie, uzavretím zmluvy o dielo a pod. ...., ako aj osobnou prácou. Preto je presvedčený, že
uvedený rodinný dom vznikol spoločnou činnosťou jeho
a žalovanej. Súd prvej inštancie sa ale s touto skutočnosťou - vytvorením novej veci za trvania

manželstva vôbec nezaoberal a upriamil pozornosť len na financovanie predmetnej výstavby, tak ako to
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bode 51.

2.5. S právnym názorom súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožnil, podľa neho rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Hoci je pravdou, že on i žalovaná

uviedli, že výstavba rodinného domu súp. č. XXX v katastrálnom území A. sa realizovala z finančných
prostriedkov, ktoré nadobudli ešte pred vstupom do manželstva, že spoločne nehospodárili, že nemali
spoločný účet a že každý mal svoje finančné prostriedky, z ktorých si uhrádzal svoje veci, tieto ich
vyjadrenia boli prezentované a aj chápané mylne, pretože aj keď každý z nich mal svoj vlastný účet a
financie v hotovosti, mzda, príjem z podnikania a dôchodky, ktoré im boli vyplácané, tvorili a stále tvoria

s poukazom na ustanovenie § 143 OZ ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Poukázal na to, že výstavbu
rodinného domu nemohli financovať len z prostriedkov nadobudnutých pred uzavretím manželstva,
prípadne z predaja bytu žalovanej, nakoľko len skelet rodinného domu bez dverí, okien, priečok a
krytiny stál 48.360,- Eur + 10 % DPH, t.j. 53.196,- Eur, o čom predložil dôkaz – špecifikáciu ceny zo
dňa 23.08.2011. Celkové náklady na stavbu mohli predstavovať cca 200.000,- Eur s tým, že na túto

prestavbu boli použité finančné prostriedky žalovanej vo výške 48.000,- Eur z predaja jej bytu, jeho
70.000,- Eur, ktoré mal našetrené pred uzavretím manželstva a zvyšok bol uhrádzaný priebežne z jeho
podnikateľskej činnosti, začatej ešte pred uzavretím manželstva, ktorá trvala až do 31.03.2017. Keď
vo svojej výpovedi uvádzal, že stavbu financoval zo svojich výlučných prostriedkov, mal na mysli aj
prostriedky, ktoré zarobil počas svojho podnikania, teda aj za trvania manželstva. Zároveň žalovaná

nepoprela, že by jej neprispieval počas manželstva sumou v rozsahu 300 - 400,- Eur, pričom účelovo
tvrdila, že tieto boli určené len na chod domácnosti, na kúpu potravín
a úhradu energií. Väčšia časť výstavby aj materiál sa financovali v hotovosti, pričom nie všetky
pokladničné doklady z daného obdobia sa zachovali. On predložil platobný príkaz na úhradu zo dňa
27.09.2017 na sumu 670,- Eur a platobný príkaz na úhradu zo dňa 19.10.2017 na sumu 1.557,50 Eur,

ktoré čiastky boli uhrádzané z účtu manželky, ktorými dôkazmi chcel preukázať, že k úhrade daného
materiálu na stavbu došlo práve z finančných prostriedkov
z účtu manželky, na ktorý jej bola okrem iného poukazovaná aj mzda, prípadne dôchodok, ktoré finančné
prostriedky tvorili BSM. Nie je teda pravdivé tvrdenie, ktoré si súd prvej inštancie z výsluchov vyvodil,
že rodinný dom bol postavený iba z výlučného majetku strán sporu. Finančné prostriedky, ktoré mala

investovať do výstavby práve žalovaná z predaja jej bytu vo výške 48.000,- Eur, boli spotrebované
na začiatku výstavby a následné úhrady, ktoré boli realizované prostredníctvom jej účtu, so značným
časovým odstupom od začatia výstavby, boli realizované už z finančných prostriedkov patriacich do ich
bezpodielového spoluvlastníctva.

