Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617205337
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1617205337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov

senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
C. XXXX/XX, C., proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, F. XX/XX, G. H., o zaplatenie 1.350 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 16.06.2021,
č.k. 27C/338/2017-88, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalobcovi sa proti žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozhodnutímsúdprvejinštancieuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu1.350

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.350 eur od 08.08.2015 do zaplatenia,
a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 100%, vo výške, o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku
( výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 657, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že
medzi stranami nebolo sporné, že dňa 07.12.2014 uzavreli Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca
požičal peniaze žalovanej vo výške 1500 eur bezúročne. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a na jej
platné uzavretie sa okrem dohody strán vyžaduje reálne odovzdanie peňazí. Medzi stranami nebolo
sporné, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základ ktorej žalobca poskytol
žalovanej sumu 1500 eur. V zmluve sa strany dohodli, že pôžička bude splatená poslednou splátkou
dňa 07.08.2015, pričom splátky budú vždy vo výške 200 eur a posledná vo výške 100 eur, s tým, že

strany sa dohodli, že splátky bude žalovaná hradiť na bankový účet žalobcu. V konaní bolo medzi
stranami sporné, či pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke ešte existuje, alebo zanikla splatením,
pričom dôkazné bremeno, že pôžička bola splatená a dlh zanikol splnením znášala v konaní žalovaná.
Žalobca v konaní poukázal na to, že dlh mal byť plnený poukázaním platieb na jeho bankový účet. Na
účet žalobcu bola poukázaná len jedna platba dňa 20.04.2016 vo výške 150 eur. Žalovaná v konaní
nepreukázala, že pôžičku v celom rozsahu splatila. Výsluchom svedkyne B. E. bolo potvrdené, že
žalobcapôžičkužalovanejposkytol.Ikeďsvedkyňatvrdila,žežalobcasivyberalsplátkypôžičkyosobne,

nevedela uviesť dátumy jednotlivých úhrad ani uviesť obdobie, kedy približne malo dôjsť k úhrade
poslednej splátky. Svedok I. J. síce uviedol, že videl, že žalobca sa s B. E. stretával a že mu odovzdávala
nejaké peniaze, nevedel však uviesť ani len približne v akom období toto malo nastať a neuviedol ani
približne akú sumu mala B. E. žalobcovi uhradiť. Vzhliadnuc k uvedenému nemal súd prvej inštancieza preukázané, či, kedy a koľko žalovaná na dlh žalobcovi uhradila. Poukázal pritom i na predloženú
SMS komunikáciu, z ktorej vyplýva, že dňa 01.02.2017 (t.j. vyše 2 roky po poskytnutí pôžičky) sama
žalovaná uviedla žalobcovi, že je odcestovaná a peniaze mu zašle na účet. Žalovaná na pojednávaní

potvrdila, že telefónne číslo patrilo jej a že je možné, že uvedené napísala, spochybnila ale dátum
uvedenej správy poukazujúc na to, že každý telefón sa dá dátumovo nastaviť hocijako. Takéto popretie
SMS komunikácie súd nepovažoval za účinnú obranu, nakoľko išlo len o tvrdenie žalovanej, že telefón
žalobcu mohol byť inak nastavený. Z tejto SMS správy vyvodil, že i napriek tomu, že žalovaná sama
tvrdila, že pôžička mala byť už dávno splatená, tak ešte dňa 01.02.2017 t.j. tri mesiace pred podaním

žaloby sama napísala žalobcovi, že peniaze mu pošle na účet. Pokiaľ žalovaná a svedkyňa B. E. uviedli,
že žalobca mal pri osobnom stretnutí uviesť, že doteraz boli platené len úroky, uvedené ostalo len v
rovine tvrdenia. Ak aj žalovaná a jej matka B. E. nejaké platby na pôžičku uskutočnili a nevyžiadali
si od žalobcu potvrdenia o konkrétnej výške zaplatenej splátky, dostali sa tým do dôkaznej núdze a
nepodarilo sa im v konaní preukázať, že platby boli uskutočnené a v akom rozsahu. Rozpor vo vyjadrení
žalovanej a svedeckej výpovede B. E. súd videl aj v tom, že pôžička mala byť poskytnutá v decembri