2.6. Žalobca vyjadril presvedčenie, že práve z uvedených dôvodov predmetný rodinný dom ako vec
získaná/vystavaná za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sčasti za prostriedky
len jedného z manželov má patriť za podmienok uvedených v ustanovení § 143 OZ do BSM,
keď v zmysle stanoviska R 42/1972 „při nabytí věci pomocí prostrědků, které byly vzaty jednak z
bezpodílového spoluvlastnictví manželů, jednak z osobního majetku některého z manželů, stávají se

věci takto nabyté předmětem bezpodílového spoluvlastnnictví manželů bez ohledu na rozsah použitých
prostrědků z bezpodílového spoluvlastnictví manželů“ (obdobný právny názor je vyslovený v komentári
k Občianskemu zákonníku, podľa ktorého „ak manželia nadobudli rodinný dom, chatu, garáž, prípadne
inú nehnuteľnosť za trvania manželstva a na zaplatenie použili čo i len sčasti spoločné peniaze, trebado bezpodielového spoluvlastníctva zaradiť celú nehnuteľnosť, nie iba jej ideálnu časť zodpovedajúcu
hodnotou sume použitých spoločných peňazí“ - Fekete, I.: Občiansky zákonník. 2. zväzok, Vecné
práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie, Veľký komentár. 2. vydanie. Eurokodex,

Bratislava 2015, str. 315).

2.7. Podľa názoru žalobcu vyjadrenia, že stavba bola financovaná z jeho výlučných prostriedkov a
výlučných prostriedkov jeho manželky, boli len mylne prezentované,
a to vzhľadom s prihliadnutím na skutočnosť, že každý z nich disponoval so svojim účtom

a finančnými prostriedkami samostatne, pričom ich súčasťou boli aj vyplatené mzdy
a dôchodky, ktoré tvoria BSM, čím sa takto financie v hotovosti zmiešali. Preto zotrval na tvrdení,
že uvedená stavba bola financovaná aj z prostriedkov z BSM, lebo on svoj dôchodok odovzdával
manželke, čo nepoprela. Z neho následne uhrádzala náklady spojené s vedením spoločnej domácnosti
a realizovala aj úhrady vecí týkajúcich sa dostavby ich rodinného domu, o čom predložil dôkaz –
úhradu materiálu/obkladu z účtu žalovanej. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil, že on neuniesol

dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazného bremeno ohľadne skutočností, akú sumu investoval do
výstavby rodinného domu, hodnotenie dôkazných prostriedkov súd prvej inštancie označil za arbitrárne,
lebo výška vnosu
z výlučných prostriedkov môže byť riešená len v konaní po rozvode manželstva o vyporiadaní BSM, čo
nie je prejednávaný prípad.

2.8. V súvislosti s rozsahom dokazovania žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 187 ods. 1 CSP,
zmysle ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo
sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch
strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob

vykonaniadôkazupredpísaný,určíhosúd.Privýpovediúčastníkakonania,akoprikaždominomdôkaze,
platí, že súd ju hodnotí podľa svojej voľnej úvahy, a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými
dôkazmi. Voľné hodnotenie dôkazov znamená, že zákon nepredpisuje dôkaznú váhu či silu žiadneho
dôkazu. Výlučne súd, resp. sudca je oprávnený pripísať túto "váhu" alebo "silu" danému dôkazu.

2.9. Podľa žalobcu v danom prípade súd prvej inštancie pripísal väčšiu „váhu“ jeho výsluchu, keď
uzavrel z jeho výpovede na pojednávaní dňa 31.01. 2023 (kde uviedol, že na výstavbu rodinného domu
boli použité výlučne jeho finančné prostriedky a finančné prostriedky výlučne žalovanej, ktoré obaja
nadobudli ešte pred vstupom do ich manželstva), že predmetný rodinný dom nemôže tvoriť BSM, pričom
sa ďalej nezaoberal písomnými vyjadreniami a vysvetleniami ohľadne financií, ani ďalšími predloženými

dôkazmi, resp. návrhom na výsluch svedkov.

2.10. Žalobca poukazoval na to, že on ako laik neznalý práva uvádzal, že finančné prostriedky, ktoré
boli použité na výstavbu domu, sú výlučným vlastníctvom každého z nich, keďže tieto on i žalovaná
získavali každý výlučne svojim pričinením, svojou prácou. Súd prvej inštancie bol však povinný v

zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP vykonané dôkazy hodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom mal starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Zdôraznil, že pri dôkaze výpoveďou musí súd vyhodnotiť vierohodnosť výpovede
účastníka
s prihliadnutím na to, aká je jeho rozumová a duševná úroveň, na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho

vnímanie, skutočnosti, o ktorej vypovedá, na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na správanie pri
výpovedi (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a na poznatky
získané na základe hodnotenia iných dôkazov, do akej miery je dôkaz výpoveďou súladný s inými
dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa vzájomne dopĺňajú; celkové posúdenie uvedených hľadísk
potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.

2.11. Žalobca namietal, že v danom prípade sa súd prvej inštancie sa sústredil len na jeho výpoveď,
viac dôkazov nevykonal, dokonca na pojednávaní dňa 19.04.2023 vydal uznesenie, ktorým nepripustil
ďalšie otázky jeho právneho zástupcu, z akých finančných prostriedkov bola financovaná prestavba
záhradnej pivnice na rodinný dom s odôvodnením, že dané

otázky už zodpovedal na predchádzajúcom pojednávaní dňa 31.03.2023. Vyjadril preto presvedčenie,
že aj týmto postupom súdu došlo k porušeniu jeho procesných práv a právom chránených záujmov,
čím nebol naplnený princíp právnej istoty. Súd prvej inštancie totiž zamietol žalobu len s poukazom na
jeho výpoveď dotýkajúcu sa financovania výstavby, pričom sa nezaoberal podstatnou otázkou a to, žeuvedený rodinný dom bol vystavaný za trvania manželstva, spoločnou prácou manželov, čím došlo k
vytvoreniu novej veci, ktorá má s poukazom na § 143 OZ patriť do BSM. Žalobca zdôraznil, že výrok
o určení vlastníckeho práva je rozhodnutím deklaratórnym, ktoré nemá hmotnoprávne účinky v zmysle,

že by na jeho základe vznikali alebo zanikali hmotnoprávne vzťahy, ale má len účinky procesné, keďže
súd takýmto rozhodnutím iba záväzne posúdi už existujúci právny vzťah s účinkami ex tunc, pričom
až následne v prípade rozvodu manželstva bude možné sa zaoberať prípadnými vnosmi niektorého z
manželov zo svojho výlučného majetku do majetku v BSM.

3. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP v rozsahu podaného odvolania
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP, teda, že
súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam
a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

7. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP ide o vadu skutkovú, keď strana

navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť

a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či
konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že vkonaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvod pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a)
a b) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie dodržal v
konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poúčaní strany v spore o procesných

právach
a procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri
vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

12. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcu, ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, (lebo podľa žalobcu vychádza z nedostatočných
a nesprávnych skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci), odvolací súd uvádza, že
tieto sú neopodstatnené, a to vzhľadom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych
okolností, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie
v preskúmavanej veci totiž vykonal riadne dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
dôležitých pre posúdenie, či bol žalobou uplatnený nárok dôvodný, alebo či boli relevantné tvrdenia

žalovanej uvádzané na jej obranu v predmetnom spore. Zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovaniavsúladesustanovením§191ods.1CSPsúdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým
zisteniam a na ich základe vyvodil správny záver
o nedôvodnosti žalobcom požadovaného určenia, že žalobca a žalovaná sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi v podiele 1/1 rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcely registra

„C“, parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 103 m2, zapísaného na liste vlastníctva č.
XXX, katastrálne územie A..

13. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku objasnil nadobúdanie vecí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov podľa § 143 Občianskeho zákonníka, pričom riadne a presvedčivo

odôvodnil, čo ho viedlo k záveru, že neboli naplnené predpoklady
v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka k tomu, aby predmetný rodinný dom
patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, t. j., že na výstavbu rodinného domu
neboli použité finančné prostriedky patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko žalobca
ako strana sporu v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

14. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
15. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov v manželstve treba rozlišovať majetkové vzťahy
manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka),
ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli

spoločne pred uzavretím manželstva alebo za trvania manželstva právnym titulom darovania alebo
dedenia)anapokonmajetkovévzťahyjednotlivých manželovsamostatnekveciam,ktorétvoriapredmet
ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo
ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len
jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z

nich po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí manželstva
aj iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich zodpovedá manželmi
uzatvorenej dohode podľa § 143a Občianskeho zákonníka).