2014, svedkyňa uviedla, že platby začali platiť začiatkom roka (neuviedla ktorého) a uviedla ďalej, že
žalobca si po splátky chodil 10-11 mesiacov, teda ak bola zaplatená platba na účet 20.04.2016 (čo bolo v
konaní riadne preukázané) uvedené s týmto časovým obdobím nekorešponduje. Ak mal byť dlh splatený
v priebehu 10-11 mesiacov, rozpornou sa javí správa od žalovanej zo dňa 01.02.2017 (tri mesiace pred
podaním žaloby), že žalobcovi peniaze pošle na účet. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel

k záveru, že žalovaná v konaní nepreukázala, že uhradila všetky splátky pôžičky a dlh zanikol, preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa žalovaná s peňažným plnením, na ktoré bola povinná dostala
do omeškania, súd ju zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy 1.350 eur odo dňa
08.08.2015. Okamih vzniku omeškania súd ustálil na deň 08.08.2015 t.j. deň po splatnosti poslednej
splátky, pričom pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal z úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky platnej k prvému dňu omeškania, ktorá bola vo výške 0,05%, t.j. v zmysle § 3 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. sadzba úrokov z omeškania predstavovala ku dňu 08.12.2015 výšku 5% (5% + 0,05%),
preto žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.

1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP.“). Vo veci mal plný úspech
žalobca, keďže jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené, preto mu súd priznal plnú náhradu trov
konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným
po právoplatnosti rozsudku.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná
dôvodiac tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedla, že na pojednávaní tvrdila, že peniaze sa splácali aj keď nie načas, teda počet návštev žalobcu
si nemožno zamieňať s počtom splátok a podobnými úvahami. Tiež sa dôkazne nedostatočne venovalo

kedy a koľko sa splatilo žalobcovi hoci o tom vypovedal svedkovia. Mala za to, že nie je správny záver,
že bola povinná zaplatiť žalobcovi to, čo mu už zaplatila. Vrátila mu celú sumu a po poslednej splátke im
odmietol podpísať vyrovnanie dlhu a oznámil jej, že to sú len úroky. Pritom sám ústne oznámil, že si bude
chodiť pre peniaze osobne. Svedectvo K. J., ktorý videl ako Smolinská dáva peniaze žalobcovi, súd prvej
inštancie prehliadol pritom to bolo treba skúmať rozsiahlejšie. Výpisy a odpisy SMS nie sú relevantný

dôkaznakoľkoneviektoichpísalaniejezaručenáichčasovápravosť.TvrdeniesvedkyneB.E.asvedka
I.. Amena mal súd rozsiahlejšie preveriť, lebo obaja tvrdili, že žalobca si prevzal viacnásobne osobne
peniaze. Namietala tiež, že súd nesprávne ustálil poslednú splátku, nakoľko svedkovia vypovedali, že
sa splácalo aj v roku 2016. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, žiadala rozhodnutie zrušiť a vo veci opätovne rozhodnúť.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že odvolanie je len zopakovaním nepravdivých
vyjadrení žalovanej a výpovede svedkov sa nezakladajú na pravde.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.7. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaný, žalovanou, odvolací súd upozorňuje, že
rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého
je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu

stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím
súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími

dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré odvolateľ výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v
odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych
skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne
podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd
sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany,
ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom

vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej
argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne
uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.

9. Z obsahu podaného odvolania možno vyvodiť, že ním žalovaná namietala skutkové závery súdu

prvej inštancie, že v konaní nepreukázala, že uhradila všetky splátky pôžičky a dlh zanikol (odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí

dôkazypodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričom
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie
dôkazovbybolomožnévytknúťsúduprvejinštancievprípade,akbyzobraldoúvahyskutočnosti,ktoréz
vykonanýchdôkazovaleboprednesovstránnevyplynuli,aleboinaknevyšlivkonanínajavo,prípadne,že
by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní

najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický
rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu.

10. Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní namietala, že sa so žalobcom dohodla, že mu dlh uhradí v

hotovosti, je potrebné uviesť, že uvedené tvrdenie v konaní nepreukázala. Avšak i za stavu, že by medzi
stranami došlo k dohode, že žalovaná dlh uhradí žalobcovi v hotovosti, nie úhradou na jeho účet, bolo na
žalovanej akýmkoľvek spôsobom v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, že došlo k zániku dlhu.
Možno súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že žalovanou navrhnutí svedkovia uvádzali neurčité
a v časti i rozporné tvrdenia, ktoré neboli spôsobilé osvedčiť tvrdenie žalovanej, že dlh zanikol. Napr.

svedkyňa B. E. vo výpovedi uviedla, že dĺžnu sumu uhradili v období 10-11 mesiacov, čo je v rozpore
s listinným dôkazom (výpis z účtu žalobcu) o úhrade splátky dlhu v sume 150 eur dňa 20.04.2016
ako i s nespornou skutočnosťou, že pôžička bola poskytnutá v decembri 2014. Preukázané nebolo
ani tvrdenie svedkyne B. E. ..„ niečo sa mu (žalobcovi) posielalo aj na účet“, keďže na účet žalobcu
bola preukázateľne poukázaná len jedna splátka dlhu vo výške 150 eur. Tvrdenie žalovanej, že dlh bol

žalobcovi uhradený nebolo podporené ani výsluchom svedka p. J., ktorý síce vo svojej výpovedi potvrdil,
že žalobcu pozná a stretol ho v bare, avšak osobne nebol účastný pri úhrade splátok dlhu, preto nemohol
verifikovať tvrdenia žalovanej.

11. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdenia strán sporu, pričom posúdenie otázky,

ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť
sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotného práva spôsobilé jej privodiť úspech v spore. Zmluva o pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka tzv. reálnym kontraktom, to znamená, že k jej uzavretiu sa vyžaduje, aby veriteľ aj skutočne
odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi. Preto skutočnosť poskytnutia pôžičky (že došlo k uzavretiu zmluvy

o pôžičke, že veriteľ predmet pôžičky odovzdal, a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil)
v konaní vždy preukazuje veriteľ (v danom prípade žalobca), zatiaľ čo skutočnosť, že dlh zanikol v
konaní preukazuje dlžník (v danom prípade žalovaná). Nakoľko žalovaná v konaní pred súdom prvej
inštancie neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce, že dlh žalobcovi uhradila, neunesenie dôkaznéhobremena na strane žalovanej nevyhnutne viedlo k tomu, aby súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu
ako dôvodný. Pokiaľ preto v prejednávanej veci súd prvej inštancie po vykonaní všetkých dôkazov
navrhnutých stranami sporu vyhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti so súčasným starostlivým prihliadnutím na všetko čo v konaní vyšlo najavo dospel k záveru,
že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno preukazujúce, že dlh uhradila, s jeho závermi sa
odvolací súd plne stotožňuje.

12. Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní namietala nesprávnosť právneho posúdenia súdom prvej
inštancie, s uvedenou námietkou nemožno súhlasiť. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo skutkových
tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe na základe zásady iura novit curia správne právne nárok žalobcu
posúdil ako nárok titulom zmluvy o pôžičke, správne cit. ust. aj vo veci interpretoval a následne na
základe správnych skutkových záverov vyvodil aj správne právne závery. Civilné súdne konanie je
ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený

nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia
ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu
právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej
právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť,
či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti,

ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých
právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje
o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej

stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania
umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca
dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod
požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne“ (rozhodnutie NS SR sp.zn.
5 Cdo 196/2009 zo dňa 22.09.2010).

13. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalovanej nebol spôsobilý
spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích
dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje

rozhodnutie.

14. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a
právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (vrátane
výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP (súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP (o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) a § 396 ods.

1, 2 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnými v odvolacom konaní bol
žalobca. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane žalobcu nevyplýval, odvolací
súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, prihliadol na procesnú ekonómiu a rozhodol tak, že
žalobcovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).