16. Pri nadobúdaní veci do bezpodielového spoluvlastníctva všeobecne platí a súdna prax vychádza zo

zásady, že pokiaľ za trvania manželstva bola vec nadobudnutá jednak
z prostriedkov, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. zo spoločných prostriedkov
a jednak z prostriedkov patriacich výlučne niektorému z manželov (získaných dedením, darovaním a
podobne), stáva sa takáto vec predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To isté platí aj
v prípade, ak by boli na nákup veci použité prostriedky získané z výťažku z predaja veci patriacej do

výlučného vlastníctva niektorého
z manželov a čiastočne použité spoločné prostriedky bezpodielového spoluvlastníctva manželov (R
42/1972).17. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky (R 49/1973), vec nadobudnutá
za trvania manželstva sa stane predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ nie je
obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne len jedného z manželov. Podľa doterajšej

judikatúry (napr. R 19/1960) treba vychádzať z toho, že pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej
nedochádza k rozmnožovaniu majetku, zostáva charakter vlastníctva nadobudnutej veci nezmenený.
Vec, ktorú si manželia obstarali z príjmov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ak sa na nadobudnutie
novej veci použili okrem prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve aj prostriedky v samostatnom
vlastníctve niektorého z manželov, patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak

určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho
oddelené vlastníctvo, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva
(to neplatí, ak sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve
jedného z manželov aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve; v tom prípade patrí táto vec do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov).

18. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti
a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Právna úprava vychádza z toho,
že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách sporu
aukladáimpovinnosťoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Zákonukladástranámtvrdiťvšetky
potrebné skutočnosti, ktoré sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou

hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne určuje
rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), a aj to, kto je nositeľom
dôkazného bremena.

19. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaná ešte pred uzavretím manželstva so žalobcom

bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu, ktorý po uzavretí manželstva so žalobcom predala za
kúpnu cenu vo výške 48 000 Eur. Tiež nebolo sporné, že už za trvania manželstva bola žalovanej
ako stavebníkovi rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením povolená zmena stavby
pred dokončením „Záhradná pivnica - prestavba, prístavba a nadstavba na rodinný dom“ na pozemku
vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Predmetná stavba - rodinný dom, bola kolaudačným rozhodnutím

zo dňa 05.08.2014 povolená na užívanie, rozhodnutím zo dňa 18.09.2014 jej bolo určené súpisné
číslo XXX a jej výlučným vlastníkom podľa zápisu v katastri nehnuteľností je žalovaná, pričom na
predmetnom rodinnom dome viazne vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného bezplatného
užívania rodinného domu súpisné číslo XXX v prospech žalobcu, a to na základe zmluvy o zriadení
vecného bremena uzavretej dňa 09.06.2016 medzi žalobcom ako oprávneným z vecného bremena

a žalovanou ako povinnou z vecného bremena.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených interpretačných hľadísk v zásade platí, že počas trvania
manželstva sa veci nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva, ibaže manžel, ktorý tvrdí, že vec do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí, preukáže nadobudnutie veci sa prostriedkov v jeho

výlučnom vlastníctve; tým je určené aj primárne rozdelenie dôkaznej povinnosti (bremena) strán sporu.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v predmetnom spore preukázané, že prestavba, prístavba a
nadstavbapôvodnejstavbyzáhradnejnarodinnýdom(t.j.doštádia,kedynaňombolivybudovanéprvky
dlhodobej životnosti, ktorým okamihom ho ako stavbu bolo možné bolo v právnom zmysle považovať

sa nehnuteľnú vec), bola realizovaná z finančných prostriedkov nadobudnutých stranami sporu ešte
pred uzavretím ich manželstva, čo bez akýchkoľvek pochybností vyplýva nielen z tvrdenia a z dôkazu
predloženého žalovanou
o použití sumy 48 000 Eur získanej predajom bytu v jej výlučnom vlastníctve nadobudnutým pred
uzavretím manželstva so žalobcom na prestavbu nadstavbu rodinného domu, ale najmä priamo z

výpovede žalobcu na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 31.01.2023.

22. Zo zápisnice o pojednávaní z 31.01.2023 je totiž zrejmé, že žalobca na otázku, z čoho bola
financovaná prestavba záhradnej pivnice na rodinný dom, výslovne uviedol, že on za projektovú
dokumentáciu súvisiacu s prestavbou záhradnej pivnice uhradil 2000 Eur spoločnosti H. E., pričom išlo

výlučne o jeho finančné prostriedky, ktoré mal našetrené ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou.
Ďalej uviedol, že z ceny diela vo výške 53 196 Eur s DPH za vyhotovenie skeletu stavby uhradil
tejto spoločnosti časť ceny vo výške 29 900 Eur výlučne zo svojich finančných prostriedkov, ktorémal našetrené ešte pred vstupom do manželstva so žalovanou s tým, že zvyšná časť ceny diela bola
uhradená
z finančných prostriedkov, ktoré žalovaná získala predajom svojho bytu. Podľa výpovede žalobcu

zostatok finančných prostriedkov žalovanej bol použitý na ostatné investície do rodinného domu,
napríklad na inštalácie a podobne. Žalobca ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že výlučne zo svojich
finančných prostriedkov, ktoré mal našetrené pred vstupom do manželstva, uhradil kúpu okien, dverí a
ich montáž v celkovej výške 7 643,90 Eur a tiež výlučne zo svojich finančných prostriedkov, ktoré mal
našetrené pred vstupom do manželstva, zakúpil ďalší stavebný materiál, ako je strešná krytina, kúrenie

a podobne. Žalobca uviedol, že celková cena predmetného rodinného domu, teda celková investícia
na prestavbu záhradnej pivnice na rodinný dom, predstavovala sumu cca 200 000 Eur a po zohľadnení
toho, čo žalovaná do tejto stavby investovala výlučne zo svojich finančných prostriedkov a po zohľadnení
toho, čo výlučne zo svojich finančných prostriedkov investoval on, sa ďalej do stavby investovala suma
cca 123 000 Eur, čo bola zasa investícia výlučne
z jeho majetku a to úspory finančných prostriedkov ním nadobudnutých ešte pred vstupom do

manželstva.Podľažalobcu, nastavbupredmetnéhorodinnéhodomubolipoužitévýlučnejehoavýlučne
žalovanej finančné prostriedky. Žalobca tiež uviedol, že pred vstupom do manželstva mal úspory z
podnikateľskej činnosti vo výške asi 70 000 Eur, ktoré všetky použil na vybudovanie predmetného
rodinného domu.

23. Pokiaľ sa žalobca domáhal rozhodnutím súdu zmeny zápisu vlastníckeho práva vyznačeného v
katastri nehnuteľností, ktorý sa považuje za hodnoverný, ak sa nepreukáže opak (§ 70 katastrálneho
zákona), bolo jeho povinnosťou preukázať základné žalobné tvrdenie, že na výstavbu domu, t. j. do
štádia, keď na ňom boli vybudované prvky dlhodobej životnosti, ktorým okamihom možno o stavbe
(rodinného domu) hovoriť ako nehnuteľnej veci v právnom zmysle, boli použité akékoľvek prostriedky

patriace do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a žalovanej.

24. Ako správne uzavrel súd prvej inštancie, z vykonaných dôkazov nebolo možné vyvodiť záver,
že prestavba a prístavba a nadstavba záhradnej pivnice na rodinný dom bola financovaná žalobcom
a žalovanou zo spoločných finančných prostriedkov nadobudnutých za trvania ich manželstva; naopak,

sám žalobca výslovne vo svojej výpovedi tvrdil, že finančné prostriedky, ktoré priniesol do manželstva
a ktoré investoval do stavby rodinného domu, mal ušetrené zo svojej podnikateľskej činnosti ešte pred
vstupom do manželstva so žalovanou
a že rovnako aj žalovaná investovala do stavby finančné prostriedky získané predajom bytu
v jej výlučnom vlastníctve nadobudnutým ešte pred uzavretím ich manželstva. Žalobca pritom

opakovane vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.01.2023 zdôrazňoval, že finančné prostriedky
použité ním i žalovanou na stavbu predmetného rodinného domu boli prostriedkami nimi nadobudnutými
výlučne ešte pred vstupom do ich manželstva. Až následne, v písomnom podaní zo dňa 01.03.2023
prostredníctvom právnej zástupkyne korigoval svoje tvrdenia, keď uviedol, že na výstavbu predmetného
rodinného domu boli použité nielen jeho výlučné prostriedky a výlučné prostriedky žalovanej, ale aj

prostriedky
z ich bezpodielového spoluvlastníctva, a že pokiaľ predtým na pojednávaní uvádzal, že výstavba
rodinného domu bola realizovaná výlučne z prostriedkov nadobudnutých ešte pred vstupom do
manželstva, tieto vyjadrenia boli prezentované a aj chápané mylne, lebo aj keď mal každý z nich svoj
vlastný účet, prostriedky na nich pripisované tvorili s poukazom na ustanovenie § 143 Občianskeho

zákonníka ich bezpodielové spoluvlastníctvo.

25. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej súd vykonané dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd pri hodnotení dôkazov nie je

obmedzený zákonom v tom, ako s akým výsledkom má
z hľadiska pravdivosti hodnotiť dôkaz. Hodnotenie by však malo mať vždy oporu vo vykonanom
dokazovaní a malo by byť v súlade so zásadami formálnej logiky.

26. Aj v preskúmavanej veci súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia na základe vykonaného

dokazovania (výsluchom strán sporu a oboznámením stranami sporu predložených listinných dôkazov),
že na výstavbu predmetného rodinného domu strany sporu nepoužili finančné prostriedky nadobudnuté
za trvania manželstva, ale išlo o finančné o prostriedky vo výlučnom vlastníctve každého z nich, ktoré
nadobudli pred uzavretím manželstva. V kontexte uvedeného potom nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalobcu o pochybení súdu prvej inštancie v procese hodnotenia vykonaných dôkazov,
keď žalobca za porušenie jeho procesných práv považoval skutočnosť, že súd prvej inštancie pripísal
väčšiu váhu jeho výpovedi, než iným dôkazom. Práve výsluch strany sporu slúži na objasnenie, resp.

preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo. Strana sporu (konkrétne žalobca) má
povinnosť tvrdenia v konaní, čo znamená, že ak v konaní niečo tvrdí, znáša dôkazné bremeno. Ak sa
v skutočnosti tvrdené stranou preukážu v konaní ako nepravdivé, procesnou sankciou je eventuálne
prehra sporu.

27. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že výsledky
vykonaného dokazovania nie sú dostatočným skutkovým podkladom pre záver
o nadobudnutí rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na parcele KN - C č. XXX/X v k. ú. A.
do režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to z dôvodu neosvedčenia použitia finančných
prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na jeho výstavbu. Pokiaľ žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie a rovnako aj

v odvolacom konaní poukazoval na platobné príkazy na úhradu zo dňa 27.09.2017 na sumu 670
Eur a zo dňa 19.10.2017 na sumu 1557,50 Eur, ktorými mienil preukázať financovanie výstavby
predmetného rodinného domu zo spoločných prostriedkov nadobudnutých za trvania manželstva, je
potrebné zdôrazniť, že tieto platobné príkazy nie sú dôkazom
o financovaní prestavby domu zo spoločných prostriedkov manželov. Predmetný rodinný dom bol

totiž ako stavba - nehnuteľná vec v právnom zmysle zhotovený (podľa tvrdenia samotného žalobcu
z výlučných prostriedkov každej zo strán sporu nadobudnutých ešte pred uzavretím manželstva)
najneskôr už v roku 2014, kedy bol skolaudovaný, v dôsledku čoho úhrady vykonané v roku 2017 sa
mohli týkať len investícií do tohto domu.

28. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dňa 09.06.2016 so žalovanou, predmetom ktorej je právo doživotného bezplatného užívania rodinného
domu súp. č. XXX v prospech žalobcu, nasvedčuje tomu, že žalobca mal vedomosť o vlastníckom
práve žalovanej rodinnému domu súp. č. XXX a bol s týmto právnym stavom uzrozumený. Bolo by
totiž nelogické, aby uzatvoril predmetnú zmluvu, ak by výlučné vlastníctvo žalovanej spochybňoval s

presvedčením, že je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetného rodinného domu spolu so žalovanou.

29. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalobcovi v rozsahu 100% vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxedovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).